Videokanál poslanca

Ďakujem. V mene troch poslaneckých klubov SaS, OĽANO a SME RODINA navrhujem termínovať prerokovanie bodu 39, tlač 575, na stredu 29. septembra 2021 o 14.00.

Pán poslanec Vašečka, no, zaujalo ma to rozlišovanie dobrého a zlého podľa prirodzenosti, ako keby to bol nejaký problém vo vzťahu rozlíšiť, že čo je dobré a čo je zlé. Predsa je jasné, že vo vzťahu je dobré, keď sa ľudia majú radi, keď sa k sebe správajú slušne, s láskou, s toleranciou, ohľaduplne, sú si vzájomne oporou, vzájomne si pomáhajú, ak majú deti, alebo ak žijú s nimi deti, tak sa o ne starajú. A vo vzťahu je úplne jedno, či je to muž a žena, alebo muž a muž, alebo žena a žena, lebo aj v takom vzťahu, ktorý tvoria dve osoby rovnakého pohlavia, keď sa navzájom majú radi a správajú sa podľa toho, keď sa správajú k sebe s láskou, ohľaduplne, vzájomne si pomáhajú, sú si oporou a ak s nimi žijú deti, tak sa o ne starajú, majú ich radi, prejavujú im lásku, tak je to dobré. Nie je to zlé. Je to dobré a nemusíme sa opierať o nejaké kritérium prirodzenosti alebo neprirodzenosti, to vieme povedať, že je to dobré; možno pre mňa je toto kritérium prirodzenosti.
A potom, ak je prirodzené to, čo tu bolo, no tak prirodzená je potom aj agresivita, prirodzené je aj domáce násilie, prirodzené je, že muž je hlavou rodiny a žena ho má poslúchať, lebo to sú veci, ktoré tu historicky, historicky boli a asi nepovieme, že je to dobré, že je to prirodzené, že je to správne, takže toto by nemali byť kritériá, podľa ktorých to budeme hodnotiť.
A teda asi sa všetci zhodneme, že treba chrániť deti pred pedofilmi, ale ja len upozorňujem, že taký zákon už je schválený, bol schválený v minulom volebnom období a zakazuje osobám, ktoré boli odsúdené za povedzme pedofilné trestné činy, aby boli učiteľmi alebo pedagogickými pracovníkmi. Čiže kvôli tomu, aby sme na školách chránili deti pred pedofilmi, takýto zákon netreba.

Pán poslanec Tomáš, použili ste vo svojom vystúpení veľmi zaujímavý spôsob argumentácie, tak skúsim ho použiť aj ja. Ja si napríklad naozaj myslím, že SMER a HLAS sa tak zúrivo usilujú o referendum preto, že sa boja, že sa boja, že keď nebude referendum a keď nebude úspešné referendum, tak sa príde na všetky tie zlodejiny, ktoré sa diali počas ich vlád, a že to ohrozí, bezprostredne to ohrozí aj ich lídrov a ich lídri pôjdu sedieť alebo im to prinajmenšom vážne bude hroziť. A nech sa prepadnem pod zem, ak to tak nie je. (Reakcie z pléna.) Neprepadol som sa, takže je to tak.

Ďakujem za faktické poznámky. Pôvodne som chcel povedať, že na infantilné osobné invektívy zo strany fašistických poslancov nebudem reagovať. Zareagujem iba na vecné faktické poznámky poslancov z HLAS-u, ale teda keď som si vypočul vystúpenia pána Šutaja Eštoka a pána Tomáša, tak zasa až taký veľký rozdiel medzi tým nebol, takže asi zoberiem iné kritérium na rozlišovanie.
Pán poslanec Ďurica hovoril o tom, že teda ja som poukazoval na to, že väčšina sudcov Ústavného súdu bola zvolená za predchádzajúcej vlády, a teda že prečo my sa teraz rozhorčujeme nad pánom Žilinkom, keď ho volila väčšina koalície. No ja som pána Žilinku zhodou okolností nevolil, nevolil ho ani kolega Baránik. Vy a vaši kolegovia a v podstate celá opozícia ste ho volili, tak je to trošku iná situácia.
