Videokanál poslanca

A ja si myslím, že je správny čas k tomu niečo povedať. Tak ako som povedala v úvodnom slove, tak naozaj nechcem a nie je dobré, keď sa nastavujú nereálne očakávania, pretože nenaplnenie nereálnych očakávaní potom, samozrejme, so sebou prináša frustráciu. Takže to v žiadnom prípade nie. Preto som otvorene povedala na začiatku a môžem to rovno povedať, toto nie je všeliek, toto je zákon, ktorý maximalizuje transparentnosť vo vzťahu na jednej strane štát, na druhej strane súkromná sféra.
Keďže v tom vystúpení odzneli niektoré poznámky všeobecného charakteru, tak cítim potrebu na to reagovať. Ja som nikdy netvrdila, že som spokojná s tým, akým spôsobom sú vyšetrované trestné činy korupcie. A, samozrejme, že dôveryhodnosť polície, dôveryhodnosť prokuratúry a v konečnom dôsledku aj dôveryhodnosť súdov tento zákon nemôže nahradiť, ale ani nechce nahradiť, pretože on nie je o tom. Tento zákon je o transparentnosti.
A tuto sa musím zásadným spôsobom vyhraničiť, pretože ja si na rozdiel od vás, pán poslanec, nemyslím, že transparentnosť je nič. Ja si myslím, že transparentnosť je jeden z veľmi účinných nástrojov zužovania priestoru pre korupciu. Pretože s korupciou môžme bojovať dvomi spôsobmi. Na jednej strane maximálne možne zužovať priestor pre korupciu, rôznymi spôsobmi. A do tohto, do tejto kategórie transparentnosť, či už nakladania s verejnými zdrojmi, alebo transparentnosť procesov, ktoré prebiehajú v rámci štátnych rozhodovacích procesov, alebo aj transparentnosť vzťahu štátu a biznisu, je jedným z kľúčových faktorov na zužovanie priestoru pre korupciu. Bolí to, pretože niekedy vidíme veci, ktoré sme možno v minulosti nevideli, ale je strašne dôležité, aby sme to videli. O tom som hlboko presvedčená. Zároveň musím povedať, že ak sme v niečom za 25 rokov boli úspešní v boji proti korupcii, bola to práve transparentnosť a vďaka, že sa nám tieto kroky podarili. To je za prvé.
A druhá poznámka. Tento zákon necieli na miesto, ktoré je špecifické len pre Slovenskú republiku. V ére Panama Papers, keď sa dozvedáme, keď sa dozvedáme pozadie schránkových firiem, tak to je téma veľmi vážna v rámci štátov Európskej únie, v rámci členských štátov OECD. Pretože za schránkovými firmami sú mnohokrát, sa skrýva práve pranie špinavých peňazí, daňové úniky a podobne. Čiže toto je téma, ktorá je dnes ako jedna z hlavných tém otvorená na celom svete a nielen na Slovensku. Preto bola prijatá smernica, ktorá ukladá všetkým členským štátom Európskej únie uvádzať konečných užívateľov výhod do obchodného registra. Preto je to teraz téma, ktorá je otvorená na úrovni európskych inštitúcií a bude sa táto smernica, bude sa táto smernica sprísňovať.
Takže toto sú ale základné, fundamentálne veci, na ktoré som cítila potrebu odpovedať, pretože opakujem, nie, tento zákon nenahradí fungovanie polície, prokurátorov a súdov, ale tento zákon môže byť významný krok k zvýšeniu transparentnosti vzťahov medzi štátom a biznisom a je to dôležitá súčasť boja proti korupcii, pretože jednoducho zase sa zúži priestor pre korupciu. A môže zároveň slúžiť aj ako nástroj pre orgány činné v trestnom konaní, keď budú pátrať po trestných činoch prania špinavých peňazí, že dostanú ďalší referenčný bod, na základe ktorého budú môcť hľadať tých, ktorí jednoducho zákony porušujú. Tento zákon bude o to efektívnejší, o čo silnejšia bude medzinárodná spolupráca, prepojenie navzájom obchodných registrov a ďalších registrov, ktoré údaje o konečných užívateľoch výhod budú obsahovať.
Čiže nemôžem sa stotožniť a nikdy sa nestotožním s vetou alebo s tézou, ktorú ste povedali, že transparentnosť je nič, a preto som si dovolila vystúpiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v druhom čítaní návrh zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Áno, ide o návrh zákona, ktorý napĺňa programové vyhlásenie vlády. Je to návrh zákona, ktorý je postavený na tom, že štát kladie na partnerov zo súkromného sektora, s ktorými obchoduje, väčšie požiadavky na transparentnosť aj na podmienky, ktoré musia spĺňať, aby sa mohli uchádzať o verejné zdroje, ako je to v rámci súkromného sektora.
Zákonom dávame verejnosti do rúk ďalší významný nástroj verejnej kontroly, tak ako sme pri zverejňovaní zmlúv odkryli, aký biznis štát robí, tak pri protischránkovom zákone odkrývame, s kým tento biznis robí. V prípade, že niekto chce informácie tajiť alebo klamať, vystaví sa riziku sankcií až po výmaz z registra, ktorý znamená zamedzenie možnosti uchádzať sa o verejné zdroje.
