Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, ďakujem aj pánu kolegovi poslancovi Žarnayovi za jeho vystúpenie. Niečo ma aj doplnil, pretože upozornil na faktor možno ešte výraznejšie ako ja, byrokracie, ktorá, ak si naozaj dáme ruku na srdce, existuje v papierovej, ale môže sa veľmi ľahko preliať z papierovej do elektronickej podoby. Tu musíme byť veľmi opatrní, aby sme nenahradili papierovú byrokraciu, to znamená, vypĺňanie množstva papierov, do toho, že budeme zadávať stále viac a viac údajov, pretože potom nám nevznikne, potom nám môže vzniknúť efekt, že sme sa posunuli len čo sa týka využívania technológií. Takže myslím si, že musíme byť v tejto situácii a do budúcna ostražití, aby sme naozaj dôkladným auditom informácií, ktoré sú naozaj potrebné pre zber údajov v školstve, zabezpečovali, aby naozaj školy nám dávali len také dáta, ktoré naozaj potrebujeme. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. K pani kolegyni Jurinovej, ono vlastne už od roku 2015 elektronická triedna kniha v zákone je. Len je tam to ustanovenie, ktoré sa týka toho, že na konci roka sa vytlačí do papierovej podoby, podpíše, opečiatkuje. Moja zmena navrhuje popri tomto riešení, navyše, ak škola má na to technické vybavenie a chce, môže archivovať daný dokument v elektronickej podobe.
A k pánu poslancovi Mizíkovi, ja nič nejdem rušiť, ja len otváram možnosť, aby tie školy, ktoré chcú prejsť na tento modernejší spôsob archivácie, mohli tak urobiť. Čiže školy, ktoré chcú ostať pri klasickom spôsobe, vytlačiť, archivovať klasickým papierovým spôsobom, v poriadku, áno. Ale dovolím si poznamenať, že investujeme veľké peniaze momentálne, aspoň podľa mojich informácií, do nového kódového dátového centra, ktoré môže perfektne slúžiť k tomu, aby sme ukladali aj takéto formy dokumentov. Ak toto dokážeme a ide sa to naozaj reálne aj urobiť, tak nevidím dôvod, prečo by sme to nevyužili na niečo užitočné. Veď vyhľadávať informácie v elektronických dátach, určite uznáte, je jednoduchšie, ako niečo hľadať v papieroch aj v akejkoľvek skrini.
Ďakujem.

Ospravedlňujem sa kolegovi, že som ho takto predbehol. Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako vidím, pri tomto zákone, pri tomto školskom návrhu sme opäť v komornej atmosfére. Dovoľte mi teda vo svojom príspevku povedať a doplniť niekoľko faktov, prečo som sa rozhodol prísť práve s týmto návrhom zákona.
V posledných rokoch sa nemalé finančné prostriedky štátneho rozpočtu Slovenskej republiky investovali do elektronizácie verejnej správy. A táto investícia by sa mala prejaviť aj v oblasti školstva. Ak teda aplikačná prax, kedy stále väčšie nároky sú kladené na elektronizáciu nášho systému, ukazuje cestu, mali by sme nachádzať také riešenia, ktorými naplníme často zabúdaný cieľ informatizácie spoločnosti, aby sa ľudská práca zjednodušila a technológie nás odbremeňovali a nepridávali nám čoraz väčšiu záťaž. A práve toto slovo je kľúčové – záťaž.
Netvrdím, že v iných povolaniach sa zvládnutie, resp. nezvládnutie elektronizácie neodráža na jej náraste. Chcem len vysvetliť, že úroveň administratívnej záťaže, ktorá sa týka tak učiteľov, ako aj riaditeľov, má v školstve svoje špecifiká. Musíme dodržiavať množstvo drobností ohľadne formálnej stránky dokumentácie, v skratke, vyčiarkovanie kolóniek a tak ďalej.