Potom ste povedali, že keby som bol v opozícii, tak by som bol prvý, ktorý by hovoril o demokracii a práve ľudí na referendum. No opäť sa mýlite. Ja som v roku 2018 mal možnosť niekoľkokrát podpísať petíciu za referendum o predčasných voľbách a neurobil som to práve preto, že si myslím, že referendom by sa volebné obdobie Národnej rady skracovať nemalo, že ľudia rozhodnú vo voľbách, dajú mandát na štyri roky a pokiaľ parlament je schopný vytvoriť vládnu väčšinu, tak má fungovať naďalej. A teda myslím si to bez ohľadu na to, či som v koalícii alebo v opozícii, či som poslancom, alebo nie som poslancom. A teda správal som sa aj podľa toho, nielenže si to myslím.
Pán poslanec Šutaj Eštok hovoril, že som bol ticho, keď sa tu neodôvodnene skracovali legislatívne konania. No, nie je to pravda. Ja som sa ozval napríklad aj vtedy, keď sa menil ústavný zákon o bezpečnosti štátu. Uznal som, že môže sa to zdať, že je tam problém, ale verejne som povedal svoje dôvody, pre ktoré som hlasoval za skrátené legislatívne konanie. V iných prípadoch som sa, naopak, aj ozval, aj som nehlasoval za vládne návrhy na skrátené konanie, keď som si myslel, že na to nie sú dôvody. Čiže nesúďte podľa seba mňa.

Vážený pán predkladateľ a vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, máme na stole návrh zákona, ktorý pomerne výrečne ukazuje, aký je rozdiel medzi SMER-om a HLAS-om. Ten rozdiel nie je nijako dramatický, najmä teda pokiaľ ide o ctenie si existujúcich pravidiel, ktoré SMER-u ani HLAS-u nevyhovujú. Rozdiel je len v tom, že SMER – sociálna demokracia, alebo slovenská sociálna demokracia, neviem, či to už zmenili aj oficiálne, ak mu nejaké pravidlo nevyhovuje, tak to pravidlo porušuje alebo sa snaží porušiť, snaží sa ho obísť a dúfa, že si to nikto nevšimne. HLAS ide na to trošičku sofistikovanejšie, ak mu nejaké pravidlo nevyhovuje, tak sa to pravidlo snaží zmeniť a zmeniť sa ho snaží čisto účelovo, bez akéhokoľvek reálne existujúceho dôvodu, pretože je to pravidlo, ktoré tu platí už roky, ktoré sa takýmto spôsobom už roky uplatňuje a HLAS-u, teda vtedy HLAS ešte neexistoval, ale teda jeho politici boli integrálnou súčasťou SMER-u, takže ani HLAS-u, ani SMER-u nevadilo toto pravidlo pred rokom, nevadilo pred dvoma rokmi, nevadilo pred desiatimi rokmi, až teraz im zrazu vadí.
Ústavný súd rozhodol, že podľa súčasného znenia ústavy nie je možné uskutočniť referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady, lebo takéto referendum by bolo v rozpore s ústavou.
Pán poslanec Taraba predložil návrh, ktorý, ak by bol schválený, tak priamo v ústave by bolo napísané, že sa takéto referendum konať môže. Je pravda, že pán poslanec Taraba predložil tento návrh zákona skôr, a dokonca sa aj skôr o ňom hlasovalo, ako rozhodol Ústavný súd, ale pán poslanec Taraba ho predložil, samozrejme, v priamej súvislosti s tým, že pani prezidentka sa obrátila na Ústavný súd a Ústavný súd mal rozhodnúť o tom, či sa také referendum môže konať, alebo nemôže konať.
Národná rada sa s týmto návrhom nestotožnila, neschválila ho, hlasovali sme o tom 29. júna tohto roku a v zmysle existujúceho pravidla, ktoré je zakotvené v § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, návrh zákona v tej istej veci nie je možné predložiť do Národnej rady skôr ako o šesť mesiacov, to znamená skôr ako 29. decembra 2021, napriek tomu skupina poslancov za SMER – sociálnu demokraciu ešte v júli, hneď po rozhodnutí Ústavného súdu, prišla so svojím návrhom novely ústavy, ktorého obsahom bolo to, že sa referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady konať môže. Bol to nepochybne návrh v tej istej veci, ako to predpokladá zákon o rokovacom poriadku a ako stanovuje, že nemôže byť takýto návrh predložený skôr ako po šiestich mesiacoch od neschválenia návrhu v tej istej veci. Zákon o rokovacom poriadku nehovorí, že to musí byť identický, do bodky rovnaký návrh, že musí byť veľmi podobný, že sa nemôže líšiť, ale že to má byť návrh v tej istej veci teda a že má upravovať ten istý okruh právnych vzťahov.
Pán predseda Národnej rady sa obrátil na ústavnoprávny výbor, keďže mal pochybnosti o tom, či je takáto úprava v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Ústavnoprávny výbor konštatoval, že nie, nie je.
Poslanci SMER-u následne v auguste predložili znovu návrh na zmenu ústavy, opäť tam nejaké čiarky a bodkočiarky upravili inak, ale opäť to bolo v tej istej veci, opäť podstatou toho návrhu bolo, aby sa mohlo konať referendum o skrátení volebného obdobia Národnej rady. Čiže nepochybne to bolo v tej istej veci, ako bol neschválený návrh pána poslanca Tarabu, nepochybne to bolo v tej istej veci, ako bol návrh zákona poslanca, návrh novely ústavy poslancov SMER-u, o ktorom už ústavnoprávny výbor rozhodol, že nie je predložený v súlade s rokovacím poriadkom. Napriek tomu to poslanci SMER-u opäť predložili.
No ale smola, opäť sme si to všimli a opäť sa pán predseda Národnej rady obrátil na ústavnoprávny výbor a ústavnoprávny výbor napriek tomu, že ho pán poslanec Šutaj Eštok nabádal, že však neberme ten zákon až tak vážne, tak konštatoval v súlade s tým, ako to naozaj je, že je to návrh zákona v tej istej veci, a teda nie je možné takýto návrh zákona v súlade so zákonom o rokovacom poriadku predložiť skôr ako po šiestich mesiacoch od hlasovania, neúspešného hlasovania o návrhu novely ústavy, ktorú predložil pán poslanec Taraba.
A v jednej veci ale teda by som možno súhlasil s kolegami z HLAS-u, že dnes sa to ustanovenie § 96 ods. 3 uplatňuje príliš striktne, lebo dnes podľa toho, ako sa uplatňuje a uplatňuje sa tak dlhodobo, sa tou istou vecou myslí ten istý okruh právnych vzťahov, a teda aj v prípade, že by niekto prišiel s návrhom, ktorý ten istý okruh právnych vzťahov chce upraviť odlišným spôsobom, dokonca úplne opačným spôsobom, je to v tej istej veci. Čiže niekto navrhne zvýšiť daň, neprejde to, tak pol roka by vlastne nikto nemal navrhnúť ani zníženie tej istej dane, lebo je to v tej istej veci. A ja súhlasím, že takýto výklad je príliš striktný a mohli by sme ho prehodnotiť, ale na to netreba zmenu zákona, na to treba zmenu výkladu, ktorá je možná, ktorá musí byť odôvodnená, prečo by k nej napríklad ústavnoprávny výbor pristúpil, ale nie je kvôli tomu potrebné meniť zákon.
Ale ak teda pán poslanec Šutaj Eštok hovorí, že to, čo robí ústavnoprávny výbor vo veci návrhov novely ústavy z dielne SMER-u, z dielne ich bývalých kolegov, že je účelovo široký výklad, tak to neplatí. Je to výklad, ktorý sa tu uplatňuje roky. Roky s tým nikto nemal vážnejší problém, a dokonca si dovolím povedať, že to ustanovenie § 96 ods. 3 je tam práve na takéto prípady. Je tam práve na prípady, aby keď sa Národná rada zaoberá nejakým návrhom a rozhodne sa, že o tom návrhu nebude rokovať alebo ho neschváli, tak aby niekto nemohol prísť upraviť dve vety alebo to naformulovať do iného ustanovenia a tvrdiť, že je to úplne iný návrh, a znova na ďalšiu schôdzu predložiť návrh zákona v tej istej veci.
