Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Číž, naozaj prejav to bol obsažný, k veci, hovorili ste veľa faktov, ale zastavím sa pri jednej vašej poznámke, ktorá odznela včera, kde ste označili mňa a mojich kolegov termínom sol-da-teska. Zopakujem, sol-da-teska. Aby sme si vyjasnili pojmy, to je, sú námezdní žoldnieri v minulosti, zberba – vojenský ľud, tak ako o tom písal kedysi v 17. storočí Von Grimmau Hausen vo svojich simplicissimách, kde je to terminus technicus, ktorý sa používa dodnes na tých, ktorí pália, vraždia, znásilňujú, plienia. A to si myslím, že je naozaj silné, veľmi silné označenie. Ďakujem pekne za takéto označenie. A už chápem, prečo Miroslav Válek svojho času povedal, teda napísal verš, že "slovo je zamat a je aj meč".
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tiež chcem oceniť vystúpenie pána podpredsedu, že prišiel a teda vystúpil k tejto téme. Tiež tu aj spomínal tú širšiu diskusiu, ktorá bude potrebná k celkovému pohľadu na informatizáciu. A chcem tu pripomenúť jeden dôležitý aspekt, na ktorý by sme nemali zabudnúť, a to je predovšetkým vzdelávanie. Vzdelávanie populácie k tomu, aby naozaj sa nebála tej informatizácie, ktorá tu prichádza. Pre všetky vekové kategórie už dnes pôsobia niektoré občianske združenia, jednak pre tú stredoškolskú mládež, ale už aj na základných školách. Za jeden príklad: občianske združenie napríklad Preventista pána Ostera, ktorá sa venuje akože problémom, ktoré môže priniesť práve otázka bezpečnosti i zneužívania v kyber priestore a je dôležité aj, aby sa v tejto kampani, ktorá sa pripravuje, bolo to prepojené systémovo a spojené v rámci aj vzdelávacích politík a v jednotlivých rezortoch naozaj tá populácia začala vzdelávať k tomu, aby sa nebála túto technológiu používať.
A ešte jedna taká malá poznámočka. Dúfam, že všetky portály, ktoré budú vznikať, respektíve už vznikli v rámci využívania digitalizácie, budú vždy rešpektovať užívateľské prívetivé prostredie. To "you very friendly" prostredie, na to sa veľmi často zabúda a myslím si, že máme na Slovensku dostatok programátorov, veľmi šikovných ľudí, ktorí dokážu vytvoriť také portály, ktoré budú naozaj na pár klikov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Nuž chcem oceniť prejav môjho kolegu Eda Hegera, pretože sa dotkol môjho srdca. Myslím, že a nielen môjho srdca, ale aj ostatných.
Či bol k téme, alebo nebol k téme. Išiel do hĺbky, možno aj celkovej filozofie toho, prečo tento zákon tu prichádza. Myslím si, že tak dôležitá norma ako rokovací poriadok by mal naozaj byť výsledkom čo najširšieho konsenzu. Myslím si, že by sme si naozaj všetci mali uvedomiť tú starú definíciu, že demokracia je vláda väčšiny. Áno. A tá definícia pokračuje ešte ďalej, je to vláda väčšiny, ktorá je obmedzená právami menšiny. Nie je dôležité, možno čím viac slov sa vypustí, ale dôležitejšie je vidieť za tými slovami aj ich skutočný obsah. Ono celkovo väčšina a vláda väčšiny môže častokrát veľmi ľahko skĺznuť do týranie väčšiny, a preto nám všetkým dávam do pozornosti jeden citát významného francúzskeho politika a historika, ktorý sa zaoberá práve americkou demokraciou, Alexisa de Tocqueville, ktorý znie: "Väčšina nemá automaticky pravdu len preto, že je riadne zvolenou väčšinou."
