Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako som avizoval pri prvom návrhu zákona, že musia byť dva návrhy zákona, prinášame teraz ten druhý, je to zákon č. 133/2002 o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov, s ktorými sa dopĺňa zákon č. 569/2007 o geologických prácach v znení neskorších predpisov.
Novela v nadväznosti na paralelnú novelu zákona 243, o ktorej sme teraz diskutovali a prezentovali sme ju už aj na školskom výbore, aby jednotliví poslanci, ktorých sa to týka, mali predstavu, čo je obsahom jednotlivých noviel, umožňuje dotiahnutie zmeny hospodárskej formy ústavov Slovenskej akadémie vied zo štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií na verejnú formu verejných inštitúcií. Je to vhodnejšia forma pre organizáciu zabezpečujúcu tento záujem, automaticky sa stávajú jednotlivými inštitúciami.
Podľa zákona 131 sa novelou zároveň bude posilňovať úloha verejnosti formou posilnenia právomocí vedeckej rady, kde polovicu mínus jeden v rámci dohody bude voliť rada vlády pre vedu, techniku a inovácie. Samotný tento priebeh transformácie bude zo zákona automaticky komplexne pre... kompletne pre celú Slovenskú akadémiu vied a do maximálnej miery bude pozastavenie aj byrokratických úkonov bez vecného opodstatnenia, o čom sme diskutovali aj s jednotlivými aktérmi, ktorých sa to dotýka.
Tento návrh, samozrejme, tiež prešiel od minulého roka, septembra pripomienkovaním a dohadovaním v rámci Slovenskej akadémie vied a ja som veľmi rád, že za aj jednu, aj druhú novelu sa tieto inštitúcie, tak ako Slovenská akadémie vied, aj ministerstvo školstva postavilo.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Novela zákona o verejnej výskumnej inštitúcii spolu s novelou zákona o Slovenskej akadémii vied, ktorú budeme prezentovať v tomto návrhu zákona, umožnia dosiahnuť zmeny hospodárskej formy ústavov Slovenskej akadémie vied zo štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií na verejnú formu, verejné výskumné inštitúcie. Je to forma vhodnejšia pre organizáciu zabezpečujúcu verejný záujem a verejné výskumné inštitúcie sa automaticky stanú súčasťou ekosystému, evidencie aj hodnoteniu výskumnej činnosti, podobne ako vysoké školy.
Prepojenie s praxou a externým prostredím bude oproti súčasnej forme rozpočtových a príspevkových organizácií výrazne posilnené a vo VVI-čkach, ako hovoríme verejným výskumným inštitúciám, bude významnejšie zastúpená externá zložka vo vedeckej rade a bude zastúpená aj novo kreovaná v dozornej rade. Do samosprávy ústavov sa, samozrejme, budú zapájať aj študenti po dizertačnej skúške.
Tento návrh prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a tvoril sa od septembra minulého roku, kde sme prioritne aj kontaktovali českých partnerov, kde už takáto transformácia v rámci akadémie vied Českej republiky, za účelom získania skúseností sme ich kontaktovali, aby sme sa vedeli nejako inšpirovať aj v rámci týchto návrhov zákona, ktoré sú. Ten proces bol celkom náročný od minulého roku, septembra, kedy začínali tie prvé stretnutia. Následne bola založená aj komisia zo zástupcov rôznych či už sekcií ministerstva školstva, alebo predsedníctva aj snemu Slovenskej akadémie vied a spoločne sme vytvorili tento návrh, kde za tento návrh sa postavila aj Slovenská akadémia vied.
A ja verím, že bude braný pozitívne a aj s tým druhým návrhom zákona, ktorý budeme prezentovať, posunie celú túto oblasť ďalej, za čo prioritne ďakujem aj pánovi predsedovi Slovenskej akadémie vied, aj pánovi štátnemu tajomníkovi Pavlisovi.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vám prezentovať návrh zákona ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú tieto zákony.
Čo sa týka obsahu zákona, my sme sa dlhodobo o ňom rozprávali. Môžem povedať, že skoro celý rok, aby sme vyčistili ešte jednotlivé veci v rámci aplikačnej praxe, ktorá nás čaká. Sú tam dve základné okruhy, alebo dva základné okruhy riešenia. Jedno je prevzatie zriaďovateľských pôsobností v oblasti škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, praktických škôl alebo odborných učilíšť, ako aj niektorých iných škôl a školských zariadení priamo do rezortu školstva, tak ako aj vyčlenenie odboru školstva z spôsobnosti okresných úradov v sídle kraja. Má na základe aj tých uvedených skúseností vyslovene možnosť alebo cieľ zlepšiť fungovanie miestnej štátnej školskej správy, a to nielen z pohľadu ministerstva školstva, ale aj z pohľadu ministerstva vnútra, ktoré tak potom nebude zaťažované touto špecifickou agendou a osobitným režimom zabezpečovania finančných tokov rôznym subjektom.
