Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme tento návrh zákona o majetku obcí, ktorý môže výrazne zdynamizovať život v mestách a obciach na Slovensku. Samospráva už viac ako 30 rokov sa snaží vysporiadať vlastnícke práva k pozemkom, ktoré tvoria brzdu rozvoja obcí a miest. Rôzne pokusy boli aj v minulosti, kedy sa z dielne rôznych koaličných strán navrhovali zákony, ako vysporiadať tieto vlastnícke práva. Žiaľ, doteraz neúspešne.
Verím, že pristúpime k tomuto návrhu konštruktívne, pretože ide o zákon, kde nie je miesto na politický súboj, kde nie je miesto na zbytočné politikárčenie alebo hľadanie si nejakých osobných záujmov. Obce nepoznajú koalície ani opozície. Obce a mestá poznajú len dobré a zlé riešenia.
V poslednom období samospráva ukázala svoje opodstatnenie a výrazne nielen finančne, materiálne aj ľudsky pomohla zvládnuť či už koronakrízu, alebo v súčasnosti aj utečeneckú krízu v súvislosti s vojnou na Ukrajine, čo sa prejavilo aj na dôvere občanov. Samospráve dôveruje viac ako 80 % občanov, ktorí žijú v mestách a obciach.
Aby som možno objasnil pojem, čo sú mestá a obce alebo samospráva, niekedy sa to berie ako entita. Nie, to sú ľudia, ktorí žijú v týchto obciach a mestách. To znamená, ak hovorím o samospráve, hovorím o občanoch Slovenskej republiky, hovorím o občanoch, ktorí žijú v mestách a obciach, pretože ten život sa ich bytostne dotýka.
Uvedomujem si aj politický zápas, ktorý tu prebieha medzi koalíciou a opozíciou, avšak sú témy, pri ktorých by sme sa mali spojiť a hľadať konštruktívne riešenia, pretože sa týkajú všetkých. Týkajú sa nielen primátorov a starostov z koaličných strán, ale týkajú sa aj starostov a primátorov z opozičných strán.
Mal som možnosť s mnohými z nich rozprávať. A môžem vás uistiť, že som dostal od nich plnú podporu, aby tento zákon, ktorý je predložený, bol schválený, pretože pomôže všetkým. A očakávajú plnú podporu aj od koaličných poslancov, ako aj od opozičných. Tu je rozdiel, že sú zákony, ktoré jednoducho poznajú apolitickosť. Všetci v samospráve momentálne narážame na problém s vysporiadaním pozemkov. Nemôžu sa upraviť cintoríny, nemôžu sa revitalizovať parky, postaviť nové telocvične, napĺňať ideu regionálneho rozvoja, rozvoja miest a obcí a práve pozemky, ktoré sú v správe štátu, hovoríme niekedy o 1 m2, niekedy o 10, možno 100 m2, ktoré sú v celom zastavanom území, robia veľkú prekážku, pretože ak chcete niečo opraviť, rekonštruovať alebo postaviť, musíte mať súhlas všetkých vlastníkov.
Tu treba povedať, že v súčasnosti tieto pozemky sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Rada Slovenského pozemkového fondu bola kreovaná len teraz, to znamená, všetky žiadosti, ktoré sú na stole, to množstvo stoviek, možno tisícov žiadostí dodnes nie sú vysporiadané. To je tá brzda rozvoja, pretože nie sú ani súhlasy s vecnými bremenami, nie sú súhlasy s odpredajmi pozemkov, nie sú súhlasy, ako ďalej narábať. Preto všetky tieto projekty, o ktorých hovoríme, o škôlkach alebo hovoríme, prečo nestoja nám škôlky, prečo nestoja nám ihriská, to je ten problém. Pretože sú brzdení práve vysporiadaním aj majetkových pomerov. To sú tie malé metre štvorcové, ktoré jednoducho je problém. Tento zákon odstraňuje tento problém na dobro a 30 rokov sa to snaží samospráva so štátom vysporiadať. Stačí zmena týchto dvoch paragrafov a je po probléme.
Náš návrh zákona o majetku obcí umocňuje, aby pôda či pozemok patriace štátu v zastavanom území obce, v zastavanom, to znamená vo vnútri v obci, pripadol obciam a mestám, bez rozdielu všetkým. Súčasná právna úprava nedostatočne pokrýva všetky potreby obcí, ako som povedal, brzdí ich samotný rozvoj. Týka sa to celého Slovenska.
Verím, že pochopíte zmysluplnosť tohto zákona a návrh podporíte. Je tu šanca vyslať do verejnosti signál, že nám ešte zostal zdravý rozum a zodpovednosť voči samosprávam, regiónom a ľuďom, ktorí žijú na Slovensku. Veď koľkokrát sme počúvali, aké sú samosprávy dôležité. Sú pľúca národa, je základ demokracie. Tak bolo by dobré aj v niektorých zákonoch to potvrdiť a podporiť, pretože je to veľká pomoc pre všetkých.
