Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

16.3.2022 o 10:07 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 18.3.2022 11:30 - 11:34 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom predkladaného návrhu zákona je posun lehoty úhrady odvodov z prevádzkovania hazardných hier v mesiaci apríl 2022 na august 2022 a odvodov, ktorých lehota úhrady uplynie od účinnosti tohto zákona do augusta 2022, sa posunie do konca decembra 2022.
Pár slov si dovolím. Mimoriadna situácia v súvislosti s ochorením COVID-19 trvá na Slovensku od 12. marca 2020 nepretržite, čiže dodnes je to už viac než 700 dní. Možno by sme ju už mali aj zrušiť. Počas tohto obdobia boli prevádzky hazardných hier zatvorené spolu takmer osem mesiacov, teda takmer 240 dní. Z dôvodu pandémie boli teda zatvorené prevádzky, respektíve boli obmedzené prevádzkové hodiny, dôsledkom čoho prišli prevádzkovatelia hazardných hier, najmä prevádzkovatelia terminálov, videohier umiestnených v kamenných prevádzkach, o značné tržby.
Prečo to vlastne riešime? Títo podnikatelia sú povinní odviesť do štátneho rozpočtu paušálne odvody za každý kus technického zariadenia v dvoch splátkach v priebehu roka, už v spomínanom apríli a v auguste, a to bez ohľadu na objektívnu skutočnosť, že mali povinne zatvorené prevádzky, respektíve skrátený prevádzkový čas z dôvodu nariadených štátnych opatrení. Odvody obciam sú hradené takisto v dvoch splátkach, a to v apríli a v decembri, preto posun úhrady odvodov sa obcí dotkne z časového hľadiska len jedenkrát.
Predloženým návrhom sa umožní úhrada odvodov podľa aktuálnej finančnej situácie prevádzkovateľov hazardných hier a teda už spomínaný posun lehoty úhrady odvodov z prevádzkovania hazardných hier v mesiaci apríl na august a odvodov, ktorých úhrada uplynie od účinnosti tohto zákona do konca augusta 2022, sa posunie do konca decembra 2022. Treba jasne povedať, že na odklad úhrady odvodov sa stanovuje úrok podľa pravidiel Európskej komisie. Odklad úhrady odvodov však bude umožnený všetkým prevádzkovateľom hazardných hier za komerčných podmienok, to znamená, že za obdobie odkladu budú povinní platiť už spomínaný úrok podľa oznámenia Komisie o revízii spôsobu stanovenia referenčných a diskontných sadzieb, týmto postupom tak nebude, týmto opatrením, týmto návrhom zákona poskytovaná štátna ani minimálna pomoc.
Takýto model úhrady odvodov bol zákonom upravený už aj v roku 2020 a veľmi podobne aj v roku 2021, kedy bola celá úhrada a lehota posunutá do konca decembra 2021. Toto opatrenie je pre prevádzkovateľov hazardných hier veľmi potrebné, pričom nebude mať, a to podotýkam, žiadny negatívny vplyv na štátny rozpočet, práve naopak. Štát za to, že tie peniaze dostane neskôr, dostane úrok.
Opatrenie bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože umožní prevádzkovateľom hazardných hier prekonať časový výpadok tržieb odložením záväzkov. Zároveň sa zabezpečí, že doba presahujúca jeden mesiac, počas ktorej je prevádzkovateľ hazardnej hry v omeškaní s úhradou odvodu a po uplynutí ktorej mu Úrad pre reguláciu hazardných hier môže siahnuť na finančnú zábezpeku podľa zákona o hazardných hrách, sa začne počítať až od uplynutia lehoty na odklad úhrady odvodu podľa tohto zákona, to znamená od 1. januára 2023.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne za pozornosť, viac potom v rozprave, do ktorej sa hlásim asi ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2022 18:26 - 18:26 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Taraba, ďakujem za vystúpenie. Ja v podstate tiež tento zákon podporím, len si dovolím zauvažovať, že či zákonná výnimočnosť Matice slovenskej jej skôr neškodí ako pomáha. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.3.2022 12:00 - 12:00 hod.

Marián Viskupič
Tiež chcem pripomenúť kolegynke a kolegom z finančného výboru, že rokujeme o desať minút, teda 12 hodín 10 minút. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2022 9:40 - 9:40 hod.

Marián Viskupič
Hlasovať budeme dnes o 11.00 hod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.3.2022 9:30 - 9:47 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, práve prijímame zákon o centrálnom registri účtov, ktorým sa tento register zavádza.
Hlavným cieľom zákona je prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 218/843 zo dňa 30. mája 2018 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. V predloženom návrhu zákona sú tiež zohľadnené odporúčania výboru Rady Európy, tzv. Moneynval, vyplývajúce z jeho 5. hodnotiacej správy o vykonávaní opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v Slovenskej republike a takisto revidovaná od... revidované odporúčania FATF, čo je finančný akčný výbor skupiny G7, z februára 2012, ktoré reagujú na neustály vývoj v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.
