Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ako som už spomenul v úvodnom slove, účelom nami predkladaného návrhu zákona je umožniť uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.
Dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov, pravdepodobne sa veľmi veľká časť ľudí s niektorou z týchto dohôd aj vo svojom živote a vo svojej pracovnej činnosti už niekedy stretla, či už, či už sama alebo, alebo sprostredkovane cez niekoho zo svojich blízkych alebo známych.
Zákonník práce bez akéhokoľvek vecného opodstatnenia zakazuje uzatvárať takéto dohody na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. Tieto dohody o brigádnickej činnosti študentov, o pracovnej činnosti a o vykonaní práce sú upravené v § 223 Zákonníka práce, nazývajú sa dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. A v ods. 4 v § 223 sa stanovuje, že tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa Autorského zákona. My navrhujeme práve tento odsek 4 našou novelou vypustiť.
O aké činnosti ide? Teda činnosti, ktoré sú vykonávané podľa, teda chránené predmetom ochrany podľa autorského zákona. Môže ísť o prácu s textom, čiže písanie textov článkov, grafické, dizajnérske, návrhárske práce, fotografovanie, programovanie a podobne. Tieto činnosti a práce môže ich autor vykonávať na základe nejakého externého vzťahu, napríklad vo forme zmluvy o dielo, ale môže ich vykonávať aj na základe zamestnaneckého pomeru, teda na základe klasickej pracovnej zmluvy ako svoju hlavnú pracovnú náplň.
Autorský zákon nijako nebráni tomu, aby takéto činnosti boli vykonávané aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dokonca by sa dalo povedať, že to nepriamo predpokladá, keď v § 90 ustanovuje, že zamestnanecké dielo je „dielo vytvorené autorom na splnenie povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu“. Pričom obdobným pracovným vzťahom sa zvyčajne pri takomto použití myslia dohody, práve tieto dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zákonník práce to však už v spomínanom ustanovení vyslovene zakazuje.
Tento zákaz nemá podľa názoru predkladateľov vôbec žiadnu logiku. Neexistuje žiadny dôvod, prečo autori môžu vykonávať svoju činnosť ako zamestnanci na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa, aj ako dodávatelia na základe zmluvy o dielo, ale nemôžu tú istú činnosť realizovať na základe dohôd o vykonaní práce, o pracovnej činnosti alebo o brigádnickej práci študentov, ktoré sú akousi trochu voľnejšou obdobou zamestnaneckého pracovného vzťahu.
Nemá to logiku preto, lebo tie isté činnosti je možné vykonávať na základe tesnejšieho vzťahu alebo prísnejšieho a regulovanejšieho vzťahu, teda pracovnej zmluvy, zamestnaneckého pomeru, aj na základe voľnejšieho, voľnejšieho vzťahu, teda nejaké externé dodávateľské vzťahy alebo, alebo teda zmluva o dielo, ale tá forma, alebo tie formy, ktoré sú niečím medzi tou tesnejšou a voľnejšou formou, tá je zakázaná z neznámeho dôvodu. Nemá to, nemá to absolútne žiadnu logiku a pritom mnohokrát tieto práce majú práve taký charakter, ktorým viac ako napríklad pracovná zmluva môže zodpovedať dohoda o vykonaní práce, lebo môže ísť o veci na konkrétnom diele, a pokiaľ teda to nie je riešené externým vzťahom, tak tá dohoda o vykonaní práce by mohla najviac zodpovedať charakteru tejto činnosti.