A teraz poďme k faktom, o aké pozemky ide. Nami navrhovaná úprava právna sa týka pozemkov, ktoré sú majetkom štátu a sú v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce, na ktorých sa nachádzajú stavby vo vlastníctve obcí alebo ktoré tvoria verejné priestory obcí, alebo sa tieto pozemky využívajú na iné verejnoprospešné účely. A tu môžeme hovoriť o športoviskách, ihriskách, parkoch, cestách, chodníkoch, v podstate všetky stavby, cintoríny, kde sa nachádzajú na území obce.
Správa týchto pozemkov je veľmi rozpačitá, keďže ide o pozemky, ktorých faktickú správu a údržbu zabezpečujú obce na vlastné náklady, ale bez finančnej kompenzácie vlastníka, to je štátu. Štát nie je dobrý vlastník týchto pozemkov. Obce sa o nich starajú, štát sa správa macošsky. Dlhodobá prax nám ukazuje v samospráve, že stav vlastníctva neumožňuje obciam realizovať modernizáciu či rekonštrukciu majetku obcí, ktorý sa nachádza na pozemku vo vlastníctve štátu.
Zároveň súčasný správca týchto pozemkov, Slovenský pozemkový fond, reálne nevykonáva ani nezabezpečuje ich správu a údržbu, nakoľko to ani nie je možné z jeho strany účinne zabezpečiť. Vie si niekto predstaviť, že každý 1 m2 v každej jednej obci alebo meste by Slovenský pozemkový fond mal spravovať a preplácať všetky tieto náklady? No nerobí to doteraz, všetko je na ťarchu miest a obcí.
A treba si povedať, že to nehovoríme len o správe. Hovoríme aj o odpredajoch, o vecných bremenách, rôznych možnostiach rozvíjania modernizácii obce. Takto sú tieto obce a mestá ohrozené vo svojej modernizácii a rozvoji. Koľkokrát sme tu počúvali, menil sa zákon, stavebná legislatíva, že je najväčšou brzdou. Nie. Najväčšou brzdou je nevysporiadanie pozemkov, pretože mestá a obce sa vedia vysporiadať s veľa rozvojovými projektami, ale sú brzdené práve štátom, aby mohli to uskutočniť.
Tu hovorím aj o budovaní optických sietí. Pred chvíľou hovorili sme o kyberbezpečnosti. Tu hovoríme o budovaní chodníkov. Prax nám dokazuje, že štát nie je dobrý vlastník týchto pozemkov v zastavanom území obce. Navyše, ako som spomínal, Rada Slovenského pozemkového fondu bola len kreovaná teraz nedávno a doteraz neprijala, nezasadla, to znamená, nemohla prijať žiadne rozhodnutia.
Uvediem vám pár príkladov. Rajecká dolina, dve obce. Jednej ponúkol Slovenský pozemkový fond na odpredaj pozemok pod viac ako storočným cintorínom, na ktorom je dom smútku a obec ho chcela zrekonštruovať z eurofondov za 50 eur za m2. Druhej ponúkol tiež za 50 eur za m2 za pozemok, na ktorom je základná škola. Pre takúto malú obec je to nemysliteľné. Ani na to v súčasnosti nemajú finančné prostriedky. Pri presune rôznych povinností zo štátu na samosprávy došlo aj k zvýšeniu finančných nárokov. Samospráva musí tieto náklady vykrývať. Už keď si len zoberieme koronakrízu a keď si zoberieme utečeneckú krízu, jednoducho všetko teraz bolo presunuté na správu miest a obcí. Kto zaplatí tých pracovníkov, ktorí majú vyhodnocovať ubytovaných? Kto zaplatí náklady, kedy sme aj z vlastných platili, aby sme poskytli nielen ubytovanie, stravu, ale základné potreby? Všetko sme to robili, pretože považujeme to za ľudsky správne. Ale potrebujeme, aby štát sa nesprával macošsky, aby štát sa tiež postavil a pomohol týmto mestám nie rečami, skutkami. A toto je skutok, ktorý môžte dokázať.
Košice – Ťahanovce, mestská časť má celkovo 90 % nevysporiadaných pozemkov. 90 %! Absolútne sa nevie rozvíjať. Poproč, Bukovec, Slovenský pozemkový fond je nečinný v ich snahe využiť pozemky pre budovanie cyklotrás. Nevie sa pustiť absolútne do rozvoja. O čom potom hovoríte? Aké cyklotrasy sa tu idú budovať? Nie sú majetkovo vysporiadané, nevieme sa s tým majetkom vysporiadať. Vie to potvrdiť každý jeden starosta a primátor, ktorý tu sedí a nezáleží, z ktorej politickej strany.