Z vyššie uvedených smerníc vyplynula požiadavka na zriadenie centralizovaného automatizovaného mechanizmu, tak ako spomínal aj pán minister, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci, ktorých okruh vychádza z informačnej smernice, len námetkovo spomeniem: finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby, im teda umožňujú včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov vrátane bezpečnostných schránok, čo je nevyhnutným predpokladom zvýšenia efektivity pri predchádzaní, odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov závažných trestných činov, resp. následného zaistenia majetku a výnosov z takejto trestnej činnosti. Samozrejme, je jednoznačne potrebné všetky tieto veci aplikovať a to teraz robíme, treba však jasne povedať, že všetky tieto opatrenia a pravidlá zároveň robia život komplikovanejším. Pre všetkých, pre poskytovateľov finančných služieb, pre ich klientov. Zároveň sa určitým spôsobom obmedzuje súkromie ľudí a svojím spôsobom aj sloboda.
Tak ako som povedal, v mene ale fakt dôležitého boja proti praniu špinavých peňazí takto určitým spôsobom komplikujeme život všetkým, preto aj pri vypracovávaní tohto zákona bola hlavná výzva, aby bol zákon, samozrejme, čo najfunkčnejší, zároveň ale do súkromia zasahoval čo najmenej, aby komplikoval život čo najmenej, a zároveň, a na to treba pozerať vždy, aby prinášal aj čo najmenšie finančné náklady na aplikáciu tohto zákona. Všetci si asi vieme predstaviť, že, samozrejme, to zriadenie centrálneho registra účtov, ktoré teda bude na ministerstve financií, bude mať nejaké náklady, či už personálne, alebo, samozrejme, na vypracovanie, na správu, ale takisto aj na strane bánk to bude mať určité náklady. Verme, samozrejme, že to zasa aj niečo ušetrí, pretože to prinesie no napríklad zmenšenie takej tej papierovej práce, keď museli orgány činné v trestnom konaní oslovovať každú jednu banku, každú jednu finančnú inštitúciu papierovo, čo teda, samozrejme, tiež prinášalo náklady na ľudskú prácu a na ďalšie veci. Každopádne diabol sa vždy skrýva v detailoch na takom tom správnom posúdení, čo je skutočne povinné prijať a čo už je zbytočný, prípadne škodlivý gold plating.
Trošku tak z toho pohľadu, ako, ako sa ten zákon vytváral. Prvotné návrhy boli také, že centrálny register bude zbierať všetky denné pohyby na účtoch aj každodenné zostatky. Chápem, že teda pre zodpovedné orgány by toto bolo veľmi užitočné. Oni koniec koncov ku tomu, ako pán minister hovoril, majú prístup aj dnes, ale na základe žiadosti, ale toto by prinášalo vlastne, že všetci ľudia, všetci aj tie, tá vysoká väčšina vlastne tých poctivých a slušných ľudí, by o nich boli tieto údaje vlastne posielané do centrálneho registra, a teda svojím spôsobom zdieľané. A sú to povedzme skutočne, treba povedať, vysoko súkromné údaje. No a keď sa toto dalo na misky váh, tak také narúšanie súkromia v tomto prípade by vysoko prevažovalo nad možnými pozitívami, preto aj ako strana SaS sme proti tomuto protestovali a v procese prípravy zákona sa hľadalo riešenie. Našlo sa riešenie, tak ako ho spomenul aj pán minister, že sa zbierajú tie základné, presne definované údaje, na základe, ktorých vedia veľmi efektívne, veľmi rýchlo orgány činné v trestnom konaní zistiť, kde osoba, ktorá teda je povedzme že podozrivá z trestnej činnosti, má svoje účty, a potom už to dožiadanie ide iba na tie konkrétne banky, kde áno, majú to isté právo, ako majú doteraz už si vypýtať a dostať zákonným spôsobom aj všetky zostatky, aj všetky pohyby.
No v tejto súvislosti a na zá... aj na základe pripomienok parlamentnej legislatívy ešte by som si dovolil odôvodniť a následne prečítať pozmeňujúci návrh, ktorý teda ešte spresňuje určité veci. Má tri body, takže najprv odôvodnenie. Takže bude sa týmto pozmeňujúcim návrhom sprecizovať ustanovenia o práve na informácie a o prístupe k osobných údajom, tak aby bolo zrejmé, že každá fyzická osoba má prístup k týmto osobným údajom, ktoré sú v centrálnom registri zbierané, v rozsahu, v akom sú oni uchovávané, a rovnako tak, ako to už zákon definuje aj pri právnických osobách v druhej vete.
Potom bod 2 z pozmeňujúceho návrhu. Zákon samotný formálne žiadnu žiadosť ani jej obsahové, teda poskytnutie týchto údajov neupravuje, takže dopĺňa sa základný postup pri uplatňovaní práva na informácie a prístupu k osobným údajom tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom sa teda budú môcť fyzické osoby alebo právnické osoby s týmito údajmi oboznamovať, a ešte sprecizovanie ukladania pokuty. Takže dopĺňa sa, dopĺňa sa konkrétna lehota na ukladanie pokút, keďže demonštratívny výpočet osobitných predpisov v poznámke pod čiarou za porušenie zákona o centrálnom registri účtov nie je v tejto súvislosti dostatočný, lehoty sú prevzaté zo zákona o bankách a zo zákona o cenných papieroch. Čiže z právnych predpisov uvedených vo vypúšťanej poznámke pod čiarou.
Teraz by som si dovolil, pán predsedajúci, prečítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Lukáša Kyselicu k vládnemu návrhu zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 829):
1. V čl. 1 § 6 ods. 6 v prvej vete sa za slovo „údajom“ vkladá čiarka a slová „ktoré sú o nej uchovávané v centrálnom registri účtov“.
2. V čl. 1 § 6 ods. 7 prvá veta znie:
„Žiadosť, ktorou fyzická osoba alebo právnická osoba žiada o informácie a osobné údaje podľa ods. 6, sa podáva v listinnej podobe alebo elektronickej podobe ministerstvu financií. Na jej vybavenie sa primerane vzťahuje osobitný predpis 28)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie:
„28) Čl. 12 a 23 nariadenia EÚ 2016/679 v platnom znení, § 29 a 30 zákona č. 18/2018 Z. z.“
Doterajšie odkazy 28 až 30 vrátane poznámok pod čiarou sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1 § 9 ods. 4 znie:
„(4) Pokutu podľa ods. 1 alebo ods. 2 možno uložiť do 3 rokov odo dňa, keď Národná banka Slovenska zistila porušenie povinnosti, najneskôr však do 10 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 30 sa vypúšťa.
Pán predsedajúci, to bol koniec pozmeňujúceho návrhu a budem pokračovať vo vystúpení.(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Keďže vám sa čas nepočíta, tak je to úplne jedno.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
O. K. (Povedané so smiechom.) Ďakujem.
Takže v súvislosti s vyvážením zásahov do súkromia a pozitívnych vplyvov zákona podávam ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý najprv zdôvodním.
V čl. 4 sa novelizuje zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, kde sa do zoznamu politicky exponovaných osôb zaraďujú aj súrodenci osôb uvedených v odseku 1 predmetného zákona.
Čo je to ten zoznam politicky exponovaných osôb? Už dnes je veľmi široko koncipovaný, patria doňho samotné osoby, ktorým bola zverená významná verejná funkcia. To je, samozrejme, úplne správne. Ja len veľmi narýchlo, teda sú to: hlava štátu, predseda vlády, podpredseda vlády, ministri, štátni tajomníci, ďalej sudca Najvyššieho súdu a všetci, všetci takto ďalší sudcovia, člen dvora audítorov, člen Rady centrálnej banky, veľvyslanec, vysokopostavený príslušník ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zdrojov, člen riadiaceho orgánu, dozorného orgánu alebo kontrolného orgánu štátneho podniku alebo obchodnej spoločnosti, generálny prokurátor, námestník generálneho prokurátora, špeciálny prokurátor, zástupca, krajský prokurátor, okresný prokurátor, námestník okresného prokurátora, takisto aj osoba v inej obdobnej funkcii s celoštátnym významom alebo regionálnym významom, alebo, alebo v inej obdobnej funkcii vykonávajúcej v inštitúciách Európskej únie, alebo, alebo teda v medzinárodných organizáciách, takisto aj člen štatutárneho politickej strany alebo politického hnutia.
Čiže toto sú vlastne tieto politicky exponované osoby. Medzi nich sa, samozrejme, rátajú aj ich rodinní príslušníci a to teda existujúce znenie je: manžel, manželka alebo osoba, ktorá má podobné postavenie ako manžel alebo manželka osôb, ktorých, ktoré sú teda v tom odseku 1, ktoré som spomínal, ale aj dieťa, zať, nevesta alebo osoba, ktorá má podobné postavenie ako zať alebo nevesta, takisto rodič osoby uvedenej v odseku 1. A aktuálny teda zákon pridáva do tohto zoznamu ešte aj súrodencov. A teda môj pozmeňujúci návrh je v tom, aby sme tých súrodencov už nepridávali.
Máme zato, že tento zoznam je dodatočne široký, dodatočne aj, aj zoznam rodinných príslušníkov, a takisto by som povedal, že takúto úpravu, že súrodencov v takomto zozname majú zahrnuté iba tri krajiny v Európe, čiže všetky ostatné ho nemajú. Myslím si, že toto by zajedno veľmi zvýšilo počet týchto osôb, tým pádom zasa by to skomplikovalo život aj bankám, finančným inštitúciám, ale, samozrejme, aj, aj týmto ľuďom, takže máme zato, aby sa tam nepridával, že ten zoznam, ako je definovaný, je funkčný a dostatočný.
A v pozmeňováku je ešte ďalší bod, ktorý navrhujem zmeniť, a je to lehota, ktorá hovorí o tom, ako dlho sú uchovávané údaje v centrálnom registri účtov po zrušení účtu. Len upresním, je to teda v článku I § 4 ods. 5, kde teda navrhujem, aby sa daná lehota skrátila z 10 rokov na 5 rokov. Čo to znamená? Je to vlastne, že keď človek si dnes ukončí, uzavrie účet, nepočíta sa čas do konca roka a od 1. januára nasledujúceho roka sú údaje uchovávané ešte ďalších 10 rokov v centrálnom registri účtov. Navrhujem, aby to bolo iba 5 rokov, no a teraz teda že prečo. Ja úplne rozumiem a nie je úplná zhoda, je, že orgány činné v trestnom konaní, samozrejme, tých 10 rokov je pre nich výhodnejších. Samozrejme, dáva im to dlhší časový priestor, aby teda mohli začať vyšetrovanie, viesť vyšetrovanie ale zároveň som zasa presvedčený, že my musíme pozerať na všetkých ľudí, nielen tých, ktorí robia zle, ktorí teda robia trestnú činnosť, ale aj na tú veľkú väčšinu ľudí poctivých, slušných, ktorí žijú poctivý život, a tieto pravidlá im ho trochu komplikujú, a teda, aby mali akoby takéto právo na zabudnutie, že ten centrálny register 5 rokov po ukončení uzavretí účtu ich už nebude ďalej uchovávať. Je to, je to v poriadku, tá lehota, ktorá je odporučená, je od 5 do 10, to znamená aj lehota 5 je O. K., aj lehota 10 navrhnutá je, je v súlade teda s pravidlami alebo odporúčaniami, ktoré sú v Európe.
Ale aj pre toto by som to povedal, že tie údaje samotné sú v banke, kde tá osoba ten účet mala uchovávané dlhšie, tých 10 rokov, takže i v prípade, ak sa z toho nového registra po tých 5 rokoch vymažú, stále ak budú orgány činné v trestnom konaní vyšetrovať nejaký takýto starší trestný čin, majú prístup k týmto dátam, že si ich vedia vypýtať, samozrejme, priamo od banky. Takže nie je to nejaká lehota, ktorá by akoby umožnila uniknúť niekomu, že by skrátením tejto lehoty teda jeho trestný čin nebol vyšetrený alebo že by mu to pomohlo, takže toto je o tom, že by to právo na zabudnutie pre slušných a, a, čestných ľudí bolo, bolo teda silnejšie, iba 5 rokov. Dobre, v tomto momente by som, pán predsedajúci, prečítal samotné znenie môjho druhého pozmeňujúceho návrhu, ktorý som práve odôvodnil.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 829):
1. V čl. I § 4 ods. 5 sa slovo „desať“ nahrádza slovom „päť“.
2. V čl. IV sa vypúšťa 2. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zároveň prosím, aby sa o každom bode tohto pozmeňujúceho návrhu hlasovalo samostatne.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.3.2022 9:27 - 9:30 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi, prosím, ako uvedenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o centrálnom registri účtov vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrh zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory toto stanovisko, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet vo svojom uznesení č. 291 zo dňa 10. marca 2022, ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 455 zo dňa 9. marca 2022 a takisto aj výbor pre obranu a bezpečnosť svojim uznesením č. 137 zo dňa 14. marca 2022.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhom výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 297 z 15. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

16.3.2022 10:07 - 10:13 hod.

Marián Viskupič
Hlasujeme dnes o jedenástej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2022 10:06 - 10:13 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Zákon spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a takisto Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.3.2022 9:45 - 9:46 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Pán poslanec Kamenický, ďakujem za vaše vystúpenie. Áno, skutočne som sľúbil, že prerokovanie výdavkových limitov bude dostatočné a podrobné za účasti RRZ, za účasti NBS, za účasti, samozrejme, všetkých ďalších ľudí, ktorí o toto majú záujem. Áno, sľúbil som to, samozrejme, aj z úcty k opozícii, ale aj z úcty k dôležitosti samotného zákona, ktorý by si takéto prerokovanie vyžadoval. Musím povedať, že ani ja nie som nijak spokojný s formou prerokovania. Obsah je iná vec, na tom sa rokovalo dlhodobo, ten obsah, verím, že je veľmi dobrý, najlepší, aký sme dokázali, ale tá forma skutočne nie je dobrá.
