Videokanál poslanca

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 101/2010 o preukazovaní pôvodu majetku v znení zákona č. 125/2016 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
"Je šokujúce vidieť, že niektoré krajiny by radšej zachovali svoje obchodné kontakty s ľuďmi, ktorí perú špinavé peniaze, vyhýbajú sa plateniu daní, so skorumpovanými politikmi a zločincami, než naozaj aby zasiahli proti týmto praktikám." Tieto slová nedávno povedal predseda vyšetrovacieho výboru Európskeho parlamentu pre boj proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam pán Werner Langen. Ak hovoríme o problematike prerastania pochybných podnikateľov, či dokonca organizovaného zločinu do politiky a riadenia štátu, väčšinou sa zhodneme na tom, že takýto stav je pre demokratický štát neprijateľný a je obrovskou hrozbou. Priame krytie alebo nedôsledné stíhanie pochybných podnikateľov, nedostatočný boj proti praniu špinavých peňazí, symbolický boj proti korupcii, ako to vidíme aj u nás, klientelizmus, rodinkárstvo, to nie sú len javy, ktoré ohrozujú ekonomiku štátu, ale predovšetkým vážne narúšajú dôveru občanov v demokratický a právny štát.
Keď sa dnes pýtame občanov, ako dôverujú štátu, odpovede nie sú moc optimistické. Pri otázke dôvery ľudí v prácu polície sa podľa Eurobarometra Slovensko umiestnilo na úplne poslednom mieste zo všetkých krajín Európskej únie. Priemerne u nás nedôveruje polícii 53 % ľudí, čo je každý druhý občan. Každý druhý občan v tejto krajine nedôveruje polícii. Podľa tých istých zdrojov neverí justícii takmer 66 % občanov. Priemer Európskej únie je 41 % a horšie na tom ako my, čo sa týka justície, je už len Slovinsko a Bulharsko.
Korupcia podľa Svetového ekonomického fóra na Slovensku je bezkonkurenčne najväčšou prekážkou podnikania. V celosvetovom rebríčku vnímania korupcie sa Slovensko umiestnilo na siedmom najhoršom mieste z celej Európskej únie v spoločnosti krajín ako Bulharsko, Grécko alebo Taliansko.
Keď sa pozrieme na eurofondy, kadiaľ momentálne na Slovensko prichádza najväčší balík peňazí, môžeme si pripomenúť údaje z výročnej správy európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF-u). Za posledné roky sme prišli kvôli pochybeniam o najviac platieb z celej Európskej únie. Na korekciách, čiže keď tie projekty buď sa pri nich vyskytla korupcia, alebo boli chybne implementované, sme museli vrátiť najväčší objem peňazí po Maďarsku. Keď sa pozrieme na to, ako sú tieto prípady postihované, tak vidíme, že podľa zistení OLAF-u skončilo u nás podaním žaloby len 22 % prípadov, čo je siedmy najnižší počet zo všetkých členských krajín Európskej únie.
Aj tieto štatistiky nám hovoria o skutočnom stave našej krajiny. Prichádzame o desiatky miliónov eur kvôli rôznym pochybným machináciám, v dôsledku korupcie, v dôsledku pochybného čerpania eurofondov. Takisto máme aj štatistiky, ktoré nám hovoria o miliardových daňových únikoch a je teda na mieste otázka pýtať sa, kde teda tieto peniaze končia.
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, ktorého novelu tu dnes predkladáme, je v prostredí, kde sa množia podozrenia na obrovské daňové úniky, rozkrádanie eurofondov, korupciu a poplatnosť politikov finančným skupinám jedným z najdôležitejších nástrojov právneho štátu. Súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku bol prijatý za prvej vlády SMER-u v roku 2010 a Robert Fico vtedy povedal slová, že slovenskú spoločnosť dlhodobo traumatizuje a demoralizuje to, že štát nevie účinne zasiahnuť voči podvodníkom, ktorí si očividne žijú nad pomery. Toto nie sú moje slová, to sú slová Roberta Fica. Vtedy bol prijatý, vtedy bol prijatý zákon, ale faktom je, že podľa tohto zákona o preukazovaní pôvodu majetku za osem rokov, ktorý sa, počas ktorých sa tento zákon uplatňuje, súdy neboli schopné alebo neboli sme schopní podľa tohto zákona odsúdiť ani jedného človeka, ani jednému človeku nebol podľa tohto zákona zhabaný majetok. Je to zákon bezzubý, jednoducho je to zákon taký, aký vyhovuje Robertovi Ficovi. Zákon, podľa ktorého sa nedá stíhať absolútne nič.
Jedným z problémov súčasného zákona je aj nedostatočné definovanie posudzovaného nelegálneho príjmu. Cieľom nášho návrhu je preto zakotviť princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. Návrh zákona, ktorý tu dnes predkladáme, definuje pojem "nelegálny príjem" tak, že ide, citujem, nielen o príjem nadobudnutý v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale taktiež ak príjem nie je preukázaný a tiež vtedy, ak ide o taký neobvyklý príjem vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, že je odôvodnené predpokladať, že ide o príjem získaný konaním porovnateľným s legalizáciou príjmu v trestnej činnosti.
Všetci si spomíname na Mečiarovu manželku, ktorá kúpila akcie za milión a predala ich stonásobne, za stonásobne vyššiu sumu. Podľa tohto zákona by nemohla byť stíhaná, pretože to bola neobvyklá obchodná operácia. Podľa nášho návrhu zákona už by sme ju mohli postihnúť.
Rovnako navrhujeme aj novelizáciu príslušného znenia § 58 ods. 2 Trestného zákona, keďže pri ukladaní trestu prepadnutia majetku súčasná právna úprava zakotvuje súdu povinnosť dokázať páchateľovi nadobudnutie majetku trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti. V praxi je to v podstate nevykonateľné, nepreukázateľné, stáva sa takto koncipovaná právna úprava, stáva sa neúčinnou.
Navrhujeme novelizovať aj Trestný zákon v tej časti, podľa ktorej ak je osoba uznaná za vinnú v závažných veciach trestných činov podľa § 58 Trestného zákona, je povinná preukázať, že svoj majetok získala z legálnych príjmov. Ak by toto dôkazné bremeno neuniesla, následne môže byť postihnutá trestom prepadnutia majetku. Podobný model, ktorý navrhujeme, platí v Taliansku v rámci tzv. antimafiánskych zákonov.
