Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu skráteného legislatívneho konania novely zákona o sudcoch, ktorá rieši otázku tzv. hodnotiacich komisií.
Ide totižto o to, že my chceme umožniť, aby v hodnotiacich komisiách naozaj mohli byť v plnosti všetci emeritní sudcovia. To znamená, že aj tí, ktorí už skončili výkon funkcie. A, bohužiaľ, pri schvaľovanom zákone o reforme justície sa stalo, že dôvodová správa, ktorá jednoznačne pomenúvala všetky osoby, ktoré sú tzv. emeritní sudcovia, tak chybou v písaní, javí sa, že sa stalo, že z textu zákona vypadlo, že sem spadajú aj sudcovia, ktorí boli odvolaní pani prezidentkou z dôvodu veku.
Sú to ľudia, ktorí sú naozaj veľmi potenciálni kandidáti na to, aby boli v hodnotiacej komisii. V hodnotiacej komisii tí, čo sú sudcovia, tak v plnosti vykonávajú takúto funkciu. Tým, že momentálny text to neumožňuje, tak, bohužiaľ, čelíme situácii, že nemáme dostatok osôb v hodnotiacich komisiách, ktoré sú veľmi dôležité na to, aby nám prebiehali výberové konania na sudcov, aby nám prebiehali výberové konania na predsedov súdov, aby sme mohli aj vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť, ktorá súvisí s pravidelným hodnotením sudcov.
Jednoducho, hodnotiaca komisia je kľúčový nástroj k tomu, aby nám riadne fungovala justícia, aby nám riadne, sme vedeli zabezpečiť aj prístup k spravodlivosti. Napríklad na Najvyššom súde máme otvorené výberové konania. Nevieme ich realizovať, pretože kandidáti nie sú hodnotení, pretože nemáme plne funkčné tieto hodnotiace komisie.
Ja si vás dovoľujem požiadať, aby som toto mohla vyriešiť tým, že ak by sme to nechali na celé, celý legislatívny proces niekoľkomesačný, tak by sme vlastne tieto znefunkčnené hodnotiace komisie mali niekoľko mesiacov a neumožnilo by nám to naplno sfunkčniť všetky výberové konania a tým fakticky aj súdy, ktoré trpia tým, že nám tam chýba doplnenie ľudí. Ja si vás dovoľujem požiadať o podporu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto je dôležitá právna úprava pre ochranu vlastníckeho práva. Presun tejto kompetencie na súdy je naozaj tým správnym krokom.
Nie je to o paušalizácii, že všetci notári to robili zle. Robili to niektorí, ale tie závažné následky pri tých prípadoch sú. V niektorých prípadoch sa to vlastne už nedá ani odstrániť, pretože niet toho, kto by robil potrebné kroky na opravu a vlastnícke právo je naozaj neodňateľné a mali by sme ho chrániť a vytvoriť mu priestor, aby to nikto nezneužíval.
Čo sa týka tohto oprávnenia, o ktorom tu nakoniec bola taká dlhá debata smerom k ministerstvu spravodlivosti. My vlastne chceme to, čo máme smerom k súdom. Nič viac. Vypýtame si spis od súdu, dostaneme spis, robíme dohľadové oprávnenie. Toto chceme robiť aj voči notárom. Nič viac, nič menej. Naozaj. Ak to vieme a môžeme robiť voči súdom, ktorý je naozaj nezávislý, nestranný, myslím si, že ak by sme sa mali rozprávať o nejakých vysokých garanciách ochrany a tu to funguje a nie je v tom problém, ja si nepamätám, že by tu bola debata o tom, že ministerstvo spravodlivosti zneužíva svoje oprávnenie smerom k súdom a ak by to urobilo, je to zneužívanie právomoci verejného činiteľa.
Takže ak sa rozprávame, že si tu bude ministerstvo pýtať hocijaké spisy len tak z rozmaru, no tak to je zneužívanie právomoci. Ide o to, aby sme naozaj to dohľadové oprávnenie mohli reálne vykonávať. Že keď si vypýtame spis, máme tu podnet, tak nebudeme riešiť, či nám niekto ten spis dal alebo nedal, ale rovno sa zaoberáme podstatou veci. Len o toto nám ide.
Takže ja vás prosím o podporu, tak ako sme ju navrhli. Samozrejme, poslanecký návrh pána poslanca Šeligu ešte vylepšuje ten návrh, ale to dohľadové oprávnenie, aby malo ministerstvo účinné, je nevyhnutné pre účinný dohľad, ktorý ministerstvo má. V zásade to chceme dostať na tú úroveň, ako to máme voči súdom.
Ďakujem veľmi pekne a dovolím si vás požiadať opätovne o podporu.

Veľmi stručne. Ja rozumiem, čo hovoríte, ale ak nemáme problém, že takéto oprávnenie máme voči súdom. Akože my tam v zásade neodôvodňujeme žiadosť. Vypýtame si spis, dostaneme spis. Ja vás rozumiem, čo hovoríte, ale pri tom dohľade sa to inak nedá. To znamená, že ja vám iba vravím, že tá právna úprava, ktorá je, tak ju zneužívajú niektorí notári. My a možno to je aj dôležité si povedať, že my sme tu odstránili rozpor s Notárskou komorou, takže my sme o tomto rozprávali. A ten rozpor s Notárskou komorou aj pri tomto bode bol odstránený. Takže naozaj tu nevidím problém. Ja rozumiem, čo hovoríte, rozumiem vám, ale skutočne proste ten dohľad musí byť účinný a efektívny.
To znamená, že keď si vypýtame spis, potrebujeme to od súdu, odkážeme iba na ustanovenie, z ktorého vlastne to oprávnenie máme, nemáme žiaden problém. Pri notároch niektorých problém je, hej? A je to, by som povedala, v tomto to je zneužívané, to odôvodnenie, hneď zobrať notárovi licenciu za to, že nám nedal spis, no takto to asi úplne nejde, rozumiem, čo vravíte. Domnievam sa skôr, že skôr je cesta, aby sme ten spis dostali, preskúmali ten podnet, ktorý máme, a vyvodili zodpovednosť, že skôr toto je cesta. Ale ja vám rozumiem, čo na jednej strane hovoríte k tým osobným právam, ale to je aj súčasťou každého spisu na súde. Proste ten dohľad tu máme. Takže tu treba umožniť právnu úpravu, aby ten dohľad sme mohli robiť účinne. A toto je cesta. Naozaj.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja si dovolím, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, možno zopár upresnení.
Takže najprv k tej otázke vydržania. Určite si myslím, že nie je dobrou cestou teraz uvažovať o tom, že by sme urobili nejaký duplicitný systém, že časť necháme na notárov, časť necháme na súdoch. Treba si povedať, ktorou cestou ísť, a myslím si, že v tomto tá právna úprava, ktorú predkladáme, je jednoznačná. Totižto tu ide o to, že ten, kto má záujem niečo vydržať, no tak ten nemusí mať prísne záujem to urobiť s veľkou publicitou a s dodržaním celého procesu. Ten má záujem na tom, aby to bolo vydržané čo najskôr. To znamená, že nechá to určite na úvahe toho, kto má záujem niečo vydržať. To by asi nebola cesta. Takže tu sa treba pozerať na to spôsobom, že ak som potenciálne ja dotknutý na svojich právach a niekto má záujem vydržať pozemok a možno nie úplne dbať na moje práva, aký by ten proces mal byť, aby potenciálne aj ja som sa o tom dozvedel a mohol som sa brániť, chrániť, aby ten, kto o tom rozhoduje, tak s plnosťou a s vážnosťou celého procesu na to naozaj dbal.
Ja nechcem teraz, by som povedala, zavrhovať poslanie, ktoré majú notári. A súčasne chcem povedať, že si ich veľmi vážim, by som povedala, početné množstvo notárov, ktorí s plnou vážnosťou pristupovali aj k otázke vydržania. A myslím si, že je to jednoznačné aj zo štatistiky, ktorú keď si pozrieme, ako to medzi notármi je, že sú notári naozaj, kde je to v stovkách, a sú notári, kde je to aj za posledný rok, keď sme si pozreli štatistiku, kde je to v jednotkách. Myslím, že aj to ukazuje asi, by som povedala, že nejakej vážnosti toho procesu aj s tou dôslednosťou, ako k tomu pristupujú.
A súčasne treba povedať, že my sme začali naozaj veľké množstvo disciplinárnych konaní a dospeli sme k záveru, že toto je skutočne jediná cesta. Mali sme k tomu aj viaceré rozhovory, stretnutia na pracovnej úrovni, oficiálnej úrovni aj s prezídiom Notárskej komory. A toto je záver, o ktorom sme presvedčení, že je tou správnou cestou pri ochrane vlastníckeho práva, pričom nechcem nejakým spôsobom znevažovať notárov, ktorí to veľmi dôsledne aj doteraz tak plnili. Len keď došlo k tomu, že proste jeden z notárov pochybil, tak to malo veľmi vážne následky. A veľmi zložité je potom dosiahnuť nápravu. A, by som povedala, že v niektorých prípadoch tá náprava ani nie je, pretože nie je záujem, ak sa jedná napríklad o nejaké čiastkové podiely. Ak si vyvážil človek, ktorého sa to aj dotýkalo, že má začať celé súdne konanie, tak by jednoducho mu to nebolo, nebolo to preňho dostatočne profitujúce. Čo na druhej strane, samozrejme, to bolo na úkor, by som povedala, že tej, tej hodnoty, ktoré vlastnícke právo ako-také k tej nehnuteľnosti má.
