Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké kolegyne, vážení poslaneckí kolegovia, milí hostia, dovoľte mi v krátkosti len vystúpiť s niekoľkými mojimi poznámočkami k tomuto návrhu zákona, kde v prvom rade musím oceniť, že sa tu ide riešiť problematika žiackych školských rád. Hlavne čo chcem podčiarknuť, že myslí sa už aj na základné školy, kde je ten absolútny základ, aby sme mohli podchytiť deti, mládež k väčšiemu záujmu o veci školské a tak aj nepriamo o veci verejné. Tu bez debaty sme veľa vecí zanedbali v minulosti.
Aplikačná prax ukazuje a potvrdzujú to aj moji kolegovia, že aj dnes, keď na základných školách sú rôzne žiacke parlamenty, fungujú rôznym spôsobom a naozaj práve legislatívna opora môže ich správnym smerom nakopnúť, aby tú aktivitu cez svojich učiteľov a tým pádom žiakov začali viac vyvíjať, začali viac spolu komunikovať, začali získavať kompetencie, zručnosti pre to, ako svoje zámery pri komunikácii s vedením školy postupne presadzovať. To je všetko v poriadku a jednoznačne to musím privítať.
Na druhej strane chcem len upozorniť na taký menší fakt, keďže som bol aj v komunikácii s predstaviteľmi rôznych študentských organizácií, resp. zástupcov mladých ľudí, a zažili sme to aj pri predkladanom podobnom návrhu kolegu Ota Žarnaya, kde bol určitý ako keby spor. Naozaj musím v daných paragrafoch niektoré veci tak striktne nastavovať. Momentálne, keď som to odkomunikoval, zaznela požiadavka, či práve pri základných školách má tam byť stanovený presný počet tých členov, či by to nemalo byť po triedach, pretože žiaci na základnej škole sú ešte vo vývoji, učia sa tomu. V tomto prípade by som hovoril, že ani nie tak po triedach, skôr po ročníkoch, pretože naše školy sú rôzne veľké. Máme aj väčšie školy a máme, keď sa na to pozrieme štatisticky, podstatne viac tých menších škôl.
A napadlo mi, a nepredpokladám, že by bol problém nejak s týmto zákonom, aby neprešiel do druhého čítania, v následnej diskusii sa zamyslieť aj nad faktom, pretože je to správne aj uvedené v jednotlivých paragrafoch, každá takáto žiacka rada má mať svoj štatút, ísť skôr smerom, že by v tomto štatúte bol stanovený počet jednotlivých členov. To je taká vec, ktorá mi tak vyskakuje ako, a hovorím ju tu aj priamo. A pokiaľ bude dobrá vôľa, nezáleží na tom, že či pripravím, alebo úprava navrhne z mojej strany, ide mi o to, aby sme sa, naozaj na to si sadli a pripravili čo najlepšie riešenie.
A ešte jedna vec, čo chcem oceniť, tie názvy škôl. Moja osobná skúsenosť v rámci našej školy, keďže už niekoľkokrát sa menil spôsob, ako naše školy bývajú pomenované, koľko niekedy to bolo problémov, ako presne sa to do štatútu napísalo, si myslím, že je veľmi dôležité, aby naše školy sa, teraz je to taký módny termín, viac personalizovali, viac odlíšili práve tým svojím názvom a poukázaním, po akej významnej osobnosti a udalosti v ich okolí sa môže vytvárať tradícia a hrdosť daných žiakov a študentov na svoju školu. Ideálnym faktom by bolo, keby tak každá škola bola pomenovaná a zároveň sa tým vytváral aj pozitívny vzťah k vzdelávacej inštitúcii. Je to viac, ako keby na sebe nosili možno uniformu, pretože by boli hrdí na to, že chodia práve na túto školu, ktorá nesie meno konkrétneho dejateľa, konkrétnej udalosti, ktorá sa zapísala do našich dejín.
Teším sa na diskusiu, ktorá bude potom ďalej prebiehať, a verím, že spoločne pripravíme čo najlepšie riešenie, ktoré nakopne našich mladých ľudí mať väčší vplyv a väčšiu chuť angažovať sa vo veciach verejných.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pánu kolegovi poslaneckému Feckovi ďakujem, že tak ako zvyčajne s vášňou jemu vlastnou vyjadril svoj postoj. Ako pozerám, ľudí prihlásených do faktických poznámok trošku ľutujem, že asi zrejme všetci ho budeme chváliť a všetci mu vyjadríme podporu k jeho názorom. Pričom by tu mala práve prebiehať polemika, diskusia. Pretože o tom to prijímanie zákonov je. Vyjasňovať si postoje a jasne povedať, o čo nám alebo na čom nám vlastne Slovákom záleží v našej krajine.
