Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, včera sme vo výbore Národnej rady prerokovali Správu o príprave legislatívnych opatrení na zmierňovanie klimatickej zmeny klímy aj dopadov v Slovenskej republike. Tejto témy sme sa venovali aj dnes a hneď na úvod chcem zareagovať na vašu poznámku, pán minister, kedy ste, ste vyjadril, vyjadril takú požiadavku alebo myšlienku, aby sa táto petícia prejednala aj v Národnej rade. My sme to dnes prejednávali na výbore s tým, že bude to predmetom ďalších možno rokovaní alebo dohôd na koaličnej rade.
Prvú časť odporúčania Národná rada prijala, dala tomu číslo tlače, čo sa deje práve teraz, a uvidíme potom ďalej, ale si myslím, že petícia by sa kľudne mohla prejednať aj v Národnej rade.
Čo sa týka samotnej správy, ja som ju včera kolegom vo výbore odporučil, aby si ju každý dobre naštudoval a odložil, pretože to je materiál, ktorý veľmi dobre sumarizuje situáciu v oblasti klímy, emisií, spotreby, medzinárodných, vnútroštátnych dohôd, záväzkov Slovenskej republiky. Ozaj je to materiál, ktorý je dobre spracovaný. Z môjho pohľadu je viac technický a je viac zameraný na znižovanie tvorby emisných plynov vrátane CO2 alebo obmedzenie tvorby emisných plynov. Ja som to aj včera pánovi štátnemu tajomníkovi povedal, že to, čo mi trošku tam chýba, je, je to, že sa menej materiál zaoberá spotrebou emisných plynov a hlavne CO2 a trošku je tam opomenutý najdôležitejší rezort a najdôležitejšia oblasť a to je pôdohospodárstvo.
Môj názor aj po skúsenostiach, ktoré nám ukázal COVID za posledné, za posledné mesiace, je ten, že zabúdame na jedno, že sústreďujeme sa v plnej miere iba na produkciu emisných plynov, ale vôbec neberieme do úvahy oblasť spotreby týchto emisných plynov a hlavne CO2. Pokiaľ si zoberiete štatistiky a čísla o obsahu CO2 v ovzduší, ktoré pravidelne vychádzajú v rôznych denníkoch, pri niekoľkopercentnom poklese ekonomiky v rámci v podstate celého sveta, niekde 7, niekde som čítal až 20 %, je zaujímavá skutočnosť, že obsah CO2 sa nám neznížil. Práve naopak, sa zvyšuje, to znamená, že musíme hľadať, hľadať ten mechanizmus na zníženie CO2 niekde inde a to niekde inde je v jeho spotrebe.
Odporúčanie Európskej komisie k strategickému plánu, ktoré boli zverejnené 18. 12., nás upozorňuje, že Slovenská republika by sa mala zamerať na pokles emisií skleníkových plynov, sú v súlade s ambicióznymi cieľmi Európskej únie, avšak mali by sme sa zamerať ako Slovensko na sekvestráciu uhlíka do pôdy, sekvestrácia uhlíka do lesov a obnovy zásob uhlíka, ako sú napríklad špeciálne druhy pôd a to sú rašeliniská.
To, že v Európskej únii sa od roku 1990 podarilo strašne veľa v oblasti, v tejto oblasti, svedčia štatistiky, pretože napríklad emisia amoniaku sa od roku 1990 znížila o, o 26 % v Európskej únii, dokonca odhadovaná vodná erózia pôdy sa za posledných desať rokov znížila o takmer 10 % a v prípade ornej pôdy o 20 %. Iná situácia je v takzvaných nových štátoch Európskej únie a v roku 2014 vyšiel veľmi zaujímavý materiál jedného profesora v Poľsku, ktorého osobne poznám a rokovali sme niekoľkokrát o tom, ktorý zverejnil skutočnosť alebo informáciu, že za desať rokov v Poľsku a v niektorých štátoch Európskej únie sa znížil obsah humusu v pôde až o 40 %. Ten humus nie je len niečo, niečo čierne, čo nám vlastne je nejakým zdrojom úrodnosti pôdy, ten humus má svoje zloženie. A pokiaľ si zoberieme, že organická zložka pôdy, tých pár centimetrov na vrchu, vďaka čomu žijeme, vďaka čomu sa tvoria potraviny, je z 85 % tvorená z humusu a 85 % humusu sú humáty a humáty obsahujú okolo 50, 55 % organického uhlíka a tým, že nám klesá obsah humusu, tak ten uhlík, on sa nerozpustil, on nám neodišiel do spodných vôd, ten uhlík odišiel niekde, kde sme nechceli, a ten išiel do ovzdušia.
Keď si spomenieme na základnú školu, pre niekoho dávno, pre niekoho iba nedávno, tak nás učili jednoduchú, jednoduchú rovnicu. Šesť molekúl vodíka plus šesť molekúl CO2 nám vzniká sacharidy a uvoľňuje sa kyslík. Základná rovnica, vďaka ktorej žijeme. Pokiaľ by nebola fotosyntéza, nebol by ani život na Zemi a bez fotosyntézy a fotosyntéza je považovaná za základný nástroj regulácie obsahu kyslíka v ovzduší, ale aj dusíka. Lenže na to, aby sme mohli tú, aby tá fotosyntéza mohla, mohla sa realizovať, respektíve aby, aby takto fungovala, ako som teraz popísal v tom chemickom vzorci, potrebujeme dve základné veci, a to je CO2, tá nenávidená CO2, na ktorú každý nadáva, ale potrebujeme aj vodu, a to je to, o ktorú za chvíľočku budeme prosiť.
Čiže pokiaľ chceme my znižovať emisie, hlavne CO2, musíme mať dostatok vody. Preto aj očakávam a aj teraz v pláne obnovy, ktorý teraz je takou témou v spoločnosti, že sa tie vodozádržné opatrenia objavia.
Ja by som prosil, prosil by som pána ministra, ale aj vládu, aby ozaj zvážili a urobili všetko pre to, aby sa našlo dostatočné množstvo zdrojov finančných, aby sa mohli realizovať aspoň tie základné vodozádržné opatrenia, a tým je zachytávanie vody v prírode v mieste jej dopadu. To je základ, bez toho nebudeme mať hory, nebudeme mať lesy, v podstate všetku vodu pošleme niekde ďaleko, tisíce kilometrov, čo sa týka Slovenska, asi do Čierneho mora.
Ak bude dosť vody, bude fotosyntéza, ak bude fotosyntéza, nebude CO2. Úplne ľahučká rovnica žiakov základnej školy.
Poľnohospodárstvo v spoločnosti má obrovský význam. Mňa strašne mrzí, že poľnohospodárstvo sa dostalo do polohy takého pomaly zaznávaného rezortu A je to nie teraz za VIII. volebného obdobie, ale je to roky a roky. Stalo sa nástrojom korupcie, vykrádavania štátnych alebo európskych peňazí, ale prestalo plniť svoj účel a cieľ hlavne pre vidiek, nielen v oblasti spoločenskej alebo sociálnej, ale v oblasti environmentálnej a klimatickej. Poľnohospodárstvo má obrovský potenciál a nezastupiteľné miesto pri znižovaní obsahu uhlíka, to znamená pri znižovaní CO2 v ovzduší. Slovensko je tak nádherná krajina nielen pohľadom, ale aj svojím, svojím zložením a štruktúrou, že existuje strašne málo na svete a je ich ozaj málo, ktoré majú tak dobré klimatické podmienky, aby sme mohli byť mekkou ekologickej produkcie, aby sme boli sebestační nie z pohľadu nejakej chemickej alebo, alebo globálnej industriálnej produkcie potravín, ale hlavne pri lokálnej produkcii potravín.
V materiáli sa objavujú dve, dva programy, ktoré, dve stratégie, ktoré niektorých rušili, ja sa im osobne aj teším, a to je stratégia „Z farmy na stôl“ a „Biodiverzita“. Samozrejme, je tu podmienka tá, že tie programy budú nastavené pre všetky štáty rovnako, že nebude jeden štát znevýhodnený pred druhým. Ale práve vďaka týmto dvom programom ozaj dokážeme urobiť to, o čo sa vlastne všetci snažíme, aby to prostredie, v ktorom žijeme, neslúžilo iba nám, či mladším, či starším, ale aj tým, ktorí po nás budú a ktorí po nás ostanú.
Poľnohospodárstvo má neskutočnú šancu a možnosti zlepšiť alebo prispieť k klimatickej zmene napríklad formou agrolesníctva. Málo sa hovorí o tom, že Slovensko má 200-tisíc hektárov bielych plôch, to sú zarastené kriaky, ktoré sa nevyužívajú, ktoré v minulosti boli pasienky, ktoré keby sa, keby sa pod minimálnym zásahom a ozaj s nie veľkými peniazmi trošku upravili, tak tých 200-tisíc hektárov nám môže vytvoriť neskutočne, neskutočné podmienky napríklad pre extenzívny chov hovädzieho dobytka a prežúvavcov ako takých.
Zaviazali sme sa v rámci, v rámci toho, že, že aj nás tlačí trošku Únia a chvalabohu, že tlačí, že zvýšime podiel ekologickej produkcie. A ja verím tomu, že 25 % ekológie bude čo najskôr, nebudeme čakať až do roku niekedy 20, 30, 2030. Keby trošku viac sme tlačili aj v poľnohospodárstve na používanie pesticídov, herbicídov a toho, čo tej pôde škodí, čo jej nepomáha, tak by sme mohli napríklad používať presné hospodárstvo. V Izraeli pestujú na piesku. Presným hospodárstvom dokážu k tým koreňom rastlín dostať také množstvo vody a také množstvo živín, aby, aby tie potraviny mohli produkovať. My nemáme piesok, my máme úradnú pôdu a stále hľadáme, hľadáme teplú vodu, pričom tu máme všetko pred sebou. Je to pod našimi nohami, je to obrovské bohatstvo a ozaj stačí len trochu, trošku rozmýšľať. Napríklad aj tým presným hospodárstvom dodávať do pôdy len toľko živín, hlavne minerálnych živín, aby sme neničili to najvzácnejšie v pôde, ktoré okrem uhlíka je, a to je živý organizmus a hlavne aby sa neničila mikrobiológia. A výsledkom toho bude jeden zázrak, ten sa volá sekvestrácia uhlíka. CO2 spolu s vodou dostaneme naspäť formou fotosyntézy do pôdy a cesta toho nenávideného uhlíka sa skončí tam, kde začala. Z pôdy cez potravinový reťazec, ovzdušie a naspäť do pôdy.
Máme na to. Sme maličká krajina, ale krásna, ja si myslím, že pokiaľ by sme trošku viac uvažovali, tak to dokážeme. Ale na to potrebujeme strašne veľa ochoty, možno trochu peňazí a nepustiť tú vodu. Myslím, že Bulhari majú vody dosť, nemusíme do Čierneho mora púšťať všetku našu vodu, nechajme si ju tu, urobme niečo. A v rámci environmentálnej oblasti s pánom ministrom riešime nejaké veci, aj čo sa týka odpadov. A keby sme len polovicu tých odpadov, za ktoré už od budúceho roka budeme platiť 800 eur za tonu, čo je 100 mil. ročne. Keby sme tú polovicu zapracovali vo forme recyklácie, tak dokážeme ušetriť až milión ton kameňa. A kameň, to nie je to ťažké, čo je pohodené na zemi, kameň to je kopec, to je les, to je hora, to sú zničené naše prírodné zdroje. To je miesto, ktoré dokáže zachytiť vodu.
Preto vás chcem poprosiť, aby ste ozaj tejto téme venovali primeranú pozornosť, aby ste nebrali to, že riešime nejakých, nejakých mladých ľudí, ktorí si urobili nejaký piár na nejakej petícii, lebo to je módne. A ja by som ozaj podporil slová pána ministra Budaja, že robme to pre naše budúce generácie, robme to pre naše deti, pre naše vnúčatá, aby raz boli na nás hrdí, aby sa raz za nás nemuseli hanbiť.
Ďakujem veľmi pekne.
