Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie predkladám vládny návrh zákona o niektorých pravidlách uplatňovania nárokov na náhradu škody spôsobenej porušením práva hospodárskej súťaže. Je to transpozičná právna norma.
Účelom návrhu zákona je vykonať transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie a v právnom poriadku ustanoviť pravidlá pre účinné uplatňovanie náhrady škody vzniknutej porušovaním súťažného práva.
Potreba samostatnej právnej úpravy je daná osobitosťami noriem smernice, ktoré upravujú jednotlivé inštitúty a aspekty uplatňovania náhrady škody spôsobenej, resp. utrpenej porušením ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov alebo Európskej únie.
Navrhujeme preto osobitnú úpravu zákonných podmienok uplatňovania náhrady škody, ktorá bude zabezpečovať úplnú harmonizáciu slovenského právneho poriadku s pravidlami smernice.
Návrh zákona prešiel štandardným legislatívnym procesom a možno sa môžem aj v tejto chvíli vyjadriť, že prečítali sme spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona a stotožňujem sa so závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy aj s pozmeňovacími návrhmi, tak ako sú v spoločnej správe predložené.
Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som vám za pána ministra Érseka odpovedala.
V roku 2016 boli vyhlásené dve výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na zateplenie rodinného domu. Celkom bolo doručených 196 žiadostí, z toho 134 žiadostí v rámci prvej výzvy a 62 žiadostí v rámci druhej výzvy. Z uvedeného celkového počtu žiadostí bol k 23. 11. 2016 k 77 žiadostiam podaným pred realizáciou zateplenia rodinného domu rezervovaný príspevok vo výške 500 500 eur a k 14 žiadostiam bol poskytnutý príspevok vo výške 34 119 eur priamo žiadateľom po zrealizovaní zateplenia rodinného domu. K deväťdesiatim šiestim žiadostiam bolo vydané rozhodnutie o neposkytnutí príspevku, respektíve zastavení konania o poskytnutí príspevku z dôvodu, že žiadateľ nespĺňal zákonom stanovené podmienky, nedoplnil požadované doklady na základe výzvy ministerstva na doplnenie, prípadne odstúpil od podania žiadosti. V súčasnosti ešte k deviatim žiadostiam prebieha proces posudzovania.
Ministerstvo predpokladá vyhlásenie ďalšej, v poradí tretej výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku v druhom štvrťroku 2017, nakoľko je v súčasnosti pripravovaný na predloženie do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 555/2005 Z. z., ktorý upravuje podmienky na poskytnutie príspevku. Lehota na predkladanie žiadostí v rámci tejto tretej výzvy sa predpokladá minimálne tri mesiace.

Vážená pani poslankyňa, za ministra dopravy si dovolím prečítať odpoveď.
V Slovenskej republike nie je zavedený systém výkonnostného spoplatnenia vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest vozidiel do 3,5 tony, ale systém založený na časovom princípe spočívajúci v úhrade vopred na určité obdobie. Zavedenie systému, kde by došlo vystavenie faktúry za časové obdobie, kedy vozidlo využívalo spoplatnenú sieť diaľnic a rýchlostných ciest by vyžadovalo zmenu príslušnej legislatívy, ako aj zmenu zmluvy s prevádzkovateľom systému evidencie úhrady diaľničnej známky spoločnosťou Sky Toll. Súčasný systém na monitorovanie vozidiel do 3,5 tony po diaľniciach a rýchlostných cestách slúži len na kontrolné účely. Pre výpočet úhrady diaľničnej známky na základe prejdenej vzdialenosti, resp. spätne vystavenie faktúry by bolo nutné vybaviť vozidlá do 3,5 tony palubnou jednotkou za účelom monitorovania ich polohy tak, ako je to pri vozidlách nad 3,5 tony podliehajúcich výberu mýta.
