Videokanál poslanca

Ďakujem pánovi poslancovi Suskovi za prednesené pripomienky ohľadne nastavenej účinnosti zákona. Verím, že ak posunieme návrh do druhého čítania, v rámci druhého čítania bude dostatočný priestor pomocou doplňujúcich a pozmeňovacích návrhov tieto legislatívno-technické záležitosti upraviť tak, aby to bolo v poriadku.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to páni poslanci a poslankyne Šíbl, Halgašová, Čekovský, Šefčík, Šudík, Pleštinská, Pročko, Majorová-Garstková, Kozelová, Brisudová, Tabák, Šipoš, Liba a Vons.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je doplnenie zákona o verejnom obstarávaní o skutočnosť, že na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice a zabezpečovanie starostlivosti o nájdené hendikepované chránené živočíchy sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní.
Predmetná legislatívna zmena je potrebná z dôvodu, že pri zabezpečovaní krmív pre tieto zvieratá, rovnako ako napríklad pri zabezpečovaní potravín, je problematické niekedy správne zadefinovať kritériá na vyhodnocovanie ponúk. Kritériom by totiž nemala byť iba najnižšia cena, ale aj iné kritériá, najmä kvalita, ktoré pri obstarávaní krmív sú objektívne problematicky definovateľné.
Rovnako ako v prípade zabezpečovania krmív pre zvieratá v zoologických záhradách, aj zabezpečovanie krmív pre chovné a rehabilitačné stanice by preto nemalo podliehať verejnému obstarávaniu. Často sa v týchto zariadeniach nachádzajú kriticky ohrozené druhy, napr. mimoriadne vzácne dravce, ktorých početnosť na území Slovenskej republiky vo voľnej prírode sa ráta na niekoľko desiatok kusov, vo výnimočných prípadoch len na niekoľko kusov pri niektorých druhoch. Čiže je spoločenským záujmom, aby naozaj, keď už sa dostanú tieto jedince do rehabilitačných staníc, aby mali zabezpečenú maximálnu možnú úroveň starostlivosti a opatery.
Rovnako sa táto zmena týka doplnenia, obstarávania, zabezpečovania starostlivosti o tieto nájdené hendikepované chránené živočíchy. Je to potrebné z toho dôvodu, že v zmysle platného zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny môže starostlivosť o nájdené hendikepované živočíchy zabezpečovať len chovná alebo rehabilitačná stanica zriadená v zmysle zákona, pričom často zabezpečenie starostlivosti konkrétnou stanicou závisí aj od jej kapacít, dostupnosti a iných subjektívnych skutočností. Navyše získanie štatútu chovnej alebo rehabilitačnej stanice podlieha správnemu konaniu a úhrada výdavkov spojených so zabezpečením starostlivosti o hendikepované živočíchy sa riadi jednotným cenníkom, ktorý stanovuje odborná organizácia ochrany prírody po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Druhým dôvodom navrhovanej úpravy je potreba riešiť situácie, ktoré niekedy vznikajú v dôsledku namietania niekoľkých skutočností v rámci jedného smerovania námietok podľa § 170 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Riešenie takýchto situácií v prípade, že vzniknú, v súčasne platnom a účinnom zákone o verejnom obstarávaní absentuje. V praxi tak môže pri takýchto situáciách vzniknúť potreba vydať rozhodnutie s kombinovaným výrokom, a to z dôvodu, že časť namietaných skutočností je opodstatnená a časť nie. V takom prípade úrad vydá rozhodnutie s kombinovaným výrokom, teda v časti podaným námietkam vyhovie a v časti námietky zamietne. Pre tieto situácie, kedy má navrhovateľ sčasti úspech v konaní, navrhovaná úprava vo vzťahu ku kaucii upravuje pravidlo, podľa ktorého sa bude navrhovateľovi vracať 50 % zo zloženej kaucie a zvyšná časť kaucie prepadne.
Navrhovaná úprava uplatňuje rovnaké pravidlo aj na situáciu, ak kontrolovaný na základe podaných námietok urobí v priebehu konania sčasti autoremedúru a v časti úrad námietky zamietne. V tejto situácii vzniká potom kombinácia meritórneho a procesného výroku, pričom aj v tejto situácii možno konštatovať, že navrhovateľ bol na základe podaných námietok sčasti úspešný.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne sociálne vplyvy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadne vplyvy na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z dielne Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky prichádza návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako výsledok dlhodobého sledovania vývoja obchodu s vybranými živočíchmi a potreby jeho regulácie.
Na úvod by som len krátko pripomenul, z akého medzinárodného dohovoru tento zákon vychádza. Je to dohovor známy pod anglickou skratkou CITES a v preklade do slovenčiny to znamená dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi živočíchov. Tento medzinárodný dohovor, k nemu Slovenská republika pristúpila sukcesiou a dotýka sa živočíchov, ktoré sú uvedené v prílohách k tomuto dohovoru, a explicitne sú tieto živočíchy a aj rastliny, ktoré sú v prílohách tohto dohovoru, ohrozené z dôvodu medzinárodného obchodovania s týmito druhmi živočíchov.
Možno nie všetci z vás si to uvedomujú, ale medzinárodný obchod s ohrozenými živočíchmi a rastlinami je veľmi lukratívne odvetvie v rámci medzinárodného obchodu a často sa tieto aktivity dejú ilegálne a častokrát medzinárodný obchod je jedným z hlavných dôvodov kritického ohrozenia, v najhorších prípadoch až vyhubenia týchto živočíchov alebo rastlín. Popri, samozrejme, hlavnými, hlavným dôvodom ohrozenia týchto druhov sú strata biotopov, devastácia ich prirodzeného prostredia, zavlečenie napríklad inváznych druhov živočíchov a rastlín do týchto pôvodných prirodzených ekosystémov, ale obchod je jedným z najvážnejších faktorov ohrozenia.
Tento náš zákon č. 15/2005 sa predkladanou novelou upravuje a to tak, že táto novela prináša zákaz držby živých živočíchov, a to zo skupiny veľkých mačkovitých šeliem, medveďov a primátov, po slovensky aj opice. Sú to najmä tigre, leopardy, levy, gepardy, jaguáry, rysy, pumy, medvede a už spomenuté primáty, napríklad tamaríny, kosmáče, levíky či lemury.
Význam novely je predchádzať najmä nelegálnemu obchodu s držanými exemplármi v zajatí a tak isto nelegálnemu obchodu s produktami z týchto živočíchov, ktoré už, ako pán minister spomenul, často končia najmä ako suroviny v tradičnej ázijskej medicíne. Napríklad nedávno v Českej republike bol odhalený prípad organizovanej trestnej činnosti práve v súvislosti s nelegálnym obchodovaním s rôznymi časťami z usmrtených tigrov, pričom zvlášť, zvlášť teda nepríjemné bolo, že mnohé z týchto tigrov pochádzali z nelegálneho obchodu z územia Slovenska. Celkom každá časť sa dokáže, dokážu títo spracovatelia spracovať a zhodnotiť vo forme bujónov, polievok, vína, rôznych extraktov a veria, že tieto výrobky pomáhajú či už pri zlepšovaní potencie, alebo pri rôznych iných chorobách a zdravotných ťažkostiach, pričom v súčasnosti v prírode registrujeme už len okolo 3 900 voľne žijúcich tigrov.
Na tradičnú čínsku medicínu sa takisto využívajú takto spracované exempláre primátov a medveďov, pričom tieto produkty zo živočíchov sú čoraz viac vyhľadávané na trhu a vytvára to následne dopyt po ich zvýšenom chove v zajatí na komerčné účely.
V predkladanej novele navrhovaný zákaz držby má teda prispieť k zamedzeniu množenia, resp. iného nadobúdania jednotlivých zvierat. V tejto súvislosti je dôležité uviesť, že tento obchod s exemplármi ohrozených živočíchov vykonávajú častokrát organizované skupiny, ktoré sú v rámci celej Európskej únie prepojené. Nie je to len izolovaná záležitosť na území Slovenskej republiky. A práve exempláre pochádzajúce aj z územia Slovenskej republiky často bývajú zdrojom nelegálneho obchodu aj v iných členských krajinách Európskej únie.
Účinnosť tohto zákazu, ktorý vyplýva z navrhovanej novely, sa nebude vzťahovať na exempláre vyššie uvedených druhov, ktoré boli držané ešte pred nadobudnutím účinnosti novely. To znamená, že chovatelia si budú môcť tieto exempláre ponechať na dožitie. Takisto sa zákaz držby nebude vzťahovať ani na exempláre uvedených druhov, ktoré boli nadobudnuté vlastným odchovom u chovateľa v období od 1. januára 2002 do 30. septembra 2022, pardon, s cieľom zabezpečiť, aby mláďatá narodené v stanovenom prechodnom období, ktoré boli s vysokou pravdepodobnosťou počaté ešte pred nadobudnutím účinnosti toho zákazu držby, aby tieto mláďatá neboli považované za držané v rozpore s týmto zákonom. Takisto, ako už pán minister spomenul vo svojom úvodnom slove, zákaz držby sa nebude vzťahovať na licencované zoologické záhrady, oficiálne chovné a rehabilitačné stanice pôvodných druhov živočíchov, záchytné strediská, zariadenia prevádzkované osobami zapojenými do programov starostlivosti o predmetné druhy ani pre zariadenia pre živočíchy používané na vedecké účely, veterinárne ordinácie a kliniky.
V súčasnosti máme na Slovensku viacero subjektov i fyzických osôb, ktoré držia, rozmnožujú a obchodujú s exemplármi vyššie uvedených druhov, či už ide o fyzické osoby, jednotlivcov alebo zariadenia, ktoré vystavujú exempláre a ponúkajú verejnosti služby, ako sú napríklad hladkanie mláďat mačkovitých šeliem, fotenie sa s nimi a podobne, alebo sa zameriavajú čisto len na rozmnožovanie a následný predaj tých vypestovaných exemplárov.