Áno, rezultuje to v to, že sme takto nabili zbrane pánovi poslancovi Kamenickému, sme mu umožnili, aby mohol rozprávať o nedokonalom obsahu namiesto toho, aby tu prebehla odborná, korektná diskusia o obsahu, o tom, na čo môžme byť hrdí, lebo ten obsah je dobrý. Ale našimi chybami, a to musím povedať, že nielen výbor, pretože ja som žiadal MF, aby sa ten dostatočný časový priestor vytvoril, sme umožnili, aby sme rokovali o forme namiesto obsahu. Bohužiaľ, je to tak.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2022 9:15 - 9:35 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená pani poslankyňa, milí kolegovia, po mesiacoch odkladov a hľadania riešení práve prerokovávame zavedenie výdavkových limitov. Pre tých, ktorí tento proces nesledujú podrobne, aktuálne nezavádzame komplexné riešenie formou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti so všetkými ostatnými parametrami, dlhovou brzdou, daňovou brzdou. V tomto momente zavádzame do zákona o rozpočtových pravidlách iba samotné výdavkové limity ako hlavné operatívne rozpočtové pravidlo. Ich prijatie dlhodobo odporúčala akademická obec, ale aj medzinárodné inštitúcie.
Zavedenie míľnikov, pardon, zavedenie výdavkových limitov sa stalo aj míľnikom plánu obnovy a odolnosti, treba však jasne povedať, že peniaze z plánu obnovy nie sú a nemôžu byť hlavným motívom. Hlavným motívom prijatia výdavkových limitov je a musí byť to, že Slovensko má najhoršiu dlhodobú udržateľnosť verejných financií v celej EÚ. To je problém, ktorý máme, to je problém dlhodobý a ten musíme riešiť.
Ako už aj pán minister spomínal, výdavkové limity sú transparentné, rozpočtové pravidlo, ktoré ukotvuje proticyklickú fiškálnu politiku a rozpočtovú disciplínu. V rozpočtovom procese vytvára synergie aj s revíziami výdavkov, ktoré môžu byť zapracované priamo do výdavkových limitov. Špecifikuje sa proces výpočtu a predloženia limitu verejných výdavkov do Národnej rady, vrátane stanovenia termínu, kedy k tomu má dôjsť.
Jedným dychom však dodávam, že každý zákon je tak dobrý, aká je vôľa na jeho dodržiavanie, ale aj to ako veľa únikových klauzúl obsahuje. Slovenská história verejných financií je totiž história častokrát nezmysluplného míňania všetkých dostupných verejných zdrojov, ale tiež história kontinuálneho zadlžovania. Teda nielen míňania dostupných zdrojov, ale ešte aj teda požičaných zdrojov. Slovensko za svoju takmer tridsaťročnú históriu nedokázalo mať ani jeden prebytkový či aspoň vyrovnaný rozpočet.
Áno, mohol by som rozprávať o prejedaní dobrých časov predchádzajúcimi vládami, ale zároveň nemôžem nespomenúť výrazný rast zadlženia aj v posledných dvoch rokoch. Áno, bežný pohľad je, že v zlých časoch môže a má štát viac míňať, ale čo sú to zlé časy a o koľko je zmysluplné míňať viac, než má krajina k dispozícii.
Práve zavedenie výdavkových limitov prináša odpovede na tieto otázky, treba však mať na pamäti aj a zamýšľať sa aj nad tým, že zlé časy nie sú len externý pojem, ale každá vláda v každej krajine vie svojimi rozhodnutiami situáciu výrazne ovplyvniť pozitívne i negatívne. Tu si dovolím príklad Švédska, ktoré sa svojou cestou stalo víťazom covidovej doby. Vďaka správnym rozhodnutiam nečelili výraznému prepadu ekonomiky. V roku 2021 dokonca znížili svoj verejný dlh. A aj najväčší problém dnešnej doby, ktorým je inflácia, majú najnižšiu v Európe.
Podotýkam, že v čase, keď sa väčšina krajín EÚ, vrátane Slovenska, výrazne zadlžila a ako dôsledok viacerých nesprávnych rozhodnutí, hlavne bezprecedentné kvantitatívne urovnanie, celá Európa čelí výraznej inflácii.
V priebehu predchádzajúcich dvanástich mesiacov sme mohli sledovať zvyšovanie cien rôznych komodít tempom, ktoré si Slovensko a ani celá EÚ nepamätá dlhé roky. Európska centrálna banka zo začiatku rozprávala len krátkodobo o vyššej inflácii, teraz je však jasné, že zvýšená inflácia s nami bude dlhšie obdobie, prejavuje sa v celej eurozóne alebo takmer v celej eurozóne, v ostatných krajinách EÚ a v podstate v celom svete. Asi nie je človek, ktorý by si teraz v januári nevšimol razantne zvýšené cenovky hádam v každom obchode bez ohľadu na predávané komodity. Rovnaká situácia je aj v službách. Veci sa jednoducho nedejú len tak, nedejú sa bez príčiny.
Výsledkom bezprecedentného zadlženia sa štátov, paradoxne nie sú spokojní občania, ku ktorým tie peniaze nejak smerovali, práve naopak. Je výrazne zhoršené ekonomické prostredie a už spomínaná inflácia, akú európsky kontinent nezažil desaťročia.
