Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. No, tak prihlasujem sa. (Povedané so smiechom.) Ale áno, jasné, takže ďakujem pekne.
Odo mňa, myslím, dnes posledný návrh zákona. Dovolím si tuná trošku zosumarizovať, aj keď už sme sa tak aj dvakrát dotkli vlastne celej tejto témy ruskej, ruskej ropy, a teda zníženia, zníženia daní. Čiže skúsim to vlastne celé ešte raz zosumarizovať.
Áno, už nejaké mesiace v parlamente leží návrh zákona, ktorý má zdaňovať nadmerné zisky z ruskej ropy. Princíp je ten, že ruská ropa je jednoducho lacnejšia a takto prináša tzv. windfall tax, prináša, alebo windfall výhodu spracovateľovi tejto ropy, na ktorej sa akoby nijak nezaslúžil. Preto dáva zmysel tohto návrhu, ktorý teda je tu už v parlamente dlhšie, a toto zdaniť. S tým, že našou dlhodobou červenou čiarou je nezvyšovanie daní, preto, tak ako som spomínal aj pánovi predsedovi hospodárskeho výboru, ktorý, myslím, práve odišiel, my sme už vtedy navrhovali formou pozmeňovacieho, pozmeňujúceho návrhu, aby sa teda buď znížila daň z pridanej hodnoty, alebo prípadne znížila spotrebná daň tak, aby tieto dodatočné príjmy štátneho rozpočtu skončili priamo vo vreckách občanov našej krajiny formou toho, že budú platiť nižšiu cenu za pohonné hmoty.
Toto riešenie má alebo malo by, ak sa prijme, ešte aj ďalšie výhody, že vlastne nižšími cenami palív, ktoré tvoria relatívne dosť veľkú časť spotrebného koša, z ktorého sa aj vypočítava inflácia, by vlastne tlmili inflačné dopady a vlastne takto by ešte aj prenesene pomáhali, pretože tá inflácia proste by sa nenabaľovala potom aj na všetky, všetky ďalšie tovary, takže ešte aj toto by bolo ďalšie, ďalší benefit, ktorý by toto riešenie prinieslo.
Čiže ešte raz. My sme toto navrhovali aj v máji, aj na júnovej schôdzi, rokovalo sa minimálne dvakrát, možno trikrát na koaličnej rade, ale teda v tej dobe ako koaličný partner, ktorý dodržiava tie platné pravidlá, tak jednoducho minister financií povedal nie, tak sme, samozrejme, tieto naše návrhy nepriniesli do pléna.
Teraz teda nie sme súčasťou koalície, takže prinášame to tu aj práve preto, aby neboli takéto vyjadrenia, že my všetko blokujeme. No nie, my neblokujeme nič. My prinášame riešenia, takže je tu riešenie, ktoré znižuje dépeháčku na 8 %.
Prečo dočasne? No preto, pretože sa vníma, že aj tá daň z ruskej ropy bude mať len dočasný, dočasný vplyv, takže aby to bolo vyvážené.
A samozrejme, mal by som povedať aj niečo ku peniazom, to sa odo mňa patrí. Takže dopad tohto zníženia na 8 % z aktuálnej 20-percentnej sadzby je približne 150 mil. eur pri súčasných cenách palív. Samozrejme, čím sú vyššie, tak aj výber z DPH je vyšší. A, ale jednoducho pri daných cenách je to približne 150 mil. eur, čo je približne suma, ktorá je predstava, že by mohla byť teda vybratá z tej dane z ruskej ropy. Takže vplyv na rozpočet je nulový.
Možno ešte posledná vec. Toto nie je úplne že dvojička, pretože tu prinášame len to zníženie, keďže tá samot... ten samotný návrh zákona už leží v parlamente. Takže s týmto k zákonu o ruskej rope to tvorí dvojičku.
