Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Mičovský, tak s týmto návrhom ja zásadne nemôžem súhlasiť, aby sme, aby sme celolesné hospodárstvo dali pod ministerstvo životného prostredia. Je to už iba z pragmatických dôvodov, že ministerstvo pôdohospodárstva je ekonomický rezort a tam sú ekonomické záujmy a ministerstvo životného prostredia je ochranársky rezort, to sú úplne iné záujmy. To je niečo, čo, aj keď sa tu robili programové vyhlásenie vlády, tak sme sa o tom bavili, tak ja som s tým zásadne nesúhlasil. A určite nebude s tým súhlasiť, prípadne keby došiel takýto pozmeňujúci návrh, ani hnutie SME RODINA.
Takým príkladom môže byť napríklad Poľsko. Viete, že ja veľa informácií čerpám v Poľsku. V Poľsku je 9 mil. hektárov lesov, je tam 315-tisíc národných parkov v počte 23, priemerná výmera je okolo tých 13-tisíc hektárov. Patria pod ministerstvo životného prostredia. V roku 2019 už takmer prešiel zákon a tam sú veľké boje presne o to, aby tie lesy prešli z ministerstva životného prostredia na ministerstvo pôdohospodárstva pod ekonomický rezort. A, samozrejme, pri všetkej úcte, zostávajú všetky tie národné parky, to je tých 315-tisíc hektárov pod ministerstvom životného prostredia. A tak by to malo byť. Nemôžme miešať ekonomickú časť a ochranársku časť z pohľadu takého, myslím, globálno-ekonomického. Určite súhlasím s tým, že ten les, čo sa týka funkcie environmentálnej, ekologickej, klimatickej a tak ďalej, to je samozrejmé, že tam nemôžme rozlišovať chránený les alebo strom a nechránený strom.
A z hľadiska hospodárskeho určite nemôžme miešať, miešať ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva. Ťažba dreva patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva jednoznačne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Suja, tá aktívna ochrana prírody asi takto bola doteraz, že na jednej strane teraz, keď sa ide niečo diať, tak hovoríme o úbytku poľnohospodárskej pôdy, na druhej strane na Slovensku máme asi 300 000 hektárov bielych plôch. Proste zarastená poľnohospodárska pôda kriakmi a v podstate nie je to ani les, nie je to ani, nie sú to ani pasienky, ani lúky, sú to kriaky. Čiže asi to až tak dobré nebolo. My sme, my sme sa aj spolu, Miro, bavili a s viacerými sme rozprávali, že tento, proste tá reforma je nevyhnutná, to asi sa zhodneme všetci, ten problém je o otázke poslaneckého návrhu alebo vládneho návrhu, lenže asi ten vládny návrh bol, on bol skúšaný v minulom volebnom období a on sa zastavil práve z hľadiska toho procesu, takže asi rozhodnutie bolo ísť inou cestou, ale to, že to je nevyhnutné, to máme taký praktický a funkčný, funkčné porovnanie, to je ministerstvo pôdohospodárstva a lesný a pozemkový odbor na okresnom úrade. To isté ministerstvo životného prostredia a úrad na okresnom úrade a vieme, že je to nefunkčné. Čiže pokiaľ lesy bude spravovať, národné parky, ministerstvo pôdohospodárstva a bude ho metodicky riadiť, tak ako sú okresné úrady, ministerstvo životného prostredia to je ako pes a mačka, a to nefunguje.
Čiže jednoznačne asi nejaká zmena musí byť alebo nech to potom, zrušme štátnu ochranu prírody a nech to ide všetko pod ministerstvo pôdohospodárstva, čo asi je problém, čiže prakticky je výhodnejšie dať to pod jednu organizáciu. Ale súhlasím s tým, že za pravidiel a pozor tá zmena nebude trvať pol roka do 01.07., to určite nie. Ja si myslím, že táto zmena bude trvať minimálne šesť až osem rokov a je to, to zasiahne budúcu a ešte aj ďalšiu vládu, ktorá, ktorá to bude ďalej riešiť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Takáč, my nieže nemáme nejaký priemysel. My nemáme žiadny spracovateľský priemysel. To znemená, že my sme čistý exportéri tak u pšenice, takisto u lesov. Rozdiel je v tom, že pšenica rastie niekoľko mesiacov a lesy desiatky rokov a v podstate robíme tú istú hnusnú devastačnú činnosť. Vyvážame to najcennejšie, čo máme, tú surovinu a neprinášame a nakupujeme z nich hotové výrobky, čiže je to aj environmentálny aj ekonomický nezmysel. A teraz ja sa chcem dotknúť jednej veci.
