Videokanál poslanca

Ja by som pána poslanca Cmoreja doplnil, ten návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Krištúfková, nie je len nepekný zvyk, ktorý je v tejto Národnej rade, ale je to ďalší prílepok, je to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku a využívam, že tu niekde v blízkosti sa pohybuje aj pán predseda Národnej rady, aby som ho upozornil na to, že § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku hovorí, že pri prerokúvaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokúvaným návrhom zákona. A ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, nerieši žiadne dotácie na stravovanie ani, ani, ani priamo stravu, čiže je to, je to návrh, ktorý je nový zákon, iný zákon ako ten, ktorý, ktorý je prerokovaný, a teda žiadam pána predsedajúceho alebo predsedu, aby nedali o ňom hlasovať.
A len by som teda upozornil na takú milú vec, že ten návrh zákona, o ktorom rokujeme, vo všeobecnej časti dôvodovej správy hovorí, že cieľom návrhu zákona je upraviť podmienky poskytovania pomoci v hmotnej núdzi tak, aby bola pomoc v hmotnej núdzi adresnejšia, efektívnejšia, aby mala motivačný efekt voči jej príjemcov vymaniť sa z hmotnej núdze a tento pozmeňujúci návrh je odôvodňovaný tým, že navrhuje sa opätovné zavedenie plošného poskytovania dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom. Čiže na jednej strane návrh zákona, ktorý robí hmotnú núdzu adresnejšou, na druhej strane pozmeňovák, ktorý obnovuje plošné poskytovanie dotácie. Podľa mňa to ide navzájom oproti sebe a som presvedčený, že je to prílepok.

Pán poslanec Kuriak, ďakujeme za vaše vystúpenie. Myslím si, že bolo veľmi dobré, lebo tak priamo pomenovalo to, čo je v pozadí celého tohto návrhu bez nejakých takých iných výhovoriek. Išlo, išlo priamo po veci. Len by som vás teda upozornil, že teda progresívni liberáli vám tu v tejto chvíli neoponujú, lebo jediný poslanec Progresívneho Slovenska tu teraz nie je. Oponujú vám pravicoví liberáli alebo liberálny konzervatívec v mojom prípade. Povedali ste, že 90 % zamestnancov je za, že aj zamestnávatelia sú za, dokonca, že aj tí nakupujúci sú za, no ale tak potom prečo tí zákazníci chodia v nedeľu do obchodov? Veď ak sú proti, tak stačí, aby nechodili, obchodom sa neoplatí mať otvorené a budú, budú zatvorené. A spomenuli ste príklad gastra a ako nebolo možné mať v gastre v nedeľu zatvorené. Ale veď to predsa nie je pravda. Sú niektoré gastroprevádzky, ktoré sú v nedeľu alebo aj v sobotu a v nedeľu zatvorené. To je na slobodnom rozhodnutí ich prevádzkovateľov, nie na tom, že im niekto vnúti zákonom, že musíte mať v nedeľu otvorené, ako to vy teraz idete urobiť so zákazom predaja. Veľmi dobre ste povedali, že však tí zákazníci si, áno, však oni si dokážu nakúpiť aj za tých šesť dní, tie obchody predajú v zásade asi to isté za tých šesť dní ako za sedem dní, keď zakážete predaj v nedeľu, ale tí zamestnanci budú mať nižšie príjmy, lebo tých zamestnancov na tých šesť dní nebude treba toľko, ako ich je potrebné na sedem dní.
A potom ste povedali, že jeden deň odpočinku je potrebný práve v dnešnej dobe. Avšak jeden deň odpočinku má v zásade každý, kto je zamestnaný na jeden úväzok, len to nie vždy je nedeľa. A to, prečo to má byť nedeľa, ste tiež pekne pomenovali, keď ste sa odvolali na Bibliu. Vy máte nejaké predstavy, ktoré vyplývajú z vašej viery, ja vám ich neberiem, ale vy ich teraz chcete vnútiť celej spoločnosti prostredníctvom zákona.

Pán poslanec Viskupič, správne si poukázal na to, že dôsledkom schválenia tohto zákona bude, že niektorí ľudia prídu o prácu. Niektorí ľudia zase prídu o príjem alebo o časť príjmu, niektorí ľudia prídu o možnosť sa privyrobiť si, ďalší ľudia prídu o možnosť mať inak nastavený pracovný čas, ako ho má nastavená väčšina, teda rozdelený na päť pracovných a dva voľné dni. A ďalší prídu o možnosť nakupovať, ktorú, ktorú teda hojne využívajú, lebo niektoré väčšie nákupy koncentrujú do tých, do tých voľných dní. A v každom prípade bude schválenie tohto zákona, ak bude schválený, znamenať obmedzenie slobôd občanov po viacerých stránkach. A nebude to koniec sveta, ja nepatrím k tým, ktorí tvrdia, že ak by bol takýto zákon schválený, tak tu nastane doba temna, stredovek alebo totalita. Predkladatelia správne poukazujú, že existujú vyspelé demokratické krajiny, kde je zakázaný nedeľný predaj. A príde mi ten argument trošku zvláštny vzhľadom na to, že keď my podobne argumentujeme, že však pozrite sa na to, že v Rakúsku registrované partnerstvá, v ktorých krajinách manželstvá pre všetkých, pre všetky páry bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, tak tam, tam už to nie je zrazu argument, že pozrite sa, v koľkých vyspelých západných krajinách majú takúto úpravu, a tuto ten argument používajú.
Čiže ako hovorím, ja si nemyslím, že akýkoľvek zákaz je vždy od diabla, že nie je možná žiadna regulácia, ale mali by sme tu pristupovať veľmi citlivo a v situácii, keď to považujeme za nevyhnutne potrebné. V tomto prípade to určite nevyhnutne potrebné nie je. Je to iba niečo, čo zodpovedá vašej predstave o tom, ako by ľudia mali žiť, ako by mali tráviť svoj čas, ktorý im chcete nanútiť prostredníctvom zákona.

No, samozrejme, že konkrétna účasť niektorého zo štátnych predstaviteľov Slovenskej republiky preukázaná nebola, však to netvrdia ani nemecké orgány činné v trestnom konaní, ale ide o to, že považujú za jasné a preukázané, že, že určitá časť tohto kriminálneho činu sa udiala na Slovensku s použitím slovenského vládneho špeciálu. Je možné, že sa to udialo bez toho, aby, aby o tom boli slovenskí oficiálni predstavitelia informovaní, ale preto je v našom záujme, teda myslím v záujme Slovenskej republiky, aby tieto veci boli prešetrené a nie aby boli, boli ututlávané. Napokon s kauzou únosu, iného únosu, do ktorého boli zapojené štátne orgány, tu máme bohaté skúsenosti. Teraz narážam na únos prezidentovho syna, ale naše orgány činné v trestnom konaní predsa majú konať aj samostatne, veď naše orgány činné v trestnom konaní predsa nekonajú iba na základe toho, čo sa dozvedia od nemeckých orgánov, ale je podľa toho evidentné, že, že k tomu skutku prišlo aj na území Slovenskej republiky aj s použitím vládneho špeciálu. Ale je to, je to vec, ktorá sa dotýka aj bývalého ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka a rovnako, rovnako pán Kaliňák dostal paragraf, cez § 363 pozornosť od Generálnej prokuratúry.
Takže moja doplňujúca otázka znie, že aj v tejto súvislosti sa pýtam, že aká je povaha vášho vzťahu s pánom Robertom Kaliňákom.

Ďakujem za odpoveď, pán generálny prokurátor. Ja som netvrdil, že sa nekoná, ja som sa pýtal na to, či zotrvávate na tých pôvodných stanoviskách, zacitujem pani Janu Tökölyovú, hovorkyňu prokuratúry, ktorá v roku 2021 tvrdila, že: nebola zistená žiadna relevantná skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zámer o vedomej úmyselnej participácie občanov Slovenskej republiky na únose vietnamského občana spočívajúcej v poskytnutí vládneho lietadla vietnamskej delegácii. Z činnosti orgánov činných v trestnom konaní Spolkovej republiky Nemecko, ako už aj z rozhodnutí súdov vyplýva, že toto tvrdenie nie je pravdivé.
A samozrejme, že vy dostávate otázky na to, lebo keď ste prvýkrát informovali o tejto veci výbor, tak ste doslova utiekli pred, pred novinármi a nechceli ste sa k tomu vyjadrovať, tak mňa, ja som sa nepýtal na konkrétne veci z vyšetrovania prebiehajúceho, ktoré mi, samozrejme, že nemôžete, nemôžete prezradiť, ja som sa pýtal skôr na reflexiu vášho vtedajšieho postoja, či si myslíte, že bol dostatočný vzhľadom k existujúcim podozreniam alebo naopak, bol, bol bagatelizujúci a spochybňujúci, že k danému skutku vôbec, vôbec prišlo. Lebo prokuratúra a generálny prokurátor by mali mať záujem na tom, aby sa trestná činnosť odhaľovala, stíhala a dostávala pred súdy. Nie aby, aby sa zametala pred koberec.
Čiže ešte raz, ja netvrdím, že sa nekoná, mňa len zaujíma, že či vnímate svoje predchádzajúce postoje v tejto veci za správne a zotrvávate na nich.

Pán poslanec Viskupič, no, ja nejdem špekulovať o tom, či je, alebo nie je mimoriadna situácia či už vo vzťahu k Ukrajine, alebo vo vzťahu ku covidu ešte stále potrebná. Naozaj to navodzuje dojem, že keď niečo trvá tak dlho, tak nie je isté, že to má byť mimoriadna situácia, ale myslím si, že to nie sme teraz v rámci tejto rozpravy my dvaja kompetentní posúdiť. Ale súhlasím s tým, že, na čo si poukázal, že vláda sa pokúsila riešiť to skráteným legislatívnym konaním a pôvodne som uvažoval, že sa prihlásim aj do rozpravy, ale teda využijem na to faktickú poznámku, aby som položil rečnícku otázku, že prečo až teraz, že prečo sme si to doteraz nevšimli, prečo takáto iniciatíva, na ktorej, myslím si, že bude absolútne všeobecná zhoda a nikto nebude namietať, možno okrem nejakých priateľov doby kešu, prichádza, prichádza až teraz. A teda kladiem to síce ako rečnícku otázku, ale keďže je tu pán premiér, tak tajne dúfam, že možno by som na ňu mohol dostať aj odpoveď.

Pán podpredseda Národnej rady Blanár, nie som členom Občianskej demokratickej únie, tá už neexistuje pekných pár rokov, som predsedom Občianskej konzervatívnej strany, ale tu som ako poslanec poslaneckého klubu SaS. A ja sa nepotrebujem stretávať s veľvyslancami západných krajín, aby som ich o niečom poučoval. Ja som rád, že väčšina, výrazná väčšina západných krajín sa vo veci ruskej agresie proti Ukrajine správa tak, ako sa správať má, že Ukrajinu podporujú.
Vy ste povedali, že vy potrebujete s veľvyslancami komunikovať napriamo. No ja by som sa spýtal, že prečo. A hneď by som si aj odpovedal. No preto, lebo to, ako vy komunikujete verejne, je také, že to v podstate splýva s tým, ako komunikujú vo veci našej zahraničnopolitickej orientácie, vo veci postoja k Ukrajine aj fašisti. Tak možno im to na takých stretnutiach potrebujete vysvetliť, že to, čo hovoríte verejne, nie je úplne tak, ako si myslíte.
My, čo hovoríme verejne to, čo si myslíme a nijako to nehráme, nemusíme, nemusíme sa teda pretvarovať, že niečo hovoríme verejnosti, v parlamente, na mítingoch a niečo iné na stretnutiach s veľvyslancami. A tie otázky, že či chcete, aby Rusko porazilo Ukrajinu, to nie sú žiadne sugestívne otázky. Vy hovoríte, že máme hovoriť o mieri a máme prestať vojensky podporovať Ukrajinu. Ale prestať podporovať Ukrajinu znamená uľahčiť Rusku, aby svoju agresiu dotiahlo do konca, do úspešného konca a aby Ukrajinu porazilo. Na tom nie je nič sugestívne, to je fakt.

Pán poslanec Fico, mal by som dve otázky na vaše vystúpenie. Prvá, či si tí veľvyslanci krajín Európskej únie, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov po tom, čo ste ich poučili, že aké je zlé, že nemajú plán, či si to uvedomili, že je zlé, že nemajú žiadny plán ohľadom Ukrajiny. A prípadne teda, či ste ich presvedčili, že ich krajiny by mali prestať podporovať Ukrajinu. Ale teda chápem, že ak nebudete vynášať zo stretnutia, ktoré bolo diskrétne.
Na druhú otázku by ste mi ale odpovedať mohli, ak nie teraz, tak možno niekedy v budúcnosti, že ako si to vy vlastne predstavujete. Lebo vy dookola opakujete, že treba rokovať o mieri, treba vojensky podporovať Ukrajinu, teda prestať podporovať Ukrajinu, že je nesprávne, lebo to prispieva k predlžovaniu vojny. No, čo by bolo dôsledkom toho, keby Západ prestal vojensky podporovať Ukrajinu? Ukrajina by sa slabšie bránila, možno by sa neubránila a potom by bol mier? Bol by mier nastolený tak, že by Rusko porazilo, rozdrvilo, okupovalo Ukrajinu? A mier nie je preto, že Ukrajina nechce vyjednávať? A keď bude porazená Ukrajina, tak potom už vyjednávať bude? Ukrajina je pripravená rokovať, ale má podmienku, že sa Rusko musí stiahnuť z území Ukrajiny, ktoré Rusko okupovalo. A vy tu dookola opakujete, že hovoriť o mieri a nepodporovať Ukrajinu je cesta k mieru. Ale veď to je taký očividný nezmysel, že je to jasné na prvý pohľad. Ale vy to dookola a dookola opakujete.

Pán poslanec Mizík, neberiem to ako invektívu, nebola to invektíva, bola to hlúposť. Neviem celkom, čo ste tým chceli povedať, ale zasa to sa mi stáva pri vašich vystúpeniach pomerne často.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ťažko sa mi bude teraz vystupovať po takom silnom vystúpení predrečníka, ale teda skúsim to.
Na rozdiel od môjho predrečníka by som chcel vyjadriť jednoznačnú podporu predloženému návrhu na vyslovenie súhlasu s prítomnosťou príslušníkov zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. Považujem to v zásade za samozrejmé, že normálni demokraticky zmýšľajúci prozápadní poslanci tento návrh podporia, ale nežijeme, samozrejme, časy a teda niekedy aj veci, ktoré možno pred pár rokmi boli samozrejmé, treba hovoriť jasne, nahlas a najmä preto, že sa ozývajú aj tí, ktorí veci, ktoré by mali byť samozrejmé, za samozrejmé nepovažujú.
Ten návrh z vecnej stránky považujem za logický, bude flexibilnejšie, keď všeobecne pomenujeme, že pôjde o príslušníkov ozbrojených síl krajín NATO, budeme vedieť reagovať na situáciu, a teda osobitne chcem oceniť aj tú zmienku o Fínsku a Švédsku a dovolím si vyjadriť nádej, že čoskoro už bude zbytočná, pretože sa aj Fínsko a Švédsko zmestia pod ten pojem členské krajiny Severoatlantickej aliancie.
Neboli by sme teraz v tomto bode programu, keby takto pred rokom Putinovo Rusko nenapadlo bezdôvodne svojho suseda Ukrajinu a tým nám ukázalo, aké je dôležité pre nás, pre našu krajinu, pre našich občanov, pre našu bezpečnosť, že sme súčasťou obranného spoločenstva Severoatlantickej aliancie. A ukázali nám, a to je veľmi dôležité, že vieme zareagovať a vieme podporiť nášho napadnutého suseda, ktorý bráni svoju slobodu, nezávislosť a územnú celistvosť proti agresii zo strany imperiálne sa správajúcej Moskvy. Robíme to my, robia to naši spojenci z NATO, je to tak správne a je to v našom vlastnom záujme, v záujme našej bezpečnosti. Aj my sme totiž ohrození Ruskom a ruskou agresiou.
A keď som na začiatku hovoril o tom, že by to malo byť samozrejmé, tak ešte pár rokov dozadu tu existoval konsenzus vo veciach, ktoré sa týkali zahraničnopolitického smerovania, bezpečnostného ukotvenia, bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky a jej civilizačnej príslušnosti, ale ten konsenzus, ktorý sa okrem nejakých marginálnych, okrajových a politických prejavov týkal celej relevantnej politickej scény, je, žiaľ, už niekoľko rokov preč. Skončilo to príchodom fašistov do parlamentu v roku 2016, ale dnes už z toho konsenzu o tom, že patríme na Západ, že patríme do NATO, dnes už z toho konsenzu vybočuje aj strana SMER – sociálna demokracia, ktorej dvaja poslanci budú vystupovať po mne, ako sme videli pred chvíľou, a teda zaujímavé bude, ako sa zachovajú poslanci HLAS-u, pretože je to taká pekná príležitosť, aby sa v otázkach, ktoré sú vecou národnej bezpečnosti, ktoré sú vecou zahraničnopolitickej orientácie a začlenenia Slovenskej republiky, odlíšili od svojich bývalých spolustraníkov, takže pozorne budeme sledovať, ako budú hlasovať.
Moja posledná poznámka sa týka toho, že o tomto návrhu sme mali rokovať včera, ale teda vzhľadom na to, čo sa udialo počas schvaľovania programu, ten program nebol schválený a rokujeme o tom až dnes. Viem, že pána ministra to nahnevalo, dal to najavo aj novinárom a svoj hnev nasmeroval na poslancov strany Sloboda a Solidarita, ktorí tiež nehlasovali za schválenie programu včera. A ja viem, že pán minister má veľa roboty, bol som pár mesiacov štátnym tajomníkom a viem, že keď minister robí svoju prácu poctivo, tak nemá čas, nemá čas len tak niekde vysedávať. Videl som to u pani ministerky Kolíkovej, u ktorej som bol štátnym tajomníkom, a nepochybujem, že aj pán minister Naď je takým ministrom, ktorý nemá času nazvyš. Ale je to tak, sme v parlamentnej demokracii, vláda sa zodpovedá parlamentu, niektoré veci nemôže rozhodovať sama, potrebuje, aby jej to odsúhlasil parlament, tak je logické, že ministri niekedy musia počkať na poslancov, kým prídu na rad.
A ani vecne, myslím si, že tá kritika namierená na SaS nesedela, lebo my sme reagovali len na to, že pán predseda Národnej rady nepostupoval v súlade so zákonom o rokovacom poriadku alebo podľa nášho názoru nepostupoval v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, upozornili sme na to a keď ani napriek tomu upozorneniu nedošlo k náprave, tak sme jednoducho nemali inú možnosť, ako prejaviť svoj názor, ako to, že sme nehlasovali za schválenie programu schôdze.
Ale ja chcem teda ubezpečiť pána ministra, že nemusí na nás nejako vylievať svoj hnev, lebo my nie sme jeho nepriatelia, my, naopak, ja mám pocit, že vo všetkých zásadných veciach sme na jednej lodi, lebo zásadné veci, nie to, že či o nejakých návrhoch budeme rokovať v utorok alebo v stredu a či to bude o dve hodiny skôr alebo o dve hodiny neskôr, zásadné veci sú tie, o ktorých som hovoril, otázky konsenzu zahraničnej politiky a v bezpečnostných záujmoch, a tam verím, že to vidíme rovnako a určite to naši poslanci vyjadria aj svojím hlasovaním o predloženom návrhu.