Videokanál poslanca

Pán poslanec Taraba, dovolil by som si vás upozorniť na § 94 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podľa ktorého sa rozprava musí vzťahovať na prerokovaný návrh zákona alebo medzinárodnú zmluvu.
Vaše vystúpenie bolo úplne v poriadku, pokiaľ by ste vystupovali k návrhu zákona, ktorý predkladala pani poslankyňa Záborská a skupina poslancov okolo nej. Nie veľmi to súviselo s tým návrhom zákona, ktorý predkladá pán poslanec Valášek.
A pokiaľ teda ide o obsah vášho vystúpenia, fungujú určité pravidlá aj v politike, aj v koaličnom súžití a jedno z tých pravidiel je, že koalícia si dohodne nejaké pravidlá, podľa ktorých bude postupovať a podľa ktorých bude hlasovať a potom tie pravidlá dodržiavať. Pretože ak má fungovať nejaké teleso, v tomto prípade vláda, vládna koalícia, tak je potrebné mať pravidlá, je potrebné tie pravidlá dodržiavať, čiže ja práve naopak, ja som spokojný s tým, že sa pravidlá dodržiavajú, aj keď aj mne to niekedy prekáža, lebo napríklad nemôžem zahlasovať za návrh zákona, ktorý obsahovo považujem za dobrý, ako sa mi to stalo pri hlasovaní o jedenástej hodine, keď ja by som rád podporil novelu Zákonníka práce, ktorú predložil pán poslanec Valášek, lebo si myslím, že to bolo užitočné a že nebolo rozumné nepustiť to do druhého čítania. Ale rešpektujem, že som súčasťou koalície a že som sa zaviazal postupovať spoločne s kolegami a keď na tom nebola zhoda, keď sme sa nezhodli na tom, že taký návrh podporíme, tak som ho nepodporil. Tak len považujem za úplne normálne, keď sa takto správajú aj ostatní.

Pani poslankyňa Sulanová, hovoríte tu o posadnutosti toleranciou. Ja tu skôr v tejto sále, v rozprave o tomto návrhu vidím posadnutosť netoleranciou, prípadne ešte posadnutosť plodením. Je nezmysel tvrdiť, že páry je rovnakého pohlavia, nemôžu spĺňať základné funkcie rodiny. Keď za zákonnú funkciu rodiny považujete aj zdravú výchovu detí. Existuje množstvo párov rovnakého pohlavia, ktoré žijú aj s deťmi, môže to byť dieťa jedného z tých dvoch, môže to byť dieťa osvojené. A pokiaľ sa oňho starajú, pokiaľ ho majú radi, pokiaľ ho vychovávajú, pokiaľ majú s ním láskyplný vzťah, tak plnia túto základnú funkciu rodiny a vychovávajú, vychovávajú dieťa v zdravom prostredí. Nie je podstatné pohlavie tých ľudí, ktoré dieťa vychovávajú. Podstatné je, ako sa k tomu dieťaťu správajú.
A zle sa k dieťaťu môžu správať aj homosexuáli, aj heterosexuáli. Zneužívať ho môžu, zneužívajú aj homosexuáli, aj heterosexuáli. To nie je dané sexuálnou orientáciou. To je dané charakterom človeka.
A je z vašej strany nemiestne a urážlivé voči ľuďom, ktorí žijú vo zväzkoch rovnakého pohlavia, ktorí sa navzájom majú radi, ktoré nie sú promiskuitní, ktorí žijú ešte aj s deťmi, starajú sa o ne, vychovávajú, čo vy o nich hovoríte. Ako vy paušalizujete a akým jazykom hovoríte o týchto, o týchto ľuďoch. A ako ste posadnutá touto plodnosťou. Lebo nie je to len o plodnosti.