Viete, učitelia sú väčšinou citlivé duše. Áno, sú citliví, ak niekto, riaditeľ alebo inšpekcia, hodnotí ich prácu podľa toho, ako je čo vyplnené, naplánované, vyhodnotené v rôznych správach. Preto sa snažia vyhovieť všetkým, čo ich ale stojí veľa síl a energie.
Zoberme si napríklad práve triednu knihu. Jeden z prepočtov uvádzal dokonca, že ročne klasickým spôsobom zápisu potrebných údajov strávi pedagóg cca 35 hodín ročne, čo je prinajmenšom diskutabilné ako efektívne využitý čas. Mohlo by sa dokonca povedať, že je to mrhanie s potenciálom vysokoškolsky vzdelaných, odborne zdatných ľudí.
V súčasnosti elektronickú triednu knihu, ktorou, plnohodnotným využívaním, by sme vedeli ušetriť aj veľké tony papiera, len cez jednu spoločnosť využíva v tomto školskom roku na Slovensku 660 škôl. Tento produkt využívajú pritom aj v iných krajinách a teda od nás zo Slovenska sa táto aplikácia, toto riešenie dostáva ďalej do sveta. Ide o aplikáciu, ktorá funguje na rôznych platformách, tak na stolových počítačoch, ako aj na tabletoch a smartfónoch. Učiteľ v prehľadom prostredí, ktorého prvé funkcie vznikali na základe iniciatívy riaditeľov, učiteľov už od roku 2011, a systém sa tisíckami pripomienok, komentárov menil do súčasnej podoby, zadá učivo, chýbajúcich, ak chce, aj domáce úlohy. Takže je to systém, ktorý je omnoho flexibilnejší ako súčasná papierová podoba. Vedenie školy má okamžitý prehľad o dianí na škole. Už žiadne spočítavanie čiarok, škrtanie políčok alebo aj hľadanie stratenej triednej knihy, keď sa niekde zabudla. Všetky údaje stačí zapísať iba raz. Je priamo prepojená s rozvrhom, internetovou žiackou knižkou a tematickými plánmi učiteľa. Tie si učitelia vedia pred začiatkom školského roka natiahnuť do systému a potom už iba preberajú a odklikávajú, čo prebrali a čo im ešte ostáva. Prehľadne, jednoducho, jedným klikom. To, čo zadávate, či už známky, učivo alebo dochádzku, okamžite vidí rodič cez svoje konto na internete alebo v mobile. Aj vzorné dieťa môže z času na čas postihnúť nejaký problém, ktorý sa dá ľahko vyriešiť, ak sa podchytí na začiatku.
Používanie elektronickej triednej knihy nie je teda o tom byť moderný, ale o tom, aby učiteľ mohol robiť to, čo vie najlepšie a čo by mal robiť predovšetkým – učiť a vychovávať deti.
Ďalšia rovina, ktorú tu musím zdôrazniť, je spôsob, akým som k zmene zákona pristúpil. Keďže dôverne poznám školské prostredie, viem, ako pomaly a často s odporom sa prijímajú takéto zmeny, najmä také, ktoré sú školám nanútené bez dostatočne dlhého, nazvime to, prechodného obdobia posunu od tradičného k modernému. A to platí ako pre elektronickú triednu knihu, tak aj pre zavádzanie každej jednej inovácie. Aby som to vyjadril v prirovnaní, čo sa nám často stáva? Ak riaditelia alebo učitelia prídu z rôznych konferencií s množstvom námetov ako veci zlepšovať, bez komunikácie so svojimi ostatnými kolegami, ktorých je potrebné o tom presvedčiť, sa nikam nepohnú. Demonštrovať im možnosť, vysvetliť im pozitíva prechodu na takúto formu a áno, áno, aj zabezpečiť technickú výbavu učiteľa smartfónom s veľkým displejom, resp. tabletom, keďže dnes už existujú mobilné verzie elektronickej triednej knihy.