Len chcem vyzdvihnúť jeden moment, ktorý možnože pán kolega nespomenul a máme si to všetci uvedomiť a povedať nahlas. Stratili sme vzťah k pôde. Preto sa deje to, čo sa deje, preto mnohí ľudia majú tie názory, ktoré majú. Za tie generácie a generácie, hlavne mladých ľudí, ktorí veľmi ten vzťah už ani necítia, kam patria a čo je pre nich dôležité. Ten vzťah, ktorý sa vytvára postupne v rodine a tak ďalej, ten sa vytratil a je našou úlohou u ľudí ho znova začať vytvárať. A to sa dá výchovou a vzdelávaním. Pokiaľ to nezačneme, ťažko budeme niekoho presviedčať o tom, či je dôležité, kto vlastní pôdu.
A čo sa týka potravinovej bezpečnosti, napriek tomu, že som bol minule napomenutý, že čítam niečo z internetu, ospravedlňujem sa takto dodatočne pánu poslancovi Dostálovi, ale mal som uviesť správny zdroj, a to originál Organizácie Spojených národov.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Keď som pozorne počúval prejav mojej poslaneckej kolegyne, tak ako aj množstvo ďalších jej predrečníkov, ak sa mám vrátiť úplne až na začiatok, stále som rozmýšľal nad tým, čo mi to pripomína. Potom som si spomenul na doby, kedy v rámci rôznych školení pre učiteľov sme preberali teóriu, ako funguje šikana, a spomenul som si na päť stupňov šikanovania. Šikanovania, ktoré sa najjednoduchšie dá zadefinovať, ako keď človek človeku úmyselne a opakovane ubližuje. Možnože to poznáte.
Prvý stupeň sa prejavuje zrodom ostrakizmu. Ostrakizmus, ako vieme, je z pôvodného označenia črepinového súdu v starovekých Aténach, dnes v prenesenom slova zmysle je synonymom pre vylúčenie jednotlivca zo spoločenstva. Stačí na to miernymi psychickými formami násilia, odmietaním, ohováraním, intrigami, žartíkmi. Prechádza sa k druhému stupňu, k fyzickej agresii a pritvrdzovaniu manipulácie. Funguje to najmä ako ventil na odreagovanie sa na najslabšom jedincovi. Tretí stupeň, kľúčový moment, vytvorenie úderného jadra agresorov, tyranov, ktorí spolupracujú. Štvrtý stupeň, väčšina prijíma normy agresorov, stávajú sa prijatou normou. Piaty stupeň, totalita, resp. dokonalá šikana, kde máme iba dve skupiny, agresorov a obete.
Táto teória je definovaná Michalom Kolářom, významným českým psychoterapeutom a etopédom. A asi by sme si mali všetci naštudovať túto problematiku aj z tohto pohľadu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Ďakujem aj svojmu poslaneckému kolegovi Otovi Žarnayovi za toto vystúpenie. Dovolím si vyjadriť tiež niekoľko myšlienok. V prvom rade tu správne zaznelo, že tento návrh zákona vychádza z prostredia študentov, aktívnych študentov, ktorí sa snažia bojovať za svoje práva, ktorí sa snažia veci zlepšovať, nastavovať tak, aby sme na Slovensku budovali spoločne občiansku spoločnosť a tú treba budovať už od útleho veku. Mňa osobne najviac oslovilo v tomto návrhu, už keď som videl prvé náčrty tých navrhovaných riešení, to, že už sa začína, alebo je tu snaha začať organizovať školské samosprávy v podobe žiackych parlamentov už na základných školách, kde začína ten najdôležitejší moment, kedy sa začína zapájať mladý človek tým, akým spôsobom dochádza k dotyku so skutočnosťou, že ak je aktívny, ak sa zapája do riešenia problémov, môže niečo konkrétne meniť. A je to o veľkej komunikácii, o tom, aby spoznávali od útleho veku procesy, ako dôjsť k dohode a presadzovať svoje návrhy a riešenia, pretože to je to najdôležitejšie, otvárať mladým ľudom dvere, nech môžu veci meniť.

Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom prostriedku (pozn. red.: správne "poriadku") som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Dovolím si pána poslanca Mihála, ako aj jeho predrečníkov nepriamo doplniť v jednom fakte, na ktorý som upozornil už v januári tohto roku, kedy som vyzval vládu Slovenskej republiky na nesúlad nariadenia vlády zo 14. decembra 2016, kedy sa ustanovila nová stupnica platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tam aj po 4 % zvýšení platov nepedagogických zamestnancov zostala podľa navýšených platových tabuliek veľká časť platov kuchárok, upratovačiek, školníkov, mzdových účtovníčiek, skrátka všetkých nepedagogických zamestnancov stále pod hranicou minimálnej mzdy. Zo zákona musia zamestnávatelia garantovať svojim zamestnancom minimálnu mzdu. Školy tak boli nútené hľadať zdroje, ktorými dofinancujú ich platy aspoň na toto minimum.