Cieľom tohto návrhu je teda rozviazať ruky príslušným orgánom tak, aby mohli komplexnejšie posudzovať majetok, ktorý podozrivý nevie preukázať a taktiež keď ide o vyššie definovaný neobvyklý príjem. Treba zároveň uviesť, že orgánom, ktorý v konečnom dôsledku rozhodne o tom, či majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, je naďalej súd na návrh prokurátora. Ak si spomenieme na prípad Bašternák, kedy sa polícia a prokurátor zaoberali tým, odkiaľ Bašternák tie peniaze získal, tak nakoniec prokuratúra rozhodla, že nie je dôvod na jeho stíhanie a tento prípad podľa tohto zákona v takom znení, ako ho navrhol SMER, bol zastavený.
V úvode som hovorila o nelichotivom postavení Slovenska v indexe vnímania korupcie spolu s krajinami, ako je Taliansko, Rumunsko, tak dovolím si ešte jedno porovnanie. Kým na Slovensku platí bezzubý marketingový zákon o preukazovaní pôvodu majetku, v iných krajinách sa tohto zákona boja ako čert kríža. Taliansko sa môže pochváliť výraznou aktivitou v tejto oblasti, v priebehu len minulého roka Taliansko prijalo výrazné zmeny zákonov zamerané na boj proti mafii, na boj proti nelegálne nadobudnutému majetku. Medzi nástroje, ktoré prijalo Taliansko, patrí aj široký okruh možností aj preventívneho zabavenia majetku v prípadoch korupcie, napomáhania trestnej činnosti, sprenevery a podobne. Taktiež sa v Taliansku sústredia na efektivitu vymáhania a konfiškovania majetku zriadením osobitných odborov na príslušných úradoch, konfiškácie v prípadoch, ak sa zistí, že majetok páchateľa je neprimeraný k príjmu a odsúdená osoba nie je schopná odôvodniť pôvod majetku. Ak sa použije konfiškácia, môže sa vykonať súdna správa, súdna kontrola, bol zavedený inštitút súdnej kontroly v spoločnosti v prípade konkrétneho nebezpečenstva infiltrácie mafiou. Takisto sa kladie dôraz na personálne obsadenie príslušných úradov, rotácie funkcií, predchádzanie konfliktu záujmov, výsledkom každoročne sú zabavené stá milióny eur, nehnuteľnosti, podniky, motorové vozidlá, ktoré pripadnú štátu.
A určite si spomínate na prípad pred Vianocami, kedy v Rumunsku bol zhabaný majetok šéfa vládnucich sociálnych demokratov plus ďalší štyria ľudia, ktorý je vyšetrovaný nielen pre podozrenie zo zneužitia fondov Európskej únie, ale aj zo založenia zločineckej siete a zneužitia právomocí verejného činiteľa. Povedzte mi, kedy ste o takomto prípade počuli na Slovensku. A určite to nie je preto, že korupciu na najvyšších miestach na Slovensku nemáme.
V porovnaní s oboma krajinami vyznieva bizarne naša nulová bilancia odsúdených na základe súčasného zákona. Tak isto bizarne pôsobia neohrozené majetky mečiarovských privatizérov, ale aj niektorých bývalých či súčasných politikov. A právom sa ľudia pýtajú, prečo bol zákon nefunkčný, pri vyšetrovaní majetku pána Bašternáka, ako zbohatol pán Slota a z čoho si vlastne Vladimír Mečiar postavil svoje obrovské sídlo v Trenčianskych Tepliciach? A to nehovorím ešte o vilách na chorvátskom pobreží, o obrovských rančoch niektorých vysokopostavených súčasných verejných funkcionárov, o vilách na Floride a tak ďalej. Existuje len veľmi málo krajín, ktoré si hovoria demokratické a v ktorých sa celé desaťročia verejne predvádzajú politici a podnikatelia, u ktorých pôvod obrovského majetku je nejasný alebo preukázateľne vysoko nad ich oficiálne majetkové pomery. Čo je horšie, na podobnom princípe u nás fungujú celé klany. Majetok je prepísaný na rodinných príslušníkov a obchodných partnerov a nikto sa nad tým na Slovensku už nepozastaví.
Keď sme hovorili o Taliansku a Rumunsku, vrátim sa ešte k štatistikám, v indexe vnímania korupcie sú síce na tom horšie ako Slovensko, ale za porovnanie stojí porovnanie dôvery občanov v inštitúcie, ako je polícia a justícia. Kým na Slovensku polícii verí len 43 % obyvateľov, v Taliansku je to 68 %, v Rumunsku verí polícii 54 % obyvateľov. Justícii na Slovensku dôveruje 29 %, v Rumunsku 40, v Taliansku 43 % občanov, čiže dvojnásobné množstvo v Taliansku aj v Rumunsku.
A ja stále tvrdím, že ak chceme vyhrať boj proti korupcii, tak musíme posilňovať všetky tri zložky: legislatívnu, personálnu a mať aj silné kontrolné inštitúcie. Na čo sme zabudli počas 25 rokov budovania Slovenska, boli práve tieto silné inštitúcie. A odráža sa to, občania nie sú hlúpi, odráža sa to aj v ich vnímaní a v dôvere v tieto inštitúcie. Ani po 25 rokoch sme nedokázali urobiť takmer nič s požiadavkou účinného boja proti korupcii a nelegálne nadobudnutým majetkom. Máloktorá vyspelá demokratická krajina sa môže chváliť alebo skôr hanbiť takýmto deravým zákonom. Čisté svedomie, samozrejme, nemajú ani príslušné orgány výkonnej moci, ale tu treba spravodlivo uznať, že v prípade nefunkčného preukazovania pôvodu majetku je hlavná zodpovednosť nie na polícii, ale je hlavná zodpovednosť predovšetkým na zákonodarcoch, poslancoch Národnej rady, ktorí v tejto oblasti doteraz neurobili nič, pretože tento súčasný zákon, ktorý máme, je skutočne paškvil. Ak by niekto chcel spochybniť opodstatnenosť navrhovaných zmien, ktoré my teraz v zákone navrhujeme, spomenuté alarmujúce štatistiky hovoria o tom, že naši občania sú nespokojní a žiadajú si zmenu. Až pri kvalitnej legislatíve, neskorumpovaných inštitúciách, až vtedy môžeme občanov žiadať o dôveru.