Pečeňady, kúpa pozemku na cyklotrasu v extraviláne – pozemkový fond ani neodpovedá. To je len zopár drobných príkladov z množstva, kde obce a mestá sú postavené pred neľahkú úlohu. Dohodnúť alebo získať vôbec súhlas Slovenského pozemkového fondu, ktorý jednoducho je nečinný, aby mohli niečo vo svojom území urobiť a sa rozvíjať.
Aký je terajší stav? Súčasná právna úprava v zákone 138/91 nedostatočne pokrýva všetky potreby obcí a brzdí ich rozvoj. Týka sa to pozemkov pod tzv. starými stavbami, ktoré prešli do majetku obcí a miest, majetku Slovenskej republiky. Pozemky pod týmito stavbami mali prejsť do vlastníctva obcí spolu s priľahlými plochami a tu často dochádza k rozporom pri určovaní, ktoré pozemky majú prejsť do vlastníctva obcí, čo by predkladaná novela odstránila. To znamená, odstránime problém, ktorý vznikol už v roku 1991. Doteraz nebol odstránený. Nakoľko by do vlastníctva prešli všetky pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v zastavanom území obce. Takisto právna úprava v zákone č. 330/1991 o pozemkových úpravách a usporiadaní pozemkového vlastníctva je administratívne veľmi zložitá, časovo zdĺhavá a najmä právne nenárokovateľná. Necháva priestor na individuálne posudzovanie žiadosti obcí o prevod tohto majetku štátu na obec a k nadobudnutiu vlastníckeho práva k týmto pozemkom môže dôjsť až na základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k týmto pozemkom na obce. Vždy to je nevymáhateľné. Nikdy nevieme, ako zareaguje Slovenský pozemkový fond, či bude kladné, alebo nekladné. Tu nastáva problém aj z pohľadu politického, kto je ten lepší a kto je ten horší. Odstráňme tento problém a táto novela, tento návrh to odstraňuje.
V praxi pre tieto administratívne bariéry k prevodom majetku pozemkov štátu nedochádza a tieto prevody trvajú niekoľko rokov. V iných prípadoch aj desaťročia. To je množstvo príkladov v miest a obciach, kedy starostovia už bezmocne nevedia, nevedia, ako majú pokračovať.
Čo sa zmení touto navrhovanou právnou úpravou? Nami navrhovaná právna úprava celý proces usporiadania vlastníckych vzťahov vyššie uvedených pozemkov výrazne zjednodušuje, zavádza do praxe princíp právnej istoty. Tieto pozemky nadobudnutím účinnosti navrhovanej úpravy ex lege prejdú do majetku obcí tak, ako tomu bolo na základe pôvodnej právnej úpravy v zmysle zákona 138/1990 o majetku obcí. Povinnosťou súčasného správcu tohto majetku štátu Slovenského pozemkového fondu bude vyhotoviť písomný protokol o odovzdaní týchto pozemkov obci, ktorý bude podkladom pre zápis už takto nadobúdaného vlastníckeho práva k týmto pozemkom na príslušnom katastri. Je to veľmi jednoduché, zrýchlené, obce nebudú mať s tým žiadny veľký administratívny proces. Jednoducho tento majetok prejde bezodplatne, okamžite prijatím tohto zákona. Obce potom následne pristúpia k vysporiadaniu vlastníctva určite rýchlejšie a jednoduchšie ako štát, nakoľko sa, je to aj v ich osobnom záujme, je to v prípade rozvoja, prípadne odpredaja jednotlivým súkromným osobám, pretože štát jednoducho v tomto smere zlyháva. To isté bude platiť aj v prípade pozemkov pod stavbami iných vlastníkov ako obcí.
Sme tu, páni poslanci, zo samospráv z viacerých, poznáme sa, tie problémy nás trápia. Chcem vedieť alebo vidieť jedného starostu a primátora, ktorý s týmto nemá problém, ktorý nedožiadaval od Slovenského pozemkového fondu žiadosti či už o vecné bremená, alebo odkúpenie pozemkov. Jednoducho je to obrovská brzda. Niekto má desiatky, niekto má stovky, niekto má tisícky takých pozemkov, pretože sú to malé pozemky, ktoré jednoducho nás trápia, potrebujeme to vysporiadať, 30-ročný problém vyriešiť. Tento návrh zákona to rieši jednoduchým prijatím.
Chcem vás preto požiadať o podporu, pretože, ešte zdôrazňujem, že samospráva nepozná politiku, nepozná koalíciu, nepozná opozíciu. Pozná len dobré a zlé riešenia. Toto je dobré riešenie a môžu to potvrdiť všetci starostovia a takisto je tu podpora aj stavovských organizácií ako ZMOS-u a únie miest. Toto riešenie je výrazným posunom vo vyriešení dlhoročného problému. Chcem vás preto požiadať, aby ste podporili samosprávu, aby to nebolo len formálne na rôznych diskusiách, kde sme dôležití, ale aby to bolo konkrétnymi činmi. Toto je jednoduchý príklad činu, kedy sa to môže stať.
Ďakujeme za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predstavil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.
Čl. I zákona Národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 306/1992, tak ako je uvedené ďalej v čl. I.
1. Za § 2d sa vkladá § 2e, ktorý znie:
㤠2e
(1) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu nachádzajúce sa v zastavanom území obce.
(2) Pozemky uvedené v odseku 1 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území ktorých sa nachádzajú.“
2. Za § 14d sa vkladá § 14e, ktorý znie:
㤠14e
(1) Odovzdávajúci subjekt, ktorý do dňa prechodu majetku Slovenskej republiky mal tento majetok v správe, ktorý podľa § 2e tohto zákona prechádza na obce, spíše písomný protokol s príslušnou obcou o odovzdaní tohto majetku najneskôr do troch mesiacov odo dňa prechodu. Protokol obsahuje presné vymedzenie odovzdávaného majetku podľa osobitného zákona. Protokol podpisuje štatutárny orgán subjektu, ktorý mal v správe majetok, ktorého vlastníctvo prechádza podľa tohto zákona na obec a štatutárny orgán obce.
(2) Obce sú povinné do šiestich mesiacov odo dňa podpísania protokolu podľa odseku 1 podať na príslušnom katastri nehnuteľností návrh na zápis vlastníckeho práva k tomuto majetku podľa osobitných zákonov.
(3) Majetok Slovenskej republiky uvedený v § 2e ods. 1 prechádza do vlastníctva obcí dňom účinnosti tohto zákona.“
Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách následne, ako je uvedené v čl. II.
§ 34 sa dopĺňa ods. 25, ktorý znie:
„(25) Pozemkový fond prevedie pozemok vo vlastníctve štátu do vlastníctva obce, pokiaľ tak stanoví osobitný predpis23hj).
Poznámka pod čiarou k odkazu 23 hj znie:
„23hj) Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.“
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2022.
Ďakujem, pán predsedajúci. Následne by som sa prihlásil do rozpravy.

Celé divadlo okolo vydania osoby poslanca Roberta Fica do kolúznej väzby slúži len a len na prekrytie vlastnej neschopnosti predstaviteľov súčasnej vládnej koalície reagovať na problémy obyčajných ľudí. Neúmerné zdražovanie spôsobené infláciou a krízou spôsobuje obrovské problémy nielen znevýhodneným skupinám, ako sú seniori, ťažko zdravotne postihnutí, ale už aj samotným pracujúcim ľuďom, ktorých výplaty už nepostačujú ani na vykrytie ich výdavkov mesačných, doslova je to o prežití. Problémy hlásia už aj samosprávy, kde neustále presúvanie nových a nových úloh na nás spôsobuje, že sme už na pokraji tak isto a už nevládzeme, ako ďalej, či už finančne alebo aj osobnostne. Ale namiesto toho, aby vláda aj parlament riešil problémy týchto obyčajných ľudí, aby hľadal riešenia, odvádza svojou neschopnosťou riešiť veci, problémy tým, že kriminalizuje opozíciu. A poslanec Robert Fico sa stal ich prvým a najväčším terčom a v podstate, ako môžme povedať, možno ďalším krížikom do pexesa pani Remišovej.
Z tohto dôvodu musím opakovať, za jeho vydanie je neprípustné a ohrozuje samotnú demokraciu v štáte, v štáte, kde sa nevie garantovať a zaručiť spravodlivý proces, zdôrazňujem, stíhanie akéhokoľvek opozičného poslanca je ohrozením samotnej demokracie. A to platí pre všetkých nielen teraz, ale aj do budúcnosti. Tak bolo by veľmi vhodné, aby sa to zastavilo, aby sa jednoducho veci riešili tak, ako sú, aby sa aj pomenovali, ako sú. A samotné vydanie do kolúznej väzby je úplnou hlúposťou.

Chcem požiadať o hlasovanie keď tak samostatne.

Ja chcem len sa vyjadriť, že bolo mi potešením inšpirovať predkladateľa potom spoločnej správy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár Boris, predseda NR SR
Je hlasovanie, ďakujem pekne.

Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
... keďže už pred mesiacom som tento pozmeňujúci predložil....

Kollár Boris, predseda NR SR
Ide o to, že či máte námietku, alebo nie.

Ferenčák, Ján, poslanec NR SR
a budem rád, že boli... (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Keďže doteraz neodzneli žiadne relevantné dáta ani argumenty alebo dôkazy, prečo k uvedeným zmenám súdov došlo alebo prečo sa niektoré rušia, prípadne dochádza k zmenám ich územných obvodov, tak, pani ministerka, pripustila ste úplné, jednoduché, bohapusté politické kupčenie medzi poslancami a medzi lobistickými skupinami, ktorý súd má byť zachovaný a ktorý nie. Pretože žiadne dáta ani nie sú, ani neboli obhájané, obhájené. Takto si vyloboval napríklad pán Šipoš Starú Ľubovňu. Treba povedať rovno, niekoľko mesiacov sa súdna mapa nemohla schváliť, kým jednoducho tam Stará Ľubovňa nebola. Škoda, že naša pani poslankyňa za Kežmarok už takú argumentačnú silu u vás nemala a jednoducho ho pustila k vode.