Nešiel som cestou striktného zavedenia určitého postupu, pretože niektoré školy ostanú pri tradičnom postupe. Sú tak zvyknutí a ak dokážu efektívne plniť všetky úlohy, ktoré od nich požadujeme, nesmieme ich do toho tlačiť. Ale môžeme byť hrdí, že učitelia sami bez nariadenia ministerstva pociťujú potrebu ísť s dobou cez riešenia, ktoré sú primerané pre 21. storočie.
Týmto návrhom zákona len dokážeme tým, čo vedia a chcú, že nastáva čas otvárania dverí. Vytvárajú sa podmienky tým, čo zvládnu robiť veci inak.
A na záver mi dovoľte ešte jednu myšlienku. Myslím si, že každá veľká zmena je zložená z množstva drobných krokov. Podporou tohto návrhu zákona môžeme urobiť drobný krok, ktorý sa potom prejaví veľkou zmenou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi najprv v úvodnom slove v krátkosti predstaviť môj návrh zákona. Súčasné znenie školského zákona v § 11 ods. 4 ustanovuje, že pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v ods. 3 písm. a) až k) sa vedie na tlačivách podľa vzorov schválených a zaradených ministerstvom školstva. Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Triedna kniha vedená v elektronickej forme sa najneskôr na konci príslušného školského roka vytlačí v listinnej podobe, podpíše a opatrí odtlačkom pečiatky školy alebo školského zariadenia.
Moja úprava umožňuje elektronickú triednu knihu, ak sa tak škola rozhodne, zabezpečiť pre potreby hodnovernosti, archivácie elektronickým podpisom a pečaťou. Cieľom návrhu zákona je teda prispieť k väčšej elektronizácii a informatizácii škôl a školských zariadení a zároveň aj ich odbremenenie od zbytočnej byrokratickej záťaže. Vzhľadom na skutočnosť, že všetky školy a školské zariadenia nedisponujú v súčasnosti technickými prostriedkami na zabezpečenie hodnovernosti pedagogickej dokumentácie, ktorej súčasťou je aj triedna kniha, návrh zákona ponecháva aj doterajšiu možnosť vedenia elektronickej triednej knihy s tým, že jej hodnovernosť a archiváciu bude možno zabezpečiť klasickou listinnou formou.
Ďalšou vecou, ktorú riešim, je takmer desatina odkazov a poznámok pod čiarou k týmto odkazom na osobitné zákony odkazujúce na už zrušené zákony. Hoci neaktuálnosť tzv. poznámok pod čiarou nemá za následok nemožnosť uplatniť aj práva a povinnosti subjektov, ktorým sú určené, zainteresovaným subjektom to predsa len môže sťažiť porozumenie zákona a teda aj postup v zmysle platnej legislatívy.
Cieľom návrhu zákona je preto aj kodifikácia jeho normatívneho textu uvedeného v poznámkach pod čiarou, čo môže napomôcť adresátom právnej normy v lepšom pochopení paragrafového znenia a prispieť k väčšej zrozumiteľnosti platnej právnej úpravy.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá vplyv ani na podnikateľské prostredie. Viac sa vyjadrím v rozprave, kde bude i možnosť reagovať na mňa faktickými poznámkami, na čo sa úprimne teším. A ako prvý sa do nej aj hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem za všetky faktické poznámky, úprimne povedané, nečakal som až toľko. Takže naozaj úprimne ďakujem, že ste sa zapojili do tejto diskusie. A skúsim, skúsim to takto skraja.
K pánu poslancovi Žarnayovi, no, ide aj o to, či sa, alebo akým spôsobom pozeráme na toho riaditeľa. A akú v súčasnosti má prípravu riaditeľ, keď si preberieme celý systém momentálne nastavenia funkčného vzdelávania, a pôjdem ešte dopredu na proces, kedy dochádza k výberu tohto riaditeľa, tak nájdeme tam množstvo, veľmi veľa vecí, ktoré nefungujú dobre a treba ich jednoznačne zmeniť. Dnešní riaditelia jednoducho majú, naozaj mnohých osobne poznám, skvelých riaditeľov, keby som to mal nadľahčiť, tak by som ich nechal naklonovať, ale to sa nedá. Ak by som, ak by som mohol mať tú moc niečo meniť, rozhodne by som išiel do krokov, ktoré jednoznačne povedú k tomu, aby sa vyberali čo najsprávnejší ľudia, aby boli stanovené jednoznačne kritériá na ich výber a tiež aby mali títo riaditelia podporu v podobe naozaj moderných druhov školení. Aby sa stali skutočnými lídrami, ktorí vedia viesť kolektívy a vedia vytvárať tú správnu atmosféru. Toto im v súčasnosti v tej príprave chýba. Pokiaľ tam neurobíme nič, tak sa nepohneme nikam.