Pri súčasnom stave sa domnievam, že ak neurobíme nič, v blízkej budúcnosti budeme musieť otvorene hovoriť o tvrdých legislatívnych a výkonných opatreniach, tak ako sa to robí v spomenutých krajinách, v priamom boji s mafiou. O korupcii a praní špinavých peňazí nestačí hovoriť len na tlačových konferenciách. Včera mal pán Fico dlhú tlačovú konferenciu o tom, ako hovoril, že čo všetko pripravuje v boji proti korupcii. A takým jeho zásadným opatrením bolo prijatie ISO certifikátu v oblasti boja proti korupcii. Vyznieva to až smiešne, navyše na Slovensku nie je žiadny akreditovaný subjekt, ktorý by takýto ISO certifikát mohol udeliť.
Ale ešte raz, nepomôže nám žiadny certifikát, nepomôže nám žiadny papier, ak jednoducho na účinný boj proti korupcii v tomto štáte a z radov vládnej koalície nie je vôľa. ISO certifikát nám v tomto rozhodne nepomôže. Slovensko potrebuje v prvom rade dobré neprestrieľné zákony, potrebuje odhodlaných ľudí na správnych miestach. A boj proti korupcii nie je len zápasom za dobrú správu veci verejných, za dobrú správu nášho štátu, ale v prvom rade boj proti korupcii je prejavom vlastenectva a prejavom skutočného patriotizmu.
Ďakujem.

Ale ďakujem, ďakujem kolegom za faktické poznámky. Na druhej strane je legitímna otázka aj to, že či chceme nejakým spôsobom podporovať elitu a podporovať nadané deti. Ja si myslím, že áno, že ten systém podpory pre nadané deti by tu mal byť. Priemer, to sme tu už mali, už sme tu mali komunizmus, totalitu, priemer, všetci museli chodiť do rovnakej školy. Takže ten systém podpory nadaných detí by sme určite si mali, mali by sme tu podporovať, mali by sme si ho pestovať, čo nevylučuje to, že základné školy by mali byť excelentné. Jedno ani druhé sa nevylučuje.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, spoločne s pánom Beblavým sme predložili pozmeňujúci návrh, aby sme získali čas jeden rok. Kolega Beblavý už tento návrh odôvodnil a ja k tomu dodám len toľko: počas toho jedného roka môžeme začať pokojnú a spravodlivú diskusiu o tom, na základe akých kritérií by sme mali postupovať v prípade osemročných gymnázií.
Ja som od ministerstva školstva doteraz nepočula žiadny návrh, na základe akých kritérií by sa mali osemročné gymnáziá zatvárať alebo povoľovať. Doteraz sme boli len svedkom obrovského chaosu a zmätku, ktorý spôsobilo nekompetentné vedenie Slovenskej národnej strany v rezorte školstva. A ja ešte raz opakujem za nás, že vzdelávanie pokladáme za kľúčový národný záujem Slovenska. Dva roky sme sa zaoberali reformou Učiaceho sa Slovenska, ktoré pani ministerka potom povedala, že je nerealizovateľné, čo v preklade znamená nepoužiteľné, dva roky sme o tom diskutovali, dva roky sme dávali k tomu pripomienky len preto, aby sme nakoniec videli, že z toho nič nebude. Namiesto toho sa zaoberáme pseudoproblémami, ako je rušenie osemročných gymnázií. Ešte raz. To, čo sa stalo, je umelo vyvolaný problém, ktorý je len dôsledkom chaosu a zmätku na ministerstve školstva.
Pozmeňujúci návrh predložili aj kolegovia z koalície, ktorý hovorí o tom, že desať, že by sa mala povoliť 10-percentná kvóta, ale len pre Bratislavu. Ja hovorím za seba, že tento návrh, aby sa povolila 10-percentná kvóta len pre Bratislavu, považujem za diskriminačný a pýtam sa, prečo len pre Bratislavu, prečo nie pre ostatné regióny, aký to má zmysel teraz povedať, že všade 5 %, ale v Bratislave 10 %. Príde mi to úplne nezmyselné. Ešte raz. Vyzývam kolegov, aby sme odložili účinnosť akýchkoľvek kvót, aby sme sa v pokoji rozprávali o tom, či chceme osemročné gymnáziá, koľko ich chceme, ako ich chceme, aké nastavíme kritériá. Pretože my teraz si môžeme schváliť 10 %, ak si to teda koalícia schváli a dokáže jednotne zahlasovať, lebo pani ministerka nevie, ako sa bude parlament správať.
Takže môžeme si odhlasovať 10 %, ale my zase na budúci rok budeme riešiť ten istý problém, kedy okresné úrady zase budú svojvoľne rozhodovať na základe neznámych kritérií, či povolia Teplickú, či zavrú evanjelické gymnázium alebo zlikvidujú šesť zo sied; päť zo šiestich cirkevných gymnázií napríklad. Tento istý problém sa bude opakovať zase v septembri. Čiže my týmto nič nevyriešime. A od pani ministerky ja som doteraz nepočula teda návrh kritérií.
Čím by sme sa mali zaoberať, sú kompetencie rezortu školstva. Je nezmysel, aby boli kompetencie rozdelené pod rezort vnútra a rezort školstva. Mali by sme sa zaoberať zmenou školského zákona a mali by sme sa zaoberať kľúčovými problémami nášho školstva, nie tým, či dáme teraz 10 % Bratislave, 5 % inde, ale sa handrkovať o takéto kvóty.
Čo sa týka inklúzie, ktorú spomínali kolegovia, ktorú spomína aj pani ministerka. Je veľmi pekné hovoriť o fínskom modeli a povedať si, že však vo Fínsku nie sú osemročné gymnáziá, pozrite sa, ako Fínsko prosperuje, lebo tam nemajú osemročné gymnáziá. Je to veľké zjednodušenie, takáto kauzalita neplatí, že Fínsko prosperuje zato, že tam nie sú osemročné gymnáziá. Zároveň zabudneme povedať na to, že fínsky učiteľ je druhým najlepšie plateným človekom vo Fínsku. Takže keď povieme a, povedzme aj b. V Nemecku napríklad osemročné gymnáziá majú, po štvrtom ročníku majú veľkú flexibilitu, Nemecko má tak isto veľmi dobré výsledky. Čiže určite sa netreba vyhovárať na osemročné gymnáziá a hovoriť, že za to, že tu máme osemročné gymnáziá, tak sa znižuje kvalita na základných školách. Jednoducho my sa musíme snažiť, aby naše základné školy boli výborné, aby každý jeden človek, každé jedno dieťa malo v dostupnej vzdialenosti kvalitnú ponuku vzdelávania, a nie rušiť gymnáziá, osemročné gymnáziá pre najlepších.
