Videokanál poslanca

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh novely ústavy je jedným z celého radu pokusov novelizovať Ústavu Slovenskej republiky a je podľa môjho názoru tiež potvrdením, akým spôsobom by sa k ústave pristupovať nemalo. Rozumiem tomu, že niekedy sa vyskytne potreba čiastkovo novelizovať text základného zákona štátu, ale takáto potreba v súčasnosti podľa môjho názoru akútne neexistuje a ide skôr o politickú objednávku, ako o snahu zdokonaliť text ústavy. Napokon vyplýva to aj z dôvodovej správy, kde sa hovorí, že cieľom návrhu je, po prvé, splniť verejný prísľub Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Kollára, že predloží návrh novely Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s referendom o skrátení volebného obdobia. Čo mi príde ako veľmi zvláštny dôvod na novelizovanie ústavy, že pán predseda Národnej rady dá nejaký prísľub a teda jeho poslanci s tým návrhom prídu, nie je to dôvod na novelizáciu ústavy, ktorý by mal byť relevantný pre kohokoľvek iného, ale, samozrejme, že kolega a kolegyne uvádzajú aj druhý dôvod, a teda reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa teda týka možnosti uskutočnenia referenda o skrátení volebného obdobia. To by som sa podrobnejšie pristavil, keďže to je podstatou veci a o tom, o tom sú aj tie snahy novelizovať ústavu, ktoré tu už boli v minulosti a toho sa týka aj pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Kolíková.
Zacitujem z dôvodovej správy. Ústavný vývoj v priestore strednej a východnej Európy podnietil Benátsku komisiu k vydaniu stanoviska, v ktorom vyjadrila svoj názor, že: „Skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie a v prípade, ak už má byť v konkrétnom štáte prípustné, je nutné výslovné zakotvenie tohto mechanizmu v dotknutej ústave." Obdobný názor vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze a teda bolo to aj v rozprave, ktorú sme tu mali predpoludním, kde sa pán navrhovateľ, pán poslanec Svrček, pýtal pani poslankyne Kolíkovej, že v ktorých krajinách reagovali na rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že by úprava referenda o skrátení volebného obdobia parlamentu mala byť v ústave.
Tak ja by som uviedol na pravú mieru, o čom hovorí rozhodnutie Ústavného súdu. To rozhodnutie Ústavného súdu nehovorí nič o tom, že by mala byť v ústave takáto úprava. Rozhodnutie Ústavného súdu hovorí iba o tom, že pokiaľ takáto úprava nie je vyslovene zmienená v ústave, tak sa referendum o skrátení volebného obdobia nemôže konať. To, či bude alebo nebude v ústave upravené, že môže byť referendum o skrátení volebného obdobia, je výlučne vecou slobodného rozhodnutia ústavodarcu, výlučne sa Národná rada ústavnou väčšinou môže rozhodnúť, že dá takéto ustanovenie do ústavy alebo nedá takéto ustanovenie do ústavy. Čiže aj táto argumentácia je falošná. Vôbec Národnej rade nevyplýva žiadna povinnosť zmeniť ústavu, dokonca ani zaoberať sa takouto zmenou ústavy. Môže sa tým zaoberať, keď s tým príde poslanec alebo skupina poslancov, ale nemá takúto povinnosť. A napokon v samotnej dôvodovej správe sa hovorí názor Benátskej komisie, že skrátenie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie. Vy tam máte hrubým písmom potom to, že ak už to tam má byť, tak to musí byť výslovne zakotvené v dotknutej ústave, ale túto časť ste napísali, ale ignorujete to, a ja si naozaj myslím, že skracovanie volebného obdobia parlamentu referendom je západnej demokracii cudzie a nemali by sme sa k nemu uchyľovať ani na Slovensku.