Pán Mičovský mal také vyjadrenie a ja s ním súhlasím, že lesy nemajú byť bankou pre spoločnosť, ale poisťovňou pre zdravú budúcnosť. Lenže do poisťovne sa platia vklady, poistné vklady. Pýtam sa, od roku 2014 do dnešného dňa sa riadime programom rozvoja vidieka 2014 - 2020, ktoré boli schválené v roku 2014 a platil do roku 2015. Koľko sme do tej poisťovne nainvestovali peňazí od roku 2015? Asi nič. My sme ťahali z tejto poisťovne peniaze, preto je treba spraviť zásadnú zmenu. Ja nehovorím, že všetko je správne, ja verím tomu, že pán minister Budaj, tak ako povedal na Bôriku, že svoje slovo dodrží, to znamená, že spraví revíziu národných parkov, ktoré sú až na dva národné parky z roku 2002 z obdobia pred rokom ´89, lebo národné parky mali byť oblasti s prirodzenými biotopmi a nie lesné škôlky.
A druhá vec, druhá vec, že, že prebehnú tie odborné diskusie a že, tak ako bolo dohodnuté na koaličnej rade, že bude dvojtýždňové medzirezortné pripomienkové konanie, ktoré sa líši od štandardného o jeden týždeň, že bude kratšie. Verím tomu, že tak to bude. Ale musíme sa na to pozerať trošku ináč. Príjmy z vidieka nie sú o veľkosti ťažby, ale sú o tom, ako využívame to prostredie a národné... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 591).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pán poslanec, obvyklá výška nájmu. Päťdesiat hektárov v katastri vlastním ja, 50 hektárov vlastníte vy. Ja mám pôdu za 100 eur a vy máte pôdu za 50 eur. Obvyklá výška nájmu je 75. Proste bez metodiky, bez zmyslu, lenže ja svoju pôdu 100 eur na hektár nepriznám, lebo to bol systém dotazníkový, absolútne nemetodický, netransparentný, hej? A ja nepriznám a bude to iba vaša pôda a obvyklá výška nájmu je 50. Čiže toto je tá obludnosť a ten paškvil toho, proste to nemá, nemá nič s cenou a s kvalitou spoločné.
A čo sa týka, čo sa týka tých BPEJ-éčiek, no je to nejaký systém, ktorý nehovorí iba o tom, že koľko máme platiť za pôdu. Tam sú vlastne tie kvalitatívne vlastnosti pôdy a my, keď konečne raz dôjdeme, že budeme mať digitalizovanú pôdu, ja verím tomu, že áno, a keď si pozriete v Čechách na softvér, ktorý vlastne popisuje stav pôdy, nájdete tam, samozrejme, od stavieb, od, mimo, mimo nepoľnohospodárskej činnosti, máte zloženie pôdy, klimatické podmienky, máte zásobný dusík, máte zrážkovú činnosť, všetko. A toto keď bude u nás, tak vtedy tá cena bude skutočne, bude zohľadňovať tú úrodnosť pôdy, nie zbytočne piesčitá pôda, ktorá vlastne, môžem maximálne nejakú koreňovú zeleninu tam dať, možno nejaké bylinky, ale v živote tam nebudem pestovať krmoviny pre svoje zvieratá, hej, vôbec ju brať do prenájmu, hej. A aj keď sa nachádza v blízkosti Bratislavy. Ale je vynikajúca pôda niekde v blízkosti malej, malej dedinky, možno najbližšie mesto bude 50 km, máme vynikajúce pôdne vlastnosti a výbornú úžitkovú hodnotu a je desaťkrát drahšia, ako tá, čo je pri Bratislave. Čiže kvalita a pôdna úrodnosť je základom toho všetkého.
A čo sa týka tých, a to už nestihnem, mám iba päť sekúnd.

Ďakujem pekne za slovo. Ja ešte k tej obvyklej výške nájmu. Ono sa stále deklaruje, že obvyklou výškou nájmu sa cena zvýšila, no nie je to pravda. Možno u 30-40 % sa cena prenájmu pôdy Slovenského pozemkového fondu ešte znížila a vieme okresy - v Martine zo 17 eur za hektár išla na 12 eur, na 8 eur na hektár. Takže nie je to pravdou, a to z jednoduchého dôvodu, lebo to bolo, to bolo vycucané z prsta. Nebolo tam, nebola tam žiadna metodika k tomu, proste bolo to na základe toho, kto sa ako prihlási a kto akú cenu prizná. Takže ja sa vrátim k tomu, čo som predtým povedal, jediným spravodlivým ukazovateľom je kvalita a pôdna úrodnosť pôdy. Toto dáva hodnotu poľnohospodárskej pôdy.
A čo sa týka malých farmárov, tam pokiaľ chceme tých malých farmárov, určite je to aj záujem Bruselu, je to záujem novej spoločnej poľnohospodárskej politiky podporiť malé, stredné a hlavne rodinné podniky, a preto tie pozemkové úpravy by sa mali v budúcnosti orientovať hlavne na pozemky v správe štátu alebo vo vlastníctve štátu.
Pokiaľ by Slovenský pozemkový fond mal identifikovanú pôdu, a to vieme, že nemá ju všetkú identifikovanú pôdu, väčšinou to je v pôdnych blokoch a nevie ani, kde tá pôda sa nachádza, tak tým pádom nebol by problém aj legislatívne to ošetriť tak, že musí vydať určité percento pôdy pre malých alebo stredných a začínajúcich farmárov, ale musia tomu predchádzať na štátnej pôde pozemkové úpravy.
A to neurobíme nikdy, pokiaľ nezavedieme to, čo teraz sa, čo teraz sa snaží ministerstvo pôdohospodárstva už dlhú dobu, aby to bolo digitalizované, aby to nebolo v papierovej forme, teraz sa robia určité opatrenia, že krajina sa bude digitalizovať, tak pokiaľ sa podarí do dvoch rokov, do troch zdigitalizovať Slovenský pozemkový fond, tak určite sa aj malé dostanú bez problémov k tejto pôde.

Ďakujem pekne za slovo. Čo sa týka pozemkových úprav, pani kolegyňa, ja budem stále zastávať názor ten, že systémové riešenie pozemkov, systémové riešenie pozemkových úprav musí predchádzať zmena občianskeho zákonníka v oblasti dedičských práv. Stále ľudia sa rodia, ľudia umierajú, pokiaľ tento systém nezmeníme, dáme miliardu za 30 rokov, máš pravdu, o 30 rokov sa dostanú možno aj moje deti k pôde, ale potom zase oni zomrú a znovu sa to bude dediť.
Čiže tam ja tvrdo zastávam to, aby právo dediť pôdu bolo právo na jedného dediča a s finančnou náhradou ostatných spolu..., spolunárokovateľné tie dedičské práva.
Čo sa týka finančnej náhrady, ja súhlasím s tým. Je to jedno z riešení. Ja si myslím, a bolo by aj účinné, aby štát vysporiadal hlavne drobné, drobné pozemky, ktoré sú, ktoré sú dnes v rámci stomiliónov spoluvlastníckych vzťahov. Avšak tomu musí predchádzať aj nejaké systémové opatrenie v podobe zákazu ďalšieho predaja tejto pôdy. Lebo to zase by bol biznis pre niekoľkých vyvolených, čiže áno, štát odkúpi, štát vysporiada, ale súčasne je zákaz uplatniť si zákaz predaja hlavne poľnohospodárskej pôdy. Pretože máme pôdu chránenú ústavou a tam by to právo malo byť uplatnené.
A čo sa týka obcí, čo sa týka obcí, ja, ja si osobne myslím, že pokiaľ by sa to ozaj pripravilo dobre a transparentne, tak pôda pod cestami, pod stavbami v rámci obcí by mohla byť v správe alebo majetku obcí, lebo tak sa nikto s ňou nenakladá, nikto nemá k nej prístup iba tie dotknuté, dotknuté obce.
A čo sa týka transparentnosti, tak v súvislosti s predchádzajúcim vystúpením pani riaditeľky, ja si nemyslím, že to je iba zlyhanie jednotlivcov z minulosti. Je to aj zlyhanie systému. Pretože systém umožňoval týmto jednotlivcom, aby zneužívali to svoje postavenie v rámci Slovenského pozemkového fondu.

Ja by som k tým obvyklým výškam nájmom, treba tu povedať objektívne, aká je situácia s tými nájmami. Obvyklú výšku nájmu zaviedla pani Matečná. Je to obyčajný paškvil a budem na tom trvať. Je to niečo vymyslené ako priemer hodnoty pôdy niekde v regióne. A stačilo len, sa jeden s drahšou pôdou prihlásil a cena bola vyššia a že sa jeden neprihlásil a cena bola nižšia. Nemalo to nič spoločné s kvalitou, nič spoločné s trhovým ocenením. Proste to bol nejaký výmysel pani bývalej ministerky, aby niečo urobila. Asi mala voľnú chvíľu.
Čo sa týka, čo sa týka samotného nájmu, tak zase ja oproti tomu, čo povedal pán Kazda, ja zase tie pôdno, bonitované pôdno-ekologické jednotky ja zase uznávam ako indikátor ceny z jednoduchého dôvodu, že poľnohospodárska pôda a jej cena nezávisí od toho, či sa nachádza pri veľkom meste, alebo niekde pri malej dedine. Je to o jej kvalite a o jej pôdnej úrodnosti. V tom je rozdiel medzi stavebnými pozemkami a poľnohospodárskou pôdou. Čo nám ale chýba, aby sme boli objektívni, môžeme aj iný ukazovateľ nájsť, je kvalita pôdy. Posledná inventúra pôdy, pokiaľ ja viem, bola robená v 50. rokoch. Od päťdesiatych rokov síce máme povinnosť, za povinnosť poľnohospodári mali robiť inventarizáciu pôdy, ale 30 rokov sa nerobí organický uhlík v pôde. Pretože niekto to nechcel, aby sa robilo, aby sa nevedelo, aká pôda v skutočnosti je.
Takže ak by Slovenský pozemkový fond chcel byť zodpovedným vlastníkom a spravovateľom štátnej pôdy, určite by mal urobiť dôslednú inventarizáciu kvality pôdy, zloženia, nielen základný výživový ukazovateľ, ale aj organického uhlíka. A na základe toho by sme potom videli, v akom stave tú pôdu máme. Pretože to, čo sa udialo na Morave, je o polopúštiach a o zničení pôdy. Takže tomu by sme mohli zabrániť tým, že o tú pôdu sa budeme viac starať.

Ďakujem pekne za slovo. V podstate s tým, čo povedal pán poslanec Mičovský, sa dá súhlasiť. Tá správa, ako bola hodnotená, si myslím, že je objektívne popísaný stav, v ktorom sa nachádza Slovenský pozemkový fond. Nemusíme si klamať navzájom, že tá inštitúcia v poriadku je. Nie, nie je. Asi bude trvať ešte pár rokov, pokiaľ sa táto chorá časť ministerstva vylieči a bude z nej štandardná inštitúcia.
Mňa len čo by zaujímalo, pred rokom sme sa začali rozprávať o novej organizačnej štruktúre Slovenského pozemkového fondu, bolo to zdôvodňované tým, že má dôjsť k väčšej špecializácií odbornosti a pretrhnutí väzbou, čo sa týka korupcie, ale chýba mi, chýbajú mi myšlienky, ako vlastne je nastavená delimitácia dokladov, ktoré sú v Slovenskom pozemkovom fonde? To by som rád počul a aj od pána Mičovského a možno aj od pani riaditeľky, pretože toto vidím momentálne po tých skúsenostiach a po informáciách aj s NKÚ, ktoré vyšli pred dvomi dňami, že pozemkový fond je nastavený netransparentne, ako je zabezpečené, aby doklady, lebo všetko je to o dokladoch, samozrejme, aby neboli zneužité, resp. aby sa nestratili v rámci delimitácie. My presúvame tisíce, tisíce listín v rámci celého Slovenska, máme o tom tak vedenú evidenciu, aby sa ten vhodný alebo nevhodný doklad nestratil niekde? Aby sa niečo, čo by mohlo byť v budúcnosti použité pre orgány činné v trestnom konaní, aby sa niekde nestratilo? Čiže toto by ma zaujímalo, odpoveď na túto otázku.
Ďakujem pekne.

Termín hlasovania aby bol zajtra o jedenástej hodine.