Poviem ešte jednu vec. Ak teda toto nebude prijaté a bude sa prerokovávať ešte samotný zákon o ruskej rope, tak tam takisto budeme pripravení podať pozmeňujúci návrh a kľudne aj v dvoch variantách, aby sme umožnili vlastne, zasa vyšli v ústrety, aby sme hľadali nejaký možný kompromis, takže predložíme tam pozmeňujúce návrhy, teda ešte raz to poviem, pri prerokovávaní samotného návrhu zákona o ruskej rope tak, aby vlastne ten výsledok bol presne rovnaký, ako hovorím
A ešte raz to poviem. Áno, aj DPH, aj spotrebnú daň, aby boli zasa viaceré možnosti, aby minister financií mohol ešte viacej rozmýšľať nad nejakým kompromisom, aby ste, kolegovia z OĽANO, mohli to celé zavnímať a aby ste vnímali, že tým princípom tohto všetkého je pomoc ľuďom. Na Slovensku máme asi 3 mil. 400-tisíc registrovaných motorových vozidiel, takmer každý je motorista. A zasa jednoducho toto je niečo, čo vytiahne menej peňazí z vreciek ľudí, to znamená, viacej im zostane. Nemusíme im, nemusí im štát dať nejaký balíček, pretože im nezoberie. Takže toto je ten náš prístup, ktorý sa vlastne tiahne ako taká niť všetkými predloženými návrhmi.
No, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a, kolegynka, kolegynky, kolegovia, prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže návrh zákona, ktorým dopĺňame zákon o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, predkladám na rokovanie Národnej rady ja a moja kolegynka Jarka Halgašová, obaja sme teda z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita.
Tentokrát je to veľmi jednoduchý návrh zákona. Cieľom je dočasne na jeden rok od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 zaviesť zníženú daň z pridanej hodnoty na benzín a na plynový olej, ale my to všetci voláme nafta, na úroveň 8 %.
Navrhovaná zmena sa viaže ku zákonu o ruskej rope, o ktorom sme tu vlastne už aj pred chvíľkou rozprávali, a tým základným cieľom je, aby sa príjmy z tuná už niekoľko mesiacov ležiaceho zákona o ruskej rope preniesli priamo na občanov a teda formou zníženia DPH.
Toľko asi na úvod, ešte možno potom pár slov poviem v rozprave.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Takže skúsim pár slov bližšie ku predstaveniu teda tohto návrhu zákona.
Zavedenie dane z osobitnej stavby plynovodu sa týka prepravného systému slúžiaceho na medzinárodnú prepravu plynu na území Slovenskej republiky, ktorý pozostáva z niektorých, z niekoľkých paralelných potrubí s priemerom 1,2 alebo 1,4 metra s maximálnym prevádzkovým tlakom asi 7,5 MPa a, čo je dôležité, s celkovou dĺžkou na území Slovenskej republiky približne 2 273 km. Základom dane je však celková dĺžka osobitnej stavby, ktorá je približne 749 km, teda nezdaňuje sa celková dĺžka potrubí, ale celková dĺžka tej stavby.
Sadzba dane sa stanovuje na 13 350 metrov za každý jej začatý kilometer osobitnej stavby a zdaňovacím obdobím je teda v zmysle návrhu zákona kalendárny mesiac. Predpokladá sa priamy pozitívny vplyv na verejné financie vo výške 120 mil. eur ročne.
A teraz tu je napríklad aj ten príklad, čo sme sa trochu bavili s kolegom Karolom Kučerom, že áno, ak zobereme priamo tú daň, priamo tú sadzbu, takto prídeme k tomu, že ten výber, alebo teda to, čo príde do rozpočtu, bude 120 miliónov. Ale treba sa pozerať na to, že vlastne, samozrejme, to bude mať vplyv na ziskovosť, samozrejme, že to bude mať vplyv na dividendy a jednoducho je nad slnko jasnejšie, že ziskovosť sa zníži, že dividendy teda budú nižšie, a preto aj tuto to jasne hovorím, že rátame teda s čistým pozitívnym vplyvom na rozpočet verejnej správy len vo výške 59 mil. eur. Čiže toto je to, že nie každá sadzba vám okamžite prinesie toľko peňazí, koľko z tej sadzby nejak sa vypočíta, ale treba vždy vnímať, čo to spraví s tým celým prostredím.
Takže ešte raz, predpoklad je, že by mohla táto daň z osobitnej stavby priniesť do rozpočtu verejnej správy približne 59 mil. eur ročne. No a to bolo teda zvýšenie, resp. nová daň.
A zasa opačne, aby mali aj ľudia niečo z toho a v zmysle zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania majú okrem výnimiek všetky fyzické osoby, ktoré sú evidované dodá... ako dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov, ako aj zamestnávatelia, ktorí majú v pracovnom pomere aspoň troch zamestnancov, povinnosť prispievať na chod Rozhlasu a televízie Slovenska prostredníctvom úhrad za služby verejnosti, teda koncesionárskych poplatkov, a tie chceme zrušiť. Tento výber je nespravodlivý a neetický (rečník si odkašľal), pardon, nakoľko zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či služby rozhlasu alebo televízie využívajú, alebo nie. No veď sa aj volá zástrčkový zákon. Platíte podľa toho, či máte elektrinu, a nie, či máte televíziu. Už to je také, by som povedal, že pritiahnuté za vlasy.
Navyše je tento zákon diskriminačný aj voči zamestnávateľom, ktorí sú povinní platiť podľa počtu zamestnancov takisto bez ohľadu na to, či pri svojej podnikateľskej činnosti využívajú verejnoprávne médiá, alebo ich nevyužívajú.
Ak chce štát poskytovať občanom služby rozhlasu a televízie ako verejnoprávneho média, musí vyčleniť na jeho financovanie prostriedky z daní, ktoré už občania štátu odvádzajú, a nie zaťažovať verejnosť ďalšími osobitnými poplatkami.
Cieľom návrhu je teda zrušiť úhrady na, za služby verejnosti ako osobitnú finančnú záťaž občanov i podnikateľskej sféry, ktorá ide nad rámec ich daňového alebo odvodového zaťaženia. Súbežne – a to je dôležité, lebo teda zrušením poplatkov príde televízia a rozhlas o svoje, o svoje príjmy, takže, samozrejme, treba okamžite nastaviť aj to, ako sa k príjmom dostanú. Takže súbežne navrhujeme cez zmenu zákona č. 532/2010 o Rozhlase a televízii Slovenska zaviesť financovanie tejto služby prostredníctvom nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu. Výška príspevku je stanovená pre rok 2023 na 81 mil. 640-tisíc eur a v zákone pamätáme aj na to, že v každom ďalšom roku sa rozpočtovaná suma oproti predchádzajúcemu roku upraví o priemernú mieru inflácie, ktorú teda zisťuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, meranú indexom spotrebiteľských cien, ktorá bola dosiahnutá v období júl až jún bezprostredne predchádzajúcom roku oproti teda rozpočtovému.
Ako sme teda stanovili sumu pre rok 2023? Takže tú základnú, je stanovená ako najvyššia suma dosiahnutá výberom koncesionárskych poplatkov v posledných troch rokoch, pretože, samozrejme, boli tam, boli tam covidové roky, boli tam nejaké výpadky príjmov, takže preto, preto je to stanovené takto.
Čo sa týka teda roku 2023, takže tento návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške spomínaných takmer 82 mil. eur, avšak, a už som to spomínal, len teda nie úplne so správnym číslom, samotné ročné náklady na výber sú na úrovni 2,5 mil. eur. Čiže vyberú cca 80 mil. eur ročne, ale 2,5 mil. stojí celá tá správa. Myslím si, že takto, takto sa dá zjednodušiť. Namiesto celého oddelenia, ktoré robí správu a teda výber, ale aj vymáhanie týchto koncesionárskych poplatkov, vlastne to, prídu tie peniaze televízii vlastne jedným, resp. viacerými tranžami na ich účet bez akejkoľvek, akýchkoľvek ďalších problémov. Čiže v čase vysokej inflácie toto opatrenie bude priamou finančnou pomocou pre domácnosti, ale aj firmy, lebo aj tie platia, a teda zároveň sa zníži byrokratická záťaž.
Ešte raz to poviem, máme tendenciu stále ísť nejaké balíčky a dať ľuďom, dať ľuďom. Rovnakú službu, ale ďaleko lacnejšiu a ľahšiu urobí to, ak ľuďom niečo nezoberieme. Proste ak tých necelých 60 euro ročne každá rodina nebude musieť zaplatiť, no zvýši sa ich príjem o 60 eur ročne. Nezvýši, znížia sa ich výdavky, ale budú mať 60 euro navyše. Presne to isté, ak im, než keď im nejakým balíčkom 60 euro pošleme. Ale k takému balíčku musí byť zasa nejaký zákon, nejaká byrokracia, nejakí zamestnanci, nejaké prevody, proste snažme sa vždy veci robiť najjednoduchšie, ako sa dajú.