Takisto by vznikol problém ako zistiť, či má vodič záujem o desaťdňovú alebo ročnú diaľničnú nálepku. A to už nehovoríme o problémoch, ktoré by vznikli s overením totožnosti človeka, ktorý si e-mail zakladal. Treba teda dodať, že náklady na fakturáciu a následné vymáhanie by niekoľkonásobne zvýšili náklady na prevádzkovanie systému úhrady diaľničnej známky, čo by sa nepochybne premietlo do ceny diaľničnej známky.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti a neprečítam ešte raz celý ten názov. (Povedané so smiechom.)
Ide o návrh zákona, ktorý nadväzuje na už prijatú novelu zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, tzv. kompetenčný zákon, na základe ktorého prechádza s účinnosťou od 1. decembra 2016 pôsobnosť poskytovať dotácie v oblasti ľudských práv za účelom presadzovania podpory a ochrany ľudských práv a slobôd, ako aj za účelom predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Týmto sa vlastne kompletizuje presun agendy ľudských práv do výlučnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na úrovni ministerstiev a na to, aby ministerstvo spravodlivosti mohlo tieto dotácie poskytovať, musí mať na to prijatý zákon, podľa ktorého bude poskytovať, podľa ktorého postupovať.
Dámy a páni, poprosím o podporu k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rokovanie Národnej rady predkladám v súlade s programovým vyhlásením vlády vládny návrh zákona o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov.
Ministerstvo spravodlivosti, vláda Slovenskej republiky si dali za cieľ zlepšovať ľudom prístup k spravodlivosti. V realite je to na jednej strane zrýchlenie doby súdnych konaní a pomoc tým, ktorí si nemôžu súdne konanie dovoliť; na druhej je to náprava situácií, ktoré môžu niektoré skupiny ľudí cítiť ako nespravodlivosť. Domôcť sa v primeranom čase svojej pohľadávky k takýmto situáciám patrí a zákon o upomínacom konaní ju rieši.
Zákon je na pohľad jednoduchá, no na realizáciu náročná a svojím spôsobom zásadná právna norma. Jej prijatie spôsobí, že podnikatelia sa budú môcť skôr dostať k svojim pohľadávkam a zároveň súdy budú odľahčené od agendy platobných rozkazov, ktoré nestíhajú v primeraných lehotách vybaviť.
Návrh zákona zavádza plnohodnotnú elektronickú alternatívu k existujúcemu režimu platobného rozkazu. Zákon upravuje elektronizáciu celého procesu podávania návrhov na vydanie platobných rozkazov formou štandardizovaných elektronických formulárov, ktoré budú zverejnené na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. Formuláre prevedú žalobcu a žalovaného celým konaním, budú mať štruktúrovanú podobu, ktorá umožní ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo môže urýchliť konanie. Tí, čo využijú tento spôsob konania, budú mať znížený súdny poplatok o polovicu oproti súčasného stavu, na 3 % vymáhanej pohľadávky, čím chceme zároveň účastníkov motivovať, aby využívali predovšetkým tento spôsob skráteného konania. Benefit z tohto riešenia však nepocítia len podnikatelia vo forme zlepšenia podnikateľského prostredia, ale mali by ich pocítiť aj ostatní účastníci súdnych sporov, pretože aj elektronickú agendu platobných rozkazov v zmysle tohto návrhu koncentrujeme na jeden súd, ktorým je Okresný súd v Banskej Bystrici.
Ak dnes súdy vydávajú ročne zhruba 200-tisíc platobných rozkazov, tak keď predpokladáme, že väčšia časť z nich sa sústredí na jedno pracovisko, dôjde súčasne aj k odbremeneniu ostatných súdov, ktoré budú môcť svoju kapacitu využiť na efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporov.
Upomínacím konaním reagujeme aj na pomerne časté podvody s vratkami DPH, keď si dlžník uplatní odpočet DPH na faktúru, ktorú ale dlžníkovi neuhradí. Podľa predloženého návrhu v prípade, že si žalovaný uplatnil vratku DPH voči štátu, bude uplatnenie opravného prostriedku v upomínacom konaní sťažené.
