Videokanál poslanca

Ďakujem kolegom za ich poznámky. Chcela by som len povedať, že naozaj je mi úprimne ľúto, že nemáme s kým rokovať. Ja som si myslela, že debata, diskusia má byť tu v pléne. Takto som vstupovala do politiky, že tu budeme rozprávať o zákonoch, tu budeme diskutovať, tu si budeme vyčitovať alebo podporovať, či je zákon dobre pripravený. Aj na mimoriadnej schôdzi diskutovať o tom, napríklad teraz by som očakávala, že možno niekto spochybní alebo povie iný údaj práve k tým, k tomu nárastu počtu ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia za prácou, a pritom je nám tu predkladané, že vraj tu vznikajú nové tisícky miest o mzde 850 eur, ale nie je s kým o tom diskutovať. A to mi je ľúto.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o opravu na tabuli, pani poslankyňa Anna Verešová vystupuje a myslím, že už tie dve poslankyne definitívne stratili poradie, áno.

Verešová, Anna, poslankyňa NR SR
Vážené panie poslankyne, ale zdá sa mi, že som tu sama, takže vážení páni poslanci, vážený pán premiér, na dnešnej mimoriadnej schôdzi sme sa zišli kvôli vysloveniu nedôvery vám, predsedovi vlády. Do dnešného dňa ste totiž neurobili nič pre to, aby ste upokojili situáciu v spoločnosti kvôli kauze Bašternák. Do dnešného dňa ste nesplnili ani vaše vlastné slová, že do troch minút odvoláte, alebo sľub, že do troch minút odvoláte každého člena vlády, na ktorého padne čo len tieň podozrenia. Týmto postojom sa smejete do tváre všetkých tých občanov a v drvivej väčšine mladých ľudí, ktorí ešte veria v spravodlivosť, ktorí ešte majú nádej, že sa v našej krajine, na Slovensku, nedá beztrestne páchať zločin.
Opakujem to znova, minister Kaliňák mal podľa väčšiny ľudí pre kauzu Baštrnák odstúpiť. Vyplýva to z prieskumu agentúry Polis. Pri otázke "Myslíte si, že by mal Robert Kaliňák odstúpiť pre kauzu Bašternák, teda pre kauzu s údajne neoprávnenou vratkou DPH na takmer 2 mil. eur?" odpovedalo 49 % respondentov kladne.
Počas celého leta, počas horúcich dní, počas času dovoleniek a prázdnin ľudia prichádzali na protesty. Videla som tam tisíce mladých ľudí, žiadnych radikálov či extrémistov. Ten dav sa vždy úplne pokojne rozišiel. Sú to totiž ľudia alebo boli to ľudia, ktorí tu pracujú, ktorí si tu na Slovensku chcú založiť rodiny alebo si rodiny založili, tu chcú žiť. Sú to občania, ktorí ešte veria v demokraciu a tí boli v uliciach, pán premiér, a tí sa dožadovali odvolania ministra vnútra. Títo ľudia nerobia hanbu Slovensku. Opakujem, nie je zvrátené, že sú ľudia v uliciach, ale je vskutku zvrátené, že úzka skupina ľudí bez zábran rozkráda naše Slovensko. To je hanbou pre Slovensko.
A povinnosťou premiéra bolo a je upokojiť situáciu v krajine a zvlášť v čase predsedníctva v Rade Európskej únie. Namiesto toho, aby ste upokojili situáciu a odvolali ministra vnútra, hovoríte a aj dnes ste o tom hovorili, že šírime nenávisť. Áno, podarilo sa vám tento mýtus rozšíriť po krajine. Nepolarizujú spoločnosť tí, ktorí zakrývajú trestné činy, ale nenávisť šíria tí, ktorí na to ukazujú. To je absolútny výsmech občanom. A je to absolútny výsmech demokracii.