A tá druhá výrazná oblasť je zjednotenie financovania škôl a školských zariadení do pôsobnosti ministerstva školstva. V súčasnosti, keďže aj v súčasnosti je financovanie regionálneho školstva predmetom dvoch rozpočtových kapitol, dvoch rezortných informačných systémov a musím povedať zo skúseností, že aj často veľmi dvojitej administratívy, ide teda o neprehľadné a komplikované finančné toky zo strany štátu na školy a jednotlivé školské zariadenia. Aj týmto krokom a týmto návrhom zákona odstránime predovšetkým nesystémové prerozdelenie kompetencií pri riadení a financovaní škôl a školských zariadení. No a v neposlednom rade, samozrejme, ministerstvo získa aj zriaďovateľskú pôsobnosť, čo sa týka špeciálnych škôl a školských zariadení, vďaka čomu budeme môcť cielenejšie a adresovanejšie riešiť jednotlivé problémy aj s nadmernou segregáciou žiakov z marginalizovaných rómskych komunít do špeciálnych škôl, čo môže byť aj jedno z tých veľmi výrazných opatrení vo vzťahu k infringementu, ktorý máme od roku 2015.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán Beluský, čo sa týka návrhu vysokých škôl, tak my sme ten návrh prezentovali rektorskej konferencii na základe tejto prezentácie, kde rektorská konferencia aj jednotliví ostatní aktéri reprezentácií, ktoré máme tri v rámci zákona, ale my sme oslovovali aj ďalšie, ktoré nie sú stanovené v rámci zákona, sa vyjadrovali k tomu. Bol tam, samozrejme, nejaký nesúlad, ktorý sme my vnímali, práve preto sme povedali, že vytvorí sa kontaktná skupina. Tá kontaktná skupina sa stretáva v nejakých pravidelno-nepravidelných intervaloch, myslím si, že má za sebou nejaké piate stretnutie, kde si vyjasňujú jednotlivé oblasti a v rámci týchto oblastí, ja predpokladám, že v priebehu, neviem, možno mesiaca-dvoch, že do leta budú mať vyčistené tieto veci, že na ktorých sa teda zhodneme stopercentne, na ktorých sa nezhodneme. A možno budeme ustupovať my z našej strany alebo budú ustupovať reprezentácie a asi tam budú aj nejaké veci, na ktorých sa nezhodneme úplne a následne sa rozhodneme, že či tieto veci vylúčime, aby sme mali novelu zákona o vysokých školách, aby prispela k kvalite vysokých škôl, alebo padne nejakým spôsobom nejaké rozhodnutie, ale ten proces stále prebieha.
Pán Mizík, áno, uvedomujeme si tieto veci, čo sa týka špeciálnych pedagógov aj logopédov. Diskutovali sme s vysokými školami, ktorých sa to dotýka, tie nám garantovali nejakým spôsobom, že z toho veľkého objemu študentov, či už logopédov, špeciálnych pedagógov, alebo ostatných profesií, že kde je ten odhad, ktorý by mohol prísť do školstva, dostali sme sa niekde na sumu asi 80 ľudí ročne a takto nastavujeme aj ostatné investície. Ja viem, že je to veľmi málo, lebo 80 ľudí máte iba 80 škôl z tých 2 100, ktoré máme, 80 je nič, ale niekde musíte začať, aby sme vytvorili takú tú istotu mladým ľuďom, že keď pôjdu študovať na logopéda, keď pôjdu študovať odbor špeciálneho pedagóga, aby sa vedeli, aby mali istotu, že sa vedia dostať do jednotlivých škôl, že budeme garantovať finančné prostriedky.
Pánovi predsedovi výboru Vašečkovi ďakujem.
Pán Kočiš, vy ste spomenuli jednotlivé školy, ale my ich pomenujme, že sú to prioritne školy v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, kolegovia z vlády, kolegyne a kolegovia tu v Národnej rade, aj keď je neskoro v piatok a vidíme tú obsadenosť, aj tak si poďme povedať, čo sa týka školstva a kapitoly ministerstva školstva v programovom vyhlásení vlády. My sme o tom diskutovali so všetkými poslancami, aj s opozičnými, aj s koaličnými, keď sme pripravovali aj revíziu, a nakoniec v rámci tej revízie programového vyhlásenia za školstvo sme sa zhodli, že je napísaná dobre. Lebo keby sme ju chceli napísať aktuálne, to všetko, čo školstvo by potrebovalo, tak by nám nestačilo tých pár strán a museli by sme pridať niekoľko desiatok strán, aby sme vykryli všetky problémy, ktoré nám tu predchádzajúce vlády nechali a my sme sa museli počas tej najväčšej pandémie v školstve s tým popasovať, či už po organizačnej stránke, alebo aj po stránke finančnej.
Ja som veľmi rád, že sme sa s ostatnými kolegami vo vláde dohodli, že v rámci preambuly bude školstvo spomínané niekoľkokrát, že bude spomínané v rámci podpory dištančného vzdelávania, že bude spomínané v rámci podpory kvality vzdelávania, ale že bude tam vpísané, ako je školstvo dôležité, ako je tá najväčšia výzva na nasledujúce roky aj po všetkých tých veciach, ktoré sme predchádzajúce mesiace reálne zažívali a získavali sme tie skúsenosti, kde za niekoľko ani nie rokov, ale možno aj desaťročí, čo sa udialo negatívne v školstve, ako bolo dlhodobo zanedbávané. A až táto vláda v rámci či už bývalého programového vyhlásenia vlády, ale aj tohto garantovala, že školstvo je naozaj prioritou, čo dokázala aj navýšením rozpočtu o sto miliónov v rámci kapitoly školstva na tento rok.