Dámy a páni, som presvedčená, že je to dobrý prístup k zlepšovaniu v prístupu k spravodlivosti, a preto vás poprosím aj o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Cieľom tohto návrhu zákona je vytvoriť Kanceláriu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej sa má zabezpečiť oddelenia riadenia výkonu súdnictva od správy súdov po organizačnej a personálnej stránke, pričom uvedené je nevyhnutným prostriedkom na zabezpečenie a skvalitnenie vnútorného fungovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo, sme presvedčení, že v konečnom dôsledku prispeje aj k skvalitneniu samotného výkonu súdnictva.
Ja myslím, že je to veľmi jednoduchá právna úprava, ktorá na Najvyššom súde vlastne zavedie režim obdobný, ako je dnes na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Právna úprava súčasne rieši niektoré praktické otázky súvisiaci, súvisiace s fungovaním informačných systémov v rámci rezortu spravodlivosti. A myslím si, že na úvodné slovo k tomuto návrhu zákona naozaj je to postačujúce. Poprosím o prerokovanie a schválenie tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Áno. Veľmi krátko. Boli vznesené aj pozmeňovacie návrhy, tak rada by som sa na záver vyjadrila a predtým, než sa vyjadrím, vyjadrím k pozmeňujúcim návrhom, tak snáď jednu poznámku.
Pre mňa je a vždy bude každý človek rovný v dôstojnosti a právach. A som presvedčená o tom, že demokratický štát jednoducho musí zabrániť tomu, aby..., a extrémnym využitím práv a slobôd bola odstránená tá podstata, tá esencia toho, na čom demokratická spoločnosť spočíva. A to je v záujme aj toho a aj tých, aby sa mohli dovolávať slobody slova aj tí, ktorí vlastne svojou podstatou potláčajú demokratické zriadenie. Takže áno, každý človek je rovný v dôstojnosti aj v právach, každý.
K poslaneckým návrhom zákonov. Áno, poslanecký návrh zákona, ktorý predložila pani poslankyňa Jurinová sme konzultovali medzi prvým a druhým čítaním. Ja môžem len s tým pozmeňujúcim návrhom vysloviť len súhlas. Myslím si, že 15 rokov premlčacej lehoty po nadobudnutí veku 21 rokov – aj tak budeme v porovnaní s inými krajinami v princípe niekde na tej dolnej hranici alebo priemernej hranici. A argumenty, ktoré predniesla pani poslankyňa Jurinová, podľa mňa sú úplne akceptovateľné.
Pán poslanec Osuský, ja som si tu trošku písala aj s mojimi kolegami z ministerstva, pretože, priznám sa, že náš výklad právnej úpravy na ministerstve spravodlivosti – a ja som hlboko presvedčená, že aj účelom tej právnej úpravy bolo od začiatku –, že pokiaľ ide o sprejerstvo, tak preukazovanie výšky škody sa nevyžaduje. Sme o tom hlboko presvedčení. Vypočula som si ale pána poslanca Osuského, inými slovami sme presvedčení o tom, že to, čo chce dosiahnuť pán poslanec Osuský už dnes je napísané v Trestnom zákone. Vypočula som si ale, samozrejme, pána poslanca Osuského a rozumiem, že keď sa polícia, prípadne prokuratúra odvoláva na nejakú nejasnosť právnej úpravy, tak môže to byť dôvod, samozrejme, na vyjasnenie právnej úpravy. Pokiaľ sa tá nejasnosť právnej úpravy prejavila možno aj v nejakom zastavení trestného stíhania alebo podobne, myslím si, že máme 48 hodín čas. Ja aj s kolegami sa pozrieme na tú právnu úprava. A priznám sa, vôbec by som nejak sa nechystala dlho špekulovať, pretože cieľ je jasný a ja ho nijakým spôsobom nerozporujem. Ja potrebujem si s kolegami prejsť to, že či obdobnú situáciu nemáme aj pri iných skutkových podstatách trestných činov, a aby nám to nespôsobilo spätnú reakciu, že keď to do sprejerstva to doložíme, vychádzajúc z toho, že tá právna úprava je nejasná, aby sme nedali nejasnosť do niektorých iných skutkových podstát trestných činov. Ale to neviem momentálne povedať, čiže prejdeme si to s kolegami a na základe toho sa vyjadrím.