Je podľa mňa neprijateľné, ak štát v jednom zákone povie, že minimálna slušná odmena za prácu je 435 eur, a vzápätí vydá nariadenie, v ktorom povie, že kuchárky si túto najnižšiu slušnú odmenu nezaslúžia. Na jednej strane vyhlasuje, že v plnej miere financuje školy, a na druhej strane nie je ochotný uvoľniť ani minimálne potrebné množstvo peňazí. A farizejsky to pokryje v legislatíve nariadením vlády, ktoré odporuje zákonu. Vyzýval som a nedostal som sa vlastne k odpovedi. A chcem sa zároveň aj opýtať tu ctených všetkých kolegov, či si nemyslia, že takto nastavené pravidlá hry, ak si zoberieme ústavný článok 36, kde čítame o práve na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň, ktorý sa týmto nerešpektuje, že tu skrátka nedochádza ku veľkej kolízii, ktorú treba okamžite riešiť.
Ďakujem.

Ďakujem zo slovo. Ja len veľmi krátko. Ako veľmi oceňujem, ja len veľmi oceňujem ako vystúpenie pani navrhovateľky a mnohé veci vysvetlila, pretože naozaj si treba vypočuť aj takto na priamo často argumentáciu, keď zákon, prichádzame s konkrétnym návrhom zákona. Za seba môžem jednoznačne podčiarknuť riešenie, že naozaj potrebujeme tých logopédov nielen dostať do materských škôl, ale aj sú veľmi potrební na prvom stupni. Sám mám skúsenosti z môjho pôsobenia ako výchovného poradcu na základnej škole, kde v spolupráci s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva sa nám podarilo získať v rámci projektov akože na určitú dobu logopéda, logopedičku, ktorá pracovala s deťmi, a naozaj bol viditeľný ten posun u týchto deťoch a hovorím, tieto veci treba podchycovať už od útleho veku, pretože naozaj nám vyrastá stále viac populácia, ktorá má tento problém, čo vidíme potom už v dospelom veku.
K tým uniformám, z prvého prečítania človek, aj v mojom prípade, nadobudol dojem, že tu sa tým pádom, že sa to dáva do školského poriadku, vybuduje nejaká povinnosť, ktorá už, jednoducho bude sa musieť sa k tomu prijať jednoznačné stanovisko. Teraz si to už celkom nemyslím, pretože ak by to bolo naozaj povinnosťou, tak by, predpokladám, predkladatelia išli skôr do § 26, ktorý pojednáva o základných školách, a i keď je dnes už možnosť školské uniformy zavádzať, trošku mi tam chýba, možno prechodné ustanovenia aby boli doplnené v tomto návrhu zákona, keďže, keď by sme sa mali baviť o nejakej povinnosti, aby bol tam dostatočný čas, kedy bude mať škola možnosť na materiálne vybavenie sa týmito uniformami, resp. bude daná aj táto možnosť pre rodičov. A napriek tomu, že ide o drobnú úpravu, mnohé školy, ktoré zaviedli už uniformy by, ak by sa to dostalo tým pádom do zákona, museli presne popísať podrobnosti o ne, ako iným spôsobom sa tieto uniformy zavádzajú. Takže za mňa ďakujem za vystúpenie, naviac sa mi to viac objasnilo.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Dovoľujem si požiadať o preloženie hlasovania o mojom bode návrhu zákona, tlač 458, na zajtra na 17.00 hodinu. Ďakujem.

Takže ja len veľmi krátko. Ďakujem za síce krátku rozpravu, ale predsa. Chcel by som z tohto miesta naozaj požiadať všetkých poslancov v Národnej rade o podporu tohto môjho návrhu. Aj z toho dôvodu, že som ho konzultoval s množstvom odborníkov v oblasti, kde sa chcem poďakovať aj ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu za veľmi cenné pripomienky, keď som im ukazoval pôvodný návrh, taktiež za veľmi konštruktívne rokovanie na úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a tiež aj za stanoviská, ktoré som dostal od mojej školskej organizácie, spomeniem napríklad Združenie základných škôl Slovenska. Verím, že podporou tohto návrhu naozaj spoločne urobíme jeden drobný krôčik, aby sme mohli odštartovať potom veľkú zmenu. Ďakujem.