Aj dnes sme z vašich úst, pán premiér, počuli o skvelých hospodárskych výsledkoch našej krajiny. Je však zaujímavé, že naši ľudia čoraz viac odchádzajú zo Slovenska za prácou. Počty Slovákov, ktorí sa rozhodnú ísť pracovať do zahraničia, stále stúpajú. Pritom najväčší nárast takýchto odchodov za prácou zaznamenal Štatistický úrad Slovenskej republiky v priebehu minulého a aj v tomto roku. Za prvé tri mesiace tohto roka sa v porovnaní s minulým rokom zvýšil ich počet o 17,8 %. A, pozor, zmena je významná aj v tom, že za prácou nám neodchádzajú už len mladí ľudia, ale aj ľudia od 35 do 55 rokov, naši rovesníci. A ešte jeden významný ukazovateľ zo Štatistického úradu, a najviac sú to ľudia, ktorí majú stredné odborné učňovské vzdelanie, 44 %.
Nevedia títo Slováci, že sa v našej krajine žije ohromne dobre, ako ste to dnes, pán premiér, hovorili? Nevedia, že ste sľúbili koľkýkrát už práve v hladových regiónoch ľuďom bez odborného vzdelania mzdu 850 eur? Dnes ste to potvrdili, dnes ste o tom hovorili. Títo ľudia nevedia, že budú mať takúto mzdu aj na Slovensku?
A nielen vyššie odchody ľudí, ale aj narastanie extrémizmu. Pretože dlhodobo ignorujete všeobecné dianie a vôľu občanov. Za zvyšovanie extrémizmu zodpovedá vláda, ktorá nekoná v prospech občanov, ktorá nepočúva svojich občanov, ktorá sa zo svojich občanov vysmieva.
A teraz som sa chcela prihovoriť vo svojom príspevku k vám, panie poslankyne. Vážené kolegyne z vládnej koalície, ani jedna tu nie ste, ale verím, že ma počúvate pri televíznych obrazovkách. Chcem sa k vám prihovoriť ako žena politička ku vám ženám političkám. V Národnej rade Slovenskej republiky v VII. volebnom období je nás spolu 31 žien, teda 1/5. Každá sme sem prišli určite s dobrým úmyslom urobiť niečo prospešné pre občanov, pre ľudí. Veď sme im to sľubovali. Možno sme poukazovali práve aj na ten fakt, že sme ženy a že ženy do politiky určite patria. Politika sa však na mužskú a ženskú nedelí. Existuje iba politika, ktorá má byť spoločným dobrom pre všetkých. Neexistuje ani špinavá politika. Existujú iba špinaví, teda nečestní ľudia, ktorí v politike nepracujú pre spoločné dobro, ale iba pre svoje.
Predsa však máme ako ženy niečo viac ako naši kolegovia muži. Je to náš akýsi šiesty zmysel pre vnímanie nespravodlivosti. Oveľa skôr si všimneme aj najmenšiu skrivodlivosť nielen voči sebe a svojim blízkym, ale aj voči iným, cudzím. A potom bojujeme. Nešetríme čas ani peniaze, nehľadíme na námahu, nehľadíme, či prídeme o výhody, či dobrú pozíciu, dokonca aj o dobré meno.
A ešte niečo je pre nás charakteristické. My ženy pozeráme viac do budúcnosti, či už deti máme, alebo nemáme, viac ako ženy myslíme na ďalšiu generáciu, na generáciu detí a našich vnúčat. Jednoducho na budúcnosť. Možno sa to môže javiť ako naša slabosť, ale neverme tomu, to je naša sila aj v politike.
A preto na vás, poslankyne vládnej koalície, apelujem, aby ste pri dnešnom hlasovaní pamätali na mladých ľudí, na vaše deti, vnúčatá, ale aj rovesníkov, ako som už spomenula, ktorí museli odísť za prácou do zahraničia, a pritom by veľmi radi zostali v tejto krajine žiť a pracovať, aby ste týmto mladých ľuďom a ľuďom vôbec nezobrali poslednú nádej v spravodlivú krajinu.