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi kolegovi Žarnayovi za jeho vystúpenie. A dovolím si podeliť sa aj so svojimi skúsenosťami, keďže tiež som aj obecným poslancom, teda poslancom obecného zastupiteľstva a momentálne aj predsedom kultúrnej komisie a uvoľnil som priestor tomu, aby v komisii pôsobili nielen poslanci, ale aj ľudia od nás z dediny, ktorí sa svojej veci rozumejú a ktorí tie svoje veci, ktorým sa venujú, vedia aj na jednotlivých zasadnutiach presadzovať. A musím konštatovať jednu vec, že naozaj tých občanov skôr treba podporiť k tomu, aby sa prejavovali v tých našich komunitách.
Myslím si, že okrem toho, že je tu veľmi správne zdôraznená tá zvýšená participácia na tých veciach verejných, je tu aj nesporný prvok kontroly, aby naozaj tí občania videli svojich zástupcov, ktorých zvolili priamo pri práci, aby videli, či to, čo im sľubovali, naozaj aj plnia, aby ich videli priamo v procese a mohli im pomáhať v tom, aby naozaj spoločnými silami vytvárali čo najlepší priestor pre rozvoj v tom, čo daná komisia zastupuje. Myslím si, že by sme mali urobiť všetko preto, aby občania pocítili, že nie sú za dverami, že sú na prvom mieste, že tie samosprávy sú pre nich a tí poslanci slúžia im.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem všetkým za naozaj aj pochvalné, aj konštruktívne príspevky.
K tým kreditom. Možnože zámer na začiatku bol naozaj správny, aby sa zabezpečil spôsob, akým dať priestor učiteľovi sa neustále vzdelávať a pracovať na sebe. Ale musím sa podeliť s vami so skúsenosťou, ktorú som mal z jedného rokovania, kde som sa dozvedel, že jedným zo zámerov v skutočnosti bola úplne taká jednoduchá motivácia, že nuž ako dostaneme čím viac učiteľov na vzdelávania. Tak, že im ponúkneme peniaze. Myslím si, že ak niekto plánoval tento spôsob ďalšieho vzdelávania alebo kontinuálneho vzdelávania na takomto základe, tak to niekam unikalo úplne inde.
Myslím si, že úplne na začiatku tam tie nastavenia, kedy naozaj sa vyberalo, kto bude poskytovateľom toho daného vzdelávania, to bolo, išlo sa dobrou cestou. Len potom časom zrejme, a toto je možno ten problém, na ktorý musíme narážať a budeme narážať, zvíťazil akýsi ten duch toho, aby sme mali výsledky čím skôr, lebo sme neboli trpezliví a čakali sme, že sa to prejaví v konkrétnych číslach a v konkrétnych grafoch. Ono niekedy niektorým veciam treba dať čas. Verím tomu, ak budeme spoločne pracovať, teda presnejšie spolupracovať pri vytváraní tej vízie, ktorá tu má byť a s konkrétnymi riešeniami, ten čas, ktorý využijeme, bude naplnený.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí kolegovia, kolegyne, ako sme počuli, momentálne začnem tak možno netradične, aj hlasno, nálada je zrejme dobrá, pretože vedieme 2:0 v tomto zápase. Keby som to bol vedel skôr, možnože tiež by som prišiel s nejakým pozmeňujúcim návrhom, aby sme tým učiteľom naozaj pridali, keď je tak dobrá atmosféra, ale keďže som zachytil trošku aj mediálne výstupy, aké zazneli k tomu, čo prerokúvame dnes, odhodlal som sa vystúpiť, aj keď tak kratšie k tomu, aby som jasne povedal, že nemá byť ten mediálny výstup o tom, že tu bol nejaký spor o tom, že či učitelia si zaslúžia alebo nezaslúžia vyššie platy. Respektíve akí učitelia si zaslúžia vyššie platy, či všetci, alebo iba tí kvalitní, pretože to by sme najprv museli tú kvalitu zadefinovať, museli by sme mať trošku jasno v tých pojmoch.
Ale úplne v úvode, ešte skôr by som rád uviedol na pravú mieru to, aby sme sa nepozerali na tých učiteľov, ktorí sa verejne prezentovali a ozývali za svoje práva, ako na ľudí, za ktorými niekto stál. Ja ich dobre poznám a viem veľmi dobre, že robia to, čomu veria. Možnože sme už všetci tak nastavení, že nevieme úplne si priznať, že sú v dnešnej dobe ešte ľudia, ktorí sú ochotní bojovať za svoje práva, že nesedia, nešomrú len, ale aktívne sa do niečoho zapájajú. Môžeme mať na to názor, rôzne názory, ale pokiaľ chceme, aby učitelia boli tým vzorom pre naše deti a my chceme od našich detí, aby ich budúcnosť, aby v tej budúcnosti, budúcej krajine sa zúčastňovali na aktívnom menení tejto krajiny, tak aký vzor pre nich môže byť jasnejší ako človek, ktorý sa vie za seba postaviť a ozvať? Kto nečaká, čo mu kto zhora dá, kto ide za svoje práva bojovať?
Myslím si, že aj ja osobne, aj mnohí iní ľudia sú v poslednom čase svedkom našej mladej generácie, že to je nejaká generácia Y, ktorá je príliš zahľadená možno do seba a neviem, či je to tými sociálnymi sieťami, modernými technológiami, akosi uniká tej realite, ako keby tou realitou iba ako tak chcela preplávať. Nemajú veľmi záujem o to, čo sa okolo nich deje. My naozaj ich musíme motivovať, aby sa začali mladí ľudia viacej angažovať v tom priestore a potom bude dobre s touto krajinou.
Možnože si myslíme, že tí ľudia sú niekým riadení. A oni naozaj nie sú, ja ich poznám a viem, že robia len to, čomu veria. A pokiaľ chceme a myslím si, že by sme sa mali zhodnúť na tom, že aktívne občianstvo je jedna z vecí, ktorá nás môže zachrániť pred názormi, ktoré teraz v Európe začínajú dominovať a ktoré, nebojím sa nazvať, ukazujú temnú stranu ľudských pováh, kde ľudia sa už nevyjadrujú, respektíve skôr prispôsobujú tomu, čo povie niekto iný. Mali by sme ich skôr vyzývať, aby sa zúčastnili debát o smerovaní slovenského školstva.
Za svojej niekoľkoročnej skúsenosti v Slovenskej komore učiteľov sme síce zažili veľa pozvaní, ale častokrát sme z nich mali rozporuplné pocity. Áno, boli sme pozvaní, rokovalo sa, boli sme vypočutí a nakoniec sa nič z toho, čo sme presadzovali, nedostalo do záverečných riešení.
Ak by sme chceli aj argumentovať tým, koľkí vlastne boli zapojení do týchto protestných aktivít, ukazuje nám to ešte jednu stranu mince. Slovenský učiteľ v súčasnosti už veľmi neverí, že sa niečo s jeho sociálnym, alebo socioekonomickým postavením môže meniť. Je v akejsi dezilúzii. Na každé zmeny, ktoré sa udejú zhora, pozerá s veľkým podozrením, čo sa to zase na mňa chystá, aká znova reforma? Ako nič v zlom, pán minister, ale oni niektorí fakt tak zareagovali, že najväčšia reforma za 25 rokov, čo to bude?
Ťažko, keď máme nejakú negatívnu skúsenosť, a poznáme to aj so svojho osobného života, sa nám znova chce začať veriť, že môže byť lepšie. Pritom námety boli stále dávané a tých námetov je veľa.
Ďalšia vec, ktorú by som tu chcel poznamenať, je, že nemali by sme zabúdať aj na tých starších učiteľov. Je pravdou, aj keď o tom hovoria štatistické údaje, čo som pozeral, že zhruba za 5 rokov nám klesol počet učiteľov do 30 rokov o 35 % a dokonca do 25 rokov o 60 percent. Na rozdiel od toho u učiteľov nad 60 rokov to stúplo až za 71 percent. To znamená, rastie nám priemerný vek slovenského učiteľa a musíme s tým niečo urýchlene urobiť. Ale práve preto treba oceniť tých, ktorí vydržali. Čiže nehovoríme tu o tých úplne najstarších, ale hovoríme o tom strede, ktorí to ťahajú a naozaj oni držia chrbticu tohto školského sveta, ktorý je tak dôležitý pre naše deti.
