Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.12.2021 o 15:27 hod.

RNDr. PhD.

Jaromír Šíbl

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

9.2.2022 10:25 - 10:40 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážení kolegovia, ďakujem za vaše cenné faktické poznámky. Ja vychádzam z toho, ako dnes vyzerá naša krajina pri súčasnom stavebnom zákone, a určite, určite dáte mi za pravdu, že nevyzerá práve najlepšie z hľadiska výstavby. Spomeniem len logistické centrá na Záhorí v blízkosti Malaciek, centrá popri trase Pezinok - Senec či zdevastované územia výstavbou, developerskou výstavbou v oblasti našich národných parkov, či už sú to Vysoké Tatry a podhorie Vysokých Tatier, alebo je to oblasť Donovalov a Gemerskej doliny.
No, samozrejme, určite som nemal na mysli vo svojom vystúpení, že by som obhajoval súčasný stavebný zákon, ale myslím, že máme veľmi elegantné riešenia, ako sa s tým vysporiadať, môžme napr. vytiahnuť zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe, ktoré boli pripravené v roku 2019, ktoré sú k dispozícii, riešili zrýchlenie procesov, ale pritom zachovávali rovnováhu medzi verejným a súkromným záujmom. Týmto zákonom, tak ako je navrhovaný, by naozaj došlo k vychýleniu tejto rovnováhy v prospech najbohatšej vrstvy investorov a developerov, a ak ich za niečo nemám rád, tak za to, ako zdevastovali mnohé časti našej krásnej krajiny počas celého môjho života, a verím, že to vidíte aj vy, že nie je to celkom v poriadku s tou našou krajinou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.2.2022 10:10 - 10:25 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ak by som chcel pripraviť zákon, ktorého cieľom je uľahčiť život a výstavbu investorom a developerom, výsledok by nebol veľmi odlišný od toho, čo máme dnes pred sebou. A takýto výsledok zákonite nemôže byť dobrý pre radového občana. Na takúto zásadnú zmenu legislatívy s dopadom na všetkých občanov štátu, s dopadom na prípravu všetkých významných stavieb štátu nám chýba dostatočná analýza, ktorá by pomenovala tie skutočné príčiny dlhého trvania povoľovacích procesov. Hádzať pri tom všetku zodpovednosť na starostov a samosprávy nepovažujem jednoducho za férové a ani to nie je pravda.
Z vlastnej skúsenosti vieme, že častokrát v prípade štátnych stavieb dĺžka procesu je v mnohých prípadoch spôsobená nečinnosťou stavebníka, ktorý tú stavbu pripravuje podľa možností svojho rozpočtu. V iných prípadoch to zdržanie zase môže spočívať v extrémnom preťažení úradov, ktoré nemajú, ako vieme, dostatočné personálne obsadenie. A takto predkladaný zákon by tak skutočné príšiny... príčiny nevyriešil, ale vlastne len nahrubo zaplátal fiktívnym súhlasom v prospech investora. Ten princíp, že ak sa úradník nevyjadrí, znamená, že so všetkým súhlasí, je veľmi nebezpečný v tomto zákone.
K zákonu bolo doručených niekoľko tisíc pripomienok. Väčšina z tých zásadných pripomienok nebola akceptovaná. Ako nám viaceré rezorty hlásia, nedošlo ani k zapracovaniu v mnohých prípadoch absolútne kľúčových požiadaviek.
S návrhom zákona podľa informácií, ktoré mám, nesúhlasí dokonca ani ministerstvo dopravy, ktoré však toto nejako hlasno neprezentuje. Zákon má dopad minimálne na 47 súvisiacich predpisov. Pán podpredseda vlády nám sľubuje, že do pol roka príde k úprave všetkých týchto zákonov. Už dnes však vieme, že rezorty, v ktorých gescii tieto zákony sú, zásadne s týmito navrhovanými úpravami nesúhlasia, a jasne sa vyjadrujú, že mnohé tieto úpravy by znamenali rozpor so smernicami Európskej únie, a teda prakticky istú žalobu a následné sankcie zo strany Európskej komisie. Navyše ťažko môžme s kľudným svedomím hlasovať za tento zákon a tým vlastne prejudikovať naše ďalšie hlasovanie o 47 zákonoch najmenej, keď vlastne ani nevieme teraz, o aké úpravy týchto zákonov sa jedná. Je pre mňa neakceptovateľné, aby ktokoľvek od nás poslancov žiadal vystavenie takéhoto bianco šeku.
Takže namiesto vyváženého zákona, ktorý by skutočne riešil zbytočné prieťahy v konaní, máme dnes na stole zákon, ktorý do značnej miery potláča kompetencie samospráv pri územnom plánovaní, potláča práva verejnosti zapojiť sa do konania a na prvé miesto kladie záujmy developerov.
Niekto by sa mohol aspoň potešiť, že konečne dôjde k urýchleniu stavebných konaní a nejakí občianski aktivisti už nebudú brzdiť potrebnú výstavbu. V skutočnosti sa to však bude týkať každého z nás. Starosta už nebude mať posledné slovo pri vyjadrení, či je stavba v súlade s územným plánom, a vy ako radový občan možno nebudete mať ani možnosť sa k stavbe vyjadriť, možno už len z toho dôvodu, že si nevšimnete elektronicky doručené oznámenie, ktoré sa navrhuje ako jediný spôsob doručovania.
Tieto obidva zákony a najmä tento, ktorý dnes prerokúvame, patria k najdôležitejším pre každodenné fungovanie ľudí, pre vnímanie kvality života a zachovanie pocitu spravodlivosti, preto nie je akceptovateľné pre mňa prijať zákon, kde bolo nevyriešených zatiaľ toľko závažných rozporov a ktorý zavádza nové inštitúty výlučne v prospech investorov. Tých ustanovení zákona, ktoré by mali fatálny dopad na občanov a kompetencie obcí, je veľmi veľa. Pre krátkosť času by som uviedol len niekoľko vybraných príkladov, čo nám nový zákon prináša.
Pokiaľ ide o čierne stavby, všetky stavby postavené do 1. januára 2023 bude možné zlegalizovať, pokiaľ ste vlastníkom pozemku. Táto skutočnosť môže spôsobiť masovú čiernu výstavbu do uvedeného dátumu a umožní legalizáciu všetkých stavieb postavených v rozpore so zákonom a dokonca aj v rozpore s územným plánom, o odstránenie ktorých sa dnes pokúša napríklad Štátna ochrana prírody. Naopak, významne sa zjednoduší vysťahovanie obyvateľstva a odstránenie stavieb v marginalizovaných rómskych komunitách.
Navrhovaný zákon napríklad navrhuje, pokiaľ nie je vlastník stavby známy, zverejní sa nariadenie o odstránení stavby verejnou vyhláškou a vlastníkovi pozemku ju doručí elektronicky. Stavby v rómskych osadách, ktoré častokrát vyrástli bez povolenia a na cudzích pozemkoch, a teda nie sú ani evidované v katastri, majú však takmer zákonite neznámych vlastníkov. Informáciu o nariadení odstránenia budovy, v ktorej bývajú, tak možno ani nedostanú. Ďalej už stavebný úrad môže postupovať skutočne razantne. Citujem z návrhu:
„Ak vlastník stavby alebo prevádzkovateľ stavby neodstráni stavbu v lehote určenej stavebným úradom, stavebný úrad zabezpečí výkon rozhodnutia. Náklady na odstránenie stavby a na odvoz stavebného odpadu má podľa návrhu uhradiť stavebný úrad a následne ich vymáhať od vlastníka odstránenej stavby, hoci aj dodatočne zisteného vlastníka.“
Bez jasného zdôvodnenia sa v navrhovanom zákone zároveň uzákoňuje vypratanie stavieb pri bezprostrednom ohrození zrútenia stavby, hoci ochrana obyvateľstva v mimoriadnych situáciách je už dostatočne riešená v platnej legislatíve. Podľa § 52 návrhu môže nariadenie vypratať stavbu pri bezprostrednom ohrození zrútenia stavby oznámiť stavebný inšpektor aj ústne. Písomné vyhotovenie nariadenia sa musí bezodkladne doručiť do elektronickej schránky. Odvolanie voči nariadeniu vypratať stavbu pri bezprostrednom nebezpečenstve zrútenia stavby však nemá odkladný účinok.
Nie je pritom zrejmé, aká udalosť by mala spôsobiť bezprostredné ohrozenie zrútenia stavby, ani na základe čoho stavebný inšpektor vyhodnotí, že sa o podobné ohrozenie jedná. Na prípadné živelné či iné katastrofy sa už v súčasnosti aplikuje zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý pod evakuáciou rozumie odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia a ďalej vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 328/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii. Prípadné vysporiadanie sa s rómskymi osadami je potrebné riešiť systémovo a plánovane cez naštartovanie prestupného sociálneho bývania s podpornými sociálnymi službami. Zbúraním nelegálnych stavieb obyvatelia osád nezmiznú a nezmiznú ani tí, čo v nich bývali.
Ďalší problém. Zavádza sa fikcia súhlasu, čo v zásade smeruje len k vyššej možnej miere korupcie a k ďalším medzinárodným žalobám. Pri zavádzanej fikcii súhlasu platí, že pokiaľ sa dotknutý orgán, napríklad orgán ochrany prírody, vôd, pôdy alebo ovzdušia, pokiaľ sa tento orgán nevyjadrí, stanovisko úradu sa považuje automaticky za kladné k akýmkoľvek zásahom do krajiny vrátane napríklad výrubu drevín alebo umiestneniu stavby v chránenom území a podobne. Táto skutočnosť vytvára silne korumpovateľné prostredie, kedy investor už na svoje stavby nebude potrebovať kladné stanovisko, explicitné kladné stanovisko či súhlas, ale postačí pasivita úradníka. Zákon v tomto hovorí jasne.
Fikcia kladného stanoviska je v rozpore s osobitnými predpismi a právne záväznými aktami Európskej únie na úseku ochrany životného prostredia a nekonanie úradu nesmie byť považované za súhlas s akýmkoľvek zásahom do krajiny. Záväzné stanovisko dotknutého orgánu musí byť povinným podkladom pre rozhodnutia o stavebnom zámere a o overení projektu stavby obdobne, ako je tomu v súčasnosti. V opačnom prípade by v praxi dochádzalo k situáciám, že stavby budú povoľované v rozpore s osobitnými predpismi a právne záväznými aktmi Európskej únie. V tomto smere je možné uviesť, že obdobná právna úprava bola namietaná Európskou komisiou v rámci konania o porušení povinností vyplývajúcich pre Slovenskú republiku zo smernice o ochrane biotopov a následne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky muselo takúto právnu úpravu zo zákona vypustiť.
Rovnako sa nezavádza fikcia stavebného povolenia pri nekonaní stavebného úradu, nie je žiaden dôvod takouto fikciou nahrádzať rôzne dôležité súhlasy, napríklad orgánov ochrany prírody.
Prichádzajú nám pripomienky od odborníkov, aspoň od tých, ktorých môžeme považovať za nezávislých, a to, že aj pre odborníkov z oblasti stavebného práva je tento návrh zákona nezrozumiteľný, nejasný a prakticky nevykonateľný alebo vykonateľný len s veľmi vážnymi aplikačnými problémami.
Zákon obsahuje veľké množstvo nelogických a neaplikovateľných postupov, je v ňom množstvo chýb, je poznačený expresne zrýchlenou prípravou a krížovým akceptovaním pripomienok rôznych rezortov, ktoré viedli k jeho pomerne chaotickej štruktúre a k nevykonateľnosti a zároveň opakovane sa menili už raz akceptované pripomienky, ktoré boli nahrádzané novými pripomienkami iného rezortu.
Ako som už uviedol, týmto zákonom budú dotknuté desiatky iných súvisiacich zákonov, čiže okolo 50 zákonov, no zoznam ešte nie je celkom konečný, pretože podľa informácií, ktoré mám, bol len prevzatý z úpravy stavebného zákona z roku 2019. Bez presnej vedomosti o tom, aké všetky zákony budú musieť byť zmenené a o aké zmeny presne pôjde, je prakticky nemožné zaručiť vykonateľnosť tohto zákona. Už dnes hlásia rôzne rezorty nesúhlas s úpravou zákonových gescií v zmysle požiadaviek navrhovaného zákona.
Ďalším problémom je koniec nezávislosti pri odvolaní v stavebnom konaní. Centrálny stavebný úrad má byť odvolacím orgánom pre vlastné detašované stavebné úrady. Tým nie je zabezpečená prakticky žiadna nezávislosť. V odvolaní bude centrálny úrad rozhodovať o napadnutom rozhodnutí ako keby sám sebe, čo zase môže nahrávať vplyvným investorom a developerom.
Ďalším problémom je vzdialenie služby občanom v tejto oblasti. Určite sme zaregistrovali, aké znepokojenie vyvolali návrhy na zrušenie niekoľkých súdov na Slovensku. A teraz si povedzme, koľkokrát za život potrebuje ísť človek na súd a koľkokrát rieši služby stavebného úradu. Bežný občan oveľa častejšie potrebuje riešiť rôzne stavebné úrady, ohlášky či povolenia na stavebnom úrade ako návštevy súdu.
