Ďakujem veľmi pekne. No ja teda zdržovať budem, lebo si myslím, že niektoré veci by tu mali zaznieť, ale nezdržovala som počas rozpravy komentármi, tak aspoň zhrniem.
V prvom rade chcem povedať k tým, ktorí vystupovali k optimalizácii siete nemocníc, že si treba stále opakovať, že tie vety o tom, ako budú rušené lôžka, budú rušené nemocnice, jednoducho nie sú pravdivé. Nič nebude zrušené.
Jediné, čo sa bude diať, bude sa, budú sa...
Ďakujem veľmi pekne. No ja teda zdržovať budem, lebo si myslím, že niektoré veci by tu mali zaznieť, ale nezdržovala som počas rozpravy komentármi, tak aspoň zhrniem.
V prvom rade chcem povedať k tým, ktorí vystupovali k optimalizácii siete nemocníc, že si treba stále opakovať, že tie vety o tom, ako budú rušené lôžka, budú rušené nemocnice, jednoducho nie sú pravdivé. Nič nebude zrušené.
Jediné, čo sa bude diať, bude sa, budú sa transformovať niektoré oddelenia a tie, ktoré nepostačujú svojou kvalitou na to, aby boli pre pacienta bezpečné, na druhej strane ony nezaniknú, ale budú sa v nich vytvárať lôžka, ktoré nám dnes pre ľudí chýbajú, a nevieme, nevieme sa o nich postarať v tomto smere.
Možno to lepšie pochopíme na konkrétnych prípadoch. Pán poslanec Čepček tu spomínal včera napríklad Nemocnicu v Snine, čítal list a v podstate to bolo celé jeho vystúpenie. Ja chcem povedať, že Snina je presne tá nemocnica, ktorá je zrelá na transformáciu, nie na zánik, ale sú tam veci, ktoré, o ktorých sa treba rozprávať. Dnes napríklad táto nemocnica nemá ani urgent, ani neurológiu, to znamená, že tých najurgentnejších pacientov už dnes vlastne vozia mimo, mimo tohto mesta, 35 % ľudí chodí do inej nemocnice na zdravotnú starostlivosť, ktorá je poskytovaná v Snine, asi teda majú na to nejaký dôvod. Napríklad sa tam robí 300 pôrodov. Vieme, že teda medzinárodné, medzinárodní odborníci hovoria, že by ich malo byť 1 200 pre to, aby boli bezpeční, bezpečné. Naše pôrodnice vzhľadom na naše, naše počty ľudí zmiernili tieto odhady pre Slovensko. Pohybujeme sa niekde od 600-800-1 000 pôrodov, ale určite to nie je 300 pôrodov, ako je to v Snine. Za rok. Za rok, podotýkam. Z toho tretina ide cisárskym rezom a 62 % sa robí v epiziotómii, to je vlastne, ženy vedia, to je vlastne nástrih, ktorý nie je určite pre ženu príjemný ani bezpečný. Robí sa napríklad apendektómií 65 za rok, 65 za celý rok. Robí sa tam 34 iných resekcií žalúdka za celý rok.
A týmto chcem povedať, nieže je to, že to je zlá nemocnica, oni robia iné, iné výkony robia častejšie a lepšie, len tie, kde jednoducho je nedostatočný počet, by bolo treba presmerovať do nemocníc, kam už teraz chodí veľká časť ľudí, a jednoducho je to preto, aby tam ten operačný tím robil tie výkony častejšie, a tým je to pre toho pacienta bezpečnejšie. Keď niečo robíte 30-krát za rok, tak jednoducho to nebude, môže, môže sa stať, že jednoducho sa stane situácia nepredvídateľná, a keby ste operovali častejšie, tak jednoducho viete reagovať lepšie.