Oni sa tiež už napočúvali dosť sľubov a tiež častokrát je to tým štýlom, že fakt tá viera u nich začína sa vytrácať. A čo im môžeme ponúknuť? Okrem toho, že urýchlene by bolo dobré sa začať s nimi baviť na tieto témy, mali by sme im ponúknuť aj systém, o ktorom som napr. o niektorých návrhoch čítal aj v materiáloch Inštitútu vzdelávacej politiky Bez kreditov neodídem, odporúčam všetkým, nech sa naňho pozrú, ktorý prichádza s konkrétnymi návrhmi, ako napraviť to, k čomu dospel kreditový systém.
Len v krátkosti, kreditový systém sa minul svojmu účinku hlavne preto, lebo ten plat bol nižšie, ako je ten štandard, ktorý je potrebný pre človeka, aby mohol slušne žiť v rámci toho svojho postavenia ako učiteľa v rámci tej spoločnosti, a využíval sa skôr na to, aby sa dorovnával plat, a tam sa popustili trošku uzdy toho, kto bol poskytovateľom tohto vzdelávania. Áno, bohužiaľ, učitelia sa začali správať trhovo, pokiaľ sa vyskytli poskytovatelia, ktorí umožňovali relatívne rýchlo dostať sa k prostriedkom, tak to využili. A preto sme aj videli ten nárast prostriedkov, ktoré išli do tohto systému vzdelávania.
Ale ak im vieme predložiť alternatívu, kde dokážeme pozdvihnúť ten základný plat, ten základný príjem a nastavíme naozaj systém kariérneho rastu, ktorý bude, momentálne pozostáva v kategórii začínajúci učiteľ, učiteľ s prvou atestáciou, druhou, ak to rozšírime a nastavíme tým spôsobom, že preňho ten kariérny postup bude aj výrazným finančným prilepšením, verím tomu, keď budeme s ním o tom diskutovať, že dosiahneme zhodu, pretože treba myslieť do budúcnosti.
A ešte k jednej veci. Už tu boli spomenutí nepedagogickí pracovníci. Tí nám akosi možnože unikajú a ani si neuvedomujeme, hovorím aj za seba, akí sú dôležití pre to školstvo, ako oni pri tých svojich príjmoch robia veľmi veľa pre tie školy, častokrát ja mám osobné skúsenosti s ľuďmi, ktorí sú aj zapojení v krúžkovej činnosti, pomáhajú, spoluorganizujú množstvo aktivít na tých školách za tak nízke ocenenie. A tí, čo máte skúsenosti s riaditeľmi, a sú tu aj tu v pléne, tak vedia, že je to ťažko týmto ľuďom vysvetľovať, že sa na nich stále akosi zabúda, a treba o tom hovoriť aj tu, na tejto pôde, a keď sa bude riešiť financovanie, ak sa budú riešiť platy pracovníkov, všetkých zamestnancov teda, ktorí pracujú v školstve, nesmie sa na nich zabudnúť. A to už je skôr aj výzva pre nich, aby aj oni za seba vedeli viac možno zabojovať a byť možno viac dôraznejší.
Každopádne slovenské školstvo a slovenský princíp, slovenské vzdelávanie potrebuje nevyhnutné systémové zmeny. Potrebuje, aby sa zadefinovala tá kvalita s merateľnými ukazovateľmi, a tak ako som už aj spomínal v mojom, v jednom z mojich vystúpení, teda v rozprave pri programovom vyhlásení vlády, ten systém, ktorý nastavíme, musí byť dostatočne jednoduchý, aby sa dal aplikovať čo najskôr. Je nevyhnutný čas zabezpečiť príjem učiteľom taký, aby naozaj slušne žili, aby si mohli dovoliť cez dovolenku, kedy žiaci majú prázdniny, si aj poriadne oddýchnuť, pretože za ten školský rok, ktorý sa za chvíľočku skončí, majú toho naozaj dosť, aby sa nepozerali nad potreby, resp. aby to nebol pre nich nejaký neprekonateľný problém sa zrekreovať a dať si naozaj tú dovolenku, ktorá ich dá do poriadku, pretože prichádzajú pre nich nové výzvy.