Takže jednoznačne si vás dovolím požiadať o podporu prenosu tejto kompetencie v plnosti na základe tej právnej úpravy, ktorú predkladáme. Tá skutočne umožní, aby s dôslednosťou, vážnosťou, dodržaním procesu, ktorý by mal byť pri otázke vlastníckeho práva, teda tie princípy, ktoré by tu mali platiť, a to umožňuje tá právna úprava, ktorú predkladáme.
A teraz si dovolím zopár poznámok k tomu, čo povedal pán poslanec Susko. Skúsim po jednotlivých bodoch. Jedna súvisela s otázkou registrov. To znamená, že jednoznačne povedať, že tie registre, ktoré sú vytvárané notármi, tak, aby mali zákony, toto bola požiadavka Notárskej komory. Takže, pán poslanec Susko, ak sa vám zdá, že je to problém, treba si to aj asi toto vyrozprávať s prezídiom Notárskej komory. My sme na ich podnet vlastne urobili túto právnu úpravu. Rozpory v tomto bode boli úplne odstránené. Jednoducho je dôležité, aby tie registre, ktoré notári majú, aby tu bol jednoznačný právny základ a toto bolo vyrokované aj s Notárskou komorou. Takže v tomto nie je žiadny rozpor. Je to, je to dobrý právny základ pre registre, ktoré notári majú. To je k tomu, to je otázka interného predpisu a právneho základu. Takže toto je požiadavka aj samotnej Notárskej komory.
Posuniem sa ďalej, a to k spisom. Problém je ten v súčasnosti, že práve tam, kde sme mali podozrenia, že môže dôjsť k pochybeniam u notárov a dožiadali sme spisy, odôvodnenie, spisy sme nedostali. Niekoľkokrát. Začínali sme viaceré disciplinárne konania kvôli tomu, že nám neboli odovzdané spisy. Ak hovoríte, že sa to týka veľmi osobných záležitostí. No týka. Takisto ako sa týkajú veci, ktoré sú na súde. Ministerstvo spravodlivosti má oprávnenie dohľadu vyžiadať si spisy vo veciach voči súdom. Nezaregistrovala som žiadny problém v žiadnom spise, že by sme zo súdu nedostali. Aj v kauzách, kde boli vážne podozrenia zo spáchania trestného činu. Jednoducho takýto problém s odovzdaním spisu pri oprávnení dohľadu som nezažila pri iných profesiách, ako pri niektorých notároch. A zase chcem povedať, niektorí notári, nechcem paušalizovať, jednoducho sú notári, ktorí sa rozhodli, že ministerstvo nebude vykonávať dohľad, aj keď dá odôvodnenú žiadosť.
Tak aby ministerstvo mohlo vykonať tento dohľad a mám oprávnenia ako ministerka spravodlivosti podať disciplinárny návrh, tak to môžem jedine tak urobiť, že vidím ten spis. Nestačí mi prísť, pozrieť si vo výpisoch. Potrebujem si pozrieť spis. Takisto ako to robím pri súdoch. Ak chcem podať disciplinárny návrh na sudcu a dostanem ohľadom toho nejaký podnet, no tak v zásade potrebujem vidieť spis, ak sa to týka toho spisu, Potrebujem sa pozrieť, či boli prieťahy napríklad. Veľmi dôsledne sa musím pozrieť, čo kedy bolo a aj v dedičskom konaní sa to môže stať. Máme množstvo podnetov, ktoré súvisia s tým, že dedičské konanie neprebehlo riadne a včas. To súvisí aj s tým dohľadovým oprávnením. To sa dá jedine tak, že ten spis vidím. Proste tak to je a ja vás rozumiem, že sa to týka veľmi osobných práv. Ale veľmi často tie podnety sú práve od tých účastníkov tých, tých konaní. Veď tí nám dávajú podnety, že niečo nie je v poriadku.
