Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som, tak ako uviedla pani predsedajúca, za podpredsedu vlády Pellegriniho, ktorý je na služobnej ceste, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s tým, že ide o právnu úpravu, v ktorej navrhované zmeny sú predpokladom na naplnenie cieľa riadneho a včasného čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby podrobnejšej úpravy niektorých skutočností a zjednoznačnenie existujúceho legislatívneho textu, v dôsledku čoho sa navrhovanou úpravou reflektujú potreby implementačnej praxe a to najmä v otázkach finančného riadenia, vysporiadania finančných vzťahov v oblasti definícií pojmov a doplnenia nastavení existujúcich právnych vzťahov. Návrh zákona zároveň upravuje nástroje na zjednodušenie a zefektívnenie procesu implementácie. Medzi hlavné patrí najmä návrh systému zjednodušeného vykazovania výdavkov a úprava dvojkolového procesu schvaľovania projektov. Obidva tieto nástroje majú potenciál priniesť zásadné zníženie administratívnej záťaže tak pre žiadateľov, ako aj pre riadiace orgány.
Rovnako potreba vykonania navrhovaných zmien vyplýva zo zmenenej alebo úplne novej právnej úpravy obsiahnutej v iných právnych predpisoch prijatých v nedávnom období, ktoré majú priamy vplyv na programové obdobie 2007 – 2013, ako aj programové obdobie 2014 – 2020, nakoľko návrh zákona zároveň mení obe právne normy predstavujúce právny základ implementácie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, resp. európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a doplnení zákona Národnej rady o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Zámerom predloženia návrhu zákona je zabezpečenie riadnej aplikácie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014 o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach.
Konanie upravené týmto nariadením poskytuje veriteľovi možnosť dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov, ktorým sa zabráni prevodu alebo vybratiu finančných prostriedkov, ktoré má jeho dlžník v držbe na bankovom účte vedenom v členskom štáte, ak hrozí, že bez takéhoto opatrenia bude následné vymáhanie jeho pohľadávky zmarené alebo podstatne sťažené. Konanie o európskom príkaze na zablokovanie účtov predstavuje dodatočný a voliteľný prostriedok pre veriteľa, ktorý má naďalej možnosť využiť iné konanie o vydanie rovnocenného opatrenia podľa príslušného vnútroštátneho právneho poriadku. Ide, keď to zjednoduším, teda o vykonávaciu právnu normu k nariadeniu.
Poprosím o prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Veľmi krátko zareagujem na fundovanú diskusiu, pretože obidva príspevky kolegov boli príspevky kolegov, ktorým táto téma je vlastná, a preto je o čom, a nepriamo ma pán poslanec Beblavý vyzval, tak sa k tomu vyjadrím.
Priznám sa, toto je zákon, na ktorom nepracovalo naše ministerstvo, čiže ten môj pohľad je v tejto chvíli skôr pohľad z boku, ako toho, kto návrh zákona tu predkladá. Ale jedno je asi pravda a to potom ale vyžaduje asi iný prístup, ale tu zas neviem, že či je téma, novela zákona o sťažnostiach a možno aj petičný zákon, ale ja priradím do tejto kategórie aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám, sú zákony, ktoré sú veľmi dôležité z pohľadu verejnosti, pokiaľ ide o naozaj dostatok kontrolných mechanizmov voči verejnej správe na jednej strane a na druhej strane aj pokiaľ ide o uplatňovanie individuálnych práv vo vzťahu k štátnej správe, alebo aj ako nástroj na odstraňovanie istých skrivodlivostí.
A je tu vždy, tieto zákony a prerokovávanie týchto zákonov sprevádza isté pnutie, na jednej strane absolútne legitímny verejný záujem a na druhej strane možno nejaký obranný postoj verejnej správy, ktorý možno vnímať apriori pejoratívne, ale na druhej strane podľa mňa nemožno vnímať len z tej negatívnej stránky. A ten balans je v zásade v hľadaní toho, aby reálne fungovala kontrola a reálne fungovali sťažností na jednej strane a na druhej strane ako neprebyrokratizovať ten mechanizmus a ako odbúrať zaťaženosť možno takými podaniami, ktoré vo svojej podstate vlastne ani nie sú naplnením zmyslu inštitútu, či už sťažností alebo prístupu k informáciám alebo podobne. Každý úrad s tým má svoje skúsenosti. A z tohto vzniká isté pnutie. A ja si myslím, že toto pnutie keby sa podarilo odstrániť nejakým inovatívnym spôsobom, tak by to bola určite revolúcia, zlepšenie vzťahu medzi verejnosťou a verejnou správou. Obávam sa, že to presahuje rámce takejto novely. Ja myslím, že pán poslanec Beblavý vie, o čom som chcela, možno nie úplne priamo, ale predsa len v tejto svojej reakcii hovoriť. Ale uvidíme sa aj v ďalšom čítaní, tak môžme rozvíjať túto debatu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Úrad vlády Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh pripravil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sťažnostiach. Tento návrh bol 11. januára 2017 prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky a vláda ma poverila, aby som tento návrh zákona uviedla a odôvodnila v Národnej rade Slovenskej republiky.
V úvode môjho vystúpenia mi dovoľte zdôrazniť, že zákon o sťažnostiach je právnym predpisom zabezpečujúcim ochranu individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb porušovaných alebo ohrozovaných činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy. Poukazujem na to, že platný zákon o sťažnostiach prijatý 4. decembra 2009 a účinný od februára 2010 bol doposiaľ novelizovaný trikrát a to iba vo forme nepriamych novelizácií. Vznikla preto ďalšia potreba novelizovať právnu úpravu tak, aby sa odstránili systémové a vecné nedostatky platného zákona o sťažnostiach tak, ako boli zistené na základe skúseností z aplikačnej praxe a zároveň aby bolo aktualizované jeho znenie na základe prijatých právnych noriem, ktoré mohli mať vplyv na postup, resp. spôsob prešetrovania a vybavovania sťažností. Súčasne bolo potrebné riešiť nové problémy súvisiace s procesom informatizácie spoločnosti a realizovať úpravy smerujúce k efektívnejšiemu vybavovaniu sťažností.
Účelom návrhu novely zákona o sťažnostiach je úprava spôsobu vybavovania sťažností proti vybaveniu alebo odloženiu predchádzajúcich sťažností, možnosti podávania sťažností orgánom verejnej správy prostredníctvom elektronických schránok, spôsobu podávania sťažností sťažovateľom osobne u orgánov verejnej správy.
Ďalej sa upravuje rozsah podaní, ktoré nespĺňajú podmienky sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, a tiež povinnosti sťažovateľa pre jeho zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti. Zároveň novela konkretizuje obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností, ktoré s problematikou vybavovania sťažností súvisia.
Okrem uvedeného návrh predkladanej novely obsahuje ďalšie zmeny, ktoré majú charakter legislatívnych, resp. legislatívno-technických úprav, resp. zosúlaďujú terminológiu a konkretizujú obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností súvisiacich s problematikou vybavovania sťažností.
Myslím, že z hľadiska obsahu na úvod je to dostatočná prezentácia obsahu návrhu novely zákona o sťažnostiach, preto poprosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Toto je spojená rozprava k návrhu deklarácie aj k návrhu zákona o zrušení amnestií. Ja si dovolím teraz len povedať pár slov ako reflexiu možno na súčasnú diskusiu aj preto, že som bola v tej diskusii aj osobne oslovená.
V prvom rade chcem povedať alebo prihlásiť sa k tomu, čo v tejto diskusii podľa mojej mienky nikto nespochybňuje, odvlečenie Michala Kováča mladšieho a ďalšie trestné činy, vražda Remiaša, boli brutálnym zneužitím štátnej moci a amnestie vydané Vladimírom Mečiarom boli zásadným zneužitím moci, dočasnej moci zastupujúceho prezidenta. Myslím si, že na tom sa absolútne zhodneme. Ja som v minulosti v tejto sále, keď sme prejednávali ústavný zákon o zrušení amnestií, za to hlasovala. Keby som bola dnes členka parlamentu, tak za to, za zrušenie amnestií hlasujem opakovane, pretože som presvedčená, že to je jediná cesta, akým môžeme nastúpiť tú cestu pokusu o nápravu, ak to vôbec možné je.
O zrušení amnestií sa v tomto pléne hlasovalo doteraz, myslím, sedemkrát. A ak si dobre spomínam, najvyšší počet hlasov za zrušenie amnestií doposiaľ bolo 78. Takže hľadá sa 90 hlasov a vieme veľmi dobre, že na to, aby sa v tejto snemovni dosiahlo 90 hlasov na zrušenie amnestií, musí 90 poslancov byť presvedčených o tom, že je to rozhodnutie, ktoré je aj politicky aj právne v súlade s ich vedomým a svedomím. Zatiaľ sa tak zjavne nestalo.
