Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Je pravdou, škody poľovnou zverou, jasné, že nemôže za to SPK, ja som to spomenul na margo poľovníctva ako takého, od toho je zákon o poľovníctve a ja som presvedčený, že toto by mala byť nosná téma nového zákona o poľovníctve, škody zverou, a nie ostatné témy.
Čo sa týka, čo sa týka financovania, tak určite tak, ako to povedal aj poslanec Suja, má výhrady, ja si myslím, každý, ja nie som poľovník, takže ja sa na to pozerám trošku ináč, ale každý ten poľovník má výhrady voči SPK, má výhrady voči financovaniu, teraz je otázka tá, pokiaľ nebude povinné členstvo, tak sa nejakým spôsobom komora uzavrie, pokiaľ má komora fungovať ďalej, musí byť všetko financovanie transparentné. Aj na to, čo povedal pán poslanec Kuffa, predpokladám, že, že bude aj pozmeňujúci návrh k tomuto uzneseniu, ale my sme schválili minulý rok zákon, novelu zákona o tom, že financovanie alebo kontrola financií na SPK podlieha pod ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo financií. Legislatívne je to ošetrené. Čiže je v rukách ministra Mičovského a momentálne ministra Matoviča, aby jednoducho poslali kontrolu aj tie financie skontrolovali, a o dotáciách, to bude súčasť kontroly.
Súhlasím, nemali tam byť dotácie, pretože má to byť samofinancovateľná organizácia, uvidíme ako dopadne kontrola, myslím, že tam bude požiadavka asi do konca, do konca augusta, neviem presne ešte, ale toho roku určite prebehne kontrola aj zo strany ministerstva financií, aj zo strany ministerstva pôdohospodárstva.
Takže asi toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som len v krátkosti zhrnul, neviem, do akej miery ste si, kolegyne, kolegovia, prešli túto petíciu, o čo vlastne v tej petícii ide. A nebudem teraz, samozrejme, čítať celé znenie petície, ale tých podstatných je šesť bodov.
Ten prvý bod je – poľovníctvo bude zamerané na zachovanie, ochranu a optimálne využívanie zveri ako prírodného bohatstva. S tým sa asi všetci zhodneme, tam asi nebude žiaden problém.
Druhý bod. Poľovníctvo bude organizované formou jednotnej poľovníckej samosprávy. Tento bod je asi ten sporný, to je ten sporný, ktorý vlastne vyvolal, vyvolal v spoločnosti rôzne názory na túto organizovanosť poľovníkov, pretože je skupina, skupina poľovníkov, ktorá aj prostredníctvom niektorých poslancov Národnej rady sa snaží predložiť formou poslaneckého návrhu zákon o ukončení povinného členstva, na druhej strane je skupina poľovníkov, ktorá tvrdí, a touto petíciou to chceli preukázať, že to organizované členstvo má zmysel.
Tretí bod je efektívne financovanie poľovníctva bez nároku na verejné financie daňových poplatníkov. V tom sa asi zhodneme všetci, poľovníctvo je voľnočasová aktivita a nemali by byť zaťažení nákladmi na správu poľovní... na poľovníckych organizácií štátny rozpočet.
Štvrtým bodom je – výkon práva poľovníctva a poľovných revírov musí byť dlhodobý a stabilný a zabezpečovaný predovšetkým prostredníctvom dostatočného počtu odborne zdatných poľovníkov znalých miestnych pomerov, v ktorých sa poľovný revír nachádza. Ja si myslím, že v tomto bode sa takisto asi zhodneme.
Tu je veľmi dôležitý piaty bod. Bude efektívne fungovať poľovná stráž v boji proti environmentálnej trestnej činnosti. Vieme, že tá environmentálna trestná činnosť je stále trošku zaznávaná, braná ako nie až také veľké zlo, ale ja som rád, že konečne aj to environmentálne hľadisko sa berie do úvahy, mali sme tu veľa vystúpení aj ministra Budaja, ktorý rozprával množstvo prípadov o environmentálnej trestnej činnosti, aj ja by som osobne bol rád, pokiaľ by takáto environmentálna stráž fungovala, ktorá by chránila našu prírodu. A teraz to najpodstatnejšie, pre mňa najpodstatnejšie, a čo si myslím, že je najpodstatnejšie aj v poľovnícko... v zákone o poľovníctve, je zosúla... zosúladiť legislatívu agrorezortu a envirorezortu.
Tu sa stala taká zaujímavá vec, že zákon o poľovníctve aj tie novely, teraz ktoré sa... boli predkladané na rokovanie koaličnej rady, riešili stále iba, iba povinné členstvo v komore. Ja mám obavy z toho, že aj tá novela zákona alebo nový zákon o poľovníctve, lebo to je úplne nový zákon, ktorý sa chystá už niekoľko rokov, a pôvodne mal byť predložený do konca minulého roku – a máme máj a stále ho ešte na svete nemáme, by mal práve riešiť to najpodstatnejšie a to je ochrana, ochrana poľnohospodárov pred škodami spôsobenými lesný... lesnou zverou. Pokiaľ zúžime našu pozornosť na povinné členstvo a ujde nám táto skutočnosť, tak vlastne stále budú nám v prírode sa pohybovať dve skupiny ľudí alebo občanov, poľnohospodárov, ktorí budú nadávať na poľovníkov, a poľovníci, ktorí budú nadávať na poľnohospodárov. Toto je veľmi dôležitý moment, ktorý by sme mali práve tým novým zákonom o poľovníctve vyriešiť.
A teraz, čo sa týka, čo sa týka samotného členstva. Ja som mal, ja som mal k týmto, k tým krátkym poslaneckým návrhom zásadné výhrady z jednoduchého dôvodu. Tie poslanecké návrhy, tak ako boli predložené, riešili iba jednu vec a to je povinné členstvo. Treba si uvedomiť závažné skutočnosti. Na Slovensku je 63-tisíc poľovníkov. To znamená 63-tisíc ozbrojených občanov Slovenskej republiky. Keď si zoberieme v priemere má každý 3 zbrane, môžme rozprávať o 200-tisíc kusov strelných zbraní, nebezpečných strelných zbraní. A tam by som bol veľmi opatrný z hľadiska legislatívy, pretože je to najväčšia armáda Slovenskej republiky. Keď to porovnáme s rezortom obrany, tam máme ozbrojených 18 500 vojakov, na ministerstve vnútra máme ozbrojených 22-tisíc policajtov, predpokladáme, že každý má 1 zbraň. Čiže máme 40 000 ozbrojených občanov, sú tam aj ženy, samozrejme, v porovnaní so 63 000 ozbrojených poľovníkov, je to o 58 % viac, čiže o 23 000 ľudí viac, ako je na ministerstve obrany a ministerstve vnútra, preto sa chcem stavať k týmto otázkam veľmi zodpovedne, nebral by som to ako politickú agendu, lebo to je veľmi nebezpečné, sa zahrávať so strelnými zbraňami ako s politickou agendou.
A pokiaľ by aj došlo k tomu, že nový zákon o poľovníctve bude riešiť nepovinné členstvo, je tu otázka politického rozhodnutia, resp. schválenia Národnou radou, tak musíme brať do úvahy ďalšie dôležité skutočnosti, na ktoré som upozorňoval aj skupinu, neviem, či ich nazvať rebelujúcich, alebo tú skupinu, ktorá je proti povinnému členstvu, že to nie je len o poľovníctve a o povinnom členstve, ale je to aj o prenesenom výkone štátnej správy, ktoré momentálne Slovenská poľovnícka komora vykonáva.
Tých prenesených výkonov štátnej správy je, podľa § 42 je 13 a veľmi dôležitý bod je § 77 a to sú disciplinárne priestupky. Pokiaľ by sme zo dňa na deň zrušili povinné členstvo, tá komora sa rozpadne, to je úplne prirodzene, nikto nebude platiť peniaze tam, kde nemusí, nakoniec máme cez, cez 1 000 poľovníckych organizácií, samospráv a združení, takže členstvo, vlastne komora zanikne. Kto bude vykonávať tieto činnosti? Tie stoja zhruba asi 2,6 mil. eur. A zas je na politickom rozhodnutí. Necháme to platiť štát? A čo na to ostatní ľudia, čo na to ostatní ľudia? Čo na to ostatní občania mínus 63 000? Budú s tým stotožnení?
Preto, preto otázku, som rád, že táto petícia prišla do pléna, treba sa o nej rozprávať, predpokladám, že ich názory budú rôzne, avšak musíme byť k tejto otázke veľmi zodpovední a nerobme z toho politickú agendu, ale, opakujem, riešime 63 000 ozbrojených občanov Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 539 z 29. apríla 2021 postúpil petíciu občanov Slovenskej republiky „Poľovníctvo má zmysel – za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku“ (tlač 527), na prerokovanie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie v termíne do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady s tým, že podáva správu o výsledku prerokovania petície vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky bolo doručených spolu 14 725 petičných hárkov s udávaným počtom 137 241 podpisov občanov podporujúcich petíciu a zoznam 16 187 občanov, ktorí podporili petíciu elektronicky. Zo záznamov občanov podporujúcich petíciu svojím podpisom na 11 449 preverených petičných hárkoch z vyššie uvedeného celkového počtu je platných 107 332.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti petícia spĺňa ustanovenia § 133 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval petíciu za účasti zástupcov petičného výboru na svojej 36. schôdzi dňa 4. mája 2021. Výbor uznesením č. 113 zo 4. mája 2021 vzal na vedomie uvedenú petíciu. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky petíciu občanov Slovenskej republiky „Poľovníctvo má zmysel – za zachovanie organizovaného poľovníctva na Slovensku“ vziať na vedomie.
Uznesením č. 115 ma výbor poveril informovať Národnú radu o výsledku prerokovania petície vo výbore a predložiť návrh na uznesenie Národnej rade, ktorý tvorí prílohu správy výboru.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem pekne, za slovo. Jožko, ako vždycky, výborný materiál, výborné vystúpenie a ja by som ho ešte rád doplnil. Doplnil to, čo si hovoril v súvislosti s pôdohospodárstvom, a bolo by dobré, keby pán predseda nám objasnil z hľadiska kontrol na PPA, ako to vlastne prebieha, pretože mám informácie, že certifikačný orgán Deloitte, ktorý stál štátny rozpočet nie malé peniaze, sa vyjadroval v nejakých materiáloch, že svoju prácu robil dôsledne, že poukazoval na neoprávnené nakladanie s finančnými prostriedkami, že certifikácia PPA bola dlhé roky od roku 2016 po rok 2019 na hrane, ale nemám, nemám informácie o tom, že by sa to objavilo niekde v nejakých materiáloch, výsledky práce toho Deloittu, či už je to o forenznom audite, alebo je to v správe NKÚ.
Takže pokiaľ štát takýto orgán platil, ako je Deloitte, a nebolo to o tisícoch, bolo to o veľkých peniazoch, tak ja si myslím, že Najvyšší kontrolný úrad mal by takéto informácie mať, ak došlo k nejakým nekalým nakladaním s finančnými prostriedkami, ktoré vo výsledku preukázali, preukázali aj posledné, posledné kauzy, hlavne ten Dobytkár. A ja si ešte myslím, že to ešte nie je koniec, to, čo je zverejnené v médiách.
Ďakujem pekne.

Ja mám ten istý návrh, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bude o dvanástej hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Trošku sa ma dotklo titulovanie blékajúca alebo bľakajúca ovečka, tak to nejak bolo povedané. Tak určite ja nie som tým, ktorý by som bľakal, aj keď som pôdohospodár a budem obhajovať pôdohospodárov. Treba v prvom rade povedať to, že je to o programe, nie je to o tom, či tam je Mičovský, alebo máme tu prítomného pána ministra Naďa, je to o programe strany, o programe koalície, ktorá má záujem nejak to Slovensko posunúť dopredu. Tak ja by som poprosil aj v budúcnosti, pokiaľ sa budú hodnotiť takéto materiál, ako je programové vyhlásenie vlády, aby sa hodnotili komplexne z hľadiska programu, a nie konkrétnych osôb.
Veď ten program, keď vznikol, som sám spoluautorom v časti pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, a vtedy, vtedy bola situácia úplne iná. Vtedy tam bol premiérom pán Matovič, dnes je premiérom pán Heger. Ale toto nie je podstatné, kto tam sedí. Podstata je tá, aby sme Slovensko po dlhých a dlhých rokoch marazmu, ja to hovorím z hľadiska vidieka, posunuli niekde úplne inde, ako je to, kde sa nachádzame dnes.
Takže poprosím, hodnoťme program a ja som o tom presvedčený, že ten program je taký, že slovenský vidiek posunie veľmi, veľmi dopredu, a hodnoťme ho po štyroch rokoch vlády, a nie dnes po jednom roku, kedy sa viac-menej hasili problémy minulosti a nastavovali sa systémové nástroje budúcnosti. Asi toľko z mojej strany.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja, ja sa budem dotýkať oblasti pôdohospodárstva, životného prostredia a potravinárstva. Absolútne máte pravdu, tá situácia z hľadiska potravín je veľmi zlá. Bol som ako, ako stredoškolský absolvent potravinárskej priemyslovky na poslednej mojej praxi práve v Rimavskej Sobote v nádhernom mäsokombináte, ktorý nám závideli všetci. Bol to posledný mäsokombinát minulého režimu, ktorý bol postavený na Slovensku, a tak sme závideli všetci priemyslováci takýto, niečo také môže byť u nás.
Ale z druhej strany pozerajme na veci reálne a buďme zodpovední. Dnešný stav, dnešný stav nie je odrazom posledného roku vlády, vlády tejto koalície, tejto koalície a ja som o tom presvedčený a som schopný, schopný preukázať, že toto programové vyhlásenie vlády, ktoré dnes prejednávame, z hľadiska potravinovej sebestačnosti, bezpečnosti, rozvoja regiónov je ozaj dobré. A verte mi, že, že budem robiť všetko preto, aj ja ako osoba, aby sa naplnilo. Aby sa nestalo to, čo sa stalo za posledné roky, že sme minuli 11 mld. na, na poľnohospodárstvo a výsledok je pokles taký, aký asi v histórii žiadna z európskych krajín nepozná. Sme na chvoste všetkého, čo chvostom môže byť.
Máme, máme, v tom programovom vyhlásení vlády máme atribúty, ktoré nám chýbali tu celých 14 rokov. Máme tu stropovanie, máme výsledky stropovania presunuté do redistributívnej platby. Máme maximálne v pláne kofinancovanie aj do výšky 40 %, ktoré bolo len snom predchádzajúcich vlád, aj keď vieme, že Poliaci a hlavne Poliaci kofinancovali 60 %. Takže z hľadiska poľnohospodárstva si myslím, že sme boli veľmi zodpovední... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Už som reagoval na pána poslanca Takáča, sme z jedného klubu (pozn. red.: správne „z jedného výboru“), takže poznáme svoje názory a pohľady.
Boli tu také dve zásadné veci analyzované, Plán obnovy, ja by som sa k tomu asi už nevracal, ten máme za sebou, aj keď mňa osobne mrzí, že nedošlo k takému užšiemu prepojeniu ministerstva pôdohospodárstva a ministra životného a ministerstva životného prostredia. Dnes máme nádherne v kooperácii financovať nie investície do potravinárstva, lebo to sa nedá, a do nejakých strojov, ale dali by sa veľmi pekne financovať hlavne veci súvisiace s environmentálnymi a klimatickými cieľmi a mohli sme sa, mohli sme sa spoločne s ministerstvom životného prostredia pozerať, ako sa realizujú vodozádržné opatrenia a klimatická obnova krajiny, nie iba lesov. A to je ten zásadný rozdiel. Tak to ma mrzí.
Čo sa týka financovania potravinárstva, tak ja by som nesúhlasil s tým, že ten, programové vyhlásenie vlády, čo sa týka potravinárstva a pôdohospodárstva, je zlé. Som sám spoluautorom toho, takže možno aj z toho pohľadu, ale je tam v podstate všetko. Ja si myslím, že tie formy a ciele, ako prefinancovať, sú nastavené dobre. Pre mňa ako predsedu výboru po tom roku, roku vlády, resp. riadenia rezortu pánom Mičovským, asi bude musieť byť zodpovednejší, a čo sa týka financovania, sledovať hlavne tieto štyri ciele, a to sú zásady, cez ktoré, ktoré neviem odpustiť: presun prostriedkov z I. piliera a II. piliera, stropovanie, redistribúcia zostropovania a hlavne výška kofinancovania, lebo to je ten základ toho financovania, keď nehovoríme o štátnom rozpočte.
A čo sa týka ostatných, ostatných vecí, vieme dobre, máme tu na výbore aj v najbližších dňoch, je to stav intervenčnej stratégie, ale hlavne my musíme pozerať sa, kedy bude konečne koncepcia rozvoja pôdohospodárstva do roku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem podporiť tú myšlienku pána ministra Budaja, týkajúcu sa zberu, zberu potravinového odpadu. Bohužiaľ, je to škaredé slovo, odpad. Totiž na Slovensku, na Slovensku sa vyhodí až 30 % odpadu, pričom 15 % rodín na Slovensku si nemôže dovoliť každý deň dať si kompletný obed. Musíme si uvedomiť, že na Slovensku každý jeden občan vyhodí 100 kg potravín, na svete, v Európskej únii sa vyhodí až 22 mil. ton potravín a v rámci celého sveta je to 1,2 mld. ton potravín, pritom milióny ľudí, možno miliarda, nemám presný údaj, denne hladuje a nemôže si dovoliť v podstate ani kúsok chleba.
Je to dopad, dopad zlého hospodárenia, zlej politiky v oblasti produkcie potravín a ja to dlhodobo tvrdím a stále si za tým budem stáť a som rád, že v programovom vyhlásení vlády je jednoznačne explicitne daná podpora regionálnej produkcie potravín, pretože tá príčina toho nehospodárneho nakladania potravín je globálna produkcia, kde prvá je cena, druhá je kvalita. Ten dôsledok, to je tých 30 % vyhodených potravín na Slovensku, resp. 100 kg potravín na osobu.
Aké riešenie? Riešenie je iba jedno. Je to podpora lokálnej produkcie, kde prvá bude kvalita, regionálna podpora, až druhá bude tá cena. Samozrejme, je to pre ľudí s nízkymi príjmami ťažko počúvateľné, ale na druhej strane, pokiaľ budeme vyhadzovať takéto množstvo potravín, tak sme potom v podstate v očiach tých ostatných ľudí doslova šialenci, preto aspoň takto zachráňme tie potraviny a zberajme ich a využime ich na, z hľadiska, z hľadiska udržiavania kvality pôdy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem doplniť vystúpenie pána poslanca Blcháča v oblasti potravinovej sebestačnosti a bezpečnosti, pretože to sú dva úplne rozdielne pojmy. My sme potravinovo bezpeční vzhľadom k tomu, že sme v Európskej únii a máme zabezpečený dostatočný prístup k potravinám.
Chcem upozorniť, že potravinová bezpečnosť je základné ľudské právo a snahou každého štátu je zabezpečiť potravinovú bezpečnosť cestou potravinovej sebestačnosti. To znamená vyrobiť toľko potravín, aby sme v produkcii túto potravinovú bezpečnosť vedeli v kritickej situácii vykryť sami.
Bohužiaľ, tá situácia je taká, aká je, musíme, musíme kriticky uznať, že za rok sa toho veľa neurobilo, aby sa to zmenilo, ale asi treba objektívne povedať, že poľnohospodárstvo a produkcia potravín boli stále v závoze, stačí, stačí údaj 2,3 mld. investičný dlh v rastlinnej vertikále, to znamená od pšenice až po rohlíky, po cestovinárske výrobky. Alebo iný údaj, keď si zoberieme využitie technologických kapacít v potravinárstve, tie sú na úrovni 70 až 90 %. To znamená, že my aj keby sme chceli vyrábať, tak nemáme kde vyrábať. To znamená, štát, náš štát musí investovať.
A to, že, to, že to bolo stále nejaké piate koleso u voza, svedčí napríklad štátna pomoc v roku 2019, ktorá bola 1 mil. eur, keď Rakúsko malo 430 mil. eur, takže to nie je otázka len tejto vlády, je to otázka posledných 17 rokov. A pokiaľ by sme sa chceli dostať aspoň ako-tak na úroveň priemeru Európskej únie, museli by sme vrátiť do roku 2004, čiže je to, je to chyba a výsledok všetkých vlád za posledných 17 rokov, odkedy sme vstúpili do Únie.
Ďakujem pekne.