Dnes máme približne vyše 1 100 stavebných úradov. Nový stavebný zákon ich navrhuje všetky zrušiť a ako náhradu zriadiť 8 - slovom osem - nových stavebných úradov v krajských mestách, takže napríklad pre celé východné Slovensko by sme mali dva stavebné úrady: v Košiciach a v Prešove. Toto významné zhoršenie dostupnosti služby bude o to vypuklejšie, že občan bude mať súčasne veľmi obmedzené možnosti zapojiť sa do konaní, nebude mať na rozdiel od v súčasnosti volených starostov dosah ani na obsadenie postu centralizovanej moci v stavebnom konaní na vedúceho prednostu centrálneho stavebného úradu. Uvedená kombinácia v skutočnosti nevyhnutne asi vyústi do pocitu krivdy a presvedčenia, že takto si to občania nepredstavovali.
Za veľmi rizikové možno považovať aj to, že niektoré veľmi dôležité veci ponecháva návrh na doriešenie v následných vyhláškach. Považujem to za veľmi rizikové, keďže na tieto vyhlášky už potom tento parlament nebude mať žiadny dosah a minimálny dosah na nich bude mať vláda. Vyhlášky budú rozhodovať o takých dôležitých veciach, napríklad ako sú administratívne poplatky za stavebné konanie. Pripomínam len, že v pôvodnom návrhu bolo dokonca navrhované, že to má riešiť súkromná spoločnosť, a tá mala inkasovať až 8 % z nákladov investície, čo pri dome v hodnote napríklad 200-tisíc predstavuje sumu, by predstavovalo sumu 16-tisíc.
Pokiaľ ide o výstavbu drobných stavieb bez povolenia, tá navrhovaná kategorizácia stavieb na drobné, jednoduché a ďalej, je veľmi ťažko prijateľná, keď si predstavíme, čo by to mohlo v praxi spôsobovať. Ako príklad možno uviesť, že za drobnú stavbu, na ktorú napríklad by nemalo byť potrebné žiadne povolenie, postačuje ohlásenie, sa označuje napríklad horská útulňa, mobilný dom alebo dom na strome, a to bez akéhokoľvek obmedzenia rozmerov. Takisto by bolo možné postaviť bez povolenia napríklad dvojpodlažnú stavbu pre poľnohospodárske a poľovnícke účely s pôdorysom do 50 m2, žumpu či bilbord o veľkosti do 20 m2.
Naopak, medzi jednoduché stavby je zaradená napríklad aj rekonštrukcia železničnej trate, alebo modernizácia cesty I. triedy a je povoľovaná v jednostupňovom konaní rovnako ako napríklad rodinný dom. Jedná sa pritom o zložité líniové stavby, ktoré obsahujú stovky stavebných objektov a vyžadujú znalosti rôznych expertov. Súčasne zákon hovorí, že zhotovenie jednoduchej stavby a drobnej stavby môže sám pre seba zabezpečiť svojpomocou aj stavebník, ktorý nemá oprávnenie na zhotovenie stavieb. To platí aj pre zmeny a odstránenie.
Ďalším problémom v navrhovanom zákone je otázka účasti verejnosti. Návrh zákona, tak ako je predložený, je v rozpore s platnými medzinárodnými dohovormi, napríklad Aarhuský dohovor, pretože obmedzuje účasť verejnosti len na konanie o stavebnom zámere. To by ešte bolo v poriadku, ak by však zákon neumožňoval následné zmeny projektu. Tieto zmeny sú však možné až do kolaudácie a nejedná sa pritom o zanedbateľné zmeny.
Tento návrh je teda v rozpore s ustanoveniami smernice EIA, ako aj Aarhuského dohovoru, ktoré vyžadujú účasť verejnosti pri každej etape konania , ktoré môže mať vplyv na životné prostredie. V prípade, že prijmeme takýto návrh, budeme prakticky s istotou čeliť aj infringement zo strany Európskej komisie.
Pokiaľ ide o informačný systém, celý systém má fungovať v tzv. informačnom systéme Urbion, do ktorého má investor prispievať určitým percentom z investičných nákladov stavby. Tento systém dnes však nemá ani rámcovú podobu, nie je dnes jasné, kto ho pripraví, kto ho bude vyzerať, ako bude fungovať a za aké náklady. Zákon nijakým spôsobom nerieši proces povoľovania stavieb v prípade, že informačný systém nebude existovať alebo nebude funkčný.
