Videokanál poslanca

No, čo sa týka týchto dohovorov, tak možno tam nie je spomenuté, že treba prijať zákon o krajinnom plánovaní, ale určite je tam spomenuté, že sa zaväzujeme, že prijmeme všetky opatrenia na zachovanie a rozvoj krajiny, ale zaviazali sme sa k zákonu o krajinnom plánovaní aj v rámci schvaľovania zákona o územnom plánovaní, kde máme jednoznačne napísaný odkaz, že budeme mať zákon o krajinnom plánovaní ako odkaz, čiže to znamená, ak to nebudeme mať, tak v tejto časti nebude tento zákon, ktorý sme schvaľovali z vašej dielne, účinný a vykonateľný a taktiež je to jeden z míľnikov, ktorý sme schválili v rámci plánu obnovy, kde sme sa zaviazali, že takýto zákon bude schválený. Ja si myslím, že je to správne, že takýto zákon bude, pretože v súčasnosti dá sa hovoriť o tých systémoch ekologickej stability, tých ÚSES-och, MUSES-och a RÚSES-och, sa to v skratkách volá, tak tým, že nie sú záväzné, respektíve ich záväznosť si individuálne preberá len jednotlivé tie samosprávy pri schvaľovaní svojich územných plánoch a závisí to od osvietenosti zastupiteľstiev, tak tuná vlastne ten verejný záujem bude zastupovať štát a tie prírodné hodnoty, ktoré majú zachovať udržateľnosť a prepojiteľnosť tých jednotlivých systémov, bude zabezpečovať tento krajinný plán. Účasť verejnosti je tak ako pri iných dokumentoch a dokumentáciách, tu sa netreba báť nejakých zákazov stavieb alebo niečoho, tak to vôbec krajinný plán o takýchto veciach nehovorí. On hovorí o najoptimálnejšom usporiadaní územia tak, aby bola vlastne zabezpečená tá spojinnosť, konektivita jednotlivých tých územných a biologických hodnôt.

Ste začali tak presne, že si musím otvoriť dokumenty, takže... Zákon o krajinnom plánovaní je zákon, ktorému sme sa zaviazali aj v medzinárodných dohovoroch a vnímam ako jeden z kľúčových zákonov, ktorý je dôležitý pre oblasť ako podklad, územnoplánovací podklad pre oblasť územného plánovania. Sme sa k takémuto postupu zaviazali aj v rôznych medzinárodných dohovoroch. V súčasnosti krajinné plánovanie územnoplánovacie podklady pre plánovanie zahŕňajú územné systémy ekologickej stability, ktoré sú vypracované na rôznych úrovniach od miestnej úrovne regiónov až po územný plán ekologickej stability Slovenskej republiky. Len problém je, že tieto dokumentácie nie sú záväzné pre územné plánovanie a takým aj, takýmto spôsobom sa vlastne aj premietajú do územných plánov a je naozaj dôsledkom toho, že ten verejný záujem, ktorý je deklarovaný na ochranu prírody, krajiny, životného prostredia a ochranu klímy, ktorá je veľmi dôležitá pre fungovanie celej, celej zemegule, tak tieto základné princípy fungovania krajiny neboli, nie sú dostatočne premietané do podkladov, na základe ktorých ďalej sa pripravujú iné dokumentácie, v prvom rade územný plán, programy starostlivosti o les, ale sú to aj vodné plány a iné dokumentácie, ktoré musia vychádzať z toho, čo vlastne naša spoločnosť chce dosiahnuť v ochrane krajiny, v ochrane spoločnosti ako takej, lebo krajina, to nie sú len biologické prvky krajiny, ale v akom stave máme krajinu, v takom stave máme aj zdravotný stav obyvateľstva. To sa premieta následne aj do sociálnej a inej oblasti spoločnosti.
Čiže ja vítam, že prichádza ministerstvo životného prostredia so zákonom o krajinnom plánovaní. Vítam aj to, že tento zákon prešiel rozsiahlym medzirezortným pripomienkovým konaním, že to nie je zákon, ktorý vychádza, pri všetkej úcte, z poslaneckých lavíc z jedného dňa na druhý, ale že je to aj výsledok takéhoto medzirezortného pripomienkového konania a ktoré sa konalo už pred niekoľkými mesiacmi.
