Vážení kolegovia, toto je jeden zo zákonov, ktorý môže byť kľúčový pre pomoc, ako riešiť energetickú krízu a pre pomoc podnikom, ktoré sú zasiahnuté vysokými cenami energií. Je to legitímny nástroj, na ktorý sa aj nachádzajú v štátnom rozpočte peniaze, avšak treba urobiť istú úpravu, aby aj tie peniaze, ktoré v súčasnosti ležia na účtoch v štátnej pokladnici a respektíve ktoré nám pribudnú, aby sme hovorili o budúcnosti, tak aby boli vrátené do životného prostredia, aby boli vrátené do zlepšovania kvality, kvality technológií a ktoré následne znižujú, budú znižovať svoje emisie do ovzdušia, a aby aj na tieto nové technológie, ktoré zároveň pomôžu udržiavať zamestnanosť, udržiavať podniky v živote, ale zároveň aby pomohli aj životnému prostrediu. Preto je tento nástroj dražby vôbec aj emitovanie nejakých emisných povoleniek a následne ich dražby, je to vlastne na princípe znečisťovateľ platí, áno, lebo sú to vlastne peniaze, ktoré prichádzajú z emisií, ktoré produkujú veľké, veľké podniky. Avšak formou štátnej pomoci, to znamená, že naozaj by išlo, ide o štátnu pomoc, sa aj vlastne tým podnikom môžu vrátiť, aby následne zlepšovali, zlepšovať tie technológie, aby tých emisií bolo čo najmenej.
Je aj v súčasnom zákone nastavená legislatívna možnosť, že vlastne tie peniaze, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu, následne aj poviem, koľko peňazí tam v súčasnosti je a ako sa rozdeľujú, tak že vlastne z toho výnosu 30 % sa môže takýmto spôsobom použiť, tie ostatné peniaze vlastne sú na tomto účte a o ich využití rozhoduje ministerstvo financií po dohode s ministerstvom životného prostredia.
Faktom je, že v súčasnosti tieto prostriedky vylepšujú deficit štátneho rozpočtu. Keď sa robili rôzne úpravy štátneho rozpočtu v súvislosti aj s covidom alebo aj s energetickou krízou pri návrhu štátneho rozpočtu, keď som ministrovi financií hovorila, že veď tu máme jednu miliardu, tu máme miliardu eur, ktorá nám tam spočíva v hotovosti, tak ten argument, prečo sa tie peniaze nemôžu použiť a prečo sú aj plánované, že naďalej budú spočívať v tej vlastne väčšinovej položke na štátnom, na účtoch štátnej pokladnici, je práve to, že znižujú nám deficit štátneho rozpočtu.
V súčasnosti, kedy naozaj vrcholí energetická kríza, toto by nemalo byť, pretože vidíme, ako nám rad za radom podnikateľské subjekty krachujú z dôvodu vysokých cien energií a jednoducho zatvárajú prevádzky, znižujú výrobu a zvýši sa nám aj, keď nepríde riadne a cielená pomoc od štátu, tak zvýši sa nezamestnanosť a môže sa stať, že jednoducho niektoré prevádzky sa ani nebudú dať obnoviť alebo ak, tak s veľmi vysokými nákladmi a aj s vyššími emisiami, keďže napríklad keď niekto vypne nejakú pec, tak aj ten, produkcie emisií potom sú ďaleko vyššie, pokým dôjde k nábehu.
Čiže návrh zákona je aj dôležitý pre oblasť klímy, pretože na rok 2030 máme smerovať ku klimatickej neutralite, ktorá by mala byť dosiahnutá v roku 2050, ale v roku 2030 máme už nejaké, nejaké prvé ciele. A je dôležité, aby sa aj našli efektívne prostriedky aj financie na to, aby sa efektívnym spôsobom aj s prihliadnutím na spravodlivú transformáciu a jej potrebu všetky sektory prispievali k dosiahnutiu tejto, týchto cieľov v oblasti klímy. Áno, je to dôležité aj v súčasnosti v rámci energetickej, energetickej krízy. Vidíme, že Nemci urobili akú chybu, že vlastne začali odstavovať svoje jadrové elektrárne a dnes hovoria o tom, že sa obnoví výroba elektriny z fosílnych palív. My ideme na budúci rok zatvárať našu uhoľnú elektráreň, čo nás výrazným spôsobom emisne posunie do dobrých čísel. Ale máme na pamäti, že zemeguľa je jedna, keď my zatvoríme a Nemci svoje uhoľné bane otvoria, tak v rámci zemegule to asi nebude dobré. Chvalabohu, že naša, náš tretí jadrový blok už funguje. Možno sa to niekomu veľmi nepáči, jadrová elektrina, ale emisne je určite jedna z najčistejších.
Čiže ešte raz k návrhu zákona. Tento návrh zákona hovorí o tom, že sa zvyšuje percentuálna výška použiteľného výnosu z dražieb kvót z 30 % na 70 %. A ešte ďalšia povinnosť, stanovuje sa povinnosť do konca kalendárneho roka zverejniť výzvy na čerpanie toho použiteľného výnosu. Dnes to tak nebolo. Bolo napísané, že vypíše výzvu. Nebolo povedané dokedy ani... hoci bolo povedané, že tých 30 % by sa malo použiť, tak ako poviem ďalej v konkrétnych číslach, tak sa to nedodržiavalo, na čo poukazovali aj NKÚ, aj ďalšie subjekty.
Náš návrh zákona je tiež v súlade so zámermi aj Európskej únii, ktorá si stanovila cieľ, ktorým je čisté zníženie emisií aspoň o 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990. A z nedávnej analýzy útvarov Komisie vyplýva, že ak právne predpisy zostanú nezmenené, tak sektory, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje systém obchodovania s emisiami, by sa namiesto toho v roku 2030 dosiahlo zníženie emisií o 51 % v porovnaní s rokom 2005.
Návrh je plne v súlade s cieľmi Európskej únie, aj Európskej únie proste, aj s našimi, pretože je to všeobecná naozaj snaha, aby sme zabezpečili nepretržitú účinnú ochranu sektorov, ktoré sú vystavené riziku úniku uhlíka, a zároveň aby zavádzali ich, aby sme ich stimulovali k tomu, aby zavádzali nízkouhlíkové technológie.
Výnosy, ktoré sa získajú z týchto dražieb, a peňažné prostriedky získané z predaja kvót skleníkových plynov sú príjmom Environmentálneho fondu, som už povedala, avšak správu, funkciu akcionára v rámci toho predaja vykonáva naša Exportno-importná banka. Výnosy predaja emisných kvót predstavujú najvýznamnejšiu časť príjmov Environmentálneho fondu a v podstate z ich príjmov v rokoch 2015 až 2020 to bolo 60 až 87 %. Výnos získaný z týchto dražieb sa používa podľa § 18 tohto zákona a v rámci limitov, ktoré sa schvaľujú v rámci rozpočtu fondu na príslušný rozpočtový rok. Tieto limity, samozrejme, sa stanovujú v štátnom rozpočte a sú vlastne stanovené ministerstvom financií na najbližšie tri rozpočtové roky. A ako som povedala, tam nie je braný ohľad na životné prostredie pri stanovovaní tých limitov, ale je to ako keby také, taký oslík, otras sa, že tieto peniaze sa používajú úplne na iné ciele ako na to, na čo vlastne bol tento zákon vytvorený, a ten zákon je vlastne zákonom, ktorý je jednotný v zmysle smernice Európskej únie.
Tu chcem zdôrazniť, že práve v tejto smernici Európskej únii o obchodovaní s emisnými kvótami sa píše, že na použite... že na zelené ciele by sa malo použiť aspoň 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, a čo sa vôbec neplní v rámci rozpočtov výdavku fondu. Najnižší podiel využitia výnosov z predaja emisných kvót bol v roku 2020, namiesto 50 %, ktorý hovorí smernica, bolo iba necelých osem. Najviac to bolo v roku 2016, kedy bolo použitých 23,1 %. Čiže keď sa to spriemeruje, tak za tie sledované roky boli výnosy z emisií čerpané iba na 14 % namiesto 50 %, ktoré odporúča smernica Európskej únie.
V roku 2021 bol schválený rozpočet Environmentálneho fondu vo výške viac ako 165 mil. Skutočný príjem bol 275 mil. 800-tisíc eur, pričom v roku 2021 finančné prostriedky z predaja emisných kvót smerovali do týchto oblastí, čiže kompenzácie priemyselným podnikom, to je tá štátna pomoc, tam bolo z toho 11 mil., zatepľovanie verejných budov, čo sa tiež dá počítať, že to je tiež energeticky prínosná aktivita, 17 mil., a bolo ďalší, bolo použité na verejné vodovody, kanalizácie a čističky odpadových vôd 15 mil. Čiže spolu 43 mil., viac ako 43 mil. Zvyšná časť tých prostriedkov zostala na tom samostatnom bankovom účte vedenom v štátnej pokladnici ako súčasť rozpočtu verejnej správy. Tam na tomto účte, kam tieto výnosy smerujú, sa spolu s výnosmi z predošlých rokov nahromadilo už 826 mil. eur.
Príjmy fondu za roky 2015 až 2020 vo výške celkovo 1,2 mld. tvorili najmä výnosy z dražieb emisných kvót. Z kontroly Národného kontrolného úradu vykonanej v roku 2021 vyplýva, že kumulácia prebytkov na účte fondu neefektívne a nepri... je neefektívna a neprispieva k riešeniu závažných problémov v životnom prostredí.
Takže ten návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že sa zvýši ten podiel tých, z 30 % na 70, okrem toho sa aj určuje termín, že Environmentálny fond bude povinný každoročne do 31. decembra vypísať výzvu na určenie tej štátnej pomoci. Tá, samozrejme, musí byť vždy notifikovaná cez Európsku komisiu a neumožňuje sa naďalej urobiť to, čo sa dnes využívalo v plnej miere, že ministerstvo financií po dohode s ministerstvom životného prostredia v podstate znížilo ten, to percento, tých 30 % znižovalo, ako bolo počuť, ako som už hovorila, v roku 2020 napr. na 8 %. Čiže tento zásah do použitia týchto prostriedkov sa zakazuje. Takže vzhľadom na to, že naozaj ide o zákon, ktorý aj ministerstvo životného prostredia samotné už viackrát opakovane navrhovalo, aby sa upravil, avšak nebol súhlas ministra financií. Pán, ešte keď bol pán minister hospodárstva Sulík, opakovane aj na vláde už od jari minulého, od jari tohto roka navrhoval, že je potrebné tento zákon upraviť. Viem, že ministerstvo životného prostredia sa snaží dosiahnuť tiež novelu tohto zákona, ja som s nimi rok o tomto zákone rokovala. My sme pripravení pristúpiť k nejakým pozmeňovacím návrhom, napríklad v tom, aby sa nejako účinnosť rozdelila, že dajme tomu že v prvom roku, do roku 2023 to bude 50 %, aby, a od roku 2024 tá použiteľná časť bude 70, tak aby ten nápor na štátny rozpočet bol nižší.
Je dôležité, aby sme tento zákon posunuli do druhého čítania tak, aby ešte jeho dopady mohli byť premietnuté aj v štátnom rozpočte. Je to naozaj veľmi dôležité opatrenie pre riešenie energetickej krízy ako pomoc podnikom, ktoré trpia dopadom vysokých cien energií. Tak poprosím naozaj celé plénum o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