Keď máme rozobrať programové vyhlásenie vlády, a niektorí kolegovia z opozície hovorili, že vlastne je to to isté a že čo ste urobili za ten rok, tak môžme si nakoniec povedať, ako sme sa postavili k tej celej pandémii, ako sme vykrývali tie finančné straty, ako sme vykrývali všetky problémy, ktoré sme mali. Ale ja to tak trošku odčlením ku koncu tohto vystúpenia a poviem, že na čom sme pracovali v rámci tých systémových zmien, ktoré nás čakajú v nasledujúcom období. Pretože to sa objavilo aj v tom predchádzajúcom programovom vyhlásení vlády a to sa objavuje aj v tomto a ja som veľmi rád, že v nasledujúcich mesiacoch budeme môcť tieto návrhy zákonov na systémové zmeny v školstve prinášať do Národnej rady. A už na tejto schôdzi, ktorá nás najbližšie čaká, budeme mať jeden veľmi výrazný návrh zákona, ktorý sa objavil aj v programovom vyhlásení vlády, za čo ja ďakujem, za tú spoluprácu, aj pánovi ministrovi vnútra pánovi Mikulcovi, kde sme rok diskutovali o tom, ako zjednotiť riadenie a financovanie a správu školstva, akým spôsobom napraviť to, čo sa udialo v 2013. roku za predchádzajúcich vlád, kedy sa prerozdelili jednotlivé kompetencie v oblasti školstva absolútne nezmyselne. Absolútne nezmyselne a boli vsunuté do kompetencií iných ministerstiev.
Za ten rok sme s pánom ministrom v množstve diskusií museli riešiť to, ako sa budeme starať o školy v dvoch kapitolách. Ako sa budeme starať o školy v rámci pandémie a rozvozu jednotlivých respirátorov, rozvozu digi... rozvozu ochranných prostriedkov. Ako sa budeme starať a ako odmeny, čo sa týka na konci roka, ako budeme dávať zamestnancom v dvoch kapitolách aj pod ministerstvom školstva, aj ministerstvom vnútra. A ja som veľmi rád, že sme predpripravili aj jednotlivé systémy na to, aby mohlo od budúceho roku prísť k tomuto prerozdeleniu, respektíve spojeniu, čo je niečo veľmi zásadné v rámci školstva, že riadenie školstva sa dostane pod jednu strechu.
V programovom vyhlásení vlády sme ako vláda garantovali, že budeme podporovať predprimárne vzdelávanie, že reálne sa zaviažeme k tomu, aby nárokovateľnosť na miesto v materskej škole nebola iba pri päťročných, čo priniesla predchádzajúca vláda; o tom sa môžeme tiež porozprávať, s akými problémami sa posledný rok pasujeme. Ale to, že tá ambícia aj cez plán obnovy bude, aby sme už na začiatku alebo na konci tohto volebného obdobia alebo začiatku budúceho volebného obdobia vedeli garantovať aj miesta v materskej škole aj pre štvorročné, aj pre trojročné deti.
Keď sa vrátime k predprimárnemu vzdelávaniu od päť rokov, čo priniesla predchádzajúca vláda, kde ja som bol ešte v opozícii a viedli sme na školskom výbore naozaj dlhosiahle diskusie o tom, že či to vôbec bude reálne, aby v tom 2021. sa udialo niečo také, že či v tých skupinách, ktoré potrebujeme podporiť, budeme vedieť vystavať materské školy. A vtedy mi všetci garantovali z minulej vlády a zo súčasnej opozície, ako sme na to predpripravení, ako sú na to pripravené finančné prostriedky, ako sú na to pripravené projekty, ako samospráva bude veľmi rýchlo čerpať, ako budú súčinné.
A my sme prišli a prišli sme do toho, že sme na stole na ministerstve školstva nenašli ani jednu analýzu o tom, v akom stave sa nachádza predprimárne vzdelávanie. Nenašli sme jednu analýzu, koľko potrebujeme vybudovať miest, kde máme materské školy a kde ich potrebujeme dobudovať. Aká bude prognóza detí, čo sa týka populačnej krivky, a kde, v ktorých regiónoch potrebujeme niečo také urobiť. A napriek tomu sme stáli pred rozhodnutím, že predprimárne vzdelávanie bude platiť už teraz v septembri v ´21. roku, a išli sme do toho. Neurobili sme to, čo urobili predchádzajúce vlády, že sme stále posúvali a posúvali jednotlivé opatrenia, iba tak populisticky sme sa tvárili, že veď to bude, len teraz sme nestihli. Veď ešte musíme doriešiť nejaké eurofondy alebo ostatné veci, aby sme splnili ten termín, a išli sme do toho. Reálne sme išli do toho, vytvoril sa tím a začali sme sa predpripravovať na to, že od septembra budeme chcieť poskytnúť predprimárne vzdelávanie každému jednému dieťaťu od päť rokov.
