Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom za pozornosť, aj kolegyniam. Dovoľte, aby som predniesol tento návrh zákona, ktorý sme pripravili SPOLU – občianska demokracia ako nástroj na oživenie investičnej aktivity v našej ekonomike a jej dlhodobé zlepšenie.
Obsahom tohto návrhu je vyriešiť už dlhodobo diskutovanú otázku, ako správne zdaňovať zisku podniku a podnikateľov tak, aby na jednej strane boli motivovaní k podnikaniu, k...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom za pozornosť, aj kolegyniam. Dovoľte, aby som predniesol tento návrh zákona, ktorý sme pripravili SPOLU – občianska demokracia ako nástroj na oživenie investičnej aktivity v našej ekonomike a jej dlhodobé zlepšenie.
Obsahom tohto návrhu je vyriešiť už dlhodobo diskutovanú otázku, ako správne zdaňovať zisku podniku a podnikateľov tak, aby na jednej strane boli motivovaní k podnikaniu, k investíciám, k zlepšovaniu nášho spoločného života, a na druhej strane tak, aby, samozrejme, sme dokázali ufinancovať aj verejné služby.
Vlády Mikuláša Dzurindu zaviedli 19-percentnú rovnú daň ešte v roku 2004. Tá bola za vlády Roberta Fica zrušená a nahradená vyššou daňou v prípade podnikateľských subjektov a v rámci toho sa vykonávajú rôzne konkrétne podkroky, ako ďalej zvyšovať dane podnikateľom. Napríklad sa predĺžila doba odpisov.
Poviem jeden príklad. Včera som hovoril so zástupcami hotelového priemyslu cestovného ruchu, ktorí ma informovali teda, že za vlády Roberta Fica sa predĺžila doba odpisovania hotelov, penziónov a iných zariadení cestovného ruchu na 40 rokov v rámci tých zmien, čo pri miere vyťaženosti a, by som povedal, využívania hotelov a penziónov znamená, že približne v polovici toho obdobia musia zásadne investovať do ich rekonštrukcie, ale odpisovať to môžu až po 40 rokoch. Inými slovami, doteraz sme boli svedkami toho za posledných šesť rokov ako dane podnikateľom zvýšiť a zároveň ako to robiť dnes už nielen cez sadzbu dane z príjmu právnických osôb, ale ako to robiť aj cez rôzne takéto triky na podnikateľov a zamestnávateľov.
My si myslíme, že systém zdaňovania právnických osôb potrebuje jednoduchosť, potrebuje spravodlivosť a potrebuje motivačné prostredie. Preto sme v spolupráci s Inštitútom INESS pripravili návrh, ktorý tu predkladám. Oni sa mu dlhodobo venujú. Oslovili viaceré politické subjekty, ale myslím, že len my sme na to vtedy reagovali a začali sme sa zaujímať pred viac ako rokom a po dlhých diskusiách a analýzach ten návrh tu dnes leží.
Ten návrh spočíva v tom, že daň z príjmu právnických osôb by sa platila len na zisky, ktoré si vlastníci chcú vyplatiť z firmy von. To znamená, že akonáhle či už formou dividend alebo iných platieb, ktoré teda nie sú dividendami, ale ktoré v podstate smerujú k vlastníkom, by si majitelia chceli peniaze vyplatiť, tak sa normálne zdania, ale dovtedy tie nevyplatené zisky by zdaňované neboli, na rozdiel od dnešnej situácie, keď je celý zisk zdaňovaný okamžite na konci každého rozpočtového roka.
Čo by to znamenalo v praxi, prečo by to bola taká zásadná zmena? Je to preto, že dnes rovnako nakladáme s podnikateľom, ktorý celý svoj zisk chce vrátiť späť do podniku, chce ho ďalej investovať, chce zvyšovať zamestnanosť. On musí tiež z celého zisku najprv zaplatiť daň a potom si robiť investície, ktoré sa mu dlhodobo potom odpisujú až vracajú. A rovnako nakladáme s podnikateľom, ktorý si to chce celé vybrať a minúť.
My si myslíme, že štát by mal zvýhodňovať podnikateľa, ktorý investuje do svojho biznisu, ktorý ho ďalej rozvíja, ktorý dáva prácu viac ľuďom, dáva lepšie technológie a buduje budúcnosť, a preto by ho v tej chvíli zdaňovať nemal. Mal by ho zdaňovať až vo chvíli, keď si samozrejme z toho všetkého nakoniec chce úplne legitímne vytiahnuť svoj zisk. Chcem teda zdôrazniť, že zisk podnikateľa a to, aby si ho užil, nie je nič nelegitímne. Je to koniec koncov ten základný motivačný prvok. Myslíme si však, že až vtedy by mal byť ten zisk zdaňovaný, keď dochádza k jeho užívaniu. Naopak, ak niekto päť, desať, pätnásť rokov z firmy zisk v podstate neťahá alebo v malej miere a investuje ďalej, rozvíja sa, tak si myslíme, že by mu štát nemal brať z toho peniaze, ale naopak, ho nechať tak, aby sa rozvíjal sám.
Tento návrh, ako som spomenul, je v slovenských podmienkach spoločným dielom spolu s inštitútom INESS, ale hlavné, a to je dôležité povedať, vznikol a bol zavedený pred skoro dvadsiatimi rokmi v Estónsku. To znamená, nejde o nejaký teoretický nový prístup. Ide o niečo, čo už bolo vyskúšané. V Estónsku tento návrh zaviedli uprostred najväčšej ekonomickej krízy, ktorú oni mali. Tá bola v rokoch 1998, ´99, 2000 po páde Ruska a po ázijskej finančnej kríze. Čo sa stalo, bolo, že Estónsko zaznamenalo jednorazové výpadky z dane príjmu právnických osôb, pretože samozrejme tí podnikatelia, ktorí pred tým platili každý rok, zrazu tí, čo nechávali peniaze vo firme, platiť nemuseli. Zároveň Estónsko bolo, ako som už spomenul, v obrovskej finančnej a ekonomickej kríze, ktorá tiež zásadne znižuje vždy výnosy z dani príjmu z právnických osôb. Ale už po dvoch rokoch sa tá daň zotavila a odvtedy jej výnos stúpa.
Inými slovami to, čo mi navrhujeme, nie je spôsob ako znížiť výnosy štátu dlhodobé. Naopak, je to spôsob ako ich dlhodobo zvyšovať a zvyšovať ich nie cez to, že dnes otrhám dohola podnikateľa a zajtra už sa nestarám, čo bude s ním a čo bude s ekonomikou a čo bude s nami všetkými, a že, naopak, vytváram situáciu, aby on rástol, on sa mal lepšie, jeho zamestnanci sa mali lepšie, a zdaňujem ho až vo chvíli, keď si z toho ťahá peniaze sám pre seba. My tento návrh tým pádom naozaj považujeme aj za spravodlivejší, aj za systémovejší a aj za stimulucejšie investície.
A tu by som možno ešte sa zastavil pred tým, než ukončím uvedenie zákona. My na Slovensku často hovoríme o tom, že mali sme etapu, keď sme stimulovali výrazne zahraničné investície, aby prišli a modernizovali našu ekonomiku. To sa aj podarilo. Máme Volkswagen, máme KIA, máme Peugeot, máme množstvo ďalších stredných podnikov, aj menších na Slovensku, ktoré takto prišli. Ale už dlhé roky, podľa mňa minimálne tak desať, všetci vieme, že treba prejsť do ďalšej etapy, do etapy stimulácie inovatívnych podnikov, domácich podnikov, podnikov, ktoré sa budú vyvíjať a dlhodobo tu zostanú. Všetci o tom hovoria. Nepoznám stranu, ktorá by sa stavala proti tomu, ale zatiaľ to nikto neurobil. Naopak, tie kroky, ktoré som už spomínal, najmä ministra Kažimíra skôr túto skupinu ľudí viac obtrhávajú. To znamená, že Ficova vláda podnikateľov ako celok zdaňuje viac, ťahá im viac peňazí, najmä slovenským, malým a stredným. A naopak, tým veľkým buď ponúka výhody ďalej alebo ich teda, umožňuje im cez rôzne kanály si tie peniaze aj tak vyťahovať do zahraničia s nižšími daňami.
Tento náš krok by bol protikladom k tomu rozdávaniu dotácií vyvoleným, bol by v protiklade k pomoci tým, čo sú veľkí, čo si to vedia s vládou vybaviť alebo ju pritlačiť tým, že povedia, že zavriem fabriku. Toto by bol návrh práve pre všetky tie desaťtisíce až státisíce slovenských podnikateľov a majiteľov firiem, ktorí si nevedia nič vybaviť alebo nechcú, nie sú dostatočne veľkí na to, aby ministri sa im venovali, ale chcú priniesť tejto krajine nové rozvojové impulzy. Takže tento zákon by najviac zo všetkého benefitoval samozrejme slovenskú ekonomiku a benefitoval by malých a stredných slovenských podnikateľov, ktorí chcú investovať, ktorí si necítia potrebu kúpiť po prvom roku bavoráka a po druhom roku luxusné sídlo na Palisádach, ale ktorí chcú naozaj svoj biznis potiahnuť do maximálnej výšky v prospech seba, svojich zamestnancov a celej krajiny.
Takže to je návrh, ktorý sme takto pripravili. A čo chcem naozaj apelovať na vás, je, že tento návrh je vhodné prijať dnes alebo v týchto rokoch práve preto, že, ako som spomenul, on je dlhodobo rozpočtovo neutrálny až pozitívny. To znamená, on peniaze nás nestojí, on peniaze prináša. Je na to konkrétna skúsenosť z Estónska, ale v prvom roku až dvoch má náklady. To treba povedať. Tie náklady tam sú, pretože krátkodobo sa ten výber prepadáva. A kedy taký návrh schváliť, keď nie v čase, keď ekonomika je v rozpočtovo lepšom stave? My sme doteraz ten rozpočtovo lepší stav využili najmä na to, že sa predseda vlády Robert Fico neúspešne pokúša kúpiť si popularitu, neúspešne sa pokúša uplácať všetky možné skupiny obyvateľov a je mu jedno, čo bude zajtra, je mu jedno, z čoho budeme žiť o päť rokov, o desať rokov, z čoho budeme platiť dôchodky. Tento náš návrh je v protiklade k tomu. On hovorí, že využime dnešné dobré časy na to, aby sme zainvestovali do budúcnosti, aby o tri roky, o päť rokov boli ešte lepšie časy. Nie aby sa dneska všetko prejedlo a čo bude o tri roky, nech už rieši niekto iný.
Preto si vás dovoľujem požiadať ešte raz o podporu tohto návrhu v prvom čítaní a tešil by som sa na diskusiu potom.
Ďakujem.
Skryt prepis