Pán poslanec Mičovský, ja si myslím, že na hlúpe otázky od nenávistných, zakomplexovaných hlupákov nemusíte odpovedať. Vy ste veľmi dobre vo svojom vystúpení hovorili o tom, o čom to celé je. Je to o láske, je to o ľudskosti, je to o porozumení a na to sa tu často zabúda, lebo registrované partnerstvá, životné partnerstvá alebo akýkoľvek iný zväzok, ktorý bude zakotvený v právnom systéme, má význam iba pre tých, pre tie páry, medzi ktorými je láska. To nemá zmysel pre ľudí s homosexuálnou orientáciou, ktorí sa správajú promiskuitne, ktorí menia často svojich partnerov, ktorí nemajú potrebu žiť v trvalom zväzku, tak ako manželstvo nemá zmysel pre promiskuitne sa správajúcich heterosexuálnych jedincov.
Takýto inštitút, inštitút životných partnerstiev alebo akokoľvek to nazveme, má význam pre páry, ľudí, ktorí sa naozaj milujú, ktorí spolu žijú, ktorí spolu chcú žiť, ktorí chcú spolu znášať dobré aj zlé, vzájomne si pomáhať a stráviť spolu život. Takže áno, je to o láske, je to o ľudskosti a asi to nebude dnes, ale aj ja v duchu toho, čo hovoril Václav Havel, ktorého 85. výročie narodenia sme si včera pripomenuli, tiež verím, že pravda a láska raz zvíťazia nad lžou a nenávisťou.

Pán poslanec Kéry, zaujalo ma to prirovnanie Real Madrid/FC Barcelona, Slovan/Spartak, že vybrať si tím. Nie som si istý, že som to celkom dobre pochopil, ale rozumiem tomu tak, že vybrať si tím je v poriadku, vybrať si nejaký názor je v poriadku. Aj v tejto téme je úplne v poriadku, ak si niekto vyberie nejaký názor, aj keď nemusím si myslieť, že ten názor je dobrý. Aj fandiť vlastnému tímu je v poriadku, ale nie je v poriadku, ak nazývame fanúšikov alebo hráčov iného tímu deviantmi, chorými ľuďmi. Hovoríme o tom, že druhý tím kope hrob civilizácie, spôsobuje morálny rozvrat alebo divadlo. Čiže ak to bola kritika takýchto nehoráznych vyjadrení, ktoré zaznievajú aj tu v parlamente pri tejto debate, tak to beriem a oceňujem a stotožňujem sa a stotožňujem sa s tým. Ak ste to mysleli nejako inak, tak potom moja chyba, že som to nepochopil.
A podobne ako pána poslanca Stančíka ma po tomto úvode trocha zarazilo to vaše vyjadrenie, že by ste nezamestnali alebo mali by ste problém zamestnať ako učiteľa človeka len preto, že je moslim alebo že je gay. Toto myslím nie je celkom dobrý spôsob, akým máme nahliadať na ľudí. A asi by to bolo aj v nesúlade s ústavou, aj by to bolo v nesúlade s antidiskriminačným zákonom. Lebo nemôžeme ľudí súdiť a brániť im napríklad vykonávať povolanie len z dôvodu, že sa hlásia k nejakému náboženstvu alebo len z dôvodu, že majú nejakú sexuálnu orientáciu.

Pán poslanec Schlosár, ja si nemyslím, že všetci ľudia, ktorí sú proti registrovaným partnerstvám, nutne sú homofóbi. Je úplne legitímny názor, ak si niekto myslí, že takýto inštitút sa nemá zaviesť.
Ale teda vo vašom prípade to neplatí, vy nepochybne homofógom ste. Spôsob, akým ste sa tu vyjadrovali o gayoch a lesbách, je nechutný a ja sa voči nemu ohradzujem. To s tými štúdiami, jednak už dávno nie je pravda, boli iné štúdie, ktoré toto vyvrátili, že by deti vyrastajúce v rodinách s pármi rovnakého pohlavia mali psychické problémy, ale boli by na tom horšie, ako deti vyrastajúce v manželstvách, ale teda s pármi rôzneho pohlavia. Ale predovšetkým ak tie deti majú nejaké psychické problémy, tak ich nemajú kvôli ľuďom, ktorí ich vychovávajú, ale kvôli takým ľuďom, ako ste vy, ktorí sa správajú s nenávisťou k iným ľuďom.