Toľko za mňa, veľmi pekne ďakujem za pozornosť a poprosím takisto o podporu tohto návrhu zákona, tejto našej tretej daňovej dvojičky.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, ďakujem pekne opäť za slovo.
Tento, tento návrh zákona predkladáme súbežne s ďalšími zákonmi, ktoré teda upravujú oblasť daní a poplatkov. Už len zopakujem, že sú úhrnne rozpočtovo neutrálne a nezvyšujú tak daňovo-odvodové zaťaženie. Zároveň znižujú byrokraciu.
Cieľom týchto návrhov je znížiť niektoré druhy daní a poplatkov pri zachovaní súčasnej výšky daní. Preto, samozrejme, teda nevyhnutnou súčasťou týchto návrhov je aj zvýšenie, resp. valorizácia tých daní, ktoré sa dlhodobo nezvyšovali, prípadne teda je spoločensky zmysluplné, aby sa zvýšili.
Konkrétne teda tento predložený návrh zákona zavádza daň z osobitnej stavby plynovodu, ktorý slúži na medzinárodnú prepravu plynu, a po druhé zrušuje alebo ruší úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tzv. koncesionárske poplatky, a nahrádza ich, to je dôležité, nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na verejnú, na rozpočet verejnej správy, to je to zrušenie koncesionárskych poplatkov, ale i pozitívny, to je zasa tá daň z osobitnej stavby. Celkový vplyv tejto konkrétnej dvojičky bude negatívny. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, nebude mať vplyv na životné prostredie, nebude mať vplyv na informatizáciu ani na materstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Takisto by som si dovolil návrh zákona podrobnejšie predstaviť v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne za slovo.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
Ja si dovolím ešte v záverečnom slove reagovať na slová pána predsedu hospodárskeho, hospodárskeho výboru Petra Kremského, pretože to bolo jednoznačne zavádzanie, tak ako to povedal. Tak ja to trošku prejdem. Ja nemám mu to za zlé, nebol na koaličných radách, nevie presne, ako to bolo, ale pokúsim sa to vysvetliť.
Áno, minister financií Igor Matovič prišiel s, voláme to teda daň z ruskej ropy, čiže s daňou, ktorá zdaní tzv. tú windfall výhodu, teda rozdiel medzi cenou, bežnou cenou svetovej ropy, povedzme brentky, a tou diskontnou cenou ruskej ropy urals, a teda ešte v znížení o 5 % a z toho teda daň 30 %, čiže zdanenie takejto akoby neadekvátnej výhody z ruskej ropy. Na toto sme povedali, dobre, vieme si to predstaviť, žiadne blokovanie, dobre, vieme si to predstaviť, ale tú výhodu prenesme nie do bezodnej štátnej kasy, odkiaľ vyjde zasa nejaký balíček, ktorý proste sa buď trafí, alebo skôr netrafí do nejakej skutočnej potreby občanov, ale prenesme to priamo. To znamená, tie financie, ktoré vyberieme z tej dane, dajme občanom, motoristom priamo naspäť formou buď zníženej DPH, alebo zníženej spotrebnej dane. Čiže takto prebiehali debaty. My sme teda mali návrh ešte v máji, keď to bolo predložené, proste bolo to asi na dvoch koaličných radách riešené, proste sme mali návrh, dobre, dépeháčka má nejaké, je proste trošku zložitejší proces, lebo musí Únia nám to nejak akoby odobriť, alebo proste tá spotrebná daň. Na všetko bolo jasná odpoveď ministra financií: nie, nie, nie, pretože jednoducho to neni jeho nápad, tak to byť nemôže.
Veď ja súhlasím, presne tak, celé tie mesiace túto proste výhodu, na ktorej sa nejak moc nezúčastnil alebo nepodieľal Slovnaft, mohla byť vyberaná a celé mesiace mohla byť vracaná ľuďom. Ja to tu poviem a poviem to ešte raz nahlas, ľudia mohli mať už skutočne od toho mája, od júna nižšiu dépeháčku alebo nižšiu spotrebnú daň z palív a záležalo by to len od rozhodnutia jedného jediného človeka – ministra financií. Lenže jemu nejde o ľudí, jemu proste keď jeho nápad nevie byť schválený, tak jednoducho radšej nech nemajú ani ľudia nič, nech nie je nič. Toto je ten problém celý, proste symptomatický. Politika je o tom hľadať priechodné riešenia. Prišiel s návrhom zvyšovania daní. Áno, naše stanovisko je, nechceme zvyšovať dane, ale nebuchli sme po stole, že veto nie. Prišli sme s návrhmi, ako teda, aby bolo po Igorovom, aby sa tie dane zvýšili, ale aby sme našli cestu, aby teda bolo aj po našom, že sme nezvýšili daňovo-odvodové zaťaženie, ale hlavne, a to je teraz momentálne dôležité, že v čase extrémne vysokých cien pohonných hmôt by toto dostali priamo ľudia, všetci motoristi. Čiže toto je, toto je realita, aká bola proste. Tak ja to vidím skôr opačne, že práve minister financií bol ten, ktorý neumožnil, aby vzniklo potrebné riešenie.
Ku kolegovi Karolovi Kučerovi pár slov. Neviem, či som úplne správne pochopil vlastne tie výtky, čo sa týka toho hazardu. Ja to tak akoby ešte raz poviem, momentálne sa zvyšuje teda daň alebo odvod z hazardu z 22 % na 27 %; nie sú to drobné, no je to 32 mil. ročne, neviem sú to drobné, Karol? No, ja si myslím, že nie, a to som tu akoby relatívne dlho hovoril, že my, áno, ten pohľad je, no, možno by bolo lepšie 320, ale tam je tá otázka, čo hovorím a povedal to aj kolega, kolega Rado Sloboda, ktorému som nestihol reagovať. My si môžme namaľovať, že vyberieme tých daní oveľa viacej. My môžme zmeniť celý ten systém, ale ak zlikvidujeme konkurencieschopnosť tohto slovenského stávkového sektora, tak jednoducho nevyberieme nieže navyše, ale nevyberieme ani toľko, koľko sa vybralo doteraz. Tuná je veľmi dobrý príklad Poľsko, ktorí majú teda iný spôsob zdaňovania tohto, v podstate taký, ako my sme mali pred tým rokom 2019, ale ten celý problém je, že oni tam majú proste, sú miestni nekonkurencieschopní, lebo je tam to daňové zaťaženie vysoké, majú tam 15- až 20-tisíc proste čiernych stávkových kancelárií. To berme, považujme to za stránky, lebo bavíme sa stále o online, normálne že čierna stránka, ktorá teda ponúka hazard, ktorý nie je nijak v tej krajine, v Poľsku teda sa bavíme, zdanený. A samozrejme, že s nimi tá krajina bojuje, ale to funguje tak, že jeden deň zablokujete, teraz kecám, DOXXbet dva, tri, štyri, päť, na ďalší deň vám vznikne, pridajú k tomu šestku a znova je tá stránka a znova, znova, znova. Čiže ako to, toto sa proste nedá, ten štát bude vždy ťahať za kratší koniec, ak sa pustí do takéhoto súboja. Proste tí, tá šedá ekonomika, ak to teda pôjde mimo, tak je tak lákavá pre nich, že žiadne tie štátne kontrolné orgány to nedajú.
Tu je správne riešenie, koniec koncov tak ako všade, to, že nastaviť to, nastaviť to tak, áno, tých 22 % proste bola nejaká suma, veď aj my proste hovoríme, nech je vyššia. To je to, čo ten sektor zvládne, a tu treba byť fakt veľmi, veľmi, veľmi citlivý, aby sa to nastavilo, aby to ten sektor zvládol. Čiže ja koniec koncov... tuto je stav, že bolo by to dobré podporiť a uvidí, uvidí sa, čo bude. To čaro, čaro všetkých týchto vecí je, že keď sa to nastaví, schváli, ono to bude mať nejaký vývoj a my vieme následne vidieť, že proste či to teda prinieslo tie peniaze, ktoré sa očakávalo, ale fakt tu varujem vždy pred takými, takými tými veľkými, veľkými očakávaniami, lebo tie očakávania a tie veľké zmeny podmienok by mohli spôsobiť pravý opak.
A ešte raz opakujem aj to, že to, tá zmena sadzby je dobrá v tom, že to nemení žiadnu, žiadnu administratívu, žiadne systémy, proste neprináša to žiadne ministerstvo hazardu, keď to takto poviem, ďalších dodatočných pracovníkov a dodatočné kontroly a dodatočných kontrolórov a čo ja viem čo všetko.