Vážené panie poslankyne z vládnej koalície, Mária Janíková, Jana Laššáková, Oľga Nachtmannová, Jana Vaľová, Eva Antošová, Magdaléna Kuciaňová, Eva Smolíková, Edita Pfundtner, Irén Sárközy, Alena Bašistová, Katarína Cséfalvayová, k vám sa prihováram. Ženy majú v najkritickejších životných situáciách často väčšiu odvahu ako muži. Buďte aj dnes pri tomto hlasovaní odvážne. Myslite pri hlasovaní na budúcnosť detí a mladých ľudí, na Slovensko.
Ďakujem vám.

Ďakujem za slovo. Ja mám, vážený predsedajúci, vážení ministri, vážené kolegyne a kolegovia, ja mám svoju rozpravu určenú k odpovedi na interpeláciu 45 na pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Chcela som, aby ma počúval, ale možno ma počúva.
Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny k oblasti financovania sociálnych služieb zo strany vyšších územných celkov mi v odpovedi skonštatoval, že zákon o sociálnych službách nediskriminuje neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, keďže výška príspevkov neverejným poskytovateľom sociálnych služieb sa odvíja od priemernej výšky výdavkov v zariadeniach zriadených vyšším územným celkom.
Nie je to tak. Pán minister, musíte predsa vedieť, že samospráva si objednáva služby u neverejných poskytovateľov na určitý počet klientov, ktorých si ona sama určí. Pri zariadeniach, ktoré však samospráva zriaďuje ako svoje rozpočtové organizácie, tieto sú financované na základe odhlasovaného rozpočtu.
Evidentne sa nevieme pochopiť. Problém bude asi v zadefinovaní si cieľa, ktorý chceme dosiahnuť, a tým by malo byť vytvoriť spravodlivé prostredie vo verejných službách, ktoré je financované z verejných zdrojov. Teda prostredie, v ktorom si klient vyberie slobodne kvalitné sociálne služby, na ktoré bude samospráva rovnako prispievať ako na svoje vlastné zariadenia.
Aby sme dosiahli tento výsledok, museli by sme mať vždy na pamäti zachovanie princípu solidarity, princípu subsidiarity a spravodlivého rozdeľovania verejných zdrojov. A aby sa to stalo, je nutné aj podľa predstaviteľov Platformy za spravodlivé financovanie sociálnych služieb definovať verejnú prospešnosť, všeobecnú prospešnosť v poskytovaní verejných služieb, znamená to zaviesť štandardy poskytovaných verejných služieb obyvateľstvu, ktoré majú charakter verejnoprospešných služieb v oblasti sociálnych služieb, ale to sa týka aj školstva, zdravotníctva, vedy, výskumu a kultúry. Jednoducho služieb vo verejnom záujme.
A na základe týchto štandardov nám musí ísť o klienta, o dostupnosť služby a o efektívnosť vynaložených finančných prostriedkov z verejných zdrojov. Teda o kvalitu a konkurenciu poskytovanej služby, nie o to, kto je poskytovateľ: verejný, neverejný, štátny, neštátny, cirkevný, súkromný. A preto je naozaj nutné zrovnoprávniť financovanie poskytovateľov z verejných služieb z verejného a súkromného sektora na základe ukazovateľov kvality a rozsahu poskytovanej služby a tak vytvoriť nediskriminačné prostredie dopytu a ponuky verejnej služby.
Ako príklad možno uviesť zákon o vysokých školách, podľa ktorého je dôležitý obsah a rozsah činnosti, nie zakladateľ vysokej školy. Takto by mal fungovať spravodlivý sociálny štát, klient by si slobodne vybral poskytovateľa služby a štát alebo samospráva by mu na túto službu mala rovnako prispievať, ako by to bolo v prípade, keby bol v zariadení sociálnej služby zriadenom samosprávou.
