Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, pán predseda výboru Vetrák, dlhé mesiace, už od začiatku tohto volebného obdobia spoločne hľadáme priestor, ako vylepšiť predkladanie návrhu zákona, ako zlepšiť legislatívnu tvorbu zákonov, nielen vládnych, ale aj poslaneckých. Viem, že momentálne predmetom tejto legislatívnej úpravy nejde vyriešiť všetko a komplexne, mali sme o tom množstvo dis... debaty, ale je fajn, že aspoň parciálna časť, čo sa týka dopadov na podnikateľské prostredie, je šanca, aby sa upravila, verím, že dôjde k nejakej zhode.
Ale naozaj by som rada apelovala na poslancov aj na úvahy možno aj vašej legislatívnej komisie, že rozhodne je potrebné, aby sa stlmil trošku, spomalil ten legislatívny proces, pretože niekedy je pár dní doslova medzi prvým a druhým čítaním, medzi tým, kedy príde stanovisko z odboru legislatívy parlamentnej. Potom sa pripravujú rôzne pozmeňovacie návrhy, nie sú dorokované, a potom z toho vzniká ten dojem chaosu v Národnej rade, a keď sa, by sa získal širší čas, dlhší čas na prerokovanie, možno aj sme hovorili o tom, aby niektoré návrhy zákonov, nie niektoré, ale teda aby aj poslanecké návrhy zákonov išli do medzirezortného pripomienkového konania, aby mala možnosť sa vyjadriť aj širšia verejnosť.
Samozrejme, komplikovanejšie je to už s tými pozmeňovacími návrhmi, ale aspoň niečo poďme urobiť, poďme zlepšiť krok za krokom.

Žiadna vojna nie je humánna, ale brániť sa voči agresorovi je správne a spravodlivé. Pri každej vojne trpia civilisti. Áno, je to hrozné. Ale nie pri každej vojne dochádza k snahe o vyhľadenie národa, to, čo vlastne má snahu ruský agresor, ktorý chce vyhladiť ukrajinský národ. Nie Ukrajina je agresor. Ukrajina je obeťou. A preto je nevyhnutné poskytnúť Ukrajine všestrannú pomoc. Aj vojenskú pomoc. Aby sa dokázala brániť, aby dokázala brániť svojich obyvateľov, aby dokázala brániť územnú celistvosť svojej krajiny. Tak je to správne, aj keď je to možno pre niekoho ťažké, aj keď je to vojenská pomoc, pri ktorej aj zomierajú ľudia.

Som v šoku, koľko kolaborantov s vojnovým násilím, s násilím na civilistoch, kolaborantov s okupáciou cudzích vojsk v mierumilovnej krajine, kolaborantov, ktorí si ani, pevne verím, že si neuvedomujú, čo hovoria. Ale, žiaľ, asi veľmi dobre si uvedomujú. Chcela by som tomu uveriť, že nevedia, čo činia. Ale vedia. A sú spojencami agresora, sú spojencami tých, ktorí chcú vyhladiť ukrajinský národ. Sú spojencami tých, ktorí chcú a súhlasia s tým, aby Ukrajina zmizla z povrchu zemského.
Vojna na Ukrajine začala vo februári minulého roka. Tá vojna, ktorá spočiatku sa javila, že bude pozemnou operáciou, keď 3. marca pozemné sily ruskej armády prišli ku Kyjevu. Obsadili územia, obkľúčili Kyjev a mesiac plienili územie v okolí Kyjeva. Ničili školy, škôlky. Keď boli vytlačení ukrajinskou armádou a silnou domobranou Ukrajincov, tak zanechali tam mínové polia. Mínové polia, nie štandardné míny vojenské, ale tie, ktoré trhajú nohy a ruky, mrzačia ľudí. Takéto mínové polia sme videli v okolí Kyjeva, kde boli ešte stále územia opáskované ´zákaz vstupu´, lebo je tam, sú tam míny.
Pred pár hodinami tu na tomto mieste, ako stojím ja, stála podpredsedníčka ukrajinského parlamentu Olena Kondratiuk. Počúvali ste tu? Počúvali ste, čo hovorila? Čo hovorila o vojne, ktorá ohrozuje demokraciu na svete. Že keď táto vojna bude prehratá, nebude to prehra Ukrajiny, ale bude to prehra pre demokraciu na svete. Bude to prehra, priestor na to, aby vznikla ďalšia svetová vojna. Ukrajina bez vojenskej pomoci by dnes už neexistovala. Ukrajine pomáhame na to, aby bránila svojich ľudí, svojich obyvateľov, svoje územie. Nie aby útočila na Rusko. Nie aby útočila na nás alebo na Bielorusko, alebo na inú krajinu. Ona bráni svojich ľudí.