Toľko asi som chcel. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Sulík, ja veľmi pekne ďakujem za zhrnutie celých týchto našich dvojičiek aj ich teda vplyvu-nevplyvu na štátny rozpočet. Ja len jednu vec by som si ešte dovolil, nielenže neprinášame žiadnu novú byrokraciu, ale napríklad aj to už spomínané zrušenie koncesionárskych poplatkov, práve naopak, ono tú byrokraciu ešte zmenší, pretože zmizne celá agenda vôbec výberu vymáhania, zhodou okolností len toto stojí ročne dva a pol milióna eur, čo pri výbere povedzme, posledné roky to bolo menej, ale nejaký priemer je asi 80 mil. koncesionárskych poplatkov ročne, no tak keď sa dá jeden a pol milióna len za tú správu, tak akože je to dosť. Takže toto sledujeme my vždy, aby sme nieže nezvyšovali byrokraciu, ale pokiaľ je to čo len trošku možné, ju ešte navyše znížili.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.
Kolegynky, kolegovia, ako som sľúbil, tak pokúsim sa teraz bližšie predstaviť detaily zákona, ktorý práve predkladáme.
Zmena spôsobu výpočtu registračných poplatkov za motorové vozidlá sleduje zavedenie ekologického aspektu pri registrácii vozidiel a prináša zvýhodnenie novších vozidiel, teda takých, ktoré majú nižší vplyv na životné prostredie. Súčasný stav registračných poplatkov bol zavedený v roku 2016 a novelou a novelou teda zákona bol v položke č. 65 výpočet registračného poplatku doplnený o tabuľku č. 2 s koeficientom veku vozidla. Týmto spôsobom Slovensko zaviedlo výpočet registračného poplatku s parametrom, ktorý registračný poplatok zadefinoval ako formu majetkovej dane, teda bola závislá od veku vozidla. Podľa pravidiel musí majetková daň zohľadňovať hodnotu hnuteľného majetku, teda v tomto prípade vozidla, ktorá s rastúcim vekom klesá. Zvolený prístup spôsobil, že Slovensko takto zvýhodňuje dovoz a registráciu starých a teda menej, menej ekologických vozidiel a znevýhodňuje registráciu nových, teda ekologickejších vozidiel.
Ako to je v Európe? Iba dve krajiny EÚ, teda Malta a Slovensko, uplatňujú pri výpočte parameter vek vozidla a teda formu majetkovej dane, a teda v súčasnej dobe 25 krajín Európskej únie má zavedený registračný poplatok ako formu vlastnosti výrobku, teda kombináciu ekologických parametrov, ako je napríklad CO₂, hmotnosti vozidla, spotreby paliva a podobne, a teda nemajú nijako zavedený parameter majetkovej dane, teda vek vozidla.
Predložený návrh zákona teda odstraňuje formu majetkovej dane, ruší sa koeficient veku vozidla a zavádzame výpočet registračného poplatku ako súčin výkonu, to bolo aj doteraz, a ekologického koeficientu vozidla, ktorý bude reprezentovaný emisnou normou. To známe euro niečo, od jedna po sedem.
Namiesto tabuľky č. 2 v položke 65 zákona č. 145/1995 sa teda zavedie tabuľka ekologických parametrov vozidla previazaná na produkciu emisií CO₂, teda známe emisné triedy vozidla. Len na bližšie vysvetlenie teda, výpočet poplatku zostáva na princípe súčinu dvoch parametrov a ktorým je teda výkon v kilowattoch a tento ekologický koeficient vozidla.
Zmena teda umožní Slovensku, aby sme rovnako ako v ostatných členských štátoch Európskej únie, aby táto výška registračného poplatku motivovala ku kúpe ekologických vozidiel. Ale čo je tu tiež dôležité, tak sme nastavili tie parametre, že zároveň občania zaplatia na registračných poplatkoch približne o 32 mil. eur menej. Preto má teda zmena negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 32 mil. eur, ale teda zároveň to znamená, že 32 mil. eur zostane vo vreckách občanov. To znamená, zostanú im vyššie disponibilné zdroje.
Len pre úplnosť, čo sa týka doterajších oslobodení pri registračnej dani, tak, samozrejme, či už pre vybrané vozidlá, alebo pre skupiny osôb, ako napríklad TZP, zostávajú, samozrejme, zachované všetky, všetky tieto výhody.
Toľko teda ku negatívnemu vplyvu a teda ku registračnej dani, aby bola teda nižšia a spĺňala parametre ekologickosti. Zároveň vnímame, tak ako som povedal, že nevieme iba rušiť príjmy štátneho rozpočtu, musíme nájsť aj miesto, kde teda sa nejak príjmy rozpočtu zvýšia a zároveň teda aby sme splnili to, čo hovoríme, že tieto naše dvojičky budú rozpočtovo neutrálne.
Takže jeden z týchto dôvodov, jednu z týchto možností sme našli v hazarde, čiže sledujúc tento záujem zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu, je zrejmý priestor na zvýšenie sadzby odvodu z výťažku internetových hazardných hier. Asi všetci vnímame, že tento segment v posledných rokoch výrazne rástol.
Súčasný mechanizmus výpočtu odvodu sa ukázal ako správny, preto navrhujeme zvýšenie sadzby bez zmeny štruktúry odvodov. Predpokladaný nárast príjmov pri zvýšení sadzby odvodu z 22 na 27 %, teda o 5 percentuálnych bodov, je približne 32 mil. ročne. Dôležité je, že nemení sa štruktúra odvodov, nie sú teda potrebné žiadne zásadné legislatívne zmeny, nie sú žiadne potrebné zmeny technológií, nezvyšuje sa ani administratívna náročnosť ani na strane úradu pre reguláciu hazardných hier, ani na strane samotných prevádzkovateľov hazardných hier. Rešpektujeme teda to, že tento segment, internetový segment výrazne rástol a dáva zmysel tuto urobiť zmeny.
V neposlednom rade je nutné vziať do úvahy skutočnosť, že zdaňovanie internetových služieb je citlivou záležitosťou, zvýšenie každej dane vie spôsobiť problémy, nesprávnym, respektíve nadmerným zdaňovaním by sa zaťažili práve v Slovenskej republike licencované subjekty, ktoré tu platia dane. Vytvoril by sa tak zvýšený tlak zo strany nelegálnych prevádzkovateľov internetových hier, ktorí sa zdaňovaniu, hlavne v internetovom prostredí, dokážu efektívne vyhnúť. Preto je kľúčové, aby legálni prevádzkovatelia zostali konkurencieschopní a aby samotní hráči nezačali vyhľadávať internetové hry v zahraničí. Toto by mohlo mať dramaticky neželaný dopad práve na mieru daňových výnosov, keďže hráči by svoje finančné prostriedky presunuli z legálnej ekonomiky do čierneho trhu. Z uvedeného dôvodu zamýšľaný efekt zvýšenia príjmov štátneho rozpočtu je možné docieliť práve zvýšením samotnej sadzby odvodu o rozumnú mieru, považujeme tých 5 percentuálnych bodov za rozumnú mieru, avšak čo je dôležité, bez narušenia existujúcich mechanizmov výpočtu odvodu. Takto sa eliminujú zásadné riziká, ktoré by pri nesprávnom nastavení systému zdaňovania hazardu mohli spôsobiť presne opačný ako zamýšľaný efekt tejto právnej úpravy.
Prijatie tohto zákona bude mať na prevádzkovateľov hazardných hier negatívny vplyv z pohľadu výšky ich zisku z prevádzky hazardných hier, avšak samotný systém z hľadiska transparentnosti a predikovateľnosti zostane zachovaný. Umožní prevádzkovateľom prichádzať s inovatívnymi riešeniami, tak aby zostali konkurencieschopní a aby nedochádzalo k odlivu hráčov do šedej zóny. Pretože odchod hráčov do šedej zóny by mal negatívny vplyv teda nielen na verejné financie, ale aj na zdravie hráčov a znížila by sa tiež miera prevencie pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, pretože by boli vystavení online hazardu bez akejkoľvek kontroly a ochrany.
Predložený návrh zákona striktne nevytvára žiadnu novú dodatočnú byrokraciu. Som presvedčený, že tak ako je zákon napísaný, tak ako ho navrhujeme, je prijateľný pre celé politické spektrum a, vážené kolegyne, kolegovia, veľmi vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona. Budú z neho profitovať ľudia tejto krajiny.
Ďakujem pekne.