Zdôrazňujem, v súčasnosti nastavené pravidlá zakladania a financovania subjektov poskytujúcich verejné služby neuznávajú rovnaké práva štátnym, samosprávnym, cirkevným a súkromným zariadeniam.
Ďalej chcem reagovať, pán minister, na vaše zdesenie nad tým, ako ste to napísali v odpovedi, že predstavitelia platformy za rovnoprávne financovanie hovoria o hospodárskej súťaži. Dovolím si vám pripomenúť, že oznámenie Komisie č. 2012/C 8/02 o použití pravidiel EÚ v oblasti štátnej podpory na vyrovnávaciu platbu za poskytnutie služieb hospodárskeho záujmu jasne hovorí o tom, že sociálne služby sú služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Mimo hospodárskeho priestoru je vyčlenená len sociálnoprávna ochrana detí, ktorá je aj u nás úplne bezplatná. Službou všeobecného hospodárskeho záujmu je každá ekonomická činnosť, ktorá spadá pod rámec verejných služieb. To znamená, že je to taký záväzok poskytovateľa sociálnych služieb, ktorý ho prijal vo verejnom záujme a ktorý by ho inak pre jeho ekonomické nevýhody neprijal.
Z toho dôvodu je zavedený inštitút tzv. vyrovnávacej platby. Vyrovnávacia platba slúži ako kompenzácia poskytovateľa sociálnych služieb, to znamená, že je to celková výška prostriedkov z verejných rozpočtov, ktoré sociálne služby potrebujú k zabezpečeniu dostupnosti poskytovaných služieb pre svojich občanov. Je to v podstate vykrytie straty z hospodárskej činnosti organizácie poskytujúcej verejnú službu.
Môžem vás uistiť, že neverejní poskytovatelia neberú svoje poskytovanie sociálnych služieb ako službu podnikateľov s účelom za vytváraním zisku, ako píšete vo svojej odpovedi. Nuž čo ja viem, tak v zmluvách, ktoré uzatvárajú neverejní poskytovatelia so samosprávami, sa títo poskytovatelia zaväzujú, že ak chcú získať príspevok z verejných zdrojov, nemôžu pri poskytovaní sociálnej služby vytvárať zisk. To je fakt, o tom nemusíme ďalej debatovať.
A nakoniec mám otázku, a dovolím si teda požiadať o doplnenie mojej interpelácie, v písomných i ústnych prejavoch vo vzťahu k veľkej novele zákona č. 448/2008 o sociálnych službách hovoríte opakovane o zavedení mechanizmu financovania sociálnej starostlivosti podľa stupňa odkázanosti. Mimovládne organizácie alebo neverejní poskytovatelia to nepovažujú za dostatočné. Vidíte víziu v zavedení príspevku na starostlivosti podľa stupňa odkázanosti, aj keby to muselo byť rozplánované na dlhší čas a príspevok by sa zvyšoval postupne každý rok? Budete s nimi o tom rokovať?
To je všetko. Budem vďačná za odpoveď pánovi ministrovi, za doplnenie odpovede.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Ja začnem trošku úsmevne. Celé roky sa mi nepáčilo ako matke, že chodím na dovolenku, na materskú dovolenku. A využijem mnohé moje, moje teda priateľky, známe, kolegyne. Hovorili, že muži chodia na vojenskú službu a my chodíme na materskú dovolenku. (Povedané so smiechom.) To bolo trošku úsmevné.
A teraz by som chcela povedať, že vlastne som pochopila, že prečo to bolo nazvané dovolenkou. Asi nám chceli vyplácať takú istú, takú istú čiastku, ako za dovolenku, na ktorú máme nárok. Ale nikdy sa tak nestalo. Volá sa to dovolenka, ale vždy išlo o nejakú časť, časť, percentuálnu časť príjmu. Takže je najvyšší čas naozaj aj nehovoriť možno o dovolenke.
