Videokanál poslanca

Vážený pán minister, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dva články z tohto návrhu zákona, teda novely dvoch zákonov sa dotýkajú konaní, ktoré majú dosah na pomerne široký obsah, teda do, široké množstvo ľudí, a teda konkrétne ide o stavebný zákon a zákon, zákon o vyvlastňovaní. V týchto konaniach existuje aj možnosť ústnych pojednávaní, teda, teda že účastníci konania sa nielen oboznamujú s obsahom konania tým, že idú nazrieť do spisu alebo si vyžiadajú nejaké informácie, alebo písomne zašlú pripomienky, ale môžu, môžu priamo sa zúčastniť na mieste. Vysvetliť si to s, buď so stavebným, alebo vyvlastňovacím orgánom, pýtať sa, prípadne diskutovať s inými účastníkmi, účastníkmi konania. V stavebnom konaní alebo teda v územnom konaní býva ústne pojednávanie obvykle spojené aj s prehliadkou, prehliadkou miesta, kde sa má stavba realizovať, v prípade, v prípade vyvlastňovacieho konania ide iba o ústne prejednanie, prejednanie veci.
Teraz ministerstvo prišlo s návrhom, aby sa ústne pojednávania konali iba v nevyhnutnej miere. Tento návrh je úplne logický, lebo snažíme sa obmedziť fyzické kontakty medzi ľuďmi, medzi, medzi ľuďmi v situáciách, keď nie je nevyhnutný kontakt, tak, tak vo všetkých možných zákonoch posúvame lehoty, stanovujeme, že nie je mož; nie je nevyhnutné taký typ aktivity robiť, ktoré, ktorý vyžaduje fyzický kontakt, samozrejme, že ak to nemá nejaké neprimerané vážne dôsledky. V tomto prípade, pokiaľ ide o účastníkov konania, tak takéto opatrenie by mohlo mať aj vážne následky, a teda najmä pokiaľ ide o vyvlastňovací zákon, pretože tam sa rozhoduje nielen o nejakých formálnych procesných právach účastníkov konania, ale tam sa rozhoduje priamo o vlastníctve tých osôb, o vlastníctve nejakého pozemku alebo stavby, ktorého majú byť vo vyvlastňovacom konaní v nejakom verejnom záujme na základe zákona za primeranú náhradu – teda tak ako to predpokladá ústava – zbavení, ale mali by mať možnosť, možnosť brániť sa a uplatňovať svoje práva. Jednou z tých možností je práve, práve ústne pojednávanie, kde sa môžu dozvedieť viac, kde si to môžu, môžu, môžu vydiskutovať.
Je ale pravda, že nie všetci účastníci konania uplatňujú toto svoje právo, a teda podľa mojich informácií sa často stáva, že prebehne nejaké vyvlastňovacie konanie a nepríde tam nikto, čiže to pre, predstavuje záťaž pre pracovníkov príslušných úradov, že povedzme musia cestovať niekam bez toho, aby, aby to malo reálny efekt. Preto by som chcel predložiť pozmeňujúcim ná; pozmeňujúci návrh, ktorým by som doplnil to vládne ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že ústne pojednávanie v, vo vyvlastňovacom konaní sa koná iba v nevyhnutnej miere, o ustanovenie, že ale, že bude sa konať aj v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania bude trvať niektorý z účastníkov konania.
Tá situácia v stavebnom zákone a vo vyvlastňovacom zákone je rozličná; ja som pôvodne uvažoval, že by som navrhol podobné ustanovenie aj do stavebného zákona. Rozdiel, základný rozdiel je ale v tom, že v zákone o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva je ústne pojednávanie povinné, zo zákona povinné, a teraz ideme týmto zákonom dať v podstate výnimku, že to, že to konanie nebude musieť byť povinné. Tak tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý, ktorý chcem predložiť aj spolu s pánmi poslancami Milanom Vetrákom, Jurajom Šeligom a Radovanom Kazdom, chceme doplniť, že v prípade, že, že si niektorý z účastníkov konania požiada o to a bude trvať na tom, že sa má uskutočniť aj ústne pojednávanie, tak sa to ústne pojednávanie uskutoční.