Trochu z histórie. Tento zákaz je súčasťou Zákonníka práce už od toho pôvodného znenia Zákonníka práce, ktorý teda platil od roku ´65 a tento zákon, zákaz sa tam dostal počas novelizácie v roku 1988. V dôvodovej správe bolo iba všeobecne vysvetlené, že "vedie k tomu snaha zabrániť, aby nedochádzalo naďalej v praxi k nejasnostiam o súbehu pracovnoprávnych a autorskoprávnych vzťahov". Čo tým autori mysleli, sa mi dopátrať nepodarilo. To bol rok 1988. Potom prišiel november 1989, miesto totality tu máme slobodu a demokraciu vrátane autorskej a umeleckej slobody či slobody podnikania. Plánovaná a štátom plne ovládaná ekonomika bola nahradená trhovým hospodárstvom s podstatne väčšou slobodou a variabilitou hospodárskych vzťahov i tvorivých činností. No toto ustanovenie, ktoré zakazuje vykonávať autorské činnosti podľa, na základe dohôd, nebolo zo starého zákonníka vypustené a dokonca bolo v roku 2001, zrejme čisto mechanicky, prebraté aj do nového Zákonníka práce.
Pôvodne existoval rozdiel, čo sa týka pracovných zmlúv a tých dohôd o iných činnostiach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a aspoň teda vo vzťahu k nejakej miere prísnosti regulácie, ale aj vo vzťahu k odvodom. Kým teda pracovný vzťah bol zaťažený sociálnymi a zdravotnými odvodmi, dohodári boli mimo režimu sociálnych a zdravotných odvodov. Ja som síce presvedčený, že tí, ktorí túto možnosť využívali, a teda mali uzavreté dohody, ktoré neboli zaťažené odvodmi, tak to robili dobrovoľne a mysleli si, že je to pre nich výhodné, preto sa tak rozhodli, ale dobre, tak mohla tam byť logika, že potrebujeme chrániť autorov, aby autori neboli vyňatí z režimu sociálnych a zdravotných odvodov, a potom v budúcnosti budú dostávať nižšie dôchodky.
Ale to sa zmenilo. Dnes sú už dohody zaťažené odvodmi rovnako ako pracovné zmluvy, takže ten rozdiel, ktorý existoval v minulosti, dnes už neexistuje a na tento zákaz, teda okrem brigádnickej práce študentov, ale tie ostatné, ostatné nie. Takže na ten zákaz podľa nášho názoru neexistuje žiadny vecný, reálny dôvod.
Upozorňujeme aj na to, že v Českej republike bol tento zákaz tiež súčasťou Zákonníka práce, lebo pôvodný Zákonník práce bol československý, a teda platil pre obe krajiny, ale v Českej republike zákaz vypustili zo Zákonníka práce, a to isté teraz navrhujeme naším návrhom urobiť aj my, pretože ten zákaz nepovažujeme za legitímny.
Rád by som ešte pripomenul, že tento zákaz sa umiestnil na treťom mieste v súťaži "Byrokratický nezmysel roka 2017", čo je každoročná anketa o anticenu pre legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, ktoré komplikujú život podnikateľov na Slovensku. Túto anketu organizuje združenie mladých podnikateľov Slovenska v spolupráci s ďalšími inštitúciami, ako Združenie podnikateľov Slovenska, Slovak Business Agency, Republiková únia zamestnávateľov a podnikajte.sk.
V ankete bývajú posudzované, vyhodnocované a oceňované rôzne opatrenia. Niektoré sú veľmi zložité a komplexné a ich náprava by si vyžadovala zásadné zmeny a zásahy do legislatívy a niekedy nielen do legislatívy, pri iných oceňovaných alebo antioceňovaných opatreniach však nápravu možno dosiahnuť veľmi jednoduchým spôsobom, napr. vypustením jedného jediného odseku zo zákona. A presne tak je to aj v tomto prípade, a preto ten návrh predkladáme. A verím, že si získa podporu ako tradične, ak už nie teraz, keď ho predložila opozícia, tak sa dostane do hry aspoň, aspoň v nejakých širších úvahách a pri nejakej inej najbližšej príležitosti, keď sa bude novelizovať Zákonník práce, tak sa aj parlamentná väčšina zamyslí nad tým, či toto ustanovenie je nevyhnutné, aby Zákonník práce obsahoval.
Ďakujem za pozornosť.