V prvom čítaní odznelo viacero vystúpení k tomuto návrhu zákona, a preto v časti v mojom úvodnom slove teraz nadviažem aj na túto diskusiu, ktorá už prebehla. V prvom rade chcem povedať, že protischránkový zákon sa do parlamentu dostal prvýkrát v minulom funkčnom období ako reakcia na kauzu piešťanského cétečka. Hoci žiaden z opozičných návrhov vtedy nebol prijatý, diskusia v pléne vygenerovala štyri princípy, na ktorých by mal účinný protischránkový zákon stáť. Musí odkrývať toho, kto zo schránkovej firmy skutočne profituje, nielen formálneho majiteľa, musí pokrývať všetky oblasti narábania s verejnými prostriedkami, nielen verejné obstarávanie, musí zabezpečiť verejnú kontrolu a musí obsahovať reálne nástroje na vymáhateľnosť v prípade pochybností. Za tieto princípy sformulované v uznesení Národnej rady hlasovala prakticky kompletná opozícia v tom čase a ja som presvedčená o tom, že je nespochybniteľné, že predkladaný zákon o registri partnerov verejného sektora tieto princípy napĺňa.
Návrh zákona stojí na téze, že štát bude ochotný obchodovať len s tými subjektami, ktoré zápisom do registra partnerov verejného sektora odkryjú svoju vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Uvedenie nepravdivých údajov bude mať za následok citeľne odstrašujúce sankcie až po odobratie hospodárskeho prospechu a výmaz z registra.
Diskusia v parlamente v rámci prvého čítania naznačovala aj iný možný prístup k zákonu, a to ten, že štát preverí všetky firmy uchádzajúce sa o verejné zdroje a vylúči tie, o ktorých vlastníckej štruktúre bude mať oprávnené pochybnosti. Skôr, než vysvetlím, prečo sme sa rozhodli pre ten prvý prístup, poviem, prečo podľa môjho názoru nie je možný ten druhý. Som presvedčená o tom, že štát dnes nedisponuje kapacitou na preverenie takého počtu firiem, musel by ju kompletne vybudovať, čo by bolo aj drahé, aj neefektívne. Zároveň treba povedať, že neviem o tom, že iné štáty na svete by takúto kapacitu dodnes vybudovanú mali.
Zároveň platí, že si treba znova pomenovať, čo je účelom tohto zákona. Účelom tohto zákona je transparentnosť, nie vyšetrovanie, nie odhaľovanie trestných činov. Vo výsledku ale verejný register partnerov verejného sektora môže byť aj nápomocný k tomu, že sa podarí odhaliť aj niektoré trestné činy, ale na to sú už príslušné iné orgány. Vo výsledku navyše by o spôsobilosti firmy obchodovať so štátom rozhodovala v konečnom dôsledku pečiatka úradu, čím by vznikol alebo mohol vzniknúť ďalší priestor na korupčné správanie a tým aj priestor na pochybnosti o preverených firmách.
Náš vládny návrh zákona zavádza register partnerov verejného sektora. Do tohto registra sa musí zapísať každá firma, ktorá sa uchádza o verejné zdroje. Firmy musia zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Do registra sa musia zapísať v prípade, ak ich zákazka je nižšia; vyššia ako 100-tisíc eur alebo v úhrne 250-tisíc eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenia. Registrovať sa nemusí nezisková organizácia v prípade poberania dotácie, napríklad v hospici, domovy sociálnych služieb a podobne, kde by sme to vnímali ako šikanózne.
Návrh sa týka všetkých foriem nakladania s verejnými peniazmi, teda okrem verejného obstarávania aj predaja majetku, prijímania peňazí z eurofondov, uplatňovania pohľadávok voči štátu, používania peňazí zo zdravotného poistenia.
Povinnosť registrovať sa nebudú mať len tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze priamo zo štátneho či obecného rozpočtu, ale aj tí, ktorí sa uchádzajú o peniaze zo štátnych fondov alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.
Register bude verejný, bude teda verejnosťou kontrolovateľný. Ktokoľvek bude mať pochybnosti o zapísaných zverejnených údajoch, môže podať podnet na ich preskúmanie. Podnetom, kvalifikovaným podnetom sa súd bude musieť zaoberať. Na získanie dôkazov pri tom bude môcť použiť autoritu súdu a pýtať sa všetkých kompetentných orgánov, ale v rámci konania aj použiť všetky nástroje, ktoré ponúka civilný proces. Zápis nepravdivých údajov bude mať za následok sankcie až po odobratie hospodárskeho prospechu. O sankciách rozhodne súd.
Za pravdivosť údajov zapísaných v registri je spoluzodpovedná oprávnená osoba. Ide o osobu, ktorá podáva návrh na zápis partnera verejného sektora do registra, či už to budú advokáti, audítori, banky, alebo notári. Oprávnená osoba zároveň ručí za zaplatenie prípadnej sankcie. Oprávnená osoba teda zvyšuje kredibilitu údajov v registri, ale, samozrejme, nie je konečnou inštanciou, pretože konečnou inštanciou v prípade podozrenia aj tak je súd.
