Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, tu v tejto sále zaznelo veľa kontroverzných, veľa zlých a niekedy priam, obrazne povedané, šialených návrhov zákonov. Tento návrh poslancov za SaS Dostála, Zimenovej, Osuského a Kaščákovej však preráža dno. Je tak hlboko pod čiarou, že sa každý lojálny občan tejto republiky, podotýkam, Slovenskej republiky, každý logicky uvažujúci občan Slovenskej republiky musí chytať za hlavu. Ja by som si trhal vlasy, keby som ich mal.
Zo strany SaS sme zvyknutí na všelijaké prekrútené a dych berúce návrhy a tiež myšlienkové pochody. Toto si musí občan vypočuť, čl. I bod 1, navrhujúci autori tohto zákona vyjadrili názor, že nemá význam, nemá reálny význam, keď má štátny jazyk prednosť pred ostatnými používanými jazykmi, že je to len akési deklaratívne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam.
Tak toto je teda už priam bezočivosť voči štátu, v ktorom žijú. Je to chrapúnstvo voči základným princípom fungovania štátu. Na tento blud je jediná odpoveď, integračná funkcia jazyka už im nič nehovorí.
V bode, v čl. I v bode 2 navrhujú vypustiť ustanovenie, podľa ktorého akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka je neprípustný. Kodifikácia je norma určená ministerstvom kultúry. Prečo by mal kto, čo zasahovať do toho? Však ministerstvo kultúry je vrcholom, je vrch, ktorý to určuje.
V bode 6 napríklad chcú zmeniť to, aby sa pedagogická dokumentácia viedla dvojjazyčne a ministerstvo kultúry a školstva určujú, že sa nemusí viesť dvojjazyčne, niektoré ustanovenia.
No čo je na tom zlé, že je to tak? Uvediem jeden z príkladov, z mnohých príkladov, je to napríklad archivácia. V prípade dokumentov len v jazyku menšiny si má archivár volať v tisíckach prípadov tlmočníka?
Bolo tu veľa, veľa argumentov zo strany predkladateľov. Častokrát sa s nimi nedá diskutovať. No prečo? Pretože majú takýto systém:
1. Ideológia: odpor ku slovenskej štátnosti a liberalizmus.
2. Vytvorenie svojich akýchsi pseudoproblémov, ktoré treba riešiť.
3. Je to stanovenie postupu podľa hesla: "Platia tu štyri pravidlá:
a) mám pravdu,
b) keď nemám pravdu, platí prvé pravidlo,
c) lebo fašista, lebo extrémista,
d) neviete čítať s porozumením."
4. Je to cieľ - babylonizácia spoločnosti.
Teraz ku pánovi Dostálovi, čo vravel, škoda, že tu nie je. To, čo vravel, sa dá charakterizovať ako slovná ekvilibristika typu "som génius, vytvorím problém, vyriešim ho". Pán Dostál sa vyjadril, že treba dôveru v ľudskú slobodu, zdravý rozum, dôveru k menšinám.
Tak k tejto jeho trojjedinej slobode:
1. Aký to človek, čo za človeka nám tu bude hovoriť o ľudskej slobode, keď schvaľuje a obhajuje politický systém islamu, ktorý je založený na striktných predpisoch, ktoré obmedzujú ľudskú slobodu?
Napríklad, aby sme boli v obraze, sú tam ženy slobodné, môžu slobodne protestovať, môžu nepočúvať muža, sú s mužom rovnocenné?
Alebo napríklad takýto príklad. Mohol by pán Dostál protestovať za práva LGBT prezlečený za ženu ako pred gymnáziom, ako to urobil pred tým Gymnáziom Juraja Hronca? No mohol, ale iba raz! A prečo? Bol by totiž neodolateľný, bol by neodolateľný pre smršť a príval kameňov letiacich na neho, lebo vystrašení moslimovia by si mysleli, že sa zjavil sám diabol.
2. Zdravý rozum v jeho podaní. Nuž vôbec nie je v súlade so zdravým rozumom, keď človek nechápe integračnú a dorozumievaciu funkciu jazyka, štátneho jazyka. Keď nechápe, že aj príslušník menšiny bude nutne potrebovať pri uplatnení sa štátny jazyk, to, že to nie je len deklaratívna funkcia jazyka štátneho, jedného.
So zdravým rozumom aj koliduje jeho úvaha, keď kritizoval deklaráciu: "My národ slovenský, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín" atď. On by tam chcel mať výraz "my ľud Slovenskej republiky" a tak ďalej atď. No pýtam sa, logicky sa pýtam, ktoré národy boli väčšinové v ČSFR? Rozdelilo sa Československo na dve republiky podľa čoho? Nie podľa historických skutočností a podľa väčšinového obyvateľstva? Nie to sa pretavilo následne do preambuly? Ale podľa logiky a optiky nášho polyhistora Dostála tu asi nebolo nejaké Československo, ČSSR, ČSFR, ale tu bolo Česko-Ľudovensko, teda v preambule by malo byť "my ľud". Neviem, asi nejak bude veľmi blízka francúzska revolúcia a tie gilotíny, ktoré tam boli. Tam bol ten ľud.
Je to síce mierne odľahčený príklad, ale presne podľa tejto logiky predkladá svoj návrh a argumentoval.
A ešte by som mu pripomenul krajinu jeho snov. Izraelský Knesset prijal uznesenie, že štát Izrael je výlučne národný štát Židov. Hebrejčina je výlučný štátny jazyk. Tam mu toto nevadí?
U pani Zimenovej, keď si dobre pamätám, spomínala purizmus. Tak je? Áno, dobre potom, dobre si pamätám. Jazykový purizmus sa v slovenčine viaže hlavne na obdobie prvej Československej republiky. Vznikol okrem iného aj preto, lebo sa v súlade s čechoslovakizmom, s falošnou koncepciou jedného československého národa presadzovali prvky zhodné s češtinou. Áno, každý jazyk preberá niektoré cudzie slová. Je to historická skutočnosť. Preberá slová, na ktoré nemá doposiaľ adekvátne pomenovanie. Je tu však jeden aspekt. Častokrát sa u nás preberajú slová z dôvodov prestížnych pre určitú kaviarenskú spoločnosť, pre určite tzv. progresívne typy, v úvodzovkách progresívne typy. Je to snaha vyčleniť sa, šokovať inakosťou, dávať najavo svoju tzv. svetovosť, modernosť, inakosť.
Celkovo by som charakterizoval tento návrh zákona takto: Je to produkt liberalizmu. Produktom liberalizmu je aj AIDS. Naša spoločnosť aj ja považujeme chorých na AIDS za ľudské bytosti, ale určite nebudeme učiť naše deti, že toto je tá správna cesta.
Ďakujem za slovo.