Ďalšia otázka špecializovaných, špeciálnych stavebných úradov. Dovolil by som si odcitovať zo stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorý je ako vedecko-výskumná inštitúcia jediným úradom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, aktuálne znenie navrhovanej úpravy je, že špeciálnym stavebným úradom okrem, popri iných špeciálnych stavebných úradoch by mal byť podľa písmena § 65 ods. 1 písm. f), by mal byť aj krajský pamiatkový úrad v prvom stupni a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v druhom stupni pre stavby, ktoré sú národné kultúrne pamiatky, stavby v pamiatkovej rezervácii a pre stavby nachádzajúce sa na území zapísanom do zoznamu Svetového dedičstva za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve s výnimkou niektorých špeciálnych stavieb.
Ďakujem za pozornosť a z vyššie uvedených dôvodov navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2022 10:06 - 10:07 hod.

Jaromír Šíbl
Pán poslanec Muňko, ten generálny prokurátor, samozrejme, to bolo len také prirovnanie. Chcel som tým naznačiť, že naozaj predseda novovytvoreného centrálneho úradu bude menovaný vládou na päť rokov, čiže nebude volený a bude prakticky neodvolateľný počas toho obdobia alebo len veľmi ťažko odvolateľný. Takže sú tam isté paralely so súčasnou pozíciou generálneho prokurátora. Len toľko.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 8.2.2022 9:43 - 9:45 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, zákon, ktorý máme pred sebou, podľa môjho názoru, to nie naozaj nie je zákon pre občanov, to je zákon pre developerov a, žiaľ, musím skonštatovať, že aspoň v mojom okruhu, viete, že som z Bratislavy, developer to je jedna z tých najhorších nadávok, čo môžete niekomu povedať. Ja, samozrejme, pripúšťam, že určite možno sú aj slušní a seriózni developeri, ale ja za celý svoj praktický život som sa s takými nestretol, takže by som poprosil, pokiaľ počúvajú, alebo pokiaľ takých poznáte, nech sa mi hlásia, ja sa každému osobitne verejne ospravedlním, ale naozaj väčšinu svojho odborného života sa snažím bojovať za ochranu prírody. S tým súvisí, samozrejme, aj územné plánovanie a väčšinou tí najhorší a najväčší nepriatelia, ktorí stáli na druhej strane proti tej ochrane prírody a proti verejnému záujmu, mali spoločný názov developeri, aspoň tak sme ich volali. Takže predkladaný zákon o územnom plánovaní má z môjho pohľadu viacero závažných nedostatkov. Pre krátkosť času vás tu nemienim naozaj nejako dlho zdržiavať, obmedzím sa len na stručné okomentovanie tých najzávažnejších.
Jedným z prvých nedostatkov závažných je, že na rozdiel od súčasného stavu zákona, ktorý v žiadnom prípade neobhajujem, súhlasím so všetkými, ktorí tu vraveli, že súčasnú stavebnú legislatívu treba zmeniť k lepšiemu, ale asi nie takýmto spôsobom, ako tu máme predložené. Takže podľa, na rozdiel od súčasného stavu po novom, v novom návrhu zákona obce už nebudú mať posledné slovo pri vyjadrení sa k súladu s územným plánom. No, tak to zatiaľ, tak to zatiaľ vyzerá podľa toho, čo sa mi podarilo naštudovať, takže posledné slovo bude mať centrálny novovytvorený úrad, ktorého predseda bude menovaný vládou na päť rokov a ktorý bude prakticky neodvolateľný, podobne ako je dnes prakticky neodvolateľný generálny prokurátor. Teda ak by sme použili túto paralelu s generálnym prokurátorom, tak zavádzame akýsi § 363 pre oblasť stavebnej činnosti a zavádzame nový úrad, ktorý môžme pracovne pomenovať úrad generálneho stavebného prokurátora.
V § 24 zákona o územnom plánovaní sa ustanovuje, akým spôsobom dáva obec záväzné stanovisko k plánovanej výstavbe a na konci § 24 v ods. 10 sa skrýva ten povestný trójsky kôň, podľa § 24 ods. 10 citujem: "Ak úrad zistí, že záväzné stanovisko bolo vydané v rozpore s ustanoveniami ods. 2 až 7, upozorní na to orgán územného plánovania, ktorý záväzné stanovisko vydal, a do 21 dní od upozornenia vydá nové záväzné stanovisko, ktorým nahradí rozporné záväzné stanovisko orgánu územného plánovania. Súčasne upovedomí stavebníka, alebo stavebný úrad, ktorý podal podnet."