Dámy a páni, poprosím vás o čo najširšiu podporu tohto návrhu zákona, pretože som presvedčená, že v záujme, v záujme demokracie na Slovensku je to dobrá právna úprava.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Týmto návrhom zákona sa odstraňuje ad jedna transpozičný deficit Slovenskej republiky vo vzťahu k Rámcovému rozhodnutiu Rady č. 2006/783/SVV formou osobitného zákona, ktorý upravuje proces vzájomného uznávania a výkon majetkových rozhodnutí, ktorými sa rozhodlo o prepadnutí alebo zhabaní vecí alebo majetku medzi členskými štátmi Európskej únie.
Návrhom zákona sa ďalej do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa posilňujú procesné práva podozrivých a obvinených v trestnom konaní v členských štátoch Európskej únie, smernica Európskeho parlamentu a Rady o zneužívaní trhu a smernica Európskeho parlamentu a Rady o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii.
Návrh zákona súčasne obsahuje návrhy trestnoprávnej úpravy extrémizmu v podmienkach Slovenskej republiky, ktorými dochádza k revízii nedostatočnej transpozícii Rámcového rozhodnutia Rady č. 2008/913/SVV. Súčasne sa ale implementujú aj zmeny právnej úpravy trestných činov extrémizmu, ktoré vzišli z intenzívnej spolupráce s Výborom pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie pri Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Návrhom zákona ďalej rozširujeme pôsobnosť špecializovaného trestného činu, Špecializovaného trestného súdu o trestné činy extrémizmu, pričom rozhodovanie o týchto trestných činoch sa sťahuje z 54 okresných súdov na jeden a tým je práve tento Špecializovaný trestný súd, čím je založená aj pôsobnosť Úradu špeciálnej prokuratúry.
Návrhom zákona dochádza tiež k zmene zákonnej úpravy týkajúcej sa vymedzenia okruhu okresných súdov v sídle krajského súdu na účely trestného konania a rozširuje sa katalóg trestných činov spáchaných právnickými osobami. Súčasťou návrhov zákona je aj novelizácia zákona o dráhach, ktorá stanovuje Policajnému zboru výlučnú právomoc vykonávať dohľad nad verejným poriadkom, ochranou života a zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy.
Dámy a páni, opakovane ako v prvom čítaní chcem povedať aj to, že, samozrejme, novela trestných kódexov nerieši a ani nemôže riešiť príčiny extrémizmu a ani dôvody podpory extrémistických hnutí a myšlienok. Zo svojej povahy ich riešiť totižto ani nemôže. Pomáha len jednoduchšej kvalifikácii trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov a tým pádom k ich účinnejšiemu vyšetrovaniu a, verím, aj postihovaniu.