Takže ja vám rozumiem, čo vravíte. S tým súvisí, samozrejme, potom aj požiadavka zásady mlčanlivosti o všetkých veciach, o ktorých sa takíto pracovníci dozvedia. Ale ak má ministerstvo spravodlivosti robiť tento dohľad, ak sa nejdeme baviť o tom, že to ideme ministerstvu zobrať. Ak hovoríte, že to má byť Notárska komora, Notárska komora, samozrejme, takéto oprávnenie má, ale je namieste, aby to určite mal aj štátny orgán. Som presvedčená, že ministerstvo spravodlivosti asi v tomto smere je tým ústredným štátnym orgánom, ktoré také oprávnenie má mať. Takisto ako ho máme voči exekútorom, voči znalcom aj voči súdom, no tak ho máme aj voči notárom, aby sme mohli zistiť, či k tomu porušenie došlo, musíme ten spis vidieť.
A ja vám hovorím, skúsenosť aplikačná je, sú notári, ktorí aj keď si to vyžiadame, nám ten spis nedajú. K tomu sme mali tiež viaceré rokovania aj s prezídiom Notárskej komory sme si to vysvetľovali. Nie je v tom rozpor, ale jednoducho tie spisy sme nedostali. Tak začíname, namiesto toho, aby sme prešetrili, čo sa stalo, či to podozrenie, či ten podnet bol oprávnený a či máme vyvodiť nejakú zodpovednosť, no tak riešime vôbec, aby nám dal spis ten notár.
Tak si dovoľujeme k tomu túto právnu úpravu. Ja si myslím, že všetci chceme, aby sme riešili podstatu a nie to, či nám niekto spis dá alebo nedá a zaoberali sa touto podstatou, vlastne tým samotným podnetom, pre ktorý máme vlastne my ten dohľad urobiť. Takže kvôli tomu je potrebná takáto právna úprava.
Myslím, že tým som asi vyčerpala, či bola tam ešte. Asi som vyčerpala. Takže ja vám rozumiem, pán poslanec. Ja vnímam v niečom veľmi legitímne, že treba každú právnu úpravu zo všetkých strán rozoberať a pozrieť sa, či je to primerané. Ale som presvedčená, že tu naozaj tá primeranosť je. A musíme vychádzať z toho, že jednoducho, samozrejme, každý notár, každý sudca, každý exekútor aj advokát sa zaviaže sľubom pri plnení svojej profesie, ale jednoducho sa stane, že dôjde k pochybeniam.
Preto tu máme kárne poriadky, máme tu disciplinárne poriadky, je to nejaké oprávnenie ministra spravodlivosti. A ak chceme, aby sme aj vyžadovali od každého, aby tie predpisy boli dodržiavané, tak musíme umožniť tým orgánom, ktoré to oprávnenie majú, aby to naozaj mohli účinne robiť. Preto je potrebná táto právna úprava, pre nič iné.
Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si vás požiadať o podporu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa Civilný mimosporový poriadok. Je to kľúčová právna úprava, ktorá je obsahom tohto vládneho návrhu zákona. Tým základom tejto kľúčovej právnej úpravy je, že prenášame kompetenciu v oblasti vydržania z notárov na súdy. My sme k tomu pristúpili po dlhoročnom skúmaní, akým spôsobom a s akými problémami procesnými a veľmi závažnými následkami sú sprevádzané vydržania u notárov. Mali sme k tomu aj niekoľkonásobné stretnutia s prezídiom Notárskej komory. Dávali sme viaceré návrhy, naozaj niekoľkopočetné návrhy na disciplinárne konania voči notárom, ktorí nedodržiavali procesy v zmysle právnej úpravy, ktoré súvisí s vydržaním.
My sme sa, samozrejme, zaoberali aj štatisticky s počtom vydržaní. To, čo bolo zaujímavé, keď sme sa zaoberali týmito počtami, bolo, že sú notári, ktorí naozaj výnimočne pristupujú k vydržaniu, povedala by som, že javí sa, že veľmi zodpovedne zvažujú, kedy sú skutočne splnené podmienky na vydržanie a sú iní notári, ktorí to robia v stovkách. To znamená, že majú zato, že sú splnené podmienky na vydržanie. Boli sme, myslím, že ako spoločnosť sme boli vzájomne konfrontovaní a sme sa oboznámili s viacerými naozaj kričiacimi prípadmi, kedy vydržanie za pomoci notárov, bohužiaľ, bolo sprevádzané aj takými okolnosťami, že sa jednalo o vydržanie, ktoré súviselo s blízkymi osobami, boli do toho zapojené, či už ako tí, ktorí osvedčovali podpisy, či už ako tí, ktorí v konečnom dôsledku profitovali zo samotného vydržania, to sú, samozrejme, veci, ktoré sú už hraničiace, resp. pri ktorých bolo preukázané spáchanie trestného činu.