Ja chcem v tejto súvislosti povedať, že počúvali sme veľmi pozorne aj diskusiu v rámci prvého čítania a reagovali sme aj vo výboroch na túto diskusiu. Už spoločná správa obsahuje pozmeňovacie návrhy, ktoré sú nielen reakciou na technické alebo právne výhrady Kancelárie Národnej rady, ale aj reakciou na prebiehajúcu diskusiu, o čom svedčí novonavrhované znenie § 12, z ktorého vyplýva, že kvalifikovaným podnetom sa súd bude musieť zaoberať, a je podľa mojej mienky veľmi zaujímavým spôsobom vyriešená aj procesná stránka konania v prípade podania kvalifikovaného podnetu. Tak ako som povedala v prvom čítaní, poviem to aj teraz, že sú pripravení ďalej počúvať a návrhy, ktoré môžu zlepšiť dikciu zákona, aj pripravení prijať. V každom prípade za seba to môžem garantovať.
Dámy a páni, ja nerada používam silné slová ani nechcem umelo nastavovať očakávania, pretože je to veľmi ťažká téma a nesvedčí jej umelo nastavovať očakávania, ale faktom je, že prijatím tohto zákona nastavíme latku transparentnosti naozaj veľmi vysoko, nepoznám ja dnes štát, ktorý by na seba zobral záväzok, že nezaplatí firme, ktorá neodkryje vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod. Ja si myslím, že je to dôležitá právna úprava, a preto vás prosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne, pretože rada by som odpovedala pánovi poslancovi Krajniakovi.
Áno, ten jeden súd pre mňa znamená naozaj špecializované pracovisko, v rámci ktorého ja si nemyslím alebo tá predstava nie je taká, že gro tej roboty budú robiť sudcovia, skôr bude to špecializované pracovisko postavené na práci vyšších súdnych úradníkov. My predpokladáme možno okolo 200 až 250 komplet zamestnancov na tom súde, aj na upomínací rozkaz, aj na exekučné konanie a na tento počet vlastne bude 13 sudcov, 80 až 100 vyšších súdnych úradníkov a zvyšok administratívny aparát, pretože to vybavovanie tohto typu agendy takú súdnu kapacitu nepredpokladá, a tak jak nastavujeme ten proces o to viac, pretože, a preto v zásade prechádzame na ten náhodný výber. V prvom stupni mnohé rozhodnutia zverujeme samotnému exekútorovi a ten súd bude vlastne pôsobiť ako odvolacia inštitúcia, napríklad pri rutinných rozhodovaniach o zastavení konania a podobne.
Zároveň ako keby to množstvo agendy bude zúžené tým, že zavádzame paušálne náklady, to znamená, nebude sa rozhodovať o nákladoch a vyhodnocovať oprávnenosť jednotlivých nákladov, pretože náklady budú stanovené paušálom. To znamená, celý ten proces bude vyzerať v mnohých smeroch inak ako teraz.
Dnes, viete, áno, tí sudcovia, ktorí tu dnes robia, niektorí na niektorých súdoch sú vyslovene špecializovaní na túto agendu. Zároveň nám na mnohých iných súdoch to majú sudcovia len ako vedľajšiu agendu, možno ako na 10 percent. Ale zároveň to znamená, že áno, ten trestný sudca, ktorý má v desiatich percentách exekučnú agendu, no aj takú kapacitu tomu venuje, aj tak vôbec sa venuje tej agende ako takej a možno preto aj mnoho exekučných vecí nám stojí, pretože jednoducho je to ako bočná agenda. No a na malých súdoch už špecializácia vôbec nie je možná, tam je to úplne zabité.
Čiže do úvahy vlastne prichádza to rozhodovanie, tak ako ste ho pomenovali, že či jeden súd, alebo tri, hej, reálne, keď by sme chceli túto agendu špecializovať. Nám sa zdalo aj z technických dôvodov, z nastavenia celého toho aj elektronického mechanizmu a nastavenia procesov špecializácie výhodné to mať na jednom mieste, vybudovať toto jedno pracovisko a spraviť ho proste jedným špecializovaným pracoviskom. A aj z hľadiska budovania toho pracoviska sa nám zdalo praktické riešenie robiť to na jednom mieste a zaviesť ako keby jednu metodiku toho celého procesu, akým spôsobom to bude prebiehať.
A, samozrejme, že si od toho sľubujeme uvoľnenie kapacít na všeobecných okresných súdoch, pretože jednoducho tam k uvoľneniu kapacít dôjde, lebo neťaháme týchto ľudí zo systému. Máme nadsystém, vlastne pridelené systemizované miesta aj na tých sudcov, aj na vyšších súdnych úradníkov, aj na zamestnancov tohto špecializovaného súdu. Je to inak veľmi náročná robota, my, samozrejme, hľadáme priestory na to, pretože potrebujeme týchto ľudí aj umiestniť. A áno, v niečom je to aj z manažérskeho hľadiska veľmi odvážna momentálne idea aj práca, ale my sme presvedčení o tom, že toto riziko stojí za to podstúpiť.
Pokiaľ ide o náhodné prideľovanie, ja som to, pretože rozumiem tomu, že toto je sporná vec, lebo to je zmena systému, to je zásadná zmena systému, asi aj jeden, aj druhý systém má svoje plusy a svoje mínusy a my tým, že sme sa rozhodli ako keby nezaťažovať súdny systém aj banálnymi rozhodnutiami, ktoré môže robiť exekútor, a zároveň tým, že sme si povedali, že je pre nás bonita aj to, keď dokážeme všetky exekúcie voči jednému dlžníkovi držať v rukách jedného exekútora, čo je podľa mňa dobrá vec, tak nám z toho vyplynulo, že bez toho náhodného výberu to nevieme urobiť.