V konaniach podľa stavebného zákona je tá situácia trochu odlišná, pretože tam už dnes môže stavebný úrad upustiť od ústneho pojednávania a od miestnej obhliadky v situácii, keď sú mu známe pomery v území, a teda domnieva sa, že nie je nevyhnutné ústne pojednávanie. Čiže ani dnes v zásade, aj keby sme ten zákon, zákon nemenili, nemá stavebný úrad zásadné prekážky, aby, aby upustil od ústneho pojednávania tým, že tam dá, doplníme do zákona, že sa má konať iba v nevyhnutnej miere, tak v podstate iba nejako pritvrdíme tú možnosť alebo, alebo legitimizujeme, ak sa bude upúšťať, upúšťať od ústnych pojednávaní.
Ja si dovolím vyjadriť názor, že stavebné úrady v tých situáciách a v tých konaniach, ktoré sú predmetom nejakého širšieho záujmu verejnosti alebo kde je dôležité prebrať, prebrať detaily na nejakom rokovaní, tak nebudú vždy upúšťať od ústneho pojednávania a že budú, budú postupovať tak, aby, aby túto možnosť uplatňovali aj naďalej primerane a prihliadali aj na oprávnené záujmy účastníkov konania. Ale teda vo vzťahu, vo vzťahu k vyvlastňovaciemu zákonu aby sme ošetrili to, že dnes má byť povinné po tom, čo schválime túto novelu, ak sa to bude mať konať, ústne pojednávanie iba v nevyhnutnej miere, tak v podstate chceme tam doplniť možnosť, že keď si účastníci, účastníci požiadajú, tak sa bude konať ústne pojednávanie, pretože je to zásah do práv, do práv účastníkov, do práv vlastníckych.
A samozrejme, že aj do týchto práv možno zasahovať v nejakom verejnom záujme, čo v tomto prípade predstavuje ochrana zdravia, ale ten zásah by mal byť primeraný a urobený len v nevyhnutnej miere. A myslíme si, že ak bude táto zmena schválená, tak pôjde o primeraný zásah a zásah, ktorý bude iba v nevyhnutnej miere, lebo dá aj účastníkom konania právo trvať na tom, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo.
To by v praxi malo znamenať, že vyvlastňovací orgán, správny orgán v takejto situácii informuje účastníkov konania o tom, že má v úmysle neuskutočniť ústne pojednávanie, lebo naďalej môže z vlastnej vôle uskutočniť ústne pojednávanie, keď sa mu to zdá dôležité, ale využije možnosť, ktorú mu dnes zrejme schválený zákon dá, aby ho neuskutočnil. A zároveň s tou informáciou, že má v úmysle upustiť od ústneho pojednávania, informuje účastníkov konania predpísaným spôsobom, že majú možnosť voči tomu namietať a keď budú namietať, tak sa to ústne pojednávanie uskutoční, resp. môžu povedať, že na tom, že na tom trvajú, aby bolo ústne pojednávanie.
A samozrejme, že informuje ich aj o spôsobe, akým to majú urobiť, teda či majú niekde poslať list, alebo, alebo e-mail na nejakú konkrétnu e-mailovú adresu a v akej lehote to majú urobiť, aby to mohli efektívne, efektívne urobiť. A samozrejme, že ich poučí o tom, že ak v tej lehote to predpísaným spôsobom neurobia, tak prebehne konanie, vyvlastňovacie konanie, v tomto prípade bez ústneho pojednávania.
