Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja by som svoju faktickú poznámku začal jedným citátom. Ten citát znie: "Kandidát Daniel Lipšic z nášho pohľadu nie je schopný presvedčiť dostatočnú časť verejnosti o svojej nestrannosti, či už voči bývalým politickým kolegom, alebo klientom." Nepovedal to nikto iný ako Nadácia Zastavme korupciu a Transparency International Slovensko. Takže ak neveríte nám, tak počúvajte aspoň tých, ktorých uznávate.
Na druhej strane by som chcel ešte pripomenúť to, čo povedal kolega, že Daniel Lipšic je skutočne tým najnevhodnejším kandidátom na generál... teda špeciálneho prokurátora, lebo je to politik, je to neprokurátor, je to človek s podivnou previerkou, o ktorej sa tu už hovorilo. Je to človek, ktorý je dnes podmienečne odsúdený. Je to človek, ktorý pre iných ľudí žiada oveľa prísnejšie tresty ako sám pre seba. Je to človek, ktorý hlasoval za vyslanie slovenských vojakov do Iraku. Človek, ktorý použil vodné delá proti ľuďom protestujúcim proti Gorile. Je to advokát Penty, advokát Kisku, advokát Matoviča. To chcete povedať, že toto bude nestranný človek, ktorý bude rozhodovať napríklad možno aj v ich prípade? Je to človek, ktorý je absolútne nevhodný na túto funkciu. Ale keď chcete, tak si ho zvoľte. Samozrejme, my budeme absolútne pri každom jednom jeho rozhodovaní potom poukazovať na jeho minulosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, bol som vo svojom úvodnom slove dostatočne obšírny, takže nebudem zdržiavať Národnú radu, takže len zhrniem.
Poviem, základná myšlienka nie je to, aby sme škodili Slovenskej republike, ale práve naopak, aby sme tieto prostriedky, ktoré máme dostať v roku ´21 až ´23, použili na to, na čo máme. To znamená na posilňovanie rastového potenciálu slovenskej ekonomiky, na posilňovanie hospodárstva, na zvyšovanie konkurencieschopnosti, na vedu, výskum, na zelené projekty, digitalizáciu a, samozrejme, na to, hlavne na to, aby sme zabezpečili tvorbu nových pracovných miest pre Slovensko, ktoré momentálne trpí a momentálne sa nám zvyšuje aj miera nezamestnanosti.
My vidíme problém v tom, že sme prešustrovali veľké množstvo času. Na poslednú chvíľu sa robia ešte zmeny v tom, čo bolo v podstate, o čom sa momentálne diskutuje v Európskej komisii. Predstavte si, že dnes dostanete pripomienky na starú verziu a dnes už je zase nejaká iná, takže Európska komisia v tom musí mať momentálne aj veľký chaos, tak ako v celej našej krajine máme chaos, takže je otázka, či teda budeme schopní včas predložiť kvalitný plán obnovy a hlavne teda projekty.
Ja vidím ten najväčší problém práve v tom, aby boli zadefinované jasne projekty, koľko ide na to peňazí, aké sú míľniky, realizácie týchto projektov, aké sú implementačné plány, aké sú implementačné tímy na to, aby sme zrealizovali tie projekty a aby sme v rámci týchto troch rokov, ´21 až ´23, vyčerpali sumu, obrovskú sumu 6 mld. eur, ktorá, je to štvrtina výdavkov tejto vlády.
Za našich vlád to bolo, teraz je, sú tie výdavky rádovo na úrovni 23 - 24 mld. eur v rámci štátneho rozpočtu, nehovorím o rozpočte verejnej správy, a v podstate je to to, čo musíme robiť na to, aby sme vyviezli krajinu z tejto koronakrízy, aby sa opäť na Slovensku dobre žilo.
Takže ja by som chcel požiadať práve Národnú radu, aby podporila návrh tohto uznesenia, aby sa zriadil krízový manažment tohto plánu, je ešte na to čas, aby sme dokázali v podstate predložiť do konca apríla kvalitný plán obnovy a hlavne treba opäť obnoviť verejnú diskusiu, to sa práve týka toho prvého uznesenia, ktoré sme už raz predkladali. Predkladáme ho opäť. Je dôležité, aby sa zapojil do tejto debaty aj súkromný sektor a nielen verejné inštitúcie, nakoľko tvorba pracovných miest prebieha práve aj v tomto súkromnom sektore, ktorý momentálne takisto trpí a treba ho podporiť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec Takáč, za tvoje vystúpenie. Ja chcem len podotknúť k tomu, že čo sa týka peňazí a vôbec, ktoré budeme využívať, tak sa budú splácať od roku 2027 a ďalších 30 rokov až do roku 2058. Tento odklad je veľmi dôležitý vzhľadom na to, že dlh Slovenskej republiky sa momentálne vyšplhal za jeden rok zo 48 % na vyše 60, na 62 by to malo byť, uvidíme teda záverečné čísla a bude sa šplhať ďalej do výšal. A z hľadiska splácania toho dlhu sa podľa nejakých predikcií dostaneme, ak teda prejde váš zákon o rozpočtovej zodpovednosti, iba na najvyššie štvrté sankčné pásmo v roku 2029.
Ak sa bavíme o nejakých predikciách, kde bude prebytok na úrovni 2 %, tak sa vrátime k prvému sankčnému pásmu alebo k tomu najnižšiemu sankčnému pásmu, s ktorým sme odovzdávali dlh Slovenskej republiky, až v roku 2034. Čiže práve je vhodné to, že tieto prostriedky sa budú splácať s časovým oneskorením, a to je veľká výhoda tohto plánu. Slovensko v tejto situácii ekonomickej potrebuje peniaze, potrebuje ich ale vynaložiť efektívne a prioritou by mali byť ľudia, by mal byť ekonomický rast a najmä tvorba pracovných miest.
Za chvíľu tu budeme pri tomto núdzovom stave svedkami veľkého prepúšťania, to už sa stáva, už vidíme tu, stovky ľudí strácajú prácu a bude sa to stále zhoršovať. Ak takto to bude pokračovať, tak iba naivný človek si bude môcť myslieť, že nezamestnanosť na Slovensku nebude stúpať.

Ďakujem pekne. Takže telegraficky. Ďakujem pánovi Sujovi za jeho komentáre.
Pán Potocký, áno, budeme to splácať tridsať rokov, ale to splácanie bude až od roku 2027 do roku 2058. Môžete sa sťažovať u Igora Matoviča. On predsa sedel na tej rade. Čiže ja som chodil na Ecofine, ja viem, ako sa vyrokovávajú podmienky na takéto programy. A tie programy aj Slovensko schválilo. Tam sa treba potom sťažovať na toho, kto to dojednával v rámci Európskej komisie, Európskej rady. Čiže na čom sa zhodli na tej Európskej rade. A mnohokrát aj ja som hovoril o tom, že sú nejaké záujmy Slovenskej republiky, a bol som proti všetkým. A veľa vecí som si presadil, lebo mnohé veci musia byť schválené jednohlasne. To znamená, ak by premiér Matovič nesúhlasil, tak by to nemuselo prejsť.
Čo sa týka odpustenia DPH, neviem teda, že kde by sa, čo sa týka respirátorov, toto vtesnalo do plánu obnovy, ale poviem otvorene, tu sa stovky miliónov vyhodilo úplne zbytočne na testovanie a jeden respirátor, dneska sme sa o tom bavili na výbore pre financie a rozpočet, stojí rádove do jedného eura taký FFP2 bez toho filtra. Čiže keď si zoberieme, že štát v podstate nakúpil tieto respirátory a dodal ich ľuďom, tak by to bolo oveľa menej peňazí, ako sa minulo na úplne nezmyselné testovanie. Toľko môj návrh.
Čo sa týka súdnej mapy. Máte tu pani ministerku, takže potom otázky. Ja som hovoril tiež o tom, ako sa k tomu stavajú sudcovia. Čiže možnože k tomu by sa mala vyjadriť pani ministerka.
Čo sa týka tých dieselových vlakov. No ale ja práve o tom hovorím. Viete, vy ste na začiatku volebného obdobia hovorili všetko nad jeden... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Na jednej strane by som chcel poprosiť pani ministerku, to v podstate sa nikto neprihlásil, jaj, ešte kolega sa prihlásil, Takáč, že by sme dokončili tento bod, lebo ja už naňho čakám týždeň, čo sa stále odsúvame, hej, a ja som teda čakal, že pani ministerka bude skôr ako o pol jedenástej, čiže to je pár minút.
Druhá vec je, že preto som sa prihlásil do rozpravy, aby ste mohli na mňa zareagovať s faktickými poznámkami. Takže toľko len z mojej strany. Takže kto chce zareagovať, tak nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, skoro po týždni čakania som sa teda dostal s týmto, s týmito dvoma uzneseniami na radu. Jedná sa o dve uznesenia, ktoré už boli uvedené.