Ale poďme naspäť k výdavkovým limitom. Majú schopnosť do nejakej miery korigovať, resp. neumožniť zlé rozhodnutia, neumožnia vláde sa neriadene zadlžovať, presnejšie povedané, nútia vládu, aby v dobrých časoch neprejedla všetky dostupné príjmy. Ale zároveň v tomto je aj slabé miesto výdavkových limitov, v ekonomicky ťažších časoch sa vypínajú. Teda tiež nie sú takým tým nástrojom, ktorý nám umožní, že vlastne všetky problémy zmiznú. Ako teda budú fungovať? Pozmeňujúci návrh bol podaný až dnes na výbore, ako spomínal aj pán poslanec Beluský, na výbore pre financie a rozpočet, preto si dovolím podrobnejšie vysvetlenie pre prítomných kolegov.
Pre posilnenie strednodobej záväznosti rozpočtu sa limit výdavkov stanovuje na každý rok volebného obdobia. Pre dosiahnutie cieľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií je samotný limit výdavkov potrebné napojiť na výsledkové ciele štrukturálneho salda. Ak je plánovaná hodnota štrukturálneho salda rozpočtu negatívna, napríklad vo výške mínus 1 mld., tak vypočítaný limit výdavkov umožní použiť o 1 mld. eur viac výdavkov, ako sú predpokladané príjmy. Aby bolo pravidlo pod priamou kontrolou vlády, je vhodné z výdavkového limitu odčleniť niektoré rozpočtové položky, ktoré definuje ods. 3 a 4 prijatého pozmeňujúceho návrhu.
Takisto sa zavádza rozpočtová rezerva, ktorá slúži na vykrytie neočakávaných výdavkov bez prekročenia výdavkového limitu, zavádza sa v odseku 5. V odseku 5 sa tiež reaguje na skutočnosť, že s dlhším horizontom prognóz sa zvyšuje neistota ich naplnenia, a teda rastie veľkosť prípadných odchýlok. Výška rezervy preto mala byť najnižšia v rámci limitu verejných výdavkov vypočítaného na prvý rok štvorročného obdobia a, samozrejme, najvyššia by mala byť v rámci vypočítaného limitu na posledný štvrtý rok.
Pri konkrétnom stanovení výšky rezerv by sa mali zohľadniť aj historicky pozorované odchýlky skutočného a predpokladaného ekonomického vývoja a plnenia príjmov rozpočtu verejnej správy. Jednoducho povedané, bližšie obdobie vieme predikovať presnejšie ako vzdialenejšie obdobie. Samozrejme, výdavkové limity reagujú, reagujú aj na toto.
V odsekoch 6 a 7 sa automatizuje výpočet plánovanej hodnoty štrukturálneho salda potrebného na výpočet, pre výpočet limitu verejných výdavkov bez potreby určenia cieľov vládou. Vláda môže navrhnúť rozpočet verejnej správy s prísnejšími rozpočtovými cieľmi, teda výdavkami, ktoré sú nižšie ako platný limit, ale plnenie limitu sa vyhodnotí vždy voči platnému limitu.
Automatizovaný postup výpočtu plánovanej hodnoty štrukturálneho salda s presne definovanými hodnotami umožňuje symetricky zohľadniť plnenie, resp. neplnenie limitu verejných výdavkov pri jeho aktualizácii podľa odseku 9. Ak je v čase určenia limitu verejných výdavkov dosiahnutá dlhodobá udržateľnosť verejných financií podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, plánované hodnoty štrukturálneho salda sa určia tak, aby sa dlhodobá udržateľnosť zachovala a ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti bol v najbližších štyroch rokoch nulový. No toto je ten sen, ku ktorému by sme sa chceli raz dostať, aby naše financie boli dlhodobo udržateľné, takže to je akoby ten cieľ, ku ktorému by sme chceli ísť.
S cieľom zvýšiť legitímnosť nástroja limitov verejných výdavkov pri riadení verejných financií sa v odseku 8 navrhuje, aby limity verejných výdavkov schvaľovala Národná rada a aby uznesenie Národnej rady obsahovalo hodnotu limitu verejných výdavkov na jednotlivé roky a zverejňovalo sa v Zbierke zákonov. Zároveň sa v odseku 8 zavádza povinnosť, aby počas uplatňovania opatrení podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a potreby prijímať opatrenia na zlepšenie hospodárenia Slovenskej republiky boli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných financií, limitu verejných výdavkov bolo predkladané a prerokované už vo výboroch Národnej rady.
Táto úprava nijako nelimituje zákonodarnú iniciatívu poslancov, iba vyžaduje predkladanie návrhov v konkrétnej fáze legislatívneho procesu. Zároveň sa, zároveň sa týmto návrhom vytvára priestor na zosúladenie návrhu rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov podaním a schválením pozmeňujúceho návrhu alebo doplňujúceho návrhu. V prípade, že sa tak nestane, dopĺňa sa požiadavka na zosúladenie návrhu rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných, s platným limitom verejných výdavkov vládou. Jednoducho povedané proste, aby sa nerozbíjalo pozmeňujúcimi návrhmi podanými v pléne ten samotný limit.
Aktualizácia stanoveného limitu zohľadňuje prípadné odchýlenia v odhadoch jednotlivých rozpočtových položkách či identifikované neplnenie výdavkového limitu v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Podobne sa v aktualizácii limitu zohľadní potreba uplatňovania sankčných mechanizmov vychádzajúcich z uplatňovania sankcií dlhovej brzdy.
V odseku 9 sa ďalej spresňuje spôsob výpočtu vplyvov, ktoré sa zohľadňujú pri aktualizácii limitu, vrátane zahrnutia odlišného výsledku hospodárenia samospráv oproti predpokladom pri určení limitu. Dôvodom je to, že predpokladaný výsledok hospodárenia samospráv neprognózujú nezávislé inštitúcie, resp. výbory. Rovnako sa v odseku 9 navrhuje obmedzenie na zmeny zlepšujúce dlhodobú udržateľnosť v období, keď je dlh nad sankčnými pásmami. Zároveň sa spresňuje, že výdavkové limity môžu takéto zmeny zohľadniť len takým spôsobom, aby nedošlo k nesúladu pri uplatňovaní v súvislosti s prekročením sankčných pásiem.
Odseky 10 a 11 určujú ďalšie situácie, kedy sa limity výdavkov aktualizujú. Významné odchýlky v prognózach daňových a nedaňových príjmov oproti pôvodným predpokladom pri výpočte limitu verejných výdavkov na začiatku volebného obdobia sú vzhľadom na výrazne zmenené ekonomické podmienky dôvodom na povinnú aktualizáciu limitu, pričom sa navrhuje rovnaký termín aktualizácie ako pri iných štandardných aktualizáciách.
Pri aktualizácii sa okrem nových prognóz príjmov zohľadní aj aktuálna výška ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Takisto zmeny zhoršujúce dlhodobú udržateľnosť verejných financií by sa čo najskôr mali premietnuť do limitu výdavkov aj v situácii, ak o aktualizáciu limitov vláda nepožiadala. Rýchle premietnutie vytvorí priestor pre vládu navrhnúť kompenzačné opatrenia v prípade, že sa zvýšia riziká nesplnenia limitu. Len situácia, keď sa stane tak, ako keď začal covid, že sa svet behom nejakého krátkeho času veľmi zmení a, samozrejme, je potrebné reagovať i na takého veci a musí to mať vláda umožnené.
K tomuto vlastne slúžia aj navrhované odseky 12 až 15. Riešia fungovanie limitu výdavkov počas ekonomickej krízy a po jej skončení. Limity sú zachované aj v časoch krízy. Rada ich do 15 dní prepočíta tak, aby neviedli k zmene ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Napríklad ak boli na začiatku volebného obdobia vypočítané tak, aby pri stredných rizikách spojených s dlhodobou udržateľnosťou každý rok zlepšili štrukturálne saldo o 0,5 % HDP, tak počas rokov, kedy platí mimoriadna okolnosť, môže to byť maximálne tri rozpočtové roky, ak mimoriadna okolnosť trvá 24 mesiacov a nie je vyhlásená teda už od 1. januára, sa nevyžaduje žiadna zmena štrukturálneho salda. Navyše vláda má možnosť prekročiť takto vypočítané limity, ak prekročenie transparentne zdôvodní Národnej rade konkrétnymi opatreniami a Národná rada ich navýšenie odsúhlasí.
Po skončení krízového obdobia rada do 30 dní aktualizuje limity pri zohľadnení aktuálneho stavu dlhodobej udržateľnosti verejných financií a aktuálnych prognóz príjmov a vybraných výdavkov. V prvom roku po ukončení mimoriadnej udalosti, po skončení krízy je požiadavka na zlepšenie stavu verejných financií polovičná oproti štandardným ekonomickým časom.
K tomuto bolo asi možno najviac debát, že tie pohľady sú, či by sa nemalo konsolidovať viac, či by nemali byť podmienky vypnutia limitov nastavené prísnejšie alebo kratšie. Čiže tuto v týchto oblastiach prebiehala dosť výrazná diskusia. Samozrejme, vo finále sa nejaké hodnoty musia nastaviť. A tak ako som aj na výbore povedal, reálne až budúcnosť ukáže, ako veľmi dobrý zákon sa podarilo napísať alebo ako veľmi bude treba hľadať v budúcnosti iné riešenia.