Tá vojna dnes sa nevedie pozemnými operáciami, ako sa tu posmešne vyjadruje pán Kuffa, však ani vojna tam nie je. Tá vojna sa vedie v prvom rade zo vzduchu. Balistickými ultrarýchlymi raketami, ktoré vystrieľajú z Čierneho mora z Bieloruska a z okupovaného územia. Raketami, ktoré sú prakticky nezostreliteľné. Niektoré sa podarí zachytiť, ale mnohé dopadnú na svoj cieľ. Cieľom je ničiť infraštruktúru. Cieľom je zničiť Ukrajinu, vyhladovať ju, pretože zničiť jej priemysel, energetickú a inú infraštruktúru. Aby ľudia boli o hlade, o smäde, bez elektriny. Šíriť strach. Každý deň tam majú poplach. Tí ľudia naozaj sa učia žiť s vojnou. Ale tá vojna sa vedie zo vzduchu a vedie sa na civilistoch. Šíri sa strach. Šíri sa to, o čom hovorila tu aj podpredsedníčka, to, čo svedectvo sme my doniesli z Ukrajiny, keď sme sa stretli s konkrétnymi ľuďmi, ktorí nám rozprávali svoje skutočné príbehy. Pretože aj nám sa zdalo neuveriteľné tie množstvá detí, ktoré sú násilne deportované. Nám sa tiež zdalo nemožné, že takéto násilie na civilnom obyvateľstve by sa mohlo vôbec v dnešnej dobe v Európe diať. Ruské vojská porušujú, porušujú aj konvencie na ochranu obyvateľstva, Ženevský dohovor o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch. Smiať sa zo znásilňovania ľudí, najmenšie dievčatko bolo štvorročné. Osemdesiatročná žena, áno, aj mužov znásilňovali, nie ženy, vojaci. Ruskí vojaci znásilňujú mužov. Aj také sa deje.
Násilná deportácia detí do Ruska. Ich rusifikácia, to sú znaky genocídy a tuná spochybňovať zo strany poslancov Národnej rady, ktorí hovoria, netreba im pomáhať brániť sa, brániť sa voči vyhladeniu týchto náro... ich národa, je obludné.
A ja ďakujem, Peter, tebe, že si inicioval legislatívne správny proces, aby sme zastavili toto uznesenie, ktoré podfu... nie podfukom, no, žiaľ, spôsobom, ktorý naša legislatíva umožňuje, nemusela, keby zákon bol upravený. Ale tak potichučky poza chrbát chceli zaviazať, aby Slovensko prestalo pomáhať Ukrajine, pretože pomoc, že sme doniesli generátory, pomoc, že Slovensko pomáha humanitárne aj inou pomocou, je veľmi dôležitá. Ale bez vojenskej pomoci by neznamenala nič, pretože už dnes by sme nemali komu pomáhať, pretože by Ukrajina neexistovala.
Toto nie je lokálny konflikt, ako sa tu snažil niekto povedať. A že my sa do toho nemiešajme. Nie, toto je svetový konflikt. Táto vojna sa týka priamo Slovenska a ďalších krajín. A my sme morálne povinní pomáhať, všestranne pomáhať Ukrajine sa brániť, pomáhať jej, aby aj ľudia dokázali žiť na Ukrajine počas vojny, aby dokázali žiť v maximálne možnom normálnom živote, prerušovanom denno-denne sirénami. Deti sa musia ukrývať do krytov. Áno, aj v Užhorode, hoci nie sú v okupovanom území, pretože tie rakety doletia až tam. Nikto nevie, kam tá raketa padne, či sa ju podarí zostreliť alebo nie. Pravidelne hynú aj civilisti vo vnútrozemí Ukrajiny, kde sa akože javí, že je relatívne pokojný život, lebo nie sú v okupovanom území.
Pevne verím, že toto uznesenie si nájde podporu v Národnej rade a zastaví obludnosti, ktoré boli predložené tuná poslancami s fašistickými názormi.