Najskôr by som chcel povedať to, že sme ako skupina poslancov najprv ešte, keď teda bola tá situácia trošku iná ako dnes, dávali návrh na uznesenie hlavne teda, čo sa týka samotnej verejnej diskusie, ktorá nám absolútne absentovala. Tento návrh v podstate Národná rada tým, že neprerokovala, v podstate akceptovala alebo teda nedala iný návrh uznesenia.
Čo sa týka nového návrhu, tak odôvodním, prečo si myslíme, že je nutné, aby plán obnovy, to sú jedinečné peniaze, ktoré máme dostať od Európskej únie v objeme asi 6 mld. eur, prečo si myslíme, že je potreba krízového riadenia tohto procesu.
V júli 2020 Európska rada schválila na mimoriadnom zasadaní impulz, ktorý mal presadiť národné plány podpory obnovy a odolnosti, týka sa to rokov, pre roky 2021 - 2023. Je to reakcia Európskej komisie na pandémiu. Vidíme, čo sa tu deje, a mňa teda veľmi mrzí, že okrem iného, čo sa všetko deje na Slovensku, toto nie je stredobodom záujmu. Poviem prečo. Lebo ak si zoberieme, že v objeme okolo 6 mld. eur, a sú to jedinečné zdroje, ktoré sa v podstate nebudú opakovať, bavíme sa tu momentálne o štvrtine všetkých výdavkov štátneho rozpočtu. Tieto peniaze sú jedinečné v tom, že ak si predstavíme, že sme po dlhých rokoch hospodárskych rastov zrazu sa prepadli o viac ako 6 %, tak táto potreba je o to silnejšia. Stúpa nám v posledných mesiacoch nezamestnanosť na Slovensku napriek tomu teda, že v Európskej únii od júla minulého roku nezamestnanosť klesá. Dopady na ekonomiku na Slovensku sú o to väčšie, o čo dlhšie bude trvať núdzový stav a rôzne chaotické opatrenia, ktoré robí táto vláda.
Čo sa má v rámci plánu obnovy zmeniť? Mali by sa teda presadiť hlavne tzv. odporúčania pre jednotlivé krajiny zo strany Európskej komisie. Mal by sa posilňovať rastový potenciál Slovenska, mali by sa tvoriť nové pracovné miesta. Mali by sa zmierňovať sociálne, hospodárske dopady krízy. Takisto mala by sa zvyšovať sociálna a hospodárska odolnosť Slovenska a vzhľadom na trendy, ktoré prebiehajú aj v Európskej únii, by sa mala posilniť zelená ekonomika, digitalizácia, digitálna transformácia. Samozrejme, mala by sa upevniť sociálna, hospodárska, územná kohézia a mala by sa zlepšovať kvalita verejných financií.
Na jednej strane mali sme tu pána ministra financií, ktorý v podstate nám doručuje rozpočty s obrovskými deficitmi, dlh nám rastie. V rámci Európskej únie sme tuším, čo sa týka tempa rastu, sme asi na 7. mieste. To znamená medzi krajinami, ktoré majú najvyššie tempo nárastu dlhu z dôvodu pandémie.
Na druhej strane, čo je paradox, sme krajina, ktorá patrí medzi tých, ktorí, čo sa týka pomoci samotnej, sme dali najmenej v rámci Európskej únie spolu s Rumunskom na pomoc v pandémii. Máme tu 6 mld., ktoré môžme čerpať. A čo sa deje, tak to za chvíľu popíšem, ten proces, a my vidíme, že je tu veľký, veľký nezáujem zo strany vôbec vlády Igora Matoviča a samotného premiéra o to, akým spôsobom sa k týmto zdrojom môžme dostať.
Najprv by som spomenul ten proces, keď bol ohlásený plán, tzv. plán obnovy, tak to bolo v tom, v júli 2020, tak premiér Igor Matovič sa tu prsil, ako bude organizovať veľké konferencie, na ktorých nech ich je aj 50, že budú sa konať dokonca tuto v areáli Bratislavského hradu. Neudialo sa absolútne nič, žiadna verejná diskusia tu neprebiehala.
15. október bol dátum, kedy sme mali v podstate možnosť odovzdať nejaký ten návrh plánu obnovy. To sa, samozrejme, neudialo. Spalo sa celé leto a hovorilo sa o tom, ako stovky odborníkov na tom pláne obnovy robia. Nakoniec sa objavil nejaký dokument, ktorý nebol plánom obnovy. Bol nejakým rámcovým dokumentom, z ktorého sa akože malo niečo vybrať, čo pôjde do plánu obnovy. To je prvá záležitosť.
Druhá záležitosť, samozrejme, čo sa týka verejnej diskusie, tá tu neprebiehala absolútne, aj keď teda pán minister sa stretol s niektorými predstaviteľmi. Ja som to vnímal, ja som to sledoval a vnímal som to veľmi alibisticky, tieto stretnutia, nakoľko dodnes počúvame obrovskú kritiku zo strany súkromného sektoru, ktorý v podstate je tvorcom pracovných miest na Slovensku a tento bol z tejto verejnej diskusie v podstate skoro vylúčený a na ich pripomienky sa veľmi nehľadelo. Spomeniem potom neskôr príklady.
Väčšina krajín Európskej únie o plán obnovy, sa vždy stará premiér krajiny. Čo urobil Igor Matovič? Igor Matovič balík za 6 mld. eur odovzdal, hodil na krk ministrovi financií Hegerovi, ktorý sa s tým v podstate trápi. Vidíme tie výstupy a vidíme reakcie Európskej komisie, kde teda stále sú veľké pripomienky z ich strany a zatiaľ teda my nemáme žiadny plán obnovy, ktorý by sme mohli do toho apríla tohto roku odovzdať v takom stave, aby Európska komisia v podstate mohla rozhodnúť o tom, čo z toho plánu obnovy schvália a čo neschváli.
Dnes máme január, prebiehajú tzv. technické rokovania medzi Európskou komisiou, ktorá, kde teda sú tam viaceré pripomienky. My, ja chcem, narážam teraz aj na transparentnosť celého procesu, nakoľko Európska komisia jasne vyzývala všetky členské štáty na to, aby plán obnovy bol transparentne prerokovaný a zverejnený a prípadne prediskutovaný. Vláda túto povinnosť nemá, ale Európska komisia vyzýva, aby tento plán obnovy bol dostatočne prerokovaný.
Prečo dávame tento návrh uznesenia? No aj preto, lebo je veľmi atypické, ak premiér absolútne sa nestará o plán obnovy. Ešte poviem moment, kedy sa oňho začal starať.
Na druhej strane Národná rada absolútne nerokovala o pláne obnovy. Ja keď chodím po tých výboroch a vidím kolegov aj z koalície, kde sa teda bavíme o tom, že bolo by vhodné, aby... A nieže len vhodné, ale priam sa to núka, aby Národná rada o takomto vážnom dokumente alebo teda pláne rokovala, tak sú veľmi rozpačití aj koaliční kolegovia a vidím aj to hlasovanie. Vo väčšine výborov sa väčšina koaličných poslancov zdržala pri tejto našej kritike a ja to plne chápem. Ja sa pýtam, vám ako koaličným poslancom nevadí, že sa tu niečo peče, nikto nevie v Národnej rade, čo sa peče a ako sa to peče a čo bude vlastne výsledkom a či teda budeme teda schopní čerpať tých 6 mld., alebo nebudeme schopní ich čerpať?
Čo vyšlo na povrch? Vyšiel jeden 15-stránkový dokument, nebudem vám ho tu ukazovať, nakoľko máme to zakázané, ale je to 15 strán, ktoré predstavilo ministerstvo financií. Ja som si ich detailne preštudoval. Jedná sa v podstate o nejaké tie oblasti, ktorých by sa mal samotný plán obnovy týkať. Tento obsah dokumentu hovorí o zelenom Slovensku. Samozrejme, ak si pozrieme sumu, ktorú vyčlenila, vyčlenilo ministerstvo financií na tento plán, je to okolo 1,9 mld. z tých 6 mld. To sa hýbeme stále v sume okolo 32 - 32,5 %. Požiadavka Európskej komisie bola na 37 % a toto vyčíta nielen Slovensku, ale aj ostatným členským štátom.
Na digitalizáciu sa malo vyčleniť 20 %. Tá je popretkávaná v tých ostatných projektoch, čiže neviem presne, o akú sumu sa jedná za slovenskú stranu, ale môžem povedať, že čo sa týka digitalizácie, tak máme tam momentálne vyčlenených priamo v tom, v tej oblasti, okolo, nieže ani projekty, len hovoríme o sume 945 mil., čo je asi 16,2 %. Požiadavka je na 20 %. Možno je to viac, lebo v tých ostatných oblastiach je tá digitalizácia pretkávaná, čiže to sa nechcem hádať. Ale, ale opäť Európska komisia kritizuje členské štáty, aj Slovensko, za to, že nie sú naplnené tie základné požiadavky samotného plánu obnovy.
Je tam oblasť zdravotníctva, za ktorú teda na jednej strane v tom dokumente, ktoré zverejnilo ministerstvo financií, je to oblasť asi za 1,45 mld. eur, okolo 24,8 % z celkového balíka, ktorý sa má zaoberať napríklad ústavnou akútnou starostlivosťou, ale chcel by som podotknúť, že v tejto oblasti je napríklad starostlivosť o duševné zdravie, kde vláda chce vyčleniť 100 mil. eur na starostlivosť o duševné zdravie.
Paradoxom je, že takýchto 100 mil. eur chce vláda alokovať aj na obnoviteľné zdroje, to je absurdné, aby na duševné zdravie išlo toľko, išlo taký istý objem ako na v podstate projekty zelenej ekonomiky, ktoré absentujú, a obnoviteľné zdroje sú práve primárnou oblasťou, na ktorú Európska komisia poukazuje. Neviem, prečo je ten fokus na to duševné zdravie taký silný. Ja chápem, že ľudia v koronakríze trpia, ale, ale ideme asi stavať veľa, veľa sanatórií pre duševné zdravie. Vzhľadom na situáciu a ten pocit, ktorý aj ja mám osobne, je frustrácia slovenského národa veľká a vidím, že pán Igor Matovič sa ide starať o duševné zdravie slovenského národa veľmi detailne.
Poďme ďalej, sú tu napríklad, hovorí, táto vláda veľmi hovorí, keď sa vrátime k tomu projektu, teda programu Zelené Slovensko za 1,9 mld., veľa sa hovorí o zatepľovaní budov asi za 700 mil. eur. Viem, že to napriek tomu, že si myslím, že tu sa obzeráme dozadu, je to priorita Európskej komisie, čiže to by, myslím, že toto nebude nejakým problémom, ale opäť v tom Zelenom Slovensku sú tie obnoviteľné zdroje, ktoré sú kritizované zo strany Európskej komisie, len za 100 mil. eur.
Hovorí sa o modernizácií železníc. Vláda Slovenskej republiky sa hrdí tým alebo teda veľmi obhajuje to, že ideme, budeme transparentní a tu pán minister financií stále hovorí o tom, ako všetky projekty ide hodnotiť Útvar hodnoty za peniaze. Tak ak zoberieme, teda opomenieme nákup testov, ktorý žiadny Útvar hodnoty za peniaze nikdy neskúmal ich efektivitu vynaloženia peňazí, tak chcem len pripomenúť, že som nedávno čítal správu v novinách, kde v podstate ministerstvo dopravy pri nákupe lokomotív odmieta závery Útvaru hodnoty za peniaze, čiže ja som zvedavý teda, ako sa takéto sporné veci budú riešiť, kde ministerstvo dopravy hovorí o tom, že, že ono bude, oni si budú nakupovať lokomotívy, aké oni potrebujú a nie, aké im bude odporúčať pán minister Heger.
Čiže ja som zvedavý, ako tu chce pán minister Heger to, čo hlása, na konci aj presadzovať vzhľadom na to, že sú tu veľké spory priamo v rámci koalície. Hovorí sa tu o dekarbonizácii priemyslu, kde chcem teda podotknúť, že, áno, za 400 mil. eur dekarbonizácia je to, čo trápi napríklad mnohé priemyselné podniky na Slovensku, a je to niečo, čo v podstate vzhľadom na tie technológie, ktoré by sa mali na dekarbonizácii použiť, vedia riešiť problém emisií skleníkových plynov veľmi rýchlo. Budeme ešte túto dekarbonizáciu spomínať pri tom, čo sa deje momentálne s plánom obnovy na úrovni koalície. Takže sa k tomu ešte vrátim.
Čo sa týka samotnej digitalizácie, spomína sa tu reforma justície, ktorá je 200 mil. eur, kde teda chcem vedieť, ako pani ministerka, ktorá dnes mala byť a nedostavila sa včas na rokovanie, pani ministerka spravodlivosti Kolíková, ktorá príde asi tak o pol hodinu. Ja tu už čakám týždeň a som došiel načas, neviem teda, prečo ona nedokáže načas prísť. Ale hovorí sa o súdnej mape, hovorí sa o súdnej mape a táto súdna mapa je silne kritizovaná práve samotnými sudcami. Tá debata tu nejaká prebieha, ja si myslím, že, že každý minister by mal skutočne počúvať tých ľudí, ktorých sa samotné reformy týkajú. Ale ja poviem za seba, že ja vidím, tu sa veľa vecí prinesie na poslednú chvíľu, hodí sa to do vlády, do parlamentu a potom sa o tom akože má diskutovať. Takto prebieha aj diskusia o pláne obnovy.
Ako prebehla diskusia napríklad o pláne obnovy? V decembri, keď bol minister Heger kritizovaný zo strany Európskej komisie za to, že neprebiehala verejná diskusia, a to kritizovali aj mnohí europoslanci, tak urobil tzv. online verejnú diskusiu. Viete, ako to prebieha? No tak všetkým poviete, kto chcete, prídite na túto webovú stránku, super, a príde tam, prídu tam zástupcovia ministerstva financií, ministerstva zdravotníctva, príde tam pán Smatana a dvaja alebo traja predstavitelia Európskej komisie na Slovensku. Odprezentujú, čo majú, a teraz im akože majú všetci dávať otázky, je obrovská diskusia, ktorá má vyriešiť plán obnovy.
Viete, kedy to urobil? Urobil to po tom, čo odovzdal v podstate draft, myslím, že odovzdal draft do Európskej komisie, kedy už v podstate tá diskusia je zbytočná. Tá diskusia mala prebiehať niekoľko mesiacov predtým, ako sa vôbec takýto nejaký materiál urobí, však aj to trvá nejaký čas, aby to pripravili, aby to niekam dali. A nieže niečo idem odovzdať a vtedy otvorím akože verejnú diskusiu, len aby som si odfajkol, že super, urobili sme verejnú diskusiu. Takto prebieha verejná diskusia k plánu obnovy.
Čo sa týka ďalších oblastí, na vzdelávanie vláda chce vyčleniť 850 mil. eur. Stále hovorím o 15-stránkovom dokumente, lebo budem hovoriť o ďalšom dokumente, ktorý v podstate neviem, aká je jeho relevancia, ale k tomu by sa tiež malo ministerstvo financií vyjadriť, nakoľko práve tou netransparentnosťou vznikajú šumy, vznikajú rôzne dohady, že čo sa kde deje, a nikto nikomu nič nepovie. Pri vzdelávaní ide o rozširovanie digitálnych zručností. Samozrejme, je to oblasť, ktorá je potrebná, aby sa rozvíjala. Samozrejme, ide o to, že meníme, mení sa doba a mnohí z nás možno si povedia, že, že sa mení k horšiemu, ale proste niektoré veci sa zastaviť nedajú. Vidíme mladých ľudí, že sú stále ponorení do počítačov a do smartfónov, nemyslím si, že to je dobré, ale proste tu dobu asi nezastavíme.
Čo sa týka konkurencieschopnosti a inovácií, tu je práve oblasť, na vedu, výskum a inovácie sa dáva 600 mil. eur. Len musím povedať, že tu je obrovská kritika zo strany napríklad súkromného sektora, nakoľko plán obnovy, tak ako, neviem teda, čo je presným obsahom, lebo ten dokument má 400 strán, ja mám 15, hej? Za chvíľu poviem, čo tam absolútne nevidím v tých 15 stranách, ale musím povedať, že súkromný sektor má obrovský inovačný dlh takisto a je to v podstate, sú to fabriky, ktoré napríklad nie sú, už sú aj zadlžené mnohé a potrebujú napríklad aj zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, lebo tie fabriky napríklad dávajú prácu ľuďom. A toto je práve to, čím by sa, v čom by mal plán obnovy pomôcť.
Lenže poviem otvorene, väčšina zdrojov, samozrejme, ide do verejnej oblasti, čo je fajn, ale nemalo by sa zabúdať na to, že čo je primárnym cieľom. Problém je, že my sme sa počas koronakrízy prepadli do jamy, my z tej jamy musíme sa nejako vyšplhať, a práve na to ten plán obnovy má slúžiť. Ak nezvýšime konkurencieschopnosť, ak nebudeme vedieť zabezpečiť hospodársky rast, tak nebudeme vedieť zabezpečiť ani pracovné miesta.
Veľa sa hovorí o reformách, samozrejme, na tieto veci musia naviazať reformy, o tom ešte budem hovoriť, ale viete, reformy sú veci, ktoré sú na dlhé roky. To nie je, že dnes urobíte reformu a prejavia sa pozitívne výsledky zajtra alebo o rok, to je veľmi naivná predstava a hovorí sa o veľa reformách, k tomu sa ešte dostanem.
Ale musíme povedať, že zatiaľ to, čo sledujeme, podľa mňa bude to na... buď stále sa o niečom hovorí, a nevieme, ako to bude vyzerať, to sa bavíme napríklad o tej daňovej reforme, o tom bude ešte diskusia. Nebudem sa dnes o tom, samozrejme, keď bude treba, sa k tomu budem detailne vyjadrovať, ale zatiaľ sa tu len niečo hádže do médií, ale nevieme, ako to konkrétne bude vyzerať. Akurát vieme, že dane z nehnuteľnosti nám majú trikrát vyrásť. Nevieme, aký dopad daňovej reformy bude napríklad na samosprávy, či budú mať viac peňazí, či sa zmení štruktúra, alebo menej peňazí, alebo rovnako. Zatiaľ skutočne nevieme.
No a hovoríme o, hovoríme tu napríklad o dôchodkových reformách v tom pláne obnovy, teda vláda. Zatiaľ sa podarilo len to, že sme zrušili, zrušili sme odchod do dôchodku v 64 rokoch a povedalo sa, že super, hurá, však bude stačí len 40 rokov odrobiť a pôjdete do dôchodku. Čo sa nepovedalo a ja som zatiaľ nemal príležitosť o tom veľmi hovoriť, keď je niekto 18-ročný, zdá sa to veľmi sexi, že 40 rokov odrobí, tak v 58 pôjdete do dôchodku, výborné. Akurát nikto nepovedal, aká bude výška toho dôchodku, keď v tých 58 odídete do toho dôchodku, to je základný problém. Samozrejme, že tam vám to niekto vypočíta a zistíte, že budete mať o 100 euro nižší, nižší dôchodok. A čo keď sa stane, že v 65 to, čo ste si včera schválili, to, čo hovoril aj pán minister Richter, ak tých 40 rokov mať odrobených nebudete, hej, čiže budete musieť ešte robiť dlhšie, aby ste si tých 40 rokov odrobili a môže vám to trvať aj do 70, čiže zase otázka toho, že či je to také úžasné riešenie, to, čo ste navrhli tak, ako ste to urobili.
Má to stáť menej peňazí, to bolo vypočítané, to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala. Čo to znamená? O tom sme sa tu nebavili, no znamená to to, že tie dôchodky budú nižšie. To znamená, nastavenie 40 rokov odrobiť a ideš do dôchodku znamená, že ľudia dostanú menšie dôchodky, lebo odrobili menej rokov, ako niektorí mohli.
Bavíme sa tu o rozpočtovej zodpovednosti, stále je tu nejaký návrh, kde teda hovoríme, teda vláda hovorí o reforme rozpočtovej zodpovednosti, k tomuto sa ja budem detailne vyjadrovať, keď budem mať finálny návrh rozpočtovej zodpovednosti, teda zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Jednoznačne sme súhlasili s tým, zmeňme hrubý dlh na čistý dlh, to sme chceli už aj my v minulom volebnom období, keď sme hľadali ústavnú väčšinu. Terajší naši koaliční partneri, ktorí dnes chcú, aby sme to podporili, tak s tým nesúhlasili.
Jediná vec, čo som chcel na výbore, že dobre, tak s ničím nesúhlasíte, okej, tak aspoň túto jednu vec, ktorá je úplne nad slnko jasnejšia, podporte. Nikto. Boli dva zasadania výboru pre financie a rozpočet, nikto to nepodporil.
To, čo sa teraz nastavuje, momentálne visí na sporoch v rámci koalície, čiže to je opäť predmet sporu a uvidím, čo bude výsledkom. Samozrejme, ja sa budem potom detailne k tomuto, k tejto kvázi reforme, o ktorej sa tu bavíme, vyjadrovať.
Hovorí sa tu o zefektívnení riadenia verejných financií. Viete, ja počúvam stále krasorečenie aj ministra financií, a to hovorí o tom, ako sa nám bude dobre žiť, ako budeme transparentní, ako budeme, ako bude všetko super, len si to nepokazme, však to nám hovorí aj premiér Matovič. Za seba môžem povedať, že to sú všetko len pekné reči, len viete, to treba udělat, to treba urobiť. A to je to, čo sa nedeje, a to je práve problém aj plánu obnovy.
Čo chýba plánu obnovy? Tieto oblasti sú všetky popísané alebo nejako popísané, hovorí sa o sumách, ale Európska komisia nepožaduje to, že to rozsekáte na päť častí, na tri podčasti a poviete, že na toto dáme toľko 100 miliónov. Tam sa chcú konkrétne projekty, konkrétne projekty, konkrétne míľniky, koľko sa v ktorom roku na čo ide minúť, kde je, sú implementačné, implementačné tímy, ktoré to budú realizovať, lebo na to je málo času. To je od 2021 do roku 2023. Prečo na tri roky? To nie je o tom, že urobme veľké reformy a bude nám hej. To je o tom, aby sme povzbudili ekonomiku Slovenskej republiky, aby sme sa dostali z tohto marazmu, z toho, že tí ľudia v tých jednotlivých sektoroch trpia tak, že nemajú pomaly z čoho žiť, že sú na kolenách, a v podstate vláda reaguje aj rôznymi balíčkami plus, plus plus až vtedy, keď sa všetci ozvú a oznámia, že už neprežijeme. Niekedy ale tieto balíčky plus a plus plus prídu tak neskoro, že už nie je záchrany a tie firmy sú už dávno, dávno, buď v bankrote, alebo prepustili všetkých svojich zamestnancov.
Čo sa týka samotného procesu, musím povedať, že premiér, premiér Matovič sa začal zaujímať o plán obnovy až pred pár týždňami. A prečo sa začal oňho zaujímať? No lebo ho zaujíma, aký podiel ktorá strana má v tomto koláči. To snáď nemyslíme vážne!
Plán obnovy bol stanovený tak, že sú tu dané oblasti Európskou komisiou, a to nie je o tom, či Matovič má hento ministerstvo, alebo Sulík, alebo Kollár, alebo niekto iný. To je o tom, ktorá časť toho plánu obnovy patrí ktorému ministerstvu nejak kompetenčne. To znamená, kto sa tým má zaoberať. A tu sa vláda momentálne trhá o plán obnovy, ako keby si delila kožuch medveďa. Ja chcem prednú časť, ja chcem zadnú časť, ja chcem ľavú, ľavú, pravú a podobne, že koľko som ja získal percent v parlamente, do parlamentných volieb. To je, to prečo sa takto má deliť? Povedzte mi! To je tá transparentnosť? To je ten boj proti korupcii?
Európska komisia upozorňuje, že bude veľmi prísne sledovať, lebo už momentálne už má náznaky na to, že plány obnovy môžu byť predmetom korupcie, a bude sledovať jednotlivé projekty, ako budú prebiehať. Tak neviem, prečo minister, teda premiér tejto krajiny, štátu, Slovenska sa správa tak, ako sa správa. Prečo si to zrazu idú prehadzovať?
Bavíme sa tu o sto miliónoch, ktoré majú ísť napríklad preč z dekarbonizácie, ktorú som tu už spomínal, a majú ísť do oblasti životného prostredia k pánu Budajovi. Čiže od pána Sulíka k pánu Budajovi. Opäť tu vidím spor medzi koalíciou a že je to vyrovnávanie si nejakých účtov. Lebo dekarbonizácia priamo rieši skleníkové plyny, lebo je to technológia na odstraňovanie skleníkových plynov z ovzdušia. Samozrejme, oblasť životného prostredia je dôležitá, ale to, či vy riešite nejakú skládku, vám určite nevyrieši skleníkové plyny v takom veľkom, veľkom rozsahu ako tá dekarbonizácia. Čiže aká je logika tých presunov tých peňazí? Ja neviem, nech mi to niekto vysvetlí.
Chcem podotknúť, že Európska komisia kritizuje hlavne nepripravenosť tých projektov konkrétnych, lebo to nie je len o tom, že poviete, že idem urobiť projekt taký a taký. Tam je normálne veľká štruktúra do tabuľky excelovskej, ktorú musíte vyplniť, sú tam jasne zadané požiadavky. A tie požiadavky potom musí na každý jeden projekt vyplniť ministerstvo financií.
Ja sa chcem opýtať, viete, v Českej republike premiér Andrej Babiš má tiež tím, ktorý sa zaoberá plánom obnovy, ale je to premiérska téma. Na Slovensku? Nikoho to nezaujíma, však máme peňazí dosť, však deficit môže byť, aký chce, a dlh, však všetko sa vyhovoríme na COVID. Ale to je práve opačne. To má byť na to, aby sme tieto deficity a dlhy mali menšie. Tak preto máme využiť tých 6 mld. eur, o ktorých sa tu momentálne bavíme.
Vláda alebo teda ministerstvo financií, ja som čítal rôzne články na túto tému plánu obnovy a môžem povedať, že to, čo som videl, to sú výhovorky na Európsku komisiu, že toto nedodala, tamto nedodala. Ja chcem poprosiť aj ministra financií a všetkých tých, ktorí sa zaoberajú týmto, lebo ja mám iné informácie, nech to povedia priamo do očí Európskej komisii, že proste oni si neplnia svoje úlohy. Lebo tuto niečo rozprávať pre slovenské médiá, to sa dá velice jednoducho, ale sú to len výhovorky.
Čo sa týka samotných ešte vecí, ktoré sú v pláne obnovy, termíny sa blížia. Musím povedať, že my do apríla musíme odovzdať v podstate už hotový ten plán obnovy s tými projektami, míľnikmi, so všetkými dopadmi, implementačnými tímami, teda aj nejakým plánom implementácie. A ja mám veľkú obavu, že na jednej strane sa ten plán obnovy tu mení, prehadzujú sa stomilióny z jedného, z jednej oblasti do druhej, tak ako si to želá premiér Matovič, a uplynú nám termíny. Ak do apríla neodovzdáme plán obnovy v kompletnom nejakom tvare, v ktorom Európska komisia ho dokáže akceptovať, tak v podstate peniaze budeme čerpať bohviekedy a môže sa nám stať, že nám prepadnú veľké stámilióny eur.
My na to upozorňujeme teraz, lebo potom, keď už bude neskoro, tak, hovorím, to už bude neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Ak neodovzdáme plán obnovy komplet, lebo nebude už celý technicky oddiskutovaný s Európskou komisiou a nebude v tvare, v akom Európska komisia ho požaduje, Európska komisia ho potom zoberie, má na to dva mesiace, aby povedala: Toto tam bude, toto tam nebude. A potom od vlastne 1. júla pravdepodobne by sme mohli čerpať zálohu na plán obnovy, ktorá je vo výške, najprv to bolo 10 %, viem, že sa uvažuje o tom, že by to bolo až 20 % z celkovej hodnoty peňazí. Čiže sa tu bavíme o stovkách miliónov eur, ktoré by sme mohli hneď použiť na realizáciu tohto plánu.
Takže aby som to celé zhrnul, čo sa týka toho, že prečo chceme, aby, že je nutnosť krízového manažmentu, čo sa týka plánu obnovy, tak jeden z dôvodov je aj to, že tá celková príprava bola taká, aká bola, že sa, že absentovala diskusia v Národnej rade, preto sme to doniesli aj do Národnej rady, že absentovala diskusia s rôznymi stavovskými organizáciami, a teda hlavne so súkromným sektorom, tak aby to pomohlo hospodárskemu rastu, konkurencieschopnosti, rastu pracovných miest. Absentujú nám strategické pohľady na kľúčové výzvy plánu obnovy. Neexistuje analytický pohľad dopadov krízy na obyvateľstvo a ekonomiku a riešenie týchto samotných dopadov. Chýbajú tu pomenovania rastového potenciálu, a to najmä v hospodárstve. Chýba nám, chýbajú nám riešenia na rast zamestnanosti na Slovensku. Až potom by mali nasledovať reformy, o ktorých sa toľko hovorí, nakoľko ich účinok je oveľa, pocítime až o niekoľko rokov.
Peniaze sú prioritne cielené do verejného sektora a nezohľadňujú sa potreby súkromného sektora, ktorý postup pri pláne obnovy kritizuje. Zdroje idú len okrajovo na podporu priemyselnej, hospodárskej, digitálnej transformácie, pre rast produktivity a konvergencie na Slovensku. Vláda ignoruje základné ciele plánu obnovy a je preto nutné, aby nad týmto plánom obnovy bol zavedený tzv. krízový manažment.
O tom sú tieto uznesenia, o tom. By som vás chcel poprosiť o podporu tohto uznesenia a potom očakávam, že skutočne vznikne nejaký tím ľudí, ktorý vyvedie Slovensko z tejto pandémie a z tohto marazmu aj za pomoci týchto zdrojov, ktoré sú jedinečné, ktoré prídu len raz a nebudú sa opakovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel ctených kolegov poprosiť, ak by náhodou našli doklady, pán predseda zabudol, ale nevadí, moje doklady s kartami. Mám tam karty aj doklady, takže je to v tom bordovom puzdre. Niekde mi to vypadlo, tak vás chcem poprosiť, aby ste mi to doručili. Ďakujem velice pekne.

Ďakujem pekne, kolegovia, každý, kto sa vyjadril.
Veľmi krátko k pánu Žiakovi. Pán Žiak, všetko súvisí so všetkým. Všetky opatrenia stoja peniaze. A tak jak som povedal, my sme, za posledné roky deficit klesal, dosiahli sme historické minimum posledné tri roky okolo jedného percenta. A to je odpoveď aj pánu Kotlebovi na to, že tie deficity nestúpali, my sme ich znižovali. Dlh nám klesal posledných šesť rokov na, až na v podstate tú spodnú hranicu dlhovej brzdy. Dnes prekračuje dlh všetky hranice dlhovej brzdy, ktorá, mimochodom, je prísnejšia ako pravidlá Európskej komisie.
Čo sa týka, čo sa týka vôbec pani Pleštinskej, tak tam chcem podotknúť, že mrzí ma jedno, že vás ako ženu nechali ako poslednú, ako kôl v plote reagovať a ostatní sa do tejto debaty nezapojili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, máme tu zákon roka a ja mám pocit, ako keby sme tu ani nemali tú výnimočnú dobu, kedy sa takýto zákon nejakým spôsobom prerokováva.
Všetko iné je tu dôležitejšie ako to, ako budeme hospodáriť, ako sa budú mať ľudia, či budú peniaze na zdravotníctvo, na školstvo, na sociálne veci. Dnes sa zaoberáme tým, či ideme sa testovať povinne jedenkrát alebo nepovinne povinne, alebo dvakrát, alebo trikrát, alebo štyrikrát. Toto dneska hýbe svetom. A keď sa pozriem aj na to, ako sa stavajú médiá, čo sa týka vôbec rozpočtu, tak mám pocit, že rozpočet je na okraji záujmu.
Chcem povedať, že to, čo sa deje v rozpočte, to sú naše peniaze, to sú peniaze na to, ako funguje tento štát, a bez kvalitného rozpočtu sa žiadny štát nezaobíde. Mňa veľmi mrzí, že ja som počúval pána ministra Hegera mimo túto sálu, lebo sme mali tlačovú konferenciu, a počúval som ho a mňa veľmi mrzí, že zneužil rozpočet a debatu o rozpočte na politické účely a začal tu niečo rozprávať o mafii a nálepkovať bývalú koalíciu. A skutočne si myslím, že viac sa tu malo hovoriť o číslach, malo sa tu hovoriť o víziách, o tom, kam má táto spoločnosť spieť.
Nebudem to ja zneužívať, ale, samozrejme, budem sa vyjadrovať aj k takýmto nálepkám a ja sa ohradzujem voči tomu, aby minister financií pri rozpočte tu niečo hovoril o mafiách. Ja nie som mafia, moji kolegovia nie sú mafia, a ja si to vyprosujem.
Chcel by som sa ďalej vyjadriť k tomu, že je to váš prvý rozpočet. Ja som mal len jeden a k tomu som pristupoval veľmi zodpovedne a neviem si predstaviť, že by ja ako minister financií som sa nechcel baviť s tripartitou o rozpočte napriek tomu, že je to v zákone. My sme sa o mojom rozpočte bavili. Samozrejme, môžte mať ich pripomienky, môžte s nimi súhlasiť, nesúhlasiť, ale minimálne si ich musíte vypočuť, aby ste porozumeli tomu, čo sa okolo vás deje.
Čo sa týka napríklad plánu obnovy, to len kúsok odbočím, máte ten istý postup. My sme volali po širokej celospoločenskej diskusii a tá celospoločenská diskusia neprebehla. 15. októbra ste mali mať prvý graf alebo teda odovzdať niečo na Európsku komisiu. Samozrejme, je tam ešte priestor na to, aby ste niečo dali; som zvedavý, v akej kvalite to dodáte. A vy sa dnes začínate baviť, je december, dnes sa začínate baviť so samosprávami, zavoláte si europoslancov a dnes sa tvárite, ako si veľmi vážite celospoločenskú diskusiu.
Pri debate o minimálnych dôchodkoch v podstate ste odborárov vypoklonkovali a vzhľadom na to, ako ste sa k nim správali, tak sami odišli, lebo takto sa nevedie sociálny dialóg. Sú to hodnotné informácie, ktoré by ste dostali a vedeli by ste, čo tento štát potrebuje.
Čo sa týka samotného rozpočtu, najskôr by som sa možno vyjadril k roku 2020, čo sa týka výšky opatrení, ktoré ste prezentovali, ktoré ste urobili na záchranu COVID-u. Na jednej strane ste si novelizovali zákon o rozpočte, navýšili ste si výdavky o 7,8 miliardy. V podstate by ste si mohli v tom svojom, v tom rozpočte dovoliť čokoľvek vzhľadom na to, že ten vankúš, ktorý ste si urobili, bol tak veľký, že vy ho dokonca pravdepodobne ani nedokážete nejakým spôsobom zužitkovať.
Oprem sa len o správu NKÚ, kde, ktorá hovorí, že k 31. 10. z výdavkov 29,8 mld. v štátnom rozpočte vrátane príjmov z roku 2020 ste mali vyčerpaných, to je za desať mesiacov, iba 54,7 % toho, čo ste mali v rozpočte, takže na posledné dva mesiace vám zostáva 13,5 miliardy. Keď si to porovnáme s celoročnými výdavkami v roku 2018, tak je to, to bolo 16 miliárd. Čiže ešte vám zostáva skoro celý rozpočet roku 2018, ktorý v podstate máte k dispozícii.
Viete, po piatich mesiacoch, kedy ste sľúbili, že každý mesiac dáte jednu miliardu eur do, na pomoc COVID-u, ste mali minutých asi 500 mil., čiže jednu desatinu, a za tým si stojím, aj keď teda v jednej, v jednom rádiu som to musel vysvetľovať. Viete, a vy prídete a potom prezentujete číslo 4,11 mld., že ste pomohli COVID-u, čo je 4,6 % HDP. Ja neviem, či z vás, kolegovia, niekto verí, že ak po piatich mesiacoch je to 500 mil., potom je to 4,6 miliardy.
Ja som si náhodou napísal tie čísla, o ktorých sa tu bavíme, a ja by som poprosil ministerstvo financií o detailné rozpísanie toho, o čom pán minister hovorí. Takže 4,1 mld. pomoci COVID, z čoho sa skladá, 1,63 mld., to hovoril váš štátny tajomník Klimek, podpora udržania nezamestnanosti. Tak daj... dobre, súhlasím, povedzte, dajte nejakú skladbu toho; 85 mil. sociálna pomoc a 442 mil. pandemická OČR a PN. To je dokopy okolo 2,1 mld. z tých 4,1, ktoré sú prezentované.
Poďme ďalej, čo ste tam odprezentovali, 551 mil. daňovo-odvodové opatrenia. To sú čo? To je to, čo by ste boli vybrali, keby nebolo, keby bolo keby alebo čo to je? Ja neviem. Skúste mi to objasniť. Možno na to máte čísla.
Hovorili ste o 889 miliónoch, opatrenia v bankovej sfére, odloženie splátok alebo záruky. Pri odloženiach splátok si to tí klienti v podstate zaplatili a poskytli to banky, tak neviem, čo vás stálo 889 miliónov. Čo, bankový odvod, pán minister? To si zarátavate do toho? A záruky, ktoré sme urobili, programy záruk, ktoré v podstate fungovali relatívne zle, však vieme o tom, že boli s tým veľké problémy, veľká kritika. Tak to rozpíšte! Povedzte detailne, o čom to je.
A čerešničkou na torte je 1,87 mld., a prečítam to, čo povedal pán Klimek, iné opatrenia, preplácanie nájmov, ochranné osobné pomôcky, individuálne pomoci. Tak preplácanie nájmov, to som si zisťoval na finančnom výbore, kde mi minister Sulík povedal, že na preplácanie nájmov išlo asi 25 miliónov. Tu je 1,87 miliardy. Čoho? Na čo? Na ochranné pomôcky? Individuálne pomoci? Vyčíslite to! Lebo ak to neni, ja neviem, či sa tu klameme, alebo tu zavádzame. Ja nechápem, jak môžte, tak dajte mi nejaké číslo, ktoré akceptuje, je akceptované na medzinárodnom fóre. To, čo ja mám medzinárodne, nemôžem ukazovať tabuľky, takže nebudem, ale budem minimálne o tom hovoriť. Áno, Medzinárodný menový fond povedal, že sme dali druhú najmenšiu pomoc po Rumunsku, a budem to opakovať, aj keď sa vám to nepáči, vo výške asi 2,5 %, čo by možno aj sedelo s tými číslami, s tými prvými troma položkami, o ktorých sme sa bavili.
Poďme sa baviť o hospodárskej situácii ako takej. Hospodársky rast v tomto roku – pokles 6,7 %. Musím povedať po druhý kvartál. Po uvoľnení opatrení v podstate sa jasne ukázalo, že ekonomika sa dokáže veľmi rýchlo vrátiť do pôvodných koľají, myslím ako v zmysle toho opätovného rastu, čiže vie to urobiť také to ostré véčko. Čiže vidíme podľa toho priebehu tohto roka, že keď nám stúpajú čísla, čo sa týka nakazených alebo teda pozitívne testovaných, tak nám klesá ekonomika. Ak ekonomiku zatvárame, tak nám klesá ekonomika a presne opačne je to, keď to uvoľňujeme. Čiže momentálne s nejakým časovým opozdením opisujeme nejaké W. Otázka je, samozrejme, aké urobíte opatrenia.
Padlo to tu, že je veľmi dôležité podľa mňa, aby sme sa nejakým spôsobom vedeli nastaviť tak, aby tu nebol chaos v tomto, v tejto krajine, lebo to, čo sa tu deje, neprispieva k ničomu. Chaos nemajú radi podnikatelia, oni majú radi predvídateľnosť a chcú vedieť, čo sa bude diať, ale tu veci fungujú tak, že ráno sa pán Matovič zobudí, niečo povie, na obed je to už ináč a večer zase ináč. Jeden deň tu máme aj nemáme žiadny pandemický plán, potom tu máme dva a ďalší deň tu nemáme žiadny plán. Čiže takto funguje riadenie štátu.
Čo sa týka budúcich rokov, áno, je tu ten scenár 5,5-percentného rastu, v prípade nejakého horšieho vývoja 4,3 % rastu, a chcem sa tu pozastaviť pri, pri číslach, ktoré ste, hlavne teda pri výdavkoch, ktoré tu, ktoré idete robiť.
Len pre vašu informáciu, v roku 2020 v pôvodnom štátnom rozpočte sme mali výdavky štátneho rozpočtu 18,6 mld., v tomto roku po zvýšení výdavkov ste si zvýšili výdavky na 26,3 mld., to znamená o 7,8 miliardy. Pri tomto sa chváliť, že vy idete všetko dofinancovať, čo my sme nedofinancovali. Keď mi niekto dá 8 mld., tak tu dofinancujem, čo chcem, pán minister, nemusím sa s tým ani chváliť. A chváliť sa, biť sa do pŕs, akí sme dobrí, to vie každý pri takejto situácii.
V tomto roku, teda na budúci rok ste si naplánovali 23,9 miliardy. Ja sa pýtam, to sa tak nafúkol ten štát? Ja teda predpokladám, že vy sami hovoríte o tom, aká bude vakcinácia úžasná, že všetko vyrieši, tak keď to vyrieši, tak sa pýtam, prečo, keď sme mali v roku 2020 napro... teda narozpočtovaných 18,6 mld., stále oproti tomu pôvodnému rozpočtu si dávate do rozpočtu o 5,3 mld. viac. Prečo? Prečo? Bude tu COVID večne? Do roku 2023 alebo dokedy? A keď si zobereme rozpočet verejnej správy, tak, čuduj sa svete, predstavte si, že v roku, výdavky v roku, tam je zahrnutá, samozrejme, aj sociálna, zdravotná poisťovňa a ostatné veci, v ktorých sme mali doteraz v roku 2020 v pôvodnom rozpočte 39,3 mld., v tomto roku je 46,4 mld. a, čuduj sa svete, v roku ´21 je to ešte viac o 300 mil., 46,7 mld., plus 7,4 mld. eur. Čiže my tu budeme mať asi ešte horšiu krízu jak v roku 2020. To som zvedavý, čo mi na to poviete.
Poďme k číslam ostatným. Deficit verejných financií, dobre, tento rok -10 %, 9,68 %. Keď sa pozeráme na tie výdavky, o ktorých sme sa tu bavili, dnes mi teda hovoríte, jak ste veľmi pomáhali, v podstate ste pomáhali málo a ešte aj ten deficit je hlboký, hej? A môžte si na to argumentovať, čo chcete. Proste vy dávate, na pomoc ste dali málo peňazí, máte obrovský deficit a zvyšujete enormne, enormne dlh. Budúci rok 7,4 % a najlepšie je na tom, že v roku ´23 budete mať 5,72 %.
Čo ste si napísali do závereč... máte ambíciu plniť programové vyhlásenie vlády. To máte v zhrnutí k tomuto rozpočtu. Aká ambícia, keď v programovom vyhlásení vlády ste povedali, že na konci tohto volebného obdobia budete mať vyrovnaný rozpočet? Tak jak vám povedala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, museli by ste urobiť dodatočných 6 mld. opatrení, aby ste ho dosiahli. Takže toto určite nesplníte.
Čo sa týka dlhu, hrubého dlhu, tak doteraz, áno, mali sme v podstate, to, čo sme mali doteraz notifikované za rok 2019, mali sme dlh 48 %, po nejakých tých metodických zmenách, ktoré budú čakať aj vás, je to o pol percenta viac, 48,5 %. Čo sa ide diať v tomto roku? Ten dlh stúpa o 14 % na 62 %, 62,2 %, čo by som ešte vzhľadom na COVID, zdá sa mi to veľa, ale dobre. Ale ďalší rok budete mať ten, vy ste mali trajektóriu dlhu, ktorá sa v podstate takto stáča v programovom vyhlásení vlády (rečník naznačil rukou krivku) a vy budete mať budúci rok 65 %, v roku ´22 – 68 % a v roku ´23 – 69,4 % dlh. Čiže za tri roky, za tri roky idete zo 48,5 na 70-percentný dlh. V absolútnom vyjadrení, keď ste sa minule oháňali, že chcete vedieť absolútne čísla, tak je to zo 45 mld. na 72,7 mld. eur. Sedemdesiatdva celá... to je +27,5 mld. eur. Takto nám bude stúpať dlh.
Ja som zvedavý, kto toto bude splácať za vás v budúcnosti. Jaká vláda? Však tá vláda kľakne. A viete, čo si idete urobiť? Spomeniem zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ja som už o tom hovoril. Budeme ho tu mať na koniec schôdze, páni a dámy. Je to zložitý zákon, viem, ťažko sa to študuje, lebo málokto tomu rozumie, aj tí odborníci nemajú úplne v detailoch jasno, jak to bude nastavené, ale doterajší zákon o rozpočtovej zodpovednosti hovoril o tom, že nová vláda, dva roky sa na nich nevzťahuje dlhová brzda. Čiže tie, to zvýšenie zo 48 na 65 sa vás nebude týkať.
V roku ´23 však platia pravidlá podľa momentálneho zákona, ktoré pravdepodobne sa nenaplnia a museli by ste hlasovať o dôvere vlastnej vlády, lebo už tento rok stúpa dlh nad všetky sankčné pásma dlhovej brzdy. Páni a dámy, 62,2 %, maastrichtské kritériá hovoria o 60 %, to je maximálny povolený dlh v rámci Európskej komisie. My sme mali pravidlá, ktoré boli prísnejšie, ako mala Európska komisia. Viete, čo ideme urobiť v zákone o rozpočtovej zodpovednosti? Že si ich uvoľníme a budeme ich mať mäkšie. Alebo teda budeme na nejakej úrovni, ktorú budete prezentovať, ale keď zoberete, v tom návrhu je, že idete meniť hrubý dlh za čistý dlh, čo ja súhlasím, ale keď zobereme budúci rok, že bude maximálny limit 58 % v čistom dlhu, tak ale v hrubom dlhu to je cirka plus 5 %, možno vyše, to je vyše 60 %, to je mimo maastrichtských kritérií. V tomto ja vidím najväčší nedostatok, a preto tento rozpočet nazývam aj rozpočtom rezignácie na pokrízovú konsolidáciu. Vyjde to z tých deficitov a vyjde to z toho nárastu dlhu, o ktorom sa tu bavíme.
Nebudem hovoriť o tom, že ratingová agentúra Fitch nám dvakrát zhoršila kvalitu nášho ratingu. Nehovorím, že rating, ale kvalitu nášho ratingu, raz o jeden stupeň nám znížila a potom nám výhľad znížila. Všetky krajiny okolo, im stúpa dlh a týmto krajinám ten rating sa nezmenil v agentúre Fitch. Prečo? Ja neviem, ale je pravdepodobné, že keď poze... alebo tie agentúry pozorujú ten chaos, čo tu táto vláda pácha, a ten chaos spôsobuje to, že investori nemajú radi neistoty, tak jak podnikatelia nemajú radi neistoty, tak jak ľudia nemajú radi neistoty. To, čo robíte, je chaos.
Spomeniem ešte štúdiu Európskeho parlamentu, ktorá prebehla v 27 krajinách, a až 47 % Slovákov pociťuje, teda pocítilo, že sa im znížil príjem počas COVID-u, a 27 % Slovákov vie, že v budúcnosti, v najbližšej budúcnosti ich to čaká. Čiže tá pomoc, ktorú ste urobili, nebola dostatočná a môžte nám to vysvetliť, ja by som rád skutočne vedel detailne tie čísla, o ktorých som hovoril.
Čo sa týka platov, platov, platy v roku 2019 – za tej zlej vlády SMER-u – stúpali o 7,8 %. Viete, koľko budú stúpať platy? A to je zlá správa pre hasičov, horských záchranárov, policajtov, siskárov, väzenská a justičná správa, Národný bezpečnostný úrad, vojaci. Zero, nula. Nula budú stúpať platy. Lebo vy hovoríte o tom, aj pán Viskupič, že mali sme vám tu ušetriť, niečo sme vám tu mali ušetriť, čo by ste vy dokázali minúť. Vy nedokážete minúť ani to, čo tam máte na tých, v rozpočte napísané. Ja som, viete, vy prídete na konci a tie opatrenia stoja peniaze, čo sme my robili. My sme dávali aj platy verejnej správe, dvakrát po 10 %. Dávali sme platy učiteľom, robili sme sociálne opatrenia, ktoré stoja peniaze. Tie veci stoja peniaze. Áno, a to sú tie deficity jednopercentné. My sme mali tri roky historicky najnižší deficit 1 až 1,3 %, vy nás za to idete karhať? Že vy tu máte 10-percentný deficit? Nula dávate na platy? A zdvihli ste si výdavky o 8 miliárd? Vysvetlite mi tie vzťahy. Neviem, prečo v budúcich rokoch bude dlh stúpať do 70 %. Nechápem to. Stále ste hovorili, akí ste zodpovední, jak hovoríte pravdu a všetko idete robiť. Tak potom, keď ste zodpovední, prečo ten dlh do nebies stúpa? Vysvetlite mi to, ja neviem. V roku ´23.
Poďme sa pobaviť trošku odborne, čo sa týka toho, že vy ste vždy hovorili, že vy máte peňazí, koľko chcete, lebo keď nebude korupcia, vy dokážete bojovať s daňovými únikmi, že budete mať peňazí, koľko chcete. Tak ja sa pýtam, keď ja som odchádzal ako minister financií, mal som, daňovú medzeru sme znížili, za Mikloša bola okolo 40 %, my sme ju znížili až na 17,5. Nechcem sa tým chváliť ani netvrdím, že to je úplný úžas. Mohlo by to byť lepšie. Ale za krátky čas, keď sme tam, som tam bol, zaviedla sa e-kasa, urobili sa opatrenia, čo sa týka, čo sa týka zavedenia výkazu DPH, bojovali sme proti karuselovým podvodom. A čo sa týka e-kasy takisto, vy ste to veľmi kritizovali, dnes vám to pomáha, pán minister.
Ja sa pýtam, aké opatrenia vy idete robiť v tomto rozpočte, aby ste zlepšili ten výber daní? A keď budete o tom hovoriť, pán minister, tak poprosil by som, ja keď som odchádzal, som mal daňovú medzeru 17,5 %. Povedzte, koľko je teraz. Ja som žiadal čísla na finančnom výbore, dali mi nejakú linku, že tam si to mám hľadať. Tak ja by som bol rád ako podpredseda finančného výboru, aby som takéto základné informácie dokázal dostať. Dodnes, a to odsúhlasil výbor pre financie a rozpočet, neviem, kto tu je, ale môže to potvrdiť, že som žiadal vyčíslenie nákladov na prvé testovanie COVID-19. Na tie testy, o ktorých vy hovoríte, že to stálo 40 miliónov. Nestálo to 40 mil., to vie každý. Tie manévre, čo sa tu robili, to stálo minimálne 100 mil., ale nikto nemá žiadne vyčíslenie. Však povedzte, bolo to 100 mil., idete minúť ďalších 100 miliónov. Jedna nemocnica regionálna, posledná, v Michalovciach, ktorá sa stavala, stála 50 miliónov. 50 miliónov. My tu pretestujeme štyri nemocnice! Absolútna katastrofa! Na úplnú hlúposť. Takže tých argumentov padlo toľko odborných aj všelijakých, ale keď si pán Matovič niečo zmyslí, tak to testovanie musí doniesť, doviesť až do absurdistanu. Dnes mu to každý odmieta, on stále hovorí o tom, že ideme to robiť. Ja neviem, či sme sa už zbláznili.
Pýtam sa, píšete sami v návrhu rozpočtu, že najväčším výpadkom budú, bude bankový odvod. Bankový odvod. Tam ste, na banky ste peniaze mali, ale keď vysvetľujete niekomu, že niekomu niečo máte dať, tak nikdy nemáte. Nemáte. A toto neviem, ak teda opatrenie 890 mil. v bankovej sfére... dúfam, hovorím, že mi tam nenapíšete, že to bol bankový odvod, že ste zachránili všetky slovenské banky. Banky mali za posledných deväť rokov každý rok zisky vyše pol miliardy. Dnes, ja si pozerávam priebežne čísla, neviem teraz úplne posledné, ale mali povedzme, v covidovom roku mali 300 mil. alebo 250 a opravných položiek tam majú navyrábaných toľko, koľko len chcete. Ja neviem, či sa naplnia, nenaplnia, uvidíme, ale keď tu niekto deväť rokov zarábal pol miliardy, tak nemôže plakať, že jeden rok bude mať nebodaj aj stratu. Čo by sa stalo? Nič by sa nestalo. Nič by sa nestalo.
Čo sa týka plánu obnovy ÚHP. Ešte k testom, aby som nezabudol. Vy sa hrdíte tým, že idete každú jednu investíciu nad jeden milión, budete preverovať ÚHP. Útvar hodnoty za peniaze. Tak sa pýtam, keď ste minuli 44 mil. na testy, prečo to neprebehlo ÚHP? Schválil vám to UHP? Ja neviem. Neviem. Určite nie.
Implementačná jednotka. Vždy pôso... to je orgán, ktorý kontroluje, ako sa navrhujú rôzne, rôzne opatrenia, že či sa aj plnia. Bola vždycky pod premiérom. Vy ste ju zrušili. Už to neni premiérska téma. Povedzte, ako vám záleží na tom, aby sa dodržiavali tie pravidlá dneska, keď ste pri vláde? Zrušili ste to, dali ste to pod ÚHP. Tie dievčatá, ktoré tam doteraz robili, vám robia u Štefana Kišša sekretárky a kde tu je tá kontrola? Kde tu je nejaká následne, feedbacky od takejto jednotky? Však to ste sa chválili, že ako ste to dobre vybudovali, a dneska ste to rozložili. Prečo? Pýtam sa prečo.
Zmenili ste, verejná pokladničná správa, najväčšia kapitola, v ktorej ste nám vždycky vyčítali, že my tam schovávame nejaké vaty a neviem čo. Áno, každý minister financií si robí určité rezervy, my sme si tiež robili 200 – 300 mil., keď sme potrebovali. A musím vám uznať jednu vec, pán minister, že áno, urobili ste, dnes ste urobili VPS-ku v podstate relatívne transparentnejšie, ako sme to mali, to musím uznať. Ale, má to jedno ale. VPS-ka v roku 2019, to je všeobecná pokladničná správa, kde sa dávajú rôzne rezervy, mala veľkosť v roku 2019 okolo 1,95 miliardy. V roku ´21 bude mať 6,7 mld. eur. Čiže rozpíšete to, čo sa vám hodí, za stomilióny. Sú tu položky, vy hovoríte, že ste si urobili rezervu 1,041 mld. na COVID. Lenže vy ste si aj zdvihli výdavky o 7,4 miliardy. Čiže ešte k tým obrovským výdavkom ešte si pridáme miliardu, však keby sa náhodou niečo stalo, tak si tam pridáme.
A poďme, poďme na stranu, na stranu 143 vášho rozpočtu. A pozreme sa, máte tu takú položku, že výdavky na vybrané investície kapitol, 1,43 miliardy. Kritizuje vás za to aj NKÚ a Národný kontrolný úrad sám hovorí o tom, že takto sa transparentne v rámci zákona o rozpočtových pravidlách nepostupuje. Vy tvrdíte, že vy ste si tam dali nejaké investície, ktoré budete robiť, ÚHP to skontroluje, vy z toho uvoľníte a dáte na tú investíciu peniaze. Ako môžu rozpočtovať potom tie jednotlivé ministerstvá, keď vlastne ani nevedia, čo im vy uvoľníte, čo im dáte, čo im nedáte? Aké výdavky kapitálové môžu robiť? Však ten minister je potom nesvojprávny. Prečo to netransparentne, zase v jednej veľkej skrumáži, 1,5 mld. vo VPS-ke? Však to je celý objem VPS-ky, ktorý sme skoro mali my. Čiže to, že ste to všetko pekne rozpísali, je fajn, berem, ale na druhej strane máte tam takéto obrovské mega vaty, ktoré ja skutočne neviem rozkryť, že o čom sa tu bavíme.
Čo sa týka, čo sa týka NKÚ, samotná rada; ešte takto, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí takisto o tom, že jej tam chýba pokrízová konsolidácia. Čo sa týka NKÚ, chcem sa vyjadriť k tomu, že NKÚ vidí ako najväčšie riziko samotná makroekonomická prognóza, čo na jednej strane uznávam, lebo dnes sa prognózuje relatívne ťažko vzhľadom na to, že nevieme, čo bude, ale už dnes vieme, ja si myslím, že tie výhľady sú relatívne pozitívne, reagujú na to aj finančné trhy. Tie finančné trhy, určite by asi nestúpali všetky indexy, ak by očakávali, že ten COVID bude pokračovať do nevidíš, do roku 2023. NKÚ vám vyčíta to, čo som hovoril, že rozpočtované výdavky vám medziročne sa zvyšujú o 28,6 %. Ja fakt nevidím dôvod, aby ste si takto enormne a ešte aj v roku ´21 navyšovali výdavky oproti tým, ktoré sme mali. Ten štát sa nezväčšil tak enormne, aby takéto výdavky narástli.
NKÚ vás, vám považuje, považuje znižovanie počtu zamestnancov útvarov kontroly a vnútorného auditu za vážne riziko ďalšieho poklesu kvality vnútorného systému verejnej správy a tým aj riadenia. Možnože k útvaru auditu na ministerstve financií by ste sa mohli vyjadriť, že čo tam stvárate. Rád by som vedel, lebo počúvam veľmi zlé chýry a nebudem tu ja ich hovoriť, ale možno by ste sa k tomu aj sám mohli vyjadriť.
Vo VPS-ke, samotný NKÚ vám hovorí, upozorňuje, že v rámci ostatných kapitol výdavkov VPS, to je to, o čom som hovoril, o tej 7-miliardovej sume, sú rozpočtované výdavky, ktoré súvisia s výdavkami iných rozpočtových kapitol. Uvedenie nie je v súlade s ustanovením zákonov o rozpočtových pravidlách verejnej správy, podľa ktorého kapitolu VPS tvoria výdavky, ktoré nesúvisia s výdavkami ostatných kapitol. Najväčšiu položku tvoria výdavky, vybrané investície kapitol – 1,4 mld., to je to, čo som vám vyčítal. Jednotlivé kapitoly majú predložiť prioritizované požiadavky na kapitálové výdavky, v tejto súvislosti NKÚ upozorňuje, že alokovať iba necelé 2 % kapitálových výdavkov priamo v kapitole ministerstva zdravotníctva je nedostatočné.
Ďalej sa tu hovorí, že ste podfinancovali vysoké školy, o 7 % znižujete výdavky na vysoké školy. Viem, že chcete možno robiť nejakú reformu, tak sem s ňou, povedzte, o čo ide. Ale tie výdavky celkové, tak jak som dneska počul predsedu NKÚ, že sú stále, stále nízke. Čiže vy viete, kde je tá priorita, a celkovo musím, na regionálne školstvo zase dávate o 7,1 % peňazí viacej.
Takže za mňa musím povedať, že to, čo som povedal, mne napovedá tomu, že ja budem odporúčať nášmu, nášmu klubu SMER – sociálna demokracia, že vzhľadom na to, čo som všetko povedal, vzhľadom na enormné zadlžovanie nebudem odporúčať, aby sme hlasovali za tento rozpočet, budeme hlasovať proti tomuto rozpočtu.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

28.
Ďakujem pekne.
Pán Lehotský, vy reálne beriete peniaze ľuďom. Ja, ja keď si vypočujem znova ten váš príspevok, ja tam nevidím logiku v tých argumentoch. Čiže k tomu sa ťažko vôbec vyjadruje.
Čo sa týka pána poslanca Habánika, ďakujem pekne. On je aj, on vie, o čom hovorí, človek z praxe. Takže je to jednoznačné.
Pán Herák, gastrolístky, hovorím, dajme štátnu firmu, ktorá bude prevádzkovať gastrolístky. Nech to robia, dobre, však jasné, postupný prechod k tej elektronizácii, beriem a dostanem sa jedného dňa k tomu, že bude to maximálne efektívne. Na západe to robia úplne bežne všetky štáty. A my keď vyrobíme ten systém, že buď peniaze, alebo gastrolístok, sú aj ľudia, ktorí proste uprednostnia vždycky tie peniaze. Ja sa potom pýtam, že otázka – na čo ich použije? Môžme sa baviť, že či na jedlo, alebo na niečo iné. Myslím si, že tento systém by bol efektívny.
Pán Viskupič, viete, my tu hovoríme o pozitívnych vplyvoch, o 10-20 mil. tohto, čo ste tu urobili. Ale vy ste zranili tisíce ľudí. Tisíce ľudí, neviem, či vám to stálo za to. Ja vám hovorím o tom, že pri zvýšených výdavkoch, berte, tu máte 20 mil., tu máte 7,8 mld. Potrebovali ste tých 20 miliónov? O tomto sa bavíme. Nie o tom, že čo ste tu spomínali.
Výber DPH, beriem, ja som na finančnom výbore žiadal, aby som dostával napríklad správu, pravidelnú, o efektívnej daňovej sadzbe DPH. Dostal som, že tu máte linku, nájdite si. Ja by som poprosil, aby mi výbor normálne doručoval informáciu, že aká je efektívna daňová sadzba. Ja keď som odovzdával ministerstvo financií, bola 17,5 % a znížil som ju z 23 %. Aj vďaka predchádzajúcej vláde. Čiže potom sa môžme baviť o tom, že ako sa vyberá DPH-čka. To, čo ste nás kritizovali, viem, že tá efektívna daňová sadzba po tom, jak som... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)