Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Kolegyňa Remišová hovorila o veciach, ktoré mi pripomenuli niečo, o čom sme hovorili s rozzúrenými farmármi nedávno na, na pôde našej straníckej centrály, ktorí sa sťažovali na to, že ako oni ťahajú za kratší koniec voči farmárom z Dánska, pretože tí majú veľa peňazí a môžu si kupovať pôdu. A vtedy ja som im povedal toto: "Viete, tí dánski farmári dostávajú, alebo Dánsko dostáva rovnaké dotácie, ako dostáva Slovensko. Vtip je v tom, že, ako vieme, v Dánsku sa nerozkradne ani cent, ani halier sa nerozkradne, preto všetky tie dotácie sa dostanú tým farmárom. To znamená, že im zostanú peniaze na investovanie, a keďže v Dánsku už tej pôdy toľko nie je, tak investujú na Slovensku. Zatiaľ čo na Slovensku sa všetky tie dotácie rozkradnú, potom farmári ledva prežívajú a nemajú ani pomyslenie na to, že by mohli súperiť s Dánmi o to, kto kúpi našu pôdu."
A toto je tiež jeden z dôsledkov toho, že nielen na ministerstve pôdohospodárstva, ale aj všade inde u nás vládne mafia. A je to jedno, mne je jedno, že či slovenskí mafiáni ochraňujú talianskych mafiánov, ako sme to teraz mali možnosť počuť, jednoducho je to tak. A dôvod, prečo je to tak a hlavne v súvislosti s tým, čo bolo povedané, že však nie sú dôkazy. Tie dôkazy máte, vy máte tie dôkazy, milá vláda, pretože vy máme vašu políciu, vašu prokuratúru a vaše súdy. Tak to je.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, svoje vystúpenie ste zamerali predovšetkým na to, aby ste zdokumentovali mafiánske praktiky, ktoré údajne vidíte v činnosti rezortu pôdohospodárstva a platobnej agentúry. Len potom ste pokračovali tým, my sme tieto spôsoby, tento systém nespôsobili a budeme sa usilovať o jeho reparáciu.
No len ja by som vám chcel pripomenúť, že pred 15 rokmi, keď Rodovci prišli na Slovensko a získali najvyššie dotácie a najviac ryžovali zo systému eurofondov, vládla pani predsedkyňa vlády Radičová a myslím, že aj vaša politická strana podporovala túto vládu. (Reakcie z pléna.) Tak 12, prepáčte, ale v tom období, keď prišli, lebo pán Simon to aj priznal, že v tom období prichádzali na Slovensko, len on nevedel tie súvislosti. Prepáčte, Dzurindova.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Musím povedať, že keď to tak človek počúva, tak nejak prichádza k záveru, že SNS je akosi v probléme s tými hodnotiteľmi. U ministra blahej pamäti Plavčana hodnotili, a teraz neviem, či v metalurgii kardiológovia, alebo kardiológiu metalurgovia, ale každopádne to bol teda pražský výběr. A tu sa dozvedáme, že vysokoškolsky vzdelaný druhého stupňa skladník hodnotí, predpokladám, že ten druhý stupeň je potrebný preto vysokoškolského vzdelania, lebo ten skladník zrejme obsluhuje vysokozdvižný vozík, čo, samozrejme, vyžaduje iný typ vzdelania.
Každopádne zároveň som celý deň dnes počúval, ako tí, ktorí vystupujú k problematike, nerozumejú ničomu z tej problematiky, ale teší ma, že kádre, ktoré hodnotia, rozumejú do bodky všetkému. Takže nemám obavu, že ak to bude pokračovať v týchto trendoch, tak nakoniec predsa skončíme u toho, že podnikateľ Beljajev sa možno, zakúpivší sa do rázovitej slávnej slovenskej obce Važec, dozvedel, že niekedy zhruba pred 100 rokmi Važec takmer celý ľahol popolom, pretože vyhoreli tie drevenice, to bola tragická udalosť tejto obce, ktorá ju poznačila veľmi výrazne. A preto chápem, že aj keď sú okolo dva ďalšie rybníky ako vodné zdroje, jeho pud vlastenectva a ochrany problematiky mu nedá nepostaviť tretí hasičský rybník. (Potlesk.)