Možno ešte k odseku 16, ktorý určuje postup, že ak sa do 30. septembra v roku konania volieb do Národnej rady neschváli programové vyhlásenie vlády spolu s vyslovením dôvery vláde. V takej situácii rada vypočíta a zverejní limity verejných výdavkov, aj keď nebudú záväzné, nebudú zverejnené v Zbierke zákonov. Termín bol zvolený s ohľadom na prípravu návrhu rozpočtu verejnej správy, pričom takto vypočítané limity môžu byť indikatívne pre jeho zostavenie. Po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde rada limity opätovne prepočíta podľa štandardného postupu. Čiže zákon myslí, samozrejme, aj na takéto situácie. Voľby nemusia byť vždy v jarnom termíne. Proste môže to byť akokoľvek. Čiže zákon rieši aj takéto rôzne situácie, ktoré môžu nastať.
Možno je ešte zaujímavé, v odseku 17 je stanovený termín vyhodnotenia plnenia limitu verejných výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok tak, aby predchádzal termínu na pravidelnú aktualizáciu limitu radou, keďže vyhodnotenie plnenia limitu sa zohľadňuje pri jeho aktualizácii, samozrejme.
Áno, možno para... možno ešte odsek 18, ktorým sa stanovuje, že nad rámec limitu verejných výdavkov bude možné realizovať výdavky z účelovo určených príjmov, napríklad darov, grantov, transferov. Nedodržanie limitu verejných výdavkov z titulu týchto príjmov bude zohľadnené radou pri hodnotení plnenia limitu, pričom nebude považované za prekročenie limitu verejných výdavkov. Tu možno len príklad, keď niektoré rozpočtové organizácie dokážu si vygenerovať, vygenerovať určité, určité príjmy, aby boli motivované, aby tak, tak vedeli spraviť.
Možno ešte, okej, navrhovaný odsek 20, tam tiež boli dosť zásadné debaty. Upravuje zodpovednosť za vypracovanie metodiky výpočtu, aktualizácie a vyhodnotenia limitu verejných výdavkov. Podľa návrhu na metodike výpočtu, aktualizácie a vyhodnotenia limitu verejných výdavkov musí byť vždy zhoda s ministerstvom financií, čo vyplýva z navrhovanej úpravy, že metodiku vypracúva po dohode s ministerstvom financií rada. Z dôvodu predvídateľnosti postupov sa tiež určuje, k akému dátumu sa použije príslušná metodika. Upravuje sa tu aj záväznosť aktualizovaných limitov verejných výdavkov, ktoré schvaľujú Výbor Národnej rady pre financie a rozpočtu a tiež výbor pre hospodárske záležitosti uznesením, ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov. Takisto až budúcnosť ukáže, ako bude fungovať teda to hľadanie dohody na metodike, či sa teda vláda bude vedieť dohodnúť. Takže sú veci, ktoré, hovorím, až budúcnosť ukáže.
No a potom ešte každá jedna prognóza, analýza, výpočet špeciálne týkajúci sa dlhodobejšieho obdobia je vždy tak dobrý, ako dobré údaje máte. Samozrejme, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť potrebuje rôzne dáta z rôznych inštitúcií, z rôznych zdrojov tak, aby, aby teda bola schopná dokonale a čo najpresnejšie vypočítať všetky parametre. Preto teda v tomto zákone zavádzame a určuje sa v ďalších článkoch, že teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť má právo na poskytnutie dokonca aj neanonymizovaných informácií a, samozrejme, tiež sa zavádza, ako s nimi musia pracovať, a teda že môžu byť len na jasné a konkrétne účely použité. A len tu zdôrazním teda, že rada pre výkon svojej pôsobnosti nemôže vyžadovať informácie o mene, priezvisku a ani v spojení s trvalým bydliskom na úrovni konkrétnej ulice, nakoľko v jej pôsobnosti nie je spracúvanie osobných údajov s cieľom identifikovať konkrétnu osobu.
Cieľom a účelom činnosti rady je získať poznatok o určitých skupinách obyvateľstva, ktoré môžu byť rôznym spôsobom dotknuté realizovanou hospodárskou politikou alebo prijímanými opatreniami. Údaje obsahujúce všeobecne použiteľný identifikátor, ako je napríklad rodné číslo, môže rada spracúvať len za účelom prepojenia rôznych databáz a len v osobitne chránenom režime tak, aby k nim mal prístup len nevyhnutný okruh osobitne poverených osôb. V zmysle zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov nepatrí všeobecne použiteľný identifikátor, vrátane rodného čísla, medzi osobitné kategórie osobných údajov, teda citlivé osobné údaje.
Každopádne, čiže myslí sa na to, aby rada mala dáta, aby vedela efektívne a presne spravovať svoje analýzy. Zároveň sa teda myslí aj na to, že aj ľudia, samozrejme, majú svoje práva, sú to citlivé údaje, takže musí s nimi byť pracované veľmi obozretne a veľmi dôsledne. Samozrejme, nesmie prísť k žiadnemu zneužitiu.
Kolegynka, ó, kolegynky, kolegovia, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis