Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode svojho vystúpenia vás chcem upozorniť na to, že vo svojom vystúpení použijem slová pána doktora Lupricha Michala, ako aj pána magistra Juraja Švarca, ktorých vítam, tu sú na balkóne, takže vitajte medzi nami, ktorí práve poukazujú na nesúladné názory štátnych organizácií. Príbeh o tom, ako štát jednou rukou dáva a druhou berie, pričom obce...
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v úvode svojho vystúpenia vás chcem upozorniť na to, že vo svojom vystúpení použijem slová pána doktora Lupricha Michala, ako aj pána magistra Juraja Švarca, ktorých vítam, tu sú na balkóne, takže vitajte medzi nami, ktorí práve poukazujú na nesúladné názory štátnych organizácií. Príbeh o tom, ako štát jednou rukou dáva a druhou berie, pričom obce sú spolu so svojimi občanmi ekonomickými rukojemníkmi rozhodnutím ústredných štátnych orgánov a orgánov štátnej správy. Pokúsim sa minimalizovať citáciu legislatívy a zároveň zhrnúť fakty.
Áno, dámy a páni, staviame pre občanov. Všetko sa začalo rozhodnutím štátu, ktorý sa prostredníctvom svojich organizácií – Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako aj Štátneho fondu rozvoja bývania – rozhodol uvoľniť financie na zabezpečenie nájomných bytov pre občana. Peniaze boli vyčlenené na nákup bytových jednotiek, ktoré budú spĺňať podmienky stanovené ministerstvom, ako aj Štátnym fondom rozvoja bývania. V mnohých obciach a mestách prebehla v réžii súkromných investorov výstavba objektov, ktoré spĺňali atribúty nájomného bývania v súlade s vyššie uvedenými podmienkami.
Na základe toho bolo cca v 350 obciach a mestách po celom území Slovenskej republiky kolektívnymi orgánmi, a to prízvukujem, kolektívnymi orgánmi, obecnými a mestskými zastupiteľstvami, rozhodnuté, že obec, mesto môže prehodnotené nehnuteľnosti odkúpiť, teda predmetné nehnuteľnosti odkúpiť, avšak za predpokladu, že budú kumulatívne splnené podmienky stanovené štátom. A to za prvé, nehnuteľnosť bude riadne dokončená a skolaudovaná. Za druhé, bytové jednotky budú postavené v súlade s podmienkami Štátneho fondu rozvoja bývania. Za tretie, obec, mesto získa zo Štátneho fondu rozvoja bývania dotáciu a získa zároveň aj úver. Za štvrté, cena predávanej nehnuteľnosti nesmie prekročiť štátom stanovenú sumu na kúpu 1 metra štvorcovej plochy.
Zdôrazňujem, že podmienky musia byť splnené, a to kumulatívne, pričom obec môže odkúpiť hotovú nehnuteľnosť. Summa summarum v cca 350 samosprávach boli štátom dané podmienky splnené, štát schválil čerpanie prostriedkov, obce zabezpečili všetko potrebné a ľudia mohli začať bývať. Samosprávy sa navyše zaručili, že zabezpečia navrátenie úverových zdrojov formou regulovaného nájomného späť do štátneho rozpočtu. Zo strany ústredných orgánov štátnej správy ani zmienka o nedodržaní pravidiel.
Sotva sa však ľudia stihli zabývať, prišiel, áno, prišiel šok. Ten istý štát prostredníctvom iného ústredného orgánu štátnej správy, Úradu pre verejné obstarávanie, oznámil cca 350 samosprávam, že s nimi zahajuje správne konanie s hrozbou pokuty, lebo, v kocke zhrnuté, na úrade verejného obstarávania existuje domnienka, že obce mohli zámerne obísť zákon č. 343/2015 o verejnom obstarávaní, lebo vedeli už pred začatím výstavby, že bytovky, ktoré niekto iný na svoje náklady a riziko postavil, určite odkúpia.
Tu si dovoľujem dať do pozornosti, že podľa § 1 ods. 2 písm. c) sa zmluva o verejnom obstarávaní nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania. Úrad pre verejné obstarávanie svoju domnienku o možnom zámere obce získať nehnuteľnosť a obídení zákona o verejnom obstarávaní postavil napríklad na posudzovaní uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev, ktorými autonómne schválili predaj alebo prenájom pozemkov, kde neskôr súkromní investori realizovali výstavbu bytových domov. Nuž, mám neochvejný dojem hraničiaci s istotou, že zákonnosť uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev je oprávnený posudzovať jedine prokurátor alebo, respektíve súd, určite nie Úrad pre verejné obstarávanie. Navyše mám za to, že v právnom štáte musíme svoje podozrenie dokázať, ťažko môžeme vyrubiť sankciu, pokutu na základe podozrenia. Je tu ale otázka: Úrad pre verejné obstarávanie môže?
Záložná zmluva podmieňujúca získanie úveru od Štátneho fondu rozvoja bývania, teda v danom prípade od štátu, jednoznačne určuje, že sa musí jednať o nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve záložcu, ktorá je bytovým domom, to je čl. I a čl. II záložnej zmluvy, čo úzko súvisí so znaleckým posudkom, ktorý musel byť vypracovaný na hotovú nehnuteľnosť a určuje jej hodnotu. Teda o akej zákazke na stavebné práce môže byť reč? Vyjadrenie čelného predstaviteľa Úradu pre verejné obstarávanie pre Žurnál Rádia Slovensko o tom, ako sú kontrolované záväzky alebo zákazky i pred vyhlásením, ma, skutočne ma zaráža. V odpovediach na žiadosti o metodické usmernenia som sa dozvedel akurát toľko, že Úrad pre verejné obstarávanie odporúča dôkladne zvážiť použitie výnimky, resp. informácie o znení, mohlo by mať vplyv na výsledok. Nuž, vrúcne ďakujem za jednoznačnú odpoveď. Koľkí starostovia by ocenili odpovede z Úradu pre verejné obstarávanie v znení: Postupujte podľa našich jednoznačných pokynov, vyhnete sa pokute.
Je tu skutočne namieste, vážené kolegyne, kolegovia, otázka. Ak volené kolektívne orgány, v danom prípade jedná sa o 350 obcí a miest, konajú podľa pokynov štátu a štát im za splnenie podmienok nakoniec naparí, áno, naparí pokutu s dovetkom, že bez súdu im bude polovica trestu odpustená, nenapadá ma iné pripomenovanie len výpalné. Podotýkam, že hovoríme o pokutách v rádoch desiatok až stoviek tisíc eur.
Samospráva stála pred dvojakou otázkou: hľadať úverové zdroje, napríklad komerčné úvery, nechať vypracovať projektovú dokumentáciu, dokumentácie. To sú náklady pre samosprávu. Zabezpečiť proces verejného obstarávania, opäť náklady. Stavebný dozor, náklady a samotná výstavba, riziko kvality plus náklady a niekoľkoročný proces. Alebo kúpiť hotovú, skolaudovanú a sprevádzkovanú nehnuteľnosť okamžite k využitiu, využiť vhodné financovanie, to znamená dotácie plus úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ušetrené zdroje a okamžité splácanie späť do štátneho rozpočtu bez nákladov navyše? Ktorá z týchto možností viac zodpovedá definíciám hospodárne, transparentne a efektívne?
Kladiem si otázky. Je nákup existujúcej nehnuteľnosti podľa podmienok štátu zákazka na stavebné práce alebo sa na tento prípad vzťahuje výnimka zo zmluvy o verejnom obstarávaní? Alebo ak sa na tento prípad vzťahuje výnimka, akým právom Úrad pre verejné obstarávanie zahajuje konanie, pokiaľ prípad nespadá do jeho pôsobnosti?
Za tretie, pri vyrubení pokuty sa obce alebo mestá oci... mesto ocitá v registri dlžníkov štátu, to znamená, nemôže čerpať akékoľvek dotačné zdroje. Keď sa preukáže neoprávnenosť konania a pokuty zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, budú obciam a mestám vzniknuté škody refundované? Toto je veľmi zaujímavá otázka. Keď by štát takéto škody refundoval, budú vinníci personifikovaní a budú niesť následky? Kto má osoh z takto vyrubených pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, to znamená zdroje odobraté z regiónov? Kto kontroluje činnosť Úradu pre verejné obstarávanie, hospodárnosť jeho vlastných nákupov?
A teraz, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som to celé zhrnul. Štát prostredníctvom ústredného orgánu štátnej správy, ministerstva a Štátneho fondu rozvoja bývania vyčlenil financie na kúpu nájomných bytov pre občanov; obce zrealizovali kúpu predmetných nehnuteľností striktne podľa štátom taxatívne vymedzených podmienok. Nejedná sa pritom o jednotlivcov, ale o niekoľko stoviek obcí a miest, ako uvádzam vyššie. Obce zabezpečili transfer finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností a následne zabezpečujú transfer financií vo forme splátok späť do štátneho rozpočtu a následne štát prostredníctvom iného ústredného orgánu štátnej správy, Úradu pre verejné obstarávanie, vymáha od obcí pokuty za splnenie podmienok, ktoré boli predtým štátom, ktoré boli predtým štátom stanovené. Štátom vyčlenené financie boli použité na kúpu nájomných bytov pre občanov. Pokutu stanovenú Úradom pre verejné obstarávanie by obce mali financovať zo svojich rozpočtov? Takéto konanie ústredného orgánu štátnej správy voči samospráve ako zložke verejnej správy priamo volenej občanmi v území sa mi javí prinajmenšom ako dosť nešťastné, keď sú obce a mestá sankcionované za činnosť, ktorú na nich štát v danom prípade presunul.
Je tu, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ale otázka, ako hospodári a pracuje obec a mesto. Každý cent v rozpočte obce musí absolvovať vyjadrenie hlavného kontrolóra a schválenie obecným, ako aj mestským zastupiteľstvom. Pod každý výdavok sa musí podpísať príslušný referent, vedúci oddelenia, prednosta, starosta alebo primátor. Každý výdavok je povinne zverejnený na webe a evidovaný na informačnom systéme Ministerstva financií Slovenskej republiky. Prebehne následná finančná kontrola, k hospodáreniu sa vyjadruje nezávislý audítor a obec vypracuváva záverečný účet, ktorý opäť končí na stole obecného alebo mestského zastupiteľstva.
My starostovia a primátori spoločne čakáme, kedy príde to sľubované zjednodušené, zjednodušenie verejných obstarávaní. Snáď sa dočkáme a keď budeme konať spoločne, dosiahneme spravodlivý výsledok. Prajem samospráve, aby sme si nielen v prípade nájomných bytov mohli povedať, že pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou. Už by, kolegyne, kolegovia, bolo načase.
Toľkoto zatiaľ. Potom by som sa ešte v ďalšom vstupe prihlásil.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Skryt prepis