Morálny rozklad nespôsobujú dvaja milujúci sa ľudia rovnakého pohlavia, ktorí žijú spolu, spolu sa o seba starajú, majú sa radi. Morálny rozklad spôsobujú ľudia, ktorí šíria nenávisť, ľudia ako vy. Hrozbu pre západnú civilizáciu nepredstavujú gayovia a lesby a neprestavuje ani možné inštitucionalizovanie ich vzťahu v právnom systéme. Hrozbu pre západnú civilizáciu predstavujú fašisti a extrémisti.
Takže ešte raz sa pýtam, prečo sa tvárite ako konzervatívec, keď ste fašista.

Ďakujem za faktické poznámky dnes a všetkým, na schizofréniu pána poslanca Mizíka a jeho sodomu-gomoru reagovať nebudem.
Keď sa pán poslanec Schlosár pýta, že prečo sa tvárim ako konzervatívec, keď som liberál. No ja by mohol tváriť, že prečo sa tvári ako konzervatívec, keď je fašista.
A, kolegovia z koalície, pán poslanec Šefčík a pani poslankyňa Kozelová, máme dodržiavať pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, ale to sa týka nás koaličných poslancov, lebo sú to pravidlá zadefinované v koaličnej zmluve, tie sa nevzťahujú na opozičných poslancov.
Samozrejme, že keď opozičný poslanec chce, aby jeho návrh mal nejakú šancu, taktiež sa musí snažiť získať si podporu parlamentnej väčšiny, ale teda nemôžeme opozičnému poslancovi vyčítať, že nedodržuje pravidlá pre koalíciu.
A to, že hovoril o tom, že to predkladá v mene PS, no je členom Progresívneho Slovenska, predpokladám, že aj na príprave toho návrhu alebo tých návrhov, ktoré predkladá, sa podieľali jeho kolegovia, takže je korektné z môjho pohľadu to povedať, ako myslím, tam Lucia Plaváková sa venuje tej téme, téme dlhodobo a ďalší ľudia, ktorí sú, sú aj v PS, je to úplne normálne, že sa niečo také povie, som zvedavý, že teda či budú kolegovia z ĽSNS takí, takí, takto vždy pripomínať, keď ich kolegovia z Republiky povedia, že v mene Republiky niečo predkladajú.
A áno, ja sa považujem za konzervatívca, som členom Občianskej konzervatívnej strany, ale ten typ konzervativizmu, ktorý mi je blízky, nemá nič spoločné s tým konzervativizmom, ktorý vyznáva pán poslanec Taraba, Čepček a pán Daniška, a už nehovoriac o tom, čo vyznávajú fašisti tváriaci sa ako konzervatívci.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážený kolegovia, chcel by som k návrhu zákona, o ktorom práve rokujeme, povedať v zásade tri veci.
Po prvé, považujem tento návrh zákona za potrebný, správny a súhlasím s jeho obsahom. Myslím si, že je smutné, že Slovenská republika patrí k tým krajinám, ktoré dosiaľ nemajú nijakým spôsobom upravené spolužitie párov rovnakého pohlavia.
Tento návrh zákona o životnom spolužití rieši a upravuje spolužitie párov tak rovnakého, ako aj rôzneho pohlavia, čo tiež považujem za správne vytvoriť takúto možnosť, ale je pravda a pán predkladateľ, pán poslanec Valášek to povedal vo svojom úvodnom slove. Tá situácia je odlišná vo vzťahu k párom rovnakého a k párom rôzneho pohlavia. Kým páry rôzneho pohlavia majú možnosť uzavrieť manželstvo a inštitucionalizovať tým svoje vzťahy, upraviť svoje vzťahy na základe zákona, ktorý s manželstvom spája široký okruh práv a povinností, tak páry rovnakého pohlavia nemajú takúto možnosť. Nemajú možnosť uzavrieť manželstvo a nemajú možnosť ani iného nástroja, ktorý by, ak nie rovnako, tak obdobne, upravoval životné situácie, v ktorých sa spolužijúce páry nachádzajú.