Ďalšou skupinou sú súkromné osoby, ktoré si držia exempláre, najmä primátov, ako tzv. domácich miláčikov. Tu považujem za veľmi dôležité pripomenúť, že nejde len o samotnú literu zákona a medzinárodného dohovoru CITES, ale ide aj o špecifickú ekológiu a etológiu týchto jednotlivých druhov, ktoré častokrát chovom v zajatí neprimerane trpia. Treba si uvedomiť, že častokrát ide o vrcholové predátory alebo všežravce na vyšších úrovniach potravinových reťazcov, ktoré prirodzene, vo svojich prirodzených podmienkach obývajú obrovské areály desiatok a stoviek kilometrov štvorcových a naozaj ich chov, hocijako sa tí chovatelia snažia im to prírodné prostredie vynahradiť, tak im spôsobuje viac alebo menej zjavné utrpenie.
Pritom okrem vyšších, vyššie spomenutých hrozieb pre ohrozené druhy živočíchov na Slovensku registrujeme v rámci držby týchto živočíchov presne tieto problémy s tým, že chovatelia ich držia v nevhodných podmienkach a v takýchto nevhodných podmienkach sa, samozrejme, aj prudko zvyšuje riziko prenosu chorôb zo zvierat na človeka. Treba si uvedomiť, že sú to všetko teplokrvné živočíchy, ktoré sú nám evolučne dosť príbuzné a to riziko je, samozrejme, oveľa vyššie ako napríklad pri niektorých studenokrvných živočíchoch.
A takisto v nemalej miere je tu vysoké riziko nebezpečenstva, samotného nebezpečenstva týchto zvierat pre človeka v prípade nejakého konfliktu, či už ide o nejaké zranenie, útoky a podobne. V tejto súvislosti by som spomenul možno len niektoré medializované prípady, kde došlo nejakým zanedbaním alebo nešťastnou náhodou k úniku takýchto v podstate predátorov v prípade mačkovitých šeliem do prírodného prostredia. Zvlášť poľutovaniahodný bol prípad z Českej republiky nedávno, bolo to spomenuté v tlači, kedy tigre vypestované a nelegálne predané zo Slovenska do Českej republiky boli správcom poľovného revíru voľne vypustené do revíru a bola zorganizovaná poľovačka, samozrejme, za peniaze a mali títo lovci pozvaní na poľovačku možnosť uloviť si tigra v českej divočine. Našťastie k tomu nakoniec nedošlo, lebo ten majiteľ tigrov dostal výhodnejšiu ponuku a predal ich niekomu inému, ale bolo to naozaj dohodnuté už do posledných podrobností. Takže ak by ste náhodou niekedy, prechádzajúc sa po lese, či už na Slovensku, alebo v Českej republike, stretli tigra alebo jaguára, tak nemusí ísť len o nejaký náhodný únik zo, z chovnej stanice, ale môže ísť aj o úmyselné vypustenie s takýmto dubióznym účelom.
Takže uvedenú problematiku welfareu, čiže priaznivých podmienok v rámci chovu týchto zvierat, má v gescii Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, presahuje to kompetencie ministerstva životného prostredia, a treba jej ale v tejto súvislosti takisto venovať pozornosť.
Zavádzajú sa aj niektoré ďalšie povinnosti najmä s cieľom stotožnenia držaných neživých exemplárov alebo výrobkov z nich a s cieľom minimalizovať nejako možnosť vydávať tieto nelegálne nadobudnuté exempláre za legálne nadobudnuté. Takže zavádza sa povinnosť vyhotovovania fotodokumentácie pri neživých exemplároch vybraných druhov mačkovitých šeliem; ide o druhy, ktoré majú kožu, resp. srsť s jedinečným vzorom. Ide o spracovanú kožu alebo dermoplastický preparát, tzv. vypchaninu. Možno je pre vás nová informácia, že niektoré tieto živočíchy s týmito charakteristickými vzormi farebnými, tieto vzory sú pre nich rovnako charakteristické ako DNA alebo pri ľuďoch odtlačky prstov. Čiže je možné pri dobre vedenej fotodokumentácii aj po rokoch identifikovať pôvodného nositeľa tohoto kožucha.
Predmetom návrhu novely, a to je veľmi významné, je aj posilnenie kompetencií a oprávnení orgánov štátneho dozoru vo veciach ochrany týchto exemplárov, živočíchov pri výkone štátneho dozoru, pričom ide najmä o Slovenskú inšpekciu životného prostredia. Takisto vzhľadom na rastúci trend využívania online prostredia, internetu pri obchodovaní s exemplármi citesových druhov návrh zohľadňuje aj túto skutočnosť a posilňuje, resp. zefektívňuje kontrolnú činnosť týchto orgánov a vymáhanie práva.
Na záver svojho krátkeho vystúpenia by som chcel poďakovať pánovi ministrovi za predloženie toho návrhu a takisto všetkým kolegyniam a kolegom či už z ministerstva životného prostredia, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorí sa podieľajú na uplatňovaní dohovoru CITES v neľahkých podmienkach v rámci Slovenskej republiky a ktorí sa takisto podieľali na príprave tejto novely.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený vládny návrh zákona schválime do druhého čítania.
Ďakujem.