A viac nestihnem asi už.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, vidím, že sme tu v komornom duchu, asi tých správnych ľudí, ktorým naozaj školstvo a vzdelávanie leží na srdci. Ale určite je nás aj viac.
V prvom rade by som vo svojom nie veľmi dlhom príspevku chcel oceniť zámer predkladateľov, že tejto téme sa venovali, otvorili ju a sú v očakávaní diskusie, tak ako aj ja, ktorú týmto svojím návrhom otvoria, pretože to je veľmi dôležité. Naozaj, ak by sme sa na to pozreli komplexne a povedali si úprimne pravdu, či už by sme išli na financovanie a skončili by sme stále pri tom vedení škôl, tento systém nieže nie je dobrý, momentálne je stále nastavený tak, že tí, ktorí chcú to robiť lepšie, po svojom, často narážajú na prekážky a je na nás, aby sme im to vedeli uľahčiť.
Dotkli ste sa svojím návrhom jedného dôležitého momentu. Dávate teraz, ak tento návrh zákona prejde, pomerne veľkú silu zriaďovateľovi, aby rozhodol o tom po zrelej úvahe, že riaditeľ jeho školy sa má plne venovať jej riadeniu, čím sme sa dostali k ďalšej rovine, a to je tá, aký je v súčasnosti vzťah zriaďovateľov a našich škôl. Pretože toto je jedna z dôležitých tém v školstve. Vzťah miest a obcí ako zriaďovateľov a škôl ako vysokoodborných vzdelávacích inštitúcií. A tu treba povedať, že je mimoriadne dôležité, aby medzi nimi bol vzájomný rešpekt. Riaditeľ je v tomto vzťahu často v náročnej pozícii, kedy musí udržiavať balans a dobre nastavené vzťahy. Existuje veľa príkladov dobrej praxe, keď starostovia pozorne načúvajú riaditeľom a učiteľom v školách, podporujú ich a dobre fungujúce školy sú potom jedným z dôvodov, prečo si ľudia život v obci pochvaľujú. Žiaľ, existujú aj príklady, kedy starostovia nechápu svoju úlohu celkom správne a svojimi rozhodnutiami komplikujú, často až znemožňujú kvalitné fungovanie škôl. Čo sa spätne môže negatívne prejaviť na atraktivite obce. Bolo by potrebné nachádzať také legislatívne nastavenia, ktoré by podporovali dobré a užitočné partnerstvá miestnej samosprávy a škôl a zároveň chránili školy pred nekompetentnými zásahmi.
Preto si dovolím vysloviť názor, že vaše navrhované riešenie, ak bude prijaté, bude často narážať pri svojej aplikácii na dobrú, resp. aj tú zlú vôľu zriaďovateľov. Osobne si myslím, že ak chceme naozaj dosiahnuť efekt, ktorý spomínate v dôvodovej správe, citujem, "vytvoriť riaditeľom podmienky na to, aby sa mohli najmä na väčších školách plne venovať riadeniu chodu školy", mali by sme spoločne tlačiť skôr na zmenu nariadenia vlády Slovenskej republiky zo 7. októbra 2009, ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Konkrétne § 6, ktorý znie, že: "Základný úväzok vedúceho pedagogického zamestnanca ustanoveného podľa § 32 ods. 3 a § 34 ods. 1 písm. e) je rovnaký ako základný úväzok pedagogického zamestnanca, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 daného nariadenia." A tu vykonať potrebnú zmenu spolu aj s úpravou prílohy č. 3, kde máme rozpísanú vyučovaciu povinnosť riaditeľov. Tu môžeme dať menej vyučovacej povinnosti riaditeľom a pri určitom počte napríklad pri plnoorganizovanej škole s 18 triedami, tam riaditeľ nemusí učiť vôbec. Môžeme skúsiť aj iné varianty. Chce to naozaj širšiu diskusiu, ale bolo by to rozhodne aj zo strany riaditeľov vnímané spravodlivejšie. Pretože často riaditelia pozerajú aj na to, akú veľkú školu musia manažovať. Toľko k tomu z tohto môjho osobného názoru.
