Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, asi si nebudeme musieť sa prehovárať jeden druhého, aký je význam ekologickej poľnohospodárskej výroby. Ja si pomôžem trošku takou citáciou z oficiálnych európskych materiálov, kde sa píše, že: „Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje metódu poľnohospodárstva, ktorá si kladie za cieľ vyrábať potraviny s použitím prírodných látok a postupov. Ekologické...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, asi si nebudeme musieť sa prehovárať jeden druhého, aký je význam ekologickej poľnohospodárskej výroby. Ja si pomôžem trošku takou citáciou z oficiálnych európskych materiálov, kde sa píše, že: „Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje metódu poľnohospodárstva, ktorá si kladie za cieľ vyrábať potraviny s použitím prírodných látok a postupov. Ekologické poľnohospodárstvo má obvykle obmedzený vplyv na životné prostredie, keďže podporuje zodpovedné využívanie energie a prírodných zdrojov, zachovanie biodiverzity, zachovanie ekologickej rovnováhy v regiónoch, zúrodňovanie pôdy, zachovanie kvality vody a zvyšuje životný štandard, zvyšuje štandard životných podmienok zvierat od poľnohospodárov.“ To je asi to, čo všetci očakávame od správne nastaveného poľnohospodárstva.
V dnešnom druhom čítaní je zákon, ktorý môžme považovať momentálne, v septembri 2020, za najdôležitejší zákon ministerstva pôdohospodárstva. Jedná sa o implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 848/2018 o ekologickej výrobe a označovaní produktov. Ak by sme to správne chceli označovať, tie výrobky, lebo teraz budú tie výrobky označované s logami, s názvami a tak ďalej. Taký normálny ľudský názor a hlavne u ľudí, ktorí sú z dedín, ktorí poznajú štandardnú alebo klasickú, alebo tradičnú poľnohospodársku výboru, tak skôr by sme mali označovať ten zbytok výrobkov ako neekologický a tie normálne by sme mali, vlastne nemali označovať nijako, pretože tie normálne potraviny, to, ako sa vyrábali v minulosti, nemalo značku ekológie, ale boli ekologické.
Bohužiaľ, intenzívna poľnohospodárska výroba a ekonomika v poľnohospodárstve nám priniesla veľmi veľa nových postupov a z potravinárstva sa stala priemyselná výroba. Preto ja plne podporujem tento zákon a budem plne podporovať všetky opatrenia na zvýšenie podielu ekologickej produkcie na Slovensku.
Čo sa týka, čo sa týka samotnej ekológie, len pre vašu informáciu, tak ako to spomínala predo mnou pani poslankyňa Halgašová, na Slovensku máme 859 subjektov zaoberajúcich sa ekologickou výrobou a momentálne pôsobíme ako v ekológii na úrovni 196-tisíc hektárov.
Sme v novom programovacom období a pravdepodobne záver, záver podmienok spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2021 až ´27 bude zvýšiť tento podiel na 25 %. Pre Slovensko to znamená, že z terajších takmer 200-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy v ekológii zvýšime náš podiel na
500-tisíc. Päťstotisíc hektárov pri našej štruktúre vidieka, pri našom rozdrobení pozemkov, zložitých vlastníckych vzťahoch je veľká úloha, ktorá, si myslím, že dá sa zvládnuť, avšak bude prinášať strašne veľa opatrení, strašne veľa peňazí hlavne z hľadiska usporiadania pozemkových vzťahov, pretože dnes ekologická výroba sa vyrába v ekologických podnikoch, ktoré sú stopercentne ekologické. Nemáme rozdelené podniky, že časť je ekologická a časť je neekologická.
Ak porovnáme s ostatnými štátmi tú situáciu v ekológii, tak tá je asi nasledovná. Slovensko je na úrovni zhruba 9-10 % v ekológii. Rakúsko, ktoré obdivujeme, keď prechádzame cez Rakúsko, má 25. Čiže pokiaľ si zoberieme stav Rakúska a budúcnosť Slovenska v roku 2027, tak mali by sme ekologicky vyzerať tak ako náš južný sused. Podobne je na tom Estónsko a Švédsko, ktoré má 20 % ekológie. Avšak aj ostatné štáty – Taliansko, Česko, Lotyšsko – už sú dnes na úrovni 15 %. My so svojimi 9 % máme pred sebou veľkú výzvu. Preto by sme tú implementáciu nariadenia a legislatív ekologickej výroby mali podmieniť možnosťami a podmienkami, v ktorých sa nachádzame.
Ja som pripravil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý si dovolím teraz predložiť v tlači 138, kde navrhujem štyri zásadné zmeny zákona o ekologickej výrobe.
Odôvodnenie prvých dvoch zmien je v tom, že v pôvodnom návrhu bola povinnosť predkladať nájomné zmluvy, čo zvyšuje, veľmi zvyšuje administratívnu záťaž, pretože vieme, že dnes, pri dnešnom usporiadaní vlastníckych a nájomných vzťahov asi ťažko nájdeme podnik, ktorý má stopercentne všetku plochu, ktorú obhospodaruje, aby ju mal v stave, kde by vedel dokladovať užívateľské práva. Pokiaľ to nezmeníme, tak v praxi by to znamenalo to, že máte hektár pôdy, stredom ide nejaký pás pätnásťmetrový, ktorý nie je v ekológii, vy ten pätnásťmetrový pás neviete ošetrovať ekologickými postupmi, ale, čo je horšie, úroda z tohoto pásu musí byť samostatne skladovaná, samostatne zberaná, samostatne evidovaná, čo vlastne prinesie obrovský problém, hlavne technický, pritom tá pôda je rovnako kvalitná a patrí do ekologickej produkcie ako ten vedľajší pás.
Preto, preto navrhujem, aby v § 6 ods. 3 sa vypustila veta: „Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom chce vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu, prílohou žiadosti o vykonanie výstupného poverenia je nájomná zmluva, iná obdobná zmluva alebo iná listina oprávňujúca žiadateľa obhospodarovať tento pozemok.“ Túto vetu by sme vypustili.
A v § 6 ods. 4 sa na konci prvej vety za bodkočiarkou nachádza bodka a vypúšťajú sa slová: „ak žiadateľ nie je vlastníkom tohto pozemku, prílohou žiadosti o vykonanie vstupného preverenia je nájomná zmluva, iná obdobná zmluva, iná listina alebo písomný súhlas vlastníka pozemku alebo užívateľa pozemku oprávňujúci žiadateľa vykonať na tomto pozemku zber voľne rastúcich rastlín a ich častí“.
To znamená tie doklady a zmluvy inšpekčnej organizácie, ktoré budú zriadené v zmysle tohto zákona, vlastník predloží, avšak nebude to dôvodom k tomu, pokiaľ na nejakú časť pozemku nemá užívací vzťah, aby nemohol vykonávať ekologickú, ekologickú výrobu.
Ďalšia zmena sa týka § 18 ods. 8, kde sa hovorí o uložení pokuty, ale chýba nám tam jedno slovíčko, ktoré definuje, na základe ktorom sa tie pokuty budú uplatňovať, a to je správny poriadok. Čiže vložili sme tam slovo „správny poriadok“, čiže to konanie v rámci pokút sa bude, sa bude riešiť legislatívou v správnom poriadku, to znamená, ten, ktorý bude pokutovaný, môže podať odvolanie, vysvetlenie a tak ďalej, tak ako to ukladá legislatíva o správnom konaní.
Ďalšou zmenou, dosť podstatnou, je to, že navrhujeme vypustiť dvojité trestanie, pôvodne uvedené v odseku 2 a 3 kontrolného ústavu, pretože takto uložená pokuta jednak že by zvýšila pokutovanie, to je jedna stránka veci, ale mám silné podozrenie, že dvojnásobné zvyšovanie pokút pri veľkom rozptyle finančnom vytvára priestor na korupciu. Druhá vec, už v návrhu, návrhu, pozmeňovacom návrhu, ktorý priniesla pani poslankyňa Halgašová, je zvyšovanie pokút, takže považujem ďalšie zvyšovanie pokút za, za neúmerné, pričom pokuta by mala byť splatná do 30 dní.
Tento pozmeňujúci návrh vlastne smeruje, smeruje k tomu a má v záujemcoch o poľnohospodársku produkciu vyvolať pocit, že nebude trestaný za to, že robí ekológiu, a že mu pomáhame k tomu, aby tú ekológiu produkoval. A hlavne to, aby sme naplnili naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii, to znamená zvýšiť ekologickú poľnohospodársku výrobu na úroveň 25 %. A o tento pozmeňujúci návrh chcem poprosiť o vašu podporu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