Ďalší argument proti predloženému návrhu zákona dáva ďalšia časť dôvodovej správy, kde píšete, že medzi jednotlivými členskými štátmi Rady Európy môžeme v súčasnosti nájsť dva štáty, zdôrazňujem slovo dva, ktorých právny poriadok predpokladá možnosť ľudového hlasovania o odvolaní celoštátneho parlamentu z iniciatívy samotného ľudu. Sú nimi Lichtenštajnsko a Lotyšsko. Tak z celej Rady Európy tu máme dva štáty, pričom teda Lichtenštajnsko má nejakých 40-tisíc obyvateľov, čiže ani medzi 10 najväčších slovenských miest by sa nedostalo. Je to veľkokniežatstvo, ani nie úplne konštitučná monarchia, lebo teda tie oprávnenia monarchu sú tam pomerne silné aj na, teda neporovnateľne silnejšie s konštitučnými monarchiami, aké inak poznáme v Európe, tak to by som asi za vzor nedával. Rovnako to Lotyšsko je, doplnilo si svoju ústavu z nejakých vnútropolitických dôvodov, ale nie preto, že by odvolávanie parlamentu referendom bola nejaká vysnívaná možnosť, na ktorej by sa zhodli ústavní právnici.
Keďže sme v druhom čítaní, vyjadril by som sa aj k pozmeňujúcim návrhom, a teda bude to aj súvisieť s tým, čo som hovoril, jednak pozmeňujúci návrh pána poslanca Suska, ktorý, nevidím v ňom žiadnu logiku, hovorí o tom, že prezident Slovenskej republiky nevyhlási referendum alebo zruší referendum vyhlásené podľa ods. 1 pred konaním referenda na návrh petičného výboru. Takže na jednej strane, na jednej strane majú občania právo na vyhlásenie referenda, na druhej strane petičný výbor de facto to môže zrušiť a je to zjavne reakcia na súčasnú situáciu, SMER prišiel s referendom, ktorého výsledkom asi bude, že sa, bude tak isto neúspešné ako boli tie doterajšie. A keby náhodou ešte bol tento návrh zákona schválený, tak ešte bude aj zbytočné, ale zdá sa mi zvláštne dávať takéto svojvoľné ustanovenie do ústavy. Nie je z neho jasné naozaj, že v akom okamihu, v akej fáze, koľko dní pred konaním referenda je možné ešte zrušiť, lebo teoreticky deň pred konaním referenda petičný výbor oznámi prezidentovi, že ho chce zrušiť. Čo potom? Potom ho prezident zruší? Lebo bude mať tú povinnosť vyplývajúcu z ústavy.
No samozrejme, že v demokratických krajinách existuje spôsob, akým ukončiť funkčné obdobie parlamentu pred predpokladaným riadnym termínom volieb, ale tie štandardné spôsoby sa odvíjajú od ústavnej tradície tej-ktorej krajiny a nesúvisia s týmito dvoma spomínanými výnimkami, Lichtenštajnsko a Lotyšsko, s tým, že by niekto zvonku inicioval rozpustenie parlamentu. Obvykle to súvisí s tým, že parlament je nefunkčný, teda nedokáže vytvoriť funkčnú vládu a teda vysloví nedôveru vláde alebo nevysloví dôveru vláde, alebo sa uznesie na tom, že sa rozpustia. V tom prípade hlava štátu rozpustí parlament a má právo alebo povinnosť v závislosti od tej-ktorej konkrétnej ústavnej úpravy parlament rozpustiť, nedeje sa to však na základe toho, že by politické sily, ktoré sú nespokojné s výsledkami volieb a ktoré sú nespokojné s aktuálnym zložením parlamentu, iniciovali referendum, ktoré rozpustí alebo odvolá parlament. Obvykle sú tam aj nejaké časové obmedzenia, koľko po voľbách, koľko pred voľbami, v akej situácii áno a v akej situácii nie, to všetko v predloženom návrhu chýba.
Ak sa má zmeniť ústava, tak sa má zmeniť spôsobom, aký je navrhnutý v pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Kolíkovej, ktorý by zavádzal štandardnú úpravu, tak ako funguje napríklad v Českej republike, aj keď je pravda napríklad to, čo hovoril pán poslanec Svrček, že tá situácia je trochu odlišná, keďže v Českej republike majú dvojkomorový parlament a druhá komora môže prevzať právomoci rozpustenej dolnej komory. Na Slovensku nemáme hornú komoru, ktorá by takúto právomoc mohla urobiť, tak prišli sme s návrhom, že by dočasne a obmedzený okruh právomoci vykonávala parlamentná rada a keby sme boli v normálnom procese zmeny ústavy, no tak by to nebolo riešené v pozmeňujúcom návrhu, ale bolo by to výsledkom nejakej dlhšej diskusie a širšieho konsenzu politických síl, ale pri tom spôsobe, akým sa na Slovensku pristupuje k ústave, museli sme reagovať na ten návrh a predložili sme pozmeňujúci návrh, ktorý dal by mechanizmus skrátenia volebného obdobia do štandardnej formy, aká funguje napríklad v Českej republike, nie úplne identicky, ale veľmi podobnej, podobnej forme. Nie do tej neštandardnej, ktorú navrhujú predkladatelia.
Ďakujem.

Pán poslanec Susko, mňa by teraz zaujímalo, ako si to predstavujete prakticky, že prezident zruší vyhlásené referendum na žiadosť petičného výboru. Že petičný výbor sa len tak rozhodne, že á, nechceme referendum, no tak, tak teraz sa obrátia na prezidenta a prezident zruší už vyhlásené referendum. A kedy to môže urobiť? Dva dni pred konaním referenda sa petičný výbor zobudí a povie, že uhm, nechceme referendum, tak prezident zruší to referendum, bude referendum, nebude referendum.

Pán poslanec Šeliga, nie že by som sa chcel zastávať pána generálneho prokurátora Žilinku, ale nie je celkom pravda, že nijako nereagoval na kritiku, iba v úvodnom a záverečnom slove. On síce nevystúpil v rozprave, ale sediac na mieste pre predkladateľa nesúhlasne krútil hlavou pri kritike a pri niektorých poslancoch si aj brblal a vyrušoval ich, ako napríklad pri pánovi poslancovi Šefčíkovi. Je pravda, že na kritiku alebo na časť kritiky reagoval iba v záverečnom slove, kde už nebola možnosť sa brániť, ale čo je z môjho pohľadu zvlášť závažné je, že na časť kritiky nereagoval vôbec a teda, keďže sa to týka mňa, tak to berem tak aj trochu osobne. Lebo ja som mu tu vytkol to, čo som mu vytkol v deň, keď bol vymenovaný za generálneho prokurátora pani prezidentkou, a síce to, že klamal ústavnoprávnemu výboru na vypočutí a keď hovoril o tom, že pán Gučík sa nijako neangažoval v prospech jeho zvolenia, čo nebola pravda, bola to lož, a keď hovoril o tom, že poprel tie správy z Threemy medzi Kočnerom a Bödörom, že Robert Kaliňák s ním uvažoval ako s novým špeciálnym prokurátorom a teda že sa angažoval v tom, aby Dušan Kováčik skôr skončil na poste špeciálneho prokurátora. Aj to poprel a aj to bolo klamstvo, lebo sa v tom sám angažoval, ale teda Dušan Kováčik neodstúpil skôr. A ja som to už povedal aj verejne, aj som napísal ten článok, aj som dal k tomu facebookový status, aj som to povedal médiám, včera som to tu zopakoval stojac jeden a pol metra od pána Žilinku a pán Žilinka mal možnosť na to reagovať aspoň v tom záverečnom slove. A nereagoval na to vôbec. Prečo asi?

Ja som to vysvetľoval v rozprave, len pán Susko tu už nebol. Pozmeňujúci návrh je taký, ktorý keď sa schváli, tak sa musí ešte hlasovať o celom uznesení. Alternatívny návrh je taký, keď sa ešte schváli, tak potom nemá zmysel hlasovať o celom uznesení. Pozmeňujúci návrh pána poslanca Baránika znie: V návrhu uznesenia sa slová „berie na vedomie" nahrádzajú slovom „odmieta". Keby sme toto schválili, tento pozmeňujúci návrh, tak toto nemôže byť celé uznesenie. Takže je to zjavne iba pozmeňujúci návrh, nie alternatívny návrh. Čiže pri všetkej úcte k vašej právnickej erudícii, v tomto prípade nemáte pravdu.

My sa tu v tom kalendári stále tak pohybujeme zo stredy na štvrtok a naopak, a ja sa tiež chcem pristaviť pri tom, čo povedal pán poslanec Lipšic a čo si všimol, či pán špeciálny prokurátor Lipšic, a čo si všimol aj pán poslanec Susko, teda pri tom tvrdení, že všetci v tejto sále vieme, že tie konania nie sú účelové. Ja myslím si, že je to úplne pravdivé tvrdenie, áno, všetci v tejto sále a v zásade aj mimo tejto sály vieme, že tie konania, ktoré sa týkajú korupčných aktivít predchádzajúcej garnitúry, účelové nie sú, že sú vecne opodstatnené, len niektorí sa musia tváriť, že sú účelové, lebo sa to priamo týka ich alebo prípadne sa to týka ich šéfov a kolegov. Tak v takej situácii hoci vedia, že nie sú účelové, hoci vedia, že sú opodstatnené, hoci vedia, že sa také veci diali, tak sa tvária, že tie konania sú účelové. Hoci nie sú.
A teda k tej, k tomu § 363. Však aj včera sme tu o tom hovorili, hovorili sme o tom aj v minulosti. Opäť zacitujem z dôvodovej správy k návrhu nového Trestného zákona, z tej časti, ktorá odôvodňovala to, že sa § 363 má dostať do Trestného poriadku. Zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor. Teda nie, aby mohol zastavovať kauzy vysokých politikov.

Doteraz som žil v takom naivnom presvedčení, že rozprava o vyslovení nedôvery vláde prebehne až zajtra, ale tak zrejme som si zle pozrel kalendár. No ale k téme. Mne sa naozaj nechce veriť, že by mohol byť niekto odsúdený za to, že mal tričko s Michalom Kováčom, naším prvým prezidentom. To sa mi naozaj nechce veriť. Je možné mať na Michala Kováča rôzne názory, ale neverím tomu, že by súd, ktorýkoľvek súd, odsúdil kohokoľvek za to, že si dá Michala Kováča na tričko. (Reakcie z pléna.) Je to náš prvý prezident. Prezidenta fašistického slovenského štátu nepočí... nepovažujeme za nášho prezidenta, to bol prezident faišistického štátu. To si pletiete, kolegovia. (Reakcie z pléna.) Nevykrikujte mi tu, pán poslanec.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj. Pán Dostál má slovo.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
No a ja by som teda tiež sa chcel k tomu vystúpeniu druhému pána špeciálneho prokurátora vrátiť, ale aj v kontexte s tým, čo sme tu včera prežili celý deň, lebo pán Lipšic tu už nemusel byť, keďže nikto nebol prihlásený do rozpravy, nikto tu nebol v čase, keď sa, keď sa začala rozprava. Už dávno sme mohli byť pri šiestom bode, ale teda tým, že sa opakovane hlási do rozpravy a reaguje na predchádzajúcu rozpravu a faktické, dáva nám možnosť reagovať a vyjadriť sa. Väčšinou sú to iba také plonkové útoky, nekonkrétne, všeobecné obvinenia. Včera sme tu dávali konkrétne výhrady, konkrétne otázky pánovi generálnemu prokurátorovi Žilinkovi, ten na to nereagoval. Teda reagoval tak, že si brblal prísediac a vyrušoval rečníkov a potom reagoval až v záverečnom slove, na ktoré už nebolo možné reagovať. Aj to je viditeľný rozdiel medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom.

Pán špeciálny prokurátor, no ja na rozdiel od pána poslanca Kočiša som v Trestnom poriadku žiadne sadzby za ekonomické trestné činy nenašiel a nejaké sú teda v Trestnom zákone, ale možno to hľadať aj v Trestnom poriadku, samozrejme. Ale debatu o sadzbách za trestné činy považujem za úplne legitímnu a niektoré sú naozaj neprimerané aj po tom znížení, napríklad za prechovávanie omamných látok naďalej sú tie tresty neprimerane prísne. A je úplne legitímne porovnávať sa aj s inými krajinami a debatovať aj o primeranosti trestných sadzieb za ekonomické trestné činy, ale má sa to robiť presne tak, ako ste uviedli v kontexte, v kontexte s inými nástrojmi, aj procesnými nástrojmi trestného práva a s inými sadzbami a s inými inštitútmi aj pri udeľovaní, udeľovaní trestov. A keď sa to robí spôsobom, že poslanec navrhne zmenu sadzieb len z dôvodu, že môže navrhnúť, tak zákonite to vyvoláva podozrenia.
Pokiaľ ide o tú možnosť konfrontácie kritikov postupov špeciálnej prokuratúry pri tejto príležitosti, tak ja som tiež zarazený, že tu nemáme desať prihlásených smeráckych poslancov, lebo niečo iné je konfrontovať sa tým, že vystúpim na tlačovke, natočím videjko, dám si statusík na facebook a niečo iné je na pôde parlamentu vystúpiť, vecne argumentovať a mať možnosť konfrontovať sa s názormi druhej strany. Ja som napríklad ako kritik generálneho prokurátora včera vystúpil a povedal som, čo vyčítam pánovi generálnemu prokurátorovi Žilinkovi a povedal som mu, že nás sklamal, sedel vedľa mňa jeden a pol metra, nereagoval na to nijako.

Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Linhart, ďakujem za informáciu, že ste podali vyše dvadsať trestných oznámení a že sa vám, teda ak som tomu dobre rozumel, bolo za to vyhrážané a teraz ste trestne stíhaný a obvinený. Len teda celkom nerozumiem, čo to má spoločné s mojím vystúpením, lebo je množstvo ľudí, ktorí podávajú trestné oznámenie a vystupujú kriticky voči nejakým ľuďom, ktorí sú v pozíciách a majú preto problém a niektorí, niektorí majú potom problém aj s orgánmi činnými v trestnom konaní, a na rozdiel od vás nemajú možnosť ísť sa o svojom probléme porozprávať na vládu, riešiť, či máte dostať ochranku, a nemajú možnosť hovoriť o tom v rozprave na pôde parlamentu alebo v parlamentnej sále sa prihovoriť generálnemu prokurátorovi. Takže ešte raz, nerozumiem, ako to súvisí s mojím vystúpením, teda že či tiež sa takto verejne domáhate použitia § 363 vo vašom prípade, alebo teda o čo, o čo ide. Naozaj som to nepochopil.
A, pán poslanec Suja, ten zaujímavý spôsob používania § 363 spočíva tým, v tom, že sa používa v rozpore s jeho pôvodným zmyslom. Ja som ten pôvodný zmysel sa snažil objasniť aj vo svojom vystúpení, keď som citoval z dôvodovej správy, že pôvodným zmyslom § 363 bolo, aby generálny prokurátor v prípade, že sa trestné konanie zastaví alebo podmienečne zastaví, alebo sa vec postúpi inému orgánu na vybavenie, tak aby mohol obnoviť trestné konanie, nie aby trestné konanie zastavoval.
A ako správne hovoril vo svojom vystúpení alebo vo faktickej pán poslanec Baránik, no, v minulosti mali na to orgány činné v trestnom konaní a topili to konanie rýchlejšie, teraz potrebujú § 363.

Ďakujem. Vážený pán generálny prokurátor, vážené panie poslankyne, páni poslanci, táto správa o stave alebo o činnosti prokuratúry, ktorú predniesol pán generálny prokurátor Žilinka, vyvolala tu búrlivú diskusiu, ktorá prebieha celý deň, a chcel by som na niektoré momenty, ktoré sa týkajú aj správy, ale aj tej rozpravy, ktorá prebehla, reagovať.
Viacerí kolegovia poslanci tu reagovali na vystúpenie pána poslanca Baránika, ktorý podľa môjho názoru veľmi presne pomenoval situáciu na Generálnej prokuratúre a pôsobenie pána generálneho prokurátora Žilinku. Okrem iného povedal, že pán Žilinka sa preklamal do funkcie generálneho prokurátora, čo si rôzni poslanci vysvetľovali rôzne. Ak som dobre zaznamenal, tak pán poslanec Lehotský si spomenul na vyjadrenia pána Žilinku na vypočutie na ústavnoprávnom výbore, kde sa tak vcelku pozitívne vyjadroval k možnej zmene § 363, ktorý po tom, čo sa stal generálnym prokurátorom, začal veľmi zaujímavým spôsobom využívať.
Pán poslanec Šeliga si zase spomenul na zámer pána Žilinku, uchádzajúceho sa o post generálneho prokurátora, mať Generálnu prokuratúru ako otvorenú a transparentnú a komunikujúcu a dal to do súvisu s tým, že pán generálny prokurátor Žilinka sa nie úplne zriedka vyhýba tomu, aby vysvetľoval svoje konanie verejnosti, novinárom alebo, alebo poslancom. Áno, aj toto môžme považovať za preklamanie sa, ale teda nielen toto. V niektorých z týchto vecí mohol zmeniť názor alebo len my sme inak pochopili, čo znamená otvorená a transparentná komunikácia Generálnej prokuratúry, a on si to vysvetľuje nejakým iným spôsobom.
Ale teda, keď už sa vrátim k tomu tvrdeniu, že sa pán Žilinka preklamal do funkcie generálneho prokurátora, tak na tom vypočutí klamal aj priamo, a to prinajmenšom dvakrát, jednak ohľadom jeho vzťahu s pánom Michalom Gučíkom a toho, že či sa pán Gučík angažoval v prospech jeho zvolenia. Pán Žilinka to na vypočutí poprel a ukázalo sa, že klamal. Pán Gučík oslovoval politikov, angažoval sa v jeho prospech, v prospech zvolenia pána Žilinku za generálneho prokurátora.
A druhá lož sa týka informácie z Threemy, z rozhovoru medzi Kočnerom a Bödörom o tom, že ešte Robert Kaliňák uvažoval s pánom Žilinkom ako s nástupcom Dušana Kováčika. Aj toto pán Žilinka poprel. Aj v tomto pán Žilinka klamal, pretože v predchádzajúcom období aktívne riešil možnosť, že by sa stal špeciálnym prokurátorom... budete mať možnosť reagovať, pán generálny prokurátor, ... že by sa stal nástupcom špeciálneho prokurátora pána Dušana Kováčika. Ja budem dokonca veľmi rád, keď budete, budete reagovať.
A viacero výhrad sa týkalo uplatňovania § 363 a skutočnosti, že v správe máme len nejaké suché štatistiky, ktoré nám nehovoria o tom, akým spôsobom sa § 363 Trestného poriadku nadužíva a zneužíva. Lebo nadužíva a zneužíva neznamená, že sa používa štatisticky častejšie ako v predchádzajúcich rokoch, ale že sa používa v dôležitých prípadoch, ktoré sa týkajú dôležitých osôb, ktoré sa povedzme pričinili aj o to, že pán Žilinka je teraz na poste generálneho prokurátora, a týka sa dôležitých korupčných káuz.
Keď sa vrátime k § 363, a o tom tu bola tiež bohatá diskusia v rámci rozpravy, tak problém je, že dnes, a teda nielen dnes a nielen za pána Žilinku, aby sme mu nekrivdili, ale že prokuratúra používa § 363 v rozpore s jeho pôvodným účelom. Lebo pôvodný zmysel, a tu sa vrátim k dôvodovej správe k návrhu nového Trestného poriadku, keď sa tento opravný prostriedok zavádzal do našej legislatívy, tak zacitujem: "Zámer návrhu spočíva v tom, že treba umožniť vo veciach, v ktorých súd ešte nekonal a vec bola v prípravnom konaní prokurátorom postúpená inému orgánu, alebo ktorým bolo zastavené alebo podmienečne zastavené trestné stíhanie, alebo ktoré v tomto rozsahu spočíva na chybnom procesnom konaní, aby nezákonnosť napravil generálny prokurátor."
Teda v prípadoch, keď bola vec postúpená, zastavená, podmienečne zastavená, keď prokurátor pochybil, porušil zákon tým, že zastavil, zjednodušene to poviem, trestné konanie, tak generálny prokurátor mal na základe § 363 možnosť zmeniť, zrušiť to rozhodnutie a zabezpečiť, aby sa v konaní pokračovalo. Dnes, pán Žilinka, je pravda, že v súlade s tým, ako sa zmenila právna úprava, využíva túto svoju právomoc na to, aby on de facto zastavoval trestné konanie, alebo teda rušil úkony v trestnom konaní.
Pán poslanec Borguľa tu argumentoval tým, že aké nadužívanie, však mnohí sa dožadovali a nedostali. Veľmi mimovoľne som si musel spomenúť na vyjadrenie pána poslanca Baránika o tom, že pána generálneho prokurátora Žilinku sa tu zastávajú, aj § 363 sa tu zastávajú aj politici, ktorí majú na tom osobný záujem, aby § 363 bol použitý v ich prospech, pretože sú trestne stíhaní alebo im hrozí trestné stíhanie.
Máme tu, máme tu únos vietnamského občana, ktorý podľa niektorých nikoho nezaujíma. No zneužitie vládneho špeciálu a podozrenie, že sa tak udialo s vedomím vtedajšieho ministra vnútra, na akt únosu cudzieho štátneho občana z územia Európskej únie a z územia schengenu je závažná vec a vzhľadom na to, že sa objavili nové skutočnosti, mňa by naozaj zaujímal postoj pána generálneho prokurátora, ktorý v minulosti tvrdil, že zároveň uviedli zástupcovia Nemecka, že nemajú preukázané, či sa v tejto sku... či sa v skutočnosti nachádzal ten unesený, v úvodzovkách, občan v niektorom z tých vozidiel, ktoré boli údajne použité na únos, ktoré išli z Prahy do Bratislavy.
Treba povedať ešte jednu vec, tento, v úvodzovkách, unesený Vietnamec bol v Nemecku unesený aj so svojou priateľkou a jeho priateľka sa však ešte 24. toho istého mesiaca dopravila bežnou linkou do Vietnamu, tak prečo nešli spolu? Nešiel náhodou s ňou? Alebo v minuloročnej správe pán generálny prokurátor tvrdil, pokiaľ ide o to, alebo teda v rozprave k nej tvrdil: "Pokiaľ ide o to, že nemecká strana má nejaké pocity alebo domnienky, treba povedať, že jedna stránka mince je vnímanie veci zo strany politikov a druhá stránka je vnímanie vecí vyšetrovateľmi a prokurátormi, pretože my na vec nemáme politický pohľad. Na základe týchto dôkazov ja som aj písal na žiadosť pána ministra zahraničných vecí mu taký osobný list, kde som mu odpovedal a potvrdil som, že v priebehu trestného konania nebolo možné jednoznačne preukázať ani skutočnosť, či sa vôbec unesený vietnamský občan nachádzal na území Slovenskej republiky. Toto je proste fakt, to je fakt. Nevedia to ani nemecké orgány ustáliť, ako sa vôbec dostal z Vietnamu, z Nemecka do Vietnamu a už vôbec nie, že cez Slovensko."
Zdá sa, že nemecké orgány to už ustálili a ustálili to tak, že do Vietnamu sa z Nemecka ten občan dostal cez Slovensko a že v tom boli naše štátne orgány alebo prinajmenšom náš vládny špeciál nejakým spôsobom namočené.
Takže ja pevne verím, že pán generálny prokurátor využije možnosť zareagovať na pôde parlamentu na otázky, ktoré tu zazneli, ktoré sa týkajú aj uplatňovania § 363, aj únosu vietnamského občana, aj vzťahov s ruskou generálnou prokuratúrou zoči-voči agresii Ruska voči Ukrajine, či už teda nenastal čas vypovedať tú zmluvu o spolupráci s Generálnou prokuratúrou Ruskej federácie, ale povedzme sa môže vyjadriť aj k tomu, k tej kauze cintorínu v Ladomirovej, lebo toto je tá pôda.
Ďakujem.

Aj ja mám osobný záujem, nakoľko moja dcéra tiež podniká v gastre, a teda ja často navštevujem gastro, takže tiež mám na tom osobný záujem. (Smiech v sále. Potlesk.)