Predpokladám, že sa bude niečo musieť urobiť aj s obsahom vzdelávania, pretože pri tých inováciách, ktoré sme zažili, ktoré nemáme ešte vyhodnotené, bude treba zasiahnuť a nastaviť ich tak, aby sme miesto len formulovania nejasných bodov, resp. aby sme sa posunuli aj ďalej v tom zmysle, že nebudeme sa tu baviť o predmetoch, ale budeme sa tu baviť aj o zmene výučby. Budeme sa tu baviť, aj ako spomínalo sa, o zmene klímy a budeme sa snažiť ich podporovať vo všetkých tých veciach. Napríklad teraz ma napadá upraviť aj inštitút experimentálneho overovania, aby tie školy, ktoré sa vedia postaviť k veci iným, inovatívnym spôsobom, neboli nejak hatené nejakými byrokratickými zásahmi.
Čiže aby som to naozaj zhrnul, no vidíte, nebol som až tak krátky, ako som pôvodne chcel. Som nesmierne šťastný, že je tu tak široká zhoda a že naozaj učitelia si zaslúžia pridať, ale v každom prípade mali by sme si uvedomiť, že oni sú veľmi dôležitou silou, ktorá túto krajinu môže zobudiť, túto krajinu môže kamsi posunúť, túto krajinu môže zachrániť, pretože – dúfam, že sa mýlim – prichádzajú ťažké časy.
Ďakujem.

..., pán predsedajúci.
za seba môžem povedať, že ja som nikdy netvrdil, že sa nedá zlepšovať. Súhlasím s tým, že áno, pri súčasných podmienkach toho systému, v ktorom doteraz fungovali slovenskí učitelia, robia naozaj maximum v rámci svojich možností, ale sú medzi nimi aj takí, ktorí idú nad rámec svojho maxima a nad rámec svojich možností, ktorým sa veľmi veľkej podpory doteraz nikdy nedostávalo, na ktorých sa často zabúdalo, o ktorých nepísali v médiách ani neboli v televízii, pričom to robili vždy inak. A častokrát boli skôr okolím odsudzovaní za to, ako to robia inak. A myslím si, že aj zo strany, keby sme pozorne si prezreli jednotlivé vyjadrenia predstaviteľov stavovských organizácií a napríklad aj zo Slovenskej komory učiteľov, nájdete tam veľké množstvo ľudí, ktorí o tom už aj v minulosti písali a neboli vypočutí. Takže asi sa musíme viacej počúvať. Asi musíme o tom viacej hovoriť, viacej diskutovať, dávať priestor tým, ktorí vedia potiahnuť svoje okolie tým smerom, že to vzdelávanie bude nastavené pre potreby dieťaťa. Máme tých lídrov, tak ich začnime konečne podporovať v rámci tých komunít, v ktorých oni pôsobia. Vytvorme systém mentoringu, ktorý ich vyzdvihne, ktorý ich dobre zaplatí.
Ale keď sa tu už spomínal ten výtlak, bez toho, že naozaj ten plat toho učiteľa postavíme podstatne vyššie, ten tlak nikdy nenastane a nevytlačíme z toho systému iných, ktorých, ja ich nepovažujem ani niekedy za učiteľov, ale za niečo iné.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Nuž, tá téma kvality by tu mala podstatne častejšie zaznievať, pretože možnože nie každý si pod ňou predstavuje to isté. Ak sa chceme baviť o kvalite, tak si musíme uvedomiť, akú kvalitu máme na mysli, ak má to byť kvalita zameraná len na výsledky nejakého testovania. Ak to má byť o tom, že budeme niekoho hodnotiť len na základe výsledkov jednorazového merania, myslím si, že tade asi cesta nepôjde, pretože my musíme sa pozrieť aj na tú pridanú hodnotu, ktorú jednotlivé školy tým žiakom dávajú, a musíme začať sa o tom naozaj seriózne baviť.
