Videokanál poslanca

(Rečník sa rozpráva mimo rečníckeho pultu.) Dobre, pán predseda, prosím vás, vráťte mi čas, ja som tu riešil nejaké technické ešte veci, ďakujem.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Vráťte pánovi poslancovi čas, prosím.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, keď bol zákon predložený v prvom čítaní, pohovorilo sa o ňom z jednej i z druhej strany od podporovateľov i odporcov dosť. Predkladatelia majú svoje argumenty, ku ktorým sa pridávajú podporovatelia zákona, odporcovia predkladajú svoje námietky, ktoré ale vychádzajú podľa všetkého zo zavádzaní, ktoré sa o zákone na verejnosti rozšírili.
Z môjho pohľadu ako spolupredkladateľa zákona bude jeho prijatie malým ale predsa krokom k zlepšeniu z pohľadu pomoci tehotným ženám. Tento zákon pritom mamičke, ktorá sa rozhodne ísť na potrat, v dokonaní svojho činu nezabráni. Zmysel zákona je však v tom, že podáva pomocnú ruku tým, ktoré váhajú a nie sú rozhodnuté. Tento zákon má ambíciu zachraňovať životy detí, ktoré nosia práve tieto mamičky pod srdcom.
Dovoľte mi jednu takú vsuvku, predrečníčka, moja predrečníčka, jedna z najväčších odporcov toho zákona a bojovníčka za to, aby boli potraty prístupnejšie, legálnejšie alebo legálne, vystúpila s tým, že povedala, ja som si to zapísal: "Do 12-teho týždňa náš zákon neuznáva zygote a embryu rovnaké práva, nie je to dieťa."
Ja som v piatok prišiel domov, mám štyri deti a najmladší, mám aj dospelé deti, ale najmladší má rok a pol. A ja som si zaobstaral takú figúrku, ktorá je presne kópiou dieťaťa v 12-tom týždni tehotenstva. A keď som ju vybral z tašky, tak Ruben stál pri mne, zobral mi ju z rúk a on ešte nehovorí, ale keď sa na ňu pozrel, utekal do spálne a máme tam taký obraz, kde je svätá rodina a Mária drží v náručí svojho syna. A Ruben nič nepovedal, on vydáva len také zvuky alebo hlásky a postavil sa pod dvere, nad ktorými visí ten obraz, a ukázal, že aha. Aj to malé dieťa, ktoré ešte ani nehovorí, vie, že táto figúrka, ktorá je napodobeninou alebo presnou kópiou dieťaťa v 12 týždni tehotenstva, nie je žiadna zygota ani embryo, ale je to dieťa.
Predkladatelia zákona sú motivovaní pomocou ženám a áno, berú ohľad aj na deti, ktoré sa majú ešte len narodiť. Niekto tomu hovorí ideológia, nech sa páči. Na druhej strane je tu tiež nejaká, povedzme, liberálna ideológia. Tieto sa nikdy nezhodnú a môžu len najideálnejšie v pokojnom duchu, bez urážok, zavádzaním a klamstiev, pomocou argumentov dospieť k nejakému rozumnému kompromisu. Myslím si, že vždy bude prístup k tejto téme len a len o našom hlbokom vnútornom nastavení. Nebudem rozoberať všetky jednotlivé body predloženého zákona, ale dotknem sa aspoň niektorých.
Asi najväčšiu polemiku vyvolalo zavedenie 96-, resp. 72-hodinovej lehoty, ktorá je teraz 48-hodinová, na vykonanie potratu vlastne od rozhodnutia, ktoré žena lekárovi oznámi. Zoberiem si ako príklad liberálne Holandsko. Stodvadsať hodín, teda päť dní, zrejme aj liberáli v Holandsku argumentujú tým, že sa v takomto prípade treba rozhodnúť nie skratovite, čo najrýchlejšie, ale s rozvahou, premyslene, po dôkladnej porade s viacerými odborníkmi, s partnerom, hľadaním iných lepších riešení aj s organizáciami, ktoré priamo takýmto ženám pomáhajú v praxi. Odporcovia návrhu argumentujú tým, že žena môže byť stresovaná a pod psychickým tlakom, keď bude na vykonanie potratu dlhšie čakať. Podporovatelia však vravia, že sa takéto rozhodnutia nesmú robiť skratovo a rýchlo, lebo sú nezvratné a tiež, že psychické problémy žien, ktorým hovoríme postabortívne, trvajú často neporovnateľne dlhšie, do konca života, sú omnoho mučivejšie s množiacimi sa výčitkami a niekedy končia fatálne.