Ak to preložíme do zrozumiteľnejšej reči, tak inými slovami, pokiaľ novovzniknutý centrálny úrad s neodvolateľným predsedom na obdobie piatich rokov vyhodnotí, že sa mu záväzné stanovisko obce nepozdáva, tak vydá nové záväzné stanovisko, ktoré vlastne prebije to pôvodné a voči tomuto novému stanovisku úradu neexistujú opravné prostriedky s výnimkou súdu. Avšak ani v prípade, že by, viete, ako u nás dlho trvajú tie súdne konania, že by obec vyhrala súd, nemôže odstrániť stavby, ktoré by boli postavené na základe záväzného stanoviska úradu. Čiže týmto sa radikálne zasiahne do kompetencie obcí a definitívna neprebiteľná kompetencia a posledné slovo pri výstavbe vloží do rúk nevolenému a neodvolateľnému predsedovi úradu.
Druhým takým závažným nedostatkom zákona je spôsob, akým sa vysporadúva so stavebnou uzáverou. Inštitút stavebnej uzávery sa podľa nového návrhu zákona stáva prakticky nepoužiteľný, pretože obec síce bude mať možnosť na dva roky, čo tí, čo ste niekedy niečo takéto riešili, viete, že to je zúfalo málo, ale dobre, na dva roky bude mať možnosť vyhlásiť územnú stavebnú uzáveru, avšak súčasne zákon dodáva, že v takomto prípade musí majiteľa pozemku finančne kompenzovať. Tak naozaj by som rád videl, ktorá obec bude riskovať bankrot a následnú nútenú správu a využívať inštitút stavebnej uzávery potom.
No pre prípad, že by obec predsa len z nejakých kritických dôvodov využila túto možnosť vyhlásiť stavebnú uzáveru, tak opäť sa tu objavuje tá postava vedúceho nového stavebného úradu, ktorého sme pracovne nazvali stavebný generálny prokurátor, ktorý bude rozhodovať aj o odvolaní voči stavebnej uzávere. Čiže kruh sa opäť uzatvára a naozaj tento inštitút sa prakticky znefunkčňuje, inštitút stavebnej uzávery.
Ďalším nedostatkom, keďže okrem iného by som mal hájiť záujmy aj regiónu, v ktorom pôsobím. Pre Bratislavu a pre Košice zavádzame tento nový pojem "metropolitný územný plán". Čo to vlastne znamená? Ak to správne čítam, znamená to, že tak Bratislava, ako aj Košice budú mať akýsi svoj vlastný funkčný región, ktorý v prípade Bratislavy môže siahať napríklad od Bratislavy až po Pezinok, možno po Senec, možno po Malacky, možno po Senicu. Neviem, nie je to tam presne definované.
V prípade Košíc možno po Kysak alebo ešte ďalej. V tomto území budú mať tieto mestá kompetencie regionálneho úradu a budú určovať územný rozvoj v celom regióne.
Tak ako pri iných ustanoveniach zákona, aj tu vlastne zohráva významnú úlohu ten nový úrad neodvolateľného generálneho stavebného prokurátora, ktorý určí všeobecne záväzným predpisom, ktoré katastre budú do metropoly Bratislavy a metropoly Košíc patriť a nemusí pritom brať to úvahy žiadny názor alebo výhrady dotknutých samospráv. Zdá sa, že je tak porušené základné právo samospráv na zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj. Aká je istota pri tom, že mesto Bratislava alebo mesto Košice bude rešpektovať názor jednotlivých obcí, či chcú, alebo nechcú patriť do tohto funkčného regiónu?
Ďalšou, ďalším takým závažným nedostatkom predkladaného návrhu je, že z územného plánu sa v podstate v prospech investorov alebo developerov, ako ich nazývame tu v Bratislave a okolí, stáva trhací kalendár.
V súčasnosti tou pevnou rukou, ktorá drží územný plán a do značnej miery znemožňuje robiť ľubovoľné zmeny územného plánu, je práve to spomínané zadanie územného plánu. Obstaráva sa a schvaľuje pred vytvorením územného plánu a zaručuje do značnej miery stabilný rámec aj pre všetky nasledujúce prípadné zmeny a doplnky, aby sa napríklad nestalo, že z plánovanej plochy určenej pre obytnú zónu, ktorú máte vedľa vášho domu, sa nestane zajtra napríklad priemyselná zóna alebo nejaká iná zóna, ktorá, z ktorej tam nebudete veľmi nadšený, keď vám tam vyrastie zo dňa na deň. Aj túto prekážku pre developerov však nový zákon prakticky odbúral. Inštitút zadania rámcového a východiskového podkladu pre územný plán sa z návrhu zákona celkom vytratil. Zostalo len pomenovanie zadania, ktoré však nenapĺňa ten istý obsah. Navyše nový návrh zákona na rozdiel od súčasného znenia umožňuje robiť zmeny územného plánu každému investorovi. Stačí mať záujem v území a mať vlastnícke alebo iné právo k pozemku.
Investor tak môže po súhlase starostu pripraviť zmenu územného plánu a predložiť tieto zmeny alebo zmenu obecnému zastupiteľstvu na schválenie. Môže sa potom tak stať, že poslanci dostanú za rok napríklad aj sto, aj viac pripravovaných zmien územného plánu na schválenie. V tomto smere obmedzenie pre investorov nie je prakticky žiadne. No a aby toho nebolo málo, tak ak poslanci do štyroch mesiacov tie zmeny predložené investorom neprerokujú, tak obec ešte dostane pokutu.
Ďalším z tých závažnejších nedostatkov je, že investor bude mať právo robiť zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie kedykoľvek. Naproti tomu obec len za presne vymedzených podmienok. Občan môže všetko, čo mu zákon nezakazuje. Naopak, úradník len to, čo mu zákon dovolí. Je preto ťažko pochopiteľné, že nový zákon dáva v rámci prípravy územného plánu ďaleko väčšie možnosti investorom ako obciam. Investor môže pripravovať zmeny územného plánu kedykoľvek, obec len za explicitne vymenovaných podmienok. Citujem z návrhu § 27 ods. 2.: "Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem v území a má vlastnícke právo alebo iné právo k pozemku na území alebo môže mať iné právo k pozemkom na území za predpokladu splnenia týchto podmienok podľa osobitných predpisov môže zabezpečiť obstaranie zmien a doplnkov."
§ 27 ods. 3.: "Orgán územného plánovania, teda obec, môže podľa tohoto paragrafu obstarať nový územný plán alebo zmeny a doplnky len v týchto prípadoch:
a) na základe správy o stave územnoplánovacej dokumentácie,
b) z dôvodu potreby zosúladenia so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa,
c) ak došlo k zásadným zmenám v území pôsobením prírodných zmien.
A to by tak asi bolo na úvod všetko z mojej strany. Preto aj z dôvodov množstva negatívnych stanovísk, ktoré dostávame či už od obcí, od občanov alebo od odborných organizácií a štátnych inštitúcií, navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2022 9:28 - 9:29 hod.

Jaromír Šíbl
Pán poslanec Borguľa, no ja keď som vás počúval, ja som mal pocit, že hovoríte o nejakom inom zákone, ako tu máme pred sebou. Ale dobre neberem vám právo na váš názor. Podľa môjho názoru tento zákon, jeho hlavných cieľom je uľahčiť život a výstavbu developerom a pre radových občanov to nejako veľmi neuľahčuje, skôr naopak. Takže beriem tento váš názor, vnímam to, koho záujmy zastávate v tomto parlamente a viac poviem vo svojom riadnom vystúpení.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.12.2021 22:21 - 22:25 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, sľubujem, že budem vzhľadom na pokročilú hodinu (ruch v sále, zaznievanie gongu) stručný, obmedzím sa na niekoľko poznámok.
Mňa osobne veľmi teší, že ochrana prírody, tá skutočná ochrana prírody v tomto parlamente, sa jej dostalo takej pozornosti, akej, trúfam si povedať, ešte v histórii tohoto parlamentu sa tak intenzívne, tak dlho a tak búrlivo o ochrane prírody nediskutovalo. To vnímam naozaj ako pozitívum.
Na druhej strane mi je trochu ľúto, že tí, čo najviac vykrikujú a strašia nás tu, že aké katastrofické dôsledky pre Slovensko, slovenský vidiek, slovenskú prírodu spôsobí táto vcelku nevinná reforma, lebo touto reformou vlastne len posúvame správu štátnych pozemkov tam, kde vo väčšine civilizovaných krajín v Európe a vo svete je, to znamená na organizáciu, ktorá je na tento účel explicitne zriadená, a tou je správa národného parku. Takže nič také hrozné, negatívne by sa nemalo stať. Ale mňa najviac fascinuje, že proti tejto reforme najviac vystupujú na, až na niekoľko výnimiek kolegovia z opozície, ktorým chýbajú elementárne poznatky či už zo zoológie, botaniky, ekológie, biológie, nehovorím už ani o ochrane prírody.
Takže ja budem veľmi rád, nebudem teraz s nimi polemizovať, ale budem veľmi rád, keď o týchto otázkach – či už na pôde parlamentu, alebo mimo neho – budeme sa ďalej baviť, a kolegov by som poprosil, aby aspoň tie základné vedomosti z oblasti ochrany prírody, z oblasti legislatívy, či už sú to smernice Európskej únie, alebo je to národná legislatíva, zákon o ochrane prírody č. 543/2002 a nadväzujúce právne predpisy, keby si ich doplnili, aby naozaj tá diskusia mohla prebiehať na potrebnej odbornej úrovni.
A možno jeden konkrétny príklad. Pán Štefan Kuffa, pán poslanec tu spomínal, že aké je to hrozné, keď ľudia z Bratislavy a zo západného Slovenska sa chodia rekreovať na východné Slovensko a že tam z toho chceme spraviť nejaký skanzen. Tak v skutočnosti je to takmer presne naopak a môžem vám zodpovedne povedať, keďže som bol pri tom, a venujem sa tej problematike dlhé desaťročia, tak Bratislava svoj národný park už má. Jediný problém, že to nie je oficiálny národný park, volá sa to Mestské lesy v Bratislave. Ale na území Mestských lesov v Bratislave tu, to sú lesy nás Bratislavčanov, máme na ploche približne 3 200 hektárov 54 % v bezzásahovom režime. A všetci sú, čuduj sa svete, spokojní. Tu naozaj sme dali (zaznievanie gongu) na prvé miesto, pred ťažbu sme dali ochranu prírody a rekreáciu, ale máme tu aj lesníkov, máte tu aj drevorubačov, máme tu, samozrejme, rekreantov, desaťtisíce ľudí sa sem chodia rekreovať, a máme tu aj ochranu prírody. A tento model, si myslím, že môže fungovať úspešne v ktoromkoľvek národnom parku a určite bude fungovať lepšie, keď správa národného parku bude mať možnosť spravovať aspoň štátne pozemky na svojom území.
Takže je to presne naopak, pán Štefan Kuffa. Ľudia z celého Slovenska chodia do Bratislavy a sú veľmi prekvapení, keď prichádzajú z takých odľahlých regiónov a myslia si, že v Bratislave žiadne lesy nie sú, a pritom naše lesy sú naozaj jedny z najkvalitnejších na Slovensku, pokiaľ ide o všetky parametre, či už to hodnotím z hľadiska lesníctva alebo ochrany prírody.
Takže verím, že aj tento úspešný model uplatníme po schválení tejto reformy aj v ostatných národných parkoch – v tých oficiálnych – na Slovensku a verím, že túto navrhovanú reformu dnes schválime.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14.12.2021 14:36 - 14:39 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada uznesením č. 1186 z 10. decembra 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 813, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 423 zo 14. decembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 275 z 10. decembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 179 z 10. decembra 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 180 zo dňa 14. decembra 2021.
V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10.12.2021 16:30 - 16:31 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 813). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10.12.2021 15:52 - 15:54 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 842 z 9. decembra 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 812), na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania schôdze Národnej rady o tomto návrhu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 66. schôdzi a uznesením č. 177 zo dňa 9. decembra 2021 odporučil Národnej rade schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2021 15:27 - 15:28 hod.

Jaromír Šíbl Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som sa len poďakovať pánovi ministrovi a kolegyniam a kolegom priamo z ministerstva životného prostredia, ako aj z rezortných inštitúcií, a to najmä zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ktorí sa podieľali na príprave tohoto návrhu zákona a vďaka ktorým ho, verím, dnes budeme môcť schváliť.
Týmto sa zaradíme medzi tie civilizovanejšie krajiny Európy, kde naozaj zabezpečenie ochrany kriticky ohrozených živočíchov, či už živých, mŕtvych alebo časti ich tiel bude na primeranej úrovni.
Ďakujem.
Skryt prepis