Ja som mala mesiac dozadu stretnutie s českým ministrom Pelikánom a českým ministrom Dienstbierom súčasne a sme sa rozprávali aj na túto tému, pretože v Čechách práve preniesli časť rozhodovacích právomocí na exekútora, aby odľahčili súdny systém. A tak, ako mi obidvaja ministri povedali, tak momentálne stoja pred problémom, že čo s tým systémom ďalej, pretože ako povedal pán minister Pelikán, tak nepodarilo sa oddeliť exekútora od veriteľov v tom zmysle dostať ho do tej ako keby naozaj neutrálnej alebo nezávislej polohy, keď robíte rozhodnutia vzhľadom na to, že ostal slobodný výber exekútora. Čiže on mi vlastne potvrdil, že kombinácia slobodný výber a zároveň preniesť rozhodovanie na exekútora, nie je dobrý nápad. A obidvaja ministri mi povedali, že uvažujú vlastne nad zmenou systému, akurát že sa nevedia dohodnúť, pretože pán minister Dienstbier je toho názoru, že treba teda ten model dotiahnuť do konca a ísť na náhodný výber na krajovom princípe, pán minister Pelikán, naopak, zvažuje, že treba teda vrátiť to rozhodovanie komplet na súdy, ale zároveň hovorí, že potom ale treba ako regulačný mechanizmus zainteresovať viacej veriteľov do toho, ako ten exekútor naozaj robí, a preto ako kompenzáciu toho zvažuje obligatórne preddavky exekútorom, čo by pán poslanec Madej ma tiež asi nemal rád.
Takže mne z tej debaty vyplynulo len jedno, že buď jeden systém alebo druhý systém, ale akože kombinácia nie je dobrý spôsob. Takže my sme to vyhodnotili tak, že my dnes v situácii, v ktorej sa nachádzame, aj z hľadiska systému fungovania súdov ako takých a krokov, ktoré chceme ďalej na zefektívnenie celej súdnej sústavy urobiť, je pre nás dôležité časť tých, odľahčiť súdny systém o časť rozhodovania a to má potom aj tie svoje konzekvencie. Čiže tá úvaha nezačala náhodným výberom, tá úvaha začala tými inými požiadavkami, ktoré sme si položili na fungovanie systému ako takého a toto nám z toho vyšlo ako východisko.
Pokiaľ ide o ten tlak alebo motiváciu, aby exekútori dobre postupovali v jednotlivých exekúciách, stále je tam ten priestor pre ekonomickú motiváciu v tom zmysle, že exekútor zarobí len vtedy, keď vymôže, lebo len vtedy bude mať proste tú odmenu percentuálne určenú z toho, čo vymôže. Aká výška to bude, to je predmetom debaty, ako to je, by som teraz nechcela uzatvárať, lebo to bude predmetom právnej úpravy vyhlášky. A v prípade, že nevymôže nič, tak môže sa domôcť len teda tej paušálnej náhrady nákladov.
Mňa zaujalo to, čo ste spomínali, pán poslanec Madej, vo svojom úvodnom vystúpení, nepoznám ja ten nález českého ústavného súdu a rada si ho pozriem, rada si ho pozriem, pretože v niečom by nám to mohlo pomôcť aj pri ďalšom kreovaní prechodných ustanovení z hľadiska tých exekúcií, ktoré dnes sú na stole. Plus, samozrejme, my dávame oprávnenia súdu, aby mohol určiť spôsob vykonania exekúcie aj mohol vymeniť exekútora, pokiaľ sa v tej exekúcii nepokračuje tak, ako by sa malo, plus zavádzame tie pravidelné správy exekútora voči oprávnenému aj voči súdu, plus ten elektronický systém alebo ten register exekúcií chceme ho nastaviť takým spôsobom, aby umožnil oprávnenému nahliadať ako keby do svojho spisu a mohol tak perspektívne vidieť vlastne stav svojho exekučného konania.
Takže ja si myslím, že toto, je to naozaj veľká výzva, toto nové pracovisko, ale ja verím, že proste v priebehu roku dokážeme rozšlapať naozaj aj ten bežný chod toho pracoviska tak, že budeme spokojní.
Neviem, či som tým zodpovedala všetky otázky, ak som na niektorú zabudla, tak sa ospravedlňujem, potom vám poviem.
Ďakujem veľmi pekne.
Možno, keď mám slovo, aby som nemusela vystúpiť v záverečnom slove, tak si dovolím ešte raz na záver povedať k tomuto zákonu pár slov. Je to ťažká norma, je to ťažká norma a realizácia tejto normy najmä v prvej fáze bude extrémne náročná pre ministerstvo, pre Okresný súd v Banskej Bystrici. A, samozrejme, sú s tým spojené aj isté riziká a my sme pripravení týmto rizikám čeliť. Sme pripravení aj veľkým veriteľom s veľkým počtom pohľadávok nájsť alebo hľadať také technické riešenie elektronickej komunikácie so súdom, ktorá im zabezpečí maximálny možný komfort v rámci tejto komunikácie, ale som presvedčená, že keď chceme mať funkčný súdny systém, keď chceme mať funkčnú vymáhateľnú správu, fér exekúcie aj voči dlžníkom, tak je to možno razantné riešenie, ale v tomto čase veľmi dôležité riešenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Výber sudcu dnes trvá zhruba 9 mesiacov aj s tými previerkami. A zároveň máme v druhom čítaní upomínacie konanie, ktoré predpokladá špecializované pracovisko v Banskej Bystrici, a máme v behu túto právnu úpravu. Áno, my sme museli začať proces výberového konania skôr, my ho zároveň, samozrejme, máme možnosť v prípade neúspechu v tejto snemovni zastaviť. Ale zároveň ja som na seba zobrala to riziko, vediac aj, aký je vekový priemer banskobystrického súdu, že vieme pracovať s časťou tých sudcov aj na súde v Banskej Bystrici. Ale opakujem, v čase, kedy bude definitívne schvaľovaná táto právna úprava, budeme v čase, kedy vieme ešte aj tie výberové konania zastaviť. Ale začínať výberové konania až 1. januára by znamenalo, že budú miesta obsadené niekedy v septembri, októbri alebo v novembri.

Ďakujem pekne.
Možno krátko zareagujem, pretože pán poslanec zhrnul niektoré pripomienky, ktoré boli komunikované v rámci pripomienkového konania, a dobre, že pán poslanec uviedol od koho. A ja to teraz nemyslím naozaj v zlom.
Veritelia, najmä veritelia, ktorí majú veľké množstvo malých pohľadávok, majú s touto novelou problém. Ja to viem, že majú s touto novelou problém z jedného základného dôvodu. A treba si preto práve teraz na tomto mieste povedať, že v čom spočíva tá reálna súťaž, ktorá dnes prebieha na tom exekútorskom trhu. Pretože všetky tie reči o kvalite si musíme dať trošičku bokom. Pretože dnes neexistuje na Slovensku žiadny indikátor kvality exekútora, ani neexistuje nejaká súhrnná informácia o tom, akí úspešní sú jednotliví exekútori. Tá informácia nie je jednoducho dostupná. To znamená, keď chcete vymáhať pohľadávku, nemáte sa kde ako zorientovať, pokiaľ ide o kvalitu. Môžete sa akurát spýtať kamaráta podnikateľa, či nevie o dobrom exekútorovi.
Ale na jednu úroveň tento trh má, a to je, kto dá lacnejšie podmienky pre exekúcie, z ktorých sa nedá nič vymôcť. Ja som povedala, ten odhad pri tých 3,6 milióna exekučných spisoch, ktoré sú na súdoch, je, že 70 % z nich bude zastavené pre nedostatok majetku. Že sa nedá nič vymôcť. A právna úprava, áno, dnes je nastavená tak, že keď sa nedá v rámci exekúcie nič vymôcť, tak trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto tá súťaž je v tom, ktorý exekútor sa zaviaže, že pri neúspešných exekúciách nebude pýtať trovy exekúcie. To dokážu dnes len veľkí, pretože keď má exekútor veľký balík exekúcií, tak na časti zarobí a potom dokáže sľúbiť to, že proste nebude pýtať náklady exekúcií, v ktorých nevie nič vymôcť.
A potom je tu ešte druhé kritérium, a to je kritérium kamaráti. A z toho pramení aj tá deformita trhu, ktorá tu je, pretože keď má niekto 10-tisíc, 20-tisíc, 30-tisíc exekúcií ročne, no tak vie povedať poisťovni, Telekomu, že vieš čo, keď nevymôžem, nemusíš mi za to platiť. Čiže toto je jadro problému, ktoré ale nikto nechce pomenovať, iba keď proste sa rozprávate vis-a-vis.
Ale musím vystúpiť a chcem povedať pár slov k tomu, že netreba to baliť do argumentov, ktoré jednoducho nesedia. Za prvé chcem povedať, náklady nového systému sú plne kryté zo štátneho rozpočtu. Je, súčasťou návrhu zákona je aj analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy vrátane zamestnanosti. Počíta sa tu s nákladmi na ľudí do Sociálnej poisťovne, počíta sa tu aj vo výhľadovom trojročnom rozpočte na náklady zriadenia osobitného pracoviska v Banskej Bystrici, ako aj na jeho prevádzku. Je s tým počítané v trojročnom výhľadovom rozpočte. Toto všetko je kryté.
A zároveň platí, že to nie je, že nám to pomôže iba v tom, že neprídu nové exekúcie na všeobecné súdy. To je veľká vec, si treba uvedomiť, že keď máme, v roku 2015 prišlo na všeobecné súdy okresné milión 140-tisíc prípadov. Z toho bolo 550-tisíc návrhov na vydanie poverenia exekúcií. Tých 550-tisíc návrhov nepríde do podateľne ostatných 54 okresných súdov, kde sa vytvára kapacita na to, aby postupne v najbližších rokoch boli uzavreté tie prípady z 3,6 milióna exekúcií, a zároveň, aby tá uvoľnená kapacita administratívneho aparátu mohla pracovať v prospech sudcov na rozhodovanie sporov. A pre nás je to mimoriadne dôležité, keď chceme bojovať s rýchlosťou súdnych konaní v rámci všeobecných súdov.
Neobávam sa, že neobsadíme pracovisko v Banskej Bystrici. Vypísali sme už výberové konanie na 13 miest sudcov do Banskej Bystrice. Prišlo nám 100 prihlášok na tých 13 miest. Ja verím, že si dobre vyberieme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som skoro povedala, že pokračujeme v téme, pretože na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, teda Exekučný poriadok. Aj tento návrh vecne vychádza z programového vyhlásenia vlády a cieľom je, aby týmto aj programové vyhlásenie bolo naplnené.
Dámy a páni, aj dnes sme hovorili veľa o exekúciách a o exekúciách sa naozaj hovorí a píše veľa a exekúcia vo všeobecnom vnímaní je považovaná za zlo. A platí pritom, že ale bez exekúcií neexistuje reálna vymáhateľnosť práva, a preto sa snažíme urobiť v tom systéme poriadok. Účelom návrhu zákona je zmena súčasnej právnej úpravy vo viacerých parametroch vedenia exekučných konaní s cieľom zabezpečiť udržateľnosť systému a zefektívniť vymáhanie pohľadávok. A keď hovorím v tejto súvislosti o udržateľnosti systému, tak myslím udržateľnosť systému, celého systému vymáhania práva, to znamená vrátane súdneho systému ako takého.
Právnou úpravou kladieme väčšie nároky na exekútora a dávame do vyrovnanejšieho vzťahu záujem veriteľa a ochranu dlžníka. Z praxe poznáme situácie, že ľudia musia zaplatiť neúmerne veľa v porovnaní s dlhom, kvôli ktorému exekúcia vznikla. Rovnako poznáme situácie, že od dlžníka sa ale nedarí vymôcť splatenie dlhu napriek tomu, že si užíva majetok a z toho vyplývajúci komfort.
Na tento účel sa snažíme stanoviť jasné pravidlá, od pravidiel pre návrh na vykonanie exekúcie, jej vedenie či odklad a zastavenie exekúcie. Úprava vytvára podmienky na jednoznačný spôsob a rozsah určovania výšky trov exekúcie a zavádza nové procesné pravidlá umožňujúce rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov.
Jedným z kľúčových bodov návrhu je zriadenie jediného exekučného súdu v Slovenskej republike s výlučnou kauzálnou príslušnosťou na vybavovanie exekučnej agendy. Toto opatrenie zabezpečí úzku špecializáciu sudcov a ostatných zamestnancov súdu na vybavovanie exekučných vecí a tým aj kvalifikované a rýchle rozhodovanie. Zároveň odbremenením ostatných súdov od administratívnej agendy spojenej s exekučnými konaniami zabezpečíme, že súdy sa budú môcť venovať predovšetkým na to, na čo sú určené, a to je rozhodovanie sporov. V konečnom dôsledku si sľubujeme, samozrejme, zlepšenie prístupu spravodlivosti pre všetkých.
Na tomto mieste aj v nadväznosti na tú predchádzajúcu diskusiu si dovolím uviesť, ako vyzerá súčasný stav vybavovania exekučnej agendy na súdoch, pretože myslím si, že práve to poznanie existujúceho stavu ako keby pomôže tomu, aby tie zmeny, ktoré predkladáme, sa stali zrozumiteľnejšími. V prvom rade, to číslo som už spomínala, na všetkých všeobecných súdoch na Slovensku nám dnes leží zhruba 3,6 milióna exekučných spisov v nejakom štádiu konania. A ja som použila to slovo "leží" 3,6 milióna exekučných spisov možno práve preto, pretože mnohé tieto exekučné spisy spočívajú na súdoch roky, a o ich zastavenie nemá nikto záujem. A pritom pohľadávka sa nevymáha. Na základe informácie, ktoré máme zozbierané zo súdov, sa možno domnievať, že možno až 70 % týchto exekúcií, ktoré dnes sú na súdoch, sú vlastne prípady, ktoré spĺňajú kritériá na zastavenie konania. Robili sme prieskum na niektorých súdoch a toto nám z toho vychádza.
Zároveň tento stav predstavuje pomerne veľkú záťaž pre celý súdny systém, pretože exekúciami sa dnes zaoberá v nejakom pomere, aj keď len v desatinovom pomere, dokopy podľa výkazov sudcov 350 sudcov z 1 300, to je abnormálna situácia, a zhruba 600 vyšších súdnych úradníkov z 900, ktorých máme v systéme. Hovorím, nie plnou svojou kapacitou, v nejakej časti, aj keď v malej časti, ale má to svoje dopady. Toto považujeme za skutočnosť, ktorá pre fungovanie systému ako takého je dlhodobo neudržateľná.
A ešte k tomu doložím aj iné čísla, ktoré poukazujú na to, že ten súčasný stav dospel aj do štádia veľmi deformovaného trhu, ak to tak môžem nazvať, pretože keď pracujeme s číslami za rok 2015, kedy napadlo na súdy niečo vyše 500-tisíc nových exekučných prípadov, tak z týchto vyše 500-tisíc prípadov piati exekútori si rozdelili 26 % týchto prípadov, keď berieme deviatich najväčších, tak deviati exekútori dokopy zhruba 33 % zo všetkých týchto prípadov. Máme približne 330 exekútorov a na základe čísel z roku 2015 môžem povedať, že deväť exekútorov berie zhruba tretinu trhu. Toto je prostredie, v ktorom sa hýbeme. A v rámci tohto prostredia naším cieľom bolo urobiť jednu zásadnú vec, a síce posilniť zodpovednosť exekútorov za vedenie exekučného konania a preniesť na neho časť rozhodnutí, ktoré je treba v exekučnom konaní robiť, najmä rozhodnutia o zastavení exekúcie, s tým, aby súd pôsobil ako odvolacia inštitúcia, aby sme udržali rozhodovanie súdov na jednom pracovisku.
Vychádzali sme z toho, že pri týchto deformáciách nemôžeme tieto kompetencie alebo túto verejnú moc preniesť na exekútorov bez toho, aby sme pretrhli väzbu medzi veriteľom a exekútorom. Preto sme dospeli k záveru, že naše ciele vieme naplniť len vtedy, keď zavedieme náhodné prideľovanie súdnych prípadov na princípe krajov. Zároveň nám tento systém umožní ďalšiu dôležitú vec, a síce spájať exekúcie vedené proti jednému dlžníkovi u jedného exekútora, čo môže priniesť aj úspory v systéme, aj posilniť právnu istotu dlžníka.
Okrem toho návrh zákona zavádza princíp paušálnych nákladov, ktoré budú určené vyhláškou. To znamená, že náklady vedenia exekúcie budú predvídateľnejšie aj pre dlžníka, ale aj pre veriteľa v prípadoch neúspešných exekúcií.
S posilňovaním zodpovednosti exekútorov na nich zároveň kladieme aj vyššie požiadavky. Do náhodného výberu budú môcť byť zaradení iba tí, ktorí budú spĺňať personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon svojej činnosti a nesmú mať dlhy voči oprávneným, lebo, žiaľ, aj takých exekútorov máme. Preto navrhujeme, že dlhy voči oprávneným budú závažným disciplinárnym previnením, kde minister spravodlivosti bude môcť okamžite pozastaviť výkon funkcie exekútora a pokiaľ sa takéhoto konania exekútor dopustí opakovane, je to dôvod na odvolanie exekútora z funkcie.
Návrh tiež rieši otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často až do dôchodku. Navrhujeme, aby sa v priebehu troch rokov v prípade fyzickej osoby alebo jeden a pol roka v prípade právnickej osoby, ak sa v takomto období nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť. Jednoduchší bude aj odklad exekúcie, povinný bude mať právo raz za exekúciu požiadať o odklad, je na ňom, kedy si tento odklad vyberie, ale bude tak môcť urobiť len raz, a to na tri mesiace. Rozhodovať o tom bude exekútor bez súhlasu oprávneného. Ďalšia možnosť je, že namiesto odkladu môže povinne využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať blokovaný majetok.
Transparentným a aktuálnym informačným zdrojom o prebiehajúcich exekúciách by mal byť centrálny register exekúcií, ten už existuje, ale rozširujeme obsah informácií, ktoré majú byť z centrálneho registra informácií zistiteľné, a pre oprávneného bude prístupná informácia o aktuálnom stave vymoženia nároku. Súčasne sa budú po dobu trvania exekúcie na webovom sídle ministerstva spravodlivosti zverejňovať všetky poverenia na vykonanie exekúcie, čo má nepopierateľný význam pre tretie osoby, ktoré sú povinné súdnemu exekútorovi poskytnúť súčinnosť, aby si overil oprávnenosť požiadavky exekútora.
Ja, dámy a páni, tento návrh, ktorý predkladám, považujem za zásadnú a dôležitú zmenu. Zásadnú a dôležitú zmenu pre fungovanie celého súdneho systému a zásadnú a dôležitú zmenu pre fungovanie systému exekúcií a pre nastavenie efektívneho, ale zároveň aj spravodlivého systému, ktorý nastaví v exekučnom konaní fér pravidlá voči dlžníkom, ale zároveň aj zefektívni vymáhateľnosť oprávnených nárokov pre veriteľov.
Je to ťažký návrh zákona, ja opäť aj v tomto prípade, chcem deklarovať absolútnu otvorenosť aj v rámci druhého čítania diskutovať, vysvetľovať, keď treba, tak nájsť alebo hľadať aj cesty vylepšenia tohto návrhu. Ale opakujem, je pre nás a pre fungovanie systému vymáhateľnosti práva podľa mojej mienky v tomto čase absolútne kľúčový a bez vyriešenia tejto témy sa nedokážeme pohnúť ďalej. Preto vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
A chcem sa poďakovať, dámy a páni, naozaj dobrej a vecnej diskusii. A chcem rovno na úvod teraz v rámci prvého čítania potvrdiť absolútnu otvorenosť k ďalším diskusiám o tomto návrhu zákona a pripravenosť, keď sa dohodneme, na zmenách, ktoré budeme považovať za vylepšenie, tak myslím si, že nič nebráni tomu, že sa na tých vylepšeniach dohodnúť môžeme. To je v zásade aj generálna odpoveď pani poslankyni Kiššovej.
Pán poslanec Krajniak položil niekoľko otázok vo svojom vystúpení a viackrát sa tu ako keby dostali do debaty exekúcie. Aj keď je ten návrh zákona o exekúciách nasledujúcim v rade, ono, samozrejme, tie dve témy súvisia veľmi úzko a nie náhodou tie návrhy zákonov predkladáme paralelne, pretože naozaj to má svoj súvis. A ja si myslím, že tá debata, ako vyriešiť toho 3,6 milióna exekúcií, ktoré sú momentálne na súdoch, vy ste povedali, pán poslanec Pčolinský, nejaké číslo, ktoré sa týka fyzických osôb. Skôr sa obávam, že nikto dnes z nás nedisponuje skutočne reálnym číslom, koľko fyzických osôb je pod exekúciami, pretože tie počty exekúcií, každá exekúcia je vedená zvlášť. To znamená, nevieme dnes odčítať počty fyzických osôb, voči ktorým sú vedené exekúcie, pretože voči jednej fyzickej osobe môže byť vedených aj niekoľko exekúcií a pravdepodobne to aj tak je a budeme o tom hovoriť pri ďalšom návrhu zákona.
Predsa len pán poslanec Krajniak sa ma pýtal na nejaké dáta. Nedisponujeme dátami. Ťažko sa odhaduje niečo dopredu. Pracovali sme s dátami, ktoré nám môžu niečo indikovať, a síce poznáme dáta, ktoré sa týkajú dvoch zraniteľných skupín. Jednou zraniteľnou skupinou sú nezamestnaní a druhá zraniteľná skupina sú dôchodcovia. A k tomu máme dáta z ústredia práce, že pokiaľ ide o nezamestnaných, tak oni nám povedali číslo, okolo 40-tisíc sú pod exekúciami nezamestnaní. To je dát.., to je jedno číslo, ktoré viem povedať. A druhé číslo, približné, ktoré viem povedať, že okolo 60-tisíc dôchodcov má exekúciu na dôchodok. To sme dostali zo Sociálnej poisťovne zhruba takéto číslo, čo už samo osebe niečo indikuje, že to sú asi zraniteľné skupiny, ktoré môžu prichádzať do úvahy, ak sa pýtame na číslo.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o otázku pána poslanca Krajniaka pri splátkovom kalendári na tú výšku 30 %, tu chcem poukázať, a pardon, teraz si zoberiem dikciu zákona so sebou... (ministerka išla na miesto navrhovateľa po podklady), tu chcem poukázať na § 166b návrhu zákona, ktorý hovorí o pohľadávkach vylúčených z uspokojenia. A pohľadávky, ktoré sú pri oddlžení vylúčené z uspokojenia, tak je to práve príslušenstvo, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky, príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni, pohľadávky zo zmenky, zmluvné pokuty. Čiže sú časti pohľadávok, najmä príslušenstvo a sankcie, ktoré vylučujeme z uspokojenia v rámci oddlženia, neviem, či je to dostatočná odpoveď na tú otázku, ale považujem to za dôležité povedať, môžme sa, samozrejme, na to v rámci diskusie pozrieť a ešte sa na tú tému porozprávať.
V reštrukturalizácii, tiež odpovedám pánovi poslancovi Krajniakovi, tých 50 % v návrhu zákona, pokiaľ ide o rozsah uspokojenia pohľadávky, nie je stanovené v návrhu zákona plošne, musím to upresniť. Ak to nezaznelo, hovoríme o tomto limite pre nezabezpečené pohľadávky, čiže pre iné typy veriteľov, ktorí majú zabezpečené svoje pohľadávky, tí sú v inom režime. Máme za to, že tú zákonnú ochranu treba dať tým, ktorí majú nezabezpečené pohľadávky, čo sú spravidla tí malí alebo tí, ktorí majú pohľadávky z obchodného styku, ale nie sú dostatočne silní, aby si mohli vymôcť voči dlžníkovi zabezpečenie. Tá suma je, samozrejme, na diskusiu.
Ale jednu poznámku k tomu chcem povedať. Reštrukturalizácia nie je jedno jediné riešenie na situáciu, keď je dlžník v úpadku, stále tu máme situáciu konkurzu a, samozrejme, konkurz nemusí byť a priori likvidačný, koniec koncov naša právna úprava umožňuje aj predaj podniku v rámci konkurzu. Umožňuje, nevyužíva sa to a prečo by sa to využívalo, keď máme také komfortné podmienky na reštrukturalizáciu, pochopiteľne.
Čiže ja si od tej novej právnej úpravy sľubujem aj to, že sa trošku budú aj dlžníci motivovať. Za prvé, že majú nejak nastavené podmienky a musia dopredu počítať s tým, že ak chcú ísť do procesu reštrukturalizácie, tak tie kritériá sú nastavené po novom, a teda musia na reštrukturalizáciu asi pamätať skôr, respektíve ju musia inak dizajnovať. Možno sa s tými bankami dohodnúť na financovaní práve pre splnenie záväzkov voči nezabezpečeným veriteľom. A na druhej strane, áno, stále je tu ten priestor konkurzu, ktorý sa dá využívať iným spôsobom, akým sa využíva dnes.
Toľko v rámci odpovedí na otázky, ktoré padli v rámci diskusie. Ešte raz sa chcem za ne poďakovať a ešte raz chcem deklarovať naozaj otvorenosť na ďalšie diskusie v rámci druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.