Mám však zopár postrehov k tomuto zákonu, ktoré by som rada zadefinovala a informovala o tom predkladateľa, že budeme v prípade, že ten zákon prejde do druhého čítania, budeme, bude potrebné o niektorých veciach hovoriť a ich upraviť v rámci druhého, druhého čítania. Ide v podstate viac-menej o procesné veci v celom tomto zákone, nespochybňujem tie dokumentácie ani systém toho, že krajinný, krajinný plán má mať na starosti štát a štát vlastne ako dokument dáva potom následne samosprávam a ostatným ďalším orgánom a organizáciám, ktoré budú vychádzať pri svojich dokumentáciách a spracovávaní svojich plánov a koncepcií z takéhoto dokumentu, takejto dokumentácie krajinného plánovania ako z východiskového dokumentu.
To, čo by som požadovala, aby sme sa o ňom rozprávali, sú teda tie procesné stránky, v prvom rade ten proces toho schvaľovania, ako som povedala, bude ho schvaľovať štát, štát, ktorý bude reprezentovaný na tej miestnej úrovni podľa vášho návrhu okresným úradom a na tej krajskej vyššom stupni na úrovni ministerstva životného prostredia. Tu si myslím, že ten okresný úrad nie je, nie je vhodný, ale mal by to byť okresný úrad v sídle kraja, pretože ten miestny krajinný plán má kopírovať nejakú geografickú alebo nejakú krajinnú štruktúru, ktorá nie je zadefinovaná podľa územno-samosprávneho členenia, ale podľa nejakých geograficko-krajinných, geologických podmienok, a preto dáva väčšiu logiku, aby to bolo, takýto schvaľovací proces koncentrovaný, aj metodicky jednoduchšie uchopiteľný cez okresné úrady v sídle kraja, ktoré teda budeme navrhovať, aby sa toto preformulovali, tie kompetencie, a okresné úrady aby boli z tohto procesu ako schvaľujúci orgán vyňaté. Nehovorím, že majú byť vyňaté z celého procesu, možno nejaké stanoviská, vyjadrovania, s tými by som nemala problém, ale aby neboli schvaľujúcim orgánom pre ten miestny krajinný plán.
Čiže s tým by vlastne súviseli úpravy ďalších paragrafov ako v § 9, kde máme teda orgánom krajinného plánovania ministerstvo a okresný úrad, čiže tam by sme dali ministerstvo a okresný úrad v sídle kraja. Potom sú tam, samozrejme, napríklad že sa mi zdá úplne nadbytočná kompetencia pre ministerstvo, aby sa vyjadroval k zadaniu miestneho krajinného plánu, to sa mi zdá nadbytočné, aby ministerstvo ako ten vrchný orgán sa vyjadroval. Jedine, že by malo to vyjadrenie, ale tu to tak nie je zadefinované v zákone, že by vlastne posudzovalo súlad toho zadania s tým krajinným plánom Slovenska. Vtedy by to tú logiku dávalo, ale len ako nejaké vyjadrenie sa, ktoré by malo byť, myslím si, že bude len zahlcovať prácu ministerstva a nevidím to ako potrebné. Čiže § 11, to je ten okresný úrad, ktorý teda by sa predefinoval na okresný úrad v sídle kraja.
Potom mám tuná pomerne viacero pripomienok pre zoznam spracovateľov, je to § 13. Tu sa mi zdá, že ideme trošičku nad rámec, nad rámec toho, porovnateľných profesií pre takúto činnosť a tu určite budeme trvať na tom, aby sa tie kritériá a požiadavky na týchto odborne, odborne spôsobilé osoby sa zosúladilo s inými obdobnými profesiami, najmä čo sa týka profesistov pre územné plánovanie, kde máme napísané v zákone o územnom plánovaní, v tom novom, že odborná spôsobilosť osoby sa overuje každých 15 rokov skúškou odbornej spôsobilosti a úrad upustí od vykonania skúšky, ak táto osoba preukáže činnosť v oblasti obstarávania najmenej jednej územno-plánovacej dokumentácie v období posledných troch rokov. Myslím, že by sa toto znenie, ktoré som citovala zo zákona o územnom plánovaní, malo primerane premietnuť aj sem, aby tie kritérií, požiadavky boli, boli obdobné, čiže aby sme tie kritériá, že odborne spôsobilá osoba, ktorá v praxi bežne túto činnosť vykonáva, by nebola úradníkmi ministerstva preskúšavaná, je to len priestor na nejaké nie celkom korektné správanie sa, ako v minulosti sme boli svedkami pri iných takýchto spôsobilostiach.