Obmedzenie žiakov na osemročných gymnáziách presadila Slovenská národná strana, samozrejme, účinnosť tých kvót pán minister Mikolaj nechal až po voľbách, však nech sa s tým trápi niekto iný. Teraz mala Slovenská národná strana rezort už dva roky, dva roky vie, že je problém, dva roky tento problém nerieši a riešime ho teraz na poslednú chvíľu chaoticky, nekoncepčne. A hovorím, tak ako navrhujete vyriešiť, 10 % pre Bratislavský kraj, 5 % pre ostatných, prinesie do celého systému ešte väčší zmätok. Prosíme teda kolegov, aby podporili náš pozmeňujúci návrh a aby sme počas toho roka, ktorý získame, aby sme diskutovali o kritériách a systémových zmenách, ktoré potrebujeme priniesť.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Martinovi Poliačikovi. No, my si to myslíme dlhodobo, že školstvo jednoducho pre Slovenskú národnú stranu nie je prioritou. Poukazujeme na tom aj pri rozpočte. Pre všetky ostatné rezorty, napríklad pre rezort obrany, si dokáže Slovenská národná strana vyrokovať o 90 miliónov viac, ale pre školstvo si vyrokuje o 70 miliónov menej. To, ako rieši teraz tento problém, umelo vyvolanú krízu s osemročnými gymnáziami, kedy dva roky, odkedy Slovenská národná strana vedie rezort školstva, vie, že sú tu kvóty, vie, že ten problém treba riešiť, rieši to až na poslednú chvíľu, keď za mesiac si majú podávať rodičia a deti prihlášky, je jednoducho neospravedlniteľné. A keď sa pýtame pani ministerky, čo chce robiť, tak pani ministerka povie, že vlastne ona nemôže nič robiť, lebo nevie, ako to dopadne v parlamente. Čiže keď sa jedná o čokoľvek, tak vy v parlamente sa dokážete dohodnúť, hlasujete ako jeden muž, a keď sa jedná o deti, tak ministerka povie, ja neviem, ako to v parlamente dopadne. To snáď nie je pravda!

Ja na tom vôbec nenástojím, lebo tak či tak sa vám ospravedlňujem, ešte budem čítať dva pozmeňujúce návrhy. (Povedané so smiechom a reakcia z pléna.) Veľmi ma to mrzí, najskôr teda pôjdu... (reakcie z pléna), najskôr pôjdu odôvodnenia, následne sa to budem snažiť, teda tie odôvodnenia tak zredukovať, aby som vás nezaťažovala.
Takže odôvodnenie:
Vo vládnej novele zákona sa navrhuje vypustiť § 18f, ktorým sa navrhuje, aby hlavný kontrolór vybavoval sťažnosti, ak tak ustanovuje štatút obce. K tomu sa už vyjadril aj kolega Dostál, viac už k tomu nebudem hovoriť.
A ešte jedno ustanovenie v tomto pozmeňujúcom návrhu meníme. Vypúšťa sa znenie vládnej novely zákona § 18e, ktorou sa navrhuje, aby nielen obecné zastupiteľstvo, ale aj starosta mohol požiadať hlavného kontrolóra. Čiže v podstatne je to podobný návrh, ako má pán Dostál.
Teraz prečítam ten samotný návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej republiky Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 56.
Doterajšie body sa primerané prečíslujú.
2. V čl. I sa vypúšťa doterajší bod 57.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Druhý pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Čítam odôvodnenie najskôr.
Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je zavedenie centrálneho registra nariadení obcí prístupného verejnosti na Ústrednom portáli verejnej správy. Malo by sa tak zaviesť lepšie informovanie verejnosti vo veciach, ktoré sa týkajú komunálu.
Čítam samotný, pardon, ešte odôvodnenie k dvom ustanoveniam. Druhé ustanovenie zavádza povinnosť uverejnenia úplného znenia všeobecne záväzných nariadení obce v zbierke nariadení a následne aj na Ústrednom portáli verejnej správy v súčinnosti so štátnou správou.
A posledné odôvodnenie, upravujú sa prechodné ustanovenia.
Čítam samotný návrh a týmto moje pozmeňujúce návrhy skončím. (Povedané so smiechom.)
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie:
24. V § 6 ods. 8 druhá veta znie:
„Vyhlásenie sa vykoná uverejnením nariadenia v úplnom znení v centrálnom registri nariadení (ďalej len „register“); účinnosť nadobúda pätnástym dňom od uverejnenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajší bod 25 znie:
25. V § 6 ods. 9 sa slová „Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci“ nahrádzajú slovami „Uverejnenie nariadenia v registri“ a slová „spôsobom v obci obvyklým“ sa nahrádzajú slovami „na webovom sídle obce“.
3. V čl. I sa za doterajší bod 25 vkladajú nové body 26, 27, ktoré znejú:
26. V § 6 odsek 10 znie:
„(10) Nariadenia musia byť každému prístupné v zbierke nariadení, ktorú vedie obec, ktorá nariadenie vydala. Obec je povinná zabezpečiť, aby zbierka nariadení bola v sídle obecného úradu alebo na mieste, ktoré určí obec, prístupná na nazretie každému, kto o to prejaví záujem. Obec je povinná pre záujemcu vyhotoviť informatívny výtlačok zo zbierky nariadení bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť materiálne náklady spojené so zhotovením takého výtlačku; úhrada je príjmom obce. Podrobnosti o formálnej podobe a požiadavkách na obsah zbierky nariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá príslušný orgán podľa osobitného zákona.“
27. § 6 sa dopĺňa odsekmi 11 až 14, ktoré znejú:
„(11) Register podľa odseku 8, ktorý je prístupný verejnosti, sa zriaďuje a vedie podľa osobitného zákona; register je informačný systém verejnej správy. Obec je povinná zaslať Úradu vlády Slovenskej republiky úplné znenie platného nariadenia bezodkladne po jeho prijatí obecným zastupiteľstvom za účelom jeho zverejnenia v registri. Obec zodpovedá za súlad zaslaného znenia so znením, ktoré bolo prijaté obecným zastupiteľstvom. Úrad vlády je povinný zverejniť nariadenie v registri bezodkladne po jeho doručení obcou, zodpovedá za súlad nariadenia zverejneného v registri s jeho zaslaným znením. Ak sa vyskytnú rozdiely medzi znením nariadenia, ktoré zaslala obec, a tým, ktoré bolo zverejnené v registri, rozhodujúce je znenie, ktoré bolo zverejnené v registri. Podrobnosti o zriadení a spôsobe vedenia registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá príslušný orgán podľa osobitného zákona.