Myslím si, že možnože v tejto, v celkovej tejto diskusii o tých platoch nezaznela tá akási disproporcia, ktorá je medzi jednotlivými učiteľmi, ktorí učia v regionálnom školstve. Sú rozdielne platy napríklad učiteliek materských škôl. Zatiaľ sme ich nespomenuli, ako nízko sú ohodnotené pri svojej veľmi dôležitej práci. Ako sa zabúda na vychovávateľky v školských kluboch detí, ktoré naozaj plnia niekedy omnoho viac, než sa od nich očakáva, pretože v tých poobedňajších hodinách sa venujú tým deťom, aby sa vzdelávali a rozvíjali v tých svojich oblastiach. Myslím si, že musíme začať sa baviť aj o týchto skupinách učiteľov, pretože aj vychovávateľov v kluboch považujem za učiteľov, pretože vykonávajú tieto funkcie a v spojení s tou kvalitou spoločne poďme nastaviť parametre pre určitý kariérny rast. My sme tu začali hovoriť o tých kreditoch, ale bavme sa už o kariérnom ras... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegovi za to, že vystúpil a takto, kolegovi Žarnayovi, a takto verejne dal obhajobnú reč, aj keď neviem, prečo by sa mali učitelia obhajovať kvôli tomu, že žiadajú to, čo im už dávno bolo sľúbené a na čo sa často zabúdalo. Neviem si pomôcť, ale stále si pritom spomínam na slová už nebohej Kataríny Kolníkovej, veľkej dámy slovenského divadla, ktorá svojho času v hre Človečina povedala: "Najhoršá kombinácia pre život sú mrchaví a sprostí. Takých sa najvác namnoží vtedy, keď sú múdri lahostajní."
My sme zľahostajneli, keď sme dopustili, že naše vzdelávanie je tam, kde je. Ak spoločne, naozaj spoločne nezačneme robiť všetko pre to, aby financie, ktorých nikdy nie je dosť, áno, peniaze majú takú vlastnosť, bohužiaľ, nikdy ich nie je dosť, ak tie financie naozaj nenasmerujeme na to najdôležitejšie, čo túto krajinu môže posunúť vpred, a to je vzdelávanie našich detí, tak neviem si predstaviť, aká budúcnosť nás čaká. Vlastne si to viem predstaviť a možnože si to vieme predstaviť i my všetci.
Ak budeme mať generáciu ľudí, ktorí nevedia kriticky pracovať s informáciami, ktorí veria úplne všetkému, čo sa píše na internete, ak nebudeme podporovať ľudí, ktorí by túto mladú generáciu vedeli priviesť k tomu, aby naučil sa naozaj veriť hodnotám a neskočiť na lep prvým, ktorí budú hovoriť o ráznych riešeniach.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Samozrejme, môžeme sa na to pozerať, že ako som ukázal aj na tej mapovej aplikácii, ako som veľký fanúšik mapových aplikácii celkovo ako geograf, učiteľ geografie.
Len ono pri niektorých tých, niektoré cesty som si kedysi aj prešiel v minulosti, viem, že pri niektorých je, tá cesta vyzerá pekne na mape, ale v tých zimných mesiacoch to už nie až taká sranda.
A čo sa týka konkrétne Kubína, myslím si, že táto škola má aj historickú určitú hodnotu tým, čím je. Možnože by bolo na mieste vytvoriť projekt, ktorý by z nej urobil akýmsi, akési živé múzeum, pretože my napríklad často zabúdame aj na to, že najlepšie sa tie deti učia zážitkovo, tým spôsobom, že môžu prísť do daného kraja, sadnúť si do danej lavice, ktorú sedeli naši národní dejatelia, naše osobnosti, tak ako aj dnes chodia školské výpravy teraz do Národnej rady a pozerajú, ako tu diskutujeme a pripravujeme legislatívne zákony.
Ale platí to, ak ste ma pozorne všetci počúvali, čo som už povedal. Treba pripraviť naozaj model spravodlivého financovania, verím tomu, že sa na ňom už pracuje, a ten, ktorý bude jednoznačne zadefinovaný, ten normatív, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, aby tie deti dostávali ten finančný, toľko finančných prostriedkov, koľko potrebujú, a ľudia v danej komunite, ak budú to zvládať, aby takéto školy aj menšieho rázu mohli existovať. A na tom trvám.
Ďakujem.