Ďakujem pekne za slovo.
Pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ja som si vypočul celú, celú tú rozpravu a napokon som sa prihlásil a chcel by som povedať niekoľko vecí. Mnohokrát v tejto rozprave odznelo, že táto vláda nerobí nič, že nerokuje, že ignoruje lekárov a ich požiadavky. Ja by som chcel povedať, že, že to nie je pravda. Mali sme zdravotnícky výbor, ktorý bol, musel byť rozdelený na dva dni, niekoľko hodinové rokovania s Lekárskym odborovým združením, s ich zástupcami a boli tam aj ďalší hostia. A preberali sme tie, tie ich, tých osem podmienok, ktorými podmienili to stiahnutie svojich výpovedí. No a v pondelok, pretože tu bol spomínaný aj minister financií, že sa nezaujíma, tak v pondelok sme mali štyri a pol hodinové rokovania na ministerstve financií, kde boli zástupcovia Lekárskeho odborového združenia, my, členovia zdravotníckeho výboru za OĽANO, minister financií a bol tam aj zástupca ministerstva zdravotníctva. No minister financií hovoril o tom, že vtedy, keď vyšli lekári s tými svojimi ôsmimi požiadavkami, takže oproti tomu automatu, ktorým sa im zvyšujú mzdy, sa nalialo do zdravotníctva ďalších navyše 232 mil. eur. Samozrejme, nešlo to pre, nešlo to pre lekárov iba, ale pre 25 zdravotníckych povolaní, pretože nielen kvôli nedostatku lekárov, ale aj kvôli nedostatku sestier a ďalších ľudí potrebných v zdravotníctve nám to skutočne kolabuje. Nemám úplne presné čísla, myslím, že 51 mil. z tohto balíka išlo pre lekárov, ďalšie do 200 mil., myslím, pre sestry a zvyšok pre tie ostatné povolania.
Kríza, dvojročná pandémia vyzliekla zdravotníctvo donaha a teraz smeráci si tu spravili schôdzu, na ktorej ani nie sú. Boli tu, ale už odišli. Povedali si svoje a dovidenia. A tvária sa, ako keby ten problém nastal teraz. Pán minister zdravotníctva pred chvíľočkou vystúpil a hovoril o tom, ktoré veci sa akým spôsobom idú riešiť alebo už riešia. Tak chcem vám povedať, ja takisto vyjadrujem poľutovania, vyjadrujem, vyjadrujem poľutovanie nad tým, ako vyzerá to zdravotníctvo, ale nie je to, nie je to dôsledok týchto dvoch rokov.
Poviem vám o niektorých veciach, ktoré sa vtedy na tom ministerstve financií prerokovávali a minister financií si robil poznámky a hovoril s pánom Visolajským a navrhoval riešenia, ako by sa to dalo riešiť, či by sa to tak dalo riešiť. Tak spomeniem aspoň niektoré veci, lebo, lebo toto na verejnosti nie je a mala by počuť verejnosť, že sa rokuje, že sa snažíme s nimi dohodnúť.
Napríklad spomínali, že prevádzka nemocníc pod náklady, že poisťovne nepreplácajú nemocniciam to, čo nemocnice skutočne vykonajú. Pýtam sa smerákov, to je dvojročný stav, teraz za dva roky? No nie, to je dlhodobo neriešený stav, kvôli ktorým nemocnice majú dlhy.
Ďalšia vec. Kvôli tým dlhom majú exekúcie, nemocnice prichádzajú o pozemky pre rozvoj. Hovorilo sa o ubytovni pre sestričky. Toto môže byť predmetom exekúcií. Náklady za súdne spory, to sú neefektívne vynakladané peniaze. Ale znova, nie je to za tieto dva roky, ale jedenásť rokov či desať rokov smeráci mali možnosť zmeniť to a nezmenili. Neprijímanie nových medikov, lekárov, aj keď riaditelia ich neprijímajú, aj keď je tam podstav. Radšej, podľa toho čo som počul, falšujú nadčasy mimo Zákonník práce. Minister financií sa pýtal, nie je lepšie prijať mladého aj keď neatestovaného lekára, ako platiť veľké peniaze atestovaným lekárom, ktorí sú preťažení a robia nadčasy? Hľadáme riešenie. Kontroly normatívov v štátnych aj v súkromných nemocniciach, pán Visolajský hovoril, že to by mala byť zodpovednosť riaditeľov nemocníc a mali by to dôsledne kontrolovať v štátnych aj v súkromných nemocniciach, podobne ministerstvo by to malo kontrolovať. Sme za, minister financií neprotestoval. Komplikované atestačné vzdelávanie vraj spôsobuje takisto odliv lekárov. Aj tu sa robia kroky a chceme pomôcť. Rozdiel v platoch lekárov ústavnej zdravotnej starostlivosti, myslím teraz nemocnice verzus napríklad ambulancie. Odcitujem pána Visolajského. Ako mám tú sestru, pardon, toho lekára, tú lekárku v svojej nemocnici udržať za 2 600 eur v základe, keď ona ide do ambulancie a má 3 400 základ. Čiže áno, treba riešiť aj túto situáciu. Ale znova sa pýtam, smeráci, to je stav, ktorý nastal teraz za dva roky.
Spomeniem ešte vytvorenie pozícií kóderov. Lekári by mali riešiť medicínu, mali by liečiť. A minister financií sa pýtal koľko takýchto ľudí potrebujeme na Slovensko. Zamestnajme ich, skúsme ísť touto cestou, aby sme lekárov nepreťažovali administratívou. Hovorili zástupcovia Lekárskeho odborového združenia o niekoľkých desiatkach ľudí na celé Slovensko, možno nech je to sto, dvesto, tak poďme aj touto cestou, aby sme pomohli lekárom. Hovorilo sa ďalej o OSN, teda o optimalizácii siete nemocníc a o jej úskaliach. Takisto bol minister financií otvorený riešiť tie problémy, ale došli sme k bodu ohľadom platov a tam, žiaľ, ani od lekárov nebolo vidno, že sa chcú dohodnúť. Oni tlačili, chceme toto, toto, toto a nechceli ustúpiť. Keď im minister povedal na tento rok na, pardon, na budúci rok 232 mil. navyše do zdravotníctva oproti automatu, ktorým sa vám zvyšujú príjmy, tak nie. No lenže pokladnica štátu nie je bezodná. Spomeniem jednu vec, ktorú chcú. Teraz sme zaviedli zákonom, že budú mať, v zdravotníctve sa bude zohľadňovať dĺžka praxe. Jedno percento je odpracovaný rok. Oni chcú 5 %. Povedali, že tam je, tam sú desiatky miliónov navyše. Ale nie je to pravda. Ja som si to zisťoval na ministerstve zdravotníctva a tam by bolo ďalších 240 mil. navyše len pre lekárov. A kde sú ostatné zdravotnícke povolania? Keby sme adekvátne zvýšili aj tam mzdu, tak by to odhadom robilo 750 mil.
Pán Urban povedal, vytrvajte, lekári. Tento a smerom k vláde, tento súboj nemôžete vyhrať. Tak áno, ide o životy. Snažíme sa. Z jednej strany, keď je snaha a z druhej ju nevidno, tak, žiaľ, tá dohoda bude veľmi ťažká. Majú osem požiadaviek, zasekli sme sa pri tej jednej, čo sa týka platov. Toto považujeme za veľmi tvrdé, do čoho sa teraz lekári pustili, to je, to je až snáď vydieranie, pretože ide skutočne o život tých ľudí v nemocniciach.
Ďakujem pekne za pozornosť.