(12) Ak nastane nepredvídané a výnimočné prerušenie prevádzky registra, ktoré bráni vyhláseniu nariadenia (ďalej len „prekážka"), a ak vznikne neodkladná potreba vyhlásenia nariadenia, úrad vlády oznámi túto skutočnosť na svojom webovom sídle alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. V čase trvania prekážky sa nariadenia vyhlasujú výlučne vyvesením na úradnej tabuli v obci, takéto vyhlásenie je aj podmienkou ich platnosti. Účinnosť nadobúdajú pätnástym dňom od uverejnenia, ak v nich nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti.“
(13) Po odstránení prekážky oznámi úrad vlády túto skutočnosť na svojom webovom sídle prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Úrad vlády zabezpečí sprístupnenie nariadení, ktoré boli vyhlásené podľa odseku 12, bezodkladne po obnovení dostupnosti registra. Takéto vyhlásenie nariadenia v registri nemá právne účinky. Úrad vlády túto skutočnosť vyznačí doplňujúcou informáciou „Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter.“; zároveň sa uvedie údaj, kedy bolo nariadenie vyhlásené vyvesením na úradnej tabuli. V registri vedie úrad vlády zoznam nariadení vyhlásených podľa odseku 13.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8e) znie:
„8e) § 59 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Poznámka 8f):
„8f) § 6 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení zákona č. 273/2015 Z. z.
8g) § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 570/2009 Z. z.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I v doterajšom bode 71 sa doterajší text § 30f označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2) Orgán príslušný podľa osobitného zákona vydá všeobecne záväzný právny predpis podľa § 6 ods. 10 a 11 do 30. apríla 2018.“
V čl. II sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem čl. I bodov 24, 25 (§ 6 ods. 9 veta pred bodkočiarkou) a 27, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2018“.
Milí kolegovia, milé kolegyne, ďakujem vám všetkým za trpezlivosť. Uvedomujem si, že tých pozmeňujúcich návrhov bolo veľmi veľa. Na druhej strane chcem povedať, že blížia sa komunálne voľby, a preto je veľmi dôležité, aby, aby sme ten systém riadenia obcí zlepšovali. Za takú najzásadnejšiu považujem pozmeňujúci návrh, ktorým sa zavádza inštitút hromadnej pripomienky, ktorý, si myslím, že zlepší rozhodovacie procesy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, pani poslankyňa, po prečítaní pozmeňujúceho návrhu... (Povedané so smiechom.)

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Už nemôžem nič povedať. Som na to úplne zabudla. Prepáčte, ako by som nič nepovedala. (Povedané so smiechom.)
Týmto končím a ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem. Najprv odôvodnenie. (Povedané so smiechom.) Držala som hore ruku práve preto, aby som naznačila, že ten gombík stláčam, ale sa mi to meno tam neukazuje. (Reakcie z pléna.)

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Dobre, takže prečítam ešte všetky odôvodnenia naraz ku každému ustanoveniu a potom prečítam teda tie samotné pozmeňujúce návrhy. (Povedané so smiechom.) Bude to trochu nezrozumiteľné, lebo nebudete vedieť, ku ktorému to odôvodnenie patrí, ale teda spravím to en bloc.
Odôvodnenie:
Hlavným cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je lepšia samospráva. Nevyhnutné je zamerať sa nielen na procedurálne aspekty výkonu samosprávy, ale aj na personálnu zložku, ktorú samospráva reálne vykonáva. Zásadnou zmenou, ktorú navrhujeme, týkajúcu sa prednostu obecného úradu je zákonná povinnosť zriadiť tento orgán v každej obci nad 3-tisíc obyvateľov. Druhým orgánom, na obsadenie ktorého sa tiež ustanovujú prísnejšie kvalifikačné predpoklady, je hlavný kontrolór obce, ktorý by mal mať ukončené vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa právnického, ekonomického alebo technického smeru. Zvýšením kvalifikačných požiadaviek na funkcie prednostu obecného úradu a hlavného kontrolóra sa zabezpečí vyššia odbornosť v rámci výkonu samosprávy, ktorá by mala mať významný vplyv na všetky relevantné správne procesy a pozitívny dopad nielen na konkrétnych obyvateľov, ale aj na komunitu obce.
Odôvodnenie k ďalšiemu ustanoveniu: Tento bod predstavuje legislatívno-technickú úpravu.
Odôvodnenie k ďalšiemu bodu:
Vzhľadom na niektoré úpravy a doplnenia, ktoré prináša predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh, je potrebné vo viacerých prípadoch upraviť aj všeobecné ustanovenia.
Čítam teraz samotné, samotné ustanovenia:
㤠13c
Zodpovednosť starostu
(1) Pri nakladaní s verejnými prostriedkami, majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania (ďalej len „majetok štátu“) a majetkom obce musí starosta postupovať hospodárne, efektívne v súlade s účelom ich použitia.
(2) Starosta, ktorý poruší povinnosť podľa ods. 1 alebo povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami a s majetkom štátu, alebo s majetkom obce podľa osobitného predpisu alebo na jej základe, hoci vedel, že tým môže spôsobiť škodu štátu alebo obci, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá takto vznikla štátu alebo obci.
(3) Starosta sa zodpovednosti podľa ods. 2 zbaví ak preukáže, že bol pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo majetkom štátu, alebo s majetkom obce, v súvislosti s ktorým vznikla škoda všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaný konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, a z toho dôvodu nebol oprávnený konať inak než konal.
(4) Ak sa na nakladaní s verejnými prostriedkami a s majetkom štátu alebo s majetkom obce podieľalo viacero osôb, zodpovedá za škodu obce tá osoba, ktorá vykonala právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.
(5) Ak bolo podmienkou vykonania právneho úkonu podľa ods. 4 vykonanie iného, predchádzajúceho právneho úkonu, zodpovedá za škodu aj osoba, ktorá takýto iný, predchádzajúci právny úkon vykonala.