Polemiku spôsobilo aj to, že ak sa narodí dieťa s postihnutím, mamička dostane finančnú injekciu, ktorá jej má aspoň trocha pomôcť, pretože všetci vieme, že nie je jednoduché starať sa o takéto dieťa. Stojí to nemálo peňazí a obetí. Napriek tomu si myslím, že je neľudské povedať, ako to jedna poslankyňa už spomínaná povedala, načo máme motivovať ženy, aby rodili postihnuté deti. Áno, je to neľudské alebo také sparťanské, zvieracie, kde slabší nemá šancu prežiť. Zarážajúce je aj to, že sa takto vyjadruje poslankyňa zo strany, ktorá má priamo v názve strany slovo solidarita. Zákon má pomôcť všetkým váhajúcim ženám, ktoré sa rozhodujú, či darovať život, alebo nie. Ale zvlášť v jednom bode je tá pomoc smerovaná práve mamám, ktoré sa rozhodnú pre život, aj keď ich dieťa bude mať nejaký hendikep. Tu by som zopakoval, že sa dva spomínané svety nestretnú a je to o vnútornom nastavení. Zastavím sa pri tomto trochu a spomeniem dva názory, ktoré som si nedávno prečítal, a potom ešte jeden príklad - svedectvo.
Vo verejnom komentári pod jedným mojím príspevkom som si prečítal aj toto. Aj keď je to verejný komentár podpísaný autorom, nebudem uvádzať jeho meno: "Ti na týždeň požičiam moju ťažko postihnutú sestru, aby si sa o ňu staral a chodil s ňou na verejnosť, ty chudák. Za týždeň mi daruješ svoj ročný plat, lebo stratíš nervy. Lebo milión je málo za také postihnuté dieťa, ty dezolát. Celé detstvo, mladosť stratená, lebo ako súrodenec som sa musel starať na rozdiel od rovesníkov a to tu ešte nepíšem vzťahy, aké nastali medzi manželmi skrz také dieťa." Neviem, aké trápenia, traumy prežíva taký človek, z čoho skutočne pramení jeho frustrácia, súhlasím s tým, že je to mimoriadne ťažké a ďakujem jeho rodičom, že sa rozhodli darovať život jemu i jeho sestre. A neodsudzujem ho za to, že pri svojom zranení to vníma takto negatívne. Dovolím sa však opýtať, čo je iným riešením v takom prípade? Buď sa rozhodnú rodičia pre život so všetkými, ťažkosťami, problémami, obeťami, alebo pre zabitie toho dieťaťa. Ja ďalšiu možnosť nepoznám.
Uvediem však pár vetami aj iný pohľad súrodenca postihnutej sestry. Detský neurochirurg František Horn to tiež vyjadril verejne v jednom nedávnom rozhovore. Mal rovnako tak postihnutú sestru, mala detskú mozgovú obrnu. Hovorí, že vďaka starostlivosti a obetavosti mami sa dožila obdivuhodných 62 rokov. Pričom sestra nedokázala sama fungovať. Potrebovala pomoc, nevedela sa sama ani najesť, ani obliecť a posledných päť rokov iba sedela alebo ležala. Dovoľte, aby som časť z jeho rozhovoru odcitoval. Dostal napríklad otázku, či z toho cíti nejakú ujmu: "Vôbec nie. Naučilo ma to, že sa nemusím rozhodovať medzi hlúposťami a riešiť zbytočnosti, vďaka tomu sa rozhodujem normálne, nie či mám modrú, či červenú košeľu, ale ako mám ísť ďalej so svojím životom, aby dával zmysel. Do toho mi zomrel otec, keď som mal päť rokov, čiže mama bola na nás dvoch sama. Mamin prístup k deťom mám stále pred očami, viem sa dnes pozrieť na svojich pacientov tak, ako sme sa ja i mama pozerali na moju sestru, ktorá prestala hovoriť, keď mala asi štrnásť rokov. Asi preto sa viem pacientom prihovoriť ich rečou." A na otázku, či počul doma reči o tom, že keby sa nenarodila, bolo by to jednoduchšie, odpovedal, že: "Nie." A dodal, že to bolo rovnaké, ako keby sa on po nehode dostal na vozík. "Išlo by sa ďalej," dodáva.
Aj tento lekár hovorí, že je potrebná viacstupňová diagnostika, že je potrebné, aby ženy v čase, keď sa dozvedia správu o diagnóze dieťaťa, dostali informácie o riešeniach. "Nikto nie je stopercentný pri diagnostike," dodáva lekár. "Ak sa aj také deti narodia, netreba pripomínať, že sú medzi nimi aj výnimoční ľudia s vysokým intelektom, ktorí mnohé v živote dokázali." V rozhovore pán doktor spomína aj poslanca, ktorý vyštudoval právo, môjho kolegu Dominika Drdula. Spomína v dobrom aj jeho rodičov, s ktorými založili v roku 2004 Slovenskú spoločnosť pre spina bifida (rázštep chrbtice) a hydrocefalus. Dnešná medicína je už na takej úrovni, že dokáže niektoré veci operovať aj vnútromaternicovo.
Povedal som, že uvediem aj jedno svedectvo, ktorého som bol svedkom pred pár týždňami. V miestnosti školského výboru sme mali pracovné stretnutie, na ktorom boli pozvaní hostia z terénu, z praxe a debatovali sme s nimi o témach ako lesné kluby, ako alternatíva k materským školám alebo sieť špeciálnych škôl, poradenstva špeciálnych pedagógov, o stúpajúcom počte autistických detí a potrebe odborníkov, ktorí s nimi pracujú, teda boli tam zástupcovia za jednotlivé témy. Pozorne som ich počúval a premýšľal nad tým, čo nám hovoria. Všimol som si, že na okraji sedí jeden manželský pár. Nepoznal som ich osobne, ale držali sa za ruky celý čas a predpokladal som, že sú manželia. Pre rúška som im nevidel celé tváre, ale z očí im sálal pokoj, spokojnosť a tiež milé úsmevy. Prišiel rad na nich, aby sa vyjadrili. Hovorili o svojej rodine len veľmi okrajovo, popisovali ale skúsenosti so školou, so špeciálnou školou pre nevidomých v Levoči. Už tam som im na tom výbore vyjadril svoj obdiv a podporu a spravím to znova. Žijú pre svojich, pokiaľ si dobre pamätám, sedem detí, z ktorých tri sú postihnuté. Príkladne sa starajú.
Ja som im vtedy povedal, že sa nemuseli ani ozvať a išla z nich obrovská dávka pozitívnej energie, radosti a dovolím si povedať aj šťastia. Milujú svoje deti, ktoré im úplne zmenili život aj v tom zmysle, že niektoré z nich si vyžadujú omnoho viac starostlivosti a obetí. Takže znova sa vraciam, tieto zákony sú len o našom vnútornom nastavení.
Neverím, že si odporcovia návrhu zákona myslia, že je zlé, ak nečakane tehotná žena má inú možnosť ísť už od dvadsiateho, pardon, má tú možnosť ísť už od 21. týždňa tehotenstva na PN-ku. Požiadať o núdzové sociálne bývanie, na ktoré má mať nárok po dobu troch rokov od narodenia dieťaťa. Chceli by sme viac, ale predkladatelia zákona, hlavne hlavná predkladateľka rokovala s ministerstvom financií, s ministerstvom práce a čo sme vyrokovali, prinášame. Neverím, že je zlé, aby žena dostala čo najviac odborných informácií o tom, ako sa jej situácia dá riešiť aj iným spôsobom, aby sa dozvedela informácie o ľuďoch či organizáciách, ktoré jej vedia pomôcť. Veď je to úžasné, nie? Keď pomáhame takýmto ženám. A treba ďakovať týmto ľuďom a organizáciám za to, že tu pre tie ženy sú. Ak nám ide o pravdu, tak ani s tým, že sa termín prerušenie, zmení na ukončenie, nemôže byť problém.
Je zlé, ak chceme pomôcť tým, že sa zozbierajú anonymizované dotazníky, z ktorých bude jasné, prečo sa ženy rozhodujú pre cestu potratu? Ak na základe týchto údajov by sa možno niektorým z nich dalo pomôcť a zamerať politické rozhodnutie a legislatívu tak, aby sa ich deti mohli narodiť, lebo ich mami sa ľahšie rozhodnú pre život, tak je to zlé? Nemyslím si.
Napokon chcem aj z tohto miesta poďakovať všetkým ľuďom a organizáciám, ktoré v teréne pomáhajú tehotným ženám, podávajú im pomocnú ruku a zachraňujú životy detí, ale aj pomáhajú ženám po potrate a snažia sa im pomôcť poradenstvom. Aj s týmito organizáciami predkladatelia zákona komunikovali. Predložený návrh zákona je teda nielen pomocou pre tehotné ženy, ale je aj pomocou pre tieto a ďalšie organizácie, aby mohli vo svojej pomoci pokračovať ešte efektívnejšie. Ja spomeniem aspoň niektoré, nemám tu všetky, ale Fórum života, Poradňa Alexis, Áno pre život, projekt Ráchelina vinica, Zachráňme životy, Aliancia za život, Femina, Návrat a tak ďalej. Ďakujem vám všetkým za vašu prácu, ktorú robíte pre ženy, pre detičky aj pre tie, ktoré majú psychické boľačky.
Nebojme sa! Ak progresívno-liberálna úderka kričí a namiesto argumentov manipuluje a zavádza, netreba byť ticho. Zdravotníci, lekári, ktorí vyslovili iný názor ako oni, sú zosmiešňovaní, ale ja im ďakujem, že sa ozvali, že mali tú odvahu. Ozývajú sa aj laici, ktorí túžia po tom, aby sme sa konečne po 35 rokoch v tomto posunuli vpred o pár krokov, možno o jeden. Mimoriadne inšpirujúci a silný, aj popísaním vlastných zážitkov, je aj čerstvý článok v médiách - rozhovor s Božidarou Turzonovovou, ktorý nájdete pod názvom "Stojím na strane doktorky Záborskej. Pohár vo mne pretiekol."
Vraciam sa k tomu, čo som spomínal na začiatku, môžeme sa handrkovať na detailoch z predloženého návrhu zákona, ale je faktom, že má ambíciu pomôcť mamičkám, ktoré váhajú, a zopakujem, že vždy to bude o našom vnútornom nastavení, o tom, čo si nosíme v srdci. Náš postoj sa vždy bude odvíjať práve od toho. Ale mali by sme pritom aj poctivo argumentovať a nevyčítať návrhu zákona veci, ktoré v ňom ani nie sú. Predkladať prísne zákony v tejto oblasti, keď vieme, že nevedú k ich schváleniu a majú v Národnej rade Slovenskej republiky nedostatočnú podporu, je iba falošným pohladením svojho svedomia. Omnoho ťažšie, ale politicky korektnejšie je to, čo robíme ako predkladatelia teraz, že chceme predložiť niečo, čo má nádej v tomto pléne, že to prejde.
Prosím vás preto, aby sme po 35 rokoch konečne spravili krôčik vpred. Verím, že zákon na pomoc tehotným ženám podporíte.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak, pán poslanec, oslovil si ma, tak reagujem. Povedal si niečo také, že u lekárov to spôsobí pochybnosti a nebudú vedieť ako postupovať, ak sa v zákone opraví nesprávny názov na správny. Ak sa v zákone upraví názov z prerušenia na ukončenie, oni nebudú vedieť ako postupovať? No to mi nejako nevychádza. Tak teda povedz mi, ktorý z tých lekárov prerušil nejaké tehotenstvo nejakej žene a potom v tom istom tehotenstve jej dovolil pokračovať? Ja by som to fakt chcel vedieť.
Ešte doteraz, hovoril som, že kde ste boli doteraz, že ste s tým neprišli. Vy skutočne do tých svojich pozmeňovákov, ste ich tak preplietli tými pozitívnejšími s tými negatívnymi. Ja som spravodajcoval pred pol rokom, pred vyše pol rokom to hlasovanie a tvoja kolegyňa to tak dokatovala ten zákon, že niektorí poslanci fakt nevedeli, o čom hlasujú, pozmeňovákmi. A vy to chcete takýmto spôsobom zneprehľadniť a sú tam také udičky, veď úplne v pohode, nechajme to tak, stiahnite pozmeňováky a o pol roka prídeme s vylepšeniami. Možno nie my, možno vy prídete s vylepšeniami. Nechajte nech toto plénum hlasuje za ten zákon, uvidíme, či prejde, neprejde a potom bude hlasovať za váš. Korektné by bolo vylepšovať ten zákon, ale vy ho z nášho pohľadu, dobre, hovorím, sú tam aj pozitívne veci, ale vy ho z nášho pohľadu zhoršujete. Napríklad tá potratová tabletka. To je proti idei zákona.

Ďakujem za slovo.
Tak, pani poslankyňa, vy sa pýtate, že o čom inom je tá zmena - ukončenie, prerušenie. O tom inom ako o traumatizovaní žien. No, je tam mnoho ďalších bodov, ale tento sme tam vsunuli. Ja vám poviem, o čom to je. Je to o pravde. Ja si myslím, že sa môžme zhodnúť na tom, že v zákone by sa mali používať pravdivé a korektné pojmy. Pýtate sa, či vedia lekári, ktorí podpísali tú podporu, že čo vlastne podpísali a aké obrovské množstvo informácií treba dať tým ženám. Ďalej pokračujete napríklad tým, že kde jej pomôžu. No veď z toho sa máme tešiť a to je naša povinnosť povedať tým ženám, že je aj iná možnosť a usmerniť ich tak, že tu a tu vám pomôžu. Aký je problém dať informácie na papieri pre toho lekára. Ja v tom nevidím žiaden problém.
Ešte poviem jednu vec. Včera som sa bavil osobne s rozumnými inteligentnými ľuďmi, ktorí sa ma pýtali, že prečo to robíme, že predkladáme také zákony, mysleli tento. A tak som im rad radom hovoril o bodoch z toho zákona. Viete, čo bol záver? Že prečo sa to prezentuje ako interrupčný zákon, veď na tých veciach nie je nič zlé. To mi povedali tí ľudia, keď si vypočuli, čo skutočne v tom zákone je.
A k tým pozmeňovákom vašim. Kde ste boli doteraz? Veď vy ste mohli dať prosociálny, prorodinný zákon úplne v pohode. Chcete dokatovať tento náš zákon, možno dali ste tam negatívne aj pozitívne návrhy len preto, aby ste zneprehľadnili hlasovanie. Ja odporúčam kolegom, aby zahlasovali za pozmeňovacie návrhy predkladateľmi a za zákon ako celok a vaše... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Tak, kolega Janko Szőllős, ty si načrel do iného pohľadu na túto tému, do biblického, a zrejme to niektorí nepochopili, ale ty si to určite bral, aj tú Rajskú záhradu, len si to použil ako nejaký obraz. A ja budem možno v tejto téme troška pokračovať, pretože najvyšší predstavitelia najväčšej cirkvi na, na Slovensku, najvyšší predstaviteľ tejto cirkvi pápež v svojej encyklike takisto vyzýva na ochranu prírody. Hovorí o stvorenstve a odvoláva sa dokonca, ja som si to čítal, pozeral a odvoláva sa tam dokonca aj na svojich predchodcov Jána Pavla II., ktorý o tom takisto písal a hovoril a takisto na Benedikta XVI. Preto mi je ľúto, že ty keď si povedal svoj príhovor a hovoril si ho v takomto možno teologickejšom móde, tak tí, ktorí sa sem dostali hrdiac sa za Boha, za národ, vlastne na kandidátke tejto strany, tak teraz sa vyjadrujú o týchto veciach posmešne. Aspoň vidíme, ako to v skutočnosti mysleli. Napríklad vyberiem si pána poslanca Tarabu, ktorý sa hrdí tým, aký on je kresťan, ale aj v tejto, aj v tejto rozprave (reakcie v pléne), áno, je to, (povedané súbežne s predsedajúcim) je to tak, je to presne táto teologická téma... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
(Povedané súbežne s rečníkom.) Áno, áno, na pána poslanca Szőllősa reaguješ, pán poslanec, však?