A môžem vám povedať, že aj tú novelu, ktorú teraz prinášajú poslanci OĽANO, je novela, ktorá už mala byť začlenená v rámci toho pôvodného zákonu, ktorý sa prinášal. Kde chceme pomôcť aj rodičom a deťom, ktoré majú svoje deti, alebo rodičom, ktorí majú svoje deti v nesieťových alebo v neregistrovaných materských škôlkach. Tie by museli vlastne, tieto deti v piatich rokoch vytiahnuť von, dať ich do nového kolektívu a následne potom ako šesťročné opäť by ich museli vytiahnuť a dať do ďalšieho kolektívu, na čo nikto nemyslel. A preto ideme vytvárať samostatný register, aby sme mohli aj takýmto školám alebo škôlkam reálne pomôcť.
Sú veci v rámci adaptácie priestorov, že aby sme sa pokúsili vyriešiť ten problém, ktorý tu nebol vyriešený, čo sa týka miest a čo sa týka umiestnenia týchto detí a výstavby materských škôl, tak prinášame aj túto novelu, respektíve poslanci strany OĽANO, aby sme vedeli poskytnúť deťom, čo sa týka vybavenia, zariadenia aj v základných školách. Že keď nevieme postaviť alebo predchádzajúce vlády nevedeli postaviť materské školy a ten čas, ktorý sme my mali, nedokážeme dotiahnuť jednotlivé projekty takým rýchlym spôsobom, aby sme pomohli rodičom, aby sme mohli umiestniť tieto deti aj napríklad v poloprázdnych základných školách, kde budeme investovať do toho a podporíme samosprávu, aby si mohli vybudovať priestory pre materské školy a množstvo ďalších vecí na to, aby sme neposúvali stále veci dopredu nejakým, dobou účinnosti, ale aby sme ich naozaj realizovali. Lebo raz sa musí začať a pokiaľ nezačneme teraz, počas tejto vlády, tak už reálne nedotiahneme jednotlivé veci ďalej.
Keď som spomínal materské školy, k tomu mi napadnú napríklad eurofondy. Eurofondy, čo bol obrovský problém predchádzajúcich vlád, a my sme písali ohľadom eurofondov a efektívneho využívania, zakontrahovania a následne aj čerpania a vyčistenia z transparentnosti jednotlivých, jednotlivých či už výziev, alebo eurofondov. Tak tak, ako sa to objavilo v predchádzajúcom programovom vyhlásení v školstve, tak sa to objavilo aj teraz v tomto programovom vyhlásení.
Mali sme obrovské problémy s tým, ako sa vysporiadame s tými spornými stimulmi na vedu a výskum, čo bola obrovská kauza predchádzajúcej vlády, a ak sú tu aj poslanci z predchádzajúceho volebného obdobia, tak vedia, čo sme tu zažívali, akým spôsobom sme sa museli popasovať s tým, aby sme vydokladovali, že naozaj tieto sporné stimuly na vedu a výskum boli kontroverzné. A v rámci tých kontroverzných stimulov sme ich vyčistili, sme ich vysporiadali aj so všetkými ostatnými organizáciami, ktoré dozerali na transparentnosť, aby sme konečne urobili ten rez a nastavili podmienky tak, ako majú byť.
Viete, veľa sa rozpráva v rámci toho, že nič nerobíme alebo nejakým spôsobom sa nestaráme o eurofondy, a tak ako spomínali aj pán premiér alebo aj pán minister Krajniak, eurofondy reálne dávame dokopy. Reálne ich dávame dokopy tak, aby sa začalo zazmluvňovať alebo aby sa začalo reálne čerpať. My máme dve časti v rámci eurofondov, čo sa týka v školstve, a to je v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra na vedu a výskum, čo bola najviac kontroverznejšia časť predchádzajúcich vlád. A za jeden rok do konca marca v rámci kontrahovania z 300 miliónov, ktoré urobila predchádzajúca vláda alebo prechádzajúce vlády pomaly za šesť rokov alebo päť rokov, my sme za jeden rok urobili kontráciu na 498 miliónov, čo je o 200 miliónov viac. My sme za jeden rok dokázali nakontrahovať to, čo predchádzajúce vlády za niekoľko rokov. V rámci čerpania sme zvýšili čerpanie o 60 miliónov. Čo je znova, že predchádzajúce vlády, ktoré mali čerpanie niekde okolo 48 miliónov, my ich máme teraz 109 miliónov. Za predchádzajúcej vlády za niekoľko rokov dokázali vyčerpať taký finančný objem ako my za jeden rok tým, že sme nastavovali podmienky, že ľudia reálne sa pozerali zodpovedne na to v rámci jednotlivých projektov.
Súčasne sme aj v spolupráci s pani ministerkou Remišovou vyhlásili aj dve výzvy na boj s pandémiou COVID s alokáciou sto miliónov. A vyhlasovali sa minulý rok a momentálne už máme zazmluvnených 25 projektov v objeme 74 miliónov. To je znak toho, ako pokračujeme cielene, aby sme vyčerpali každé jedno euro, aby táto krajina neprišla o finančné prostriedky, ktoré nám boli poskytnuté, aby sme ich naozaj rozvíjali ďalej. Možno aj v kapitole ľudských zdrojov, čo je najvýraznejšia kapitola pre ministerstvo školstva, kde kontrahácia za predchádzajúce vlády bolo 228 miliónov. My máme teraz 334, čo je o 106 miliónov viacej ako predchádzajúce vlády za niekoľko rokov. My to máme teraz za jeden rok.
