Videokanál poslanca

Tu je základná otázka a to je úplné nepochopenie, čo vôbec samospráva vykonáva, aké má úlohy a aký je jej cieľ v spoločnosti. Ak hovoríme, že dôjde k 20-percentnému výpadu, ktorý bude len čiastočne kompenzovaný, znamená, že tie samosprávy budú mať menej peňazí, aby vykonávali svoje úlohy.
A možno len tak na objasnenie, čo je samospráva. Na Slovensku máme skoro 3-tisíc miest a obcí. Každá jedna samospráva vykonáva viac ako 4-tisíc kompetencií a hlavne je to miesto, kde žijú rodiny, a rodiny sú úzko späté s mestom a obcou. To neznamená, že rodina je vyčlenená na nejaké samostatné žitie, bytie úplne v priestore. Je to súčasť miest a obcí, každá jedna rodina.
Povinnosťou samosprávy, a tu to nebolo povedané, je mať vyrovnané hospodárenie. To znamená, my nemôžme hospodáriť deficitne, my musíme mať nula. A keď máme sa starať o školy, škôlky, voľnočasové aktivity, kultúru, šport, čistotu, bezpečnosť, nakladanie s odpadmi, proste to, čo tu bolo aj menované, a zároveň máme zvýšené náklady na energie, na vyplácanie a takisto treba povedať, že máme ďalšiu povinnosť do konca roka vyplatiť 500 eur každému jednému zamestnancovi a dodnes to nebolo kompenzované, to sú presne tie náklady, ktoré sa nám zvyšujú opatreniami a rozhodnutiami aj vlády. Jednoducho máme menej peňazí. A ako máme dosiahnuť vyrovnané hospodárenie v tých samosprávach? No jednoducho máte len dve možnosti. Buď zvýšite dane a poplatky. A kto to pocíti? Občan. Alebo prestanete tieto služby vykonávať. A kto to pocíti? No znova občania.
Čiže kto celé tieto opatrenia dostane na svoje plecia? No občania, pretože samosprávy musia mať vyrovnané hospodárenie, a tu vôbec nehovorím o investíciách do zveľadenia, aby tie mestá a obce boli kultúrne, aby nám vyzerali kultúrne. Je to zlé.

Takto predkladaný zákon cez poslanecký návrh v takom rozsahu svedčí o tom, že ani samotní predkladatelia to nemali premyslené, a teraz len látajú diery, pretože samosprávy čelia takisto ako aj štát zvýšeným nákladom na plyn, elektrinu, odpady, takisto cez prijaté rôzne zákony a pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli predložené.
Mám taký pocit, že ani samotní predkladatelia možno netušia, aký rozsah tých činností sa vykonávajú, aký rozsah samosprávy musia sanovať z tých príjmov, ktoré majú. Aby nepreniesli tieto náklady na občanov, ktorí tiež čelia v súčasnej dobe kríze, pretože aj oni musia platiť zvýšené účty a na nich doľahnú celé tie sociálne opatrenia, a čo sa deje vo svete, tak jednoducho nebudú mať samosprávy nič iné na výber, pretože sú v ohrození svojho fungovania. A ak nebudú fungovať samosprávy, tak to by som možno poprosil predkladateľov, aby si uvedomili, že to je celý ten život, kde prežívame, ten svoj život od zamestnávania až deti, ktoré idú do školy, až po zdravotnícke opatrenia a tak ďalej, toto, o šport, o kultúru, budú to prvé opatrenia, kde samosprávy budú musieť jednoducho zasiahnuť. A pán predkladateľ Kuriak jednoducho možno ani netuší, čo teraz predložil, aký to bude mať dopad.
A ešte druhá vec, vy len kompenzujete sčasti výpadok z navýšenia zo 100 na 140. Len ste zabudli, že tých 100, to je 13 %, je navrhnutých na zníženie. To znamená, 544 mil. nikto nekompenzuje. Tak ak máte taký geniálny nápad, tak kompenzujte aj tých 544 mil. alebo celé to zmietnite zo stola. Likvidujete samosprávu.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril tiež k predkladanému zákonu a k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli pridané počas rokovania o tomto zákone, a dovoľte, aby som vám prečítal vyhlásenie Únie miest Slovenska, ale aj vyhlásenie SK8, K8 a samosprávy ako takej.
Už sme si zvykli, že samospráva sa stáva takým nechceným partnerom, skôr s pohľadom na zdroje financií, ktoré by sa dali využiť do samosprávy na riešenie opatrení, prípadne samospráva disponuje zdrojmi, ktorými sa vedia možno, ľudovo povedané, doriešiť alebo dolátať výpadky, ktoré chýbajú pri plnení vládnych cieľov, vládnych vízií a možno nejakých osobných, osobných chcení. Tu treba povedať, že samospráva ako taká, to sú obce, mestá, sú to kraje a obce, mestá sú základná jednotka, kde žijú občania, ako vyzerajú naše obce a mestá, tak vyzerá aj celé Slovensko. A bez financií je nemožné, aby predstavitelia, ktorí boli aj novozvolení, dokázali tieto obce a mestá zveľaďovať.
Vyhlásenie Únie miest Slovenska, ktoré je z dnešného rána, takisto vám bude zaslané do vašich mailových schránok. Je to aj výzva samospráv poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
„Vláda Slovenskej republiky sa naďalej správa, ako by sa energetická kríza či vysoká inflácia samospráv vôbec netýkala. Miesto kompenzácií za zvýšené náklady dokonca vláda peniaze z budúcich príjmov samospráv rozdáva, naposledy pri schvaľovaní zmien v daňovom bonuse opäť bez štandardného legislatívneho procesu cez pozmeňujúce návrhy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bez pripomienkovania a bez rokovania so zástupcami samospráv. V tomto konkrétnom prípade ide o poslanecký návrh Milana Kuriaka.
Únia miest Slovenska, predstavitelia krajských miest K8 sa preto obraciame na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a vyzývame ich, aby tieto zmeny v zákone nepodporili a aby pred nepremysleným a likvidačným opatrením pre samosprávy uprednostnili odbornú diskusiu a štandardný legislatívny proces. Ani rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky tak nemusí samosprávy ochrániť pred likvidačným výpadkom podielovej dane. Ide pritom o financie určené na prevádzku škôl, zdravotníckych zariadení, domovov sociálnych služieb, verejnú dopravu, na rozvoj obcí, miest a krajov.
Ak Národná rada Slovenskej republiky opätovne zvýšený daňový bonus schváli, samosprávy budú v roku 2023 po zohľadnení rastúcich cien chudobnejšie a nútené k obmedzovaniu základných verejných služieb, čo sa zákonite premietne aj do nižšej kvality života našich občanov.
V lete 2022 prijala Národná rada Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom procese tzv. rodinný balíček, ktorého súčasťou bolo aj zvýšenie daňového bonusu na vyživované dieťa na viac ako dvojnásobok, 100 eur od roku 2023. Podľa júnovej makroekonomickej a daňovej prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky bude mať zvýšenie daňového bonusu na 100 eur negatívny vplyv vo výške 544 mil. eur na rozpočty samospráv. Ide o približne trinásťpercentný pokles príjmov z podielovej dane oproti očakávanému výnosu na rok 2023 bez navýšenia daňového bonusu.
Prezidentka Slovenskej republiky v prípade rodinného balíčka na Ústavnom súde Slovenskej republiky namietala okrem iného aj neoprávnené využitie skráteného legislatívneho procesu a zásadný vplyv na samosprávy bez riadneho pripomienkovania a kompenzácie. Ústavný súd Slovenskej republiky podanie prijal a bude o ňom pojednávať v najbližších dňoch. Koaliční poslanci si však na aktuálnej schôdzi Národnej rady pripravili zálohu pre prípad, že Ústavný súd rozhodne v prospech prezidentky a zákon zruší.
Vláda predložila do parlamentu návrh zákona o zmene a doplnení zákona o dani z príjmov. Ten obsahuje mnoho technických zmien v dani z príjmov pre fyzické a právnické osoby, výšku daňového bonusu však neupravuje. Na prerokovaní návrhu zákona vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti bol však tento návrh zákona pozmenený a pribudol úplne nový paragraf o daňovom bonuse, ktorý je totožný s paragrafom o daňovom bonuse zo zákona, ktorý je aktuálne na Ústavnom súde. Taktiež pribudlo prechodné ustanovenie, ktoré na roky 2023 a 2024 ešte dvíha daňový bonus zo 100 eur na 140 eur, čo by znamenalo ďalších 218 mil. eur v zníženom výnose dani z príjmov fyzických osôb pre samosprávy. Na rokovaní výboru bol síce navrhnutý aj pozmeňujúci návrh, ktorý by kompenzoval samosprávam dodatočné navýšenie daňového bonusu zo 100 na 140 eur presmerovaním časti dane z príjmu právnických osôb, nekompenzuje to však pôvodné zvýšenie daňového bonusu na 100 eur.
Únia miest Slovenska zastupuje aktuálne 61 členských miest, ktoré obhajujú záujmy vyše 2 mil. obyvateľov Slovenska. Aj preto veríme, že hlas našich miest má aj pri riešení tejto témy svoju váhu a svoj prínos.“
Ja vás chcem, kolegovia, vyzvať, aby tento pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, nebol schválený, pretože spôsobí likvidáciu samospráv v budúcom roku.
Ďakujem pekne.

Igor Matovič predviedol doteraz čoho je schopný, lepšie povedané, aký je neschopný. Neexistuje oblasť života spoločnosti, ktorá je spokojná s pôsobením jeho osobne, ale aj jeho celej družiny, ktorá pôsobí tuná v Národnej rade, ale aj vo vláde. Slovensko, ako bolo už ixkrát už povedané, sa rúti do záhuby, zatiaľ bez akéhokoľvek zrnka nádeje na zlepšenie. Je to pôsobenie hlavne Igora Matoviča a jeho skupiny.
Jediným riešením sú predčasné voľby, ale prvým krokom je odvolanie toho, kto to celé zavinil, a to je Igor Matovič, preto sa čudujem teraz niektorým kolegom, ktorí váhajú, ak je takáto príležitosť, jednoducho ukončiť ten marazmus a trápenie a Slovensku ponúknuť iné riešenia, že teraz váhajú, resp. hľadajú si iné cestičky, ako potiahnuť možno tie dva roky ešte v tom parlamente. Ale ľudia to všetko vidia a presne týchto ľudí, budú vedieť, kto sú to, a im to zrátajú.
Poďme, kolegovia, už to konečne ukončiť, tento marazmus a poďme ponúknuť ľuďom riešenie, pretože na to čakajú, a nič iné ani v našej kompetencii by nemalo byť.
Ďakujem pekne.

Nie hľadanie riešení, nie pomoc ľuďom, ale boj o udržanie si svojich miest je typické nielen pre ministra Mikulca, ale aj pre jednotlivých ministrov tejto vlády a dnešné vystúpenia len svedčia o tom, že to nebola obhajoba faktu, ale obhajoba emócií, výkrikov a snaha zakryť svoje vlastné zlyhanie. Množstvo zlyhaní, ktoré tu pomenovala pani exministerka Saková je také veľké, že už sa nedá tolerovať nikým, nie ľuďmi, nie týmito sa zamýšľajú, ako by mali byť riadené ministerstvá. Asi najlepším riešením, ktoré by možno pán minister dnes mal vykonať, rovno predstúpiť a povedať, že odchádza sám a nečakať, kým bude odvolaný, pretože tak aspoň by si zachoval svoju tvár a možno by mal predstúpiť pred médiá a vysvetliť všetky tieto obvinenia alebo veci, ktoré boli poukázané v jeho zlyhaniach. Tak by si zachoval tú svoju česť a svoju tvár. Tým, že tu nielenže nie je, ale predstupuje len chabými argumentami, svedčí o tom, že asi nevie odpovedať na základné otázky.
A čo sa týka možno Kežmarku, ako úžasne to tam funguje. Taký podstav policajtov, aký je momentálne v Policajnom zbore v Kežmarku, asi neexistuje nikde inde v žiadnom okrese na Slovensku, pretože namiesto toho, aby jednoducho tie hliadky boli, či už na obvodnom oddelení, alebo na okresnom oddelení zabezpečené neustále a v dostatočnom množstve, tak musím potvrdiť, že mestská polícia supluje, supluje túto činnosť v meste Kežmarok, pretože okres Kežmarok je veľmi zaťažený. Zaťažený aj tým, že 53 % je rómska populácia a každý jeden výjazd, ktorý ide do osady bez policajnej hliadky, tam nejde. Nejde tam ani sanitka, ani záchrana, ani hasičský zbor. Všetci policajti sú presne tam alokovaní, mesto je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za ohodnotenie predkladaného návrhu a som veľmi rád, že pochopili celú podstatu, prečo ten zákon je predkladaný nielen z dôvodu podpory malých poľnohospodárov, ale aj z dôvodu posilnenia bezpečnosti štátu, produkcie potravín, ale aj aby boli tieto potraviny najvhodnejšie pre malé deti alebo pre školy a školské zariadenia.
Beriem pripomienku – domovy dôchodcov, je to dobrá pripomienka, tento zákon prioritne bol určený pre školy, školské zariadenia, ale ja poviem, ak by bola taká ochota, vidíte, koľko tu máme vládnych poslancov a aký majú záujem o to, aby táto problematika sa riešila, pretože je to asi na druhej koľaji ich záujmu, tak by určite v druhom čítaní mohlo byť doplnené aj domovy dôchodcov, zariadenia pre seniorov a rôzne jednotlivé zariadenia, kde sú seniori. Ale ten záujem nasvedčuje tomu, že toto neni priorita vládnej koalície, aby riešila nejakú bezpečnosť potravín, zdravý životný štýl, zdravé potraviny pre deti, aby riešila, ako pomôcť prvovýrobcom a farmám, pretože ak by bol záujem, tak určite o tom by bola aj troška väčšia diskusia, a to skôr by som len konštatoval so smutným skonštatovaním tejto veci. Takže ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ako počúvame, ako sa pomáha poľnohospodárom, ako je potrebné pomôcť prvovýrobcom, počúvame veľa, aké je dôležité, aby naše deti mali zdravé potraviny, ktoré sú potrebné pre ich zdravý vývoj a vývin a v skutočnosti prichádzame na realitu dňa, a to je, že prvovýrobcovia majú problém vôbec s prežitím, aby svoje výrobky dokázali umiestniť na trh. Prichádzame na realitu, že niektorí ani nevedia predať svoje výrobky, tak ich pod cenu dávajú ďalším obchodníkom, ktorí ich následne predávajú s vysokými maržami, prípadne ich dodávajú do rôznych zariadení.
A potom zoberieme si na druhú stranu, určití dodávatelia nám dodávajú do našich škôl a škôlok potraviny, ktoré dovážajú, pretože ide hlavne o obchod, ktoré kupujú zoširoka-zďaleka, z iných štátov, dovážajú ich na Slovensko, niekedy môžme hovoriť, že sú aj druhej, tretej kvality, ale základ, že jednoducho prejdú rôznymi obstarávaniami, pretože keď sú veľkí, dokážu obsadiť tento trh a potom naše deti jednoducho konzumujú tieto potraviny.
A teraz si povedzme, čo je zámerom štátu, čo by malo byť našou víziou. No našou víziou jednoznačne by malo byť, aby to, čo sa produkuje u nás v štáte, to jednoducho by sa malo tu aj skonzumovať a prioritne podľa našich noriem, podľa našich legislatív, aj produkcia by mala prebiehať a následne by sme to mali dodávať tam, kde je to najviac potrebné, a to je do školských zariadení. Pretože naše deti jednoducho takú-akú potravu prijímajú, tak tak sa bude aj posúvať ich ďalej vývin a vývoj.
Samotný zákon, ktorý je predkladaný, navrhuje sa v ňom zaviesť novú výnimku z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní a to v prípade zákazky, ktorej predmetom sú potraviny dodávané prvovýrobcom. To sú tí, ktorí produkujú priamo prví daného tovaru a odberateľom je škola, školské zariadenie, zariadenie školského stravovania, prípadne ich zriaďovateľ, ktorý zadáva zákazku v prospech školy alebo zariadenia školského stravovania. Je presne to, čo som na začiatku povedal, prvovýrobca, prepojiť prvovýrobcov so školami a so školskými zariadeniami.
Táto výnimka platí iba do predpokladanej hodnoty zákazky 50-tisíc eur v priebehu kalendárneho roka. To znamená, je tam limitácia, aby jednoducho sa určitá hodnota neprekročila alebo počas platnosti zmluvy. Návrh zákona teda de facto dvíha hornú hranicu finančného limitu zákaziek malého rozsahu pri tovare, ktorým sú potraviny dodávané prvovýrobcami. Tu hovoríme o zelenine, mliečnych výrobkoch a základných potravinách.
Súčasná legislatíva, aby ste vedeli, je platná do 10-tisíc eur. Žiaden malý prvovýrobca nie je schopný sa prihlásiť do súťaže, tu hovoríme na 10-tisíc zákazkách o EVO, čiže elektronickom verejnom obstarávaní, ktoré je úplnou novinkou a možno pre vašu predstavivosť, jednoducho sú to malí výrobcovia, ktorí majú niekoľko hektárov možno polí, oni produkujú určitý druh zeleniny, jednoducho nie sú schopní sa prihlásiť do týchto zákazok. Nedokážu dodať celý ten sortiment. Táto výnimka by umožňovala do hodnoty 50-tisíc priamo, aby školské zariadenie oslovilo, aby odoberalo túto produkciu od tohto prvovýrobcu. Hovoríme o posilnení prvovýroby, o posilnení lokálnych potravín a to je presne účel, že tieto lokálne potraviny, sa hovorí, že najzdravšie potraviny sú tam, kde žijete a v okolí 50 kilometrov. To znamená, tieto potraviny by mali byť produkované čo najviac v blízkosti vášho bydliska, a to je najdôležitejšie pre ten vývin a vývoj týchto malých detí.
Samotný návrh zákona reflektuje dlhodobé požiadavky aplikačnej praxe. Keďže je verejný záujem na to, aby sa do škôl a školských zariadení dostávali zdravé lokálne potraviny, aby legislatíva nenútila školy obstarávať potraviny za najnižšiu cenu bez ohľadu na ich kvalitu. Ja si myslím, že už sme ako národ, aj keď sme v Európskej únii, dostatočne vyspelý a vyzrelý na to po tých 18 rokoch, aby sme sa odpútali od tých najnižších cien jednoznačne, aby ku nám neboli dovážané potraviny druhej a tretej triedy, aby sme prioritne a prioritne hlavne v tých školách a materských školách, v školách, zariadení školských trvali na kvalite potravín, nie na kvantite. A nenútili sme školy obstarávať potraviny za najnižšiu cenu.
Zákon síce umožňuje i v súčasnom znení nastaviť kritériá hodnotenia zákazky smerom ku kvalite, avšak pre školy a školské stravovacie zariadenia, ich zriaďovateľov je príliš zložité, a preto v praxi je to nevyužívané, pretože ich personálne kapacity jednoducho na to nestačia. Takže na strane, aj na strane malých lokálnych prvovýrobcov potravín je veľmi zložité konkurovať veľkým reťazcom v boji o zákazníka. A to či už z hľadiska, tak i z dôvodu administratívnej náročnosti zapojenia sa do procesu verejného obstarávania vypracovaním a odoslaním ponuky.
Sami dobre vieme, ako v súčasnosti prebieha aj maloobchodný predaj. Obrovské veľké reťazce nám ovládli kompletný predaj maloobchodu. To znamená, lokálni producenti nie sú schopní umiestňovať v jednotlivých potravinách. Zoberieme si Kaufland, Tesco a tak ďalej, my nie sme sebestační ani v predaji, musia predávať pod cenu, obchodníci majú niekoľko stá osobnú maržu, jednoducho títo prvovýrobcovia sú na hranici prežitia. Tento návrh zákona by im umožnil tieto svoje produkty prvovýroby dodávať do škôl, a tým pádom by sa posilňoval aj tento segment lokálnych potravín.
Predpokladaným návrhom zákona sa rieši nielen otázka kvality nakupovaných tovarov a jedál ponúkaných deťom ako najzraniteľnejších osôb vo vývoji, ale predstavuje opatrenia na podporu a rozvoj lokálnych fariem, pestovateľov a iných prvovýrobcov potravín. Cieľom návrhu zákona je tak zjednodušiť proces obstarávania potravín do školských jedální s úmyslom dosiahnutia toho, aby stravovacie zariadenia ponúkali kvalitné biopotraviny od menších prvovýrobcov potravín a zároveň, aby boli podporení naši prvovýrobcovia, ktorí produkujú tieto potraviny.
V súčasnej dobe žijeme veľmi hekticky, že každý hovorí o bezpečnosti štátu. Ak nebudeme podporovať prvovýrobcov, nikdy nebudeme môcť hovoriť o bezpečnosti štátu v zabezpečovaní základných potravín. Ako ináč dokážeme podporiť týchto prvovýrobcov, aby dokázali umiestňovať hlavne svoje produkty v najbližšom okolí, aby im nevzrastali náklady a na druhej strane, aby neboli, by som povedal, cenovo vydieraní veľkými odberateľmi, ktorí sa zapájajú masovo do týchto verejných obstarávaní. Oni ich vyhrávajú a potom pod cenu skupujú tieto produkty produkované týmito prvovýrobcami.
Chcem vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona, pretože riešime dva základné problémy – zdravie a zdravý vývoj detí v školách a školských zariadeniach a podpora malých prvovýrobcov poľnohospodárskych produktov, hlavne lokálnych farmách a lokálnych zariadeniach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol návrh zákona. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone: čl. 1 zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona následne, ako je popísané.
V § 1 sa za odsek 15 vkladá nový odsek 16, ktorý znie:
„(16) Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 50 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako 1 kalendárny rok, pričom predmetom zákazky je dodanie tovaru, ktorým sú potraviny, dodávateľom je prvovýrobca daného tovaru a odberateľom škola zaradená do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu. Zariadenia školského stravovania podľa osobitného predpisu alebo ich zriaďovateľ pokiaľ zadáva zákazku v ich prospech.“
Doterajšie odseky 16 a 17 sa označujú ako odseky 17 a 18.
Poznámky pod čiarou k odkazom 25h, 25i znejú:
„25h) § 27 ods. 2 zákona č. 245/2018 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
25i) § 139 zákona 245/2018 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Čl. II. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2022.
Pán predsedajúci, skončil som. Požiadal by som o vystúpenie v rozprave.
Ďakujem.

Kolegovia, kolegyne, chcem vám poďakovať za konštruktívnu diskusiu v niektorých prípadoch. Chcem vás požiadať o podporu schválenia tohto zákona, pretože tento zákon nerieši individuálne potreby. Rieši problémy všetkých občanov na Slovensku, a to prostredníctvom miest a obcí, v ktorých žijú. Tento zákon je rozvojový. To znamená, pomôže sa rozvíjať mestám a obciam a na druhej strane výrazne uľahčí aj štátnym inštitúciám vyriešiť problémy, s ktorými sa nevedia vysporiadať. To znamená, veľmi výrazne uľahčí aj Slovenskému pozemkovému fondu, aby nemal takú agendu, akú má. Je to na prospech nás všetkých občanov a aj ako primátor mesta a za všetkých primátorov a starostov chcem vás požiadať, aby ste ten zákon podporili a bol schválený. Ďakujem pekne.