§ 13d
Uplatnenie nároku na náhradu škody
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej starostom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu, alebo s majetkom obce možno uplatniť, len ak príslušný orgán právoplatne rozhodne, že starosta porušil povinnosť, ktorou je viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami a s majetkom štátu alebo s majetkom obce podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe.
(2) Za rozhodnutie podľa ods. 1 sa považuje aj výsledok výkonu kontroly dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou je starosta viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami a s majetkom štátu alebo s majetkom obce podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe, ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.
(3) Rozhodnutie podľa ods. 1 sa nevyžaduje, ak kontrolu plnenia povinnosti, ktorou je starosta viazaný pri nakladaní s verejnými prostriedkami a s majetkom štátu alebo s majetkom obce podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe, nie je oprávnený vykonať žiaden orgán verejnej moci.
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej starostom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu má štát a pri nakladaní s majetkom obce má obec.
(5) Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody podľa ustanovení tohto paragrafu koná z úradnej povinnosti v mene štátu alebo obce generálny prokurátor.
(6) Ak Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky alebo Úrad pre verejné obstarávanie vydá rozhodnutie podľa ods. 1, je povinný zaslať jeho vyhotovenie generálnemu prokurátorovi, a to bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
(7) Ak ide o škodu spôsobenú starostom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu, alebo s majetkom obce, najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 5 rokov odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo.
§ 13e
Zodpovednosť zástupcu starostu
Ustanovenia tohto zákona o zodpovednosti starostu a o uplatnení nároku na náhradu škody spôsobenej starostom pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu alebo obce sa vzťahujú rovnako aj na zástupcu starostu, ktorý koná na základe poverenia v zmysle § 13 b ods. 3 tohto zákona alebo na základe zastupovania v zmysle § 13b ods. 4) tohto zákona.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 5 znie:
„§ 2 písm. a) zákona č. 523/2004 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 323/2007.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. 1 sa za doterajší bod 50 vkladajú nové body 51 až 53, ktoré znejú: „51. V § 16 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
Ak má obec viac ako 3 000 obyvateľov, musí byť zriadená funkcia prednostu obecného úradu.“
52. § 17 sa dopĺňa odsekmi 4 až 8, ktoré znejú:
(4) Kvalifikačným predpokladom na funkciu prednostu obecného úradu je ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(5) Funkcia prednostu obecného úradu je nezlučiteľná s funkciou
a) poslanca,
- starostu,
- zástupcu starostu,
- iného zamestnanca obce,
- podľa osobitného predpisu.
(6) Výkonom funkcie prednostu obecného úradu zaniká, výkon funkcie prednostu obecného úradu zaniká:
a) vzdaním sa funkcie,
b) odvolaním z funkcie,
c) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
d) nadobudnutie právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony, na právne úkony obmedzená,
- dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo právoplatne odsúdený za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
f) dňom kedy začal vykonávať funkciu podľa ods. 5.
(7) Starosta môže odvolať prednostu obecného úradu z funkcie, ak
a) opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca,
b) hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie a bol na to aspoň raz písomne upozornený starostom.
(8) Dňom zániku výkonu funkcie prednostu obecného úradu zaniká aj jeho pracovný pomer.
53. V § 18a ods. 1 znie:
Kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa ekonomického, právnického alebo technického smeru.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. 1 sa za doterajší bod 63 vkladá nový bod 64, ktorý znie:
64. V § 24 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto vety:
„Funkciu prednostu obecného úradu plní v mestách prednosta mestského úradu. Na jeho pozastavenie a výkon funkcie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prednostovi obecného úradu.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
9. V čl. 1 v doterajšom bode 71 sa doterajší text § 30f označuje ako ods. 1 a dopĺňa sa ods. 2 a ž 9, ktoré znejú:
(2) Obec je povinná zverejniť tie iné rozhodnutia súdu podľa § 6a ods. 3 prvej vety, ktoré nadobudli právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. (3) Obec je povinná zverejniť ten protest prokurátora a upozornenie prokurátora podľa § 6c, ktoré boli vydané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(4) Postup podľa § 9 ods. 2 druhej vety sa uplatní na tie zmeny v rozpočte, ktoré boli navrhnuté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(5) Právomoc starostu podľa § 13 ods. 6 prvej vety sa vzťahuje na tie uznesenia, ktoré schválilo..., ktorých výkon bol pozastavený po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(7) Nárok na náhradu škody podľa § 13d možno uplatniť vo vzťahu k rozhodnutiam, o ktorých príslušný orgán právoplatne rozhodol po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ak sa rozhodnutie nevyžaduje, nárok na náhradu škody možno uplatniť vo vzťahu k porušeniu povinnosti, ktoré nastalo po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(8) Predpoklady na výkon funkcie hlavného kontrolóra podľa § 18a ods. 1 sa vzťahujú na hlavného kontrolóra zvoleného po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(9) Predpoklady na výkon funkcie prednostu obecného úradu podľa § 17 ods. 4 sa vzťahujú na prednostu obecného úradu vymenovaného po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(10) Predpoklady na výkon funkcie prednostu mestského úradu podľa § 24 ods. 3 sa vzťahujú na prednostu mestského úradu vymenovaného po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Ďakujem.
Teraz by som si dovolila prečítať druhý doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Veroniky Remišovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie:
Cieľom predloženého doplňujúceho návrhu, pokladáme to za veľmi dôležité, je zaviesť inštitút hromadnej pripomienky k návrhu všeobecne záväzných nariadení aj do zákona Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení.
Viete, že inštitút hromadnej pripomienky môžte uplatniť v legislatívnom konaní k zákonom Národnej rady a má právo následne byť rozporové konanie aj s ľuďmi, ktorí túto hromadnú pripomienku dali. Myslím si, že tento mechanizmus by mohol fungovať, mal fungovať aj na lokálnej úrovni, kedy často verejnosť predloží pripomienku k všeobecne záväznému nariadeniu, ale jednoducho tieto pripomienky sú neakceptovateľné. Ja som poslancom miestneho zastupiteľstva a veľmi často vidím v tých všeobecne záväzných nariadeniach, že jednoducho pripomienky verejnosti sú permanentne neakceptované bez riadneho odôvodnenia.