Potom taktiež mám trošku otázky a veci do diskusie, čo teda je tu zoznam spracovateľov a požiadavky na vzdelanie týchto osôb, je to stále v tom § 13, kde sa teda, sú vymenované možno až nadbytočne odbory biológia, ekologické, environmentálne vedy, vodné hospodárstvo, lesníctvo, poľnohospodárstvo a krajinárstvo alebo vedy o Zemi, pričom vedy o Zemi dnes zatiaľ teda nie sú zavedené, možno v tom novom systéme vzdelávania sa plánuje, čo je zadefinované, vedy o Zemi, v tom prípade by mal byť tu odkaz na zákon vysokoškolský, že čo sa tým myslí, ale rozhodne napríklad mi tu chýba odbor geológie, kde geológia je základ pre krajinné plánovanie, pretože od geológie vychádza hydrogeológia a vychádza taktiež to, čo vlastne je na povrchu Zeme, tak to sa odvíja od geológie. Čiže ak máme mať vymenované tie rôzne vedy, určite tu musí byť doplnená aj geológia alebo upravené trošičku všeobecnejšie a nemusíme sa potom hrať s jednotlivými študijnými odbormi. Toto je teda dosť zásadná, zásadná požiadavka, ktorá, ktorá je, bude kľúčová pre to, pre predloženie a schválenie pozmeňovacieho návrhu a následné schválenie zákona ako takého.
Taktiež v § 15 sa vymenúvavajú podklady na obstarávanie dokumentácie krajinného plánovania. Sa mi zdá nadbytočné, aby tu naozaj boli vypísané všetky tie rôzne plány a projekty, koncepcie, lebo keď ich tam vypíšeme všetky, akože všetky a na jeden zabudneme, tak potom sa povie: aha, ale tento nie je potrebný. Čiže tu by som odporučila tiež zjednodušiť, vypustiť tieto, tú úvodnú časť § 15, to ´zjavne zjednodušiť´, pretože ani tá textácia v § 15 nekorešponduje s dôvodovou správou, kde v dôvodovej správe sa napríklad spomína, že jedným z podkladov je aj program starostlivosti o les, ale podkladom pre túto dokumentáciu ten PSL nie je. Ono to má platiť síce aj naopak, že keď budeme mať krajinné plánovanie, tak nový PSL musí byť, program starostlivosti o les, musí byť v súlade s krajinným plánovaním, ale keďže vieme, že tie dokumentácie sa schvaľujú na desať rokov a schvaľujú sa po jednotlivých lesohospodárskych celkoch, tak určite tam bude časový nesúlad a aj ten krajinný plán, ktorý sa bude vytvárať ako nový, by mal akceptovať platné rozhodnutia v programoch starostlivosti o les a vysporiadať sa v prípade, že teda tam sú nejaké nezrovnalosti s predstavou krajinného plánu. Takže tiež navrhujem zvážiť ten § 15, zjednodušiť radšej, niekedy menej je viacej, ako teda aby sme tam na niečo zabudli. A ak by to malo byť takto, tak mal by tam určite pribudnúť aj program starostlivosti o les ako jedna z vecí, ktorú som si teda všimla, možno je toho aj viacej, čo pri detailnom čítaní možno ešte na niečo prídeme.
Už, ešte mám pripomienku teda k lehotám. Je tuná v rámci prechodných ustanovení termín 31. decembra 2024. Treba zvážiť, že či teda toto je stihnuteľný dátum pre tie odborne spôsobilé osoby. Možno áno, ale s tým, že vlastne samotná účinnosť zákona, tak bude ju treba upraviť. Potom v článku 9, ktorý sa týka súvisiacej zmeny zákona o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok, tak tuná tiež bude treba ustriehnuť, aby tam bolo ten okresný úrad v sídle kraja, tak ako som povedala, že sa mi to, dáva mi to väčšiu logiku, alebo je to jedna zo zásadných našich pripomienok, takže v tom prípade bude potrebné opraviť aj tento článok 9.
No, účinnosť. Článok vlastne posledný, článok 15 hovorí, že tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2023, tak tuná určite posunúť to na termín 1. januára 2024, a to z toho dôvodu, že budú medzitým voľby, určite sa budú upravovať zákony o územnom plánovaní, o výstavbe, kde je nastavený nejaký termín k 1. januáru 2024, je kľudne možné, že tieto termíny nový parlament alebo nová vláda bude odďaľovať tak, aby dokázala vytvoriť, tie povinnosti zabezpečiť, ktoré sú v tých nových zákonoch schválené a majú mať účinnosť a platnosť teda od 1. januára 2024, čiže tento termín sa mi zdá veľmi skorý, aby ten zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2023, takže tu navrhujem, aby tam bol 1. január 2024.