Lebo všetky tie návrhy, o ktorých je reč, a teda to sú návrhy, oba návrhy novely ústavy z dielne SMER-u, s ktorými prišli v júli a potom v auguste, sú evidentne v tej istej veci, lebo ich zámerom, ich cieľom je zmeniť ústavu tak, aby bolo možné uskutočniť referendum o skrátení volebného obdobia. Čiže to nie je tak, že nejakým nekorektným výkladom neznámych členov ústavnoprávneho výboru sme dospeli k tomu, že nie je možné rokovať o návrhoch SMER-u na zmenu ústavy. Nie. To ustanovenie je v zákone o rokovacom poriadku presne na takéto prípady, aby sa opakovane nepredkladali návrhy, ktoré sú o tom istom.
Pán predkladateľ tu hovoril o veľmi, používal veľmi silné slová a hovoril o bezprecedentnom pošliapaní vôle ľudu zo strany pani prezidentky a zo strany Ústavného súdu. No, ale pani prezidentka iba využila svoju právomoc, ktorá jej vyplýva z ústavy, pretože mala pochybnosti o tom, že také referendum je v súlade s ústavou, tak sa obrátila na Ústavný súd. To predpokladá priamo ústava. A Ústavný súd dospel k rozhodnutiu, že nie je v súlade s ústavou. Čo teda, keď sudcovia sú presvedčení, že referendum o skrátení volebného obdobia nie je v súlade s textom ústavy, aký je dnes, tak len preto, aby nenahnevali SMER a HLAS, tak teraz majú rozhodovať v súlade so svojím presvedčením a povedať, že je to v súlade, keď to podľa nich nie je v súlade? Ústavný súd takisto postupoval v súlade s právomocou, ktorú mu dáva ústava, a sudcovia Ústavného súdu rozhodli, že takéto referendum nie je možné podľa súčasného znenia ústavy. Ja tam nevidím žiadne bezprecedentné pošliapanie vôle ľudu. Naopak, vidím tam rešpekt k právu, k právnemu štátu a k ústave.
A teda len tak mimochodom, však tých ústavných sudcov síce niekto menoval, ale predtým, ako ich niekto z tých kandidátov menoval, tak niekto tých kandidátov na ústavných sudcov zvolil. Teda skoro všetci kandidáti na ústavných sudcov boli zvolení parlamentami, v ktorých sme tu mali vládnu koalíciu ma čele so SMER-om – sociálna demokracia, z ktorého vyšiel, vzišiel aj HLAS. Čiže to nie je nejako, že súčasná koalícia si navolila ústavných sudcov a teraz tí rozhodli podľa jej vôle. Však to sú, to sú všetko sudcovia, ktorí by neboli, možno teda s výnimkou, ktorí boli zvolení až v tomto volebnom období, to sú ústavní sudcovia, ktorí by neboli ústavnými sudcami, keby smerácka väčšina nebola s ich voľbou súhlasila.
A potom tu hovoríte o tom, že je tu nejaký precedens v tom, ako sa účelovo uplatňuje to ustanovenie, ale opakujem, takto sa to ustanovenie uplatňuje dlhodobo, to nie je, že teraz sme si to vymysleli. A dokonca, dokonca teda tu odkazujem na minulé volebné obdobie, keď povedzme poslanci SaS prišli s návrhom nejakým v daňovej oblasti, ktorý mali vo vládnom programe a ktorý dlhodobo presadzovali. Nebolo to schválené, samozrejme, a potom poslanci SNS na ďalšiu schôdzu prišli s rovnakým alebo teda s podobným návrhom. Upozornil som na to a Národná rada to rešpektovala, že je to v tej istej veci, hoci to nevyhovovalo poslancom SNS, ale predseda Národnej rady pán Danko sa obrátil na ústavnoprávny výbor. Ústavnoprávny výbor, v ktorom mala väčšinu vaša koalícia, konštatoval, že je to v tej istej veci, a Národná rada o tom návrhu nerokovala. Potom to teda vyriešili tak, že to dali ako pozmeňovák k nejakému inému návrhu, takže našli spôsob, ako obísť pravidlo, ale, samozrejme, že rešpektovali, že taký návrh by nemal byť predložený a nemôže byť predložený bez toho, aby bol porušený zákon o rokovacom poriadku.
Čiže zhrniem. Nie, nie je to o nerešpektovaní a o pohŕdaní vôľou ľudu. Vôľa ľudu je takisto prejavená vo voľbách a ľud vyjadril svoju vôľu vo voľbách do Národnej rady. Rozhodol o tom, ako má byť zložená Národná rada. A podľa súčasného znenia ústavy a aj podľa normálnych princípov fungovania parlamentnej demokracie skoro všade vo svete s výnimkou dvoch krajín, o ktorých viem, že je tam možnosť skracovania volebného obdobia cez referendum, to funguje práve takto. Ľud vyjadrí svoju vôľu, zvolí parlament a ten parlament je zvolený na určité obdobie, ktoré si môže sám skrátiť v prípade, že nemôže plniť svoju funkciu, napríklad nie je v ňom možné zostaviť väčšinu, ktorá je potrebná pre vládnutie a pre schvaľovanie zákonov, ale nie referendom sa má skracovať, sa má skracovať volebné obdobie, aj keď, samozrejme, že tento nástroj bol už neúspešne na Slovensku opakovane, opakovane použitý. Ale tak to je trochu iná téma, ku ktorej sa možno dostaneme, keď raz po uplynutí tých šiestich mesiacov opäť, nepochybujem o tom, nejaká skupina poslancov, či už SMER-u, alebo HLAS-u, alebo možno teda spoločne, keď sa spojíte, predloží tento návrh novely ústavy do parlamentu, tak tam potom môžme zviesť tú debatu, či je to správne alebo nie, ale teraz sa tu bavíme o pravidlách. A tie pravidlá sú pomerne jasne nastavené. A tak ako je nesprávne to, čo chce robiť SMER, teda že bude tie pravidlá porušovať a obchádzať, tak je nesprávne to, čo chce teraz spraviť HLAS, teda že tie pravidlá čisto účelovo zmení.
Takže napriek nádeji, ktorú prejavil pán predkladateľ v úvodnom slove, vlastne budem musieť sklamať, pretože ja určite budem hlasovať proti tomuto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. Keď som videl medzi prihlásenými na faktické poznámky meno pána poslanca Kotlebu, tak som sa zľakol, že aby som náhodou nehovoril niečo podobné, ale našťastie budem hovoriť niečo úplne iné, až opačné.
Alexander Dubček je nesporne jednou z najdôležitejších osobností slovenských dejín. Toto uznesenie je však podľa môjho názoru nie vystihujúce jeho historické pôsobenie. Toto uznesenie je jednostranné, glorifikujúce a zamlčiavajúce aj tie tienisté stránky jeho pôsobenia. Alexander Dubček bol predstaviteľom komunistickej strany, bol ním v 50.rokoch, bol ním v 60. rokoch, bol ním aj pred nástupom Pražskej jari, podieľal sa na budovaní režimu, ktorý potláčal základné práva a slobody, a ani, ani po okupácii sa nedokázal dôsledne postaviť na odpor, podpísal Moskovské protokoly, prijal funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia, podpísal obuškový zákon, na základe ktorého potom boli potláčané demonštrácii československých občanov proti okupantom a proti totalitnej komunistickej moci.
Čiže nemyslím si, že by sme si mali históriu pripomínať takýmto jednostranným spôsobom. Samozrejme, že keď spomíname na niekoho z minulosti, tak máme tendenciu všímať si skôr to dobré, ale v súvislosti s Alexandrom Dubčekom úplne opomenúť jeho pôsobenie v rámci komunistického režimu je neadekvátne.