Na to, že sa tieto trestné činy dodnes nedarí účinne vyšetrovať, existuje niekoľko dôvodov a patrí medzi ne podľa mojej mienky aj nedostatočná kvalifikácia a špecializácia sudcov a vyšetrujúcich zložiek pre tento druh trestnej činnosti. Pri počtoch prípadov, ktoré sa dnes dostanú na súdy, sudcovia nedokážu dostatočné zručnosti jednoducho získať. A je to aj možno aj istá obava verejnej moci jednoznačne pomenovať čiaru, kde končí sloboda slova a začína spoločensky neakceptovateľné konanie. Pritom príval nenávistných príspevkov volajúcich po radikálnych riešeniach, nabádajúcich na násilie voči ľuďom aj iného vierovyznania, pôvodu, sexuálnej orientácie či politického presvedčenia už prestáva byť doménou len okrajových častí spoločnosti, ale zahlcuje takmer každú spoločenskú či internetovú diskusiu. Takéto postoje sa tým stávajú čoraz akceptovanejšie v reálnom živote, čo môže viesť k nebezpečnej špirále k eskalácii napätia a konfliktov v celej našej spoločnosti. Existuje totiž jasný a preukázaný súvis medzi verbálnymi prejavmi, ktoré nie sú včas zastavené, že môžu u nositeľov vyvolať dojem, že sú vlastne oprávnené, spoločnosťou schvaľované, od čoho je už len krôčik k ich priamej realizácii vo fyzickom svete. A ja som presvedčená, že demokratický štát musí zabrániť tomu, aby extrémnym využitím práv a slobôd bolo odstránené zriadenie, na ktorom demokracia spočíva.
Novela nerieši, samozrejme, organizáciu práce ani postupy polície a prokuratúry pri vyšetrovaní trestných činov a extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov. Od toho sú iné zákony a kompetentní iní ministri. Ale táto novela chce prispieť k tomu, ale aj ku kvalite rozhodovania v týchto otázkach práve tým, že špecializuje súd a špecializuje prokuratúru. A považujem to pre nastavovanie judikatúry, ktorá je v tomto prípade veľmi dôležitá, za dôležitý krok.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, stojím tu teraz pred vami vlastne nielen ako ministerka spravodlivosti, ale aj ako človek, ktorý cíti vážne obavy o smerovanie krajiny aj v dôsledku nárastu radikálnych a extrémistických prejavov a postojov, a preto z obidvoch týchto polôh vás chcem poprosiť o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko na záver. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcela by som sa na záver poďakovať za dobrú diskusiu. Chcela by som sa vyjadriť aj k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené.
V prvom rade sa chcem, samozrejme, vyjadriť k návrhom, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy, a to chcem povedať, že sa stotožňujeme so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov. A mám za to, že prijatie tých návrhov zo spoločnej správy naozaj prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Tak ako som uviedla aj v mojom úvodnom slove, tak už tie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli predložené vo výboroch, reflektovali aj tú diskusiu, ktorá prebehla v prvom čítaní. A som presvedčená o tom, že zlepšujú právnu úpravu, najmä pokiaľ ide o vymožiteľnosť návrhu zákona ako takého.
S tým súvisí to, že sa stotožňujem aj so spoločným hlasovaním o bodoch 1, 2, 4, 5, 7 až 49 s návrhom schváliť a s návrhom na hlasovanie osobitne o každom z bodov 3 a 6 s návrhom neschváliť. To znamená, ak to zhrniem, tak ako je predložená spoločná správa, plne sa s ňou stotožňujem.
Ďakujem pekne za pozmeňovacie návrhy a ďakujem pekne aj za veľmi dobrú komunikáciu s poslancami, ktorú sme mali v rámci toho mesačného obdobia medzi prvým a druhým čítaním. Ja chcem z tohto miesta podporiť alebo vyjadriť súhlas s pozmeňovacím návrhom pani poslankyni Remišovej. My sme diskutovali o viacerých veciach. V tomto bode naozaj došlo k zhode a ja považujem naozaj za dobrý nápad prepojenie tohto zákona so zákonom o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, pretože naozaj pokiaľ by kvalifikovaný podnet podľa protischránkového zákona dával zamestnanec partnera verejného sektora, tak tento typ ochrany, ktorý poskytuje zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, vnímam ako úplne namieste a je to režim, ktorý náš právny poriadok pozná, takže priznám sa, som stotožnená s týmto pozmeňovacím návrhom.
Rovnako, pokiaľ ide o pozmeňovací návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Macháčková, my sme dlho diskutovali aj s kolegom Beblavým, ktorý veľmi vecne vystúpil v rámci prvého čítania. Niektoré riešenia sme vedeli spolu nájsť, niektoré sme nevedeli spolu nájsť. Ale to, čo je predmetom pozmeňovacieho návrhu, ktorý bol prečítaný, sú veci, s ktorými ja sa viem plne stotožniť.