A ešte jeden dodatok. Myslím si, že riešenie a nastavenie a pomoc pre riaditeľov je mimoriadne dôležitá aj preto, pretože ak riaditelia dostanú našu plnú podporu, ak budeme prijímať také riešenia, ktoré im uľahčia vedenie škôl, zároveň môžeme preventívne predchádzať mnohým neblahým vplyvom, ktoré na školách prebiehajú. Nechcem priamo poukazovať už na mobbing a bossing, v ktorom sa už veľakrát ľudia, resp. ktorí často aj rezonoval v médiách, ale naozaj touto atmosférou, kde hlavným činiteľom je práve riaditeľ, tou atmosférou sa všetko môže podstatne zlepšiť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 7 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, k vášmu vystúpeniu si dovolím povedať len toľko. Ja vnímam kultúru v zmysle toho latinského colere (pestovať) ako spôsob, ktorý robí ľudí lepšími. Je veľa definícií, ako by sme mohli kultúru zadefinovať, a asi tou najjednoduchšou, ktorú by sme mohli použiť, je, že sa snaží meniť zlo a dobro. Ale ako sa hovorí, "po ovocí poznáš strom a po reči človeka", a preto ak niekoho za niečo označíme, je to aj kvôli tomu, aby sme si vždy vedeli vybrať, keď niekto niečo hovorí, či je vyznávačom diktatúry nacionalizmu, alebo aj zavádzania kontroly obsahu vo vysielaní v médiách, čo sa nedá nazvať inač ako cenzúrou, a dokonca dokáže hlásať nenávisť namiešanou lžou, alebo nie. A to treba robiť bez ohľadu na to, či sme na strane koalície alebo opozície.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Žiadam uviesť do zápisu opravu hlasovania č.13. Zlyhalo mi zariadenie, hlasoval som za. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Chcem sa poďakovať môjmu poslaneckému kolegovi pánovi Budajovi za to, že opäť vyzýval, uvádzal pri tejto téme tak podstatnú vec, aby sme sa všetci zamysleli nad dôsledkami, čo tieto zákony môžu priniesť. Nazdávam sa ale a mám taký pocit, ako keby sme sa navzájom nepočúvali a boli tu dve strany, ktorá každá chce vidieť len tú svoju pravdu. Žiaľ, rokovací poriadok mi neumožňuje využiť jednoduchý obraz, ktorý by som vám mohol ukázať, kde by som vám ukázal na jednom logickom fakte alebo jednom logickom obraze, čo môže spôsobiť, ak sa na nejakú vec pozeráme z rôznych uhlov. Skúsim to opísať. Máme valec, ktorý je postavený naležato, a nasvietime ho z obidvoch strán. Z jednej strany bude vrhať tieň, ktorý bude mať tvar kruhu. Z druhej strany však jeho tieň bude vytvárať obdĺžnik alebo štvorec. Jedna strana teda vidí svoju pravdu, druhá strana vidí tú druhú, tiež svoju. Ale čo je podstatné, skutočnou pravdou je stále to, že je to valec. My vidíme v prijatí týchto zákonov vážne ohrozenie, ktoré môže spôsobiť pre demokraciu. Neodvažujem sa hádať, čo vidíte vo svojom pohľade vy v koalícii, ale v konečnom dôsledku tento valec nás môže v budúcnosti zvalcovať všetkých.
Ďakujem.