My týmto, teraz vážne, my týmto naozaj reagujeme na ľudí, na ženy, na mladé rodiny, na mužov a ženy, rodičov, ktorí sa skutočne boja mať deti, ktoré pritom chcú mať. Z dlhodobých prieskumov naozaj vychádza, že ľudia chcú mať viac detí, ako v skutočnosti nakoniec majú. Zníženiu príjmu počas narodenia dieťaťa a starostlivosti oň sa veľmi, veľmi boja. Takže otvárame tému, o ktorej je treba stále rozprávať, rokovať, vyjednávať.

Ďakujem kolegyni Jurinovej, že sa dotkla aj časti správy, ktorá sa týkala trestných činov súvisiacich s domácim násilím. Tiež oceňujem zavedenie bezplatnej linky pre obete domáceho násilia, ktorú zaviedla generálna prokuratúra. Naozaj, čo všetko sa vykoná v prospech obetí, je na mieste. Dovolím si, dovolím si však polemizovať s tým, že, ako sa píše v správe, že pretrvávajúca absencia legálnej definície pojmu domáceho násilia v trestnom práve, to je to, čo zvyšuje alebo pretrvávajúcu latenciu vlastne ponecháva pri obetiach domáceho násilia.
Ja sa s tým trošička nestotožňujem aj na základe mojej, mojej praxe. Naozaj, ak nám ide o vec, je najvyšší čas, aby sme sa na tento špecifický problém obetí domáceho násilia pozerali prierezovo, teda medzirezortne. Ide naozaj o ohrozenie života a zdravia. Nie je totiž možné, aby jedno ministerstvo svojho času chystalo zákon o domácom násilí a druhé ministerstvo sa snažilo aplikovať smernicu Európskeho parlamentu o podpore a ochrany obetí trestných činov.
A teda v súvislosti s touto smernicou chcem povedať, že žijeme už v roku 2016 a teda mali by sme sa posunúť ďalej v pohľade na domáce násilie. Dnes už nepostačuje iba legislatívna definícia pojmu, ako to uvádzate v správe, ale k zníženiu domáceho násilia nepomôžeme iba, keď sa budeme pozerať na páchateľa. Je potrebné prekročiť ten trestnoprávny rámec a zamerať svoj pohľad na obete. Teda nielen na poškodených, ale na obete, na ich práva, podporu a ochranu.

Iba krátko, ďakujem. Áno, mali by sme si osvojiť taký terminus technicus jednorodičovskej rodiny, to je naozaj také objektívne, objektívny postoj, je to tak.
Chcela som ešte len povedať toľko, v tomto návrhu zákona dávame zodpovednosť na rodičov, naozaj nepýtame z kasy žiadne peniaze. Zodpovednosť rodičov, aby rodič dal svojmu dieťaťu o 18,08 eur viac. Ďakujem všetkým za, už teraz za podporu, pretože si myslím, že nemôže rozhodovať ľavica či pravica, či liberalizmus, či konzervativizmus, či akékoľvek tričká. Tu kladieme zodpovednosť na rodičov a ja teda pevne verím, že tento návrh zákona podporíte. 
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Zvlášť si vážim a cením to, že sa ozvali moji kolegovia muži, pretože naozaj je to pravdou, že sa, keď hovoríme o jednorodičovských rodinách, tak v drvivej väčšine ide o matky s deťmi. Nielenže nemôžu ísť pracovať, ale oni, aj keď už možno nastal ten čas, že môžu odísť od malinkých maloletých detí, tak oni aj tak musia zvažovať, aké zamestnanie si nájdu. Pretože ak zostávajú samé na starostlivosť a výchovu, napríklad nemôžu pracovať v noci alebo cez víkend, takže výrazne sa im naozaj zníži ekonomický príjem do rodiny.