Deklarácia alebo text deklarácie, ktorá je predmetom rozpravy, je deklarácia, ktorá alebo text, ktorý vznikol v diskusii poslancov. Vláda si ho osvojila, predložila Národnej rade a Národná rada rozhodne o tom, či tú deklaráciu prijme alebo neprijme. Deklarácia je politický akt, ktorý nemá právne konzekvencie a nebráni tomu, aby parlament rozhodoval aj o zrušení amnestií a nikomu nebráni tomu, aby za zrušenie amnestií hlasoval. Mala som pocit, že toto musím dať na pravú mieru. Poznáme názory jednotlivých kolegov aj členov vlády na možnosť alebo nemožnosť zrušenia amnestií. Vzhľadom na to, že v tejto diskusii som bola oslovená, cítim za potrebné povedať, že moje právne a presvedčenie, je také, že to možné je a je to možné asi dnes len cestou ústavného zákona. Preto opakujem, v minulosti som za to hlasovala a keby som sedela medzi vami, tak za zrušenie amnestií budem hlasovať znova.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 v nasledujúcom znení.
Slovenskú spoločnosť dlhodobo znepokojuje neobjasnenie a nepotrestanie zavlečenia občana Ing. Michala Kováča ml. do cudziny dňa 31. augusta 1995. Spravodlivosti zabránili amnestie predsedu vlády Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta Slovenskej republiky, obsiahnuté v rozhodnutiach predsedu vlády Slovenskej republiky o amnestiách č. 55/1998 Z. z. a č. 214/1998 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky odsudzuje akt zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky, amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť v mene vlády návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov a o doplnení s tým súvisiacich zákonov, ktorý je zákonom, ktorým sa má zabezpečiť riadna aplikácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zavedení konania týkajúceho sa európskeho príkazu na zablokovanie účtov s cieľom uľahčiť cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach.
Čiže ide o vykonávací zákon k nariadeniu, ktoré je priamo platné aj na území Slovenskej republiky. Cieľom je zefektívniť vymáhanie pohľadávok.
A ja si myslím, že to je cieľ, ktorý je hodný podpory, poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, áno, chcem zaujať stanovisko. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili, za veľmi korektnú diskusiu aj za pozmeňovacie návrhy. Rovnako sa chcem poďakovať všetkým kolegom, s ktorými som mala možnosť v priebehu prvého, druhého čítania vo výboroch, ako aj teraz komunikovať na tému tohto návrhu zákona, s ktorými boli pripravené a odkonzultované pozmeňovacie návrhy, ktoré sú v spoločnej správe a ktoré odzneli aj tu v tomto pléne. Ja som veľmi vďačná za tú korektnú diskusiu a aj za návrh, ktorý sa črtá vo svojej výslednej podobe.
Chcem sa vyjadriť k jednotlivým pozmeňovacím návrhom. V prvom rade, samozrejme, súhlasím s tými návrhmi zo spoločnej správy, súhlasím s návrhom pani poslankyne Laššákovej, tak ako ho predniesla, ktorý je lepší, ako je bod 46 spoločnej správy, myslím, že táto výsledná podoba je naozaj lepším riešením.
Áno, teším sa, že sme sa zhodli, a môžem súhlasiť aj s návrhom pána poslanca Pčolinského, pretože myslím si, že je to ďalší krok, ktorý je bližšie k férovým exekúciám.
A vzhľadom na to, že pán poslanec Marček nepredložil pozmeňovací návrh, nevyjadrím sa hlbšie. Chcem len ubezpečiť pána poslanca Marčeka, že tie argumenty som počas legislatívneho procesu počula opakovane a s čistým svedomím si dovolím povedať, že som presvedčená o tom, že ten návrh protiústavný nie je, a som presvedčená o tom, že je na prospech lepšej vymáhateľnosti práva, ale zároveň aj na prospech toho, aby sme mali menej neférových exekúcií. A ja si myslím, že o to by nám v tejto chvíli spoločne malo ísť.
Takže ešte raz ďakujem veľmi pekne. A ak by sme stihli ešte jeden návrh zákona (povedané so smiechom), bolo by to skvelé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Opätovne, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok. Aj týmto zákonom vláda napĺňa programové vyhlásenie vlády.
Téma exekúcií je dnes predmetom mnohých diskusií. Exekúcie sa vo všeobecnosti ponímajú ako zlo. Platí ale, že bez exekúcií neexistuje reálna vymáhateľnosť práva. Preto sa v nich snažíme urobiť poriadok, a preto návrh zákona mení vedenie exekučných konaní vo viacerých parametroch.