Úžasný intelektuálny slovník, pani poslankyňa, vagabundi, neviem akí gauneri a ktorí absolútne nič nevedia a vy tá skvelá, skvelá, ten vzor pre Slovensko, vy všetko dáte dokopy. Nech sa páči, vyprávajte, len nie politické chrapúnstva. A poviem vám prečo.
Dvadsiateho šiesteho denník Trend citoval, že teda za vraždou mladého Kuciaka môže byť, môže byť aj talianska mafia, údajne, a že môže byť zapletená s politikmi. Na druhý deň ráno som už čítal ... (pozn. red.: rýchlo povedané), akí sme kamaráti s mafiou a podobné nezmysly, pani poslankyňa.
Tu teraz vyprávať toto celé, čo hovoríte, v našej, ja som zo Štiavnických Baní, vedľa na Beluji je taliansky podnikateľ, ktorý má pozemky, funguje tam. Pravdepodobne možno tiež keď nárokovo si žiada dotácie a podobne. Teraz každý Talian, nikdy som nepočul až do 26. januára, že by na Slovensku bola nejaká talianska mafia, dokonca ten Vadala nikdy nebol odsúdený riadne súdom a vždy mal pozíciu právne ústavnú, pani poslankyňa. Pokiaľ nie je niekto odsúdený, tak sa naňho hladí ako na nevinného. Mal takúto pozíciu na Slovensku, aj teraz som veľmi zvedavý, jak dopadne ten podľa môjho názoru veľmi divne koordinovaný proces v tom Taliansku, som na to zvedavý jak. Ale o to teraz vôbec nejde.
To znamená, teraz keď stretneme akéhokoľvek Taliana, tak principiálne sa s ním nemôžem ani baviť, lebo vy sa tu postavíte a začnete všetci tárať tieto veci o tej mafii týmto spôsobom? A máme sa vôbec baviť ľuďmi z Enelu? Však to sú Taliani takisto! Čo keď sú mafiáni? A vy viete, ktorí to sú, tak nemohli by ste urobiť zoznam tých mafiánov, aby sme sa im vyhýbali?!
Jak môžte tu ministerku obviňovať, že ona nejakým mafiánom dáva nejaké peniaze? Má ešte slovo politické chrapúnstvo nejaký obsah, pani poslankyňa? Sú ešte nejaké hranice, ktoré sa nedajú prekročiť? Trošku slušnosti k politickému súperovi a k žene, ktorá pracuje v tejto sfére 15 rokov. To naozaj z nej musíte urobiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ja budem pokračovať tam, kde som skončila, čiže budem hovoriť len fakty, fakty, fakty.
Podobne ako pri talianskych podnikateľoch, kde sme hovorili, že pani Matečná im podpisovala zmluvy na dotácie, podobne Pôdohospodárska platobná agentúra kŕmi aj albánsku mafiu napriek tomu, že Pôdohospodárska platobná agentúra musela vedieť, komu tie dotácie prideľuje, pretože, teraz citujem denník Postoj, toto boli zistenia kontroly: "Kontroly na mieste napríklad ukázali, že nesedel deklarovaný počet zvierat, na ktoré žiadali podporu, alebo bola nadnesená výmera pôdy, či došlo k porušeniu pravidiel nakladania s pôdou." Napriek týmto kontrolným zisteniam pani Matečná podpisuje ďalšiu dotáciu albánskej skupine, dotácia pre spoločnosť KREMPOS v hodnote 760-tisíc eur, podpísaná 17. 8. 2016. Pani ministerka by mala vysvetliť, prečo napriek tomu, napriek kontrolným zisteniam, prečo naďalej podpisuje zmluvy týmto, týmto podozrivým skupinám.
Keď začala som podporou z cestovného ruchu, tak touto dotáciou aj skončím a skončila by som teda takou symbolickou dotáciou pre lepšie pochopenie zvráteného systému, ktorý je vybudovaný na ministerstve pôdohospodárstva, a skončím teda dotáciou rybníka.
Bohatý podnikateľ pán Beljajev sa rozhodne, že si chce vybudovať pri svojom dome, že si chce vybudovať rybník. Ten rybník má aj v Devíne pri svojom dome a chcel by ho mať aj vo Važci tam, kde si stavia chatu. A v žiadosti o dotáciu od ministerstva pôdohospodárstva pán Beljajev napíše o rozvoji cestovného ruchu, o tom, ako bude rybník slúžiť hasičskému na hasenie, ako bude slúžiť cestovnému ruchu, a vypýta, žiada si dotáciu 600-tisíc eur. O dva mesiace neskôr potrebuje nejaké potvrdenie na okresnom úrade, tak píše na okresný úrad a v tom oznámení na okresný úrad hovorí, že stavia už nie cestovný ruch, ale že jedná sa o, citujem, "rozvoj privátneho rekreačného areálu rozvinutého okolo základne stavajúceho nadštandardného rodinného domu s jestvujúcimi aj plánovanými doplnkovými stavbami na prislúchajúcom pozemku, ktoré tvoria príslušenstvo k rodinnému domu a odhadované náklady sú 78-tisíc eur. Čiže náklady pri Pôdohospodárskej platobnej agentúre uvádza 600-tisíc eur, pani Matečná mu podpísala 300-tisíc eur, v oznámení pre okresný úrad píše 78-tisíc eur.
Žiadali sme pani Matečnú, aby vysvetlila, prečo jej rezort dal práve tento projekt podnikateľa, ktorý je blízky Robertovi Ficovi, prečo práve tento projekt považuje za taký výnimočný. Pán Beljajev hoci má veľké firmy, tak žiada to ako živnostník, Beljajev sklo, porcelán, živnostník, a v tejto výzve bolo neuspokojených ďalších 56 živnostníkov. A žiadali sme pani ministerku, aby zverejnila bodové hodnotenie, popis projektu, hodnotiteľov, hodnotiace hárky. Pani ministerka, ktorá tu tvrdila, že všetko zverejňuje nad rámec zákona, nezverejnila nič okrem bodového hodnotenia. Bodové hodnotenie vám nič nepovie, ak nemáte k tomu aj opis projektu, aj hodnotiaci hárok.
Čo sa týka samotného hodnotiaceho projektu, pani Matečná hovorila, že však projekty hodnotia hodnotitelia. Tak ja vám teraz prečítam, čo o hodnotiteľov (pozn. red.: správne "hodnotiteľoch") píše Najvyšší kontrolný úrad, ktorí hodnotia na, na rezorte pôdohospodárstva, kto sú tí hodnotenia. Budem citovať Najvyšší kontrolný úrad: "Vyhodnocovateľ uvádza vo svojom životopise ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ako pracovné skúsenosti uvádza pracovnú pozíciu skladníka." Vyhodnocuje projekty, náročné projekty, niekoľkomiliónové projekty v oblasti cestovného ruchu.
Alebo ďalšie zistenie o hodnotiteľov (správne "hodnotiteľoch"). Najvyšší kontrolný úrad píše: "Ďalej obaja vyhodnocovatelia pri otázke č. 7 uviedli rovnakú chybu v písaní vo svojom zdôvodnení v hodnotení kvality. Uvedené potvrdzuje, že vyhodnocovateľ č. 2 kopíruje hodnotenie vyhodnocovateľa č. 1", to nehovorím ja, to hovorí Najvyšší kontrolný úrad. Dvaja hodnotitelia, ktorí majú byť nezávislí, dávajú rovnaký počet bodov, dokonca ešte aj skopírujú vo svojom hodnotení gramatickú chybu. Takto vyzerá hodnotiaci proces na ministerstve pôdohospodárstva, ktorým sa tu chválila pani ministerka.
Pani ministerka takisto hovorí, že zaviedla kontroly, že zaviedla už 100-percentné kontroly a tieto kontroly skontrolujú všetky projekty. Ona hovorí, že skontrolujú 100 % projektov ex post, aby sme rozumeli, a že majú ešte nejaký cenník, podľa ktorého skontrolujú tie ceny. Ale povedzte mi, prosím vás, ako skontrolujete, keď si zoberem ten rybník pána Beljajeva, budete ho kontrolovať ex post a tam sa bude v prvom rade jednať o to, koľko tatroviek hliny ste naviezli do toho rybníka alebo koľko tatroviek štrku ste priviezli. Toto už po skončení projektu nik neskontroluje.
Takisto pani Matečná vo svojom prejave hovorila o tom, ako skontrolovali, ako kontrolujú, či projekty plnia daný účel. Určite ste zaregistrovali článok v Aktualitách, kde sa redaktori Aktualít vybrali práve po projektoch, ktoré podporila Pôdohospodárska platobná agentúra, o ktorých teda pani Matečná tvrdí, že sú všetky skontrolované a všetky plnia svoj pôvodný účel, a kontrolovali špeciálne zariadenia cestovného ruchu a zistili, že napriek tomu, že by mali ponúkať ubytovanie, neponúkajú žiadne ubytovanie, nemajú žiadne inzeráty, hoci dostali dotácie ako penzióny, nespĺňajú základné náležitosti, ktoré by podľa zmluvy o dotácii mali spĺňať, a skontrolovali, chodili teda novinári, ktorí plnili úlohu, ktorú by mali robiť kontrolóri Pôdohospodárskej platobnej agentúry, chodili po regióne, kontrolovali tie projekty a našli tieto pochybenia. Teda pýtam sa, ako tieto kontroly na ministerstve pôdohospodárstva fungujú?
Keby pani Matečná mala záujem tento systém zlepšiť, už dávno by to urobila. V iných krajinách máme príklady dobrej praxe, máme príklady, ako overovať finančnú kapacitu firiem. My napríklad dávame na túto schôdzu, zajtra budeme mať zákon o tom, ako predchádzať tomu, aby dotácie nezískavali čudné firmy, ktoré majú nula zamestnancov, tržby nula a zrazu dostanú dotáciu 7 mil. eur. V krajinách, v iných krajinách Európskej únie je obmedzená dotácia pre právnické osoby na 30 % z tržieb. To znamená, že neexistuje, aby firma, ktorá 3 roky nič nerobí, nemá zamestnancov, nepodniká, len si vie vybaviť dotáciu, aby dostala z verejných peňazí 2 mil., 3, 7, 10 mil. eur. Zavádzame kritériá pre hodnotiteľov, zavádzame transparentnosť, zverejňovanie, všetko, čo som povedala, pretože nie je pravda, že je to zverejňované. A takisto žiadame, aby sa riešil konflikt záujmov. V rezorte školstva hodnotili projekty tí, ktorí zároveň projekty podávali.
Dovoľte mi na záver povedať, že eurofondy môžu byť obrovským stimulom na rozvoj našej krajiny, ak sa používajú dobre a transparentne. Väčšina z projektov, ktoré sme financovali, veľkých projektov, bola financovaná práve z eurofondov. A vidíme, že táto vláda buď nevie problémy riešiť, buď ich úplne popiera. Ministerka školstva, ktorá je zase za rezort Slovenskej národnej strany, eurofondový škandál označila, ja ju citujem, "za hystériu" alebo zvaľuje vinu na niekoho iného, to je zas pani ministerka Matečná, ktorá zvaľuje vinu buď na podriadených úradníkov, alebo na pána Jahnátka. My tie problémy chceme riešiť, hoci tie problémy sme nespôsobili a za tento systém nie sme zodpovední.
Národným záujmom Slovenska je, aby sa peniaze z eurofondov využívali zmysluplne, aby sme zveľaďovali chudobné regióny a nie aby sa peniaze pchali do vrecák ľudí, ktorí sú blízki tejto vláde. A práve preto, že máme radi Slovensko, nesmieme dopustiť, aby zopár gaunerov a neschopných politikov drancovalo našu krajinu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Pamula, keď už ste také vyznanie voči mne urobili, ja aj voči vám a naozaj úplne úprimne, ja keď vás vidím, vy ste pre mňa také stelesnenie, by som povedal, takého človeka možno, ktorý to aj dobre myslí v tom SNS, ale, bohužiaľ, pri tom hlasovaní nerozmýšľa. Alebo jednoducho kryjete zlo preto, lebo si netrúfnete možno postaviť sa k tomu zlu, ktoré máte na čele vašej politickej strany a dupľom kebyže som od roku 1992, to znamená 26 rokov, členom tejto strany, tak by som bojoval za očistu strany od zlodejov typu Andreja Danka, ktorý sprivatizoval Lesostav Revúca s tatkom, za dva roky necelé vykradol 60 mil. korún a 200 ľuďom dodnes nevyplatil výplaty za posledné mesiace. Jednoducho takýto človek vám robí hanbu, aj tento strane, aj celej jej histórii.
A aj to, že vlastne potom si poviete, že, dobre, tak som súčasťou tejto partie, tak kryjem zlo. Ten, kto kryje zlo, sám zlo pácha v politike aj kdekoľvek inde. To si pozrite, to je v Trestnom poriadku a v tomto prípade, keď to dostaneme do úplne ľudskej roviny, keď budete mať dve deti alebo, neviem, koľko detí máte, keď jedno bude kryť to druhé, keď jedno urobí niečo zlé a to druhé bude o tom vedieť a bude to kryť, tak takisto je za to vinné. A vy ste v tom možno nevinne, však my sa pozdravíme aj na chodbe, ja si naozaj myslím o vás, že môžete byť aj dobrý človek, ale keď raz spolupracujete a kryjete zlo, sám ho páchate.
V tom, v tých Špačinciach som chcel ukázať ešte teda na jeden obludný biznis pani Matečnej, to sú tie sady, ktoré zase takisto tej istej biznisovej skupine okolo firmy REMPO dohodila, a teda okolo pána Druckera, 30 ha tam podpísala, to je 300-tisíc metrov štvorcových im predala po 50-, tuším -7 alebo -9 centov, čiže za 170-tisíc eur, a tie pozemky budú mať reálnu hodnotu 15 mil. eur.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja začnem tak trošku ináč, lebo chcel by som reagovať na pána kolegu Matoviča.
Pán kolega Matovič, viete, ja si vás vážim ako človeka, vážim si vás ako podnikateľa, pretože ste určite niečo dosiahol, vážim si vás takisto ako politika, pretože ste založil úspešnú stranu, ktorá je v parlamente Slovenskej republiky, ale dovoľte mi s vami nesúhlasiť. A ja si nemyslím, že Slovenská národná strana je stranou darebákov, zlodejov alebo nejakých korupčníkov, určite to pravda nie je. Ja sa tak necítim.
Ja som hrdý na to, že som Slovák, som hrdý na to, že som člen Slovenskej národnej strany, som v Slovenskej národnej strane od ´92. roku. Nemám problém s hocikým si sadnúť, debatovať a riešiť pragmaticky veci. Určite nikdy v živote som sa nebál povedať svoj názor alebo, alebo akýmkoľvek spôsobom prezentovať svoje názory. Ale naozaj nemyslím si, že je to namieste, že, že takto sa to prezentuje, že Slovenská národná strana je naozaj stranou zločincov alebo nejakých darebákov.
Slovenská národná strana, ako ste povedal, má veľmi bohatú históriu, je to najstaršia slovenská a je to najstaršia strana Slovákov. Ja si myslím, že tu by som asi aj skončil, pretože to gro a tú podstatu som povedal.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Áno, presne tento mechanizmus je ten, ktorý som ja opísala, ktorý sa udial od roku 2004 ako možno prvý tento obludný mechanizmus, dá sa povedať, na Glváča, môžme tomu hovoriť na Glváča, lebo to bol prvý známy prípad, ktorý sa prevalil ohľadom týchto spôsobov prevodu pozemkov. Takže ďakujem pekne za ešte raz podrobné opísanie.
Ja by som chcela len opätovne pripomenúť to, že možno sa to mnohým zdá ako podružný problém, ale chcem pripomenúť, že konkrétne v tých Špačinciach, že tam išlo ešte okrem aj toho o prevod pozemkov pod chráneným vtáčím územím, kde je vo verejnom záujme uvedené, že je v záujme štátu tieto vlastniť v takýchto územiach majetok, aby vlastnil štát, aby sa nemuseli vyplácať kompenzácie za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch. A štát sa takéhoto pozemku zbavil. A je taktiež aj otázne, akým spôsobom sa tam mohol tak zľahka zmeniť územný plán, keď ide o takéto medzinárodne chránené územie.

Zástupca predkladateľa mi povedal, že mám hovoriť hrdo, odborne a slušne, aby to asi pochopili aj v SNS. Áno, hrdo, odborne a slušne ste si dali na bilbordy a robíte drzo, odporne a nemorálne to, čo robíte, čiže rozkrádate Slovenskú republiku a ešte sa nehanbíte hrdiť, že ste vy tí hrdí národniari, Hejslováci, ktorým vám na Slovensku záleží. Ešte sa nehanbíte skrývať za skutočnú Slovenskú národnú stranu, ktorá vznikla v polovičke 19. storočia, a iba ste si privlastnili tento názov. Ale v ničom, v ničom nereprezentujete DNA, odkaz tých, ktorí svojho času pred skoro 200 rokmi Slovenskú národnú stranu zakladali.
Dovoľte, keďže som vystupoval už v prvom vystúpení a sám viem, že niekedy je dobré rozumieť aspoň trochu tej veci. Ja sám za seba priznávam, keď mi Martin Fecko ixkrát hovoril o reštitúciách, nerozumel som tomu. Vedel som, že to slovo existuje, vedel som, že sú to nejaké nároky, ktoré treba nejako uspokojiť, ale až pri kauze Drucker som sa do problematiky dostal a chcel by som využiť teda túto časť môjho vystúpenia, keďže v prvej som povedal pani ministerke to, čo som uznal za vhodné, to, aby som možno vysvetlil aj vám ostatným, aby ste pochopili obludnosť toho, čo pani ministerka Matečná so stranou SNS pácha a čo, bohužiaľ, každý, kto jej bude chcieť vyjadriť podporu, alebo nebude hlasovať za jej odvolanie, svojím pričinením alebo svojím hlasovaním kryje.
Svojho času tesne po 2. svetovej vojne alebo ešte možno aj niektoré tie nároky vznikali cez 2. svetovú vojnu, niekoľko desiatok tisíc ľudí zo Slovenska, viete, že bolo proti svojej vôli vyvezených zo Slovenska. Títo ľudia tu, jednoducho boli im zhabané majetky, niektoré sa arizovali, čiže sa prepisovali na nejakých druhých, tu je akože veľmi známe tuná z parlamentu, dovolím si pripomenúť pána Glváča, jeho dedo v Pezinku si napísal v roku 1941 žiadosť na okresný odbor nejaký Hlinkovej gardy, že má záujem o obchod toho Žida, neviem presne, ako sa volal, v Pezinku, dajte si do Googlu, prečítate si to, je to dosť obludné. Takže on napísal, že ten Žid ani za svet nechce ten obchod predať a ten Žid sa vyjadril, že jedine vtedy, keď ho k tomu prinúti zákon.
Potom v ďalšej žiadosti o rok neskôr napísal, že, ako zdôvodnenie, že prečo práve jemu Glváčovi by mali ten obchod Žida dať, tak napísal, že on ako Slovák chce ukázať, že dokáže lepšie spravovať ten obchod a to podnikanie bude v jeho rukách rozkvitať omnoho lepšie ako v rukách Žida. Áno, Hlinkova garda, alebo jak sa to vtedy volalo, HSĽS priklepla starému Glváčovi tento dom a v podstate aj dnes, keďže pán Glváč je jeho vnukom, si užíva tieto majetky ukradnuté starému Židovi.
Keď na to denník SME prišiel a konfrontovali pána Glváča vtedy, neviem, akú funkciu zastával, tak povedal, ale čoby, to my sme im ešte aj vyplatili za to nejaké peniaze a oni nám poslali z Izraela ďakovný list, obidve dcéry toho Žida, lebo aj dcéry, aj Žid ušli do Izraela. V skutočnosti, keď denník SME po tom pátral ďalej, tak zistil, že starý Žid v roku 1944 vyskočil z okna, keď pre neho druhýkrát prišli, že jednoducho musí do toho koncentráka ísť, lebo prvýkrát sa tomu vyhol, lebo mal nejakú výnimku. Ale po Slovenskom národnom povstaní už výnimky Nemci fašisti nebrali do úvahy, Žid vyskočil z okna, hoci teda vnuk Glváč tvrdil, že jak oni strašne Židovi pomohli.
Dobre, to bol príbeh o tom, že takto niektorí ľudia prichádzali o majetky, niektorí ďalší prišli jednoducho tak, že si ich zobral štát, a ďalšie majetky, o ďalšie majetky prišli ľudia, ktorí boli násilne vysťahovaní zo Slovenska, o ďalšie prišli kulaci, ktorí nechceli a sa spierali, o ďalšie prišli protištátne živly a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho komunisti znárodňovali. Týmto ľuďom sa zjednodušene pred 70 rokmi stala veľká krivda.
Keď prišla sloboda ´89, aj títo ľudia, alebo keď už medzičasom zomreli, ich deti a vnúčatá očakávali návrat spravodlivosti. Očakávali, že keď 40, 50 rokov nemali prístup k svojmu majetku alebo k majetku svojich otcov, mám, dedov a babiek, tak jednoducho ten majetok sa im vráti. Prijali sa zákony, áno, v tomto pléne Národnej rady o tom, že si môžu uplatniť reštitúcie, môžu napísať žiadosť a tak ďalej atď. Lenže ľudia písali, písali a jak do bútľavej vŕby iba niečo, svoje žiadosti, posielali a nič sa neozývalo.
Medzičasom prišli k moci politici, ktorí si povedali, že zo spoločného majetku ľudí si urobia vlastný biznis alebo biznis pre svojich vlastných ľudí. Áno, krásny príklad máme pani Matečnú, ale tých príkladov tu máme v histórii v minulosti o dosť viac. A potom postupne začali prichádzať kauzy ako Veľký Slavkov alebo kauza Čierna Voda, tam pán Glváč alebo, teda, pardon, jeho partnerka alebo firma napísaná na jeho partnerku, s ktorou doteraz žije, získala pozemok, zaplatila za neho 1,4 mil. korún, hop, šup, tralala, ktorý mal hodnotu 500 mil. korún. Nie dnes, ale pred 10 rokmi 500 mil. korún. Keď odrátame 1,4, zárobok 498 600 000 korún. Percentuálne ani sa mi to nechce počítať. Jednoducho tisícky percent.
Ale ako to teda funguje? Tí Židia v prípade, keď teraz zoberiem si príklad posledný pri biznisoch pána Druckera, toho slávneho ministra vnútra, ktorého, bohužiaľ, aj Andrej Kiska teda vymenoval a nechal sa ohlúpiť, že teda to bude garancia čistoty Pellegriniho vlády. Ten etalón spravodlivosti, čistoty a, neviem, ľudského prístupu k ľuďom, stačili tri tlačovky a chlapec si musel zobrať time out niekde v nemocnici a potom jednoducho hodil uterák.