Čiže ak sa obyvateľom podarí vyzbierať podpisy na hromadnú pripomienku, tak by mali mať právo, aby minimálne sa so zástupcom samosprávy stretli a, a mali právo prerokovať túto pripomienku.
Čítam samotný návrh:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
V čl. 1 sa za doterajší bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie:
23. V § 6 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá a tretia veta, ktoré znejú: „Fyzické osoby a právnické osoby môžu uplatniť aj hromadnú pripomienku. Za hromadnú pripomienku sa považuje každá obsahovo totožná pripomienka uplatnená samostatne, ak je jej súčasťou splnomocnenie tej istej fyzickej osoby na zastupovanie pripomienkujúcich osôb (ďalej len „zástupca verejnosti“).“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. 1 sa za doterajší bod 23 vkladá nový bod 24, ktorý znie:
V § 6 ods. 6 sa na konci vety pripájajú tieto vety:
„Ak navrhovateľ nariadenia nevyhovie hromadnej pripomienke, môže so zástupcom verejnosti uskutočniť rozporové konania. Rozporové konanie so zástupcom verejnosti sa uskutoční vždy, ak navrhovateľ nariadenia nevyhovel hromadnej pripomienke, s ktorou sa stotožnilo aspoň 100 osôb alebo aspoň päť percent obce.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
V čl. 1 sa za doterajší bod 43 vkladá nový bod 44, ktorý znie:
V § 12 ods. 9 sa na konci pripája táto veta:
„Ak hromadnú pripomienku zaslalo v súlade s § 6 ods. 4 aspoň 100 osôb alebo aspoň 5 % obyvateľov obce, slovo sa udelí zástupcovi verejnosti v tej časti rokovania, ktorého sa hromadná pripomienka týka. Časový limit na vystúpenie zástupcu verejnosti je najmenej desať minút.“
Body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne, bola by som veľmi rada, keby ste tieto pozmeňujúce návrhy podporili.
Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, k návrhu zákona o obecnom zriadení sme sa už s kolegami vyjadrili v prvom čítaní. Hovorili sme aj o pripomienkach, ktoré máme ku kontrolórovi, k poslancom, k filozofii zákona. Hovorili sme aj o tom, že by sme radi priniesli niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predkladali predtým.
Ja si teraz dovolím predniesť štyri pozmeňujúce návrhy. Ospravedlňujem sa, ak to bude trochu dlhé.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Veroniky Remišovej k vládnemu zákonu, návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I doterajší bod 26 znie, citujem:
26. V § 6a ods. 3 prvej vete sa za slovo „zákona“ vkladá čiarka a slová „ako aj iné rozhodnutia súdu vo veciach, v ktorých bola obec účastníkom konania,“ a slová „internetovej adrese obce, ak ju má zriadenú, alebo iným spôsobom v obci obvyklým“ sa nahrádzajú slovami „webovom sídle obce“.
Odôvodnenie. V súčasnosti je stanovená povinnosť obcí zverejňovať rozhodnutie súdu o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku so zákonom nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Navrhovaným doplnením sa táto povinnosť rozširuje aj na ďalšie rozhodnutia súdu vo veciach, v ktorých bola obec účastníkom konania. Cieľom doplnenia je zvyšovanie informovanosti obyvateľov príslušnej obce o výsledkoch súdnych konaní, ktoré sa týkajú obce a ktoré sa týkajú jej obyvateľov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)



Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, veľmi nerada vás prerušujem, ale máva na mňa pán poslanec Antal, má takú istú výčitku a má pravdu v súvislosti s rokovacím poriadkom, že najprv teda rokovací poriadok stanovuje prečítať odôvodnenie, potom sa zastaví časomiera a čítate samotný pozmeňujúci návrh, tak by som vás chcela poprosiť pri tých zvyšných, keby sme sa toho držali.
Ďakujem pekne.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Čiže najskôr odôvodnenie.

Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Najskôr odôvodnenie, potom sa zastaví časomiera a máte akýkoľvek čas na to, aby ste prečítali samotný pozmeňovák.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Ja budem mať odôvodnenie k jednotlivým ustanoveniam, takže vždy poviem, že odôvodnenie, a potom prečítam ten návrh článku. Dobre?
Takže odôvodnenie. Ďalšie navrhované nové ustanovenie predstavuje opatrenie, ktoré napomáha k zvýšeniu informovanosti občanov a zavádza tiež podporný mechanizmus kontroly činnosti výkonných orgánov obce zo strany obyvateľov. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh ustanovuje obci povinnosť zverejniť znenie podaného protestu a upozornenia prokurátora jednak na úradnej tabuli počas 30 dní odo dňa jeho doručenia, aj na webovom sídle, a to bez časového obmedzenia.
Teraz čítam samotné znenie:
V čl. 1 sa za doterajší bod 27 vkladá nový bod 28, ktorý znie:
28. Za § 6b sa vkladá § 6c, ktorý znie:
„Ak bol podaný protest prokurátora, alebo upozornenie prokurátora, obec je povinná ho zverejniť vyvesením na úradnej tabuli počas 30 dní odo dňa jeho doručenia a bez časového obmedzenia aj na webovom sídle obce.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Nasleduje odôvodnenie k ďalšiemu bodu.
Odôvodnenie: Navrhované doplnenie rozširuje taxatívny výpočet prípadov keď je obec povinná zverejňovať informácie týkajúce sa rozpočtu obce o návrhy zmien v rozpočte obce predložené na schválenie obecnému zastupiteľstvu v priebehu rozpočtového roka. Uvedená povinnosť prehlbuje možnosť kontroly občanov, predstavuje ďalšie opatrenie, zlepšujúce kvalitu prístupu občanom k informáciám.
Čítam samotné znenie:
V čl. 1 v doterajšom bode 28 v § 9 ods. 2 sa za slovo „obce“ vkladá čiarka a slová „návrh zmeny rozpočtu obce predložený v priebehu rozpočtového roka“.
Čítam odôvodnenie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh výrazným spôsobom mení existujúci mechanizmus výkonu sistačného práva starostu obce. V prípadoch, keď sa starosta domnieva, že uznesenie obecného zastupiteľstva odporuje zákonu, alebo ak jeho plnenie nie kryté rozpočtom obce, musí starosta pozastaviť výkon takéhoto uznesenia, má povinnosť konať a, naopak, forma oprávňujúcej dispozície bola ponechaná pre situácie, ak sa starosta domnieva, že uznesenie je nevykonateľné alebo je pre obec zjavne nevýhodné.