Došli sme k záveru, že sa nejedná o, by som povedala, jednoosobové zlyhania, ale javí sa, že je to problém nejaký systémový a môžem povedať, že som to sledovala vlastne od roku 2010 ako štátna tajomníčka, keď som prišla na ministerstvo spravodlivosti. Zistila som, že tento problém je vážny aj na základe podnetov zo Slovenského pozemkového fondu, ktorý nás vlastne na to upozornil, že dochádza k vydržaniam a oni ako subjekt sú opomenutí v nieže v jednom, v dvoch vydržaniach, ale v stovkách, v tisícoch. Proste je to množstvo prípadov, v ktorých jednoducho neboli dodržané postupy, ktoré mali byť pri vydržaní.
My sme na základe toho iniciovali, samozrejme, viaceré prešetrenia aj spisov, ako hovorím, disciplinárne návrhy a napriek tomu po desiatich rokoch sme dospeli k záveru, že situácia sa úplne zásadne nezmenila a máme za to, že je potrebné preniesť túto kompetenciu na súdy.
Myslím si, že je to dôležitá právna úprava. Súvisí so základným právom, a to je vlastnícke právo, ktoré je neodňateľné. Je nevyhnutné, aby proces, ktorý sprevádza možnosť nadobudnutia cez takúto právnu možnosť vydržania, aby bol jednoznačne transparentný so zásadami publicity, a to umožňuje súdne konanie, v ktorom je potrebné podať návrh, v rámci ktorého, tak ako je celé súdne konanie upravené v mimosporovom poriadku, tak práve toto konanie umožňuje.
Ja si vás dovoľujem požiadať o podporu k tomuto vládnemu návrhu a myslím si, že je to veľmi dôležitá právna úprava, ktorá súvisí s ochranou vlastníckeho práva.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja iba si dovolím zareagovať aj na príspevok pána poslanca Suska. Samozrejme, potrebujem sa bližšie oboznámiť vlastne s tým návrhom a aj s tým cieľom, ktorý pán poslanec má, ale ak by to bol návrh, ktorý by zlepšoval samotnú právnu úpravu, ja som tomu, samozrejme, otvorená.
Takže potrebujem sa s tým lepšie oboznámiť. Myslím si, že tie termíny, ktoré sú v samotnej právnej úprave, tak sú dobre nastavené, ale nevidím problém, ak nájdeme cestu, ako poskytnúť viac informácií, tak, samozrejme, tomu vyhovieme. Toľko.
Ďakujem veľmi pekne. Myslím si, že je to naozaj dôležitá právna úprava, ktorá ten proces v rámci poskytovania dotácií upresňuje a ide to dobrým smerom, takže opakovane si dovolím požiadať o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám vládny návrh zákona, ktorý súvisí s pôsobnosťou ministerstva spravodlivosti v oblasti poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv.
Táto právna úprava, by som povedala, že je právnou úpravou, ktorá skôr obsahuje technické detaily, ktoré zlepšia celý proces poskytovania dotácií. Tá právna úprava vyplýva z aplikačnej praxe. To, čo sa snažíme vyriešiť v rámci tejto právnej úpravy, tak je zbytočná byrokratická záťaž žiadateľov. Dopĺňame tu z dôvodu zaujatosti právnu úpravu, keď je člen alebo členka komisie vo vzťahu k žiadateľovi blízkou osobou, spresňujeme informácie, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva v súvislosti s poskytovaním dotácií.
Ďalej na zabránenie duplicitnej podpory niektorých subjektov vypúšťame časť možnosti aktivít, ktoré boli podporované, a to aktivity tzv. kultúrne, ktoré máme za to, že sú súčasťou dotačného mechanizmu, ktorý je v rámci kompetencie ministerstva kultúry, pretože takýto dotačný program pre príslušné skupiny, ktoré by spadali aj pod ministerstvo spravodlivosti, sme si uvedomili, že spadajú vlastne aj pod túto dotačnú schému.
Ďalej tiež vytvárame možnosť poskytnutia odmeny za vykonanú prácu pre tých členov a členky komisie, ktoré nie sú štátnymi zamestnancami, myslím si, že to je asi ten základný výpočet tých, ako by som povedala, technických upresnení, ktoré sa snažíme vyriešiť v rámci tejto právnej úpravy.
Ja si vás dovoľujem požiadať o podporu. Bude to znamenať lepší, transparentnejší proces poskytovania dotácií v oblasti ľudských práv, čo je v kompetencii ministerstva spravodlivosti.
Vopred ďakujem za podporu.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám uviesť zopár slov k vládnemu návrhu zákona, ktorý sa týka obetí trestných činov. Myslím si, že je to naozaj kľúčový návrh, ktorým veľmi progresívnym, pokrokovým, skutočne pokrokovým spôsobom zabezpečujeme ochranu pre obete, a to takým spôsobom, že ak sa jedná o obete násilných trestných činov, tak pri týchto obetiach zavádzame, by som povedala, veľmi systémové riešenie, že prenášame tú ťarchu, ktorú má obeť po spáchaní trestného činu, to znamená, že prebieha tu vyšetrovanie, hľadá sa páchateľ. Sú situácie kedy páchateľ je jasný, to znamená, že po začatí trestného stíhania je vznesené obvinenie. My umožňujeme v rámci tejto právnej úpravy, keď je jednoznačné, kto je páchateľom, tak aby bolo možné odškodnenie zo strany štátu, to znamená, ak sa obeť podľa tejto právnej úpravy obráti na štát, štát zabezpečí odškodnenie. Nečakáme vlastne na úplné skončenie trestného konania, ale toto bremeno prenášame na štát. To je jedna vec.
Druhá vec je, že my v rámci právnej úpravy nechávame to bremeno, aby si vymáhal to odškodnenie štát od samotného páchateľa. To znamená, tak ako tu doteraz platila tá právna úprava, je, že najprv samotná obeť sa musela pokúsiť vymáhať, najprv bolo potrebné, samozrejme, aby bolo skončené celé trestné konanie, následne bolo potrebné, aby sa domáhala takéhoto odškodnenia u páchateľa, potom sa mohla obrátiť na štát a štátu preukázať, že urobila takéto kroky, neboli účinné, následne vlastne došlo k odškodneniu zo strany štátu.
My toto celé bremeno podľa tejto právnej úpravy prenášame na štát. To, čo je nové v tejto právnej úpravy, je tiež to, že rozširujeme okruh tých, čo prichádzajú do úvahy ako obete. Osobitne sú to práve tie osoby, ktoré v prípade ak sa najmä jedná o také tragédie, ako sú vraždy, to znamená, že ak sa jedná o obete, ktoré žili s takouto osobou, tak rozširujeme tento okruh aj na tieto osoby, to znamená, nie sú to len striktne priami príbuzní.
Toto je nová právna úprava, ktorá umožňuje aj takýto širší okruh, čo si myslíme, že jednoznačne je potrebné, a treba brať aj takéto osoby za obete. To, čo v rámci tejto novej filozofie odškodnenia rovnako meníme, je, že meníme spôsob, akým budeme odškodňovať, to znamená, čo sa týka finančnej, finančnej úhrady. Teraz sa vlastne jedna suma rozdeľovala a podľa toho, koľko bolo obetí, tak sa vlastne rozdelilo. Ak bolo viac obetí, tak vlastne tá istá suma sa rozdelila medzi jednotlivé obete. Teraz meníme tento spôsob, to znamená, že ak sa jedná o ujmu, tak vnímame, že tú ujmu má každá takáto obeť, to znamená, že každá má nárok na určitú sumu, ktorú určujeme, a bude to síce trošku asi stáť štát, to je aj v rámci doložky vplyvov, ale máme zato, že toto je spôsob, ktorý je určite viac spravodlivý.
To, čo prinášame v rámci tejto právnej úpravy, je osobitne aj ochrana obetí domáceho násilia, pretože vytvárame systém tzv. intervenčných centier, ktoré by sa mali zriadiť v rámci každého kraja. Bude to, samozrejme, súvisieť s veľmi veľkou spoluprácou s mimovládnymi organizáciami. Takéto intervenčné centrum v prípade domáceho násilia bude tým systémovým prvkom, že bude samo kontaktovať obeť domáceho násilia. Ak napríklad došlo k tomu, že na základe úkonov príslušného policajného orgánu došlo k zadržaniu práve v prípade, že tam došlo k nejakým útokom, ktoré súviseli s domácim násilím, došlo k obmedzeniu osobnej slobody takejto osoby. Tak toto sú momenty, kedy potom tie obete domáceho násilia musia robiť veľmi kľúčové rozhodnutia čo ďalej. A tu veľmi často na základe praxe a aplikácie vieme, že dochádzalo k tomu, že vlastne tie ďalšie úkony už takáto obeť nebola schopná dostatočne účinne urobiť, to znamená vyhľadať právnika, zvážiť ďalšie kroky, ktoré umožňuje, či už civilná právna úprava, alebo aj trestná úprava. To znamená, čo tu je veľká zmena, je, že takéto intervenčné centrum, ktoré sa vytvorí v rámci jednotlivých krajov, tak bude samo kontaktovať obeť domáceho násilia na základe informácie od Policajného zboru a spolu s ňou vypracuje vlastne plán stratégie ochrany obete, čo môže súvisieť, samozrejme, s príslušnou právnou pomocou, podanie potrebných podaní v primeranom čase a podobne.
