Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, milí kolegovia, registrované partnerstvá a manželstvá homosexuálov sú zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia. V štátoch, kde sú uzákonené, získavajú záujemcovia uzavretím tohoto zväzku buď podobné, alebo rovnaké právomoci a práva ako muži a ženy žijúci v manželstvách. Toto si treba uvedomiť. Toto je skúsenosť zo štátov, kde už boli uzákonené.
Základným problémom v prípade registrovaných partnerstiev alebo manželstiev homosexuálov je, že homosexuáli nemôžu plniť jednu z podstatných úloh rodiny založenej na prirodzenej komplementarite heterosexuálnych párov, ktorou je plodenie detí a zdravá výchova detí v rodine, kde je prítomný mužský a ženský vzor. Preto požiadavka rovnoprávnosti homosexuálnych párov s manželstvami heterosexuálnych nie je opodstatnená.
Množstvo právnych požiadaviek, ktoré požadujú homosexuáli, ktorými aj u nás argumentujú, potrebu registrovaných partnerstiev si môžu homosexuáli zabezpečiť viacerými parciálnymi zmluvami alebo inými postupmi, ktoré umožňuje naša legislatíva. Takže tento argument neobstojí.
Štát by mal legislatívnymi opatreniami podporovať to, čo štát a spoločnosť udržuje – stabilnú, životaschopnú a fungujúcu, teda normálnu rodinu. Tú by mal zvýhodňovať. Okrem toho, že z tradičného náboženského hľadiska je manželstvo chápané výlučne ako zväzok medzi mužom a ženou, ako sviatosť ustanovená samotným Bohom. Význam manželstva heterosexuálov je nielen k zameranosti plodeniu, ale aj k vytvoreniu samotnej rodiny, teda spoločenstva rodičov a detí. To je dôvod, prečo je manželstvo celé stáročia považované za základnú bunku spoločnosti. Aspekt plodenia potomstva je tým znakom, ktorý rodinu odlišuje od iných druhov spoločenstiev, kolegov, kamarátov a tak ďalej a tak ďalej. A koniec-koncov aj manželstvá alebo registrované partnerstvá homosexuálov.
Prekážka pre zdravú výchovu a otvorenosť pre dieťa v homosexuálnom vzťahu je neprekonateľná. Preto považovať homosexuálne praktiky za rovnocenné s manželstvom či heterosexuálnym partnerstvom, aj keď neplodným alebo používajúcim antikoncepciu, po ktorej je užívanie opäť okamžitá možnosť plodenia, by bolo popretím toho, o čom sexuálny styk muža a ženy je. Výnimočnosť heterosexuálneho manželstva je v tom, že sa vymyká spod najvýznamnejšie reduktívnych pohľadov. Jeho význam nie je iba v plodení, ale v tom, že kombinuje plodiaci potenciál s blízkym vzťahom.
Štát by mal podporovať a chrániť v podobe manželstva v prvom rade verné a trvalé vzťahy, kde biologickí rodičia vychovávajú svoje deti v harmonickom vzťahu lásky. Kvôli svojmu výrazne prevládajúcemu promiskuitnému životnému štýlu, čo je dokázané štatisticky, len veľmi malá skupina homosexuálov niečo ako verejné manželstvo otca chce alebo toho vôbec je schopná. Veľmi málo. Všeobecne známa zvýšená miera promiskuity medzi homosexuálmi a okrem iného ďalším faktorom znižujúcim perspektívnosť adopcií detí homosexuálmi. Je veľmi veľa poznatkov a informácií o tom zo zahraničia, konkrétne z Ameriky, ako tie deti príšerne trpia, pretože títo partneri sú promiskuitní a každú chvíľu majú iného otca a inú mamu.
Navyše ide o porušenie základného ľudského práva v takomto partnerstve, ktorým je nárok na vlastného otca a mamu. De facto a aj de jure, ak by sa uplatnilo osvojenie dieťaťa dvoma osobami rovnakého pohlavia, dieťa by tým pádom nemalo buď otca, alebo mamu. Právo dieťa, dieťaťa, právo na dieťa nie je zadefinované ako ľudské právo v základných ľudsko-právnych dokumentoch. Takže toto, čo požadujú homosexuálni partneri, je neakceptovateľné.
Z histórie je známe, že vo viacerých vyspelých kultúrach už aj v staroveku sa stalo homosexuálne spolužitie časom rešpektovaným, napríklad staroveké Grécko, staroveký Rím. Spravidla to však bolo predznamením konca týchto civilizácii. A keďže takéto tendencie vidíme aj dnes, tak sa zdá, že týmto smerom sa uberá aj naša západná civilizácia.
Predstavitelia LGBT hnutia v skutočnosti nepožadujú toleranciu od nás. Chcú od nás čosi celkom iné. Chcú mravný relativizmus, pretože, ako tvrdí prezidentka americkej organizácie s názvom Zjednotení za slobodu zosobášiť sa, hovorí, ak získame prístup k manželstvu, táto inštitúcia stratí svoj význam, preto to podporujem. De facto nejde o to, že chcú zlikvidovať intoleranciu, diskrimináciu, ale v pozadí je skrytý záujem, možno nie všetkých, hej, ale tých hnutí, ktoré toto začali, ktoré to podporujú, ide vlastne o likvidáciu manželského stavu heterosexuálnych párov. Posadnutosť toleranciou a jej nadraďovanie nadovšetko v snahe nikoho neuraziť vedie paradoxne k zničeniu tolerancie, čo sa prejavuje tak, že už nie je dovolené otvorene vyjadrovať nesúhlas s praktikami homosexuálnych párov, čiže k popieraniu práva tých druhých na vyjadrenie svojho názoru.
Ak sa má skutočne odstrániť diskriminácia inak sexuálne orientovaných ľudí, pýtame sa, a prečo nemáme diskriminovať len jednu sexuálnu menšinu, ale inú diskriminovať môžeme. Majú sa aj ďalšie práva pre sexuálne menšiny a zamedzenie určitej diskriminácie týkať aj pedofilov, zoofilov a ďalších? Potreba ľudského prístupu rešpektovania ľudskej dôstojnosti a práv človeka nemusí hneď znamenať prijatie hociktorej sexuálnej deviácie za legitímnu či étosom vyjadrenú alternatívu k heterosexualite.
Ďakujem za pozornosť.
