Ďakujem pekne za slovo ešte raz. Ja si myslím, že na úvod trebalo, trebalo trošku odbočiť a poďakovať sa ministerstvu životného prostredia a ministerstvu vnútra, že po 34 rokoch konečne ľudia na Zemplíne v okolí Strážskeho sa dočkajú toho, že tá časovaná bomba, ktorá je blízko nich, že sa začne likvidovať. Dnešným dňom sa likvidujú prvé PCB-čka, resp. sa odkladajú na bezpečné miesto a nastupuje proces sanácie okolia, okolia Chemka Strážske, resp. najprv v areáli Chemka Strážske a potom, potom ďalej. Takže za to, ja si myslím bez ohľadu na to, aký máme názor na zákon 543, sa patrí poďakovať.
Mrzí ma, mrzím, že sa z ochrany prírody stala politická téma. Nemala to byť politická téma. Ja plne súhlasím aj s tými slovami, s tými slovami, ktoré povedal na záver pán poslanec, bývalý minister Mičovský, že takisto nemali by sme rozdeľovať ľudí touto témou, mali by sme ich spájať. Môžeme mať na to iný názor, mali by sme ju spájať.
Ďalej ma osobne mrzí, viem trošku čítať medzi riadkami, že všetci tí, ktorí majú nejaké výhrady, a upozorňujem, výhrady voči obsahu, voči, voči forme, nie voči cieľu, sú dokonca niekedy až protispoločenský živel. Za to, že mám výhrady voči forme, voči obsahu, ale nie voči cieľu, tak trošku mi blbo padlo, keď to bolo mierené aj na mňa, že patrím niekde do tej ľavej strany sály. Tamto určite nepatrím, som synom otca, ktorý dostal oficiálne ospravedlnenie štátu za krivdy spáchané komunizmom.
Teraz čo sa týka samotného zákona. Chcem, chcem znovu, chcem znovu poprosiť, keď diskutujete, rozmýšľajte o tom, že to nie je softvér, to nie je excelovská tabuľka, to nie je nejaký závod, nejaká montážna linka, to je citlivý konzervatívny vidiek. Bavíme sa o ľuďoch, bavíme sa o prírode, bavíme sa o ochrane životného prostredia, bavíme sa klimatických zmenách, tak nemiešajme tu politiky, názory, pretože ja som tu sedel, až na včera, nejaký čas, keď som sa pripravoval do TA3, ani jeden z vás, či z koalície alebo opozície, nepovedal, že je proti ochrane prírody, to nepadlo ani jedenkrát. To, o čom sa bavíme, je ten obsah a forma, ako chceme zabezpečiť tú ochranu prírody.
Máme, máme v legislatíve zákon 400/2015, zákon o tvorbe právnych predpisov. Myslím, že asi viete, o čom rozprávam. V tomto zákone o tvorbe právnych predpisov sa píše: "zákon musí byť terminologicky správny, presný, jednotný a všeobecne zrozumiteľný". Podľa, podľa § 4 sa píše: "Právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia a s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.". O tom sa tu sporíme, o tom obsahu, ako dosiahneme spoločný cieľ, a to je ochrana našich národných parkov a ochrana prírody. Nebudem sa vracať k tomu, že pôvodný návrh bol úplne že, ale úplne že zlý a nechcem, nechcem napádať úmysel toho, kto ten zákon písal. Včera som to, myslím, na TA3-ke vysvetľoval.
Máme za sebou 30 rokov, 31 rokov nečinnosti. Nečinnosti. A zrazu zase ideme robiť, zase je snaha robiť nejakú zmenu, ale viete vy pochopiť tých ľudí, tých povedzme jedna a pol milióna ľudí, ktorých sa dotkne tento zákon, ktorí sú nejakým spôsobom naviazaní, že sa boja? Vy vôbec máte trošku empatie v sebe, že tí ľudia sa boja? Tridsať rokov bolo sľubované všetko možné od tej diaľnice až po životné prostredie. A teraz ten človek doma sedí a rozmýšľa, keď toto spravia, budem ďalej pásť kravy, nebudem ďalej pásť kravy. Viete trošku sa vžiť do tých ľudí, že to nie sú vysokoškolskí profesori? Že to sú jednoduchí, ale čestní a pracovití ľudia? Často so základným vzdelaním? Že tí ľudia, ktorí ťažia drevo, majú problém, či je tvrdé alebo mäkké i? Vieme sa trošku vžiť? A to už nie je človek za to, že nepozná gramatiku? Áno, je to človek a tvorí veľakrát väčšiu hodnotu, ako mnohí tu z nás, čo sedíme.
Čo, čo sa týka samotného zákona. Každý zákon má mať nejaký dôvod, prečo ho tvoríme, má mať cieľ a má mať formu, ktorou ten cieľ dosiahneme. Nikto nespochybnil cieľ, ochranu prírody. Nikto nespochybnil zlepšenie mimoprodukčnej funkcie lesa, nikto nespochybnil to, že potrebuje vodozádržnú funkciu lesa, že les je dôležitý klimatický prvok. To nespochybnil nikto. To som tu nepočul. Nikto nespochybnil dôvod, že máme zle nastavený systém, riadiaci mechanizmus, pretože keby bol dobre nastavený, tak asi tie nedostatky by nevyplávali navrch. Ale nemôžu byť dôvodom hocijaké zmeny v spoločnosti, peniaze. Preboha, my sa tu bavíme, my sa tu bavíme niekoľko dní a - teraz nerátal som to štatisticky, koľko to je, ale určite viac ako 50 %, možno 70 - najčastejším slovom nebolo ochrana prírody. My keď sme sa naťahovali kvôli tým pozmeňovákom, ja som sa aj pána ministra, keď tam prišiel, Budaja, pýtal, takisto aj včera v TA3-ke som povedal, pán redaktor, a počul ste tu ochrana prírody? Peniaze, majetky, peniaze, majetky. Preboha živého, toto má byť nástroj, ako tú prírodu chrániť, keď môžme tie peniaze dostať, ale nemôže to byť dôvod a cieľ, pretože tie peniaze, ten plán obnovy je super vec, ale tie peniaze treba vrátiť. Čiže ja teraz prídem domov a poviem svojim dvom vnučkám, maličkým, nachystajte si po 1 100 eur, lebo ich musíte vrátiť, to musíte mať odložené v peňaženke, to sú naše peniaze, všetkých. Čiže keď zle urobíme tú reformu, minieme peniaze našich detí. Toto si musíme uvedomiť. Nemôže to byť dôvod. To musí byť nástroj, ktorý pomôže k dosiahnutiu cieľu.
A o čom sa tu sporíme už niekoľko dní a možno niekoľko mesiacov, sú tri základné veci. A ja vás poprosím, aby ste ozaj, budeme hlasovať, rozmýšľali o tom, že či všetko to, čo sa tu rozpráva, je správne. Nemôžeme, nemôžme hlasovať za vízie a myšlienky, lebo z hľadiska legislatívneho to je názor jednotlivca, ktorý tu zajtra nemusí byť. My hlasujeme za zákon a za obsah zákona. Pokiaľ nehovorím pravdu, tak ja sa pýtam znovu pána Vetráka, nie je tu, prečo som musel ísť na ústavný, ústavnoprávny výbor kvôli nie po-z-n, ale poznámka, a kvôli, kvôli jednému odkazu? Prečo sme na koaličnej rade museli preberať túto vec, ktorá je z legislatívneho hľadiska, bola napadnutá legislatívnou radou vlády a Národnej rady? Ja s ňou súhlasím, je to okej, ale nestačilo to dohodnúť s legislatívcami, aha, máme tu chybu, opravíme to, ale až na koaličnú radu sme museli ísť s takouto blbosťou a na druhej strane tu sa bavíme, tu sa bavíme o najväčšej reforme vidieka od roku ´89 a my hovoríme, že potom urobíme, potom spravíme, potom dopíšeme. Nie. Teraz dopíšme, dajme do toho zákona, že čo urobíme a v zákone zaviažme. To, že sa zákony neplnia, tak ako včera povedala Anka Zemanová, to je zodpovednosť tých, ktorí to neplnia. Za to mali byť sankcie.
Takže v čom je celý problém? A ja to budem teraz opakovať.
Odstránenie predkupného práva. Ten jednoduchý človek, ten sedliak, ten farmár, ten lesník, ten vidiečan chce vidieť predkupné právo. Mám alebo nemám. Ja nechápem, nechápem aj legislatívcov na životnom prostredí, keď to vyriešili takto. Prvý bod, štát má predkupné právo na pozemky v treťom, štvrtom, piatom stupni ochrany a ideme to vyriešiť tým, že doplníme ďalší bod, kde napíšeme, predávajúci nie je povinný uzatvoriť zmluvu v zmysle predkupného práva. No vysvetlite tomu človeku s tým jednoduchým vzdelaním, ktorý tvorí tie hodnoty, ktorý rúbe drevo alebo, alebo orie alebo pasie kravy, že čo je za tým. Prvé, čo ho napadne, aha, zase politici. Prečo nenapíšeme, že predkupné právo nie je. Hotovo. Nie. My to musíme komplikovať. Toho sa ľudia boja a ja nemôžem súhlasiť s tým, aby to, že to spalo osemnásť rokov, tento totálny nezmysel, aby sa uplatňoval ďalej a aby človek, ktorý ťažko pracuje na pôde, ľudí, ktorých prosíme, preboha, choďte pásť kravy, potrebujeme živočíšnu výrobu, prosím vás, robte niečo, aby on mohol tu svoje výsledky práce, ten, tú pôdu dať svojmu synovi svojou smrťou.
Veď, ľudia, veď to je právny nezmysel. Spoločensky je to, je to niečo hrozné. Keď niekto má tridsať hektárov, tam má tridsať kráv, a to zase nie je až tak málo, to je podľa mňa slušná hodnota, a on nemôže svojmu synovi dať pozemok, lebo štát mu povie nie, nie, nie, to je moje. Sme my normálni? Toto sme ľuďom sľubovali, že vylepšíme? Vylepšime to, zmeňme to!
Druhá vec. Bezzásah. Je to krásne napísané, stabilita či ochrana prírodných procesov. Ľudsky povedané bezzásah. Je to to isté. Tri štvrtiny. Kto rozhodol o tej trojštvrtinovej bezzásahovosti? Tí ľudia, ktorí tu sedeli pred niekoľkými rokmi v parlamente. Prečo to urobili? Asi, asi bol za tým nejaký cieľ alebo nejaký populistický výbuch? Ochrana prírody sa robí tak, ako sme sa bavili veľakrát, ako včera tu bolo povedané od predkladateľov, prostredníctvom nejakých nástrojov. Tým nástrojom je zonácia a tá zonácia povie, kde bude bezzásah, nie politici. Pretože azda pár, pár ľudí alebo poslancov, ktorí tu sedíme. Včera bol vysoko odborný prejav pána Šíbla. Máme tu pána Kuffu, myslím, má vzdelanie lesnícke a možno ešte dvaja, traja, pán Mičovský, samozrejme, a ešte pár ľudí. Do hĺbky problému lesníctva a ochrany prírody nevidíme. Anka je, má tiež vzdelanie, k tomu prístup. Každý z nás má niečo, ale globálne asi len pár ľudí. Odstráňme tie nezmysly!
A najväčší problém, a to je problém, vďaka čomu si tu nadávame do komunistov, do fašistov a neviem, do čoho, je - vajce alebo sliepka? Kardinálny problém celého legislatívneho procesu, o ktorom sa bavíme niekoľko dní. Budeme presúvať pozemky pred zonáciou alebo po zonácii? A to je celý problém. Ja stojím za tým, že pozemky by sa mali presúvať po zonácii a poviem prečo.
Včera sme sa bavili, včera sme sa bavili s niektorými kolegyňami a, a že prečo nechceš ustúpiť a tak ďalej. Zonácia je niečo, ktoré nastaví presné pravidlá, na základe nejakých výsledkov čo môžeš, čo smieš, čo musíš, čo nemôžeš atď. Pokiaľ neurobíme zonáciu, tak potom poďme stavať strechy bez základov a bez stien, alebo ešte horšie, poďme stavať domy bez územného konania. Poďme postaviť strechu, keď nemáme základy a steny. Môžme, ale to bude nejaké, nejaká hračka, nejaké Lego, určite to nebude strecha, lebo tá má nejaké funkcie. Prečo nejdeme, neurobíme najprv to územné konanie, urobme potom základy, potom steny a potom urobme strechu? Čiže urobíme zonáciu a presunieme majetky. Čoho sa bojíme pri tej zonácii? Keď, keď, keď je iba jediným dôvodom, je majetková správa týchto pozemkov, tak toto mi nesedí, to nie je obhájiteľný proces, pretože Slovenský raj je zónovaný. A k presunom majetkov nedošlo a nie je zónovaný, ani Pieniny. Vlastne aj Pieniny sú zónované.
Hovoríme o tom, že, že je veľký problém, včera to pán Šíbl pekne povedal, čo sa týka monokultúr. Áno, ale predsa tá monokultúra, ktorá vznikla ľudskou činnosťou alebo ako dôsledok zalesňovania po banskej činnosti, toto nie je národný park. My máme chrániť prirodzené biotopy a ekosystémy. Nemáme chrániť nejaké sady, jablkové sady, tie majú úplne inú funkciu.
Takže chcem sa opýtať a takto vyzvať a chcel by som počuť, ale nie politickú, ale jasne konkrétnu, zreteľnú odpoveď, v ktorej si bude môcť pustiť aj ten traktorista, aj ten, čo rúbe drevo, aj ten vysokoškolský profesor, prečo nie je najprv územné plánovanie, stavba a strecha, ale ideme strecha, steny, základy a, a územné plánovanie? Prečo nie je najprv zonácia a potom presuny? To je jedna otázka.
Druhá otázka, veľmi dôležitá, a niekoľko mesiacov sa zaoberám tým zákonom. Čo bude s ochrannými pásmami? Pretože ono aj keď nezobereme, neberiem do úvahy ten pôvodný návrh, tak potom tu máme 317 000 hektárov územia národného parku. Tam sme si vysvetlili, že to je územie národného parku, nesúhlasím s tým a plne podporujem to, čo povedal aj pán poslanec Fecko. Pozor, pôda nezistených vlastníkov nie je štátna pôda, to je súkromná pôda. Hovorí sa o dvadsať, 30 000 hektároch, nikto nevie, koľko tej pôdy tam je, pretože nemáme tú inventúru urobenú, my nevieme, čo ideme presúvať. My ideme presúvať teleso, ktoré nie je priestorovo umiestnené nikde, my nemáme priestorovo zapísaný národný park v katastri. My máme od buka po strom, po kostol a po rieku, tak by sa to robiť nemalo. Čiže 317 000. Viete, koľko je výmera ochranného pásma týmto národným parkom? Dvesto šesťdesiat dvatisíc, 263 000 hektárov. Ja sa pýtam a chcem dostať odpoveď na tieto dve otázky.
Prečo nie zonácia a potom presuny? Či azda sa bojíme toho, že zonácia ukáže, že tie monokultúrne porasty nepatria do národných parkov? Môže sa stať a preto ja sa pýtam tretiu otázku. A čo s tými pozemkami, ktoré ostanú ako nadbytočné po zonácii? Keď možno ostane nám niekoľko tisíc hektárov, ktoré nebudú národnými parkami. Kto ich bude spravovať? Potom dajme do zákona, pozemky, ktoré nespĺňajú kritériá národných parkov v zmysle našej legislatívy a smernice Európskej únie, presunieme naspäť kam? Komu ich presunieme? Štátnym lesom, ministerstvu kultúry alebo ministerstvu spravodlivosti? A to sú, a to sú dôležité otázky.
A pokiaľ tu zazneli teraz takéto tie politické vystúpenia, že, že tu vrieska niekto, že ľudia, práca a tak ďalej, toto už sa, to už sa miešajú politické veci. Poďme riešiť ochranu prírody, poďme riešiť, poďme to robiť tak, aby ozaj sme tie národné parky mali také, ako inde. Ťažko by som svojho syna nútil aj pokračoval v štvrtom stupni ochrany alebo piatom stupni ochrany, ako to veľakrát včera bolo povedané, a predvčerom v Tatrách, že sa kravy pasú. No nebudú sa pásť u nás. Akú ja mám garanciu, že ja to pole pod tým hotelom v Tatrách dám svojmu synovi, keď štát má ochrannú ruku? Ja nebudem doma, nebudem sa starať o rodinu, mne sa rozpadnú všetky vzťahy, deti ma nebudú poznať a záver bude ten, že som robil hodnotu pre štát? Nie. Každý z nás, ktorý má rodinu, robí tie hodnoty pre svoju rodinu. V prvom rade pre svoju rodinu, lebo to je najcennejšie, čo máme.
Ďakujem pekne.