A práve preto si myslím, že v prvom rade sme ako rodičia povinní sa postarať o deti, otec aj matka, a preto verím, že určite ženy poslankyne, ale aj všetci muži budete hlasovať za tento zákon, ktorým sa zlepší situácia jednorodičovských rodín.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, moja kolegyňa poslankyňa Erika Jurinová by bola rada tiež veľmi vystúpiť k tejto téme, ale vzhľadom k rôznym novým skutočnostiam v prípade o údajnom zneužití maloletej v resocializačnom centre sa venuje aj týmto povinnostiam ako poslankyňa Národnej rady.
K tomu návrhu zákona by som ešte rada povedala toto. Mnohí sa nás pýtajú, či chceme zvyšovať iba dávky sociálne, prídavky, materské, rodičovské, či vidíme tuná cestu podporovať rodinu. Chcem k tomu povedať, že rodinná politika alebo pohľad na rodinu v našom hnutí je komplexný a prierezový. My naozaj v prvom rade vidíme, že rodinu treba podporovať systematicky ako funkčnú rodinu, aby sme ju, aby sme vôbec ju uchránili od toho, aby upadla do nejakej chudoby alebo rozvratu. Dobre to povedal môj kolega Vašečka, ktorý povedal, že ministerstvo, ktoré sa zaoberá rodinou, by sa malo začínať v názve práve s rodinou ako ministerstvo rodiny, práce a sociálnych vecí. Totižto keď budeme podporovať rodinu, ktorá bude mať prácu, tak budeme mať naozaj minimum výdavkov na sociálnu pomoc, sociálne služby, zdravotníctvo a vôbec verejné služby ako také.
Naozaj je našou, našou priam povinnosťou poslancov Národnej rady, aby všetkými možnými legislatívnymi návrhmi vždy pozerali na to, aký bude mať tento návrh dopad na rodinu. Takže nielen dávky, nielen zvyšovanie príspevkov od štátu, ktorý chce rodinu podporovať, pretože je preňho najvýhodnejšou inštitúciou, tak nielen dávky, ale, samozrejme, všetko, čo sa týka zamestnania, aby nám rodina neupadla do chudoby. To znamená uľahčovanie podnikania, vôbec celý podnikateľský sektor, aby mali drobní a malí živnostníci uľahčené podnikanie, samozrejme, zosúladenie rodiny a práce pre ženy, pre rodičov, ktoré sa starajú o deti, podpora bývania pre mladé rodiny a podobne.
V tejto chvíli navrhujeme zvyšovať výživné kvôli neúplným rodinám, teda teraz hovoríme o určitej patológii v rodinách, o krízovej životnej situácii, ktorá sa stáva, deje a môže naozaj do nej ktokoľvek upadnúť, aby sme nenechali jednorodičovské rodiny, z ktorých ja v drvivej väčšine poznám, že sú to osamelé matky s deťmi, aby sme ich nenechali ohroziť chudobou.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážene kolegyne a kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine, zákon č. 36/2005 Z. z., ktorý predkladáme ako skupina poslankýň z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu doteraz vo výške 30 % zo sumy životného minima na svoje nezaopatrené deti alebo nezaopatrené neplnoleté deti. Rodič teda teraz plní svoju vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 27,13 eur. Vzhľadom na vývoj cien, rast životných nákladov a stagnáciu výšky životného minima považujeme zákonom ustanovenú vyživovaciu povinnosť za nepostačujúcu, a preto navrhujeme upraviť stanovenú sumu, t. j. zmeniť percentuálny podiel, ktorým sa zistí minimálna, ktorým sa zaistí minimálna vyživovacia povinnosť rodiča voči deťom. Vzhľadom teda na vyššie uvedené navrhujeme upraviť túto výšku vyživovacej povinnosti, a to tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery bude musieť byť povinný túto vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50% zo sumy životného minima, t. j. vo výške 45,21 eur mesačne. K zmene zákona nás viedol úmysel ochrániť najslabších skupín spoločnosti, a to deti, ktoré sú nezaopatrené, neplnoleté alebo sa pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc rodičov. Dívame sa na to aj pohľadom rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám. Naozaj častou praxou je najmä z dôvodu bezodkladného riešenia vo veci samej, že sa sudcovia nezaoberajú finančnou situáciou rodičov a stanovia povinnému až do rozhodnutia, riadneho rozhodnutia vo veci samej iba minimálnu vyživovaciu povinnosť, čo často vedie k rapídnemu zníženiu životného štandardu neúplnej rodiny.
