Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na základe poverenia vlády uznesením č. 2 bodu B2 z 11. januára 2017 mi dovoľte uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
Návrh novely zákona o sťažnostiach, ktorý predkladám, je právnym predpisom zabezpečujúcim ochranu individuálnych práv fyzických osôb a právnických osôb porušovaných alebo ohrozovaných činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy.
Doteraz platný zákon o sťažnostiach, prijatý Národnou radou Slovenskej republiky 4. decembra 2009 a účinný od 1. februára 2010, bol doposiaľ novelizovaný trikrát, a to iba vo forme nepriamych noviel. Na základe skúseností z aplikačnej praxe preto vznikla potreba novelizovať jeho ustanovenia tak, aby sa odstránili systémové a vecné nedostatky platného zákona o sťažnostiach a zároveň aby bolo aktualizované jeho znenie na základe prijatých právnych noriem, ktoré mohli mať vplyv na postup, resp. spôsob prešetrovania a vybavovania sťažností. Súčasne bolo potrebné riešiť nové problémy súvisiace s procesom informatizácie spoločnosti. Navrhované zmeny predstavujú kroky smerujúce k efektívnejšiemu vybavovaniu sťažností.
Účelom návrhu novely zákona o sťažnostiach je úprava spôsobu vybavovania sťažnosti proti vybaveniu alebo odloženiu predchádzajúcich sťažností, možnosti podávania sťažností orgánom verejnej správy prostredníctvom elektronických schránok, spôsobu podávania sťažnosti sťažovateľom osobne u orgánov verejnej správy, ďalej upravuje rozsah podaní, ktoré nespĺňajú podmienky sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, a tiež povinnosti sťažovateľa pre jeho zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti.
Zároveň obsahuje ďalšie zmeny, ktoré majú charakter legislatívnych, resp. legislatívnotechnických úprav, resp. zosúlaďujú terminológiu a konkretizujú obsah niektorých pojmov, úkonov a povinností súvisiacich s problematikou vybavovania sťažností.
Návrh novely zákona o sťažnostiach bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda ho schválila na svojom rokovaní 11. januára 2017.
Dovoľte mi, aby som sa na záver svojho vystúpenia vyslovila aj k spoločnej správe. Za predkladateľa chcem povedať, že sa stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov a máme za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy alebo novelizovanej právnej úpravy.
Ďakujem veľmi pekne. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.
Návrh zákona reaguje na situáciu, ktorá vznikla v rámci interpretácie ustanovení zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. K tomuto návrhu dochádza najmä z podnetu Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré poukázalo na potrebu určitého precizovania definície partnera verejného sektora, ako aj zmluvy, ktorá tvorí právny titul pre vzťah medzi partnerom verejného sektora a samotným verejným sektorom. Tieto zmeny sa týkajú predovšetkým zmlúv, ktoré uzatvára Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ako aj Národná banka Slovenska pri plnení ich pôsobnosti.
Na túto tému bola aj v rámci prvého čítania tu v pléne pomerne rozsiahla diskusia, výsledkom ktorej je aj to, že v ústavnoprávnom výbore bol schválený pozmeňovací návrh, ktorý je súčasťou spoločnej správy, ktorý precizuje ten rozsah pôsobnosti Národnej banky Slovenska, v rámci ktorej sa na Národnú banku Slovenska zákon o registri partnerov verejného sektora nevzťahuje. A ja chcem povedať, že ako predkladateľ s týmito pozmeňovacími návrhmi, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, súhlasím.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, túto debatu už máme za sebou, keď som predkladala tento návrh zákona. A, samozrejme, naše pohľady a postoje sú v tomto zásadne rozdielne, ale musím to zopakovať, aby neostali veci v éteri, ktoré jednoducho nesedia.
Nikdy som netvrdila a nie je pravda, ten, účelom tohto zákona nie je vyšetrovanie, nie je trestné konanie ani nie je nahrádzať akékoľvek trestné konanie, účelom tohto zákona je maximalizovať transparentnosť vo vzťahu štát verzus biznis. Tento je predmetom záujmu aj kolegov v zahraničí. Veľmi často sa ma na túto právnu úpravu pýtajú a môžem povedať, že tak ako to bolo pri zverejňovaní zmlúv, aj teraz tento model, ktorý sme navrhli, je inšpiratívnym modelom, o ktorý sa zaujímajú aj niektorí kolegovia na..., v rámci európskeho priestoru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Najskôr veľmi krátko a začnem, začnem od konca, aby, aby nelietali nie úplne korektné informácie svetom.
Pán poslanec Rajtár, právna úprava neplatí od začiatku roka, platí od 1. februára, čiže dnes je to dokopy 9 dní. Preto dnes sa vám ťažko vyjadrím k tomu, ako za 9 dní sa zmenil celý stav tejto republiky. To je asi zrejmé, nejaké návrhy na registráciu osôb podľa tohto zákona už boli podané, ale nie sú ešte ani rozhodnuté, pretože naozaj fungujeme v tomto režime, práve desať, práve deväť dní.
Jediné, čo môžem povedať, že som presvedčená o tom, že aj ten tlak, ktorý vytvára nová právna úprava, ktorá je nepochybne prísnejšia ako nová právna úprava, primäla aj niektorých konečných užívateľov výhod zapísať sa do registra konečných užívateľov výhod vedených úradom pre verejné obstarávanie, pretože je výhodnejšie možno riešiť to za minulej právnej úpravy ako za novej právnej úpravy vzhľadom na úroveň sankcií, ktorá v budúcnosti hrozí. Veľmi rada ja vyhodnotím túto právnu úpravu, ale dovolím si ju vyhodnotiť po roku. A ja som povedala, v celom procese som hovorila, je možné, že po roku proste prídeme s nejakými korekciami, pretože vždy, keď sa prichádza so zásadne novou právnou úpravou, tak jednoducho takého právnika a takého legislatívca svet ešte nevymyslel, ktorý by dokázal predvídať absolútne všetky praktické situácie, ktorú, ktoré môžu v živote nastať. To je jednoducho tak a prešlo mi rukami naozaj množstvo zákonov a bola som pri tvorbe naozaj množstva zákonov. A keď robíte niečo úplne nové, tak idete do rizika. Idete do rizika. A ja som bola pripravená pri tomto zákone aj pri iných zákonoch toto riziko na seba zobrať a nemám problém potom prísť a povedať, toto treba korigovať, pretože si myslím, že je to absolútne normálne. To len na margo toho, čo odznelo.
K pánovi poslancovi Miroslavovi Beblavému. Samozrejme, a tak ako iné, aj túto novelu predkladám v dobrej viere, že situácie, ktoré sú popísané ako výnimky v návrhu zákona, jednoducho dáva zmysel riešiť. Nepredpokladám nadužívanie alebo zneužívanie tohto zákona, pokiaľ by došlo k nadužívaniu alebo zneužívaniu tohto zákona, tak, samozrejme, som pripravená tú právnu úpravu veľmi rýchlo korigovať tak, aby k nadužívaniu alebo zneužívaniu tohto zákona dochádzať nemohlo. Ja priznám sa, tento priestor tam dnes nevidím, ale život nás naučil, tých, ktorí pripravujeme častejšie právne úpravy, že akokoľvek v dobrej viere napíšete zákon alebo napíšeme zákon, tak jednoducho sú možno interpretácie alebo situácie, ktoré nedokážete predvídať, pretože jednoducho sa tými inými očami neviete pozerať na tú právnu úpravu. A to je jednoducho fakt. Ja som v minulosti tú výnimku pre Národnú diaľničnú spoločnosť predkladala v dobrej viere, s argumentáciou, ktorú ste, pán poslanec, koniec koncov predostrel, nezaťažovať zbytočne Národnú diaľničnú spoločnosť zverejňovaním, niečím, kde obsah zmluvy je v zásade daný právnym predpisom, aj pokiaľ ide o cenu pôdy, to bol vtedy zásadný argument, s tým, že bez ďalšieho aj tak platí, že Národná diaľničná spoločnosť je povinná zmluvy sprístupniť. To, že Národná diaľničná zmluva je, Národná diaľničná spoločnosť je povinná zmluvy sprístupniť v zmysle zákona, o tom som presvedčená naďalej aj to platí.
Pán minister dopravy Érsek so mnou, pán minister dopravy Érsek po svojom nástupe právnu stránku sprístupňovania zmlúv so mnou konzultoval a sme si vyjasnili, že v prípade sprístupnenia informácií platí iný režim ako v prípade zverejňovania informácií, ako v prípade povinného zverejňovania informácií. V prípade sprístupňovania informácií zákon predpokladá to, predpokladá istú mieru ochrany osobných údajov, čo sa pri zverejňovaných, povinne zverejňovaných zmluvách nepredpokladá v tom rozsahu. To znamená, sme si vyjasnili rozsah sprístupňovaných údajov, resp. zoznam chránených údajov. Pán minister sa rozhodol postupne tieto zmluvy zverejňovať a nie sprístupňovať na základe individuálnej žiadosti. Je to jeho rozhodnutie, ale pohybuje sa v rovine sprístupňovania, právne sa pohybuje v rovine sprístupňovania zmlúv, ktoré nie sú povinne zverejňované. To je naše právne videnie, ktoré som dala aj pánovi ministrovi dopravy, a mám pocit, že v súčasnosti podľa neho aj sa snaží Národná diaľničná spoločnosť pokračovať. Zároveň platí, že nepochybne toto bude znova predmetom našej diskusie, keď prídem s novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a je, a je to predmetom aj diskusií, ktoré momentálne, momentálne prebiehajú na príprave tejto novely.
Snažila som sa odpovedať vyčerpávajúco, ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. Návrh zákona reaguje na situáciu, ktorá vznikla v rámci interpretácie ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. K tomuto návrhu dochádza najmä z podnetu ministerstva financií Slovenskej republiky, ale i iných subjektov, ktoré poukázali na potrebu určitého precizovania definície partnera verejného sektora, ako aj zmluvy, ktorá tvorí... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)


Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani ministerka, chvíľku keby ste počkala. Prosím vás, páni poslanci, kto nemá záujem, nech sa páči, môže rokovať vonku aj s ostatnými kolegami, len nevyrušujte pani poslankyňu, alebo teda pani ministerku, lebo ani ja nepočujem, čo ona hovorí. A vy už potom duplom. Ďakujem za pochopenie.
Nech sa páči, pani ministerka, môžte pokračovať.

Žitňanská, Lucia, podpredsedníčka vlády a ministerka financií SR
... ktorá tvorí právny titul pre vzťah medzi partnerom verejného sektora a samotným verejným sektorom. Návrh zákona preto vyníma z definícií zmluvy zavedenej na účely zákona také zmluvy, ktorých účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ako aj Národná banka Slovenska pri plnení ich pôsobnosti, ktorá sa týka verejne obchodovaných dlhopisov a iných finančných nástrojov alebo dvojstranných obchodov na medzinárodnom finančnom trhu za účelom riadenia menového alebo úrokového rizika štátu a riadenia jeho likvidity. Návrh tiež predvída vyňatie zmlúv týkajúcich sa burzových obchodov.