Hlavným dôvodom navrhovaných zmien je snaha vytvoriť právny rámec, ktorý by v najzávažnejších situáciách rozpor so zákonom, negatívny dopad na rozpočet obce priamo ukladal starostovi povinnosť zabrániť k vykonávaniu problematického uznesenia a nenechával tento krok len na jeho voľnom uvážení, ktoré môže subjektívne ovplyvnené viacerými okolnosťami.
Druhou zásadnou zmenou mechanizmu využitia sistačnej právomoci starostu obce je povinnosť písomného zdôvodnenia použitia právomoci, treťou zásadnou zmenou v úprave sistačného práva je riešenie prípadov, keď je uplatnenie tohto práva následkom zásadne rozdielnych názorov na obsah prijatého uznesenia medzi ním a obecným zastupiteľstvom. Praktické skúsenosti spojené s využívaním sistačného oprávnenia preukazujú, že nepodpísanie uznesenia obecného zastupiteľstva neraz nie je výsledkom riadneho posúdenia obsahu takéhoto uznesenia zo strany starostu, ale vyjadrením jeho osobného nesúhlasu s obsahom schváleného uznesenia. Takýto prístup škodí samospráve, je ho potrebné upraviť a zmeniť.
Čítam samotné znenie:
V čl. 1 doterajší bod 45 znie:
„45. V § 13 ods. 6 znie:
(6) Starosta pozastaví výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu, alebo ak jeho plnenie nie je kryté rozpočtom obce. Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva ak sa domnieva, že je nevykonateľné alebo pre obec zjavne nevýhodné. Starosta pozastaví uznesenie obecného zastupiteľstva tak, že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 ods. 10. Starosta je povinný v lehote podľa § 12 ods. 10 vrátiť uznesenie obecnému zastupiteľstvu na opätovné prerokovanie spolu s písomným zdôvodnením jeho nepodpísania a z dôvodu jeho domnelého odporu so zákonom aj podať podnet na vydanie opatrenia podľa osobitného predpisu do 30 dní odo dňa nepodpísania uznesenia. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 12c znie:
„12c) § 26 zákona č. 153/2001 zákona o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.“
Čítam odôvodnenie:
Inštitút referenda. Inštitút miestneho referenda o odvolávaní starostu predstavuje nepochybne jeden zo základných nástrojov, pomocou ktorého môžu občania kontrolovať a ovplyvňovať svojich volených zástupcov. V zmysle navrhovaného doplnenia právnej úpravy by existovali nasledovné 3 dôvody k obligatórnemu vyhláseniu miestneho referenda, čiže petícia, hrubé alebo opakované porušenie povinnosti starostu, porušenie ústavy Slovenskej republiky, ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a spôsobenie škody, za ktorú je starosta v zmysle tohto zákona zodpovedný.
Čítam samotný článok:
V čl. 1 doterajší bod 48 znie:
5. V § 13 za ods. 3 písm. a) v druhom bode sa za slovom „starostu“ vypúšťa čiarka, slovo „porušuje“ sa nahrádza slovami „alebo porušil“ a na konci sa za slovo „predpisy“ pripájajú tieto slová: „a tým spôsobil škodu, za ktorú je zodpovedný podľa § 13c“.
Teraz budem čítať pozmeňujúci návrh, ktorý bude bez odôvodnenia, nebudem čítať odôvodnenie, čiže rovno čítam pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ale odôvodniť to musíte, to znamenám, môžte pred tým to urobiť, ale odôvodniť to musíte, bez toho to neplatí.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Takže prečítam odôvodnenie (povedané so smiechom):
Z hľadiska zodpovednosti výkonných orgánov samosprávy tento bod, ktorý prečítam, pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, hlavným cieľom navrhovanej úpravy je komplexným spôsobom vytvoriť zákonný mechanizmus, ktorý by sprísňoval nielen zodpovednosť starostu, ale aj jeho zástupcu, na ktorého by sa analogicky vzťahovali rovnaké podmienky ako na starostu samotného.
Teraz prečítam daný bod. (Reakcia spravodajcu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prečítajte, ak máte viac pozmeňujúcich návrhov prečítajte odôvodnenie a potom naraz prečítate všetky pozmeňujúce návrhy. Ak ich máte viac.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Mám ich viac, len ja mám odôvodnenie ku každému ustanoveniu.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nevadí, to nevadí.

Remišová, Veronika, poslankyňa NR SR
Všetky odôvodnenia naraz?

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Áno, áno.

Ďakujem kolegovi Žarnayovi, je presne tak, ako popísal. A keby ste sa šli pozrieť do nejakej prevádzky stravovacieho zariadenia po záverečnej, tak by ste videli majiteľa alebo jedného zo zamestnancov, ako ešte hodiny rátajú a triedia na kôpky gastrolístky, ktoré počas toho dňa dostali. Ale tým to nekončí, lebo oni ich musia potom následne posielať niekde, tie platby meškajú, čiže je to obrovská záťaž, obrovská záťaž pre samotných prevádzkovateľov stravovacích zariadení, je to záťaž pre zamestnávateľov a je to záťaž pre zamestnancov.
My už roky tvrdíme, že toto treba jednoducho vyriešiť, dať priamo peniaze ľuďom, nech sa, oni si rozhodnú, čo si chcú kúpiť a ako sa chcú stravovať. A hovorím, to, ako tieto firmy prežívajú a aký biznis robia, je len vďaka podpore politikov, že toto prostredie podporuje. Čiže ešte raz, by som bola veľmi rada, keby, keby tento návrh našiel podporu, alebo keby vládna koalícia predložila vlastný návrh.

Ďakujem kolegom za faktické pripomienky. Áno, ja by som ešte pripomenula, že gastrolístkové firmy by bez podpory, podpory politikov na trhu ani neprežili. Všetci si pamätáme svojskú podporu podnikania gastrolístkových firiem ešte zo strany SNS a už v roku 2008 tam aj v médiách bol článok "Slota kŕmi svojho advokáta", kde sú presne popísané zlaté časy jednej z gastrolístkových firiem v podnikoch pod kontrolou strany. Čiže naozaj to, že tu môžu podnikať gastrolístkové, gastrolístkové firmy za takých podmienok a s takými, s takou rentabilitou tržieb, ako podnikajú, je len vďaka politikom a je to v prvom rade na úkor ľudí, zamestnancov, zamestnávateľov.