Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prejednávame tu bod stratifikácia nemocníc, to znamená reforma našeho zdravotníctva, našich nemocníc.
Kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, ja by som povedal zopár viet o rimavskosobotskej nemocnici. My v podstate v Rimavskej Sobote, pán minister, minule sme o tom práve spolu hovorili, má celkom stotridsať... teda je, má 135-ročnú históriu. Máme 680 zamestnancov, to znamená, že teda v danom prípade je to najväčší zamestnávateľ v rámci mesta alebo okresu Rimavská Sobota. Je to Svet zdravia a dovolím si povedať, že títo páni sa starajú skutočne kvalitne o zdravie našich občanov. Máme 382 lôžok, ročne hospitalizujeme 14-tisíc pacientov, spádová oblasť je pre 143-tisíc občanov. Ročne máme 1 250 pôrodov a 3 200 operácií.
Dámy a páni, vážený pán minister, určite máte informácie, že v Rimavskej Sobote ste mali.... mali sme oddelenia infekčné, krčné, pľúcne, očné, to sa ešte zrušilo v minulosti a podľa slov pána primára chirurgického oddelenia, pána Dr. Juhásza, ktorý jednoznačne povedal, že ak dôjde k takejto stratifikácii nemocníc práve v Rimavskej Sobote, tak sa stane to, že sa zruší aj detská chirurgia, aj pôrodníctvo.
Pán minister, občania sú skutočne pobúrení, pretože my sa máme dostať do piatej tzv. kategórie, to znamená, to znamená komunitnej nemocnice, a tým pádom sa, znamená toľko, že komunitná nemocnica znamená toľko, že bude doliečovák. No občania sú pobúrení. Ja nehovorím, že to sú, nie sú klamlivé informácie, alebo že sú to hoaxy, to nie, ale treba tých ľudí upokojiť, uspokojiť, ako ste vy, pán minister, minule ste mi povedali, že vy ručíte za to, ale situácia je v Rimavskej Sobote skutočne vážna. Tí ľudia sa boja, že im dôjde k zrušeniu nemocnice. Prosím vás, vysvetlite im.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, áno, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, a chcel by som ešte v závere svojho vystúpenia odpovedať niektorým poslancom, ktorí v rozprave vystúpili. Hneď by som začal s pánom Dostálom.
Pán Dostal tvrdí, že návrh zákona je aj riešenie do budúcnosti? Teda pýta sa. Áno, pán Dostál, ak dovolíte, odcitujem vám ods. 4 tohto navrhovaného zákona, ktorý hovorí: "Vláda Slovenskej republiky môže na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky rozhodnúť o odpustení pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia úradu o uložení pokuty podľa § 182 ods. 1." To znamená, že teda v danom prípade, ak nastane takáto situácia v budúcnosti, tak vláda Slovenskej republiky môže, áno, môže na návrh ministerstva financií Slovenskej republiky rozhodnúť o odpustení tejto pokuty. (Reakcia z pléna.)
Chcem ďalej poznamenať, že, a zdôrazniť, že súdy vo viacerých prípadoch, presne v troch prípadoch, jednoznačne rozhodli a určili, že stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie nie je správne. Ja som osobne presvedčený, že ďalšie samosprávy, ktoré dajú tieto pokuty alebo uloženie týchto pokút na súd na prešetrenie a rozhodnutie, aj tieto ďalšie rozhodnutia jednotlivých súdov budú v tomto duchu.
Vážení priatelia, kolegyne, kolegovia, tento zákon nebude pomáhať starostom a primátorom, ale treba to otvorene povedať, že tento zákon bude pomáhať v prvom rade obciam a mestám, pretože tú pokutu nedostane starosta a primátor, ale dostanú to obce. Však keď sa nad tým zamyslíme, tak v každom prípade rozhodnutie starostu predchádzalo uznesenie poslancov obecného alebo mestského zastupiteľstva. To znamená, že ak obec, ako napríklad Šaľa, dostane 400-tisíceurovú pokutu pomaličky, teda presne 339-tisíceurovú pokutu, tak nakoniec si to odskáču občania, pretože ten starosta a tí poslanci nebudú môcť tieto finančné prostriedky práve použiť na rozvoj svojho mesta.
Takže nadobudnutie schvaľovali jednoznačne poslanci mestského zastupiteľstva, dôsledky budú niesť starostovia, teda nebudú niesť starostovia a primátori, ale ako som povedal, jednotlivé, jednotlivé mestá.
Ak dovolíte, ja by som ešte odpovedal aj pani Kaveckej. Vážená pani kolegyňa Kavecká, vy ste skúsená posla... skúsená starostka obce, ktorú obec dostihla táto pokuta. Vy ste starostkou obce Kunerád a dostali ste takisto pokutu 30-tisíc eur. Zrejme ani vy ste nechceli pre obec zle a mám taký pocit, že ste určite chceli pomôcť mladým rodinám s deťmi, že teda vybudujete zopár teda bytov pre mladé rodiny s deťmi. A ja v danom prípade tento zákon predkladám aj vo váš prospech. A práve zato, zato sa čudujem, že vy pomaličky súhlasíte s mojím návrhom zákona, ale záver svojho vystúpenia trváte na dopracovaní zákona. Ale ja sa vás pýtam, keď pustíte, kolegyne, kolegovia, tento zákon do druhého, resp. tretieho čítania, však nemáme dostatok času na dopracovanie? Tak v tomto duchu uvažujte. Preto ja by som bol veľmi rád, aby tento zákon bol jednoznačne, jednoznačne podporený.
Nezdá sa mi to skutočne, pretože štát jednou rukou dáva a druhou berie. To už odznelo z úst viacerých poslancov, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ale uvedomme si jednu vec, že jednotlivé samosprávy v danom prípade plnia Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. A my ich za to, že plnia toto v podstate, my ich v podstate ideme trestať. Ukladáme im pokuty. Však, preboha, keď sa nad tým zamyslíme, jednotliví starostovia, samosprávy, oni zrejme uzatvárali zmluvy, dostali prísľub od Úradu pre verejné obsta... teda zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Nedalo sa to zastaviť skôr? Však boli jednotlivé obce a mestá, ktoré dostali možnože 8-, 10-, 12-miliónové úvery, bezúročné úvery. Však viem, akou formou sa riešia tieto výstavby týchto domov. A teraz, keď v podstate samosprávy uzavrú zmluvu so Štátnym fondom rozvoja bývania a teraz ich v podstate my ideme trestať. Práve zato som tento zákon predložil.
A verím tomu, že teda, kolegyne, kolegovia, tento zákon schválite a pustíte do druhého čítania a potom by sme mohli, potom debatovať nad tým, pani Kavecká, že by sme, v podstate isté zmeny by sme mohli urobiť v druhom alebo treťom čítaní.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, úplne záverom by som si dovolil prečítať otvorený list pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým list píšu spoluautori tohto návrhu.
"Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby sme sa vám prihovorili ako spoluautori návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorý je taktiež známy ako generálny pardon, ktorého podstatou je odpustenie pohľadávok štátu občanom mesta, vzniknuté na základe právoplatných rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie o uložení pokuty. Priznávame sa, že nad tým, čo by sme vám chceli týmto otvoreným listom povedať, sme dlho premýšľali. Je nepochybné, že celá táto prejednávaná vec vyvolala medzi vami množstvo otázok, polemík, ako aj emócií.
Návrh zákona sme vždy považovali a aj považujeme za spravodlivé riešenie vzniknutých situácií, ktoré výrazne narušili chod miest a obcí a ktoré sú a aj boli, sú a aj boli obrazom nesprávnej, možno až rozporuplnej legislatívy týkajúcej sa nadobúdania nájomných bytov. K dnešnému dňu je to presne 714 dní, odkedy sme sa my dvaja spoločne prvýkrát postavili za obce a mestá v snahe o vyriešenie tejto nepriaznivej situácie. Sme veľmi radi a nesmierne si vážime podporu občanov desiatok miest a obcí, ako aj starostov a primátorov. Zároveň je akousi iróniou, že tento návrh zákona má číslo parlamentnej tlače práve 714.
Dôvod, pre ktorý sme sa spoločne rozhodli postaviť sa za mestá a obce, je veľmi jednoduchý. Sme toho názoru, že obce a mestá sú chrbticou tohto štátu a bez ktorých by nefungovalo, nefungovalo asi nič. Myslíme, že sa dá súhlasiť s myšlienkou, že obce a mestá ako predĺžená ruka štátu sa podujali plniť programové vyhlásenie aj tejto vlády, a to výstavbou nájomných bytov, pričom rád by som vám pripomenul, k čomu sa táto vláda v programovom vyhlásení zaviazala: ,Budeme pokračovať v podpore obecných nájomných bytov a vytvoríme podmienky pre zapojenie súkromného sektora do výstavby nájomných bytov.´ Obce a mestá nadobúdali byty tak, ako je a bola nastavená legislatíva. Žiadne podvody, žiadne vydierania, žiadne tresty. Istota v termíne pre budúcich nájomníkov a žiadne peniaze z rozpočtu miest a obcí.
Nájomné bývanie sa mohlo rozvíjať a Slovensko malo šancu dobiehať zvyšok Európy v pomere nájomného bývania iným formám. Zasiahol Úrad pre verejné obstarávanie, a to tým najnešťastnejším spôsobom, nakoľko začal prenasledovať väčšinu tých, ktorí postupovali v zmysle platnej legislatívy. A teraz nikoho nezaujíma, že obce a mestá zabezpečili dostupné nájomné bývanie bez použitia vlastných financií. Nikoho nezaujíma, že byty boli odovzdané včas a v kvalite, ktorú predpokladá zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania. Nikoho nezaujíma, že neuzavreli desiatky dodatkov, ktoré predtým sprevádzali takmer každú stavbu, pričom ušetrili milióny z verejného rozpočtu, ale nepostupovali vraj podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, resp. podľa jeho výkladu, ktorý im úrad predostrel.
Pokračovanie v tomto boji o falošnú transparentnosť Úradom pre verejné obstarávanie, v ktorom sa kompletne stratil celý ochranný... cieľ ochrany verejných zdrojov pred korupciou, znamená tragédiu pre všetky dotknuté obce, pre obyvateľov, ale najmä pre nájomníkov obecných bytov. Zároveň je to koniec výstavby nájomných bytov." A to, prosím vás, dobre si to vypočujte: "Zároveň je to koniec výstavby nájomných bytov na Slovensku, nakoľko žiadny starosta alebo primátor už nie je ochotný stavať nájomné byty pod hrozbou drakonických pokút, ktoré môžu danú samosprávu dostať až do nútenej správy.
Od niektorých poslancov Národnej rady počas nespočetne veľa stretnutí sme počúvali o údajnom korupčnom správaní starostov a primátorov, ktorí postavili nájomné byty." Je tu pán Baránek a zrejme píšu o ňom. "Nikdy sme neboli zástancami korupčného správania a nikdy by sme ani takéto konanie neospravedlňovali. Každý jednotlivý prípad sme si viackrát prešli, analyzovali s jednoznačným záverom. Korupcia vo vzťahu k výstavbe obecných nájomných bytov je mýtus. Preto aj napriek nevôli niektorých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí aj pri absolútnej dôkaznej núdzi vo vzťahu ku korupčnému správaniu starostov a primátorov naďalej ich za korupčníkov, bohužiaľ, označujú, nikdy sa nepridáme k tým, ktorí bez akéhokoľvek dôkazu kriminalizujú starostov a primátorov, ktorí napriek ich neľahkému údelu dennodenne čelia problémom a ktorí idú proti vetru bez istoty víťazstva, ale s nádejou naň. Necítime potrebu brániť starostov a primátorov alebo niečo týmto listom dovysvetľovať, ale cítime potrebu sa ich zastať a veľmi ofenzívne vám odkázať, je čas sa za nich postaviť.
Vás ako poslancov Národnej rady definuje pocit záväzku, nie nároku. A práve váš záväzok byť tu pre obce a mestá, v ktorých žijú občania tohto štátu, je pre vás, vážené kolegyne, kolegovia, zaväzujúci.
Vždy sme mali a stále máme veľkú úctu k tejto inštitúcii. Vy, volení poslanci, reprezentujete vôľu slovenského národa, ktorý tvoria práve ľudia z miest a obcí. A pevne veríme, že sa pri rozhodovaní o tomto návrhu zákona budete riadiť vlastným pocitom záväzku a nie inými faktormi, ktoré už dávno stratili svoj základ. A nedovoľte, aby sme stratili prehľad o tom, čo štát vlastne je, aký má účel a či sa jeho existencia vzťahuje aj k životom občanov žijúcich v ňom.
S úctou Dr. Michal Luprich a pán Mgr. Juraj Švarc."
Ja vám, dámy a páni, som prečítal tento list týchto dvoch pánov a som rád, že tento list napísali. Sú to páni, s ktorými sme tento návrh zákona pripravili, a som rád, že sú tu medzi nami, tak ich opäť pozdravujem, tu na balkóne. A verím tomu, že sa každý jeden poslanec Národnej rady zamyslí nad týmito slovami týchto našich kolegov a v podstate tento zákon prejde, pustíte do druhého čítania, kde potom, samozrejme, tie zmeny, čo navrhuje pani Kavecká, by sme tam mohli teda skutočne tam zabudovať, zamontovať.
Ďakujem pekne. A ešte raz, ďakujem, že ste si ma vypočuli.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som sa v podstate opýtal pána poslanca Dostála, pretože ako vidím, on tieto postupy v zásade neschvaľuje a zásadne je proti.
Ja sa pýtam, pán Dostál, potom, keď vy to odsudzujete, prečo sa prijala zbraňová amnestia? Tam boli spáchané trestné činy. A o tom rozhodovala tiež Národná rada Slovenskej republiky.
K metodickým usmerneniam. Sú nezáväzné a nedajú sa aplikovať, o tom rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. A dodávam, že generálny pardon nebol len jeden, zbraňové boli až štyri a aj iné. Tak vtedy nevadilo páchanie dokonaných trestných činov?
A k mestu Šaľa, ak dovolíte, rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie neboli právoplatné, a teda vykonateľné, preto nebola preukázaná... nepristúpiť teda k podpisu tejto zmluvy. No a ak dovolíte, kým rozhodne súd, obce nemôžu čerpať zdroje. Áno, je to pravda, kým nerozhodne súd. Takže existujú ale aj stavby, metodické usmernenia, nejde o právne záväzný právny akt na úrad pre a Úrad pre verejné obstarávanie nie je oprávnený vykladať zákony. Veď kupujú si existujúci skolaudovaný dom, dovtedy to nie je možné.
Šaľa dostala dva ďakovné certifikáty za rozvoj nájomného bývania po nadobudnutí a zároveň dostala pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie. Dámy a páni, keď vidím tuto akurát v tomto materiáli, Šaľa dostala pokutu 339-tisíc eur. Takže dostali ďakovný list, ale aj pritom obrovskú pokutu. Ale nejedná sa len o Šaľu, jedná sa o ďalších desať obcí.
Takže, pán poslanec Dostál, menujte, prosím vás, starostov, primátorov, ktorí spáchali trestný čin, ktorý mu pripisujete, ale aby ste aj povedali, že či zobral niekto nejaký úplatok, či to je dokázané... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade dovoľte, aby som sa poďakoval pánovi predsedovi Národnej rady, pánovi Kollárovi, pánovi Kočišovi, Ďuricovi za podporné názory a stanoviská. Ale musím zareagovať na slová pána Dostála aj pána Baránika.
Dámy a páni, prvoradou úlohou alebo cieľom mojím bolo to, aby sme uvoľnili ruky samosprávam v rámci celej Slovenskej republiky. Súhlasím, pán Dostál, pán Baránik, s tým, že teda zasahuje tento zákon, návrh zákona do minulosti. Ale ja nie som proti. Prosím, tak pustite tento zákon do druhého čítania a to kľudne potom môžeme napríklad bod č. 5, že to bude platiť aj naďalej v tomto duchu. Ja nie som proti tomu. Však ja som presvedčený, že ak zákonodarný zbor, Národná rada Slovenskej republiky, prijme takýto zákon, tak to bude platné. Ale nesúhlasím v žiadnom prípade s tým, aby sme pokuty, ktoré boli uložené, aby tie samosprávy platili, pretože áno, ony to zaplatia, ale niektorí pôjdu do nútenej správy. Ak zoberieme niektoré obce, napríklad Alekšince zaplatia 59-tisíc, Balog nad Ipľom 17-tisíc, Galianovo 23-tisíc, Hosťová 11-tisíc, Hronské Kosy 30-tisíc, Chynorany 42-tisíc, Krnča 44-tisíc, Kunerád 30-tisíc, Modrý Kameň, ako som spomínal, 78-tisíc, Prievidza 63-tisíc, Slepčany 30-tisíc, Svit 201-tisíc a Šaľa 339-. To som len spomenul zopár obcí a miest.
Dámy a páni, ak tento zákon neprijmeme, tieto samosprávy budú mať obrovské problémy v zmysle duchu, ako povedal pán predseda Národnej rady, že niekde im to bude chýbať. Takže ja vás skutočne prosím, prehodnoťte to, neberte to tak, že tento zákon predkladá opozičný politický predstaviteľ. Skúste sa nad tým zamy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nedá mi, aby som nezareagoval na vystúpenie jednotlivých poslancov z vládnej koalície, v prvom rade na pripomienku pani Zemanovej, pána Baránika, pána Dostála, ako aj pána Kazdu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vy si musíte uvedomiť jednu vec, že tento zákon, áno, tento zákon v prvom rade uvoľní ruky samosprávam, ktoré sa snažia vyjsť v ústrety svojim občanom, zvlášť mladým ľuďom, ktorí si chcú založiť rodiny a nemajú kde bývať. Toto je cieľom toho môjho návrhu.
Kolegyne, kolegovia, musíte si uvedomiť ďalšiu vec, že máme tu Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, kde sa píše, že prioritou vlády Slovenskej republiky bude rozvinutie efektívneho, funkčného modelu výstavby ekonomicky dostupného štátneho nájomného bývania. Systém bude založený na analýzach dopytu po štátnom nájomnom bývaní v jednotlivých regiónoch Slovenska. Vláda Slovenskej republiky podnikne všetky kroky potrebné na to, aby umožnila masívnu výstavbu kvalitných štátnych nájomných bytov po celom území Slovenskej republiky.
Dámy a páni, a teraz si dajme otázku, ako sa plní Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky? Vy ste teoreticky dali prísľub týmto občanom, že za štvorročné volebné obdobie vybudujete stotisíc bytov. Máme pomaly dva roky za sebou z tohto volebného programu, bohužiaľ, musím otvorene povedať, že ani jeden byt sa neodovzdal v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. A teraz samospráva, jednotliví starostovia, primátori sa snažia poskytnúť túto možnosť pre svojich obyvateľov, tak my ich ideme ničiť, ideme ich trestať obrovskými pokutami. Však pri všetkej úcte, vážení priatelia, keď sa pozreme na túto tabuľku, však tu sú obrovské pokuty od 10-tisíc až po 400-tisíc eur. Však samosprávy to nezvládnu, nezvládnu. V danom prípade niektoré, ako je napr. obce a mestá, napr. Modrý Kameň ide do nútenej správy.
Musím otvorene povedať, že v danom prípade na Slovensku samospráva supluje bytovú politiku Slovenskej republiky, bytovú politiku štátu Slovenskej republiky. A vy nechcete ani za toho čerta svätého podporiť tento zákon, ktorý teraz momentálne prekladám. Však ja som debatil s viacerými starostami v rámci celej Slovenskej republiky, aj s tými, ktorí sú tu momentálne v parlamente. Však každý si uvedomuje, uvedomuje si jednu vec, že tento zákon je potrebný. Neničme tie samosprávy! Alebo, páni kolegovia, nech vláda plní svoj volebný program na úseku bytovej politiky. Ak bude plniť, keby to bolo tak, možnože tu nie som ani s týmto návrhom zákona.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nedá mi, aby som vás neoboznámil s vyhlásením starostov a primátorov k likvidačným sankciám zo strany Úradu pre verejné obstarávanie. Starostovia a primátori hneď v úvode píšu: Je zločin zabezpečiť obyvateľom nájomné bývanie?
Vyhlásenie starostov a primátorov k likvidačným sankciám zo strany Úradu pre verejné obstarávanie po pracovnom stretnutí a tlačovej besede v Šali: Právo na bývanie je jedným zo základných práv, zakotvených priamo v Ústave Slovenskej republiky. Jednou z vyše štyritisíc úloh, ktoré spadajú na plecia samosprávy, je zabezpečenie nájomných bytových domov pre svojich občanov, občanov Slovenskej republiky.
V uplynulých rokoch stovky miest a obcí podľa schémy ministerstva dopravy a výstavby a Štátneho fondu rozvoja bývania nadobudli tisíce bytov, ktoré odovzdali do užívania pre svojich občanov. Zároveň doposiaľ samosprávy zabezpečujú chod, údržbu týchto bytov a splácajú späť do štátneho rozpočtu úvery z regulatívneho nájomného. Po nadobudnutí bytov hŕstka štátnych úradníkov na Úrade pre verejné obstarávanie vyslovila domnienku, že všetky nájomné byty podľa štátom stanovenej schémy boli nadobudnuté takpovediac ilegálne, pretože pri ich kúpe bola neoprávnene využitá výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní. Táto hŕstka štátnych úradníkov na Úrade pre verejné obstarávanie nezasiahla na začiatku, ako to hovoril pán Svrček vo svojom vystúpení, keď ministerstvo dopravy a Štátny fond rozvoja bývania pripravili príslušnú legislatívu, ale Úrad pre verejné obstarávanie čakal, kým obce a mestá byty nadobudnú, a potom ich začal sankcionovať drakonickými pokutami, dosahujúcimi desiatky až stovky tisíc eur pre každú samosprávu.
