Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je zabezpečenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona súvisí s potrebou zvýšiť kvalitu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Bolo potrebné tiež zosúladiť jednotlivé etapy procesu posudzovania s ostatnými právnymi predpismi a politikmi Únie.
Z predmetu zákona sa navrhuje vylúčiť činnosti, navrhujú vylúčiť činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo reakcia na mimoriadnu udalosť. V zhode s novelou európskej smernici sa zabezpečujú koordinované postupy, posudzovanie vplyvov najmä s ochranou prírody a ochranou vôd. Upravuje sa, kedy ministerstvo môže, respektívne vyčiarkne osobu zo zoznamu odborne spôsobilých osôb, zabezpečuje sa tiež pravidlo vylúčenia osoby z posudzovania vplyvov, pokiaľ je táto v konflikte záujmov.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválite. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ministerstvo životného prostredia je dobre informované o situácii na území bývalého závodu Solivar, kde došlo v minulých rokoch k poklesu a prepadnutiu časti územia vplyvom ťažby Soľanky.
V tejto lokalite sa soľ ťažila v rokoch 1925 až 2009, v roku 2009 ťažbu na výrobu soli ukončili napriek tomu, že neboli doťažené všetky vyťažiteľné zásoby soli v dobývacom priestore Prešov 1 Solivary. Soľ sa ťažila lúhovaním soli vrtmi z povrchu, pričom v podzemí vznikali rozsiahle kaverny. Kaverny sú do výšky približne 80 - 90 % vyplnené kalmi, ktoré vznikajú počas procesu lúhovania solí z nerozpustných hornín, napríklad íl alebo piesok a horninami opadanými zo stropu kaverny. Zvyšok kaverny je vyplnený spravidla nenasýtenou soľankou, čo vedie k ďalšiemu samovoľnému lúhovaniu stropu kaverny. Po ukončení ťažby klesol tlak v tých kavernách a ich steny sa začali deformovať a stláčať sa, stláčali sa dovnútra. Deštrukciou kaverny dochádza k následnými deformáciám zemského povrchu smerom k blízkemu sídlisku.
Od roku 2010 sa v dobývacom priestore prejavujú negatívne vplyvy na životné prostredie aj v dôsledku korózie hláv desiatok vrtov, v ktorých neustále vyteká soľanka a zasoľuje okolité prostredie. Odborníci dlhodobo upozorňujú na potrebu likvidácie týchto starých banských diel. Ministerstvo životného prostredia sa s problematikou Solivaru zaoberá od júna 2016, keď primátorka mesta Prešov požiadala o pomoc pri riešení tohto problému. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu lokality požiadal VZOP ešte v septembri 2016 Štátny geologický ústav Dionýza Štúra o zaradenie predmetnej lokality do pravidelných režimových pozorovaní, ktoré sa vykonávajú v rámci čiastkového monitorovacieho systému pod názvom Geologické faktory a podsystémy, vplyvy ťažby na životné prostredie. Prostredníctvom plánu hlavných úloh Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra na rok 2017 sme tejto organizácii zadali úlohu, v rámci ktorej sa do konca tohto roku vykoná v lokalite podrobné geologické zhodnotenie stavu lokality a rizík, ktoré by územie mohlo predstavovať pre zdravie ľudí a pre životné prostredie. Výsledky prieskumu a monitoringy ukážu, aké sú možnosti sanácie tohto územia. Nakoľko však nejde o klasickú alebo takzvanú environmentálnu záťaž, ale o staré banské dielo nachádzajúce sa v určenom dobývacom priestore, patrí sanácia tejto lokality potom, keď zistíme, čo tam je vôbec, do gescie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len toľko, že ja si myslím, že to, že sa začína stavať ten obchvat, dnes bola podpísaná zmluva, je to dobrá správa aj pre Prešov, je to dobrá správa pre východ Slovenska, ale dobrá správa pre celé Slovensko a samozrejme, aby sme mohli napredovať ďalej, tomu jednoducho bez druhého sa to nedá. Investície do infraštruktúry, to nie sú malé peniaze, to sú veľké peniaze, potrebuje to proste vysoké zdroje, takže veľmi ťažko sa hľadá v štátnom rozpočte zdroj na takéto veľké investície. K tomu treba asi aj iné, potrebujeme k tomu spraviť iné kroky, preto hovoríme o tej dlhovej brzde veľmi intenzívne. Takže je to na nás, aj na vás, na nás všetkých, to rozhodnutie, že či sa budú stavať naďalej na Slovensku diaľnice alebo proste asi nebudú. Takže asi toľko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za otázku. Vážený pán poslanec, možno ste už v médiách zachytili, že práve dnes bola podpísaná zmluva na výstavbu úseku D1 Prešov západ - Prešov juh. Ide o takmer 8-kilometrový úsek diaľnice D1, ktorého takmer tretina je na moste a druhá tretina v tuneli. Súčasťou tejto stavby bude aj stredisko správy a údržby diaľnic Národnej diaľničnej spoločnosti pre východné Slovensko. Ide o stavbu, ktorú netrpezlivo očakávajú občania nielen v samotnom Prešove, ale aj v širšom okolí, rovnako ako ľudia, ktorí touto metropolou východu prechádzajú. Nová diaľnica z mesta úplne odkloní tranzit v smere medzi Košicami a Popradom a v spolupráci s novým prieťahom v meste výrazne zlepší dopravu v meste. Termín samotnej výstavby je stanovený na 4 roky a 1 mesiac a jej financovanie predpokladáme z operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020.