Ten biznis v ich prípade fungoval tak, že bola stará Židovka 94-ročná, ktorá mala nárok, reštitučný nárok v Dolnom Trhovišti, v okrese Dolné Trhovište, na dedine, v Hlohovci. Obyčajná roľa, kde mala niečo posiate, medzičasom bývala v Izraeli, uplatňovala si nárok, písala na reštitučný, SPF, Slovenský pozemkový fond, jednu žiadosť, druhú žiadosť Matečnej, tretiu žiadosť. Nič, nič, nič. Až potom zrazu prišiel nejaký vybavovač, volá sa Marhula, aj Majský sa za slobodna volal Marhula, toto je trošku iný, a ten jej povedal, že keď to prevediete na mňa, ten váš nárok voči Slovenskému pozemkovému fondu, pokúsim sa vám to nejako tam vybaviť a ešte aj od vás ten pozemok odkúpim a nebudete mať s ním starosť. A takto to vzniklo.
Čiže máte nejaký nárok (rečník pre názornosť zobral do rúk hárok papiera, ukazujúc ho plénu) na túto parcelu, ktorú vám teda buď za slovenského štátu zobrali, alebo komunisti zobrali, mala táto Židovka nárok alebo zrejme asi jej otec ten majetok vlastnil, keďže mala toľko rokov, tak možno aj ona, mala ho v Dolnom Trhovišti. Nie, nie, nie. Pýta si ho, pýta si ho, pýta si ho, 25 rokov nič. Potom príde nejaký pán Marhula, známy to zrejme pani Matečnej, lebo bol veľmi u nej úspešný, povie, že on jej to vybaví. Vybaví a namiesto toho, aby jej dali pozemok v Dolnom Trhovišti, alebo teda v katastri Dolné Trhovište, keď si pozrete kataster Dolného Trhovišťa, sú tam stovky hektárov štátnej pôdy, čiže pôdy Slovenského pozemkového fondu. Avšak to by nebol dobrý biznis, ne, dať, dať Židovke iba takú nejakú pôdu v Dolnom Trhovišti, takže keďže už Marhula vybavoval, tak namiesto toho dostane, sa dohodne s Matečnou, že namiesto toho Dolného Trhovišťa, vieš čo, dáš mi v Špačinciach. A najlepšie, daj mi to hneď v zastavanom území obce. Pozrite si územný plán od roku 2006, zistíte, že ten pozemok, ktorý (rečník pre názornosť opäť zobral do rúk hárok papiera, ukazujúc ho plénu), tuto bolo, obyčajná roľa kilometer od dediny, tak zrazu je z toho pozemok, ktorý je rovno nakreslený v zastavanom území obce, určený na zástavbu, od roku 2006 zmenený územný plán.
Matečná, príde jej zmluva, však keď kamarát Marhula navrhol, vybavil, zatvorí oči zrejme a podpisuje, lebo však to je všetko v poriadku.
V normálnom štáte každý z nás, ak by sa skrýval raz za Boha a myslel by to s tým Bohom úprimne a prečítal by si, myslím, že Janko na to upozorňoval, prečítal by si to Desatoro, to siedme Božie prikázanie, že nepokradneš, tak sa zaujímam o to a logiku hľadám. Tak v Dolnom Trhovišti chceš roľu za 50-tisíc možno, teraz strelím, sumy vymýšľam, 50-tisíc, tak ja ti ale nemôžem dať takú istú veľkú roľu v Špačinciach v zastavanom území obce, ktorá je hodná 3 milióny, prepáč, prepáč, Marhula, si kamarát, ale ja ti môžem dať, tu je to hodné 50-tisíc, tak tu ti dám o to menšiu parcelu alebo dám ti teda v tom Dolnom Trhovišti za tých 50-tisíc.
Ale Matečná nestráži verejný záujem, Matečná stráži záujem svojich kamarátov, svojho predsedu strany, svojich mecenášov, oligarchov, sponzorov, ľuďom, ktorým sa potrebuje zavďačiť, a podpisuje takú zmluvu, že namiesto tohto málo cenného, nechcem povedať bezcenného, málo cenného pozemku, obyčajnej, naozaj obyčajnej role v Dolnom Trhovišti podpisuje pozemok v zastavanom území obce určeného na zástavbu v Špačinciach. No a, čuduj sa svete, na konci sa k tomu dostane pán minister Drucker.
To som ani vedel, že tak rýchlo skončíme. (Zaznel zvuk časomeru.)