Nemocnica sa ešte ohradzovala nekvalitnými dátami. Toto úplne môže byť a aj to akceptujem, aj to beriem, ale na druhej strane treba povedať, že presne na to sa urobil odklad, bude, bude sa rok vyhodnocovať, diskutovať. Tiež treba povedať, že nemocnice dostali dáta vopred, a teda naozaj boli len minimálne pripomienky. A tiež treba povedať, že ide o dáta, ktoré samotné nemocnice vykazujú poisťovniam. Čiže ak sú zlé, tak sú aj zle vykazované. A, ale opakujem, to, nič z tohoto by nebol dôvod na to, aby sme urobili chybnú optimalizáciu, preto považujem za správne, že bolo, že bola o rok odložená a že sa teda ideme tomu, tomu podrobne venovať.
Čo je ale výhoda pre... aj pre túto nemocnicu, ktorá má pochopiteľne obavy, že príde k zmene, lebo teda zmena nikdy nie je pre ľudí príjemná a nevedia, čo príde, boja sa, tak sa snažia, ministerstvo snaží vysvetliť. Čo je výhoda pre tieto menšie nemocnice, kde jednoducho sa nerobí dostatočný počet niektorých výkonov, je to, že keď tam príde k transformácii, tak tam budú nasmerované aj finančné prostriedky a napríklad môžme sa baviť o tom, že tam pribudne malý urgent, dnes tam nie je žiadny, hej? Že tam pribudne jednodňová starostlivosť, samozrejme, paliatíva, stacionár, toto všetko. Toto je na diskusiu, nie ako udržať súčasne nie vždy kvalitu, ale ako, ako využiť túto situáciu vo svoj prospech. Každý riaditeľ nemocnice, ktorý je šikovný a dobrý manažér, z tejto situácie pre svoju nemocnicu dokáže naozaj vyťažiť preto, lebo potrebujeme, aby k tej zmene prišlo a sú na to vyčlenené finančné prostriedky. Takže by som chcela aj veľmi pekne poprosiť aj pána poslanca Čepčeka, aj ostatných, aby možno povzbudili riaditeľov nemocníc, že toto nie je pre nich niečo, čoho sa musia báť, ale je to pre nich príležitosť.
Pán poslanec Čepček tiež hovoril o tom, že nechce dať vlastne úplnú moc ministerstvu, v tom sa s ním zhodujem, nakoniec robili sa aj pozmeňujúce návrhy týmto smerom. Musím povedať, že ministerstvo aj vyšlo v ústrety. No ale zároveň hovorí pán Čepček, že nechce dať teda úplnú moc súkromníkom. Tak mám taký pocit, že v tom nemá úplne jasno. Dobrá správa v každom prípade, nech si myslí jedno alebo druhé, rozhodovať budú komisie, ktoré sú zložené naozaj pol na pol, kde dá sa pozrieť presne v zákone, nechcem to tu zdržiavať, ale kde má v podstate pol na pol nominácie štát a súkromný sektor a VÚC-ky, tak myslím si, že, že toto je vyriešené. Posledné slovo má síce minister, pokiaľ sa nejaká nemocnica odvolá, ale budú zverejnené názory komisie. Ja si neviem predstaviť politicky, ako by minister rušil akúkoľvek nemocnicu, ktorá, kde, kde je jasne ukázané a vyhodnotené dvoma komisiami nezávislými od seba, že tá daná nemocnica spĺňa kritériá kvality, materiálno-technické zabezpečenie, personálne zabezpečenie, EBHR limity, to sú práve tie počty výkonov, aby boli dostatočné na to, aby to bolo, bolo pre pacientov bezpečné.
A čo je dôležité napríklad, tieto počty výkonov a táto kvalita, tú nevie minister ovplyvniť. Tá sa bude tvoriť v odbornej komisii, čisto odbornej, v prvej komisii, a teda nebude to politické zadanie, ale bude to v podstate zadanie odborných spoločností v spolupráci s inými, takže toľko k pánovi Čepčekovi.
K pánovi Rašimu. Hovoril o tom, že sa budú opäť, alebo nehovoril, že sa budú rušiť lôžka, on už teda tiež pochopil a vnímam aj ten posun v diskusii, posun v diskusii, hovoril o tom, že teda hrozilo, že sa budú, že sa to tak komunikovalo, že nebola dobrá komunikácia. S tou komunikáciou, samozrejme, už som to povedala niekoľkokrát, súhlasím, ale musíme všetci uznať, že sa výrazne zlepšila.
Čo sa týka tých lôžok, v podstate sa zmenilo, že momentálne je to aj preformulované tak, aby bolo jasné, o čo ide. Nejde o minimálny počet lôžok, ale teda o počet lôžok, ktoré sa budú rušiť, ale o minimálny garantovaný počet lôžok, čiže, naopak, optimalizácia siete nemocníc ľuďom garantuje, že sa nemôže stať, že poisťovne zazmluvnia menej lôžok, ako sa dohod... dohodne politická garnitúra s odborníkmi cez tie komisie a my teraz cez zákon. Takisto pribudli pozmeňovacie návrhy, napr. je tam garancia, že sa nesmie zmeniť ten počet lôžok a nesmie sa transformovať o viac ako tisíc za, za rok, to aby sa nestalo, aby neprišlo k nejakým šokovým zmenám, aby nemocnice a oddelenia sa nemuseli obávať, že jednoducho celé nemocnice budú, budú musieť okamžite reagovať naraz. Čiže bude sa to robiť postupne.
Chcem ešte povedať, že počet lôžok je v nariadení vlády č. 640/2008 Z. z., a toto sa nemenilo. Čiže naozaj nie je pravda, že by sa nejakým spôsobom rušili počty lôžok. Snažíme sa iba dať garanciu ľuďom k tomu, že budú naozaj nejaký minimálny počet zazmluvnené.
Ešte k tomu, to hovoril aj Jožko Valocký, keď teraz vystupoval, aj viacerí kolegovia, že reforma vznikala od zeleného stola, že teda nejakí úradníci si niečo napísali, s nikým to nekonzultovali, tak ja by som k tomuto, myslím si, že si to zaslúži reakciu, lebo je to často opakované, a myslím si, že to nie je úplne pravda. Po prvé žiadny zelený stôl, nech sa tvárime, ako chceme, veľká časť reformy bola prebratá zo stratifikácie pani ministerky Kalavskej a je to tak správne, pretože tie podklady boli urobené kvalitne v rámci... alebo v rámci možností, keď už boli aktuálnejšie dáta, tím Angelika Szalayová, Oskar Dvořák a ďalší v podstate aktualizovali, skvalitnili tie dáta, ale ten spôsob je veľmi podobný, a teda nedá sa povedať už, už úplne na začiatku, že by to bolo úplne od zeleného stola, pretože tím ministerky Kalavskej - Mišo Štofko, Maťo Smatana a spol. - prešli celé Slovensko, prediskutovali to s odbornými spoločnosťami a naozaj sa na tom veľmi veľa narobili, bolo to kvalitne spracované a vlastne súčasne... súčasný ministerský tím to v podstate len upgradol.
A je dôležité možno povedať aj to, že sa stretávali, že nie je pravda, že teda od mini... od ministerského stola. Nakoniec súčasťou dôvodovej správy na strane 41 je aj zoznam organizácií, s ktorými sa stretli. Reforma všeobecnej ambulantnej starostlivosti tam bola konzultovaná aj nemocničnej starostlivosti. V podstate od februára do 27. 7. je tam podrobný rozpis toho, s kým všetkým sa stretli, okrem, okrem VÚC-iek, s ktorými sa do dnešného dňa stretli viac ako 15-krát ministerskí, tak boli to aj pacientske organizácie, poisťovne, nemocnice, Európska komisia, Slovenská lekárska komora, Lekársky odborový zväz, Asociácia na ochranu práv pacientov, Asociácia súkromných lekárov, SK8, teda združenie VÚC-iek, sesterská, sesterské organizácie, ZAP, čo je tiež združenie zdravotníckych... zdravotníkov.
Čiže chcem tým povedať, že, nechcem to čítať celé, ale chcem tým povedať, že keď niekto hovorí, že nebolo to prediskutované, jednoducho úplne dokázateľne to nie je pravda. Rozumiem, že nie každý môže byť spokojný, ale nie je fér hovoriť, že ministerskí úradníci nič nerobili. Opak je pravdou, naozaj neskutočne sa na tom narobili a mali by sme im za to poďakovať, a nie ich haniť.