V rámci národných projektov, to možno školákom povie viacej pri pomáhajúcich profesiách, keďže sa pozeráme na pandémiu, veľa cestujeme a na ministerstve sú kolegovia reálne z praxe, tak v rámci pomáhajúcich profesií sa vyčlenilo 82 miliónov na to, aby sme všetok podporný personál, ktoré, či už potrebovali deti v školách, alebo ich budú potrebovať, keď sa teraz vrátia, alebo aj učitelia, aby sme vedeli poskytnúť inkluzívne tímy, aby sme vedeli poskytnúť špeciálnych pedagógov, vychovávateľov, pre mňa aj logopédov alebo pomocný personál. Na to išlo 82 miliónov, ktoré sme okamžite vyčlenili a začali diskutovať o tom.
Sú finančné prostriedky, ktoré sa mohli realokovať, ktoré mohli prepadnúť, ktoré sme mohli nevyužiť, a my sme začali komunikovať s ministerstvom práce a s pánom ministrom Krajniakom o tom, aby sme tieto finančné prostriedky vedeli využiť cielene pre oblasť školstva. Takže sme podporili dvadsať, 23-tisíc zamestnancov v 2 700 materských školách v objeme skoro 60 miliónov. Následne, keď sa vyplatili tieto finančné prostriedky a videli sme, že ostávajú ďalšie úspory a ďalšie finančné prostriedky, išli sme ďalej. Boli to základné umelecké školy, kde zo 716 základných umeleckých škôl sme podporili viac ako šesťtisíc zamestnancov. Pozerali sme sa na eurofondy tak, aby naozaj každé jedny peniaze, ktoré dostala táto krajina, aby sme ich vedeli využiť. Aj o tom je programové vyhlásenie vlády. To predchádzajúce, ale aj to súčasné.
Takto môžme ísť ďalej, čo sa týka napríklad základného a stredného školstva alebo vysokého školstva, len by nám asi nestačil ten čas, ktorý tu je. V rámci toho základného školstva, keď sme prišli, tak ja vám môžem povedať celú tú genézu, že čo sme našli, respektíve čo sme nenašli na ministerstve školstva. Pretože okrem jednotlivých, jednotlivého problému digitalizácie, lebo školy chceli poskytnúť svojim žiakom a učiteľom počítače, pretože, samozrejme, sme mali rodiny, a vieme o tom cez jednotlivé analýzy, ktoré nemohli sa vzdelávať dištančne, ktorí nemali prístup k dištančnému vzdelávaniu. Ako sme učiteľom potrebovali vykryť jednotlivé dáta, na čo sme požiadali mobilné, mobilných operátorov, ktorí súčinne v podstate poskytli tieto dáta viac ako 31-tisíc učiteľom, a v súčasnosti to aj pokračovalo stále, aby sme takýmto spôsobom mohli pomôcť učiteľom.
Vyčleňovali sme okamžite prvé finančné prostriedky aj v súčinnosti s ministerstvom financií, kde išlo prvých šesť miliónov, potom išli tri milióny na tie základné veci, aby si školy mohli dokúpiť aspoň tablety, aby ich mohli požičiavať svojim študentom alebo žiakom. Keď som cestoval po Slovensku, tak sme našli aj prázdne triedy. Ja som sa pýtal, že kde sú všetky tie počítače, ktoré boli nakúpené, kde mi hrdo jednotliví riaditelia a riaditeľky hovorili, že my sme ich požičali svojim študentom. A to je ten cieľ, pre ktorý aj v pláne obnovy máme tú obrovskú sumu finančných prostriedkov, ktorú chceme investovať do digitalizácie a ostatných vecí.
Jednu vec, ktorú si vôbec neuvedomujeme a ostatní kolegovia z okolitých krajín sa na nás tak pozerajú, že ako sa to vôbec podarilo, prednostne sme zaočkovali učiteľov. Zaočkovali sme ich preto, aby sme čo najrýchlejšie dostali deti do škôl, aby sme tam vytvorili bezpečné prostredie, a takto sa nám v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva podarilo zaočkovať viac ako 50-tisíc učiteľov, ktorí už teraz prichádzajú do druhej dávky jednotlivých vakcín. A to je niečo, čo sa nepodarilo ani okolitým krajinám, aby sme dali ako vláda jasný signál, že školstvo je dôležité a že tak ako v pláne obnovy, o ktorom sa môžme rozprávať, je obrovská alokácia na podporu školstva, tak sa budeme na školstvo pozerať aj tými ostatnými pomocnými mechanizmami na to, aby sme vyslovili alebo dali najavo, že školstvo je priorita.
Keď som spomenul plán obnovy, tak ja by som sa tým aj chválil, čo sa nám podarilo. Čo sa nám podarilo ako vláde vytvoriť v rámci plánu obnovy jednotlivých opatrení, pretože, a to možno si neuvedomujeme úplne, mali sme tu množstvo dokumentov. Za školstvo sme mali niekoľko dokumentov, z ktorých sme čerpali aj my, keď teraz pripravujeme jednotlivé legislatívne návrhy, ale všetky tieto dokumenty nemali finančné krytie. My sme v rámci plánu obnovy jednotlivých štyroch, respektíve piatich komponentov, ktoré sa nám aj, ktoré sa nás aj dotýkajú, sú konkrétne opatrenia, ktoré sú konkrétne vyčíslené a tieto opatrenia sú aj finančne kryté. To sa tu nestalo za ostatné roky, aby sme takýmto spôsobom výrazne podporili školstvo.
Je určených 180 miliónov eur na digitalizáciu škôl a zakúpenie počítačov alebo jednotlivých komponentov pre učiteľov a žiakov, pre inkluzívne učebne a pre jednotlivú podporu žiakov, nielen pretože by mala prísť nejaká ďalšia vlna pandémie, ale aj pretože v rámci kurikula a obsahu vzdelávania, kde chceme prechádzať k tomu z toho memorovania k takému prierezovému vzdelávaniu medzi predmetmi, sme mohli mať aj online vyučovanie alebo vypracovávanie jednotlivých vecí a projektov pre žiakov.
Stodesať miliónov je určených na dobudovanie kapacít a rozšírenie materských škôl, dobudovanie kapacít aj základných škôl. Ja neviem, že či máme ako spoločnosť informáciu, že ešte v roku 2021 po predchádzajúcich vládach máme niekoľko desiatok škôl, kde je dvojzmenná prevádzka. Dvojzmenná prevádzka, ktorú sme možno zažili aj my, keď sme boli deti, ja aspoň na tom prvom stupni si pamätám, že takýmto spôsobom bolo riešené vzdelávanie. Toto nám tu nechala predchádzajúca vláda a my sa potrebujeme s tým vysporiadať, že na viac ako desiatok základných škôl je dvojzmenná prevádzka. Ja som bol teraz na jednej škole, kde bolo 800 žiakov v dvojzmennej prevádzke len kvôli tomu, že nemali investované finančné prostriedky, neboli podporené nejakým spôsobom, aby sa vystavala ďalšia základná škola alebo aby sa dostavala.
A na toto sme sa pozerali v rámci plánu obnovy, že ako budeme vedieť využiť tých 110 miliónov okrem ostatných investícií, ktoré sú tam pri zmene kurikula napríklad, kde sa dotýka, nie vypracovávanie nových štátnych vzdelávacích programov a ostatné náležitosti, ktoré sú, ale cielene sú tieto finančné prostriedky investované alebo budú investované do učiteľov, do vzdelávania učiteľov cez jednotlivé workshopy, ale nie vzdelávanie učiteľov cez štátne inštitúcie, ale ostatné inštitúcie, ktoré budú akreditované, ostatné inštitúcie, ktoré tu fungujú už desať rokov a odvádzajú omnoho lepšiu prácu v rámci vzdelávania učiteľov, ako to robia štátne inštitúcie, ktoré sme tu mali.
Od toho sa, samozrejme, odvíja trh s učebnicami, pretože na to, aby sme inak vzdelávali, tak potrebujete mať aj inak zostavené učebnice a aby sme nejakým spôsobom posúvali súčasnú generáciu naozaj do toho 21. storočia, aby to nebolo o tom základnom memorovaní, že odrozprávate nejakú poučku alebo poviete, že áno, žiarovka mi svieti, s čím som sa stretol s niektorými, v niektorých školách, a nebudú vedieť ani vysvetliť, že prečo tá žiarovka svieti. Že tá logickosť, ktorú potrebujeme, aby získali mladí ľudia na to, aby vedeli ju využívať vo svojom budúcom živote, nie kvôli tomu, aby sa zamestnali, ale aby si plnili svoje sny, aby mohli podnikať, aby mohli reálne uspokojiť aj svoju budúcu rodinu a aby neboli v nejakom postavení, že sa budú báť fungovať v tejto krajine.
Takže toto sú všetky náležitosti, ktoré sa objavujú aj v programovom vyhlásení vlády, v tom predchádzajúcom aj v tomto, a vo všetkých ostatných dokumentoch, ktoré nás čakajú. A ja sa veľmi teším, že to najsilnejšie, čo nasledujúce obdobie budeme realizovať, a to je plán obnovy pre školstvo, je tak pozitívne a s tak výraznou podporou aj všetkých ostatných členov vlády.
Ďakujem vám.

Za 45 sekúnd, pán predsedajúci, kolegyne, my sme navrhovali aj návrh zákona, ktorý stále ešte stojí na Úrade vlády a verím, že v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov bude posunutý aj na vládu, aby sme mohli prísť do Národnej rady, v rámci toho aby boli presunuté jednotlivé kompetencie, ktoré boli v 2013. spod ministerstva školstva posunuté pod ministerstvo vnútra, lebo si myslím, že celé školstvo by malo spadať pod jednu strechu. To sú osemročné gymnáziá a bilingválne školy a špeciálne školy, aby sme sa mohli reálne o nich starať pod ministerstvom školstva cez vysunuté ruky, ktoré by boli nastavené. To nie sú okresné úrady, ale to sú tie vysunuté ruky, ktoré by boli v jednotlivých krajoch a vedeli by sme takýmto spôsobom reálne urobiť kvalitný plán výkonov. Konečne by sme nemali problémy s osemročnými gymnáziami, kde by rozhodoval jeden zriaďovateľ o druhom zriaďovateľovi, a vyriešilo by sa množstvo ďalších otázok. A ja predpokladám, že by sa aj zefektívnil chod financií a ušetrili by sme nejaké finančné prostriedky na to, aby sme ich využívali pre školstvo.
Ďakujem.

Ste povedali v jednej vete dve veci, že to musí odsúhlasiť vláda a potom, že to nechávate na mňa.
Rozhodnutie ohľadom otvorenia škôl je reálne rozhodnutie ministra, resp. ministerstva školstva cez moju osobu, a tak ako bolo toto postupné otváranie škôl odsúhlasené epidemiologickým tímom aj po dohode s pánom ministrom zdravotníctva, následne aj tej mimoriadnej vlády, ktorá prebiehala v utorok večer, kde boli zástupcovia všetkých strán a bolo dohodnuté, že školstvo a zamestnanie a ekonomika budú priority tejto vlády aj tohto štátu, takže od pondelku budeme otvárať celý proces vzdelávania, tak ako to bolo dohodnuté a odsúhlasené s epidemiológmi, s tým, že súčasne budeme spúšťať aj školský semafor. Takže naozaj sa môže stať, že v pondelok, utorok alebo nasledujúce dni budú niektoré okresy a niektoré školy zatvorené, to je presne to, čo sme chceli, aby sme išli konečne aspoň v školstve na regionálne otváranie jednotlivých škôl a jednotlivých sektorov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán poslanec, túto otázku ste asi dávali na začiatku týždňa a tým, že školstvo nielen na Slovensku, ale v celej Európskej únii je veľmi dynamické v súčasnosti a jednotlivé opatrenia sa naozaj realizujú v podstate zo dňa na deň, tak asi už viete o tých najnovších opatreniach, ktoré sú. Možno si ich iba opätovne nejako pomenujme a to, že v utorok na základe desaťhodinových diskusií v rámci epidemiologického tímu cez odsúhlasenie potom pánom ministrom zdravotníctva aj všetkými ostatnými stranami a následne aj vládou sa rozhodlo, že sa začnú uvoľňovať jednotlivé pravidlá, že začne platiť covidový automat. Ale v súčasnosti, ako začne platiť covidový automat, tak bude platiť aj školský semafor, ktorý bol nastavený už od minulého roku kalendárneho, od septembra, čo znamená, aj keď od pondelku bolo odsúhlasené, že budeme púšťať materské školy, 1. stupeň, špeciálne školy a posledné ročníky na strednej škole, začína platiť aj školský semafor, kde dávame právomoc regionálnym úradom verejného zdravotníctva, aby ešte na základe epidemiologickej situácie, ktorá je v danom kraji, mohol rozhodnúť inak a nechať školy zatvorené, resp. prerušiť vyučovanie.
My budeme ešte na základe aj predchádzajúceho obdobia riešiť to, že keď regionálny úrad verejného zdravotníctva preruší vyučovanie alebo zatvorí teda školy, aby mohlo naďalej prebiehať dištančné vzdelávanie, lebo to máme poznatok z tej prvej, respektíve vlny, ktorá bola od septembra alebo októbra. Takže sa aj budúci týždeň od pondelku môže stať, že niektoré okresy a niektoré školy v daných okresoch budú naozaj zatvorené, aj keď budeme mať otvorené školy, stále bude platiť školský semafor, že ak nastane nejaký individuálny prípad, tak v tom školskom semafore je presne napísané, že keď je to jedna osoba učiteľ, keď to je rodič, keď to je zamestnanec napríklad jedálne, že aké nasledujú jednotlivé kroky a že čo sa bude diať.
Vo veľkom covidovom semafore sa následne po dohode aj s ministerstvom zdravotníctva sa posúvajú jednotlivé tie varovania, ktoré boli nastavené. Verme, že tie čísla začnú čoskoro nejakým spôsobom klesať, lebo tie dve kritériá tam spĺňame, aby sa splnilo aj to tretie kritérium a že následne potom budeme môcť ísť do deviateho ročníku základných škôl alebo potom do ostatných fáz jednotlivých škôl.
Ďakujem veľmi pekne. Ak máte nejakú otázku, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, ďakujem za otázku, pretože otvorený trh s učebnicami bol dlhodobo či už naša téma, alebo téma teraz aj ministerstva, pretože všetci sme sa potýkali s tým, že rodičia neustále posielali finančné prostriedky do škôl a následne tieto finančné prostriedky boli pretavené do učebníc, ktoré škola, riaditeľ alebo učiteľ reálne potrebovali, hoci na druhej strane sa investovalo niekde okolo 10 mil. eur (ruch v sále a zaznievanie gongu) do učebníc, ktoré nakupovalo ministerstvo školstva.
Takýmto neefektívnym a nezmyselným spôsobom centrálneho zadávania jednotlivých učebníc sme sa snažili aj s odbornou verejnosťou, aj so všetkými ostatnými aktérmi v rámci školstva skoncovať, preto sme na I. stupeň otvorili trh s učebnicami, znamená to to, že učebnice, ktoré majú dve doložky, jednu doložku odporúčaciu a druhú doložku schvaľovaciu, kde na jednu doložku dostávate finančné prostriedky a na druhú doložku tie finančné prostriedky nedostávate, to sú tie finančné prostriedky, ktoré boli využívané zo strany, zo strany rodičov, sme urobili to, že tieto dve doložky sa spojili a v rámci obidvoch doložiek (ruch v sále a zaznievanie gongu) sa finančné prostriedky, ktoré sa investovali iba na jednu z nich, navýšili a následne v rámci prepočtu na počet žiakov posielali na školy a následne školy si z týchto obidvoch častí mohli vybrať učebnice, ktoré naozaj potrebovali a ktoré plnohodnotne vedia aj využívať.
V tom prvom kroku minulý kalendárny rok sme mali jemné problémy pri veľkých školách, ktoré sa prehupli v rámci tej sumy verejného obstarávania, takže tam sme boli nápomocní, ja verím, že v tomto roku budeme lepšie vedieť zadefinovať v rámci verejného obstarávania veci, aby pre školy to bolo omnoho jednoduchšie, aby naozaj si mohli priamo nakupovať tie učebnice, ktoré by potrebovali. Toto sme ukotvili aj v novele zákona, ktorý pôjde do medzi... alebo je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pretože takýto istý postup by sme chceli zvoliť aj na druhý stupeň základných škôl a následne aj na stredné školy.
Je veľmi dôležité, že učebnice, ktoré doteraz centrálne objednávalo ministerstvo školstva, nejakým spôsobom sa nevytvárali a jednotliví autori nechceli písať tieto učebnice, pretože nemali, poviem, aj možno istotu, že by sa šírili reálne na školách, a tým pádom by sme chceli vyzvať aj všetkých autorov, aby začali písať učebnice, pretože tieto učebnice po schválení potom spadnú do toho veľkého balíka, z ktorých si už školy budú môcť vyberať, a takýmto spôsobom budeme aj podporovať ostatné rozvíjanie jednotlivých kompetencií mladých ľudí.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne, že ste včera odsúhlasili načasovanie tohto bodu, keďže bola vláda, ktorá sa trošku predĺžila, takže ďakujem ešte raz.
Dovoľte mi teda, pán predsedajúci aj pani poslankyne, poslanci, aby som vám predložil tento materiál na vyslovenie súhlasu vás ako Národnej rady s predĺžením platnosti Zmluvy o európskom spolupracujúcom štáte medzi Slovenskou republikou a Európskou vesmírnou agentúrou.
Na vysvetlenie, ministerstvo školstva aj v minulosti malo podpísanú zmluvu s vesmírnou európskou agentúrou a momentálne pokračujeme v spolupráci s touto agentúrou. My sme zahájili aj rokovania v súvislosti s prípravou medzinárodnej zmluvy o pridruženom členstve Slovenskej republiky smerom k Európskej vesmírnej agentúry.
V súvislosti s týmto a za účelom nejakého preklenutia zmluvy, keďže predchádzajúce vlády sa nezaujímali o predĺženie týchto zmlúv a uzatvorenie novej zmluvy, Slovenská republika na základe teda predchádzajúcej dohody požiadala túto agentúru o predĺženie platnosti aktuálnej zmluvy o 18 mesiacov, až do ukončenia nanovo vydebatovaných jednotlivých podmienok, ktoré sú. Bohužiaľ, nie je to možné urobiť rýchlejšie. Tie, tie diskusie celkom trvajú a týmto opatrením v podstate predchádzame alebo predídeme nejakým..., vzniku právneho vákua bez zmluvného vzťahu s vesmírnou agentúrou a umožníme jej plynulý prechod do pridruženého členstva.
Možno pre informáciu, my sme začali 7. októbra diskusiu s agentúrou. Tá platnosť, ktorú momentálne máme, je do 3. februára, teda o niekoľko dní tohto roku. Celé uznesenie a celý tento proces schválila aj vláda Slovenskej republiky a sú vyhradené aj finančné prostriedky, ktorými sa budú financovať, tých 39 projektov, ktoré sú naštartované a ktoré by mali pokračovať ďalej, lebo tieto projekty prispievajú vlastne k rozvoju a vzniku rôznych startupov, inovatívnych riešení a tvorbe produktov v oblasti softvéru, hardvéru alebo vesmírnych aplikácií.
Možno mi dovoľte ešte upozorniť, že v záverečnej správe ESI, kde je zadefinované, zhodnotené táto päťročná zmluvná spolupráca. Naozaj boli pozitívne identifikované prínosy tejto zmluvy a aj nášho vzťahu k smerom k Európskej vesmírnej agentúry. A možno sa budete pýtať, že prečo je nevyhnutné, aby sme pokračovali na ďalšie obdobie, a prečo investujeme toľko energie, aby sme vydebatovali ešte lepšie podmienky pre slovenské spoločnosti. Je to dôležité hlavne pre potenciál krajiny ako inovácie, aby sme mali prístup ku všetkým informáciám, a udržanie jej konkurencieschopnosti, najmä v tom kontexte teraz krízovej obnovy ekonomiky, naštartovaniu tvorby pracovných miest a v súvislosti s tým nadobúda aj mimoriadny význam teda spolupráca s vesmírnou agentúrou.
Možno ešte pre informáciu, je to najvýznamnejšia organizácia v rámci vesmírneho sektora v Európe a všetkým štátom a tým pádom aj nám na základe tejto zmluvy bude umožňovať transformáciu v rámci hospodárstva a rozvoju jeho inovačného potenciálu.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.