Cieľom je pre nás zabezpečiť udržateľnosť systému, celého systému vymáhania práva vrátane súdneho systému, a zefektívniť vymáhanie pohľadávok na jednej strane, ale zároveň aj v primeranej miere chrániť dlžníkov pred neprimeraným zvyšovaním nárokov voči nim v rámci exekučného konania. Pretože z praxe poznáme situácie, že ľudia musia v exekúcii zaplatiť neúmerne viac v porovnaní s dlhom, kvôli ktorému exekúcia vznikla.
Jedným z kľúčových bodov tohto návrhu zákona je zriadenie jediného Exekučného súdu v Slovenskej republike, a to v Banskej Bystrici. Toto opatrenie má zabezpečiť úzku špecializáciu sudcov a ostatných zamestnancov súdu na vybavovanie exekučných veci a tým aj kvalifikované a rýchle rozhodovanie. Súčasne tým odbremeníme ostatné súdy od prevažne administratívnej agendy spojenej s exekučným konaním a zabezpečíme tým to, že súdy sa budú môcť venovať predovšetkým tomu, na čo sú určené, to znamená rozhodovanie sporov.
Krátko si dovolím ešte zopakovať to, čo som uviedla aj v prvom čítaní, ako vlastne vyzerá súčasný stav vybavovania exekučnej agendy na súdoch. Tie čísla som naozaj už spomínala, ale zopakujem ich. Na všetkých všeobecných súdoch na celom Slovensku dnes máme naozaj 3,6 mil. exekučných spisov v nejakom štádiu vybavovania. Pritom si treba uvedomiť, že 60 až 70 % týchto prípadov vo výsledku končí zastavením s tým, že sa nevymôže nič. A to je situácia, ktorá je, samozrejme, neúnosná a dnes zaťažuje predovšetkým súdny systém a predovšetkým štát. A zaťažuje súdny systém takým spôsobom, že to je už brzdou pre rozhodovanie súdov v iných agendách.
Preto sme pristúpili k tomu, aby o exekúciách rozhodoval jeden súd na Slovensku s tým, že súčasne presúvame časti rozhodovacích právomocí práve na exekútorov, kde Okresný súd v Banskej Bystrici bude rozhodovať len o odvolaniach. Zároveň tým dosiahneme aj zjednocovanie rozhodovacej praxe v exekučných veciach. Tieto opatrenia sú dôležité práve pre sfunkčnenie celého systému vymáhania práva.
Návrh rieši aj otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú mnohokrát účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často aj do dôchodku. Viedli sme veľké diskusie o tom, či tá lehota otvoreného exekučného konania má byť 3 roky v prípade fyzickej osoby alebo 1,5 v prípade právnickej osoby, došlo k zhode na ústavnoprávnom výbore, že tá lehota by mohla byť v prípade fyzických osôb 5 rokov a v prípade právnických osôb 2,5 roka. Je to predmetom pozmeňovacích návrhov, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. Ja s týmto riešením súhlasím.
Jednoduchší po novom bude aj odklad exekúcie. Povinný bude mať právo, ale iba raz za exekúciu, požiadať o odklad bezprostredného výkonu exekúcie. Môžme to pomenovať z ekonomických alebo sociálnych dôvodov, teda ak sa napríklad dostane do ťažkej životnej situácie. A na základe tejto žiadosti, ktorú povolí priamo exekútor, môže získať odklad na 3 mesiace aj bez súhlasu oprávneného. Nebude nutné, aby o tom rozhodoval súd.
Ďalšia možnosť, ktorú dávame, povinný je namiesto odkladu využiť inštitút splátkového kalendára, pričom pri splátkach nebude mať zablokovaný majetok.
Transparentným a priebežne aktualizovaným informačným zdrojom o exekúciách bude centrálny register exekúcií, v rámci ktorého rozširujeme obsah informácií, ktoré majú byť z centrálneho registra exekúcií zistiteľné. Súčasne po dobu trvania exekúcie bude exekúcia vedená v tzv. registri poverení na webovom sídle ministerstva spravodlivosti, kde sa v zásade každý bude môcť dozvedieť, že či jeho obchodný partner je práve v exekučnom konaní, alebo nie.
Dámy a páni, pre rezort spravodlivosti je tento návrh veľkou, dôležitou a zásadnou zmenou. Jednak preto, pretože nám umožní pokračovať v ďalších reformách justície, a jednak preto, že som presvedčená, že aj v exekučnom konaní nastavujeme fér pravidlá voči dlžníkom, ale zároveň z dlhodobého hľadiska aj zefektívnime vymáhateľnosť oprávnených nárokov pre veriteľov.
Dámy a páni, poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona a o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie vám predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Ide o vládny návrh zákona, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády a napĺňa programové vyhlásenie vlády.