Na stavbu rýchlostná cesta R4 Prešov - severný obchvat v kilometri 0,0 a 4,3 bolo dňa 31. 10. 2016 vydané stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 1. 2017. V súčasnosti zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť, a. s. prípravu dokumentácie na ponuku a následne bude možné začať súťaž. Aktuálne stále čakáme na výsledok rokovaní o dlhovej brzde a teda aj na to, ako sa napríklad aj vy, pán poslanec, postavíte k podpore budovania nových ciest.
Pretože ako určite viete, peniaze z eurofondov na diaľnice sú už prakticky minuté na konkrétne projekty a ak chceme pokračovať vo výstavbe v takom tempe, ako aktuálne máme, musíme proste niekde nájsť dostatočné zdroje. Zároveň čakáme na výsledky aktualizovaných dopravných prieskumov, podľa ktorých bude možné rozhodnúť, v akom profile je potrebné túto cestu postaviť. Na základe týchto faktov bude následne možné rozhodnúť o tom, kedy vieme začať stavať nielen prvú etapu R4, ale aj všetky nasledujúce úseky.

Vážený pán poslanec, v mene ministra pána Érseka ďakujem pekne za otázku. Dodatok k zmluve so spoločnosťou RegioJet bol podpísaný dňa 8. 3. 2017 a alternatívne súpravy boli nasadené od 10. 3. 2017, takže je ešte krátke obdobie na definitívne zhodnotenie vykonaných opatrení. Faktom však je, že najkritickejším vlakom bol vlak OS 4308 ráno do Bratislavy, hlavnej stanice s príchodom o 7.20 hod. V minulom cestovnom poriadku boli na daný vlak nasadzované dve súpravy Bombardier Talent s kapacitou 320 miest na sedenie. V súčasnej dobe je na daný vlak nasadzovaná súprava zložená z troch jednotiek radu DB 628 s celkovou kapacitou miest na sedenie 432, čo znamená nárast kapacity o jednu štvrtinu. Osobne som sa bol previesť, nie ja, ale pán Érsek, s týmito novými jednotkami. Aj na základe rozhovorov s cestujúcimi som presvedčený, že súčasné riešenie je z dnešného pohľadu dostatočné.
Samozrejme, ak by sa ukázalo, že záujem o tieto vlaky dlhodobo prevyšuje kapacity, budeme hľadať riešenie, ako tento problém vyriešiť. Ale celkovo z 56 vlakov vypracovaných v oboch smeroch v pracovnom dni je už dnes až 21 radených s dvojenými alebo inak posilnenými súpravami. Vlaky REX 1771 a REX 1774 sú dočasne radené s rušňom s prívesnými vozňami klasickej stavby. V minulom cestovnom poriadku bolo z počtu 56 vlakov v pracovných dňoch zdvojovaných len 16. Aj to svedčí o tom, že ministerstvo dopravy má záujem na tom, aby cestujúci aj na tejto trati mohli cestovať kultúrne s primeranou kvalitou poskytovaných služieb zo strany dopravcu. Samozrejme ministerstvo dopravy si bude realizovať prieskumy dodržiavania riadenia vlakov a stav ich obsadenosti a v prípade, že dopyt cestujúcich bude prevažovať nad dostupnou kapacitou, prijmeme príslušné opatrenia na zvládnutie tohto dopytu.
Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, perzistentné organické látky predstavujú dnes globálnu výzvu v boji za lepšie a zdravšie životné prostredie. Ide o látky, ktoré sa dostávajú do ovzdušia ľudskou činnosťou. Napríklad pri priemyselnej výrobe či pri poľnohospodárskej činnosti. Dokážu sa ľahko šíriť a následne sa dostať aj do potravinového reťazca.
Spomínaný protokol je ďalším z ôsmich vykonávacích protokolov dohovoru. Ich cieľom je kontrolovať, znížiť alebo vylúčiť vypúšťanie týchto látok. Zmienený protokol uvádza sedem nových perzistentných látok. Zmeny protokolu sú už plne transponované do legislatívy EÚ. Na národnej úrovni je táto problematika plne upravená zákonom 127/2006 Z. z.... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Sólymos, László, minister životného prostredia SR
... látkach v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci a vážená Národná rada, týmto si vás dovoľujem požiadať o schválenie predloženého materiálu.
Ďakujem pekne.