Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, aj zo správy o zahraničnej politike, ktoré sme dostali do parlamentu, je zrejmé, že presadzovanie hodnôt a záujmov v dynamicky meniacom sa svete je čoraz náročnejšie. Vojnový konflikt na Ukrajine, nestabilná situácia na Balkáne, postupný rozpad medzinárodného usporiadania na Blízkom a Strednom východe v dôsledku rozšírenia vplyvu teroristických a extrémistických militantných skupín postavilo do popredia bezpečnostnú dimenziu zahraničnej politiky.
Náznaky rozpadu vidíme aj v rámci Európskej únie. Spomeniem odchod Veľkej Británie, ktorá bola roky spoľahlivým partnerom ostatným členským krajinám, spôsobil otrasy aj v rámci Európskej únie, ktoré môžu pokračovať. Vidíme, že to týchto eurovolieb idú spoločne skupiny, ktorých cieľom je nie niečo spoločne budovať a na niečom spoločne pracovať, ale chcú Európsku úniu rozkladať zvnútra, tak ako to mal za cieľ napríklad Nigel Farage, ktorému sa aj podarilo, podarilo dosiahnuť odchod Veľkej Británie z Európskej únie. A tak ako bol európsky projekt výsledkom skúsených a konzervatívnych štátnikov Roberta Schumanna, Konrada Adenauera alebo Jeana Monneta, tak odchod Veľkej Británie z Európskej únie je dielom populistických klamárov, ktorí klamali ľudí a dosiahli, že Veľká Británia odchádza z Európskej únie. A vidíme, čo to prinieslo Veľkej Británii. Vo Veľkej Británii sa politici, už dva roky nič iné nerobia, neriešia skutočné problémy ľudí, len sa dohadujú o tom, ako má vystúpiť Veľká Británia z Európskej únie. Všetci veľmi dobre vedia, čo nechcú, nikto sa nevie dohodnúť na tom, čo vlastne chcú.
V takomto prostredí je mimoriadne dôležité, aby štáty a štátnici mali jasné a jednoznačné postoje. Aj táto rozprava je príležitosťou pozrieť sa na uplynulý rok a pozrieť sa na to, ako vládna koalícia obhajovala záujmy Slovenskej republiky v týchto náročných časoch na globálnej scéne a na európskej scéne.
Musím povedať, že už dávno sme nevideli v slovenskej zahraničnej a európskej politike toľko nezodpovednosti, protichodných signálov, tak málo úsilia pri snahe o artikuláciu a presadzovanie slovenských záujmov v zásadných oblastiach. Rozporuplnosť a nevýraznosť zahraničnej a európskej politiky tejto vlády za posledný rok a pol je ešte alarmujúcejšia, prihliadnuc na dianie v Európe a vo svete. Uvediem len niekoľko príkladov.
Mrzí ma, že táto vládna koalícia, hlavne teda kvôli Slovenskej národnej strane, nedokázala prijať Bezpečnostnú stratégiu Slovenskej republiky, ani nebola predložená do parlamentu. Návrh stratégie predložil minister v októbri 2017, je schválený vládou, ale stále čaká na schválenie v parlamente. To znamená, že v prípade krízových situácií v oblasti bezpečnosti a obrany sú tak v súčasnosti naďalej platné neaktuálne stratégie z roku 2005. A nemať schválenú aktuálnu stratégiu je hazard, ktorý si myslím, že si v takýchto neistých časoch nemôžeme dovoliť.
Druhým príkladom sú napríklad rozdielne názory a hádky vládnej koalície v prípade amerických investícií do slovenskej obrannej štruktúry vo vyše 100 mil. eur. Mohla by som takto spomínať ďalšie príklady. Spomeniem ešte príklad k situácii v Azovskom mori z 26. novembra 2018. Kým ministerstvo hovorilo o tom, že kroky Ruskej federácie porušujú zvrchovanosť Ukrajiny a podrývajú bezpečnosť a stabilitu v regióne, predseda európskeho výboru pán Blaha vtedy hovoril, že, citujem: "Už zase si poniektorí zamieňajú geopolitiku s futbalom. V aktuálnom spore o Azovské more predsa nejde o to, komu fandíme. Poprosil by som všetkých, čo už teraz poznajú vinníka, kydajú na Rusov, nech sa láskavo upokoja a dajú si tabletku a prestanú s tou svojou primitívnou rusofóbiou." Takže toto sú zásadné postoje Slovenskej republiky, predsedu eurovýboru a ministerstva zahraničných vecí.
Neschopnosť schváliť strategické dokumenty, ktorá ohrozuje bezpečnosť a obranyschopnosť Slovenskej republiky v krízových situáciách, netransparentné, neefektívne domáce investície do obrany, kedy budujeme niečo, čo by sme ani nemuseli a pritom nenakupujeme to, čo v rámci NATO potrebujeme. Bojkotovanie základných princípov multilaterálnej spolupráce, alebo také odporúčania ako dať si tabletku proti rusofóbii v tak vážnej veci, ako je ruská agresia v Azovskom mori, toto je vizitka zahraničnej politiky tejto vládnej koalície.
Veľa vecí už spomenuli moji predrečníci. Ja by som sa vrátila ešte k dvom takým prioritám, na ktorých mi záleží. Priority Slovenska v rámci Európskej únie. Vieme, že teraz začali a stále pokračujú rokovania o viacročnom rozpočtovom rámci 2021 – 2027. V novembri bol aj summit v Bratislave priateľov kohézie a tu by som privítala od celej vládnej koalície aj asertívnejší postup smerom k Európskej únii, pretože vieme, že najdôležitejšie fondy sa majú podľa súčasného návrhu Európskej komisie výrazne znižovať. V prípade rozvoja vidieka ide o menej, o mínus 400 mil. eur a v prípade Kohézneho fondu takmer o mínus 3 mld. eur, čo sú veľké peniaze. Kohézne fondy sú pre nás potrebné, pretože potrebujeme financovať infraštruktúru, potrebujeme financovať aj regionálny rozvoj. Vidíme, že tie, infraštruktúra hlavne v zaostávajúcich regiónoch stále nie je dobudovaná, a myslím si, že tu by sme mali byť oveľa razantnejší a presadzovať, presadzovať slovenské záujmy, čo je zachovanie Kohézneho fondu v pôvodnej, v pôvodnej výške.
Samozrejme, zvyšujú sa investície do iných oblastí, zvyšujú sa investície napríklad do podpory vedy a výskumu, do programu Horizont. Vieme veľmi dobre, že Slovenská republika čerpať prostriedky z programu Horizont takmer vôbec nečerpá alebo čerpá ich v minimálnej miere. Keď si zoberieme príspevky do programu Horizont, tam sme, povedala by som, že čistými platcami, veľmi málo z toho vieme čerpať. Takže toto je jedna vec.
Druhá vec, presadzovanie, vyriešenie bezpečnostnej situácie na Ukrajine, ktoré je prioritou slovenského predsedníctva v OBSE, a napriek tomu, že sme mali, v komisii zastával veľmi dôležitý post komisár Maroš Šefčovič, tak sa, dokonca mal na starosti energetiku, nepodarilo sa zabrániť, nepodarilo sa zabrániť vybudovaniu plynovodu Nord Stream 2, ktorý ohrozuje naše ekonomické záujmy. A v prípade, že bude, čo teda bude, obchádzať Slovensko, že sa spojazdní, tak Slovensko príde ročne o stovky miliónov eur do štátneho rozpočtu, čo je vážne poškodenie záujmov Slovenska. Takže v týchto oblastiach by som privítala, keby Slovenská republika bola výrazne asertívnejšia.
Na záver by som chcela ešte podporiť jednu konkrétnu oblasť, ktorú otvorila moja kolegyňa Anna Verešová, a sa v nej aktívne angažuje. A myslím si, že súvisí, veľmi úzko súvisí aj so zahraničnou politikou Slovenska, a to je otázka náboženskej slobody. Často sa venujeme vnútorným témam a vnútorným rozbrojom. Ja som tiež prvú časť rozpravy venovala rozporom v oblasti zahraničnej politiky, ale toto je téma, na ktorej by, na ktorej by sme sa mohli všetci zjednotiť a zhodnúť, a síce podporovať náboženskú slobodu a slobodu vierovyznania hlavne vo svete.
Viete, že nedávno sme slávili Veľkú noc. Mnohí z nás boli na bohoslužbách. My na Slovensku sme Veľkú noc strávili pokojne, ale v iných krajinách, na Srí Lanke to boli obrovské bombové výbuchy, kde zahynuli stovky ľudí. Útoky na Srí Lanke nie sú ojedinelou záležitosťou a v posledných rokoch vo svete sme videli obrovský nárast porušovania náboženskej slobody a slobody presvedčenia. Podľa štúdie organizácie Pearce Center mediánové hodnoty indexu vládnych obmedzení náboženskej slobody ako indexu nepriateľských prejavov voči náboženským skupinám vykazujú v posledných troch rokoch stúpajúci trend. A podľa inej organizácie Open Doors počet sledovaných krajín, v ktorých sú osobitne kresťania prenasledovaní vo vysokej alebo extrémne vysokej miere, sa zvýšil z 22 v roku 2014 na 40 v roku 2019, teda dvojnásobne narástol.
Túto situáciu reflektujú aj medzinárodné organizácie. Reflektujú aj jednotlivé členské štáty, občianska spoločnosť na západe. Aj vo svojich vyjadreniach prijal uznesenie Európsky parlament. Takisto mnohé krajiny majú designovaného predstaviteľa pre náboženskú slobodu a snažia sa presadzovať, presadzovať tieto otázky aj vo svete. Napríklad Veľká Británia robila veľký audit, či už legislatívnych, nelegislatívnych vyhlásení, a ide spracovať stratégiu v oblasti presadzovania náboženskej slobody, nie teda len vo Veľkej Británii, ale hlavne v zahraničí.
Len spomeniem štáty, ktoré majú osobitného predstaviteľa na tieto otázky. Sú to napríklad Spojené štáty americké, Veľká Británia, Nemecko, Dánsko, Fínsko, Litva, Maďarsko, disponujú designovanými predstaviteľmi pre podporu náboženskej slobody a slobody presvedčenia na úrovni vládneho splnomocnenca, štátneho tajomníka, ambasádora so zvláštnym poslaním či osobitného vyslanca. Teda ak by nás niečo mohlo zjednotiť, tak je to aj úsilie v oblasti podpory náboženskej slobody a slobody presvedčenia.
Kolegyňa Anna Verešová predstaví počas tejto schôdze na osobitnom stretnutí ľudskoprávneho výboru návrh politickej deklarácie, resp. uznesenia, ktoré prináša konkrétne podnety pre aktivitu ministerstva zahraničných vecí v tejto oblasti. A rada by som teda z tohto miesta požiadala pána ministra, aby sa týmto uznesením zaoberali, zvážili podporu uznesenia a implementáciu konkrétnych odporúčaní.
Na záver by som chcela popriať veľa úspechov ministerstvu zahraničných vecí, keďže vieme, že teraz máme, Slovensko má predsedníctva v OBSE, OECD. V OECD máme na starosti dôležitú agendu, ktorá je, ktorá má čím ďalej tým väčší dopad, digitalizácia. A želám celému tímu ministerstva veľa úspechov pri presadzovaní našich záujmov vo svete.
Ďakujem.