Čo sa týka pána Rašiho, tam je ešte zaujímavý ten problém s mapkou, ktorý spomína. Hovorí o tom, že keď už vyšla nejaká mapka, tak vlastne lekári v tých regionálnych nemocniciach nechcú pracovať, nechcú tam prichádzať noví, to, to skutočne môžem potvrdiť. To sa skutočne deje. Škoda len, že práve s tou mapkou vyšiel HLAS, viete, lebo to, to fakt nemusel robiť. A ešte o to viac, že vyšiel s informáciou o tom, že budú sa rušiť pôrodnice. Včera to aj môj kolega pán Šefčík spomínal, že budú sa rušiť pôrodnice v mestách, kde pôrodnice vôbec nie sú, a okrem toho, Marek, čo si ty spomínal, tak ja som si teda pozrela ešte raz ten slide HLAS-u s tými 22 zrušenými nemocnicami, alebo teda pôrodnicami a majú napísaný napríklad aj Svidník, Šahy, Malacky, Levoču, Veľký Krtíš, Vysoké Tatry, Zlaté Moravce, to je 8 z 32 pôrodníc, kde pôrodnice nie sú. Čiže chcem veľmi pekne poprosiť politik... aj kolegov, rozumiem, že je to politika, rozumiem, že sme opozícia - koalícia, ale dať verejnosti údaj, kde poviem, že sa bude rušiť 32 pôrodníc, a z toho 8 neexistuje, už v tom čase keď to hovoríme, a teda časť z nich nikdy ani nebola, je jednoducho naozaj, naozaj nefér. A, samozrejme, že potom tí lekári, keď toto vidia od politických garnitúr, tak oni majú obavy, že sa to bude rušiť, ale, prosím vás pekne, ťažko toto vyčítať ministerstvu, lebo toto teda nebola ich tlačovka ani ich informácia.
Ja napríklad som častokrát hovorila o tom, ministerstvo má veľmi dobre spracované informácie, majú, som to videla niekoľkokrát, ja už som to tu aj ukazovala, keď som na to dostala povolenie, majú každý kraj spracovaný, všetky nemocnice, spád, každé, tie, tie údaje, čo som o tej snin... nemocnice zo Sniny čítala, tak oni majú takto každý jeden výkon spracovaný, koľko sa robí, aký má... aký je priemer celého Slovenska, či menej, či viac, majú to veľmi dobre spracované. Jasné, vždy sa dá lepšie, ale na základy to, to stačí a vlastne na základe tohoto sa dá povedať, ja som aj v regiónoch bola takto diskutovať a dá sa na základe toho viesť naozaj racionálna debata, dá sa ukázať tým ľuďom, ktorí tam žijú, pozrite sa, máte tu takýto počet nemocníc, pre vás je bezpečnejšie v rámci toho potrebného opakovania tých výkonov, aby bol nižší počet nemocníc a sú tam nastavené pre každý jeden kraj rôzne varianty. Keď som to preratávala, tak naozaj tých variant je, sú stovky. Stovky, ak nie tisícky. A jasné, každý z nás politikov, či sme v opozícii, v koalícii, či sme regionálni politici, my si môžme vybrať z týchto všetkých možností tú, ktorá sa nám práve hodí, aby sme tých ľudí vo svojom regióne nejakým spôsobom vystrašili, ale, opakujem, nie je to fér. Nie je pravda, že je, že je nejaký konečný výsledok, opakujeme to stále, ani nemôže byť, pretože tú finálnu konečnú mapku bude robiť ministerstvo v spolupráci s tými komisiami, ktoré som spomínala, kde sú zastúpené aj nemocnice, aj pacienti, aj poisťovne, jednoducho, samozrejme, odborné organizácie, jednoducho dávať teraz takéto informácie ľuďom nie je fér nielen voči ministerstvu a voči koalícii, ak je toto cieľom, ale najmä voči ľuďom, ktorí v tých regiónoch žijú, a vlastne dôsledkom toho je, áno, to, že tam potom nie je v nemocniciach ani v súčasnosti dostatok lekárov, lebo majú obavy ísť do nemocníc, ktoré vôbec nikto rušiť nechce.