Účelom návrhu je vytvoriť právny nástroj, pomocou ktorého dáme druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny, alebo bez vlastnej viny ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Podať v takejto situácii pomocnú ruku a pomôcť ju riešiť považujeme za významný krok k zlepšeniu prístupu k spravodlivosti na Slovensku.
Vďaka tejto právnej úprave si ľudia budú môcť vyriešiť svoju situáciu cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Nebude pritom záležať, či dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovému subjektu alebo obchodnej spoločnosti.
Povedala som to pri prerokúvaní návrhu zákona v prvom čítaní a považujem za dôležité to zopakovať aj dnes, tak ako dnes je nastavený režim osobného bankrotu, nespĺňa svoj účel, preto zopakujem aj tie čísla, čo som hovorila v prvom čítaní. Pre porovnanie, kým v Českej republike len v roku 2015 bolo podaných viac ako 32-tisíc návrhov na riešenie osobného bankrotu, za rovnaké obdobie využilo túto možnosť na Slovensku len 391 ľudí. Mám za to, že rovnako ako v prípade právnických osôb, ktoré majú možnosť ozdraviť sa cez proces reštrukturalizácie, fyzické osoby by mali mať šancu vyjsť z dlhovej pasce cez dostupný inštitút osobného bankrotu.
Hľadali sme také nastavenie právnej úpravy, aby konanie o oddlžení nebolo zaťažené príliš vysokými nákladmi, ak dlžník nedisponuje potrebnou sumou na to, aby mohol vstúpiť do procesu oddlženia, náklady mu bude môcť poskytnúť Centrum právnej pomoci. Dlžník bude musieť byť sprevádzaný Centrom právnej pomoci, je to riešenie, na ktorom sme sa zhodli aj v rámci druhého čítania vo výboroch, a buď ho bude zastupovať Centrum právnej pomoci, alebo advokát určený Centrom právnej pomoci, pretože chceme zabrániť tomu, aby sa na dlžníkov, o ktorých sú predpoklady na to, že spĺňajú podmienky na oddlženie, napojili nejaké rôzne skupiny s ponukou, že ich budú sprevádzať osobným bankrotom, a pritom im znova požičajú peniaze. Tomu chceme jednoducho zabrániť, varovali nás predtým kolegovia z Českej republiky, preto prichádzame s týmto riešením.
Tie možnosti oddlženia budú dve: buď cez konkurz, alebo splátkový kalendár. Konkurz spočíva v predaji majetku a uspokojení pohľadávok veriteľov z výťažku s tým, že zavádzame aj inštitút tzv. nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, ktorá má garantovať to, aby po oddlžení ľudia sa neocitli na dlažbe, lebo to naozaj nie je cieľ. V prípade splátkového kalendára dlžník si ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca svojim veriteľom sumu, ktorú určí súd. Či už vo forme konkurzu, alebo vo forme splátkového kalendára prejsť procesom oddlženia je podľa návrhu možné raz za 10 rokov.
Toľko k osobným bankrotom.
Ale zmeny sa týkajú aj právnej úpravy reštrukturalizácie. Ide o úpravu, ktorá vyplynula aj z diskusií počas pripomienkového konania, plus boli predložené návrhy aj v rámci druhého čítania vo výboroch. Ja musím veľmi oceniť túto diskusiu, pretože myslím, že spoločným cieľom týchto diskusií aj pozmeňovacích návrhov, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe vo vzťahu k reštrukturalizácii, či už ide o pozmeňovací návrh pani poslankyne Kiššovej alebo pána Jurzycu, ide naozaj o to, aby inštitút reštrukturalizácie bol funkčný, ale bránili sme zneužívaniu tohto inštitútu a garantovali veriteľom istú mieru uspokojenia ich pohľadávok.
Po novom budú musieť byť nezabezpečení veritelia uspokojení v minimálnom rozsahu 50 % ich pohľadávok, inak reštrukturalizačný plán nebude môcť byť súdom potvrdený.
Zároveň zavádzame aj náhodný výber správcov v reštrukturalizácii, čím sa pretrhnú možné väzby medzi dlžníkom a správcom, najmä pokiaľ ide o popieranie pohľadávok.
Domnievame sa, že tieto zmeny pomôžu zabrániť špekulatívnym reštrukturalizáciám.
Dámy a páni, ja som presvedčená, že tento návrh smeruje k zlepšeniu prístupu spravodlivosti, osobitne pre skupinu ľudí, ktorá to naozaj potrebuje, a preto verím, že získa vašu širokú podporu.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem.