Dámy a páni, cítim satisfakciu, že sa môžem k vám prihovoriť vo chvíli, kedy toto veľké úsilie občanov, ktorým chcem predovšetkým poďakovať, že sa zaujímajú o svoju vlasť, ale vlastne o celý svet, že chcú prispieť k životu na Zemi, k zdraviu na Zemi tým, že podporili petíciu, ktorú teraz prerokúva Národná rada.
Nebudem vám brať čas tým, že by som čítal uznesenie, ktoré sme pripravili v spolupráci s viacerými poslancami. Sú tam veľmi vážne apely a vážne záväzky, ale to uznesenie si prečítajte alebo nájdete ho na internete. To je, kľúčové je, že toto uznesenie hovorí, že Národná rada vníma súčasnú situáciu ako vážnu a klimatickú krízu nebagatelizuje, nevyhovára sa, neprijíma falošné verzie pavedcov, ktorí tvrdia, že žiadna neexistuje, a preto môže slovenská vláda mať podporu parlamentu, ak bude robiť opatrenia, aby ju zmiernila, aby sme sa prispôsobili tomu dopadu klimatických zmien, ktoré sa, žiaľ, už odvrátiť nebudú dať.
Toto uznesenie teda potvrdzuje, že Slovenská republika sa pripája k tým všetkým štátom, ktorí rešpektujú nielen sľuby o znižovaní, znižovaní globálnych emisií a svoj podiel na tom znižovaní, ale berú vážne a berú na prvé miesto a rovno do srdca moci, rovno do parlamentu záväzky, ktoré budú na dlhé roky tlačiť aj vládu, aj jednotlivé ministerstvá k opatreniam, k významným opatreniam na zníženie emisií.
Áno, toto opatrenie, toto uznesenie vytvára tlak na vládu. Ja ako člen vlády možno aj s niektorými kolegami som niekde poza môj chrbát kritizovaný, že tak podporujem naplno uznesenie občianskej iniciatívy "Klíma ťa potrebuje" a vytváram tým sám tlak na vládu, v ktorej sedím. Ale, priatelia, toto je úloha a aj hrozba, ktorá presahuje, presahuje také žabomyšie úrovne, ako je, kto je v ktorej strane alebo kto je v ktorej vláde. Toto je existenčná otázka budúcnosti našich detí a detí ich detí. Preto verím, že mi to nemajú za zlé a že aj vláda plne podporí všetky dôsledky, ktoré vyplynú pre jej prácu pre jednotlivé rezorty z prijatia tohto uznesenia.
Napokon treba povedať úprimne, že vidíme, že toto uznesenie je závanom budúceho sveta. Sveta, v ktorom viacej než honobiť bude znamenať byť zdravý, mať slobodný život a mať krásnu prírodu. Tieto hodnoty si uvedomujeme o to viac, aký pandemický rok sme prežili a v tejto chvíli s týmito zvláštnymi maskami na tvári vytvárame historický obrázok, ktorý si raz niekto bude pozerať a bude hovoriť, po roku pandémie slovenský parlament si naplno uvedomil, že je klimatická kríza, že je tu aj kríza biodiverzity, že je tu mnoho vecí, ktoré ľudstvo v prírode takpovediac prešvihlo a ktoré treba naprávať.
Že to niektorých politikov, že niektorí politici túto novú budúcnosť tak nenávidia, že musia odísť, že ani nevydržia počúvať tie slová a vôbec tú hroznú vec, že občianska iniciatíva nás vedie k takémuto rokovaniu, tak to je príznačné pre, takisto pre túto chvíľu. Máme tu proste extrémistických politikov, ktorí naozaj potvrdzujú svoju nenávisť k svetu budúcnosti a svoj obdiv k svetu minulosti. Máme ich tu a je to pravda o Slovensku, je to riziko týchto rokov.
Ja vám chcem navrhnúť, a preto som poprosil o slovo, aby, a je to, samozrejme, len vo vašich rukách, vláda s tým nemôže veľa urobiť, aby ste každoročne približne v tomto období, dneska je 19. marca, je dva dni pred, pred jarnou rovnodennosťou, zhodou okolností dva dni pred tým, než sa naplní rok od, od prijatia programového vyhlásenia vlády, ktorá, ktorej som členom, aby ste v tomto období, ktoré trošku núka k takej bilancii, nás vo vláde vždy vystavili otázke: Tak ako s tou klimatickou výzvou? Klíma ťa potrebuje, tak čo ste urobili za ten rok, naši ministri a vláda, aby tá proklamácia nezostala zdrapom papiera?
Lebo, viete, či by sme vyhlásili tú tzv. klimatickú krízu ako oficiálny postoj alebo, a nebola by sprevádzaná konkrétnymi činmi ministrov, tak by bola rovnakým zdrapom papiera, ako môže byť aj naše uznesenie, ktoré obsahuje množstvo úloh a množstvo predsavzatí, ale keď sa nebudú plniť, no a o rok to už uvidíte. Rok je dosť dlhá doba, preto neradím, aby sme o tom hovorili, čo ja viem, v mesačných intervaloch, ale raz za rok, ak si to, ak sa vy rozhodnete, poslanci, tak si takúto rozpravu doprajte a zavolajte si členov vlády, ktorých uznáte za vhodné, a nechajte ich, nech vám povedia, čo za ten rok urobili.
Lebo, viete, záväzok výrazne zvýšiť do, ovzdušie, teda znížiť emisie do ovzdušia do roku, do roku 2030, to je veľmi rýchly záväzok, to je veľmi rýchly. O rok to už budú len osem rokov. Čiže ak nebude z roka na rok vidieť nič, tak nečakajme, že v roku 2030 náhle sa otvoria nebesia a u nás bude čistý vzduch. Tak to asi nie.
Napokon už chcem povedať iba toľko, že táto téma sa mi zdá veľmi vhodná aj v tejto dobe, kedy aj spoločnosť, aj vládna koalícia sú rozdelené polemikou o štýle vládnutia, o hodnotách, sme frustrovaní tou ročnou krízou, zdá sa nám teraz dodatočne, že mali sme to nejak inak chytiť, tú krízu pandemickú, mali sme urobiť tamto a nie ono. No, sme naozaj každý tak trochu generálom po vojne, všetkým sa ukrivdilo, každému sa, tá pandémia skrížila jeho plány, naozaj od penzistu, ktorý žije v nejakom domove dôchodcov, až po škôlkara. Tu niet človeka, ktorému by pandémia nevstúpila do života a nie raz si hovoril, božemôj, prečo robia toto opatrenie, mne nevyhovuje, ja som chcel ísť na dovolenku, ja mám podnikanie, mne sa rúca môj svet. Toto je veľká skúška a naozaj to niekedy vyzerá chaoticky, pretože takúto skúšku nezažil tento štát, nezažili ju títo politici, a ja to prirovnávam, samozrejme, k prírodnej katastrofe typu zemetrasenia, keď sa pozeráte v televízii na zemetrasenie a v tých troskách behajú záchranári so psami a hľadajú ešte živých. Nikoho by nenapadlo kritizovať tú situáciu, že je chaotická. Tí ľudia v prírodnej katastrofe zachraňujú iných ľudí.
Musím povedať, že slovenská spoločnosť preukázala veľkú solidaritu so staršími, keď bola situácia taká, že boli ohrození skoro výlučne oni. Dneska po mutácii už si uvedomujeme, že je to ešte oveľa horšie.
Hovorím o tom preto, že táto téma, o ktorej dnes budete rokovať abo rokujete, by mala aj koaličných lídrov, aj lídrov spoločnosti, tie mienkotvorné osobnosti osloviť a uvedomiť si, že drobné alebo väčšie, alebo menšie strádania z pandémie nemôžu predsa nám zastrieť oči, aby sme nevideli, akú misiu prežívame v tejto dobe, že musíme vymiesť jeden obrovský Augiášov chliev a že keď dneska zdravotníctvo je vybrakované, že to nespadlo z neba, že to sa tu tridsať rokov brakovalo. A nás ľudia zvolili preto, aby sme tomu urobili koniec.
Obraciam sa naozaj na lídrov koalície, aby rozhodovali a hľadali riešenia s pohľadom na tieto veľké krízy: pandemická, klimatická a kríza korupčná, ktorou je infikované Slovensko už roky a roky a ktorá vlastne spôsobila aj to, že keď prišla pandémia, tak nás našla nepripravených, v hmotných rezervách boli zlaté tehličky a nieže respirátory, ibaže tie tehličky patrili súkromníkovi a nie štátu. No proste nebudem vám menovať všetko to bahno.
Táto doba hovorí o týchto troch veľkých zodpovednostiach a dnes máte na stole uznesenie, ktoré si môžte každý rok pripomenúť a povedať, ako kráčame, aby naše deti mali tiež šancu prežiť svoje životy v plnosti, v zdraví, aby ony videli rásť svoje deti, ako sme my videli, aby ony mali čistý vzduch a vodu a nezačala vojna kvôli nedostatku životného priestoru a kvôli nedostatku základných životných potrieb.
O tomto je klimatická kríza, o tomto je naša zodpovednosť, o tom je aj zodpovednosť politických lídrov, ale aj osobností spoločenstva, ktoré v tejto dobe niekedy nariekajú nad malichernosťami a nevidia misiu, ktorá stojí rovno pred nimi.
Ďakujem. (Potlesk.)