Modely vo vyspelých demokratických krajinách sú rôzne. V niektorých existujú manželstvá aj pre páry rovnakého pohlavia. V niektorých krajinách existujú registrované partnerstvá a v niektorých krajinách existujú oba tieto inštitúty. Niekde sa to nazýva životné partnerstvá, ale nejakým spôsobom to už dnes väčšina vyspelých krajín má upravené. Na Slovensku to tak nie je.
Argumentom, ktorý často zaznieva proti, je, však veď si to môžu ošetriť zmluvne, môžu si to ošetriť nejakými zmluvami, ktoré upravia ich spolužitie. Ale tento argument celkom neplatí, lebo, áno, sú situácie, ktoré je možné si ošetriť zmluvne, ale sú určité typy vzťahov, ktoré inak ako zákonnou úpravou ošetriť nejde.
Čiže ak chceme, aby aj páry, ktoré nežijú v manželstve, ale žijú dlhodobo spolu a z nejakého dôvodu buď nemôžu, alebo im právny systém takú možnosť nedáva, alebo nechcú na základe vlastného slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského vzťahu, pre tieto páry si myslím, že je správne a potrebné vytvoriť právny rámec pre ich súžitie.
Druhý argument alebo protiargument proti tomu argumentu, že však si to môžu upraviť zmluvami, je, že je to oveľa komplikovanejšie, samozrejme. Jednak to, ako som povedal, nepokrýva všetky tie situácie alebo všetky problémy, s ktorými sa páry, spolužijúce páry stretávajú alebo môžu stretnúť, ale kým párom rôzneho pohlavia je umožnené vstupom do manželstva zadefinovať svoje vzťahy v rôznych oblastiach, vzájomne upraviť svoje práva a povinnosti, tak páry rovnakého pohlavia, keby chceli aspoň v tých oblastiach, kde to ide, si upraviť svoje vzťahy, tak by museli buď uzavrieť ix čiastkových zmlúv alebo nejakú jednu komplikovanú zmluvu, ktorá by obsahovala množstvo ustanovení, ktoré navyše by nezohľadňovali to, že napríklad právna úprava sa vyvíja, môže sa, môže sa zmeniť.
Čiže môžeme, môžeme o tom hovoriť v polohe rovnocennosti, v polohe práv. Mne je bližšie hovoriť o tejto téme v polohe rešpektu, v polohe akceptovania, v polohe snahy zlepšiť a zjednodušiť ľuďom život, lebo si myslím, že štát nemá vytvárať zbytočné podmienky a zbytočné komplikácie pre ľudí tam, kde by im život mohol zjednodušiť.
A tieto snahy sú tu už, sú tu už dlhodobo. Chcem pripomenúť, že v roku 2012 prišli poslanci z poslaneckého klubu SaS s návrhom zákona o registrovaných partnerstvách, v roku 2018 prišli takisto poslanci z klubu SaS s návrhom zákona, ktorým by sa do právneho poriadku ukotvilo partnerské spolužitie, a preto vítam, že teraz s takýmto návrhom prichádzajú aj kolegovia z Progresívneho Slovenska.
Druhá vec, ktorú chcem povedať, je, že napriek tomu, že vnútorne súhlasím s týmto návrhom, myslím si, že je, že je potrebný a verím, že skôr či neskôr takýto návrh bude aj na Slovensku schválený, tak dnes, keď budeme o tomto návrhu hlasovať, nebudem hlasovať za jeho schválenie a za jeho postúpenie do druhého čítania a ten dôvod je, že rešpektujem dohodnuté pravidlá. Vo vládnej koalícii jedno z tých pravidiel, ktoré máme dohodnuté, je, že nehlasujeme za opozičné návrhy bez toho, aby sme sa na tom nedohodli alebo si na to nevyslovili súhlas, že podporíme aj niektorý, niektorý z opozičných návrhov.
Ja by som bol veľmi rád, keby taká dohoda v rámci vládnej koalície existovala, že zahlasujeme za tento návrh alebo aspoň že nie je problém, aby zaň zahlasovali niektorí poslanci, ale takáto dohoda neexistuje. A teda pokiaľ chcem od kolegov, aby oni dodržiavali pravidlá, napríklad aby nehlasovali za opozičné návrhy zákonov, ktoré sa im vnútorne pozdávajú, tak rovnakým spôsobom sa musím správať aj ja, teda nemôžem porušiť dohodnuté pravidlo a zahlasovať v tomto prípade za zákon, za ktorý by som rád zahlasoval.
Ale teda hovorím, že očakávam napríklad, že pri dnešnom hlasovaní nepodporia kolegovia z klubu OĽANO a z klubu SME RODINA napríklad návrh pána poslanca Čepčeka, ktorý sa týka zákazu práce v maloobchode v nedeliach. Očakávam, že nebudú podporovať návrhy, ktoré prichádzajú z dielne fašistov, aj keď sa im možno bude zdať, že je tam niečo, čo by hodné podpory bolo, lebo tak sme dohodnutí na tom v rámci koalície, ale dôsledkom toho je, že ak chcem vyžadovať od iných, aby rešpektovali pravidlá, tak by som mal rešpektovať pravidlá aj ja, aj v situácii, keď by som sa možno neviazaný týmito, nie možno, určite neviazaný týmito pravidlami rozhodol inak.
A tretiu vec, ktorú by som chcel k tejto téme povedať, je, že si nemyslím, že v tomto volebnom období bude schválený zákon o životných partnerstvách, to sa pozrime na zloženie Národnej rady, tak nemám nádej, že by sa takto mohlo stať. Napriek tomu je úplne legitímne, ak sa, ak sa o to kolega Valášek alebo niekto iný bude pokúšať, ale myslím si, že máme v programovom vyhlásení jeden bod, ktorý dáva šancu urobiť niečo v prospech úpravy vzťahov párov, ktoré spolu žijú, či už sú to páry rovnakého pohlavia alebo páry rôzneho pohlavia. A ten bod hovorí o záväzku vládnej koalície zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcich sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Toto máme v programovom vyhlásení vlády. My v poslaneckom klube SaS sa snažíme nájsť aj v spolupráci s kolegami konkrétne premietnutie tohto záväzku do úpravy legislatívy. S pani poslankyňou Halgašovou sme už pripravili návrh, o ktorom rokujeme s kolegami, a dúfam, že nájdeme nejakú podobu, ktorá bude akceptovateľná napriek celou vládnou, naprieč celou vládnou koalíciou, aby sme splnili tento zámer.
Nie je to návrh zákona o životných partnerstvách, nie je to návrh zákona o registrovaných partnerstvách, nie je taký ambiciózny. Nepochybujem o tom, že nebude považovaný zo strany ľudí, ktorí sú citliví na túto problematiku, alebo zo strany párov, ktorí, ktoré tú realitu prežívajú za dostatočný, ale teda asi treba rešpektovať politickú realitu a myslím si, že je lepšie pokúsiť sa urobiť aspoň niečo a aspoň čiastočne legislatívne upraviť spolužitie párov aj rovnakého, aj rôzneho pohlavia, ktoré žijú mimo, mimo manželského vzťahu, ako iba byť nespokojný s tým, že nič tu, nič tu nemáme.
Ja teraz za poslanecký klub SaS hovorím, že sme odhodlaní urobiť všetko pre to, aby sa tento zámer z programového vyhlásenia vlády naplnil. A z toho dôvodu, keďže tie rokovania práve prebiehajú, ak by sme dnes teda neschválili návrh, s ktorým prichádza pán poslanec Valášek, tak by logicky vznikla otázka, či ten návrh, ktorý vzíde z dohody v koalícii, nie je v tej istej veci a on by zrejme bol v tej istej veci, aj keď je, hovorím, nie je identický, je tam menej vecí upravených, niektoré veci sú úplne inak riešené, ale teda ak máme byť korektní, bol by v tej istej veci, pretože takisto je to pokus upraviť spolužitie ľudí, resp. párov žijúcich spoločne. Takže keď vyčítame opozícii, že sa snaží predkladať návrhy zákonov v tej istej veci a tvári sa, že nie sú v tej istej veci len preto, že tam zmenia čiarku alebo to isté napíšu do nejakého iného odseku, tak by sme museli aj my priznať, že v tom je ten návrh v tej istej veci.
A preto aby tu nevznikla takáto, takáto prekážka, tak dávam návrh, vrátiť návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. Je to návrh podľa § 73 ods. 3 písm. a).
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní vystúpil k návrhu novely Zákonníka práce a ďalších právnych predpisov, ktorý tu predložil kolega pán poslanec Valášek, a chcel by som využiť túto príležitosť, aby som povedal, čo sa mi na tomto zákone pozdáva, čo považujem za dobré a hodné podpory, ale povedal aj to, čo tam vyvoláva vo mne, a teda aj v mojich kolegoch isté otázky a pochybnosti v navrhnutom riešení.
Jednoznačne musím povedať, že ten zámer považujem za veľmi dobrý a veľmi potrebný v dnešnej dobe, keď, ako povedal pán predkladateľ, zrejme sme narazili na nejaký strop záujmu o očkovanie, a treba hľadať formy, akým, akými motivovať ľudí, aby sa dali zaočkovať, pretože očkovanie je cesta, očkovanie nepochybne ten najlepší, najúčinnejší a v podstate jediný reálny spôsob, akým poraziť pandémiu, ak sa tu nechceme nechať opakovane premorovať. Čiže s tým zámerom ja určite súhlasím. A myslím si, že aj ten spôsob, ktorý je navrhnutý, je lepší ako niektoré z tých iných spôsobov, ktoré, ktoré dnes skúšame a ktoré sa neukazujú ako dostatočne efektívne. Nejdem to ďalej rozoberať.
K samotnému obsahu návrhu zákona. Tam by som chcel oceniť, zdá sa mi, že je hodné podpory. Tie ustanovenia, ktoré hovoria o dobrovoľných nástrojoch. Teda o tom, že zamestnávateľ môže z vlastného rozhodnutia vytvoriť motivačné nástroje pre svojich zamestnancov, aby sa dali zaočkovať, teda bez toho, aby zamestnávateľ niekoho do toho nútil, aby také nástroje vytvoril, a bez toho, aby zamestnancov niekto nútil, aby také nástroje, alebo teda tie benefity, ktoré im zamestnávateľ ponúkne, využili. Čiže je to úplne na báze dobrovoľnosti. Keď sa tak zamestnávateľ rozhodne, bude tak môcť urobiť.
Taká laická otázka, ktorá pri tom vznikne, je, že ale však prečo to nemôže urobiť už teraz, veď keď to chce urobiť, tak predsa zamestnávateľ môže, môže dať odmenu svojim zamestnancom, môže dať voľno svojim zamestnancom, čo mu v tom bráni. Ale tu sa ja stotožňujem s tým, čo hovoril pán predkladateľ a čo sa teda uvádza aj v dôvodovej správe, že podľa súčasnej právnej úpravy je to problém, lebo to sú informácie, ktoré sa týkajú zdravotného stavu, a teda bez toho, aby na to existovala nejaká opora v zákone, tak nie je množné, aby zamestnávateľ od svojich zamestnancov takéto informácie žiadal.
Čiže ak máme záujem vytvoriť priestor pre vytváranie takýchto motivačných, motivačných nástrojov, tak by sme mali uvažovať o zmene zákona, o zmene právnej úpravy, aby to bolo možné, aby si zamestnávatelia mohli zadefinovať, zadefinovať podmienky, za ktorých povedzme dajú svojim zamestnancom mimoriadnu dovolenku alebo za ktorých finančne podporia zamestnancov, ktorí sa rozhodnú dať zaočkovať a ktorí sa... a ktorí sa aj zaočkujú. Určite to nie je jediný spôsob, akým motivovať zamestnancov. Určite to nie je jediný, jediný návrh, akým spôsobom upraviť povedzme tieto benefity, ale je to jeden z možných spôsobov, a teda, ak by sme sa rozhodli posunúť ten zákon do druhého čítania, tak je možné určite debatovať o tom, že akým spôsobom konkrétne upraviť, upraviť tie benefity. Určite by som sa do tej diskusie vedel, vedel zapojiť, ale ak ten návrh neposunieme do druhého čítania, tak najbližších šesť mesiacov nebudeme môcť prísť s podobným opatrením ani vtedy, keby sa nám zdalo, že je, že je takéto opatrenie potrebné. A nejaké takéto opatrenia, som presvedčený, že potrebné sú.
A vyjadril by som sa aj k tej, k tej druhej časti, ktorou je povinne voľný deň za, za účasť na očkovaní. Teda vec, ktorá už nie je dobrovoľná. Vec, ktorá je na strane zamestnanca nárokovateľná. Vec, ktorá je na strane zamestnávateľa povinnosť, a teda aj náklady, náklady navyše. Ja rešpektujem a do značnej miery sa aj stotožňujem s tým, že, že sú vecné argumenty pre to, aby, aby sme aj takýto nástroj použili, pretože ak v dôsledku nízkej miery zaočkovanosti bude mať tretia, prípadne nejaká ďalšia vlna silnejší, intenzívnejší priebeh, ak v dôsledku toho sa budú zatvárať, zatvárať podniky, obmedzovať ekonomika, tak ako sme to videli napríklad v druhej vlne, ale aj v prvej vlne, tak sa môže stať, že tie straty, ktoré aj samotní zamestnávatelia, zamestnávatelia budú mať, budú vážnejšie ako tie náklady, ktoré by im, ktoré by im spôsobil ten povinný deň navyše. Otázka je potom len, že či to majú byť zamestnávatelia, ktorí majú znášať tie náklady, či to nie je napríklad záujem štátu a či, a či by to voľno zamestnancovi za účasť na zaočkovaní nemal, nemal platiť, nemal platiť štát, a nie zamestnávateľ, čiže kto má byť ten, kto znáša ten náklad.
Rovnako je úplne legitímne povedať, že takýmto spôsobom sa pristupuje pri darcovstve krvi, že keď ide človek darovať krv, tak, tak má nárok na deň voľna v práci. Ale je tam, samozrejme, že drobný rozdiel, že keď ide človek darovať krv, tak v podstate robí niečo v prospech iných bez toho, aby on mal z toho nejaký vlastný benefit s výnimkou dobrého pocitu, kdežto v prípade toho, že dnes sa niekto ide dať zaočkovať a doteraz nevyužil tie možnosti zaočkovania, tak bude primárne chrániť, chrániť sám seba, a teda, samozrejme, že sekundárne to, to pomáha k získavaniu nejakej kolektívnej imunity časom, ale, ale primárne je to jeho vlastný záujem a navyše je to situácia, že už dávno ten, kto chcel sa nechať zaočkovať, mal možnosť, mal možnosť sa zaočkovať. Čiže je to podobná situácia, ale je to, je to predsa len trochu odlišná situácia voči, voči tomu darcovstvu, darcovstvu krvi.
A keby som teda ešte mal, mal povedať nejakú výhradu, tak tá by sa týkala článku VII, kde sú spoločné ustanovenia, ktoré sa, teda sú formulované ako spoločné ustanovenia k všetkým predchádzajúcim článkom. Je to teda úprava, s ktorou som sa ešte, ešte nestretol, takže neviem, či je to z formálnej stránky takýmto spôsobom v poriadku, a keby aj, tak ale je to potom otázka aj obsahová, že tie benefity, ktoré dobrovoľne poskytuje zamestnávateľ alebo sa rozhodne poskytnúť zamestnávateľ zamestnancovi, tak by sa mali vzťahovať na všetkých zaočkovaných, nielen na tých novozaočkovaných, čo by som videl tiež ako vec na diskusiu, ktorá by mohla napríklad niektorých zamestnávateľov odradiť od toho, že poskytnú tie benefity, lebo ak 80 % zamestnancov je zaočkovaných, tak tie náklady, ktoré by s tým mali, mali spojené, tak by mohli sa im zdať neúmerné na to, aby dozaočkovali tých zvyšných 20 %.
To je asi všetko, čo som chcel k tomu povedať, a teda len kolegom, ktorí budú večer premýšľať o tom, že ako sa postavia k tomuto návrhu zákona, som sa chcel s nimi podeliť o to, ako o tom uvažujem ja, a aby možno zvážili, že sú tam, sú tam aj veci, ktoré sú, sú potrebné a ktoré, ak sa rozhodneme, že ten zákon nepustíme do druhého čítania, tak na šesť mesiacov si sami zatvoríme dvere pred tým, aby sme možno nie niečo identické, ale niečo podobné, čo my dospejeme k záveru, že je potrebné, urobili, navrhli, presadili.
Ďakujem.

Pán poslanec Čepček, citovali ste tu z listu alebo e-mailu, alebo teda neviem, čo to bolo, pracovníčky jedného obchodného domu, ktorá chce, aby bol zákaz práce v nedeľu.
No tak ja mám zasa kamaráta, ktorý je tiež zamestnancom jedného obchodného domu alebo supermarketu, ktorý nechce, aby bol zákaz práce v nedeľu, a vždy, keď takéto návrhy prichádzajú, tak je tým pobúrený. Ak chcete, aby som ho zacitoval, no tak si od neho ten citát vypýtam, a keď nabudúce, niekedy o pol roka alebo o rok budete znova predkladať takýto návrh zákona, tak vám ho môžem prečítať, aby sme tu mali, že citát proti citátu, lebo naozaj sú ľudia, nepochybujem, že sú ľudia, ktorým by to vyhovovalo, keby sa to zakázalo, ale sú ľudia, ktorým to nebude vyhovovať a budú s tým, budú s tým nespokojní, ale to samo osebe asi nie je kľúčový argument.
Ale teda viac ma zaujala vaša téza, že zamestnanosť neklesne, lebo obchodom neklesne zisk, lebo sa to, čo by sa predalo v nedeľu, sa predá v pondelok alebo v sobotu. No to je veľmi dobre možné, že obchodom neklesne zisk, lebo ľudia, keď niečo potrebujú, tak si, si to kúpia v iný deň, aj keď nejaký pokles tam, tam môže byť, lebo niektoré veci si nekúpia, ale dobre. V zásade tie veci, ktoré potrebujú, si kúpia, potrebujú, si kúpia v iné dni, ale to predsa neznamená, že keď obchodom neklesne zisk, predajú rovnako, že neprepustia nejakých zamestnancov, keď ich budú potrebovať menej, lebo oni ich v nedeľu potrebovať nebudú. Teraz ich potrebujú sedem dní, tie obchody, ktoré majú otvorené sedem dní, a potom ich budú potrebovať iba šesť dní.
No tak, samozrejme, ak je to obchodík s dvomi alebo tromi zamestnancami, tak ich nebude prepúšťať, ale v tých väčších obchodoch to naozaj môže stáť prá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)