Rozhodnutia o pokutách Úrad pre verejné obstarávanie postavil na vlastných domnienkach a porovnávaní s prípadmi v rámci Európskej únie, kde sa jednalo o diametrálne odlišné, áno, diametrálne odlišné, neporovnateľné situácie. Akékoľvek argumenty o hospodárení a efektívnosti sú len hranicami hádzaným na stenu.
Úrad verejného obstarávania zašiel ešte ďalej a podal na súd návrh na určenie neplatnosti zmlúv na takto nadobudnuté bytovky. V prípade, že by súd rozhodol tak, ako navrhuje Úrad pre verejné obstarávanie, existuje reálna hrozba vysťahovania tisícov občanov na ulicu. Áno, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, tisíce občanov na ulicu, nakoľko by sa bytové domy ocitli v rukách hospodárskych subjektov, ktoré nie sú viazané štátom stanovenými regulatívnymi v oblasti nájomného bývania. Týmto by tieto hospodárske subjekty boli nútené vrátiť plnenia, ktoré im boli poskytnuté zo strany štátu za predaj bytových domov, čím by došlo k finančnej likvidácii týchto subjektov.
V súčasnej situácii, kde došlo k výraznému poklesu príjmov z dôvodu epidémie COVID-19, by bolo takéto plnenie likvidačné a evidentne ne-vy-ko-na-teľ-né. Okrem toho mnohým obciam a mestám hrozí vďaka pokute, áno, hrozí niektorým obciam, ako som povedal, Modrý Kameň napríklad, nútená správa. Úrad pre verejné obstarávanie zjavne ani len nedomyslel rozsiahle následky svojho konania.
Starostovia a primátori sú týmto úradom kriminalizovaní a občania vystavení hrozbe straty strechy nad hlavou. Úrad pre verejné obstarávanie zahájil monsterprocesy bez práva na obhajobu, pričom samotný úrad sa stavia do role trojjediného, to znamená prokurátora, sudcu a kata, pretože navrhuje tresty, vynáša svojvoľne rozsudky a vykonáva exekúcie, pričom spôsob výberu pokút evokuje výpalníctvo zo strany štátneho orgánu.
Nakoľko úrad sa zjavne považuje za natoľko autonómny, že nepripúšťa akúkoľvek diskusiu a možnosť revidovať svoje rozhodnutia, z regiónov vzišla iniciatíva, ktorá má takéto nezmyselné pokutovanie zložiek verejnej správy medzi sebou, áno, zastaviť. Poslancom parlamentu bol predložený materiál, áno, návrh legislatívnej úpravy, ktorou by sa táto situácia amnestovala formou zmeny zákona o verejnom obstarávaní (generálneho pardonu), obdobne ako napríklad zbraňová, daňová či zamýšľaná exekučná amnestia. Samozrejmosťou by mala byť nadväzujúca príprava kvalitnej legislatívy v oblasti verejného obstarávania a stavebnej legislatívy.
Zástupcovia Národnej rady Slovenskej republiky naprieč politickým spektrom si našu iniciatívu osvojili a považujú ju za rozumné riešenie, rovnako mnohí erudovaní právnici či odborníci vo verejnom obstarávaní. Treba vyzdvihnúť prácu a poďakovať pánovi predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, pánovi Borisovi Kollárovi, všetkým pani poslankyniam a pánom poslancom politických strán zastúpených v parlamente, ktorí nám vyjadrili svoju podporu a ochotu pomôcť, osobitne pánovi poslancovi Milošovi Svrčekovi, nakoľko sa tejto agende naplno venuje. Rovnako veľká vďaka patrí reprezentantom MDV SR, pánovi ministrovi a pani štátnej tajomníčke Brunckovej.
Žiaľ, narazili sme na výrazný odpor zo strany niektorých poslancov Slobody a Solidarity, ktorí napriek mnohým argumentom zo strany odbornej verejnosti a jednoznačnej podpore ostatných predstaviteľov vládnej koalície nepripustili ani len prerokovanie návrhu na pôde parlamentu, ktorá má byť miestom pre adekvátnu diskusiu. Zástupcovia samosprávy a odbornej verejnosti boli dokonca označovaní za takpovediac nedostatočne erudovaných a bolo nám odkázané, aby sme vec vyriešili sami a zaplatili, čo sme spôsobili. Nuž, spôsobili sme to, že sme postupovali podľa štátom stanovených podmienok a zabezpečili tisícom ľudí dostupné bývanie, mimochodom, v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Mestá a obce sú kostrou systému verejnej správy, ktoré zabezpečujú výkon služieb stanovených legislatívou, pričom každý použitý cent je prísne kontrolovaný a, samozrejme, aj strážený, zatiaľ čo hŕstka štátnych úradníkov pripravuje legislatívne zmeny, ktoré sú neprehľadné a naďalej len komplikujú a predražujú výkon práce na úkor logiky a financií. Dôkazom je i takmer 1 100 zásadných pripomienok v priebehu dvoch týždňov k navrhovanej novele zákona o verejnom obstarávaní v rámci pripomienkového konania medzirezortného. Legislatívu takejto kvality produkuje, respektíve sa na jej tvorbe podieľa ústredný orgán štátnej správy – Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý na jej základe chce zrejme likvidovať systém slovenskej samosprávy od zeleného stola.
My zástupcovia obyvateľov obcí a miest v prvom rade žiadame:
1. Aby sa návrh generálneho pardonu prerokoval na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
2. Zástupcov Národnej rady Slovenskej republiky o vykonanie poslaneckého prieskumu na Úrade pre verejné obstarávanie za účelom preverenia zákonnosti postupov ÚVO pri vydávaní rozhodnutí.
Ďalej žiadame ústavné orgány, aby zvážili zmeny v systéme fungovania ÚVO tak, aby úrad bol preventívnou a nie represívnou zložkou verejnej moci. Žiadame ústavné orgány, aby prihliadali pri tvorbe legislatívy na praktické potreby a praxe, z praxe a skúsenosti z regiónov.
Zároveň si dnes dovoľujeme listom požiadať pani prezidentku Zuzanu Čaputovú o udelenie audiencie, aby nás zástupcov regiónov si vypočula.
Podpis – primátori a starostovia.
Takže toľkoto k tomuto listu starostov a primátorov z jednotlivých miest, ktorých sa v prvom rade toto porušenie sa dotklo. A verím tomu, že, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sa nad tým zamyslíte a tento zákon i napriek tomu, že to je kvázi, v úvodzovkách, opozičný, že to podporíte, pretože tu sa nejedná o to, že či to je opozičný alebo koaličný, ale tu pomôžeme samosprávam, jednotlivým starostom, primátorom, ktorých sa to skutočne týka. Prosím, nepozerajte sa na to tak, že to predkladám ja ako nezaradený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Uvažujte a hlasujte podľa vlastného vedomia a svedomia a nie na základe toho, že máte nejakú koaličnú dohodu, že opozičný návrh zákona v žiadnom prípade nepodporíte. To by nebolo fér voči tým občanom, ktorý už dnes v týchto bytoch aj bývajú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážení kolegovia, pán Blcháč, pán Kočiš, ja ďakujem vám za podporu tohoto zákona, ale skutočne by som zopakoval svoje slová. Jediná vina týchto starostov a primátorov je to, že majú snahu zabezpečiť bývanie pre svojich ľudí, pre svojich občanov, pre mladé rodiny s deťmi. A Úrad pre verejné obstarávanie svojím, svojimi rozhodnutiami ich tlačí úplne k zemi. Ja poviem len zopár pripomienok. Napríklad Šaľa, čo si spomínal, pán kolega Kočiš, tak má pokutu 339-tisíc eur. Alebo spomeniem tu napríklad, spomeniem Modrý Kameň, pokuta 78-tisíc, však tu hrozí nútená správa, ak to, tento zákon neprijmeme. A to by som mohol menovať, budem potom hovoriť v ďalšom mojom výstupe, že koľko tých obcí aké obrovské pokuty dostali. A to len zato, že tí starostovia, primátori, obecné a mestské zastupiteľstvá chceli zabezpečiť pre svojich ľudí bývanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode svojho vystúpenia vás chcem upozorniť na to, že vo svojom vystúpení použijem slová pána doktora Lupricha Michala, ako aj pána magistra Juraja Švarca, ktorých vítam, tu sú na balkóne, takže vitajte medzi nami, ktorí práve poukazujú na nesúladné názory štátnych organizácií. Príbeh o tom, ako štát jednou rukou dáva a druhou berie, pričom obce sú spolu so svojimi občanmi ekonomickými rukojemníkmi rozhodnutím ústredných štátnych orgánov a orgánov štátnej správy. Pokúsim sa minimalizovať citáciu legislatívy a zároveň zhrnúť fakty.
Áno, dámy a páni, staviame pre občanov. Všetko sa začalo rozhodnutím štátu, ktorý sa prostredníctvom svojich organizácií – Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako aj Štátneho fondu rozvoja bývania – rozhodol uvoľniť financie na zabezpečenie nájomných bytov pre občana. Peniaze boli vyčlenené na nákup bytových jednotiek, ktoré budú spĺňať podmienky stanovené ministerstvom, ako aj Štátnym fondom rozvoja bývania. V mnohých obciach a mestách prebehla v réžii súkromných investorov výstavba objektov, ktoré spĺňali atribúty nájomného bývania v súlade s vyššie uvedenými podmienkami.
Na základe toho bolo cca v 350 obciach a mestách po celom území Slovenskej republiky kolektívnymi orgánmi, a to prízvukujem, kolektívnymi orgánmi, obecnými a mestskými zastupiteľstvami, rozhodnuté, že obec, mesto môže prehodnotené nehnuteľnosti odkúpiť, teda predmetné nehnuteľnosti odkúpiť, avšak za predpokladu, že budú kumulatívne splnené podmienky stanovené štátom. A to za prvé, nehnuteľnosť bude riadne dokončená a skolaudovaná. Za druhé, bytové jednotky budú postavené v súlade s podmienkami Štátneho fondu rozvoja bývania. Za tretie, obec, mesto získa zo Štátneho fondu rozvoja bývania dotáciu a získa zároveň aj úver. Za štvrté, cena predávanej nehnuteľnosti nesmie prekročiť štátom stanovenú sumu na kúpu 1 metra štvorcovej plochy.
Zdôrazňujem, že podmienky musia byť splnené, a to kumulatívne, pričom obec môže odkúpiť hotovú nehnuteľnosť. Summa summarum v cca 350 samosprávach boli štátom dané podmienky splnené, štát schválil čerpanie prostriedkov, obce zabezpečili všetko potrebné a ľudia mohli začať bývať. Samosprávy sa navyše zaručili, že zabezpečia navrátenie úverových zdrojov formou regulovaného nájomného späť do štátneho rozpočtu. Zo strany ústredných orgánov štátnej správy ani zmienka o nedodržaní pravidiel.
Sotva sa však ľudia stihli zabývať, prišiel, áno, prišiel šok. Ten istý štát prostredníctvom iného ústredného orgánu štátnej správy, Úradu pre verejné obstarávanie, oznámil cca 350 samosprávam, že s nimi zahajuje správne konanie s hrozbou pokuty, lebo, v kocke zhrnuté, na úrade verejného obstarávania existuje domnienka, že obce mohli zámerne obísť zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní, lebo vedeli už pred začatím výstavby, že bytovky, ktoré niekto iný na svoje náklady a riziko postavil, určite odkúpia.
Tu si dovoľujem dať do pozornosti, že podľa § 1 ods. 2 písm. c) sa zmluva o verejnom obstarávaní nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania. Úrad pre verejné obstarávanie svoju domnienku o možnom zámere obce získať nehnuteľnosť a obídení zákona o verejnom obstarávaní postavil napríklad na posudzovaní uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorými autonómne schválili predaj alebo prenájom pozemkov, kde neskôr súkromní investori realizovali výstavbu bytových domov. Nuž, mám neochvejný dojem hraničiaci s istotou, že zákonnosť uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev je oprávnený posudzovať jedine prokurátor alebo, respektíve súd, určite nie Úrad pre verejné obstarávanie. Navyše mám za to, že v právnom štáte musíme svoje podozrenie dokázať, ťažko môžeme vyrubiť sankciu, pokutu na základe podozrenia. Je tu ale otázka: Úrad pre verejné obstarávanie môže?
Záložná zmluva podmieňujúca získanie úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania, teda v danom prípade od štátu, jednoznačne určuje, že sa musí jednať o nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve záložcu, ktorá je bytovým domom, to je čl. I a čl. II záložnej zmluvy, čo úzko súvisí so znaleckým posudkom, ktorý musel byť vypracovaný na hotovú nehnuteľnosť a určuje jej hodnotu. Teda o akej zákazke na stavebné práce môže byť reč? Vyjadrenie čelného predstaviteľa Úradu pre verejné obstarávanie pre Žurnál Rádia Slovensko o tom, ako sú kontrolované záväzky alebo zákazky i pred vyhlásením, ma, skutočne ma zaráža. V odpovediach na žiadosti o metodické usmernenia som sa dozvedel akurát toľko, že Úrad pre verejné obstarávanie odporúča dôkladne zvážiť použitie výnimky, resp. informácie o znení, mohlo by mať vplyv na výsledok. Nuž, vrúcne ďakujem za jednoznačnú odpoveď. Koľkí starostovia by ocenili odpovede z Úradu pre verejné obstarávanie v znení: Postupujte podľa našich jednoznačných pokynov, vyhnete sa pokute.
Je tu skutočne namieste, vážené kolegyne, kolegovia, otázka. Ak volené kolektívne orgány, v danom prípade jedná sa o 350 obcí a miest, konajú podľa pokynov štátu a štát im za splnenie podmienok nakoniec naparí, áno, naparí pokutu s dovetkom, že bez súdu im bude polovica trestu odpustená, nenapadá ma iné pripomenovanie len výpalné. Podotýkam, že hovoríme o pokutách v rádoch desiatok až stoviek tisíc eur.
Samospráva stála pred dvojakou otázkou: hľadať úverové zdroje, napríklad komerčné úvery, nechať vypracovať projektovú dokumentáciu, dokumentácie. To sú náklady pre samosprávu. Zabezpečiť proces verejného obstarávania, opäť náklady. Stavebný dozor, náklady a samotná výstavba, riziko kvality plus náklady a niekoľkoročný proces. Alebo kúpiť hotovú, skolaudovanú a sprevádzkovanú nehnuteľnosť okamžite k využitiu, využiť vhodné financovanie, to znamená dotácie plus úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ušetrené zdroje a okamžité splácanie späť do štátneho rozpočtu bez nákladov navyše? Ktorá z týchto možností viac zodpovedá definíciám hospodárne, transparentne a efektívne?
Kladiem si otázky. Je nákup existujúcej nehnuteľnosti podľa podmienok štátu zákazka na stavebné práce alebo sa na tento prípad vzťahuje výnimka zo zmluvy o verejnom obstarávaní? Alebo ak sa na tento prípad vzťahuje výnimka, akým právom Úrad pre verejné obstarávanie zahajuje konanie, pokiaľ prípad nespadá do jeho pôsobnosti?
Za tretie, pri vyrubení pokuty sa obce alebo mestá oci... mesto ocitá v registri dlžníkov štátu, to znamená, nemôže čerpať akékoľvek dotačné zdroje. Keď sa preukáže neoprávnenosť konania a pokuty zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, budú obciam a mestám vzniknuté škody refundované? Toto je veľmi zaujímavá otázka. Keď by štát takéto škody refundoval, budú vinníci personifikovaní a budú niesť následky? Kto má osoh z takto vyrubených pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, to znamená zdroje odobraté z regiónov? Kto kontroluje činnosť Úradu pre verejné obstarávanie, hospodárnosť jeho vlastných nákupov?
A teraz, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som to celé zhrnul. Štát prostredníctvom ústredného orgánu štátnej správy, ministerstva a Štátneho fondu rozvoja bývania vyčlenil financie na kúpu nájomných bytov pre občanov; obce zrealizovali kúpu predmetných nehnuteľností striktne podľa štátom taxatívne vymedzených podmienok. Nejedná sa pritom o jednotlivcov, ale o niekoľko stoviek obcí a miest, ako uvádzam vyššie. Obce zabezpečili transfer finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností a následne zabezpečujú transfer financií vo forme splátok späť do štátneho rozpočtu a následne štát prostredníctvom iného ústredného orgánu štátnej správy, Úradu pre verejné obstarávanie, vymáha od obcí pokuty za splnenie podmienok, ktoré boli predtým štátom, ktoré boli predtým štátom stanovené. Štátom vyčlenené financie boli použité na kúpu nájomných bytov pre občanov. Pokutu stanovenú Úradom pre verejné obstarávanie by obce mali financovať zo svojich rozpočtov? Takéto konanie ústredného orgánu štátnej správy voči samospráve ako zložke verejnej správy priamo volenej občanmi v území sa mi javí prinajmenšom ako dosť nešťastné, keď sú obce a mestá sankcionované za činnosť, ktorú na nich štát v danom prípade presunul.
Je tu, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ale otázka, ako hospodári a pracuje obec a mesto. Každý cent v rozpočte obce musí absolvovať vyjadrenie hlavného kontrolóra a schválenie obecným, ako aj mestským zastupiteľstvom. Pod každý výdavok sa musí podpísať príslušný referent, vedúci oddelenia, prednosta, starosta alebo primátor. Každý výdavok je povinne zverejnený na webe a evidovaný na informačnom systéme Ministerstva financií Slovenskej republiky. Prebehne následná finančná kontrola, k hospodáreniu sa vyjadruje nezávislý audítor a obec vypracuváva záverečný účet, ktorý opäť končí na stole obecného alebo mestského zastupiteľstva.
My starostovia a primátori spoločne čakáme, kedy príde to sľubované zjednodušené, zjednodušenie verejných obstarávaní. Snáď sa dočkáme a keď budeme konať spoločne, dosiahneme spravodlivý výsledok. Prajem samospráve, aby sme si nielen v prípade nájomných bytov mohli povedať, že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou. Už by, kolegyne, kolegovia, bolo načase.
Toľkoto zatiaľ. Potom by som sa ešte v ďalšom vstupe prihlásil.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviesť návrh novely zákona o verejnom obstarávaní.
Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní v predkladanom znení pojednáva o potrebe riešenia dôsledkov, ktoré vznikli pri nadobúdaní nájomných bytov mestami a obcami v rámci celej Slovenskej republiky. Obce a mestá tvoria základné jednotky samosprávy a tvoria piliere tohto štátu, a preto je našou povinnosťou sa postarať o ich bezproblémové fungovanie a zabezpečenie ich základných potrieb, ktoré ony následne poskytujú občanom Slovenskej republiky.
Štátna bytová politika na Slovensku sa mení, sa musí odvíjať od skúseností vyspelých európskych štátov s trhovo orientovanou ekonomikou, z ktorej praxe vychádza ako najlepší prostriedok riešenia problémov bývania funkčný trh s bytmi. Napriek tomu si problémy, ako sú prístupnosť k primeranému bývaniu, cenová dostupnosť bývania a kvalita bývania, vyžadujú určitú intervenciu štátu a ostatných verejných subjektov na trhu s bytmi a práve túto problematiku doposiaľ riešili obce a mestá, ktoré využili možnosti nadobúdania nájomných bytov formou kúpy od súkromných investorov, ktorí vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť vykonali realizáciu výstavby nájomných bytov, a následne ich obce a mestá odkúpili cez Štátny fond rozvoja bývania a ktoré doposiaľ anuitnými splátkami splácajú.
Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil tento postup u takmer 50 obcí a miest za porušenie zákona o verejnom obstarávaní, za čo im boli uložené pokuty v rôznych výškach, ktoré visia nad týmito obcami a mestami ako Damoklov meč a ktoré sú spôsobilé narušiť ich už doposiaľ nie šťastnú ekonomickú stabilitu a priviesť ich až do nútenej správy.
Porušenie zákona o verejnom obstarávaní má podľa rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie spočívať najmä v tom, že obce a mestá pristúpili k podpisu tzv. komplexu zmlúv, teda zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a následne riadnych kúpnych zmlúv s jednotlivými investormi bez aplikácie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, čo sa však v tomto čase javí ako sporné, nakoľko možnosť nadobúdania stavieb a nehnuteľností bolo už v rámci predchádzajúceho znenia zákona, ako aj platného zákona o verejnom obstarávaní vyňaté z pôsobnosti tohoto zákona.
Úrad pre verejné obstarávanie doposiaľ argumentuje vydanými metodickými usmerneniami, pričom k tejto argumentácii chcem uviesť, že metodický pokyn ani usmernenie nepredstavuje záväzný výklad zákona o verejnom obstarávaní. Metodickou činnosťou úrad usmerňuje metodických účastníkov procesu verejného obstarávania a zverejňuje na svojom webovom sídle všetky svoje metodické usmernenia pre účastníkov procesu verejného obstarávania a všetky svoje rozhodnutia, ktoré sú výsledkom dohľadu nad verejným obstarávaním.
Metodické usmernenie je vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov. Tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú prameňom správneho práva, a preto nemôžu byť záväzné, pričom táto spoločnosť bola potvrdená súdmi, teda skutočnosť bola potvrdená súdmi v rámci Slovenskej republiky, pričom túto skutočnosť uvádza aj sám úrad vo svojich metodických usmerneniach, pričom nemusím ani spomenúť fakt, že Úrad pre verejné obstarávanie nemôže vykladať zákon.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Úrad pre verejné obstarávanie viní mestá a obce za porušenie § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý znie: "Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhu postupovať podľa tohto zákona." Pričom na druhej strane § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní sa uvádza výnimka a to, "tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností a nadobúdanie práv k nim".
Obce a mestá postupovali spôsobom, ktorý zákon pripúšťa, a nadobudli nájomné byty za použitia výnimky, čo je však zo strany Úradu pre verejné obstarávanie posúdené ako neoprávnená aplikácia výnimky zo zákona.
Okrem uloženia pokút Úrad pre verejné obstarávanie podal niekoľko žalôb pre neplatnosť kúpnych zmlúv, ktoré však už najmenej v dvoch prípadoch boli zo strany príslušného súdu, áno, boli zamietnuté, kde príslušný súd konštatoval, že podpisom kúpnych zmlúv nedošlo k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní. Týmto konštatovaním sa stali aj predchádzajúce rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie významne spochybnené. Práve týmito rozhodnutiami, nesúladom a nejednoznačnosťou právnych predpisov vzťahujúcich sa na danú problematiku existuje bezprecedentná nutnosť a povinnosť štátu zakročiť, zjednať nápravu a upraviť legislatívu tak, aby poskytovala jednoznačné riešenia, a ako primárne riešenie nastáva nutnosť, áno, nastáva nutnosť odpustenia pokút obciam a mestám, ktorých snahou bolo zabezpečiť základné potreby občanov tohoto štátu v oblasti bytovej politiky.
Nutnosť riešenia tejto situácie je o to závažnejšia, že nejde o pochybenie jednotlivca, ale o problematiku dotýkajúcu sa takmer 50 miest a obcí. A teda zastávam spolu s odborníkmi názor, že táto skutočnosť len potvrdzuje nedostatočný a nejednotný výklad legislatívy týkajúcej sa nadobúdania nájomných bytov. Zároveň je to potvrdením faktu, že nešlo zo strany obcí a miest o úmysel a o úmyselné protiprávne konanie.
Vo vzťahu k tomuto návrhu zákona považujem za nutné v závere uviesť, že v minulosti na tejto pôde boli prijaté viaceré zákony, ktoré odpúšťali sankcie, a to napríklad generálny pardon na, pre nález z omeškania, platby koncesií za Slovenský rozhlas a STV, štyri zbraňové amnestie, generálny pardon pre dlžníkov Sociálnej poisťovne a podobne, a teda je nevyhnutné, aby aj v tomto prípade sme ako poslanci sa postavili za obce a mestá a pomohli najmä v čase, keď túto pomoc od nás obce a mestá očakávajú.
Predkladaný návrh teda predstavuje opatrenie smerujúce k vyriešeniu problémov miest a obcí a zároveň ich stabilizácii ako kľúčovému návodu, ako v budúcnosti upraviť problematiku nájomného bývania, na ktoré sa táto vláda zaviazala v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, a teraz mi dovoľte zacitovať z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky týkajúce sa bývania. Verím, že si ma podrobne vypočujú zvlášť poslanci vládnej koalície a zvážia podporu tohto zákona, ktorý dneska predkladám. Verím, že si uvedomia, že tento zákon v prvom rade uvoľní ruky samosprávam, ktoré sa snažia vyjsť v ústrety svojim občanom, zvlášť mladým ľuďom, ktorí si chcú založiť rodiny a nemajú kde bývať.
Takže citujem Programové vyhlásenie vlády na rok 2021 až 2024: "Prioritou vlády Slovenskej republiky bude rozvinutie efektívneho, funkčného modelu výstavby ekonomicky dostupného štátneho nájomného bývania. Systém bude založený na analýzach dopytu po štátnom nájomnom bývaní v jednotlivých regiónoch Slovenska. Vláda Slovenskej republiky podnikne všetky kroky potrebné na to, aby umožnila masívnu výstavbu kvalitných štátnych nájomných bytov po celom území Slovenskej republiky tak, aby mesačné nájomné bolo pre nájomcu dostupné a bolo výrazne nižšie, ako je štandardné trhové bývanie. Účelom štátneho nájomného bývania má byť vytvorenie trvalého bývania pre občanov, pre ktorých je hypotéka neprimeranou záťažou. Časť týchto štátnych nájomných bytov bude špecificky prispôsobená pre osoby so zníženou schopnosťou pohybu.
Za účelom dosiahnutia tohto cieľa vláda pripraví a zhodnotí všetky dostupné možnosti financovania mimo rozpočtu verejnej správy prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania alebo iného subjektu vrátane implementácie modelu financovania podľa vzoru spoločnosti ASFINAG a pripraví a implementuje produkčné a prevádzkové moduly bežné v krajinách západnej Európy, potrebné na výstavbu štátnych nájomných bytov. Vláda Slovenskej republiky sa zaväzuje nájsť pre výstavbu štátnych nájomných bytov taký finančný a prevádzkový model, ktorý bude udržateľný a nebude navyšovať deficit rozpočtu a dlh verejnej správy.
Budeme pokračovať v podobe obecných nájomných bytov a vytvoríme podmienky pre zapojenie súkromného sektora do výstavby nájomných bytov." A to ešte raz prečítam: "Budeme pokračovať v podpore obecných nájomných bytov a vytvoríme podmienky pre zapojenie súkromného sektora do výstavby nájomných bytov. Keďže Slovenská republika disponuje značným fondom rôznych typov nehnuteľností, často v nevhodnom stave a neefektívne využívaných, vláda ako súčasť Národného strategického plánu bude, áno, bude pokračovať, resp. začne s pasportizáciou štátnych nehnuteľností. Vláda vyhodnotí efektívnosť využívania budov štátu a pripraví analýzu ich optimálneho využitia na účely nájomných bytov alebo kancelárskych priestorov. Zároveň začne s okamžitou projektovou prípravou na zmenu ich využitia. Prestavbou týchto zastaralých nehnuteľností na nájomné (bývanie) vzniknú tisíce bytov a koncentráciou, resp. presunom čo možno najväčšieho počtu úradov do vhodných a efektívnych budov vzniknú synergie vo využívaní budov štátnou správou. Vláda vybudovaním, vlastníctvom a správou značného množstva štátnych nájomných bytov tohto druhu vytvorí nový legislatívny rámec na vznik tzv. multifamily investičného sektoru, čím vytvorí priestor pre investície kapitálu do tohto novovzniknutého druhu podnikania.
Vláda Slovenskej republiky pre účely zrýchlenia výstavby veľkého počtu nájomných bytov zriadi centralizovaný stavebný úrad v gescii Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky zvýši publicitu a atraktivitu konceptu nájomného bývania ako stabilného a flexibilného nástroja na uspokojovanie sociálnych potrieb obyvateľstva.
Vláda Slovenskej republiky bude aktívne podporovať projekty obnovy bytového fondu a zvyšovania energetickej hospodárnosti bytových a rodinných domov a zefektívni čerpanie podpory bytových a rodinných domov a zefektívni čerpanie podpory na tento účel. Z hľadiska dosiahnutia spravodlivého a rovnovážneho postavenia prenajímateľa a nájomcu bude pripravená nová právna úprava nájomných vzťahov, reflektujúca potreby trhu, stabilitu a spravodlivosť nájomného vzťahu, ako aj primeranú ochranu oprávnených nárokov nájomníkov. Úprava bude zohľadňovať aj moderné a flexibilné nastavenie pravidiel úspešne zavedených v oblasti krátkodobých nájmov bytov."
Dámy a páni, toľko k programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. A teraz mi dovoľte, aby som prečítal znenie navrhovaného zákona, ktorý teda predkladám.
Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
1. Za § 187g sa vkladá § 187h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"1. Odpúšťa sa pohľadávka štátu vzniknutá na základe právoplatného rozhodnutia úradu o uložení pokuty podľa § 182 ods. 1 písm. a) až c) alebo § 182 ods. 2 písm. a) až g) v období od 1. januára 2016 do 31. augusta 2021 verejnému obstarávateľovi za správne delikty súvisiace s obstarávaním výstavby alebo nadobudnutím nájomných bytov, nájomných bytových jednotiek a súvisiacej technológie vybavenosti.
2. Odpúšťa sa pohľadávka štátu vzniknutá na základe právoplatného rozhodnutia úradu o uložení pokuty podľa § 182 ods. 1 písm. a) až c) alebo § 182 ods. 2 písm. a) až g) v období od 1. januára 2016 do 31. augusta 2021 obstarávateľovi za správne delikty súvisiace s obstarávaním výstavby alebo nadobudnutím nájomných bytov, nájomných bytových jednotiek a súvisiacej technickej vybavenosti.
3. Odpustenie pohľadávky štátu podľa odseku 1 a 2 sa nevzťahuje na pohľadávku štátu, ktorá bola do 31. augusta 2021 úplne splatená. Ak je pohľadávka štátu splatená len sčasti alebo jej splatenie je predmetom splátkového kalendára, odpustenie podľa odseku 1 a 2 sa uplatní na zostatok pohľadávky štátu, ktorý nie je splatený do 31. augusta 2021.
4. Vláda Slovenskej republiky môže na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky rozhodnúť o odpustení pohľadávky štátu, ktorá vznikla na základe právoplatného rozhodnutia úradu o uložení pokuty podľa § 182 ods. 1 a 2, ak
a) pokuta bola uložená verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi za správne delikty súvisiace s obstaraním výsledkov alebo nadobudnutím nájomných bytov, nájomných bytových jednotiek alebo súvisiacej technickej vybavenosti vykonané v období od 1. januára 2016 do 31. augusta 2021 a
b) pohľadávka štátu alebo jej časti nie je odpustená podľa odseku 1 alebo 2.
(Ustanovenia) osobitného predpisu sa v takom prípade nepoužijú."
Tak toľkoto k navrhovanému zákonu.
A teraz, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mi dovoľte jednu takú malú uštipačnú otázku. O pár mesiacov máme za sebou polovicu nášho štvorročného volebného obdobia. Odpovie mi niekto, ako sa plní volebný program vlády Slovenskej republiky na úseku bývania? A práve preto predkladám tento zákon, aby sme umožnili jednotlivým samosprávam výstavbu nájomných bytov, aby sme ich nepokutovali za to, že robia v prospech našich občanov to, čo sa vláde Slovenskej republiky, bohužiaľ, za pomaly dva roky nedarí. Takže toľkoto v mojom úvodnom vystúpení a v ďalšom mojom vystúpení, aby na moje pripomienky, kolegyne, kolegovia, aby ste mohli reagovať, rozvediem v rozprave a hlásim sa, vážený pán predsedajúci, ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, i ja sa chcem poďakovať pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny za túto novelu, ktorú teda predkladá pred parlament, ale zároveň by som chcel naviazať aj na pripomienky alebo slová pani Žitňanskej aj pána Tomáša. Áno, i my v Rimavskej Sobote uvažujeme a špekulujeme vybudovať domov dôchodcov a sociálnych služieb. Finančné prostriedky, samozrejme, ako mesto samotné momentálne nemáme. Chceme to riešiť formou úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. A ja by som pri tejto príležitosti chcel sa opýtať pána ministra, či by bolo možné niečo, nejaké finančné prostriedky získať aj k tomu úveru alebo napr. na činnosť tohoto domova dôchodcov i sociálnych služieb. My vieme veľmi dobre, že v zmysle zákona momentálne môžeme umiestniť do jedného objektu najviac 40 klientov. Máme síce domov dôchodcov, ktorý domov obhospodaruje VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja, ale tento domov je plný. A preto podľa vzoru v Spišskej Novej Vsi, ako som to registroval minulý týždeň v televíznom vysielaní na STV1, chceme i my v Rimavskej Sobote takouto formou postupovať. Takže za to, vážený pán minister, ak je možné, prosím vás, skúste mi na to odpovedať, že či by bolo možné požiadať vás ako ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny o finančný príspevok na túto činnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán generálny prokurátor, vážený pán Tomáš, kolega, ktorý si pred chvíľou hovoril, dovoľte mi, aby som zareagoval pár vetami na slová pána poslanca Tomáša.
Opäť sa opýtam, v akom štáte to vlastne žijeme. Vážení priatelia, áno, žijeme v štáte, kde vyšetrovatelia NAKA vymýšľajú obvinenia, elitní vyšetrovatelia NAKA manipulujú výpovede kajúcnikov, ako aj svedkov. Vážení priatelia, skúsme sa pozrieť pár rokov dozadu, kde tí elitní vyšetrovatelia zadržali 9 starostov v okrese Rimavská Sobota, ráno o pol šiestej - o šiestej búchali na dvere, odvliekli ich, týchto starostov, v putách a výsledok bol taký, že poobede ich pustili. Jedného z tých deviatich až na druhý deň. Toto neni riešenie, však to sú slušní ľudia a zhadzujeme autoritu týchto starostov vďaka tomu, že elitní vyšetrovatelia takto konajú. Áno, musím otvorene povedať, že mafia je prerastená v orgánoch činných v trestnom konaní, a toto v každom prípade musíme ako parlament Národnej rady Slovenskej republiky, musíme v každom prípade zastaviť. Je tu, vážení priatelia, vojna policajtov v polícii, inšpekcia - polícia, však toto ešte za čias od Nežnej revolúcie, to sme nezaregistrovali, čo sa deje v rámci Slovenskej republiky.
Vážení priatelia, je tu v hre zrušenie § 363. Ja som osobne presvedčený a verím tomu, že slová pána predsedu Národnej rady padnú na úrodnú pôdu, a v žiadnom prípade nesúhlasím so zrušením tohto paragrafu, lebo to je v podstate v rukách generálneho prokurátora, že môže zrušiť, áno, môže zrušiť nezákonné uznesenia alebo konania policajtov alebo prokurátorov podriadených.
Takže ja verím tomu, že zvíťazí zdravý rozum a nakoniec orgány činné v trestnom konaní budú pracovať v prospech celej Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.