O tomto návrhu sme hovorili na pôde ústavnoprávneho výboru. Je, myslím, na ňom zhoda v rámci poslaneckých klubov vládnej koalície, a teda prerokovaný pozmeňujúci návrh je aj s ministerstvom, takže ja si ho na záver dovolím už iba prečítať a požiadať vás o jeho podporu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ondreja Dostála, Milana Vetráka, Juraja Šeligu a Radovana Kazdu k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (tlač 55).
V čl. XIII v § 19a písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo v prípade, že na uskutočnení ústneho pojednávania trvá niektorý z účastníkov konania,".
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec Susko, ja som rád, že ste vystúpili k tomu návrhu, lebo ideme strašným tempom a myslím si, že v parlamente sa má diskutovať. A o tomto návrhu zákona predpokladám, že bude diskusia aj zajtra vo výboroch. A práve tú tému, ktorú ste načali, tak toto bude asi jedna, jedna z hlavných tém, okolo ktorých sa budeme točiť, teda možnosť vypovedania zmluvných vzťahov, keď si neplní povinnosti podnikateľ, ktorý bude v ochrane. Podľa teda mojich diskusií so zástupcami ministerstva ministerstvo eviduje tento problém a je pripravené rokovať alebo teda aj prostredníctvom výboru a nejakých pozmeňujúcich návrhov hovoriť o tom, akým spôsobom upraviť túto otázku, aby sme tým, že vyriešime problémy jedných, nevyrábali problém druhých.
Takže opakujem iba rád, že som rád, že ste to otvorili aj v rámci prvého čítania. A myslím si, že zajtra bude dostatok priestoru na to, aby sme to zrovna napríklad my dvaja na rokovaní ústavnoprávneho výboru podrobnejšie prebrali.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní ako spravodajca vystúpil k uvedenému návrhu zákona. Vládny návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor. Zo znenia návrhu zákona, ako aj z odôvodnenia a vystúpenia pani ministerky v prvom čítaní je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň vládny návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Navrhujem zároveň, aby výbory prerokovali návrh zákona ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia. Predseda Národnej rady rozhodnutím zo 17. apríla 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o uvedenom vládnom návrhu zákona (tlač 58) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na 8. schôdzi, ktorá sa uskutočnila dnes uznesením č. 15 z 20. apríla odporúčal Národnej rade návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona schváliť.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem všetkým kolegom za, za reakcie. No, pán poslanec Petrák, nemyslím, že by sme povyšovali transparentnosť nad rozumnosť. Podľa mňa transparentnosť je, naopak, súčasťou racionálnej správy vecí verejných. A asi sa teda nezhodneme na tom, čo je, čo je lepšie a čo je horšie riešenie, a hovorím, že na začiatku tie predstavy boli, boli medzi mnohými z nás úplne niekde vzdialené, teraz sa ich podarilo, podarilo priblížiť. Ja teda neviem, že či teda nejaká obchodná verejná súťaž, alebo predaj majetku, alebo dlhodobý prenájom majetku sú veci, ktoré, ktoré súvisia nejako s riešením krízovej situácie okolo, okolo COVID-19, alebo, alebo sú spôsobilé spôsobiť nejakú vážnu škodu samospráve.
Pokiaľ ide o pána poslanca Ferenčáka, no áno, no tak možnože v tej veci, veci lehôt sa my dvaja zhodneme a nezhodneme sa s pánom poslancom Vetrákom, ale ja zasa rozumiem aj jeho dôvodom. To nie je o tom, že mávneme rukou nad tým, že samosprávy porušujú. Jednoducho zachováme im tú povinnosť a samosprávy budú musieť uskutočniť rokovanie buď teda štandardným spôsobom v tej trojmesačnej lehote, alebo, alebo prostredníctvom videokonferencií. To nie je nabádanie na, na porušovanie zákona, tak to určite pán poslanec Vetrák nemyslel, len proste zachováva nejakú povinnosť, a to je, opäť, jeden pohľad je, je starosta, druhý pohľad sú, sú komunálni poslanci a treba to nejako vyvážiť.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia. Začnem odpoveďou na otázku pána poslanca Ferenčáka, aj keď nebola adresovaná mne, ale ja som tam podpísaný ako druhý predkladateľ tohto pozmeňujúceho návrhu, a rovno vám odpoviem, že nie som s ním plne stotožnený.
