Videokanál poslanca

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani predkladateľka, pán navrhovateľ, tento návrh zákona z vašej dielne, respektíve z tejto, ženského zoskupenia, ktoré tento návrh zákona predkladá, nemôžem povedať, že by ma nejakým spôsobom znepokojoval alebo aby ma nejakým spôsobom utvrdzoval v tom, že váš krok alebo váš zámer je nejaký nečistý alebo nesprávny. Práve naopak, je veľmi dobrý, je dostatočne potrebný, aby takáto zdravotná starostlivosť v školských alebo v predškolských zariadeniach dajme tomu aj bola, ale tak ako vo svojej rozprave poznamenal alebo v poslednej faktickej poznámke ako reakciu na ostatných kolegov doktor Urban, aj ja mám značné obavy a najmä z dôvodu jeho posledných slov.
Ak si porovnám prácu zdravotnej sestry, zdravotného asistenta na oddelení alebo priamo v ambulancii praktického lekára alebo detského pediatra a mám si potom vybrať možnosť, ak ju dostanem, ísť pracovať do školského alebo predškolského zariadenia ako zdravotná sestra, ja nemám o čom sa rozhodovať alebo nemám o čom v podstate diskutovať. Práca na oddelení - ťažká, práca na ambulancii - ťažká, práca v školskom zariadení oproti tomu je nejakých desať, pätnásť, dvadsať percent.
Čo sa týka pracovníkov, ktorí by mali v školských zariadeniach dohliadať na už vami spomenuté sebapoškodzovanie alebo možno nejaké psychické neduhy alebo psychické záťaže u týchto detí, týmto veciam by sa mal najmä venovať výchovný poradca, ktorý si myslím, že na každej škole je, a buď mu rozšíriť kompetencie, poprípade prijať alebo doplniť tento odborný tím týchto výchovných poradcov podľa počtu detí na školách o jedného, o dvoch z radov pedagogických zamestnancov, si myslím, by nebol žiadnym problémom. Ale vytvárať pracovné miesto zdravotnej sestry, zdravotného asistenta, nedajbože lekára na plný úväzok na škole, ktorá je možno aj väčšieho rozsahu, že má nad tisíc detí, podľa mňa je to, neviem, no nedokážem si to akože úplne presne predstaviť.
Keď sa bavíme o krajinách, ktoré sú v západnej Európe, áno, tam to funguje, pretože tieto procesy sú tam nastavené dlhodobo. Ale čo sa týka Slovenska, neviem, odkiaľ by sme tento personál našli. Ako sama ste poznamenala, že zdravotné sestry, ktoré sú po materskej alebo jednoducho už sú možno vo vyššom veku a nezvládajú prácu na oddelení alebo na ambulancii, by veľmi radi alebo rady prejavili záujem o túto prácu, ale reálny pohľad na Slovensku je taký, že k 1. septembru nám odchádza alebo zahájilo dôchodok 2 700 zdravotníckych pracovníkov. Ide o zdravotné sestry s viac ako 40-ročnou praxou a túto dieru na trhu v podstate by sme ešte prehĺbili, ak by sme zdravotným sestrám, ktoré by mali možnosť ísť pracovať do takéhoto zdravotníckeho, pardon, školského zariadenia, ešte viacej by sme túto dieru vlastne na tomto trhu vytvorili a chýbajúci stav personálu na oddeleniach a v ambulanciách by sa len zväčšoval a jednoducho tie nožnice by sa nám nezatvárali, ale otvárali.
Čiže hovorím, mám z tohto návrhu zákona dobré pocity, veľmi rád by som sa o týchto veciach dozvedel viac, ale hovorím, je tam obrovské množstvo pochybností alebo obáv, aby sme jednoducho týmto zákonom neurobili, nehovorím, že viac zlého ako dobrého, ale aby sme jednoducho neurobili niečo, čo by nám v konečnom dôsledku mohlo nejakým spôsobom viacej ublížiť. Ale hovorím, z vašej strany každý jeden návrh zákona má hlavu, má pätu, je rozumný, ale hovorím, potrebujeme o tomto rozprávať, potrebujeme sa o tom dozvedieť viac, aby tie naše obavy, ktoré teraz rezolútne máme, by boli odstránené, vyvrátené alebo ste nás upokojili, že je to všetko možné a fungovať by to mohlo.
Čiže budem rád, keď sa o tom dozviem viac a budeme to podporovať všetky naozaj rozumné veci ako hnutie REPUBLIKA, pretože zdravotná starostlivosť, sociálna starostlivosť či už na školách alebo zariadeniach sociálnych služieb nieže je dôležitá, je úplne potrebná.
Takže ďakujem pekne.