Mám k tomu naozaj aj príklad priamo zo zariadenia núdzového bývania, v ktorom sú poskytované služby krízovej intervencie takýmto neúplným rodinám, resp. osamelým matkám s deťmi. Poviem vám, matka s dvoma deťmi: výživné na prvé dieťa presne minimum 27,13 eur, na druhé dieťa rovnako minimum 27,13 eur. Matka s troma deťmi: výživné na prvé dieťa 30 eur, na druhé 27,13 a tretie 27,13 eur. Matka s jedným dieťaťom: 30 eur výživné.
Takže áno, je to tak chudobou ohrozené sú teda naozaj najviac jednorodičovské rodiny, musím povedať, že zo štatistík rovnako sú najviac ohrozené chudobou aj rodiny viacdetné s deťmi viac ako tri. Tak ale teraz v tomto návrhu zákona hovoríme o neúplných jednorodičovských rodinách. Vychádza to dlhodobo zo štatistických údajov a potvrdzuje to aj tohtoročná správa o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za rok 2015. Najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska príjmovej chudoby sú deti od 0 do 7 rokov a mladí ľudia od 18 do 24 rokov a pri sledovaní typu domácností, ako som už povedala, sú v riziku vylúčenia a chudoby najviac osamelí rodičia s jedným dieťaťom.
Je jasné, že chudoba a ekonomická zraniteľnosť týchto neúplných rodín súvisí s výpadkom príjmu. V tomto prípade z dôvodu rozpadu rodín. V mnohých prípadoch dokonca takáto neúplná rodina nemá ani jeden príjem zo zamestnania, nakoľko príjem jednorodičovskej rodiny môže v istom čase tvoriť iba materská, materské alebo rodičovský príspevok a prídavky na deti. V týchto prípadoch je riziko sociálneho vylúčenia obrovské a ešte si k tomu predstavme, že pri tomto príjme môže byť výdavok na bývanie v týchto rodinách aj viac ako 40-50 % z celého príjmu.
Preto vás chcem ešte potom, budem rada niečo k tomu hovoriť, ale vzhľadom na vyššie uvedené vás chcem teraz, vážené poslankyne a poslanci, poprosiť, aby ste tento predstavený návrh zákona podporili.
Ďakujem.

Pán predseda, v tejto Národnej rade nebude pokoj, ani v našej krajine nebude pokoj, kým budete zakrývať kauzu Bašternák, kým budete zakrývať ministra vnútra. Tichom, nevyjadrovaním sa, bagatelizovaním tej situácie dávate súhlas. Pokoj nie je v Národnej rade pre toto. Ako to vysvetliť inak? Vy pozeráte aj na, dokonca aj na tú situáciu s dievčatami, so sexuálne zneužívanými dievčatami v resocializačnom zariadení, že iba politikárčime. My sme tu mnohí vstúpili do politiky ako odborníci. Vyčítate kolegyni Blahovej, ktorá sa celý život profesionálne venovala deťom, že vystúpi s takouto kauzou, že ako vystúpila a prečo vystúpila? Pokoj v tejto krajine aj v Národnej rade bude vtedy, keď ochránime naše deti a nebudeme rozmýšľať, či hovorí opozícia a keď nebudú chránení zlodeji, ale občania. Prosím vás o to, upokojte tento parlament aj túto krajinu. (Potlesk.)