Moja predstava bola, bola iná. Bola dokonca dosť výrazne, výrazne iná, napriek tomu za tým pozmeňujúcim návrhom stojím, podporím ho a odporučím aj všetkým kolegom z koalície, aby zaň hlasovali. Jednoducho ak sa má dospieť ku kompromisu, tak to celkom inak, inak nejde, než že každý trochu ustúpi zo svojich, zo svojich pôvodných predstáv, a teda ubezpečujem vás, že podieľali sa na tom nielen ľudia, ktorí majú zo skúsenosti, skúsenosti zo samosprávy ako starostovia alebo primátori, ale aj ľudia, ktorí majú skúsenosti ako komunálni poslanci, prípadne ktorí majú skúsenosti aj z toho, ako funguje samospráva nielen tam, kde funguje, ale aj tam, kde, kde sa predstavitelia samosprávy snažia postupovať netransparentne alebo zneužívať svoju moc, a zákon nemôže byť iba do dobrého počasia.
Chcel by som povedať tri veci. Prvá vec sa týka obsahu toho kompromisu, je to, je to kompromis, čiže nikto nie sme, nie sme s tým určite úplne, úplne spokojní. Keby som si to ja mohol sám napísať, tak by to vyzeralo úplne inak. Bolo by to oveľa jednoduchšie, vypustili by sme per rollam, od toho som, od toho som za seba musel odstúpiť, ale myslím si, že to, na čom sme sa dokázali dohodnúť, je, je dobrý návrh, za ktorý sa dokážeme postaviť, ktorý dokážeme, dokážeme odhlasovať. Ostáva tam možnosť hlasovania per rollam, ostávajú tam videokonferencie.
Videokonferencie budú jasnejšie tým, že a transparentnejšie tým, že budú verejne prístupné. To neznamená, že sa, že sa tam musí mať možnosť zapojiť verejnosť, ale bude to prinajmenšom sledovateľné verejnosťou, lebo však ani rokovacie poriadky vždy automaticky neumožňujú vystupovanie obyvateľov. Bude, bude z toho vyhotovený zvukovo-obrazový alebo zvukový záznam podľa toho, o aký typ konferencie pôjde. Teda nie iba nejaký neidentifikovaný záznam, ktorý by mohol byť iba písomný, zvukovo-obrazový alebo zvukový, ktorá, ktorý obec zverejní na svojom webovom sídle, alebo ak ho nemá, samozrejme, tak ho nezverejní, tak zverejní iba zápisnicu, ale aj tak bude povinná ho sprístupniť na žiadosť, kde sme prebrali to riešenie vo vzťahu k zvukovým záznamom zo zasadnutí súdov z toho justičného balíka spred dvoch týždňov. Obmedzili sme, obmedzili sme možnosť hlasovania per rollam naozaj na výnimočné situácie, keď existujú vážne dôvody, pre ktoré nie je možné uskutočniť rokovanie štandardným spôsobom alebo cez tie videokonferencie, lebo naozaj to má byť posledná možnosť.
Prvá možnosť má byť urobiť normálne zastupiteľstvo, urobiť, urobiť nejaké hygienické opatrenia, aby nedošlo k ohrozeniu, ohrozeniu zdravia. Druhá možnosť, ak na to existujú technické podmienky, tak rokovať prostredníctvom videokonferencie. A naozaj existujú k dispozícii rôznorodé aplikácie, ktoré, ktoré umožňujú bez väčších finančných nákladov a bez nejakých zložitých technológií, stačí pripojenie na internet, rokovať, alebo teda dá sa to urobiť aj prostredníctvom telefonickej konferencie, to tiež nie je vylúčené. Čiže tie možnosti, samozrejme, existujú.