Tu by som povedala, že sú úplne kľúčové veci, ktoré sú súčasťou tejto právnej úpravy. Ja si vás dovoľujem požiadať o podporu tejto právnej úpravy, si myslím, že je to naozaj kľúčová právna úprava, ktorá súvisí s ochranou obetí, násilných trestných činov, osobitne obetí domáceho násilia. Dovoľujem si vás požiadať o podporu, myslím si, že je to veľký krok vpred.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani poslankyňa, ja by som najprv povedala, že ako to, čo je vlastne predmetom žaloby a potom, aký bol presne postup a aké sú vlastne možnosti Slovenskej republiky.
Predmetom žaloby je návrh na priznanie náhrady škody na základe mimosúdnej zodpovednosti spôsobenej žalobcovi z dôvodu dvoch škodných udalostí. Prvá má spočívať v tom, že došlo k spracovaniu osobných údajov bez súhlasu súdu alebo nezávislého správneho orgánu akvizíciou a extrakciou dát mobilných telefónov, ako aj únikom údajov z prostredia žalovaného. Druhá škodná udalosť má spočívať v tom, že žalovaný vypracoval oficiálnu správu, v ktorej uviedol, že žalobca je uvedený v tzv. mafiánskych zoznamoch. Žalobné dôvody podľa žalobcu boli, sú založené na tom, že tu malo dôjsť k úniku osobných údajov žalobcu z dispozície žalovaného protiprávnym konaním a ďalej samozrejme tým, že teda bol zaradený do tzv. mafiánskych zoznamov. Až toto zaradenie žalobcu je zásahom, nezákonným spracovaním osobných údajov.
K tomu možnému vstupu by som povedala takto. Slovenská republika, samozrejme, môže vstúpiť vlastne do všetkých konaní, ktoré prebiehajú pred Európskym súdnym dvorom a vždy treba zvážiť, samozrejme, či je to v záujme Slovenskej republiky. Vždy v rámci týchto konaní zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdnym dvorom identifikuje subjekty, ktorých sa môže dotkýňať samotný spor. Tak to urobila aj v tomto prípade. Robila to ona osobne. To znamená, kontaktovala dotknuté subjekty, z ktorých vymenujem Generálnu prokuratúru, ministerstvo vnútra, Úrad vlády, Úrad na ochranu osobných údajov. Samozrejme, istým spôsobom sa cítilo dotknuté aj ministerstvo spravodlivosti s ohľadom na povahu veci. Žiadny z týchto dotknutých orgánov nemal záujem o to, aby Slovenská republika vstúpila do tohto konania ako vedľajší účastník.
To znamená, že následne aj ja som komunikovala so zástupkyňou a riešili sme otázku, keďže žiadny nemá záujem, dokonca keďže ani v danom čase, ktorý bol, dokedy sa mali dotknuté orgány vyjadriť, dokonca od niektorých neprišla odpoveď, osobitne Generálna prokuratúra aj ministerstvo vnútra bolo dotazované, aby sme mali od nich jednoznačnú odpoveď, či majú alebo nemajú záujem vstúpiť do konania, vlastne tým výsledkom bola negatívna odpoveď. S ohľadom na to sme vyhodnocovali, že keďže je tu nezáujem priamo dotknutých vstúpiť do konania, ako by vlastne vyzerala intervencia Slovenskej republiky, keďže vlastne samotná intervencia spočíva práve v informáciách osobitne z Generálnej prokuratúry, ministerstva vnútra. Bez takejto vzájomnej súčinnosti sme si to ani veľmi nevedeli predstaviť.
Súčasne treba povedať, že ak Slovenská republika vstúpi do konaní ako vedľajší účastník, dostáva otázky, ktoré nevieme vopred predvídať. To znamená, s ohľadom na celú túto situáciu aj ja som vyhodnotila, keďže je jednoznačne zrejmé, že to súvisí s dôkazom, ktorý je kľúčový v predmetnom trestnom konaní, že je namieste v tomto momente to ponechať, jednak posúdenie tohto dôkazu nezávislým, nestranným súdom v Slovenskej republike, ako aj posúdenie celého toho sporu a toho predmetu sporu na Európskom súdnom dvore, pričom ale treba povedať, je, že z mojej strany určite budem intervenovať aj na ministerstve vnútra, aj u nového generálneho prokurátora, aby EUROPOL, ktorý je v tomto prípade žalovaný, aby dostal všetky informácie, aby bol riadne zistený skutkový stav od nás. A čo sa týka rozhodnutia v danej veci, tak potom voči tomu má Slovenská republika možnosť podať odvolanie. To znamená, bez ohľadu na to, či sme do toho vstúpili ako vedľajší účastník alebo nie, Slovenská republika môže po doručení rozhodnutia v danej veci, ak bude mať za to, že je na mieste podať odvolanie, z právnych dôvodov podať odvolanie. Môže do toho vlastne tým pádom v plnosti vstúpiť ako plný účastník. Ak by došlo k rozhodnutiu, voči ktorému by podal odvolanie ktorýkoľvek účastník, môžeme sa asi baviť osobitne o EUROPOL, rovnako Slovenská republika môže v odvolacom konaní vstúpiť ako vedľajší účastník. Takže keďže som mala a vnímala som toto portfólio v celosti, tak som mala za to, že v tomto momente je na mieste a v záujme Slovenskej republiky, aby do toho nevstupovala, ale samozrejme, že budeme sledovať celý vývoj a určite máme záujem na tom, aby skutkový stav bol riadne vyšetrený v rámci tohto sporu a ja sa budem sama usilovať o to, aby či už zo strany ministerstva vnútra aj z Generálnej prokuratúry, aby všetky informácie, ktoré potrebuje EUROPOL, aby boli doručené.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť v rámci prvého čítania návrh zákona, ktorým sa dopĺňa Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov.
Obsahom tohto návrhu zákona je, istým spôsobom tu súvisí aj s rekodifikáciou občianskeho procesného práva a v rámci neho navrhujeme zaviesť osobitné mimosporové konanie o potvrdení vydržania. To znamená, že odoberáme fakticky proces, ktorý prebieha, a kompetenciu notárov, ktorý prebieha pred notármi a súvisí s možnosťou vydržať nehnuteľnosti. Presúvame tento celý proces pred súdy.
Máme za to, že s ohľadom na, aj na tie prípady, ktorým sme čelili, je namieste, aby súd rozhodoval o tom, či dôjde alebo nedôjde k vydržaniu.
Zavádzame tým pádom osobitný proces pred súdmi, kde súd bude rozhodovať o tom, že či potvrdí nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo k právu zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním, alebo návrh na vydanie takéhoto rozhodnutia zamietne. To znamená, že bude presne stanovený proces pred súdom, ktorý rozhodne o tom, či došlo alebo nedošlo k vydržaniu.
Máme za to, že je dôležité, aby takýto proces prebiehal pred súdom, pretože práve v tých prípadoch, a nebol to jeden prípad, ale musím povedať, že ja som bola štátnou tajomníčkou v roku 2010, tak sú to desiatky až stovky prípadov, kedy jednoducho neboli riadne splnené podmienky vydržania a boli sme s tým konfrontovaní. Takže je to jednoducho opatrenie, ktoré s ohľadom na plynutie času sa ukázalo ako nevyhnutné, že nedochádzalo k náprave a k dodržaniu tých pravidiel, ktoré musia prísne platiť pre taký vážny následok, ako je vydržanie k nehnuteľnostiam alebo k právam zodpovedajúcim vecnému bremenu.
Konanie, ktoré bude prebiehať pred súdom, tak bude podmienené súdnym poplatkom za podanie návrhu na začatie takéhoto konania vo výške 99,50 eur. Myslím si, že je to prijateľné, dostupné na konanie pred súdom.
Vládny návrh zákona obsahuje okrem nevyhnutných zmien spojených s prenesením právomocí deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu z notárov na súd aj právnu úpravu smerujúcu k odstráneniu niektorých problematických otázok súvisiacich s notársku činnosťou.
Navrhujeme účinnosť tohto zákona od 1. marca 2021, takže myslím si, že to bude dočasný, dostatočný čas na to, aby táto právna úprava v plnosti mohla vstúpiť do života.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu. Myslím si, že je to v rámci predvídateľnosti práva, je to veľmi dôležité, aby sme takýto proces preniesli na súd.
Ďakujem pekne.