Tak to sú také moje avíza, ktoré by sme v tomto zákone v druhom čítaní chceli uplatniť. My zákon ako taký v prvom čítaní podporíme z tých dôvodov, ktoré som povedala, že považujem za dôležité, aby dokumentácie o ekologickej stabilite, o krajinnom plánovaní naozaj mali podobu schválených dokumentov, ktoré budú záväznými podkladmi pre spracovávanie ďalších dokumentácií či územného plánu alebo tých iných koncepcií stratégii plánov, ktoré následne budú z tohto vychádzať. Hovoríme všetci o tom, že máme tu silnú klimatickú zmenu, niektorí pomenovávajú procesy, ktoré so súvisiacou zmenou klímy prebiehajú až klimatickou krízou, a to, čo nám jediné pomôže zachovať trvalo udržateľný chod našeho života, krajiny, spoločnosti ako takej, je udržať zdravú krajinu, ktorú sme povinní užívať tak, aby tie hodnoty, ktoré nám naša krajina, naša zem poskytuje, sme dokázali užívať nielen my, ale aj budúce generácie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. So súhlasom dvoch poslaneckých klubov SaS a SME RODINA navrhujem a prosím o prestávku na poradu klubov k bodu č. 10, tlač 1362. Stačí nám naozaj dve minútky.

Pán predseda výboru, no, ste predsedom výboru najväčšieho poslaneckého klubu a myslím si, že mali by ste si aj ctiť dohody, ktoré boli urobené. Tento zákon bol urobený ako súčasť dohody schváleného štátneho rozpočtu práve z toho dôvodu, aby boli naplnené aj niektoré rozpočtové výdavky a výdavkové príjmy, a teraz tu hovoríte úplne niečo iné.
Ako vy, vy sa počúvate, čo vy tu rozprávate? Najprv vy obviňujete SaS-ku, že však my sme lobisti, lebo nechceme daň z rúry, keď pristúpime k tomu, že sa tá daň z rúry bude zdaňovať, tak teraz vlastne vy hovoríte, že to netreba, a vy, vy ste teraz ten najväčší lobista v tejto (povedané so smiechom), tejto snemovni a nezrozumiteľný. A vám nerešpekto... rešpektovať nejaké spoločné dohody, aj keď možno, že nepríjemné, ale dohody, ktoré boli urobené k tomu, aby sa prijal, schválil zákon roka, štátny rozpočet, vám to nič nehovorí.
Ako ja dnes s úžasom tuná počúvam, čo vy aj s kolegom Vetrákom tu, tu dávate zo seba. Nechce sa mi normálne veriť, že predsedovia dvoch veľmi významných výborov takýmto spôsobom sa nekonzistentne vyjadrujú a úplne otáčajú, robia politické piruety.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, s obsahovými výhradami pani prezidentky sa nestotožňujem a myslím si, že v niektorých prípadoch naozaj nemá vecnú pravdu.
Pravdu má v tom, že je to zákon, ktorý je citlivý na vnímanie pre verejnosť, a že to pripomienkovanie alebo tá diskusia v rámci tohto zákona, ktorý ste vy predložili, mohla byť a mala byť vyššia. Aj jej stanovisko, ale aj vaše argumenty, že veď podobný návrh zákona bol predložený do legislatívneho procesu už pred niekoľkými týždňami vopred k zákonu, z ktorého som ja stiahla podpis, ale následne aj vy ste ho ako taký celok stiahli, tak tieto dve veci nesedia a myslím si, že nemali byť predmetom výhrad zo strany prezidentského paláca.
Ale s jednou výhradou sa s pani prezidentkou stotožňujem a je ďaleko závažnejšia ako, ako to, že nesúhlasím s obsahovými výhradami voči obsahu pozmeňovacieho návrhu, ktorým ste to úplne zmenili, návrh zákona, s ktorým ste prišli do parlamentu. Jednoducho tieto procesy naozaj nemôžeme takýmto dramatickým spôsobom obsahovým akceptovať a takto znásilňovať legislatívny proces. Že niekto príde s nejakým ľúbivým, jednoduchým, jemným zákonom o tom, ako budeme mať krásne červené jabĺčka, a potom to zmení, že budeme rozhodovať o nejakých jedovatých hubách. To proste takto nejde a z tohto dôvodu v podstate vyhovieme pani prezidentke my ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Vetrák, mňa celkom akože tak zarážajú tie vaše politické piruety, ktoré sa tuná dejú aj z vašej strany v období, kedy teraz vznikla nová politická situácia v parlamente aj vo vláde, a že vlastne dohody, ktoré boli urobené už v novej situácii, pre vás neplatia a že vlastne my sme teraz parlament, tak môžeme v parlamente robiť niečo iné, čo, aj čo sa vo vláde, vláde alebo premiérovi v demisii nepáči. Vyzývate kolegov, aby niekto iný dal pozmeňovací návrh, aby ste to neboli vy, lebo s tým nesúhlasí premiér, ale vlastne vy s tým súhlasíte, len nechcete byť podpísaný pod niečím, s čím nesúhlasí premiér.
Čiže ja rešpektujem to, že v parlamente sa predkladajú návrhy zákonov, ktoré reflektujú na volebný program, áno. Po tom, ako sme odišli z koalície, aj, samozrejme, my takéto návrhy predkladáme, ešte aj možno budeme predkladať, ale dohody, ktoré sme urobili, tie platia a mali by platiť v slušnej spoločnosti.
My sme vám odsúhlasili legislatívnu radu, komisiu, ktorú máte ako jediní platenú z peňazí Národnej rady. Celkom by ma zaujímalo, že ak takáto komisia, ako by sa stavala k takým, k vášmu postoju, že do prvého čítania dáte hocičo a že vlastne v druhom čítaní sa to bude vyrokovávať, pričom sám viete, že ten proces medzi prvým a druhým čítaním je mnohokrát veľmi krátky, iba pár dní, nestihne sa ani stanovisko vlády. Koľkokrát ani nezasadne Legislatívna rada vlády a to stlmenie procesu, o ktorom sme dávno hovorili, stále tu nie je, a prichádzate, naozaj vás nespoznávam. A je mi to ľúto, lebo som vás mala za takého naozaj ú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Na základe žiadosti dvoch poslaneckých klubov SaS a SME RODINA by som chcela poprosiť krátku, stačí aj päťminútovú prestávku pred hlasovaním, aby sme informovali poslaneckú snemovňu o hlasovaní k tlači 1263.

Ďakujem pekne za slovo. Naozaj už nerozumiem celkom legislatívnej iniciatíve pána poslanca Čepčeka. Asi ste si nenaštudovali dobre štatistiky, ktoré sú verejne dostupné a ktoré sú potešujúce v rámci celého Slovenska, takže ja v rámci tohto vystúpenia vám, si vám dovolím prečítať informáciu z Národného centra zdravotníckych informácií, ktoré hovoria, že počet potratov na Slovensku dlhodobo klesá, a potvrdilo sa to aj v minulom roku. Táto správa je z 29. apríla 2022.
Celkový počet sa medziročne znížil o 10 %, čo umelé prerušenie tehotenstva v uplynulom roku najčastejšie podstúpili slovenské ženy v zdravotníckych zariadeniach z Košického, Nitrianskeho kraja. A najmenej ich bolo v Prešovskom kraji. Z celkového počtu potratov tvorilo 51, vysoké číslo, 51 % spontánne potraty a nasledovali potom umelé prerušené tehotenstvá mimomaternicové tehotenstvá a iné potraty.
To znamená, z celkového čísla, ktoré štatistika, statistika uvádza, je aj vysoký počet na... na... spontánnych potratov. Myslím si, že mali by sme sa venovať práve tejto oblasti a ove... a dôvodom, prečo ženy nedokážu vynosiť dieťa, že to je práve spôsobené aj zlým životným prostredím. Mnohokrát sú to dôvody, pre ktoré aj nemôže dôjsť k otehotneniu napríklad z dôvodu toho, že žena alebo muž požívajú dlhodobo napríklad vodu s vysokým obsahom nejakých látok, ktoré, ktoré spôsobujú neplodnosť napríklad u muža. Máme tieto situácie na Žitnom ostrove, kde dlhodobo je známe, že bola voda s atrazínom, ktorú, až po dlhom čase bola identifikovaná prítomnosť tejto látky, a pritom, pritom môže byť práve v tejto lokalite, kde, kde žije veľa mladých rodín, a trápia s tým, že nemôžu mať dieťa.
Čiže zaoberajme sa pomocou, pomocou v tejto oblasti, a nie robenie si takejto agendy z vecí, kde vlastne legislatívna úprava súčasná, zdá sa, že je dobrá, keďže ten počet klesá. Keď si pozrete grafy na stránke Národného centra zdravotníckych informácií, tak oproku... oproti roku 1997, kde sú tieto štatistiky zverejnené, tak ten pokles je naozaj radikálny a potešujúci, takže v podstate toto je vec, na ktorú som chcela upozorniť, že by bolo treba zapodievať sa a venovať sa, a uvítala by som z vašej strany, keby ste sa tejto oblasti viacej venovali ako tomu, čo robíte, a robíte si z toho svoju politickú kampaň.
Ďakujem pekne.

Robila som si poznámky z diskusie, ktoré tu odzneli, tak by som rada zodpovedala aspoň na časť z nich.
Chcem povedať, tento zákon je pre vidiek. Práve je pre vidiek. A je plne v súlade s vlastníckymi právami a s rešpektom k ochrane vlastníckych práv a v súlade, s rešpektom k ochrane prírody. Je plne v súlade s ústavou a garanciou voľného pohybu osôb, tak ako je to aj doteraz.
Ale, samozrejme, sme pripravení na diskusiu, odpovedať na akékoľvek otázky, ktoré, ktoré máte, pretože my sme niekoľko mesiacov pracovali na tomto návrhu zákona, nepracovali sme na ňom sami ako predkladatelia ani nie za zeleným stolom, ale naozaj pracovali sme, rokovali sme s viacerými subjektami.
Zákon bol pripravený v úzkej koordinácii s pracovníkmi ministerstva školstva, so zástupcami ministerstva životného prostredia, bol prerokovaný s ministerstvom vnútra, kde vlastne najmä časť Horskej záchrannej služby do zákona vstúpila, a práve aj s tou otázkou, ktorú pán Kuriak predložil, aby som mu vysvetlila, aký je rozdiel skialpinizmus a freeridové lyžovanie a podobne, táto definícia je presne definícia, na ktorej trval rezort ministerstva vnútra, aby sa rozlíšil ten pohyb v tých, v tých nuansoch, ktorých ja vám, ja vám ich neviem zdôvodniť, že prečo sú až také významné, ale pre tých, ktorí sa pohybujú vo vysokohorskom prostredí, hlavne čo sa týka Horskej záchrannej služby, ale aj horských vodcov a horských sprievodcov, je veľmi dôležité, aby to mali jasne zadefinované.
Rozdiel medzi horskými vodcami a horskými sprievodcami sa aj tuná lepšie definuje, pretože ten horský sprievodca nemôže doprevádzať vo vysokohorskom teréne napríklad tam, kde nie sú turistické značky, ako horský vodca môže viesť aj na niektoré pohoria alebo trasy, ktoré sú mimo turistického značenia. Toto boli kľúčové požiadavky práve Asociácie horských vodcov, ale hovorím, aj Horskej záchrannej služby, ktoré vyplynuli z rokovania na ministerstve vnútra.
Vyjadrovali sa aj lesníci, mali sme samostatné stretnutie na ministerstve pôdohospodárstva so sekciou lesníkov, kde boli zapracované prakticky všetky ich pripomienky, ktoré sa týkali, čo sa... nejakého lesného hospodára, pohybu lesných mechanizmov, využívania lesných trás na turistické, na turistické účely.
Veľa ste sa tu dotýkali aj práv na to obmedzovanie vlastníckych práv v súvislosti s obmedzením bežného obhospodarovávania. Áno, samozrejme, čo je obmedzenie bežného obhospodarovania, keď turista prejde lesom po pozemku XY vlastníka? No asi žiadne, keďže ten vlastník, teda ten, ten človek má ústavné právo chodiť kdekoľvek, pokým mu to zákon nezakáže. A zákon zakazuje pohyb, voľný pohyb, zákon o ochrane prírody zakazuje voľný pohyb v územiach s vyšším stupňom ochrany, a práve zákon o ochrane prírody hovorí, že takto človek sa môže pohybovať len po turistickej trase. Ale tá turistická trasa, si povedzme pravdu, po značenej turistickej trase, nikde nebola v zákone ani vyšpecifikovaná, čo to je.
V podstate premietnuť to do absurdna, tak niekto by v súčasnosti mohol si turistickú trasu hocikde nakresliť bez akýchkoľvek dôvodov a mal by značenú turistickú trasu. A práve sa stávali aj takéto rôzne abnormálne situácie, najmä v súvislosti so značením rôznych typov turistických trás, ktoré neboli turistické trasy v zmysle takého značenia, ako poznáme, že idete z miesta A do miesta B po nejakej žltej, zelenej, modrej alebo červenej trase, ale boli to iné typy turistických trás, ktoré, ktoré si niekto premyslel, že by taká turistická trasa mohla byť. Sú to rôzne trasy aj iného charakteru, napríklad pútnického alebo, alebo rôzneho iného, ktoré, ktoré nie sú súčasťou takých tých bežných turistických trás.
Práve taká tá svojvoľnosť alebo ľubovôľa, nechcem povedať, dehonestujúco, že svojvôľa, ľubovôľa pri tvorbe turistických trás začínala spôsobovať problém v praxi. A práve jedna iniciá... z iniciátorov tohto zákona bol práve Klub slovenských turistov, s ktorými sme mali opakované prerokovávania. Čiže to nebolo, že my sme si tuná piati-štyria sadli a urobili zákon. Práve od nich vzišiel ten impulz, že je potrebné, aby turistická značka mala zákonnú ochranu, že je to značka vo verejnom záujme, aby nemohol niekto napríklad aj vlastník si svojvoľne, keď už má, historicky mu ide turistická trasa v jeho území, tak on si povie, ja to tu nechcem, vyrúbe značky a namaľuje niekam inam.
Ustanovujú sa pravidlá, ako sa takéto situácie majú riešiť, a áno, a v prípade, teda že iná možnosť nie je, že nie je možná dohoda, tak tá dohoda nie je možná, možno v takých prípadoch, kedy neexistuje alternatívne riešenie a kde je napríklad turistická trasa vedená cez, po nejakom bezpečnom mieste a mala by ísť, aby došlo dajme tomu k vyhoveniu protistrany, po nejakej trase, ktorá je nebezpečná, tak v takom prípade ten okresný úrad povie, že tento úsek je vo verejnom záujme, a vtedy má, samozrejme, aj ten, ktorý je obmedzený v tých právach, nárok na kompenzáciu. Tá kompenzácia, žiadna vyhláška, my nemáme ani nesplnomocňuje tento zákon, aby sa vytvárala nejaká vyhláška. Práve sme nechceli ísť do nejakých podzákonných noriem. Tu sa odvolávame na nariadenie vlády, nariadenie vlády už dnešné (7/2014) presne ustanovuje aj sumu za obmedzenie kompenzácie za obmedzenie bežného obhospodarovania.
Zákon presne hovorí, čo to je bežné obhospodarovávanie z titulu ochrany prírody. Toto je z titulu využitia tej časti pozemku pre turistické účely, čiže v tomto duchu, keď sa zákon prijme, nariadenie vlády bude doplnené, bude musieť byť doplnené aj o tento účel, na ktorý sa to nariadenie vlády s tými istými výpočtami aj s tými istými finančnými náhradami bude uplatňovať. Ak by k tomu došlo, tak 50 % pozemkov, po ktorých sa turistické trasy v súčasnosti vedú, sú v štátnom vlastníctve, tých 50 % je v nejakom inom type vlastníctva, a ak pán Svrček, pán poslanec Svrček spomínal, že na aký pozemok, či na celý pozemok, alebo len na časť. No, samozrejme, že len na časť toho pozemku, po ktorom tá turistická trasa vedie, môže byť otázka, že čo to je turistická trasa, že má teda 10 km a šírku 1,5 alebo 2 m, ale to je vecou už toho nariadenia a myslím si, že do takéhoto detailu zákon naozaj nemusí ísť a že vlastne toto bude upravené v tom samotnom nariadení vlády, ktoré tu je.
Čo sa týka finančných dopadov, tak už v súčasnosti z prostriedkov ministerstva školstva, vedy a výskumu sú financované tieto turistické trasy, značenie cez grantové výzvy, je to v sume asi 150-tisíc eur ročne, plus sú to ďalšie prostriedky, ktoré sa poskytujú na budovanie rôznych typov iných trás, cyklotrás a podobne, dohromady možno ide o 300-tisíc eur ročne.
Ak by sme počítali, prepočítavali to obmedzovanie hospodárenia, tak v podstate sme to narátali zhruba na 35-tisíc eur ročne, ak by dochádzalo k tomu, že tí vlastníci, ktorí sa cítia obmedzení tým prechodom človeka po jeho úseku turistickej trasy, tak ide zhruba o takéto finančné vyčíslenie.
Takže to chcem len povedať, že naozaj nebolo to za zeleným stolom, rokovalo sa prakticky so všetkými dotknutými ministerstvami, ktoré do tejto, do tohto mohli zasiahnuť turistami, Horskou záchrannou službou, horskými sprievodcami, vlastníkmi, vyjadrovali sa, vyjadrovalo sa aj asociácia tých nevlastní... vlastníkov pozemkov. No, takže toto je, čo sa týka tých peňazí.
Bola tu ešte otázka, že prečo register má, je verejný a neverejný, v podstate nejde o žiadne nejaké utajované informácie, ale len register samotný má aj verejnú, aj neverejnú časť, ten register, ktorý sa tvorí pre agendu športu. To znamená sú tam nejaké záznamy interného charakteru ministerstva. Nejde o to, že by tam mali byť nejaké veci, ktoré by nemali byť zverejňované, čiže všetko, čo je potrebné pre ten, pre informácie turistických trás, tak tam vlastne je verejné.
Bola tu ešte otázka, čo sa týkalo aj nejakých obáv z nejakých nútených obmedzení na tých turistických trasách, a tu vidím práve ten výhodu, tú výhodu a ten benefit pre, pre ľudí, pretože ten, kto ide, plánuje si nejakú turistickú, turistický výlet, nie bežný, že na nejakú krátkodobú turistiku, ale plánuje si nejaké dlhšie turistické výlety, tak práve z tohto registra bude mať tie informácie od Horskej záchrannej služby, bude mať informácie od lesných obhospodarovateľov, kde môže byť aj dočasná uzávera, napríklad práve z titulu, že lesný hospodár tam bude realizovať ťažbu, a upozorní, že sa tam realizuje ťažba alebo že je spoločná poľovačka, alebo že je obmedzenie veterinárneho charakteru a zákaz vstupu do nejakého územia. Tieto práve, toto je vlastne ten benefit pre verejnosť, tento register, ktorý bude dostupný, tým, že vlastne si bude môcť každý turista naplánovať svoju turistickú trasu tak, aby vedel, čo ho na nej čaká, nielen pekné veci, ale dajme tomu aj nejaké prekážky, ktoré tam môžu byť z titulu uzávery alebo opravy, alebo, ja neviem, nejakých vývratov stromov, že nepriechodnosti tej turistickej trasy, takže ak naozaj... ale, samozrejme, tieto otázky, pripomienky sú plne legitímne a ten zákon určite pôjde cez medzirezortné pripomienkové konanie také, ako sa bežne robí pre poslanecké návrhy, ktoré prejdú do druhého čítania, a ak tam vzídu relevantné pripomienky, tak potom pozmeňovacím návrhom, samozrejme, sme ochotní zákon pripraviť tak, aby bol, aby slúžil, slúžil v prvom rade verejnosti.
Ďakujem pekne.

Martin, správca turistickej trasy je ten, ktorý sa stará o trasu ako turist... v zmysle turizmu. To znamená, značenia, značenia nielen turistickej značky, ale nejakých aj informačných panelov. A zabezpečuje, aby tá trasa bola riadne vyznačená, a keď v prípade poškodenia by toto poškodenie značenia bolo nahradené.
Čo sa týka vlastníctva, samozrejme, vlastník, to sú ústavné práva vlastnícke, ktoré nie sú nijako narušované. Avšak treba pamätať aj na to, že ústava hovorí o tom, že každý sa vlastne môže pohybovať všade, pokým zákon to nejako nezakáže. To znamená, že aj dnes po lese tam, kde to zákon nezakáže, to znamená zákon o ochr... v prvom rade zákon o ochrane prírody, sa človek môže pohybovať, kdekoľvek chce, aj mimo turistických trás. Faktom je, že štyri pätiny turistov chodí po tých turistických trasách a chodí po tých aj súkromných pozemkoch.
Čo sa týka starých trás, tak tam je v prechodnom ustanovení, že tie existujúce trasy do účinnosti tohto zákona sa považujú, že boli, boli navrhnuté a zriadené v zmysle tohto zákona. V prípade, že vlastník alebo správca, alebo ktokoľvek namieta nejaký úsek trasy, ktorý tam z nejakého dôvodu nechce mať alebo nemôže mať, alebo má tam nejaký iný záujem, tak navrhne presmerovanie tejto trasy. Nemôže to urobiť sám, že ide a vyrúbe, vyrúbe stromy, kde sú značky, alebo nakreslí nejako inak tú trasu, ale je presne stanovený postup, ako sa takáto trasa preloží na iné miesto po dohode s vlastníkmi, pretože každá nová trasa musí mať už dohodu s vlastníkmi.
Čo sa týka kompenzácií, tie sa týkajú obmedzenia bežného obhospodárovania. To znamená, že keď niekto prechádza cez pozemok, bežne ťa neobhospodá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)