Negatívne sme tam zadefinovali veci, ktoré nie je možné takýmto spôsobom, čiže prostredníctvom hlasovania per rollam riešiť, väčšinou sa týkajú nakladania s majetku, s majetkom, ale, ale v podstate to zodpovedá aj tomu pôvodnému návrhu, lebo, lebo teda neviem, či je, je nejaký vážny dôvod v súvislosti s koronavírusom, alebo hrozí nejaká škoda, ak sa, ak sa nepredá nejaká, nejaká obecná nehnuteľnosť.
Potom čo sa týka, čo sa týka ods. 4, tak tam sme podrobnejšie upravili, ako sa má postupovať, pán poslanec Ferenčák to kritizoval. Ja si, naopak, myslím, že je to dobré, že je to dobré, pretože hlasovanie formou per rollam sa odchyľuje od toho štandardného rokovania obecného zastupiteľstva, ktoré je verejnosti prístupné, na ktoré majú možnosť prísť občania, kde môžu požiadať o slovo, a obvykle je im to slovo udeľované, či už to vyplýva priamo z rokovacieho poriadku, alebo z rozhodnutia, či už predsedajúceho, alebo, alebo zastupiteľstva.
Sú tam nastavené nejaké podmienky na transparentnosť, že sa vopred majú, majú zverejňovať, zverejňovať návrhy uznesení, pozmeňujúce návrhy a aj pripomienky verejnosti, lebo verejnosť nemá možnosť prísť na zasadnutie, keďže žiadne zasadnutie, zasadnutie sa nekoná, tak má mať možnosť aspoň takouto formou pripomienkovať a má sa potom zverejňovať nielen samotné uznesenie, ale aj menovité, menovitý výsledok, výsledok hlasovania. V rámci týchto mantinelov si to každá obec môže podrobnejšie upraviť, ako chce. Spôsob, akým sa budú doručovať pozmeňujúce návrhy, čas, ktorý vymedzí, vymedzí na pripomienkovanie alebo na predkladanie pozmeňujúcich návrhov, to je, to je na každej obci samostatne, plus ten týždeň, ktorý, ktorý sme získali, tak sme využili na ošetrenie tých hlavných kontrolórov, lebo to pôvodné znenie mohlo spôsobiť, že by, že by teda sa obce niektoré ocitli bez kontrolóra, tuto je napevno povedané, že ak nie je zvolený nový kontrolór a uplynulo funkčné obdobie tomu predchádzajúcemu, tak pokračuje vo výkone funkcie až, až do dvoch mesiacov, do šesťdesiatich dní od odvolania krízovej situácie, samozrejme, ak je zvolený nový, tak sa ujme funkcie ten nový. Toľko k vecnej stránke pozmeňováku.
Druhá moja poznámka sa týka, týka toho, že mali sme tu pred týždňom alebo pár dňami pomerne vzrušené výmeny, výmeny názorov. A boli sme, boli sme v nezhode. Ja si myslím, že to nie je prejav našej slabosti, je to prejav, naopak, našej, našej sily. Nemáme na všetko rovnaké názory a dokážeme sa, dokážeme sa počúvať a dokážeme počúvať svoje argumenty, máme snahu nájsť spoločný, spoločný postoj, čo sa nám, myslím, týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložila pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Pleštinská, aj podarilo. Ja sa chcem poďakovať za ústretovosť kolegom, teda najmä z poslaneckého klubu z OĽANO, kde sme mali na začiatku dosť rozdielne názory, aj teda pani, pani spravodajkyni, aj pánovi ministrovi a zástupcom ministerstva, ale teda špeciálne sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Vetrákovi, ktorý odviedol veľkú prácu na tom, aby tie rozdielne predstavy dal dohromady a aby sme tu dnes mohli rokovať o pozmeňujúcom návrhu.
Tretia, posledná poznámka sa týka opozície. Ja chcem oceniť aj prístup opozície, aj keď sa možno, možno vecne na niektorých veciach nezhodneme. Ja som, ja som bol teda, by som aj hlasoval za ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Ferenčáka, ale je zapracovaný do, do nášho, takže nemôžem hlasovať nie preto, že by som s ním nesúhlasil alebo že by mi to niekto zakázal, ale pretože, pretože inak by nebolo možné schváliť ten náš pozmeňujúci návrh.
Jedinú vec, ktorú by som, ktorú by som tak asi trochu, trochu len namietal, že, že teda nie je to tak, že by sa z vášho šesťslovného pozmeňováku stal náš šesťstranový. My sme mali ambíciu upraviť tam viac vecí a mali sme tú ambíciu hneď od začiatku. Ja som podobný pozmeňujúci, nie identický, podobný, predkladal do ústavnoprávneho výboru ešte pred, pred druhým čítaním, teda minulý týždeň. A áno, aj v tejto, v tejto veci, napríklad vy ste otvorili tú otázku, že, že či tam má byť prerušená tá lehota tri mesiace. Ja v zásade s vami súhlasím, že mali by sme niektorým samosprávam umožniť, umožniť, keď sa nechcú, nechcú stretnúť a nemajú nič súrne na riešenie, tak nech nezasadajú. Čiže mne sa ten pôvodný návrh ministerstva páčil a tiež si myslím, že by sme nemali argumentovať tým, že nie je za to žiadna sankcia, aj keď niektoré obce to porušujú aj pred krízovou situáciou, a vtedy im to vyhovuje. Ale dohodli sme sa na tom a rešpektujem, rešpektujem dohodu kolegov, je to súčasť, je to súčasť jedného balíka, tak toto je vec, v ktorej som napríklad ja alebo v ktorej sme my museli, museli ustúpiť, a rešpektujem, že sme sa, že sme sa tak dohodli.
Čiže našou ambíciou nie je nejako zviazať samosprávy, je nastaviť pravidlá, aby v situácii, keď bude rozhodovať spôsobom, ktorý nie je obvyklý, aby bolo jasné, akým spôsobom má postupovať, aby to rozhodovanie bolo čo najtransparentnejšie.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, povedal si, že ti je ľúto, že pán poslanec Taraba nemohol prerokovať tento návrh zákona, pripomienkovať ho vo výbore (reakcia z pléna) pre..., vo výbore pre hospodárske záležitosti. Nuž myslím si, že ti to nemôže byť ľúto, lebo o tom, v akých výboroch sa rokuje o návrhoch zákonov, o tom nerozhoduje, nerozhoduješ ani ty, nerozhoduje o tom ani pán minister, to je vec parlamentu, navrhne to predseda parlamentu prideliť niektorým výborom. A ak niektorý poslanec nie je spokojný s tým, do akých výborov je ten návrh pridelený, a chcel by, aby sa to prerokovalo aj v jeho výbore, tak má možnosť v rámci rozpravy v pléne požiadať o tom, aby sa to prerokovalo aj v jeho výbore, a parlament potom hlasovaním rozhodne, že či sa to pridelí aj jeho výboru, aj..., alebo sa to nepridelí.
Pokiaľ som tu bol prítomný aj pri rozprave, aj pri hlasovaní, tak som nezaregistroval, že by pán poslanec Taraba navrhol, aby sa takto postupovalo. Čiže nemusí ti to byť ľúto. Spôsobil si to v podstate iba sám.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyniam a kolegom za dôveru, budem sa usilovať ju nesklamať, ale hlavne chcem oznámiť, že zvolávam zasadnutie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny na zajtra na 9. hodinu do miestnosti číslo 33, zasadačka výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

Pán poslanec Kotleba, nerozumel som celkom tej vašej úvahe na adresu koalície, kde ste povedali, nielenže máte väčšinu vo výboroch, kto by mal mať väčšinu vo výboroch, no tak to proste vychádza matematicky, väčšinu má koalícia v parlamente a má aj vo výboroch, tak to je v podstate vždy okrem nejakých období mečiarovských, keď bol trestný výbor alebo keď si, keď si to koalícia povedala, že obetuje zahraničný výbor. Ale, ale to je normálna matematika.