Hovorilo sa tu o tom, že keď sa budú transformovať nemocnice, vzniknú dlhé dojazdy, optimalizácia siete nemocníc napríklad garantuje dojazd do nemocnice druhého typu 30 minút, ale keď som si pozrela tie, presne tie štatistiky a údaje, tak v podstate, tak ako je to zatiaľ nastavené, z tých rôznych variant, priemerná, priemerný čas dojazdu do takejto nemocnice bude 13 minút 3 sekundy. A ale nevieme ešte, ktorý bude výsledný variant, ale teda priemer všetkých variantov je takýto, čiže OK, garancia 30 minút, ale je pravdepodobné, že to bude oveľa kratšie, pretože tak sa to snaží ministerstvo nastaviť.
Chcem ešte povedať, že sa hovorí o tom, že nerobiť to, z viacerých strán to zaznieva, nerobiť to, nie je to dobre pripravené, treba to odložiť a tak ďalej, ja sa chcem spýtať kritikov, a čo, teda necháme to tak, ako to je, lebo naozaj to bez akejkoľvek akože nejakých osobných útokov, ale je pravda, že veď takto sme to tu mali doteraz. A vďaka tomu, že sa nič nerobilo, tak vlastne my máme nemocnice, ktoré nie vlastnou vinou, ale kvôli tomu, ako je nastavený ten systém, nestíhajú, nie, že nestíhajú, nezvládajú, preto, lebo nemajú dostatočne saturovaný personál, nemajú dostatočne, dostatočné technické vybavenie a za a), samozrejme s tým súvisí aj to, čo som hovorila, že tam nechodí dosť ľudí, pretože oni to, samozrejme, vnímajú a radšej idú, aj keď bývajú bližšie, tak oni idú radšej do vzdialenejšej nemocnice, kde je vyššia kvalita, a toto je aj správne, tak treba, treba na to jednoducho reagovať a treba začať s tou reformou, myslím si, že by sme, že by sme ju mali podporiť všetci, jak sme tu.
Pán Baška vystupoval, hovoril o tom, že treba začať ambulanciami, čo je požiadavka VÚC, musím povedať, úplne pochopiteľná, oni potrebujú a nijako sa nečudujem, dokonca si myslím, že je to správne, oni potrebujú predsa tým ľuďom v tých regiónoch povedať nebojte sa, aj keď príde k nejakej reforme, aj keď príde k nejakej transformácii a tu toto oddelenie sa zmení na iné, tak verte, že tu budete mať zdravú starostlivosť a tou garanciou majú byť ambulancie. To je úplne pochopiteľné, je to správne.
Ministerstvo sa aj snažilo okrem finančných garancií teda, to už som tu niekoľkokrát spomínala, že tu bude garancia dva roky po, po tom, ako sa transformuje oddelenie ešte budú tiecť finančné zdroje, že je tu dotácia pre novovzniknuté ambulancie v regiónoch, a snažili sa dať aj garanciu v tej zmene počtu lôžok a v dostupnosti, ale hlavne je tam, je tam aj taký, taká veta napísaná, že v podstate nemôže prísť k transformácii oddelení v prípade, ak nebude zabezpečená dostatočná ambulantná zdravotná starostlivosť. Toto je vyslovene záväzok ministerstva, ktorým chcem dať najavo, že s ambulanciami sa ráta, nakoniec veď súčasťou optimalizácie siete nemocníc je reforma všeobecnej ambulantnej starostlivosti, resp. jej prvá fáza z troch. Ale na to, aby sme mohli urobiť tú reformu, potrebujeme urobiť túto prvú fázu. Tak mi príde nefér hovoriť, že no najskôr ambulancia, ale zákon, ktorý umožní riešiť tie ambulancie vlastne radšej nepodporme. To naozaj nič nevyrieši, akurát to spraví to, že nebudú ani dotácie, ani garancie, ani možnosť začať niečo riešiť.
Pán Baška hovoril o Partizánskom, o Topoľčanoch, hovoril o Myjave ako o nemocniciach, ktoré sú potrebné, áno, sú a zostanú tam, ale sú tam takisto výkony, ktoré jednoducho treba presunúť inam. V Partizánskom sa robili v roku 2019 9 apendektómií, 9-krát za rok! Viete si predstaviť, keď operačný tím robí nejakú operáciu 9-krát za rok, asi ako je naučený a zvyknutý, opäť nie je to výčitka, je to normálna vec, ale my potrebujeme tie výkony koncentrovať, aby, aby jednoducho boli bezpečnejšie pre, pre toho pacienta, pritom do Topoľčian, kde ich, sa ich urobilo 111, je to 17 minút. Čiže a ten rozdiel v bezpečnosti pre pacienta je obrovský. Takže, prosím, uvedomme si ešte raz, my nehovoríme o rušení nemocníc, my hovoríme o presune tých výkonov, ktoré sa robia v jednotlivých oddeleniach málo, do oddelení, kde sa ich robí viacej, ale namiesto toho nik... tam nezostane prázdne miesto, ale tam vznikajú ambulancie, stacionáre, jednodňová zdravotná starostlivosť, samozrejme, dlhodobá, následná starostlivosť, ktorú, ktorá práve v tých regiónoch extrémne chýba, my dnes posielame ľudí domov, lebo, ja neviem, po výmene kĺbu, lebo s ním kto rehabilitovať v tej nemocnici, posielame ich domov a oni sa nám za pár mesiacov vracajú, opäť musia prežiť tú bolesť, opäť to stojí finančné náklady a nemá to žiadny zmysel. A my teraz vytvárame, alebo teda optimalizácia sa snaží vytvoriť lôžka aj pre takýchto ľudí a to je veľmi dôležité. A nielen takýchto, po operáciách, dlhodobé stavy, tieto lôžka nám chýbajú. Za to máme kopu akútnych, počúvate, ako využívaných, priemerne sa využíva, no napríklad u pána Bašku v Trenčianskom kraji je to okolo 50 % lôžok, ktoré sú využívané, zvyšok je prázdny v priebehu roka. Tak mi povedzte, aký má toto zmysel. No jasná, že tam ma... jasné, že tam máme vytvoriť niečo, čo sa bude využívať.
Takisto hovoril o Myjave ako o plnohodnotnej nemocnici a to nechcem nijako rozporovať, ale chcem teda uviesť, že ani Myjava dnes nemá ani urgent, ani neurológiu, ak sa nemýlim, a to nie je akože teraz že treba ich zrušiť, to v žiadnom prípade, tá nemocnica je potrebná, zostane tam. Ale, prosím vás pekne, uvedomme si, že aj táto nemocnica dnes tie akútne stavy jednoducho odváža inam, že už ani dnes tam nevedia tých pacientov ošetriť. Takisto sa tam robí 360 pôrodov. Hovorila som, že teda malo by ich byť určite 600-800 a viacej, keby to bolo podľa medzinárodných štandardov, tak 1200, aby to bolo pre tie ženy bezpečné. Robí sa tam 31 apendixov, minimálne by sa malo robiť 100 za rok. 31 za rok! A viem, že v roku 2019 sa robila jedna jediná trombolýza za celý rok. Pekný experiment, nie? To asi nie je niečo, čo chceme.
Na druhej strane, viem, že napríklad majú Bojnice, Topoľčany, Trenčín veľmi nízke percento epistomií, to je to nastrihnutie hrádze, toto treba pochváliť, 0,4 až 8 % v týchto nemocniciach a napríklad v Trenčíne je najmenej cisárskych rezov vlastne na celom Slovensku, iba 16 %. A týmto chcem povedať, že my hovoríme o tých negatívnych číslach, ale každá tá nemocnica má aj pozitívne, za ktoré treba chváliť, a to tam treba podporovať v tej nemocnici. Takže to neznamená, že keď niekde povieme, že no tak týchto operácií sa tam nerobí dosť, a poďme sa baviť o tom, že ich presunieme, že ideme všetko, všetko rušiť, lebo sú aj, sú aj údaje, ktoré, a o každej jednej nemocnici, ktoré, ktoré je hodno pochváliť, ktoré treba rozviesť a treba ich podporovať. Tak preto som chcela, aby zazneli, lebo väčšinou sa bavíme o negatívach, tak aby zazneli aj pozitíva, lebo sú.
Pán, pán Baška sa ešte pýtal, že načo robiť poriadok v lôžkach. No presne na toto, čo som hovorila, lebo keď, keď neurobíme ten poriadok, tak zostane nám 50 % lôžok nevyužitých a na tých ďalších 50 % v podstate sa, tam, tam jednoducho sa nebude robiť dostatočný počet výkonov na niektorých oddeleniach, na niektorých, naopak, sa čaká, je to nezmyselne rozdelené, treba to jednoducho tú, tú excelentnosť koncentrovať, treba v tom urobiť poriadok a vtedy to bude mať pre tých občanov oveľa lepší, väčší zmysel. Takisto bol apel na to, že prečo teraz, určite by sa to dalo pripraviť lepšie, to by bolo vždy, v akejkoľvek fáze. Vždy môžme povedať, no ešte toto by sa dalo dorobiť, toto, to nesporne, ale teraz je to dôležité preto, lebo teraz sú na to naviazané peniaze z Plánu obnovy. Ja viem, že je to len pôžička, veľakrát sa tu hovorí, že miliarda nám padne z neba, no nie, my to budeme musieť zaplatiť a rozumiem, že je to pôžička, ale veľmi výhodná pôžička a hlavne je to, sú to prostriedky, ktoré umožnia to, že po tejto reforme, alebo teda ona teraz len začína a bude ešte dlhé roky plynúť, ale keď sa podarí a my to teda tu odhlasujeme, každý, kto bude hlasovať za, bol na začiatku niečoho, čo vo výsledku na konci, keď sa podarí, bude zachraňovať životy a bude to dlhé roky po nás ešte ľuďom životy meniť. Nebude to ako doteraz, že to pôjde roky, nechcem povedať, že 12 rokov, lebo to proste od začiatku išlo len dole vodou, my musíme spraviť niečo. Je čas na zmenu. Teraz je už neskoro, malo to byť dávno, len jednoducho ani bývalé vlády sa nečinili, no tak keď sa nečinili, tak teraz sme tu my a snažíme sa niečo zmeniť. Nemusí to byť dokonalé. Ale miesto kopania by kolegovia mohli, mohli konštruktívne, konštruktívne pomôcť.
Dobre. To je asi všetko z mojej strany, k takým, k tým dôležitým veciam, chcem ešte raz veľmi pekne poďakovať sama za seba najmä Asociácii na ochranu práv pacientov, poisťovniam, Asociácii nemocníc Slovenska, Asociácii štátnych nemocníc, Maťovi Smatanovi, Michalovi Štofkovi za tvorcov bývalej reformy a Angelike Salayovej, Oskarovi Dvořákovi a Zuzke Földesovej Motajovej za, za tvorcov súčasnej reformy, samozrejme, pod vedením pána ministra. Môže sa to niekomu zdať, že to teraz akože sa roztlieskavame, nie, je to normálne, vecné priznanie zásluh za to, že niekto desiatky hodín popritom, ako sa stará o pacientov a robí svoju robotu, sviatky, piatky, nedele, v noci, kedykoľvek telefonuje, mali sme zoomy, mali stretnutia preto, lebo všetci títo ľudia majú úprimný záujem na to, aby sa, na tom, aby sa Slovensko, na Slovensku zdravotníctvo zmenilo.
Ešte chcem z tejto pozície poprosiť, aby sa samostatne, na samostatné hlasovanie vyňal bod č. 129 zo spoločnej správy.
Ďakujem veľmi pekne. (Reakcia z pléna.)
A áno, jasné, prepáčte, hlasovanie navrhujem v utorok o 17.00 hod.
Skryt prepis