Detto námet alebo návrh, ktorý predložil pán poslanec Bernaťák, je výsledkom našej debaty, ktorej cieľom bolo, aby proste naozaj nedochádzalo k zbytočnej šikane fyzických osôb, ktorí poskytujú služby. To bol ten príklad, ktorý pán poslanec Bernaťák spomínal, a podľa mňa to nemá nijaký súvis s tým, ako v konečnom dôsledku vypíše tender, vypíšu tender napríklad aj samotné Lesy, pretože tu hovoríme naozaj o fyzických osobách, aby im sme nedávali zbytočné prekážky na to, aby do tej súťaže vlastne mohli ísť. Takže ja myslím, že je to pozmeňovací návrh, ktorý je plne akceptovateľný, a ja som s ním stotožnená.
Pokiaľ ide o pozmeňovací návrh pána poslanca Baránika, neviem sa teraz vyjadriť, lebo ten som si vypočula teraz. Nemali sme predtým nejakú komunikáciu. Ja osobne na prvé počutie mám pocit, že nemožnosť uzavrieť zmluvy je zakotvená striktne v tej novele zákona o verejnom obstarávaní, čo je súčasťou tejto právnej úpravy. A bránim sa formulovať v tomto zákone povinnosti, povinnosti odstupovať od zmluvy a skôr som naklonená tomu ponechať na zváženie verejnému sektoru, v ktorých situáciách od zmluvy odstúpia a v ktorých nie, čo nič nemení na veci, že sankcie vrátane sankcií odobratia hospodárskeho prospechu v prípade porušenia tohto zákona zostávajú v platnosti. Čisto prakticky, pretože my sme sa nad tým zamýšľali pri príprave tohto zákona ešte predtým, ako išiel do pripomienkového konania. Život prináša rôzne situácie a mať povinnosť odstúpiť od zmluvy napríklad v situácii, že pol stavby je už rozostavaná, tak to proste má nejaké právne konotácie. To znamená odobratie prospechu. To znamená, že štátu ostane tá stavba naozaj len za náklady a odoberie sa akýkoľvek zisk partnerovi verejného sektora, ktorý poruší zákon, sa nám zdá v takej situácii primerané, pretože ťažko sa nám plošne odhadujú dôsledky toho, keby sme striktne dali do každej situácie povinnosť odstúpiť od zmluvy. Proste môžu vzniknúť dokonca právne štátu veľmi nevýhodné situácie. My sme si to takým spôsobom vyhodnotili, ale, samozrejme, ja sa pozriem na ten pozmeňovací návrh.
Ďakujem pekne za túto debatu a naozaj uchádzam sa o čo najširšiu možnú podporu pre tento vládny návrh zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Áno, krátko budem reagovať. Áno, pán poslanec, aj subdodávatelia sú pokrytí, môžme si to potom, samozrejme, pozrieť a vyhľadať, ale sú. A tieto otázky boli špecifikované ešte bližšie aj v spoločnej správe, takže áno, budeme kryť aj subdodávateľov, rovnako ako dcérske spoločnosti samotného verejného sektora. Čiže to, odpoveď je áno, aj subdodávatelia.
A musím, pán poslanec Baránik, keď hovoríte o dátach a faktoch, ja naozaj som veľký kritik stavu korupcie na Slovensku a som, nie som spokojná, naozaj nie som spokojná. Ale tézu, že od zverejňovania zmlúv sa násobne zvýšila korupcia, tak to mi ale naozaj musíte dať tú databázu alebo ten, to číslo, z ktorého vychádzate, alebo ten prieskum alebo proste niečo, o čo toto tvrdenie opierate. A opakujem, som nie spokojná so stavom korupcie na Slovensku. Naopak, som toho veľký kritik.
Ďakujem.