Takisto, čo ma ale najviac mrzí, dochádza k veľkým diskusiám a by som povedal až protirečeniam medzi samosprávami, pretože aj ony pochopili, kto jednoducho má lepší politický lobing, tak si možno u vás tú súdnu mapu vedel pozmeniť možno tou inou, správnou farbičkou. A to je absolútne neprípustné. A toto ak má byť súdna mapa, ak takto je pripustené politické lobovanie, ak takto si jednotliví poslanci prípadne možno niektorí vedia u vás zmeniť vaše rozhodnutie a zmeniť, že ktorý súd má byť zachovaný a ktorý nie, a nie je to podložené dátami, argumentami a odbornou diskusiou, tak táto reforma je absolútne neprípustná, aby sa dostala do praxe, aby bola takto schválená, pretože pripustí opätovne rozhádanie nielen samospráv, politikov, ale aj občanov, prečo práve u nás tento súd má byť a u vás nie. A na to jediný argument je odborná diskusia tých, čo sa majú k tomu vyjadriť. Toto už pri tejto piatej verzii absolútne zlyhalo.
Ale, pani ministerka, vy si to obhájiť musíte sama. Je to váš produkt a vy za ním musíte stáť a takú vizitku aj dos... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Takisto ako poukázal kolega pri Okresnom súde Ružomberok, tak aj pri iných okresných súdoch, kde dochádza k zmenám, by sme radi vedeli, na základe akých dát, argumentácií došlo k týmto zmenám a čo sa má dosiahnuť týmito zmenami v týchto okresoch. Ináč to bude len reforma, ktorá bola vytvorená len preto, aby sa nazývala reformou, ináč to bude reforma, ktorá bola nakreslená len na jednom stole a možno farbičkami, ktoré boli položené na stole, pretože žiadne dáta k tomu neboli predložené, a bude to nie reforma pani ministerky, ale, ešte raz zopakujem, deforma súdnej mapy, ktorá sťaží dostupnosť súdov, zníži kvalitu samotných súdov, aj bude dlhšie trvať, kým vôbec súdy rozhodnú. Takže reforma má zlepšovať stav, a nie zhoršovať, a má byť dostupnejšia pre občana, a nie nedostupnejšia. Z toho pohľadu táto reforma sa nemôže nazývať reformou pre ľudí, ale proti ľuďom.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani ministerka, slovo reforma podľa Wikipédie znamená prebudovanie niečoho, úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním. Po uskutočnení reformy, v tomto prípade reformy súdnictva, by veci mali fungovať lepšie, efektívnejšie a hlavne by mali byť aj dostupnejšie pre ľudí. Ak nehovoríme o reforme, tak môžme hovoriť o deforme.
Vláda Slovenskej republiky predložila do druhého čítania na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, tzv. súdnu mapu, ktorá má v tomto návrhu riešiť situáciu v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov. Zdôrazňujem, že ide o veľmi vážny zásah do organizácie súdnictva v Slovenskej republike, ktorého dôsledky budeme pociťovať desaťročia. Skutočnosť, že tento zámer je zlý a neudržateľný, zvýrazňuje fakt, že aj keď ide o už štvrtú verziu návrhu, tá stále trpí tými istými nedostatkami ako predchádzajúce verzie. Zároveň včera predloženým novým pozmeňujúcim návrhom, čítal sa viac ako hodinu v pléne, na stole máme už, ako by sme nazvali, piatu verziu tzv. vo vládnej koalícii politickej priechodnejšej verzie. Preto to stále nazývate, prečo to stále nazývate reformou, pani ministerka, a čo tým vôbec chcete v rámci zlepšenia súdnictva dosiahnuť? Ide o čerpanie peňazí, ovládnutie súdov alebo kvôli čomu ste ochotná takto niekedy až kupčiť, kde súd má zostať a kde nie?
Súdna mapa by mala mať ambíciu dosiahnuť vyššiu efektívnosť, kvalitu a transparentnosť súdnictva. Reálne však okrem radikálneho a nevídaného zásahu do existujúceho stavu nedáva žiadnu presvedčivú odpoveď, akými cestami je to možné dosiahnuť. Obsah celého dokumentu je vágny, argumentácia nie je založená na podrobných analýzach ani na presvedčivých dátach, z ktorých by vychádzala. Argumenty a dáta násilne prispôsobuje svojim zámerom, čo je neprípustné, preto neobstála a nedala odpovede na námietky v pripomienkovom konaní. Táto súdna mapa by v prípade jej uskutočnenia predstavovala len jeden veľký experiment viac než s neistým výsledkom.
Uvedené tvrdenia je možné demonštrovať na príklade riešenia, ktoré súdna mapa v pôvodnej verzii ponúkala pre región Spiša, konkrétne Okresného súdu Poprad, Stará Ľubovňa a Kežmarok, kde malo dôjsť k ich zlúčeniu s tým, že Okresný súd Kežmarok bude zrušený, Okresný súd Stará Ľubovňa bude len pracoviskom Okresného súdu Poprad. V novom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predkladateľ nám predložil včera, navrhuje vytvorenie Okresného súdu Poprad, Okresného súdu Stará Ľubovňa s pracoviskom Okresného súdu Poprad v Kežmarku. Áno, je to zlepšenie oproti tej pôvodnej štvrtej verzii, ktoré sa ale nezakladá na žiadnom logickom ani argumentačnom podklade, prečo takto sa rozhodlo, a neexistuje žiadna argumentácia takéhoto riešenia, ani čo to prinesie pre samotný, samotnú súdnu mapu.
Mesto Kežmarok ako okresné mesto pozorne sledovalo a sleduje celý proces predkladania jednotlivých verzií reformy súdnej mapy. Pani ministerke bol mestom zaslaný list, niekoľko mesiacov, na ktorý pani ministerka dodnes vôbec neodpovedala. Poslanci mesta schválili jej uznesenie so žiadosťou o zachovanie Okresného súdu v Kežmarku, takisto odignorované. Pani ministerka bola pozvaná aj mnou osobne na návštevu súdu v Kežmarku, aby sa presvedčila, či ten súd je kvalitný, prečo by mal byť zachovaný alebo prečo by mal byť zrušený. Takisto odignorované.
Z týchto dôvodov mi dovoľte poukázať aj na fakty, prečo zachovanie Okresného súdu v Kežmarku má svoje opodstatnenie. Podľa štatistických údajov súdu k 30. 11. 2021 je tento súd vo výške nápadu, to znamená návrhov predložených na rozhodnutie súdu, zo všetkých 54 okresných súdov Slovensku na 21. mieste. Podľa počtu rozhodnutí vecí z hľadiska efektivity rozhodovania viac rozhodnutých vecí, ako napadlo na súd, takto efektívne rozhoduje len 17 okresných súdov z 54 na Slovensku, je Okresný súd Kežmarok na 8. mieste z 54 okresných súdov. Nápad na sudcu je 32,84 vecí a rozhodnutých je 33,42 vecí za mesiac. Ôsmy v rebríčku, ale nemá svoje opodstatnenie. Ako jeden z piatich pilotných súdov už v roku 2018 sa zapojil do projektu procesno-organizačný audit Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a vybraných organizácií rezortu spravodlivosti, audit výkonu súdnej moci zameranej na vytvorenie vhodných podmienok pre vybavovanie rodinných sporov na súde, tzv. cochemská prax. Nové návrhy súdnej mapy alebo samotná nová súdna mapa neprihliadajú ani na špecifikum okresu Kežmarok, a to podiel rómskeho obyvateľstva, ktoré v okrese tvorí až 51,47 %, čo je najvyšší počet v rámci celého Prešovského kraja. Za posledné roky došlo k nárastu tohto rómskeho obyvateľstva, ktoré žije mimo okresného mesta hlavne. V okrese Kežmarok presahuje priemerný počet Rómov na obec hranicu tisíc obyvateľov. Autori súdnej mapy však neváhali ako jeden z podstatných argumentov pre zachovanie súdu v Starej Ľubovni použiť nepravdivý argument, ktorý pri nedostatku iných argumentov sa hodil pre daný účel, tzv. argument najväčšej koncentrácie Rómov v tomto okrese.
Ako už bolo uvedené, cieľmi reformy je špecializácia sudcov, náhodný výber, kvalitné rozhodovanie. Práve tieto ciele majú odôvodniť rušenie súdov vrátane Okresného súdu Kežmarok. Neexistuje však žiadna dostupná čo i len minimálne presvedčivá analýza, ktorá by sa zaoberala porovnaním súdov z týchto hľadísk, najmä pred reformou a čo bude po jej uplatnení, a domnievame sa oprávnene, že ani metodika. Okrem toho sudcovia Okresného súdu Kežmarok sú už dávno špecializovaní na jednotlivé druhy agendy a o kvalite ich rozhodovania nerozhoduje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa čoho a na akom právnom podklade (?), ale nadriadené súdy v odvolacích rozhodnutiach a na poradách sudcov. V tomto Okresný súd Kežmarok oproti iným súdom, ktoré ostávajú zachované, nezostáva. Podľa našich poznatkov ide o stabilizovaný súd, na ktorom pôsobia erudovaní sudcovia s dlhodobou praxou v jednotlivých agendách. Naviac mesto Kežmarok, ležiace v srdci tohto regiónu, má aj najlepšiu dopravnú dostupnosť, čo navrhovatelia úplne odignorovali na rozdiel od iných posudzovaných prípadov, kde dostupnosť bola jedným z kritérií pre samotné zachovanie súdu.
Návrh ministerstva neodôvodňuje ani porovnanie kvantitatívnych ukazovateľov, to znamená nápad vecí, počet vecí na jedného sudcu či rýchlosť konania. Ako už bolo uvedené, v rámci kraja patrí tento okresný súd medzi najlepšie súdy, a teda ani z tohto pohľadu neobstojí návrh na jeho zrušenie. Proste politicky ste sa takto jednoducho rozhodli.
Skutočnosť, že ide o kvalitný súd, podčiarkuje už aj spomenutá skutočnosť, že ako jeden z mála súdov na Slovensku pri riešení rodinných vecí využíva tzv. cochemskú metódu. Túto aplikuje v zmysle poznania špecifík okresu, výrazný podiel marginalizovaných skupín a hlavne aj nezamestnaných. Okres Kežmarok má tretiu najvyššiu nezamestnanosť v rámci Slovenskej republiky, takže je potrebné tento okresný súd zrušiť. Čo priam vyvoláva sa po zapojení iných štátnych orgánov do riešenia tejto kompetentnej problematiky a tam už je spolupráca štátnych orgánov jej autormi pritom pokladaná za dôvod pre zachovania súdov a nie rušenia a zabezpečenia aj kvalitatívne rozhodovanie.
Tieto skutočnosti sú o to závažnejšie, že spolu s okresným súdom by mohlo dôjsť k zrušeniu aj ďalších štátnych orgánov naviazanú na sídlo súdu. To sú hlavne okresné riaditeľstvo Policajného zboru, okresný úrad a tu hovoríme potom aj o ďalších úradoch, ako okresná prokuratúra a tak ďalej a tak ďalej. Zväčšenie obvodov súdov teda nijako neprispeje k splneniu tzv. cieľov reformy, to je asi len to zbožné želanie autorov, ale ide skôr o zdeformovanie výkonu súdnictva, ktoré prinesie v konečnom dôsledku len množstvo problémov, rozvrat existujúceho súdneho systému bez akejkoľvek záruky jeho zlepšenia a dosiahnutia cieľov reformy a pre občana komplikovanejší prístup k súdom a k zvýšeniu nákladov, čo vzhľadom ku charakteru nášho okresu, ale, tu môžem podotknúť, aj celého Prešovského kraja nie je nijako zanedbateľné. Na to sa vôbec neprihliadalo.
Ešte uvediem niekoľko porovnaní, pretože stále neviem, z akých argumentov vychádzal predkladateľ, keď navrhol zrušiť Okresný súd Kežmarok, prípadne z neho spraviť pracovisko Okresného súdu Poprad a, naopak, plnohodnotne zachovať Okresný súd Stará Ľubovňa. Alebo je to rozhodnutie len politické, pani ministerka, alebo ste si hľadala nejakých kamarátov vo vládnej koalícii na takéto rozhodnutie? Pripomínam, že okres Kežmarok je skoro o 40 % väčší okres z pohľadu počtu obyvateľov, navyše s najvyšším podielom marginalizovanej skupiny, a to je skoro už 53 % okrem mesta Kežmarok. Títo občania budú akože dochádzať za výkonom súdnictva prípadne k sporom. Neviem, či iný okres na Slovensku má takéto percento zastúpenia, a vieme, že väčšinu agendu na súde je práve riešená v rámci tohto zamerania.
Opäť zdôrazňujem, že pani ministerka predkladá takýto návrh od zeleného stola z Bratislavy a že sa ani neprišla pozrieť, ako sa vôbec v týchto regiónoch žije, aké sú potreby týchto ľudí a ako fungujú uvedené súdy. Vôbec, žiaden záujem. Počet napadnutých vecí na súde v Kežmarku 3 155, Stará Ľubovňa 2 100, počet vybavených vecí súdu Kežmarok 3 300, Stará Ľubovňa 2 200, počet vybavených vecí súdu Kežmarok v prípravnom konaní, napadnutých vecí Kežmarok 229, Stará Ľubovňa 123. Päťdesiat percent menej, ten si zaslúži ostať.
Keďže pani ministerka už v novom pozmeňovacom návrhu navrhuje zachovanie tohto súdu, prečo ste teda, pani ministerka, nenavrhla aj zachovanie okresného súdu Kežmarok? Je to pre nás záhada, aj pre mňa, ktorý je súdom v podstate väčším, je s väčším nápadom vecí a je v celoslovenskom hodnotení kvalitnejším súdom. Alebo to máme chápať tak, že keď sa zruší Okresný súd v Kežmarku, konečne sa na severnom Spiši môžeme tešiť, že súdy tam už začnú pracovať lepšie? A ako? Neviem, ako vy a iní kolegovia, ale ja v tom žiaden argument ani logiku nenachádzam.
Vzhľadom k uvedenému žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila môj pozmeňujúci návrh, aby okresné súdy v Kežma... v okresoch Poprad, Kežmarok aj Stará Ľubovňa boli zachované v plnom rozmere, tak, ako sú dodnes, vrátane zachovania okresných prokuratúr v uvedených okresoch. Tieto súdy, pani ministerka, majú z pohľadu svojej agendy a svojho naplnenia plné právo byť zachované tak, ako sú teraz, jediné takéto riešenie, zachovanie súčasného stavu, prinesie prospech pre občanov v týchto okresoch. Preto mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh a doplňujúci k uvedenému predloženému zákonu.
V predmetnom návrhu zákona navrhujem nasledovné zmeny a doplnenia:
1. K čI. V bod 3
1. V bode 3 § 56ag ods. 1 sa vypúšťa písm. f).
To znamená, aby sa zachovala Okresná prokuratúra Kežmarok.
2. V bode 4 prílohe 1 sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
„14. Sídlom Okresnej prokuratúry Kežmarok je mesto Kežmarok; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok."
Doterajšie body 14 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Takisto z dôvodu zachovania Okresnej prokuratúry Kežmarok.
2. K čI. VI bod 1
1. V bode 1 § 2 odsek 18 znie:
„(18) Sídlom Okresného súdu Poprad je mesto Poprad; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Poprad."
2. V bode 1 § 2 sa za odsek 18 vkladajú nové odseky 19 a 20, ktoré znejú:
„(19) Sídlom Okresného súdu Kežmarok je mesto Kežmarok; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Kežmarok."
„(20) Sídlom Okresného súdu Stará Ľubovňa je mesto Stará Ľubovňa; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Stará Ľubovňa."
Doterajšie odseky 19 a nasledujúce sa primerane prečíslujú.
Ako som už spomínal v odôvodnení, Okresný súd Kežmarok má plné svoje opodstatnenie tak isté, aké má opodstatnenie Okresný súd v Starej Ľubovni aj Okresný súd v Poprade. Takéto, by som povedal, výmysly, ako sa majú tieto súdy do budúcna zlučovať, nemajú žiadnu argumentáciu ani dáta, ani opodstatnenie, prečo sa majú takto jednoducho zmeny nastať.
3. K čI. VI bod 2
V bode 2 § 181 ods. 1 sa vypúšťa písm. d)
Doterajšie písmená e) až n) sa označujú ako písmená d) až m).
Takisto je to aj z dôvodu zachovania Okresného súdu Kežmarok, Okresného súdu Stará Ľubovňa.
Ďakujem, skončil som. Chcem vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože verím v opodstatnenosť všetkých týchto troch súdov a nie som ochotný ani kupčiť, tak ako niektorí poslanci, ktorí boli ochotní skupčiť Starú Ľubovňu za Kežmarok, aby zostalo pracoviskom, aby možno z toho si niečo, nejaké výhody vydobyli pre seba. Tak isto sa vyjadrujem plnú podporu kolegom či už v Svidníku, Medzilaborciach, v Ružomberku a v iných okresoch, pretože takáto reforma nie je reforma, ale je to deforma súdnictva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Nechcem uprieť predkladateľovi záujem riešiť danú problematiku, ja takisto, zlúčiť rozpravu o tak významných zákonoch do jednej rozpravy podľa mňa tiež nie je adekvátne, pretože len samotný zákon o územnom plánovaní si vyžaduje dôslednú diskusiu, a nehovorím ešte o zákone, o stavebnom zákone.
Chcel som len poukázať a už v prvom čítaní som vyjadril, že samotný predkladaný zákon má mnoho nedostatkov a je to veľmi dôležitý zákon pre všetky mestá a obce, ale aj kraje, pretože na základe toho sa bude riadiť celý rozvoj daného územia, a úzko súvisí aj s developingom ako takým a súkromnými spoločnosťami. Preto by bolo veľmi dobré, aby bol v tom zákone preferovaný vždy verejný záujem a záujem miest a obcí pred súkromnými záujmami.
V samotnom treba zdôvodniť aj v zákone, áno, je potrebné sa pozrieť, ako daná vec sa dá zmeniť, ale vždy sa dá zmeniť niekoľkými cestami. To, ako sa vybral pán podpredseda Holý, tak poviem, je veľmi ťažká cesta, lebo chcel niečo stvoriť a dopadlo to tak, že samotné pozmeňujúce návrhy predčia samotný zákon a boli tvorené mnohými poslancami, ktoré, ktorí, poviem si možno, uzurpujú možno to právo vedieť, ako to má vyzerať, čo by som nerád tvrdil, keďže túto základnú úlohu mal splniť niekto iný, a to bola v podstate legislatívna rada na Úrade vlády alebo legislatívny odbor. To znamená, dochádza k zanedbaniu základnej činnosti Úradu vlády a poslanci tvoria zá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)