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Áno, áno, presne. Povedali (reakcia v pléne, potlesk). Môžte mi vrátiť aspoň minútu? (Reakcie z pléna.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Na 30 sekúnd, vás poprosím, aby ste vrátili pána poslanca.

Šefčík, Marek, poslanec NR SR
Takže ďakujem pekne. Janko Szőllős hovoril o teologickom rozmere. Ale o tomto teologickom rozmere hovorili ďalší poslanci, ktorí sa v pléne nachádzajú. Takže ja hovorím na tú tému, o ktorej on hovoril. Jeden z poslancov povedal, pápež si môže napísať do encykliky, čo chce. No takéto pohŕdanie najvyšším predstaviteľom cirkvi encyklikou, to, to si viem veľmi dobre predstaviť napríklad od pohrobkov komunizmu. Ale, ale ľudia, ktorí sa hrdia tým, že jakí sú oní kresťania, takto sa vyjadrujú, aspoň ukázali svoju pravú tvár.
Janko, ja ti ďakujem aj za tento tvoj príspevok a je mi ľúto, že títo ľudia počas toho tvojho príspevku sa uškŕňali, vysmievali sa z teba a tak to vyzeralo aj vo faktických.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo.
Pán minister, aj ja by som sa vám chcel poďakovať nielen za tento prejav, v ktorom ste pomenovali veci pravdivo a úderne, niektoré trafené husi zagágali, ale ja vám ďakujem aj za to celé úsilie, lebo vieme, čo ste spravili aj počas leta. Vieme, že ten zákon tu mal byť dávno, dávno pred pár mesiacmi a vy ste chodili do regiónov, do tých národných parkov s ľuďmi diskutovať.
Ja som si pozrel údaje z Národného lesníckeho centra, čiže nie nejaká organizácia ochranárska, a je tam uvedené, že čo sa týka ťažby v národných parkov, iba národné parky sú vyňaté. V rokoch 2012 až 2019 sa priemerne ročne vyťažilo v tých národných parkoch 1,03 milióna metrov kubických dreva a ja nie som odborníkom, ale niekde som našiel, že na jeden kamión to pripadá asi takých 30 metrov kubických a keď si to prepočítate, tak je to asi, alebo viac ako 33 400 kamiónov ročne. To hovoríme len o národných parkoch. Tak nech, samozrejme, poznámka jedného média, ktoré spracovávalo o tom článok, je, že nie je tam započítaná tzv. nelegálna ťažba. Samozrejme, zneužívanie povolení na kalamitnú ťažbu sa často dialo a deje aj v zdravých porastoch, aj v chránených územiach. Tak nech mi nikto nehovorí, že toto je normálne; 54 254 je presne to číslo ľudí, ktorí podpísali už petíciu do dnešných dní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Jožo Pročko, ty si hovoril o tom, aká je motivácia niektorých ľudí, prečo takto bojujú kruto proti tomuto zákonu. Niektorí sa oháňajú tým, že im ide o ľudí, že oni bojujú za ľudí. A ja sa pýtam, za ktorých ľudí? Pretože, pretože napríklad 50-tisíc ľudí podpísalo petíciu na podporu tohto zákona. Tak za tých ľudí nebojujú? Iní majú absurdné argumenty, útočia na hlavného predkladateľa a uchyľujú sa dokonca k takým útokom aj na ďalších oponentov.
Stalo sa teraz pred chvíľkou napríklad, že Kuffovci neváhali dokonca Karolovi Kučerovi, ktorý sa zastal Jara Šíbla ako hlavného predkladateľa, povedať, že je športové drevo. Áno, boli tematickí, lebo tu skutočne ide o drevo a zrejme o kšefty s drevom. Ale povedať (potlesk), povedať niekomu, povedať bývalej svetovej tenisovej šestke, že je športové drevo, tak to je argument par excellence, fakt.
Čím ďalej, tým viac mám pocit z tejto... aj z tejto diskusie, že stojím na dobrej strane, a... keď podporujem tento zákon.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Tak, pán poslanec Kuffa, znova tu odzneli slová ako ekoterorista, obvinili ste odborníka, ktorý sa téme venuje celý život, celý profesný život, že, že číta žvásty a podobne, takže ja by som chcel aj v tejto faktickej poznámke povedať, že obdivujem poslanca Šíbla, že to s takým pokojom znáša, a ospravedlňujem sa mu za tie invektívy, ktoré tu padajú aj na jeho adresu.
Ďalej ste hovorili niečo o smreku, že smrek je výborná drevina, ale ja som nepočul nikde v príhovore Jara Šíbla, že by spochybnil túto tézu, že smrek by nebol dobrý. On len hovoril, že keď je monokultúra a má rovnakú výšku, rovnaký vek, tak sa môže stať to, čo sa stalo v Tatrách v roku 2004.
No ale chcem povedať ešte jednu takú vec, ktorá na prvý pohľad s prerokovanými vecami nesúvisí, ale napokon uvidíte, že súvisí.
Hovorí o tom, že aké sú vaše argumenty a ako sú podložené. Výskumníci požiadali 6 641 ľudí, aby si spomenuli na svoju prvú spomienku z detstva, ktorá bola, nebola spojená s fotografiou alebo rodinným príbehom. Až 2 487 ľudí tvrdilo, že ide o zážitky z pred dvoch rokov veku života. Vedci to však spochybnili, lebo človek si pamätá najskôr tri a pol roka teda zo svojho veku, tri a pol a neskôr.
No a váš syn tu tvrdil pred chvíľou, že jeho argumenty boli ohľadom Gabčíkova, myslím, postavené na tom, že jemu to chlapi povedali, a v ’90. roku, a on sa narodil v roku 1988.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Suja, vy ste povedali, že zjavne im tečie do topánok. Ja vnímam Jara Šíbla ako odborníka, ktorého vy nemáte problém urážať, jeho, ale aj ďalších vašich oponentov.
Takto diskutujete a tak sme to zažili aj v lete, keď o tejto reforme sa malo rokovať už pár mesiacov dozadu, ale pán minister Budaj, štátni tajomníci, Jaro Šíbl a ďalší ľudia chodili po Slovensku, po tých národných parkoch a vysvetľovali veci. Vy ste naproti tomu huckali ľudí proti, dávali ste im nepodložené argumenty, všelijaké manipulácie, aby ste ich, aby ste ich nabudili, a vieme, ako to dopadlo. Vašu agresivitu zdokumentovali aj nejaké videá.
Takže ja si nemyslím, že, že Jarovi Šíblovi tečie do, do topánok, ale tu zrejme niekomu ide o nejaké kšefty, ktoré by sa týmto, touto novelou zákona mohli zastaviť, a to je z môjho pohľadu, keď vnímam tú diskusiu, veľký problém, pretože na jednej strane je pokojná diskusia, pokojná, argumenty a na druhej strane ja vnímam nejakú agresivitu, vulgárne vystupovanie, nazývanie Jara Šíbla ako predkladateľa takými hrubými obvineniami z toho, že sa chce na niečom obohatiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja len pre zápis a pre technikov, znova pomocou mojej karty som sa iba zaprezentoval, skúšal som to aj vedľa v zariadení a moja karta tak ako minule, aj teraz mi nefungovala. Chcel som hlasovať proti.