Taktiež môže dôjsť k narušeniu fungujúcich vzťahov na burze. Obchody na verejných trhoch totiž podliehajú osobitnej regulácii a kontrole vrátane požiadaviek na ohlasovanie a transparentnosť. Preto sa požiadavka na registráciu partnerov pri týchto transakciách javí ako spôsobujúca nadmernú administratívnu záťaž. Okrem uvedeného návrhu zákona tiež vyníma zákon z definície partnera verejného sektora iné štáty a medzinárodné organizácie zriadené na základe medzinárodného práva verejného vrátane ich orgánov. Účelom zákona totiž nie je ustanovovať povinnosti pre tieto subjekty, ale, naopak, smeroval k úprave tých vzťahov, ktoré vznikajú v rámci verejného sektora v územnej pôsobnosti Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne, poprosím o prerokovanie návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Ja si dovolím veľmi krátko odpovedať. Pozrite sa, ja som sa nijako nebránila prísť sem s tým zákonom, pretože je to náš zákon. Áno, pravdepodobne si v ARDAL-e neuvedomili dosah tohto zákona a neavizovali tento problém. My sme si to s ministrom financií vydiskutovali, ale zároveň mám tak dlhoročnú skúsenosť aj s legislatívnym procesom, že ja nechcem hovoriť o niečom takom, ako je zlyhanie alebo niečo podobné, pretože viem, že najmä pri nových veciach a komplikovaných veciach niekedy to uvedomenie si všetkých dopadov proste je zložité a musí prísť vec do praxe, aby naozaj proste niektoré veci vyplávali na povrch. Takže ja to do tejto polohy jednoducho nechcem stavať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Áno, vyjadrím sa k tomu a koniec koncov tento zákon bol v štandardnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a v rámci štandardného medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo financií ani Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity neavizovala túto svoju špecifickú situáciu na zahraničných trhoch.
Musím povedať, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania viaceré ministerstva upozornili na svoje špecifické situácie. Ja môžem povedať, napríklad ministerstvo zahraničných vecí v špecifickej situácii ambasád v zahraničí a podobne, čo sa riešilo v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Záber ministerstva spravodlivosti je naozaj veľmi široký, ale špecifické situácie, ktoré sú na niektorých rezortoch, ktoré vyplývajú zo špecifických kompetencií niektorých rezortov, jednoducho nemá šancu v plnej šírke postihnúť a od toho je práve medzirezortné pripomienkové konanie, aby jednotlivé subjekty na toto upozornili a uplatnili a vyrokovali si riešenie pre tieto špecifické situácie. Hovorím, nebola to jediná taká situácia, ktorú sme riešili. Nie. Ministerstvo financií, resp. ARDAL, pravdepodobne si neuvedomilo dosah zákona na nich a neavizovalo tento problém. Ja to vnímam tak, že jednoducho môže sa stať, nemalo by sa, ale sme omylní, čiže môže sa stať.
Mám za to, že je potom lepšie riešiť tú situáciu štandardnými nástrojmi, a nie nejakými prílepkami alebo podobne v parlamente, preto ja som aj na seba zobrala to, že je lepšie prísť a povedať, O. K., tuto treba spraviť opravu a riešiť to v skrátenom legislatívnom konaní. V skrátenom legislatívnom konaní preto, pretože tá, pokiaľ mám informácie z ministerstva financií, tak pripravuje sa marcová emisia, to znamená, pokiaľ by sme išli štandardným procesom, tak by sme nezachytili túto marcovú emisiu slovenských dlhopisov. Ospravedlňujem sa, môžem sa spýtať na ministerstve financií, nemám v hlave tú sumu, teda ten objem. Pán poslanec, môžem sa spýtať a v druhom čítaní vám odpovedať na vašu otázku. My sme sa dlho rozprávali s ministerstvom financií, či to vieme riešiť interpretačne, ale v situácii, keď zahraničné advokátske kancelárie dávajú právne stanoviská, v ktorých síce na jednej strane hovoria, že môžeme riešiť aj interpretačne, ale nie sme si istí. A takéto odporúčanie, ktoré vlastne smeruje do právnej neistoty investora, dávajú práve zahraničným investorom, tak by to mohlo spôsobiť alebo mať dopady, samozrejme, na cenu slovenských dlhopisov, a keďže chceme byť čo najúspešnejší, tak sme mali za to, že tento právny priestor právnej neistoty pre zahraničných investorov do slovenských dlhopisov jednoducho treba zúžiť.
Ja to v tejto chvíli považujem, považujem za legitímne a vzhľadom na krátku diskusiu, ktorú, ktorá tu prebehla, chcem pri..., toto bol naozaj ťažký zákon, a tak si dovolím využiť tento priestor, aby som poďakovala všetkým, ktorí pracovali na tomto návrhu zákona, aj mojim kolegom na ministerstve spravodlivosti, lebo myslím si, že odviedli, odviedli v krátkom čase prácu, ktorá si zaslúži ocenenie. V rámci toho celého procesu zjavne sme sa všetci sústredili - aj tu v pléne - na to, ako sprísniť právnu úpravu, a nie na riešenie výnimiek, tak túto situáciu riešime dnes.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľujem si predložiť návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Účelom návrhu na skrátené legislatívne konanie je rýchlo a flexibilne reagovať na situáciu, ktorá vznikla v rámci interpretácie ustanovení zákona o registri partnerov verejného sektora.
K tomuto návrhu dochádza najmä z podnetu Ministerstva financií Slovenskej republiky, ale aj niektorých iných subjektov, ktorí poukázali na potrebu určitého precizovania definície partnera verejného sektora, ako aj zmluvy, ktorá tvorí právny titul pre vzťah medzi partnerom verejného sektora a samotným verejným sektorom. Návrh zákona preto vyníma z definície zmluvy zavedenej na účel zákona také zmluvy, ktorých účastníkom je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ako aj Národná banka Slovenska pri plnení ich pôsobnosti, ktorá sa týka verejne obchodovaných dlhopisov a iných finančných nástrojov alebo dvojstranných obchodov na medzinárodnom finančnom trhu za účelom riadenia menového alebo úrokového rizika štátu a riadenia jeho likvidity. Dôvodom na urýchlené schválenie vládneho návrhu zákona je najmä to, že v dôsledku povinnosti registrácie zmluvných partnerov, resp. investorov nadobúdajúcich v rámci uvedených obchodov finančné nástroje reálne hrozí výrazné zníženie atraktívnosti finančných nástrojov vydávaných slovenskými emitentmi a z toho vyplývajúce obmedzenie alebo zdraženie financovania.
Aj ja to poviem veľmi jednoducho. Slovenská republika pripravuje v marci emisiu, a preto v zásade je tu návrh na skrátené legislatívne konanie. Potrebujeme ten stav právnej istoty zabezpečiť tak, aby zahraniční investori do slovenských dlhopisov neboli spochybnení pri nákupe slovenských dlhopisov. To je dôvod reálne na skrátené legislatívne konanie. Poprosím o prerokovanie návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja len krátko odpoviem na otázku, lebo som dostala aj otázku od pani poslankyni Jurinovej. Ja nepochybujem o integrite pani profesorky Patakyovej, takže to je moja odpoveď na vašu otázku. A prajem, prajem, dámy a páni, dobrú voľbu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi naozaj veľmi krátko vyjadriť sa k téme, k téme voľby verejnej ochrankyne práv, dovolím si to takto povedať, pretože zdieľam názor pána poslanca Dostála, že máme dve dobré kandidátky v tomto pléne a dovolím si krátko vyjadriť sa aj preto, alebo práve preto, že vo vláde mám v portfóliu práve oblasť ľudských práv, ale dovolím sa vyjadriť aj preto a práve preto, že v tejto voľbe strana MOST - HÍD, ktorú reprezentujem, má svoju kandidátku, a tou je profesorka Mária Patakyová.
Na úvod cítim potrebu povedať, že hlásime sa ku konceptu ľudských práv, ktorý vychádza z tej základnej východiskovej pozície, že každý jeden človek alebo všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a právach. To je východisko konceptu ľudských práv, ku ktorému sme sa prihlásili ako demokratické spoločenstvo a to je koncept, ku ktorému sme sa prihlásili po druhej svetovej vojne s vierou, že tie hrôzy sa už nikdy nebudú opakovať. S vierou, že keď sa prihlásime k tomu, že naozaj každý, každý jeden je človekom a všetci ľudia sú si rovní v dôstojnosti a právach, nás ochráni pred tým, aby sa hrôzy, ktoré sme zažili, neopakovali. Pamäť je zjavne krátka a vidíme nielen na Slovensku, ale aj v širšom priestore, že čím menej je pamätníkov, tak tým viac pribúda spochybňovačov tohto základného princípu a ja si myslím, že sa k nemu musíme vracať, pretože ľudské práva alebo pojem ľudské právo nemôže byť nadávka, ale ľudské právo je o dôstojnosti každého jedného človeka.
Preto chcem povedať, že si veľmi cením obe kandidátky, ktoré dnes kandidujú na pozíciu verejnej ochrankyne práv. Hovorím to takto otvorene, pretože aj pani Janku Šípošovú nejakú dobu poznám a máme možnosť komunikovať a aj spolupracovať najmä v jej silnej téme, a to téme ochrana obetí. V každom prípade ale chcem tu veľmi jasne povedať, že strana MOST - HÍD navrhla kandidátku profesorku Máriu Patakyovú, pretože sme presvedčení o tom, že môže byť naozaj dobrá ombudsmanka Slovenskej republiky.
Pani Jana Dubovcová nastavila latku, dala tej funkcii svoju vlastnú tvár a ja si myslím, že každý jeden vnesie vlastnú pečať do tohto úradu, ale samozrejme je veľmi ťažké uchádzať sa o pozíciu a nastupovať do tejto pozície po Jane Dubovcovej, pretože každý si musí byť vedomý toho, že bude porovnávaný od prvého dňa, a to je nepochybne po Jane Dubovcovej veľmi ťažká úloha. A ja chcem aj z tohto miesta sa poďakovať Jane Dubovcovej za to, akým spôsobom vykonávala svoju funkciu.
Dovoľte mi pár slov, ktoré budú skôr osobnejšie. Ja poznám pani profesorku Máriu Patakyovú dlhé roky, pretože jedno dlhé obdobie sme spolu učili na právnickej fakulte. Potom sme sa dlhé obdobie stretávali len výnimočne, ale dlhé obdobie sme spolu zdieľali kanceláriu a dennodenný pracovný život. Veľa sa hovorí o tom - a všetci ste o tom hovorili -, že je dobrá odborníčka, nikto nespochybnil jej odborný kredit, ale možno tým, že celú svoju kariéru prežila na akademickej pôde, tak je možno považovaná za teoretika a nie praktika. Ale pani doktorka je zároveň celú svoju profesionálnu kariéru aj advokátka. Viedla kliniku na škole, ktorú zaviedla, viedla aj kliniku ľudských práv, kde spolu so študentami viedli konkrétne prípady a zastupovali konkrétnych ľudí, ktorí si advokáta dovoliť jednoducho nemohli. A v rámci tohto projektu, dlhoročného projektu, ktorý vlastne zaviedla na našich právnických fakultách, sa venovala tomu, čo aj dnes pomenúvavame ako to najdôležitejšie, keď ide o ľudské práva a budúcnosť ľudských práv aj na Slovensku a síce výchove mladých adeptov práva k ľudským právam aj ľudským právam v rámci kliniky ľudských práv.
A musím povedať, že poznám Máriu Patakyovú ako mimoriadne férového človeka a mimoriadne angažovaného človeka, nech robí čokoľvek, či je to jej teoretická práca alebo zastupovanie klientov, preto nepochybujem ani minútu o tom, že pokiaľ jej dáte svoju dôveru, tak bude rovnako angažovane zastávať sa každého, koho ľudské práva budú na Slovensku porušované.
Ďakujem vám veľmi pekne a verím v dobrú vôľu. Pekný deň.