Poukázali ste na ten argument, že hovoríme, že, že však ale robil to SMER a koalícia v predchádzajúcom volebnom období. Ale to predsa my nepoužívame ako dôvod, prečo odmietame vás a pána poslanca Blahu. To používame iba ako reakciu, keď nám tu smeráci rozprávajú, aká je toto totalita, fašizmus, ako je to bezprecedentné, ako sa to nikdy nestalo, tak na to im, samozrejme, povieme, že vy ste to robili v minulom volebnom období. Minulý rok ste nezvolili Galka, minulý rok ste nezvolili Budaja na miesta, ktoré mali patriť opozícii. My im to pripomíname, ale to nie je dôvod, samozrejme, že prečo, prečo vás odmietame voliť a pána poslanca Blahu. Ten dôvod je, samozrejme, v tom, že ja ani minulé obdobie som nevolil do žiadnej funkcie ani podpredsedu výboru žiadneho poslanca fašistickej strany. A teda pán poslanec Blaha je milovník, obdivovateľ totalitných režimov, ktoré potláčajú ľudské práva. To sú tie dôvody, nie to, že my sa chceme niekomu pomstiť. Však vám sa nemáme dôvod pomsťovať za to, že, že SMER neakceptoval opozíciu v minulom volebnom období.
No a povedali ste, že nie ste priateľ Ľuboša Blahu, ale tie názory niekedy naozaj veľmi ťažko rozoznať, či sú to názory komunistu alebo fašistu.

Pán poslanec Kuffa, no nie je to pravda. Nie je pravda, že čo opozícia navrhla, to vždy bolo, ten kandidát bol vždy zvolený. V minulom volebnom období, a keď nechceme pripomínať pána poslanca Galka, ktorého mali problém zvoliť do tej komisie a potom aj, aj za podpredsedu Národnej rady, tak poviem príklad, ktorý je oveľa priliehavejší.
Predseda výboru pre ľudské práva je funkcia, ktorá bola na začiatku volebného obdobia prisúdená opozícii, konkrétne hnutiu OĽANO. A keď sa, á, keď sa jeho vtedajšia predsedníčka, pani poslankyňa Verešová vzdala tejto funkcie, tak hnutie OĽANO navrhlo Jána Budaja. A koalícia nezvolila Jána Budaja za predsedu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
A tie táraniny typu, že, že na začiatku volebného obdobia sa to musí rešpektovať a v priebehu volebného obdobia sa to nemusí rešpektovať, to si nechajte pre seba.
Teraz ideme urobiť to, koalícia navrhla kandidátov na, na predsedov, ja som jeden z nich, nie je to žiadna, žiadna totalita. V prípade, že budem zvolený, tak zajtra o deviatej zvolávam, zvolám výbor pre ľudské práva. Ten výbor pre ľudské práva si zvolí podpredsedov, ja sa potom vzdám funkcie predsedu. A budete môcť opakovane navrhovať, keď vás bude baviť, tak môžte navrhovať pána poslanca Blahu a my ho opakovane nebudeme voliť. Ale ak, ak navrhnete iného kandidáta, tak je veľká šanca, že ten kandidát bude zvolený a bude viesť ten výbor. Dovtedy tie nevyhnutné úkony, ktoré je potrebné, aby výbor pre ľudské práva bol funkčný, budú vykonávať poslanci, ktorí budú zvolení za podpredsedov. To je všetko.