Pán predseda, ja by som poprosila poradu klubov k bodu č. 57 (tlač 1404) a stačia nám kľudne dve minútky. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sľúbila, že ešte doplním moje vystúpenie o konkrétne čísla a dáta. Dala som si spracovať takú evidenciu ohľadom údajov z overených zdrojov. Takže sú, tieto údaje sú k 17. marcu 2023.
Ukrajinské orgány k tomuto dátumu presne identifikovali najmenej 16 226 deportovaných detí, ale odhadujú, že ich počet dosahuje približne 150-tisíc. Rusko uvádza číslo viac ako 700-tisíc zadržiavaných ukrajinských detí. Aj poviem, ako sa k takémuto číslu asi dostali. Sú to čísla, ktoré sú naozaj neuveriteľné, a tie nás aj viedli k tomu, že sme chceli si tieto informácie overiť.
Organizácia Spojených národov uviedla, že obvinenia sú dôveryhodné a že ruské sily posielajú ukrajinské deti do Ruska na adopciu v rámci rozsiahleho programu. Je potvrdené, že ruské sily násilne premiestňovali ukrajinské deti bez ich súhlasu, klamali im, že ich rodičia opustili, využívali ich na propagandu, zakladali letné tábory pre ukrajinské siroty a vlasteneckú výchovu a rustifikovali ich. Podľa národného informačného úradu Ukrajiny a platformy Deti vojny, ktorá je vytvorená ministerstvom pre reintegráciu spolu s národným informačným úradom z poverenia kancelárie prezidenta Ukrajiny, sa uvádza, že k 17. marcu 2023 bolo 464 detí zabitých, podľa údajov generálnej prokuratúry, 935 zranených, 385 nezvestných podľa národnej polície Ukrajiny, 10 486 nájdených podľa národnej polície Ukrajiny a 16 226 deportovaných podľa národného informačného úradu, 308 vrátených. Počet, presný počet postihnutých detí nie je možné stanoviť z dôvodu aktívnych bojov a dočasnej okupácie časti územia Ukrajiny.
Tieto údaje však nemusia odrážať skutočný počet násilne premiestnených detí, keďže v súčasnosti prebiehajú aktívne vojenské operácie a časť územia Ukrajiny je okupovaná. Okrem toho Rusko bráni prístup k informáciám týkajúcich sa takzvaných evakuačných procesov. Tieto prekážky sú vytvárané tak aj pre príslušné orgány Ukrajiny, ako aj pre medzinárodné organizácie, napríklad UNICEF alebo medzinárodný Červený kríž, tak aj pre zástupcov občianskej spoločnosti. Ale práve zdroje od rôznych humanitárnych organizácií sú veľmi dôležité, lebo opisujú deportácie detí a konkrétne sieť prevychovaných (prevýchovných, pozn. red.) táborov ohľadom systematického premiestňovania z Ukrajiny do siete týchto prevýchovných a adopčných centier. Tie sa nachádzajú na ruskom okupovanom Kryme a v kontinentálnom Rusku.
Výskumníci identifikovali 43 inštitúcií, v ktorých boli deti z Ukrajiny držané od 24. februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Väčšina z nich sú zdravotné tábory, kam sa deti privážajú údajne na rekreáciu, zatiaľ čo iné sú zariadenia slúžiace na umiestnenie detí do pestúnskych rodín alebo na adopciu Ruska. Z týchto zistení vyplýva, že väčšina táborov sa podieľala a podieľa na proruských prevýchovných snahách a niektoré tábory poskytovali deťom vojenský výcvik alebo pozastavovali návrat detí k rodičom na Ukrajine. Toľko fakty.
Tie iné informácie, myslím si, že už v rozprave mojich kolegýň, ktoré sme spoločne strávili čas na služobnej ceste na Ukrajine, odzneli. Ale toto sú fakty, toto sú čísla, ktoré treba, aby odzneli. Toto sú informácie, ktoré poukazujú na to, že na Ukrajine sa naozaj dejú činy, ktoré hovoria o genocíde ukrajinského národa. Ďakujem.

Kolegyňa Maťka Brisudová, ďakujem ti za doplnenie tých svedectiev, ktoré sme zažili, konkrétne príklady situácie, aká sa na Ukrajine deje, a tvoje vystúpenie by si mali vypočuť najmä tí, ktorí odišli teraz zo sály a spochybňujú, že však je vojna, tak takéto veci sa bežne dejú. No aj vojna sa, vojnové konflikty by mali sa viesť podľa nejakých dohovorov, k tomu hovorí aj čl. 49 Ženevského dohovoru o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch. To, že zomierajú ľudia vo vojne počas bombardovania, je hrozné, ale to, že okupanti, ktorí okupujú územie, sa dopúšťajú zverstiev na ženách, deťoch, mužoch, že unášajú a deportujú, nedobrovoľne deportujú deti a ich rusifikujú, menia im identitu, tak to nie je normálne a musíme urobiť všetko pre to, aby sa svet ozýval, aby sa toto naozaj nestalo, že však čo, je to normálne, veď vojny sa vedú a boli aj v iných krajinách a vtedy sme nekričali. Ale toto, čo sa deje na Ukrajine, je nechutné, hrozné a musí to skončiť a musíme naozaj silno kričať, celý svet, demokratický svet kričať proti takýmto, takémuto bezpráviu.

Ďakujem veľmi pekne, Anka, za tvoje slová, doplnenie aj tých informácií z toho diania a to, čo sme my tam zažili za päť dní, tak je pravdou, že to je každodenná realita ľudí, ktorí stále žijú na Ukrajine a chcú tam žiť a chcú, aby Ukrajina fungovala. Áno, čo sa týka tej aplikácie, ja ju stále mám v svojom mobile a nedá mi a takmer denne sledujem, čo sa na Ukrajine deje. Pred pár dňami presne tá situácia nastala, kde v Kyjeve dopadla bomba na civilný dom a zahynuli tam traja ľudia. Nikto nevie, koľko rakiet sa podarí zostreliť, koľko dronov alebo tých silných, rýchlych balistických striel, ktoré sú prakticky nezachytiteľné, a učia sa žiť so smrťou, ale myslia na budúcnosť. A preto je veľmi dôležité opakovane podporovať Ukrajinu, dávať im nielen slovnú a humanitárnu pomoc, ale aj tú vojenskú, ktorá im pomôže brániť svojich obyvateľov, brániť územnú celistvosť a získať aj späť okupované územia Ukrajiny.

Ďakujem pekne za slovo. Nie je ľahké hovoriť o týchto veciach, ale je to nevyhnutné. Áno, spolu s mojimi ďalšími slovenskými kolegyňami poslankyňami, ale aj so štábom RTVS sme po roku vojny navštívili Ukrajinu. Keď sme na túto cestu išli, tak to nebolo, že ideme na výlet a každá jedna z nás sme zvažovali, že či je naozaj nevyhnutné ísť do vojnovej zóny. Ale tie informácie, ktoré okolo nás idú ohľadom unášania detí, ohľadom znásilňovania žien nielen mladého veku, aj starších osôb, mužov, mučenie, boli tak neuveriteľné, že sme si povedali, že musíme sa tejto téme venovať, ísť na miesto činu a získať si overené informácie, aby sme nečerpali len z médií a z informácií, ktoré sa až zdali neuveriteľné.
Počas našej cesty sme navštívili viacero miest. Navštívili sme aj inkluzívne centrum pre deti so špeciálnymi potrebami vo Svaľave na Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, ale aj útulok pre týrané ženy a deti pri Ivano-Frankovsku, Ivano-Frankovskej oblasti. Absolvovali sme rokovanie s podpredsedníčkou Najvyššej rady Ukrajiny Olenou Kondratiuk a s metropolitom kyjevským a celej Ukrajiny a hlavou pravoslávnej cirkvi Ukrajiny Epifanijom. Pravoslávna cirkev Ukrajiny, ktorá sa odčlenila od moskovského patriarchátu, zriadila spoločne s neziskovou organizáciou Eleos už šesť útulkov pre ženy a deti, ktoré prekonali sexuálne násilie spáchané ruskými vojakmi, a plánujú ich zvýšiť na desať.
Šlo, naša cesta bola prvou čisto ženskou návštevou poslankýň, ktorá sa na pôde ukrajinského parlamentu odohrala. Pani podpredsedníčka Ukrajiny, ukrajinského parlamentu Olena Kondratiuk nám poďakovala za aktívnu podporu a pomoc humanitárnej, sociálnej, ekonomickej a obrannej oblasti. Poďakovala sa celému Slovensku, nie nám štyrom, ktoré sme tam boli, ale za intenzívnu pomoc Slovenska.
Hovorili sme o tom, že pre poslancov oboch parlamentov je veľmi dôležité, aby sa všetky ukrajinské deti vrátili z ruského zajatia domov. A musí to byť naša spoločná úloha so všetkými krajinami Európskej únie a demokratickým svetom. Hovorili sme aj o podpore vytvorenia medzinárodného špeciálneho tribunálu pre zločin ruskej agresie proti Ukrajine a zaplatenia reparácií, aby bola pre Ukrajinu obnovená spravodlivosť.
Ukrajinci si veľmi vážia náš konzistentný postoj pomoci. A z tohto miesta chcem oceniť mimoriadne nasadenie slovenského veľvyslanca Mareka Šafina, ktorý zastupuje Slovenskú republiku na Ukrajine. Práve on aj zabezpečoval našu bezpečnosť a pohyb po Ukrajine. Prešli sme takmer tritisíc kilometrov vozidlami veľvyslanectva. A vďaka jeho nasadeniu a jeho tímu je práve slovenská pomoc doručovaná adresne. Treba povedať, že okrem adresnej humanitárnej pomoci teraz počas vojny nezabúda ani na pomoc našim bývalým krajanom, s ktorými sme mali spoločnú minulosť. A práve v tej lokalite Svaljanska, kde sú ešte školy, napríklad sto rokov práve výročie založenia školy Tomáša Garrigua Masaryka, kde spolupracuje veľvyslanectvo aj napriek vojnovému konfliktu s touto školou.
Stretli sme sa s miestnymi obyvateľmi a z ich rozprávania a zmapovaných faktov je zjavné, že dochádza k porušovaniu ľudských práv zajatcov, vojakov, civilistov, žien a detí. Doteraz bolo zdokumentovaných viac ako 16-tisíc prípadov únosu detí do Ruskej federácie a ďalších neoficiálnych nezdokumentovaných prípadov je niekoľko stoviek tisíc. Tie presné čísla mám zaevidované k 17. marcu a na záver vám ich aj prednesiem. Deti boli unesené na Krym a odtiaľ do Ruskej federácie. Žiaľ, treba konštatovať, že aktivity medzinárodného Červeného kríža v danej oblasti sú nedostatočné. Ich konanie, konanie Ruskej federácie zamerané na deti má znaky genocídy voči ukrajinského národu, voči ukrajinskému národu. Na okupovaných územiach likviduje sa ukrajinské vzdelávanie a mení sa na ruský systém. Pália knihy a systém ruskej denacifikácii je v praxi likvidácia Ukrajiny ako krajiny.
Kremeľ únosmi detí porušuje čl. 7 a 21 Dohovoru o práve dieťaťa OSN a čl. 49 Ženevského dohovoru o ochrane civilistov v ozbrojených konfliktoch, ten zakazuje násilné vysídlenie jednotlivca alebo skupiny civilistov. Deťom do 14 rokov je v zmysle ruských právnych predpisov odoberaná identita. Tieto deti sa stávajú automaticky ruskými občanmi a sú ponúkané na adopciu, pričom pri adopcii je poskytovaný štátny príspevok. Staršie deti nad 14 rokov prechádzajú silnou rusifikáciou a nie je vylúčené, že tie staršie sú aj posielané následne do bojov na Ukrajinu. Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin pred pár týždňami označil takéto nútené presídľovanie obyvateľstva za genocídu.
Ruská vládna televízna stanica prezentuje nový program ´Rozhovory o dôležitých veciach´, ktorý sa vysiela každý pondelok a má slúžiť na výchovu mládeže v duchu patriotizmu. Na programe sa zúčastňujú rôzni ľudia vrátane ministra vzdelávania, kňaza a vojaka. Okrem toho všetky stredné a základné školy v Rusku organizujú akcie s vojenskou tematikou a hnutie Junarmia zahrňuje viac ako 1,24 milióna detí, ktoré sa učia vojenským zručnostiam a zúčastňujú sa rôznych súťaží. Mužov, ženy aj deti z okupovaných oblastí umiestňujú vo filtračných táboroch, kde skúmajú ich vzťah k ukrajinskej armáde. S tým je spojené mučenie i sexuálne násilie.
Slovenská diplomacia pod vedením veľvyslanca Mareka Šafina dlhodobo spolupracuje s charitatívnou organizáciou Eleos, ktorá sa počas vojny na Ukrajine zameriava na humanitárnu pomoc v okupovaných územiach a týraným a sexuálne zneužívaným ženám. Ukrajinská pravoslávna cirkev sa odpojila od pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu, a to z dôvodu ich postoja a podpory vojny.
Rusko je štát, ktorý napadol Ukrajinu. Vraždí na jej území nevinných ľudí a ich konanie má prvky genocídy. Na druhej strane videli sme obrovskú súdržnosť, solidaritu ukrajinského národa, ktorý je silno stmelený tragickými udalosťami a je odhodlaný bojovať za svoju, ale povedzme si pravdu, aj našu slobodu.
Vojna na Ukrajine má mnoho podôb. Snažia sa žiť normálny, „normálny" život. Snažia sa rýchlo zasypávať jamy po výbuchoch, opravovať mosty a infraštruktúru, ktoré sú hlavným cieľom ruských útokov. Dôsledok týchto útokov je, že školy, nemocnice, podniky a domácnosti sú bez elektriny. Stojí ekonomika a stupňuje sa stres na ľudí. I keď ľudia si už privykli na neustále sirény, skryjú sa tí, čo majú kryt. Tí, čo nemajú, idú do miestností bez okien. Tá ich ochráni pred dronmi, ale nie pred balistickými raketami Kinžal, ktorá preletí kolmo celou budovou a úplne zničí a zabije všetko. Útoky sú zamerané najmä na elektrárne, ale stane sa, že raketa zablúdi alebo je úmyselne nacielená aj na civilné obyvateľstvo. Prechádzali sme okolo stále zamínovaných plôch v bývalej, okupovaného územia v okolí Kyjeva. Tieto zamínované plochy sú nie štandardné míny, ale sú tzv. nášľapné, tie, ktoré mrzačia ľudí. Takéto pozostatky okupácie územia v okolí Kyjeva sa stále nachádzajú.
Ukrajinci sa snažia maximálne vrátiť do bežného života, i keď sú takmer denne prerušovaní poplachmi. Taký sme zažili aj my, bolo to už spomenuté, keď sme v noci z ôsmeho na deviateho museli stráviť sedem hodín v úkryte pod hotelom. Časť mesta aj parlament, ktorý sme mali na druhý deň navštíviť, zostal bez elektriny, ale, ako som povedala, to nasadenie Ukrajincov žiť normálny život nám umožnil, že sme sa s pani podpredsedníčkou mohli stretnúť.
Po celej Ukrajine platí zákaz nočného vychádzania, ktorý sa prísne dodržiava. Napriek hrôzam, ktorým sú vystavení obyvatelia Ukrajiny, myslia aj na svoju budúcnosť. Hľadajú možnosti spolupráce a potrebujú pomoc psychológov, ktorí by dokázali pracovať s ľuďmi, ktorí utiekli z okupovaných území, a najmä psychológov, ktorí dokážu pomôcť obetiam násilností na ženách, ale aj mužoch a deťoch. S takouto prosbou sa na nás obrátili zriaďovatelia Eleosu, že sú ochotní spolupracovať a pozývajú týchto psychológov ku nim, naučia sa oni prácu s takýmito situáciami a pomôžu tým, ktorí to budú potrebovať.
Myslia aj na svoju budúcnosť v Európskej únii. Nevzdávajú sa a hľadajú partnerov na úrovni regiónov, od ktorých plánujú a chcú získať skúsenosti. Čiže aj tu nás prosia a vyzývajú, aby na úrovni, na úrovni krajov, samosprávnych, alebo aj obcí a miest, aby im sme odovzdávali skúsenosti, aby sa ľahšie dokázali prispôsobiť požiadavkám ako kandidátskej krajiny.
Cieľom našej cesty bolo okrem iného aj návrh na prijatie deklarácie v Národnej rade Slovenskej republiky o tom, aby sa vrátili unesené deti Ukrajiny, z Ukrajiny naspäť do ich domova a zastavenie praktík únosov a deportácií detí. Chceme vyzývať aj ostatné parlamenty, aby sa k nám pripojili. Je dôležité, aby Organizácia Spojených národov prijala mierový plán Ukrajiny, z ktorej musí byť zjavné, kto je agresor a aká cesta vedie k mieru, k spravodlivosti na území Ukrajiny.
Ďakujem aj tomuto plénu, že odsúhlasilo vystúpenie pani podpredsedníčky ukrajinského parlamentu Oleny Kondratiuk v stredu o desiatej a myslím, že jej slová potvrdia to, čo sme tu povedali, a verím, že padnú na úrodnú pôdu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, čo z duše neznášam, neznášam farizejstvo. A preto vás aj v mene vami deklarovanej ľudskosti a vami aj deklarovanej láske k blížnemu, si s porozumením čítajte uznesenie, lebo to, čo hovoríte, nie je pravda.
Pokračujem, teda chcem vás doplniť, aby ste si mohli občerstviť, čo je v uznesení. Áno, uznesenie Európska únia vyzýva vládu aj Národnú radu, aby zabezpečili rovnaké práva LGBTIQ osôb žijúcich na Slovensku. A to najmä na súkromný a rodinný život. Európsky parlament vyjadruje hlboké znepokojenie nad diskrimináciou dúhových rodín a najmä ich detí na Slovensku, ale taktiež aj pripomína, že monitorovaciu správu ECRI, ktorú predložila slovenským orgánom, nakoľko odporúčanie ako napríklad vypracovanie a vykonávanie akčného plánu pre túto komunitu a osoby v úzkej spolupráci nie je riešená.
Európsky parlament je vážne znepokojený beztrestnosťou skupín zameraných proti tejto skupine ľudí. Ale vyjadruje aj hlboké znepokojenie nad tým, že mladšie generácie v Európe, čiže netýka sa to len Slovenska a mimo nej sa čoraz menej zaujímajú o dejiny fašizmu, vrátane zakorenenej nenávisti voči tejto komunite a tým osobám, týmto osobám. Zdôrazňuje, že nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti sú rozšírené v celej Európe, čiže nehovoria len o Slovensku. Domnievajú sa, že Európska únia by mala začať kampane proti naratívom proti tejto komunite. A vyzýva všetky členské štáty, nielen Slovensko, aby vzdelávanie podporovalo občianske hodnoty akceptácie, tolerancie, rozmanitosti, rovnosti a rešpektu v otázkach týkajúcich sa sexuálnej orientácie, rodovej identity a prejavov a pohlavných znakov, napríklad prostredníctvom vzdelávania. Dôrazne odsudzuje vlády v Európe, ktoré sa spoliehajú na aktívnu alebo pasívnu podporu krajine pravicových a ďalších politických strán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ja budem pokračovať v čítaní toho uznesenia, čiže v bode K, komisárka Rady:
k) keďže komisárka Rady Európy pre ľudské práva varovala pred obetovaním LGBTQ plus menšín ako taktiku tak konzervatívnych a nacionalistických politikov, obhajujúcich tzv. tradičné hodnoty, aby si posilnili vlastnú základňu a získali alebo si udržali moc,
l) keďže toto vyvoláva vážne obavy z legalizácie nenávisti zo strany politikov výmenou za potenciálne politické výhody,
m) keďže v roku 2020 nezávislý expert OSN pre sexuálnu orientáciu a rodovú identitu v súvislosti s pandémiou skonštatoval, že nenávistné prejavy podnecujúce násilie voči LGBT osobám sú na vzostupe a naliehavo vyzval štáty, aby chránili túto komunitu pred násilím a diskrimináciou.
Európsky parlament čo najdôraznejšie odsudzuje zbabelý teroristický čin proti komunite LGBTI+ a vraždu Mikuláša Horvátha a Juraja Vankuliča. Oceňuje okamžitú jednoznačnú reakciu slovenskej občianskej spoločnosti a občanov, občanov, reakciu na vraždu, ktorú vyjadrili pochodmi v celej krajine aj v zahraničí. Odsudzuje všetky formy nenávisti a násilia, ako na Slovensku, ale aj v Európskej únii. Vyzýva slovenskú vládu a Národnú radu Slovenskej republiky, aby preukázali skutočné odhodlanie jasne pokročiť vpred v ochrane LGBTIQ+ osôb pred akoukoľvek formou trestných činov z nenávisti a homofóbie v úzkej spolupráci s komunitou, aby zaujali rozhodný verejný postoj proti porušovaniu ľudských práv.
Európsky parlament naliehavo žiada slovenské orgány, aby účinne bojovali proti dezinformačným kampaniam zameraným proti tejto komunite. Vyjadruje vážne znepokojenie nad častým používaním urážlivého, agresívneho a homofóbneho jazyka voči tejto komunite na Slovensku, a to aj bývalými a súčasnými... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)