Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, najprv som chcela, že prednesiem ja pozmeňovací návrh, ktorý som teda pripravila za skupinu poslancov, s pánom Čížom, Dušanom Bublavým, Štefanom Zelníkom a Petrom Antalom, Baškom, Panáčkom, Gáborom Gálom, ale po tejto rozprave, čo som tu počula, tak chcela by som sa k nej určite vyjadriť. Nebudem rozprávať o veciach, ktoré nepoznám, pretože ľahko sa rozpráva o veciach, ktoré nepoznáte,...
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, najprv som chcela, že prednesiem ja pozmeňovací návrh, ktorý som teda pripravila za skupinu poslancov, s pánom Čížom, Dušanom Bublavým, Štefanom Zelníkom a Petrom Antalom, Baškom, Panáčkom, Gáborom Gálom, ale po tejto rozprave, čo som tu počula, tak chcela by som sa k nej určite vyjadriť. Nebudem rozprávať o veciach, ktoré nepoznám, pretože ľahko sa rozpráva o veciach, ktoré nepoznáte, ľahko sa rozpráva o systéme, v ktorom nikdy nepôsobíte, ľahko sa rozpráva teória. Prax je oveľa ťažšia.
A ja sa vrátim k tej praxi a o tých stromoch. Som primátorka mesta Humenné. Pozývam všetkých kolegov aj pána Budaja, aj pani kolegyňu, všetkých, nech sa prídu pozrieť do Humenného, ako tam vyzerá zeleň, ako tam vyzerajú kvety, ako tam vyzerá celé mesto, ako tie stromy sa snažíme chrániť, aká je náhradná výsadba, koľko aleje za môjho obdobia vzniklo a podobne. Ja si myslím, že ani jeden reálny primátor nemá záujem, aby mesto vyzeralo zle, aby v nej nebola zeleň. Vždy je to, samozrejme, o človeku, pretože zákon vždycky do praxe aplikujú ľudia. Tak si povedzme, ako ho budú aplikovať, je na tom, kto bude starostom, kto bude primátorom, kto sedí v danom úrade.
A poviem aj takéto príklady, napríklad, keďže hovoríme, že každý strom budeme chrániť, každá minca má dve, dve strany a ja poviem príklad z vlastného zase. Mala som, ja ich volám, že tzv. aktivisti. Klobúk dole pred aktivistami, ktorí skutočne majú občianskej združenie, ktorí naozaj majú záujem, vzdelávajú sa v danej problematike, ale pozor, sú aktivisti, ktorých ja nazývam, že sú to politickí aktivisti, ktorí teda idú brániť každému rozhodnutiu mesta, a potom nazývam aktivisti, ktorí majú memorandum za 6-tisíc euro, ak idú sa vyrúbať stromy, aby zaplatil podnikateľ. To sú také dve druhy aktivít. Treba si to povedať pri tej ochrane.
A teraz poviem o aktivistoch, ktorých som mala napríklad ja. Boli to tzv. politickí aktivisti. Keď sme v meste išli stavať park, tak všetkým povedali, že ideme rúbať všetky stromy, a my sme si museli dávať rôzne posudky krajinným architektom a podobne, ktorí nám povedali, že z toho parku by sme mali vyrúbať možno polovičku stromov, ale aktivisti povedali napríklad pri jednej vŕbe, že sa postavia, a my sme možno tretinu urobili, pretože to boli stromy, kde ešte, ja tomu hovorím, my starí ľudia, že za komunistov bola akcia Z, a každý zasadil nejakú slivku alebo čerešňu, čo nemá vôbec v parku čo robiť, zrazu že sa postavia a budú brániť, aby sme nevyrezali aj jednu vŕbu, pretože primátorka to nevie, ide tu ničiť mesto. A, vážení, čo sa stalo? O týždeň udrel blesk do tejto vŕby, celú ju rozpolilo. Keby tam bola matka s kočíkom, niekoho zabije. Myslíte, že by boli zodpovední aktivisti? No bola by zodpovedná štatutárka mesta.
A ja preto hovorím, veľmi ťažkú má primátor dilemu. Nemyslite si, že teraz nám niekto pošle žiadosti a ja teda s radosťou podpisujem alebo môj zástupca, že všetky stromy vyrežme. Veď predsa vieme o tom, že zeleň je potrebná, pretože sa nám mestá z asfaltu otepľujú a tak ďalej a tak ďalej.
Takže nie je to také jednoduché, prechádza to procesom. A práve o tom procese dneska dávam pozmeňovací návrh. Veď je nejaký proces, je nejaké správne konanie. Veď predsa musíte mať podpisy od ľudí, od bytových spoločenstiev, ak idete vyrezať strom. Veď my máme nenormálne dilemy s týmto, že príde človek a povie, že mu strom tieni, ostatní povedia, že ho tam chcú, a my máme dilemy, my máme dva, tri týždne, štyri práce, kým môžme ten strom vyrezať. A vy tu rozprávate, ako keby to bolo samozrejmé, lebo ste v živote v tomto procese neboli.
Tak skúste prísť a pozrieť sa, ako tento proces prebieha, že nie je to také jednoduché. Musíte to zverejniť, musíte si ľudí pozvať. A potom čo sa stane? Aj to sa nám stane a nie sme šťastní, že mi zazvoní telefón a zrazu ma zavolajú hasiči, že niekto polial soľou strom, pretože sme nedali súhlas na výrez, a občan, ktorý dlho čakal, ho jednoducho zobral, posolil ho, strom zahynul. Čiže áno, čiže my bojujeme aj proti tomu, aj stíhame takýchto občanov. Čiže neni to jednoduché, že teraz všetci povedia, že zrazu sme tu dali nejaké zákony, zrazu každý starosta chce, aktivista musí, chudák, bojovať za každý strom, lebo starosta alebo primátor, alebo niekto. Veď ľudia si niekoho volia, toho zástupcu, a ten má aplikovať zákony tak, aby to bolo správne.
A teraz prejdem k tzv. ďalším aktivistom. Povedzme si pán Slávik. Pozná ho celá Slovenská republika. Mne posielajú ľudia a podnikatelia memorandum, ktoré uňho podpisujú, a platia za to 6-tisíc eura členské. Však si povedzme, že Sad Janka Kráľa. Veď to sú skupiny, ktoré sadnú na počítač a všade do miest napíšu, že všetky stromy nesúhlasia a podnikatelia chodia a nemôžu robiť stavby. Každý sa pýta: "A čože, jako nemôžu robiť stavby?" No ak podnikateľ napríklad má postaviť nejakú škôlku, poviem príklad, je tam jeden strom a má osem mesiacov na stavbu, pán Slávik trikrát napíše, trikrát, síce kraj nám to väčšinou potvrdí, a ešte môže ten strom byť aj starý, aj neviem jaký, a pán Slávik napíše memorandum, mne ho poslali, mám ho v maili, 6-tisíc euro. Hm, vážení, tak tomu sa hovorí aktivita vynikajúca. Tak to vám poviem, že ak takéto občianske združenia máme, ktoré takýmto spôsobom dostávajú financie na svoje fungovanie, tak vám poviem, že majú viacej ako poslanci za rok. Takže potom ja sa pýtam, že naozaj nerozprávajme tu tak všetko všeobecne, že čo sa tu deje, ale povedzme si, čo sa deje na jednej strane, povedzme si, čo sa deje na druhej strane, a aplikujme zákony tak, ako majú byť aplikované. A nikto tu, ja si myslím, že nejde tu robiť žiaden, žiadne, ako vy tu hovoríte, nejaké výruby len tak.
Takže naozaj by som teda povedala, že stretávam sa vo svojom živote a v svojej praxi s rôznymi ľuďmi. Aj s aktivistami, ktorí možno naozaj prídu a povedia, mám veľmi dobré skúsenosti, pretože mám aj park, mám chránenú oblasť, kde je, kde mesto vlastní v renesančnom kaštieli park, viem, o čom to je, a dokonca voláme ku každej, máme memorandum, napríklad s VLK-om, že ak sa rúbe niečo v parku alebo kde, tak my ich prizývame, ja s tým nemám problém. Ale mám problém s tzv. aktivistami, ktorí si buď robia politickú kampaň, alebo majú memorandum za 6-tisíc euro každý rok. No tak, vážení, tak nad tým sa treba vážne zamyslieť.
Takže ja predkladám pozmeňujúci návrh.
V čl. 1 sa dopĺňa bodmi 2 a 3, ktoré znejú:
V § 82 ods. 7 za slovo "svoje" vkladajú slová "úradnej tabuli alebo".
Úradnej tabuli preto, že máme obce, kde neexistuje internet. Takže nech starosta môže vyvesiť na úradnú tabuľu a nech ľudia v obci to vedia, pretože ak ten starosta, povedzme si, že ak má, ak ho zvolia, nemusí mať určité vzdelanie a tak ďalej, má človeka, ktorý mu len nahadzuje, čiže chceme, aby bola možnosť aj na internetovej tabuli, aby bolo prístupné pre všetkých, resp. aby možno aj takým, ktorí len sadnú za počítač a píšu, píšu, stisnú enter na každé mesto, aby museli prísť, aby sa pozreli na ten strom, aby naozaj ho posúdili, pretože naozaj, kľudne vás pozývam, príďte do môjho mesta. Príďte, uvidíte tú zeleň, môžte si pozrieť fotky, kvety, všetko, čo sadíme. Príďte. A ja verím tomu, že každý primátor a starosta sa snaží robiť správne konania, pretože viem, koľko je s tým práce, ideme na tvár miesta, ja mám dokonca fotografie každého jedného stromu, ktorý musia mi predložiť, ktorý, už mi povedala minule kolegyňa, že som veľmi prísna, na životnom, ja chcem, každý jeden strom má fotografiu, každý jeden strom má stretnutie, ľudia sa stretnú a porozprávajú a sú tam aj súhlasy, alebo nesúhlasy.
Ďalej sa dopĺňa, ak správny orgán nariadi..., v § 82 sa dopĺňa ods. 13, ktorý znie:
"Ak správny orgán nariadi ústne pojednávanie vo veci, vopred upozorní účastníka konania, že si svoje námietky môže uplatniť najneskôr na ústnom pojednávaní, inak sa naň nemusí prihliadať."
Doplnením tohto odseku sa posilňujú zásady hospodárenia rýchlosti správneho konania.
Aby sme sa vyhli tomu, že ľudia naozaj potom urobia niečo svojvoľne, tak treba urobiť správne konanie, na to správne konanie prídu občania, a nech občan povie, áno, ja mám taký problém, je to ústne konanie, kde idete na obhliadku mesta, všetci určite viete, ktorí pripomienkujete zákon, čo je správne konanie, správne konanie je s obhliadkou mesta, s obhliadkou daného miesta, všetci účastníci sú oboznámení všetci musia prebrať zásielku, ktorí nezobrali zásielku, musíme počkať 18 dní, kým zvoláme správne konanie, a na správnom konaní teda diskutujeme o týchto problémoch.
Takže, takže ja si myslím, že nedeje sa to svojvoľne, a kde sa to deje svojvoľne, tak na to treba poukázať svojim poslancom a zástupcom. Ale nie všeobecne, lebo ja na mestských zastupiteľstvách, všade: "A toto je tak a to..." Povedzte konkrétne, príďte a povedzte tento, tento, tento prípad sa takto udial a žiadame ho prešetriť, však sú krajské úrady a tak ďalej.
Čiže toto je môj pozmeňovací návrh a verím tomu a vyzývam, že každý z nás sa rád prejde po lese, po parku a každý z nás chce zachovať zeleň, a verím tomu, že každý primátor a starosta robí pre svoju obec, aby bola pekná, a ktorý nerobí, tak robí zle, pretože ľudia mu to vo voľbách zrátajú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis