Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, zákon o dani z príjmu prišiel do parlamentu ako pravidelná ročná úprava s bezproblémovým obsahom. Následne však eldorádo pozmeňujúcich návrhov vládnych poslancov z neho urobilo nepodporiteľný zákon. Boli podané pozmeňujúce návrhy, budú stiahnuté, budú podané nové, máme otvorené druhé čítanie, preto som si dovolil vystúpiť aj ja, aby som poukázal na to, že takto, takto to proste nemôže byť.
Samozrejme, o tom, že problém je, svedčí aj už iksté posunutie hlasovania a i samotný fakt, že tu teda znova stojíme v znovu otvorenej rozprave v druhom čítaní.
Teda prečo, prečo je problém s týmto zákonom? Pre odpoveď sa musíme vrátiť o nejaký čas dozadu, keď minister financií Igor Matovič prišiel s myšlienkou daňovej revolúcie, ktorá v sebe obsahovala časť prorodinná politika a v nej 200 euro na dieťa mesačne. Z daňovej revolúcie nebolo nakoniec nič a šéf OĽANO sa upol na jedinú mantru, prorodinnú politiku, 200 euro na dieťa. Na začiatku bola postavená na troch nohách – rodinné prídavky, daňový bonus, krúžkovné. Plynúcim časom a tlačovkami sa prorodinný balík transformoval do novej podoby, keďže začala inflácia, tak vlastne už bol z toho protiinflačný balíček.
Už si pamätáme, to nie je tak dávno, protiinflačný balíček si za každú cenu, bagrom, to sú slová pána ministra, dokázal pretlačiť v skrátenom konaní cez parlament. Takisto si ho dokázal pretlačiť naproti vetu pani prezidentky. No a keďže nedbal na naše pripomienky, ale aj na pripomienky, samozrejme, odborníkov, zákon ako taký bol schválený v nevykonateľnom znení, napríklad krúžkovné, a zároveň tak kriviac zákony a platné legislatívne pravidlá, že skončil na Ústavnom súde. No a ďalšie mesiace, to už žijeme teraz, v rôznych zákonoch koalícia postupne opravuje tento balíček a ďalšia kľúčová oprava sa deje aj v tomto zákone, čo všetko sú to pridané veci. Ešte raz, to bol zákon o dani z príjmu, ktorý bol pravidelná ročná úprava tohto zákona. Toto všetko je tam dané nové. Prakticky nanovo sa tuto definuje daňový bonus na dieťa. Prečo? Dôvodom je, aby sa obišlo rozhodnutie Ústavného súdu. Ak sa tu schváli nanovo, tak vlastne už Ústavný súd nebude mať o čom rozhodovať.
Zmysluplnú pôvodnú myšlienku podpory voľnočasových aktivít, ktorá bola tak zle prijatá, že bola fakt nerealizovateľná, realizácia bola odsunutá na rok 2025, to sa stalo nedávno, ale túto myšlienku, kolegyne, kolegovia, tento zákon v podstate definitívne pochováva. Daňový bonus sa zvyšuje vlastne až na maximálnu hodnotu 140 euro, o tie, o tú pôvodnú sumu teda, ktorou malo byť krúžkovné, a posúva sa do 18 rokov. No bude tu aj podaný, respektíve bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý bude stiahnutý, ale bude podaný nanovo, kde teda koalícia konečne priznáva, že celkový výpadok príjmov samospráv vo výške tej poslednej približne 850 mil. euro ročný je pre samosprávy likvidačný, a teda tento pozmeňujúci návrh prinesie nejaké kompenzácie pre samosprávy. Problém však ale nerieši. Plus tam je ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý úpravou formy zdaňovania dlhopisov prináša komplikácie a zneisťuje investorov, to je ďalší problém. No a byrokracia a komplikovanosť priznania a výpočtu daňového bonusu dosiahla už extrémny level a takto vlastne to zasa prináša ďalšie problémy každej jednej firme.
Čo sú teda základné problémy? Daňový bonus je extrémne vysoký. Minister financií dodnes nedefinoval, alebo neboli prijaté zákony, ako budú vykryté tieto výpadky. Jednoducho krajina si v dnešnej dobe nevie dovoliť takúto výšku daňového bonusu. Zvolené plošné a teda už z princípu veľmi drahé riešenie je navyše postavené na hlavu. Bohatým pomáha viac ako chudobným tento daňový bonus. K maximálnej výške bonusu sa nedostanú práve zraniteľné skupiny obyvateľstva, práve napríklad matky samoživiteľky, ktoré sa starajú o dieťa, a proste všetky tieto skupiny, ktoré pomoc reálne, reálne potrebujú. Opačne, zasa sa vyplytvá veľké množstvo financií pre bohatých, dobre situovaných ľudí, kde ničomu to nepomôže a nikomu a ničomu to nepomôže.
Ďalšia vec, kolegyne, kolegovia, uvedomme si, prosím, že len 24 % domácností má deti v závislom postavení. Treba povedať, že pokrývajú 47 % populácie. Stále je to menej ako polovica, ktorej sa teda nejakou formou pomôže, a teda iba títo môžu čerpať daňový bonus. Čiže napriek jednej teda forme plošnosti, ale veľkému, a veľkému množstvu potrebných financií toto riešenie zďaleka nepomôže každému, kto pomoc reálne potrebuje.
Ďalším problémom je, a to tu treba jasne, aby zaznelo, túto rodinnú politiku pána Matoviča platia obce. Priznaním potreby kompenzácií bola zároveň priznaná absurdnosť prijatého riešenia. Štát nemal brať financie obciam, veď potom by ich následne nemusel kompenzovať. Navyše z výpadku tých cca 850 mil. štát vykompenzuje približne 300 mil., takže tie obce stále budú čeliť 450-, možno polmiliardovému výpadku. Táto situácia, a to si tiež treba uvedomiť, má ďalšie konzekvencie. Obce chýbajúce, chýbajúce financie budú musieť získať inde. Zvýšia miestne dane, zvýšia poplatky, zdražia služby pre občanov, školné, sociálne služby, kultúru aj šport. Ale toto sa dotkne všetkých. Aj tých občanov, ktorí z daňového bonusu nemohli nijak profitovať.
Summa summarum, bolo vybraté zase raz najnákladnejšie, ale zároveň najmenej účinné riešenie. Rozumné riešenie je neprijať zákon ako celok a následne formou sociálneho systému cielenejšie riešiť zraniteľných obyvateľov.
Ešte si dovolím pár slov ku občianskodemokratickej platforme. Oceňujem, že sa ozvali a poukázali na despotizmus ministra financií a na neudržateľnosť toho obrovského výpadku príjmov samospráv, avšak dúfal som, že budú chcieť riešiť podstatu problému. A tá podstata problému je zníženie extrémnej výšky 140-eurového daňového bonusu. Bohužiaľ však riešili len výšku a spôsob kompenzácie pre samosprávy. Problém chýbajúceho finančného krytia to nijak nevyriešilo, len určili teda, že menej financií bude chýbať samosprávam a teda viac bude chýbať štátu. Obce a VÚC-ky dostanú v roku 2023 a ´24 konkrétnu sumu z výnosu dane z príjmu právnických osôb. Už toto, takýto pozmeňovák je neštandardné riešenie.
Rokovania však odhalili systémovú chybu, že veci sa neriešia podľa možností nášho rozpočtu, je to naopak, proste že sa rozpočet musí prispôsobovať svojvôli politikov. A dôkazom toho je aj 26 mld. nárastu dlhu za štyri roky aktuálnej vlády, čo je polovica dlhu, ktorý vyprodukovalo Slovensko za zvyšných 27 rokov svojej existencie. Plus ešte jedno ponaučenie, že malo byť prijaté systémové riešenie pre obce, daňový mix, ktorý bude zaručovať stabilnejšie financovanie. Každopádne neprijatie tohto zákona by len potvrdilo, že svojvôľou mocných nevznikajú rozumné riešenia. Neprijatie by otvorilo dvere hľadaniu zodpovedného riešenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Kolega Peťo Kremský, ďakujem, že si spomenul viacero problémových alebo slabých miest predkladaného zákona. Verím, že sa to teda podarí ešte nejak vylepšiť. Obávam sa, a teda chcem sa ťa spýtať, že ako zákon vyrieši situáciu, ak si ale obchodníci s elektrinou navyšujú ceny a realizujú veľké zisky. Spomínal si to, myslím si, že toto je skôr náš slovenský problém, a obávam sa a podľa mňa ten predkladaný zákon toto nerieši a nevyrieši, pretože je zameraný na výrobcov. No a keď sa pozrieme na Slovensko na realitu, tak majoritným výrobcom sú Slovenské elektrárne. Pri pohľade na ich finančné ukazovatele nevidíme nejaké kladné čísla, skôr naopak, veľké zadlženie a v podstate hrozbu bankrotu.
Zároveň treba jasne povedať, že teda elektrárne súhlasili s predajom elektriny pre občanov za vynikajúcu cenu, tých 61 euro, a zastropovanie ich ďalších teda predajných cien na nízkej úrovni by podľa mňa mohlo ohroziť aj toto memorandum. A teda keď sa pozrieme na Slovenské elektrárne, tak ja si nemyslím, že by malo byť hlavným záujmom vlády, aby elektrárne teda nemali možnosť predávať svoju, svoju produkciu za rozumné ceny, myslím si, že práveže kopu teda predali jej v minulosti aj do budúcej výroby za malé ceny. No ale to chcem povedať, že práve skrachujúce a zadlžené elektrárne by bol skutočný problém a ja si myslím, že Slovenské elektrárne by práve mali mať možnosť a schopnosť naakumulovať zdroje a štát by mal trvať prednostne na ich použití na dostavbu jadrovej elektrárne, štvrtého bloku Mochoviec a tam, ak by sa toto čo najrýchlejšie podarilo zrealizovať, vie byť nejaké memorandum dva, ktoré by dokázalo zabezpečiť zasa za vynikajúcu cenu možnože energiu pre verejný sektor, prípadne pre možno aj súkromný sektor sčasti. Takže toto si myslím, že by sme tiež mali mať na pamäti.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, chcem poprosiť kolegov z finančného výboru, budeme rokovať k predmetnému návrhu dnes 13.30 h. Ďakujem pekne.

No, podľa mojich informácií by sme teda mali hlasovať najbližšie zajtra. Takže o tomto bode by sme teda mali hlasovať zajtra.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu na udelenie súhlasu Národnej rady pre ministra financií pred hlasovaním v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru k návrhu na udelenie súhlasu Národnej rady.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1361 zo 14. novembra 2022 pridelil návrh na udelenie súhlasu, na udelenie súhlasu na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet. Uvedený výbor prerokoval predmetný návrh na udelenie súhlasu v stanovenom termíne.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 404 zo dňa 24. novembra 2022 vyslovil súhlas s návrhom na udelenie súhlasu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s hlasovaním ministra financií o vstupe Chorvátska do Európskeho mechanizmu pre stabilitu a o aktualizácii kľúča na určenie príspevkov v Rade guvernérov Európskeho mechanizmu pre stabilitu v súlade s rámcovou zmluvou.
Z uznesenia výboru pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy.
Gestorský výbor schválil svojím uznesením č. 415 zo dňa 29. novembra 2022 túto správu výboru. Týmto uznesením zároveň výbor určil mňa za spravodajcu výboru a poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a predkladať návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Kolegynka Mária, ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie. Presne ako si povedala, práve ignorancia je to, čím sa dá najlepšie vyjadriť to, čo tu počas prerokovávania pán minister financií ukazuje. Tiež si každým vypovedaným slovom vytvára nových a nových nepriateľov a myslím si, že to, že to nie je správna cesta, ukázalo aj fiasko, ktoré utrpel pri rokovaniach s lekármi a pri tom následnom vystúpení tuto.
Ale naspäť k rozpočtu. Presne ako si povedala, je to netransparentný a zlý rozpočet, nedefinované rezervy majú veľkú tendenciu poslúžiť na ad hoc riešenia, vo finále len lepiace nejakú neudržateľnú a dlhodobo neriešenú situáciu alebo produkujúce ďalšiu atómovú bombu podľa predstáv pána ministra. Fakt je ten, že rozpočet nie je v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách, nie sú v ňom zapracované výdavkové limity, tiež nie je v súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý hovorí, že ak sme za všetkými limitmi dlhovej brzdy, tak je potrebné pre rok ´24 vypracovať vyrovnaný rozpočet, ktorý mal byť už prenesený aj v tomto tohtoročnom návrhu. Som presvedčený, že jediné riešenie, čo s týmto rozpočtom je, ho stiahnuť a prepracovať, a je to presne to, čo sme včera večer v rozprave navrhli. Navrhli sme, aby sa rozpočet stiahol na prepracovanie.
Ďakujem pekne za tvoje vystúpenie ešte raz.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, dá sa súhlasiť s jednou vecou. Slovenské verejné financie nedokážu zabezpečiť české platy, lebo naša ekonomika nefunguje rovnako dobre ako česká. Ale už toto začína byť vaša zodpovednosť. Ale vaša hlavná zodpovednosť je, že ste pred dlhými mesiacmi neriešili platy lekárov i ostatných zdravotníkov v časoch covidu. Keď to riešili okolité štáty, keď to riešilo Česko, keď to riešilo Maďarsko. Takisto, prečo ste nerokovali počas už výpovedí? V septembri ste sa s nimi nestretli ani, ani jedenkrát. Toto sú, toto je vaša jasná zodpovednosť. A, prosím, prehadzovanie zodpovednosti na kohokoľvek iného je absolútne scestné. Ja viem, je to váš model fungovania, ale je to scestné a nesprávne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, skúsim najprv len tromi bodmi reagovať na to, čo bolo povedané, a potom k samotnému vystúpeniu.
Čo sa týka úvodného vystúpenia pána ministra. Nepovedal k rozpočtu ani jedno slovo. Celé jeho vystúpenie bolo o jeho trampotách, ktoré mu v živote spôsobuje strana SaS a aj pani prezidentka.
To je prvá, prvý fakt. Druhá vec, by som si dovolil povedať pár slov k finančnému výboru. Poviem, že som v podstate hrdý na to, aké tam teda boli výsledky. Cez finančný výbor neprešli žiadne zvýšenia daní, ktoré sú navrhnuté a budeme okolo nich ďalej rokovať, ktoré zasa len poškodia ekonomiku a ľuďom, takže cez finančný výbor neprešli. Neprešli cez finančný výbor ani spoločné správy ku jednotlivým rozpočtom, ani k veľkému rozpočtu. V podstate finančný výbor ho neodporúča alebo nedal odporúčanie prijať rozpočet. A jediné teda, čo sa koalícii podarilo pretlačiť, je, že ja som bol ako spravodajca. Okej, však rešpektujem, samozrejme, ale teda to sa koalícii podarilo vymeniť spravodajcu k rozpočtu. Okej.
Plus ešte pár slov ku, ku vystúpeniu pána predsedu NKÚ, to bolo skutočne jasné, konkrétne, zrozumiteľné vystúpenia, ktoré pomenovalo plusy, ale hlavne teda mínusy rozpočtu. Takže ďakujem, pán predseda, za vaše vystúpenie. Dovolím si s jednou jedinou vecou polemizovať, možno tou zásadnou, že či teda ten rozpočet skutočne spĺňa podmienky zákona o rozpočtových pravidlách, tak ako znie to hodnotenie, pretože dovolím si odcitovať § 37m prechodné ustanovenia k úpravám účinným o 1. apríla 2022, ktoré v bode 1 hovoria, že limit verejných výdavkov sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom procese verejnej správy v roku 1002, 1020, pardon, 2022 pre rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025. Toľko hovorí zákon 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tie výdavkové limity nie sú zapracované v rozpočte. Čiže v tomto ohľade, minimálne v tomto ohľade nespĺňa ten rozpočet literu zákona. Ale hovorím, že polemizujem o tom, nie som právnik.
A teraz dovoľte mi teda už k samotnému, k samotnému vystúpeniu. Máme pred sebou zákon roka, je nás tu pár, škoda, ale nevadí. Je to zákon roka politický. Vládna koalícia musí ukázať občanom, či, ako a s koho podporou bude v predvolebnom roku vládnuť. Jednotliví poslanci ukážu občanom, či a ako presúvajú svoje červené čiary. Myslím si, že okrem červených čiar uvidíme aj rôzne tajomné dohody a vysvetľovanie nevysvetliteľného. Štátny rozpočet je však zákon roka aj odborne. Určuje smerovanie a rámce fungovania Slovenska v budúcom roku. Mal by ukazovať aj fungovanie v ďalších rokoch. Rozpočet určí, koľko Slovensko preinvestuje pre lepšiu budúcnosť krajiny a občanov. Rozpočet tiež určí, koľko prebalíčkuje, koľko bude možné použiť na kupovanie voličov a koľko rôznych nesystémových atómoviek nás čaká.
Každý rozpočet je definovaný tromi základnými parametrami. Príjmy, výdavky, deficit. Štátny rozpočet počíta s príjmami 26,7 miliardy eur. Výdavky sú historicky obrovské 35 miliárd eur a deficit je takisto naplánovaný veľmi, veľmi vysoko, veľmi veľký, 8,3 miliardy eur. Dotknime sa aj teda, súhrnný rozpočet verejnej správy v metodike ESA, metodike ESA 10 počíta s príjmami 50,6 miliardy, výdavkami 58,5 miliardy a deficitom 7,9 miliardy. Tiež sú to historicky veľké čísla. Znamená to 6,45 % HDP ako deficit. Nominálny HDP, aby sme mali presnú predstavu, v roku 2023 sa predpokladá vo výške 122,3 miliardy eur.
Dovolím si na začiatok pár jednoduchých porovnaní. Deficit 6,45 % hrubého domáceho produktu je jeden z najvyšších z krajín EÚ. Podľa mňa je úplne najvyšší, ale poviem, že jeden z najvyšších z krajín EÚ pre budúci rok. Hospodárenie Slovenska teda bude vysoko deficitné aj v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, to je veľmi zlá správa. Už to by nám malo zasvecovať nejaké kontrolky. Pre porovnanie, keď sa bavíme o tých polykrízach, samozrejme, sú tu, je, je problém, ale máme v EÚ dve krajiny, ktoré chcú mať prebytkový rozpočet, a máme v EÚ veľa krajín, ktoré vedia mať výrazne nižší deficit ako Slovensko. Taká je realita.
Vláda v budúcom roku zadlží každého občana Slovenska vrátane batoliat o ďalších jeden a pol tisíca eur. Za jeden jediný rok. Dlh na štvorčlennú rodinu sa tak za jediný rok zvýši o 6-tisíc euro. Celkový hrubý dlh Slovenska ku koncu roka 2023 bude takmer 71 miliárd, čo je na každého občana 13 100 euro a na štvorčlennú rodinu neuveriteľných 52 000 eur. Nepoužívaný, ale myslím si, že veľmi oči otvárajúci pohľad na hospodárené, hospodárenie štátu je, že výdavky štátneho rozpočtu pre budúci rok sú o 31 % vyššie ako príjmy štátu. O 31 % vyššie ako príjmy štátu. Predstavte si rodinu, ktorá v horizonte roka minie o tretinu viac, ako sú jej ročné príjmy. Ako dlho to takej rodine bude fungovať?
Porovnanie ďalšie, daň s najvyšším výberom je DPH, daň z pridanej hodnoty, pre budúci rok je plánovaný výber cca 10 miliárd eur. Teda 5,4 milióna Slovákov sa celý rok skladá a vyberie sa pre budúci rok, plánuje sa vybrať 10 miliárd eur. Ak by štát chcel zaplátať 8,3-miliardový deficit, musel by v podstate sadzby DPH zvýšiť dvojnásobne. Samozrejme, také niečo nie je možné. A preto jasne pomenúvam, čomu sa vláda vyhýba čo i len spomenúť, nie ešte realizovať. Že je potrebné šetriť. Jednoducho my nedokážeme, nedokážeme takto fungovať ďalej.
Jednoducho populizmus má jedného dňa svoj smutný koniec, o čom by vedeli rozprávať Gréci. A pri problémoch, pri rozpade verejných financií je jasné, že v konečnom dôsledku vždy budú trpieť práve tí najzraniteľnejší občania.
Ku 1. 1. 2020 bol hrubý dlh 45 miliárd, za volebné obdobie tak vzrastie o takmer 26 miliárd. Za štyri roky, nech boli a aj rok ´23 nech bude akokoľvek ťažký a krízový, tak vyrobiť za štyri roky polovicu dlhu ako za predchádzajúcich 27 rokov existencie Slovenska, je veľmi zlá správa. Ale najsmutnejšia správa je, že toto zvýšenie dlhu neboli a nebudú investície, ktoré by sa Slovensku vrátili v ďalších rokoch. Veľká väčšina sa prejedla, stovky miliónov boli neefektívne minuté na rôzne atómové bomby počas koronakrízy, ako bolo mnohokrát opakované plošné testovanie, očkovacia lotéria, očkovacie bonusy, vyplácanie pomoci na nezmyselne dlhodobo zatvorené prevádzky a podobne.
Rok ´23 je predvolebný rok. Aj vlády vyspelejších krajín ako Slovensko sa vo volebnom roku nesprávajú zodpovedne. Práve naopak, míňajú a rozdávajú vo viere, že voliči to ocenia vo voľbách. Práve rôzne rezervy a extrémne sumy na takéto kupovanie voliča charakterizujú predložený rozpočet. Rozpočet je málo transparentný, úplne, úplne rezignoval na akúkoľvek konsolidáciu, na výdavkové limity, fiškálne ciele na roky 2024 a 2025 sú v ňom len formálne a len dokazujú, že v rozpočte bol použitý iba situačný prístup. Žiadna vízia, žiadny aspoň strednodobý plán pre Slovensko. Rozpočet je obrazom svojho tvorcu, ktorého vnímanie sveta je ohraničené dátumom najbližších volieb, ktoré budú najneskôr vo februári 2024. Bohužiaľ, je to typický predvolebný populistický rozpočet. Je to rozpočet jedného muža, ktorý sa snaží svoju neúspešnú politickú misiu zvrátiť extrémnymi výdavkami. Chce si kúpiť voličov pred voľbami. Snahou je mať pripravené obrovské prostriedky na rozdávanie, pričom vo veľa prípadoch rozpočet nijako nedefinuje formu, len sa vytvárajú obrovské nedefinované rezervy.
Veľmi sa obávam podobného vývoja ako v Maďarsku. Maďarský premiér Viktor Orbán si dokázal pred voľbami úspešne kúpiť voličov, kvôli nezodpovednej fiškálnej politike však Maďarsko aktuálne čelí zásadným ekonomickým a finančným problémom. Majú deficit 6,1 %, slabnúci forint, základná úroková sadzba 13 %. Extrémne zadlžovanie štátu v konečnom dôsledku nikdy nepomáha ľuďom. Vedie k problémom a k rozpadu verejných financií a k stagnácii ekonomiky.
Vláda síce predpokladá v rozpočte pokles hrubého dlhu z aktuálnej úrovne 62,2 %, to je stav ku 31. 12. 2021, na 59,8 % hrubého domáceho produktu v roku 2022 a následne ďalší pokles v nasledujúcich rokoch až na 56,8 % na konci roka ´25. Treba však dodať, že na základe splnenia opatreniami nepodložených rozpočtových cieľov. Ale treba si uvedomiť, že pokles je spôsobený najmä vysokým tempom cválajúcej inflácie očakávaným v najbližšom období. Je to tzv. efekt menovateľa, kde celkový dlh sa porovnáva voči nominálnemu infláciou zvýšenému hrubému domácemu produktu. Veľkosť dlhu, čiže je to vlastne niečo, na čo vláda akoby nemá dosah, respektíve nemá na tom žiadnu zásluhu, že teda ten dlh v relatívnej miere klesá.
Veľkosť dlhu vyjadrená v absolútnych číslach však raketovo rastie už k spomínanej sume 71 miliárd eur. Činnosť vlády však teda nijak neprispieva k zníženiu relatívneho štátneho dlhu, práve naopak, samostatnou kapitolou je, a už som to spomenul, že rozpočet nerešpektuje platný zákon o rozpočtových pravidlách a náš medzinárodný záväzok v pláne obnovy a odolnosti. Do rozpočtu neboli zapracované výdavkové limity. Toto je tiež jasný rukopis Igora Matoviča a jeho neúcty k pravidlám. Výhovorky na nedohodu na metodike ich výpočtu, výhovorky na veto SME RODINA sú len tristným pohľadom na realitu vládnutia. Vládnutia, ktoré namiesto odbornosti, rešpektovania pravidiel, rešpektovania platných dohôd a zmlúv, preferuje deštruktívnu politiku ministra financií. Je mi ľúto každého jedného zamestnanca na ministerstve financií, fakt to nemajú ľahké. A fakt to nemá ľahké ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá sa snažila a snaží nájsť dohodu na tej metodike (reakcia z pléna), uhm.
Predložený rozpočet v podstate nerešpektuje ani platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Treba povedať, že vláda ešte stále má do 5. 5. 2023 výnimku z troch najvyšších sankčných pásiem, avšak je jasné, že aj v budúcom roku bude dlh nad najvyšším pásmom, pričom sankciou je okrem žiadosti vlády o dôveru aj povinnosť prípravy vyrovnaného rozpočtu pre rok 2024. Bohužiaľ, akýkoľvek záujem ministra financií končí najbližšími voľbami. Všetky čísla v rozpočte pre roky 2024 a 2025 sú len formálne a ani náznakom sa nesnažia aspoň o naznačenie cesty, kam sa má krajina uberať.
Preto jednoznačne hovorím, že predložený rozpočet je len situačný. Rieši len rok 2023. Pre roky 2024 – 2025 neprináša ani náznak vízie, ani náznak zmysluplného smerovania Slovenska, neprináša akceptáciu platného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vláda síce deklaruje zámer dosiahnutia deficitu verejnej správy vo výške 3,4 % hrubého domáceho produktu v roku 2024 a následne 2,7 v roku ´25, pričom však v súčasnosti pre tieto roky nemá pripravené opatrenia, ktoré by viedli k dosiahnutiu ani len týchto vlastných cieľov. Proste sú to v tom rozpočte len čísla, ktorým chýba obsah. Nie sú za nimi opatrenia, pomocou ktorých je ich možné dosiahnuť. Zasa je to raz úplne symptomatický stav spôsobu práce ministra financií. Už len keby sa aj s hviezdičkou, že je veľmi ťažké dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, o to vláda v tom rozpočte pokúsila, popísala to tam, už to by bol nejaký náznak vízie, už to by bol nejaký náznak toho, že vláda počíta so Slovenskom aj v budúcnosti a chce robiť, aby nám to tu fungovalo.
Minister financií už dávnejšie s veľkou pompou avizoval dohodu, že Európska komisia nám umožní minúť alebo použiť cca 1,5 miliardy, jeden a pol miliardy z nevyčerpaných eurofondov z programového obdobia 2014 až 2020. To je dobrá správa, za toto by sa, samozrejme, dalo ministra dokonca aj pochváliť, keďže je to v podstate druhá šanca na využitie týchto už takmer naisto stratených financií. Problém však je, že tieto jeho slová sa v rozpočte nijak nepremietli. Totižto o túto sumu sme mohli mať nižší deficit. Znamená to, že minister financií už rezignoval na túto extrémne dôležitú snahu, keď túto možnosť v rozpočte ani nespomína?
Na chvíľu sa zastavím pri eurofondoch, teda už keď o nich hovorím. Zo starého obdobia môže Slovensko vyčerpať ešte 5,5 miliardy eur. Plán obnovy a odolnosti umožní do roku 2026 čerpať prostriedky vo výške cca 6 miliárd eur, no a nové programové obdobie ´21 až ´27 zahŕňa sumu cca 12,5 miliardy eur. Realita je však taká, že v čerpaní programového obdobia 2014 – 2020 sme na posledných miestach. Čerpanie je možné len do konca roku 2023. Šanca na vyčerpanie je mizivá, preto je potrebné urobiť maximum, aby tieto zdroje boli použité na pomoc s energetickou krízou, tak ako avizoval minister financií a tak ako sa k tomu nejak zase raz nehlási.
Čo sa týka plánu obnovy, prvá platba 458 eur už bola prijatá, žiadosť o druhú platbu Slovensko už poslalo v sume 815 miliónov eur. Podľa vyjadrení Európskej komisie však ak nebudú výdavkové limity implementované do návrhu rozpočtu, Slovensko môže čeliť zásadným finančným i reputačným škodám. Som presvedčený, že Európska komisia nám môže zastaviť platbu, prípadne aj celý plán obnovy a odolnosti. To je zásadná vec. Vidím jediné zmysluplné a rozumné riešenie, že ministerstvo zapracuje výdavkové limity do rozpočtu 2023. Pri tomto všetkom zabúdame na to, že výdavkové limity tu nie sú preto, že ich chce Európska únia. Sú tu preto, lebo ich potrebujeme my, Slovensko, potrebujú ich naše verejné financie, aby sme zabránili ich rozpadu a aby sme pomohli tomu, aby v dlhodobom horizonte fungovali. Slovenské verejné financie sú totiž na veľmi zlej trajektórii a ich dlhodobá udržateľnosť je veľmi problematická.
Podľa rozpočtovej rady sme sa znovu dostali do pásma vysokého rizika a podľa metodiky Eurostatu je naša dlhodobá udržateľnosť druhá najhoršia v celej Európskej únii. Rozpočtu tiež chýba jasný plán, ako chce vláda použiť historicky veľkú 3,4-miliardovú rozpočtovú rezervu na kompenzačné opatrenia. Po úvodnej kritike vláda síce túto rezervu presunula z všeobecnej pokladničnej správy ako rezerva na kompenzačné opatrenia a zostalo vo všeobecnej pokladničnej správe 940 miliárd eur, dva, takmer 2,5 miliardy odobrala a rozdelila ich teda do troch rezortov, 1,4 miliardy pre hospodárstvo, 900 miliónov pre ministerstvo práce a 152 miliónov pre ministerstvo dopravy. Na tom, že neexistuje jasný plán, ako využiť tieto obrovské zdroje, sa však nič nezmenilo. Takouto dva a pol miliardovou zmenou v horizonte pár dní sa len posilnili pochybnosti, že vláda vôbec nemá predstavu efektívneho využitia. Samozrejme, aj ja vnímam potrebu pomoci v energetickej kríze, avšak len cesta preplácania vysokých cien nie je dlhodobo udržateľná. Navyše NKÚ poukázalo na to, že 900 miliónov eur bolo v rozpočte ministerstva práce a sociálnych vecí nesprávne zaradené na prvok ´aparát ministerstva´ a ich vopred nešpecifikované použitie predstavuje riziko korektného čerpania rozpočtu.
Vo všeobecnej pokladničnej správe však stále zostala bezprecedentná historicky vysoká suma 3 miliardy eur definovaná ako rôzne rezervy. Ak rozpočet týmto ukazuje nejakú prípravu, tak je to príprava na ďalšie predvolebné, no historicky vysoké atómovky pána ministra financií, na jeho nočné nápady, ktoré sa ráno stávajú štátnymi úlohami a s efektívnym využitím verejných zdrojov majú pramálo spoločného. Rezervy majú slúžiť na riešenie mimoriadnych situácií. Vládou vytvorené bezprecedentne veľké rezervy vytvárajú priestor aj na výdavky, ktoré môžu deficit zvyšovať natrvalo. V rozpočte sa nenachádza žiadna brzda, ktorá by zabezpečila, že ak sa rezervy neminú na stanovený účel, aby sa použili na zníženie deficitu. Hrozí tak reálne riziko, že budú použité na iné jednorazové výdavky a čo je horšie, môžu byť použité aj na trvalé výdavky, ktoré vo finále zaťažia rozpočet aj v ďalších rokoch. Toto je ešte ten najväčší problém. Nieže máme peniaze rezervované na energetickú krízu, ale keď náhodou bude situácia lepšia, tak tie peniaze budú použité na niečo, čo je už ale že vôbec nezmysluplné.
Tu si dovolím upozorniť aj na stanovisko NKÚ: „S ohľadom na rastúcu výšku rezerv v rozpočte a ich transparentnosť je žiadúce legislatívne upraviť ich tvorbu, použitie a rušenie. Súčasne upozorňujeme, že nevyčerpané rezervy by mali byť prioritne využité na znižovanie deficitu verejných financií." Toľko stanovisko NKÚ.
Na riziko minutia rezerv na iný účet, účel, ako v rozpočte deklarovaný, upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Vytvorenie rezervy na pomoc s vysokými cenami energií rada hodnotí ako obozretné, je však dôležité, aby tieto prostriedky, aby sa tieto prostriedky použili výhradne len za účelom dočasnej a adresnej pomoci, pričom vláda by mala konkrétny spôsob poskytnutia pomoci a jej výšku transparentne zdôvodniť. „Za predpokladu, že by kvôli lepšiemu vývoju nebolo potrebné poskytnúť pomoc v celkovej rozpočtovanej výške, respektíve že by tieto výdavky boli čiastočne prefinancované eurofondami, zostávajúci priestor na výdavkoch by mal byť automaticky ušetrený, nakoľko aktuálne pravidlá vláde umožňujú použiť ich aj na iné účely." Koniec citácie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V slovenských predvolebných podmienkach reálne hrozí, že budú použité fakt na ďalšie ad hoc atómovky alebo rovno na kupovanie voličských hlasov.
Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien je v bezprecedentnej výške 891 miliónov eur. Pre porovnanie, vlani výška tejto rezervy bola len 130 miliónov eur, pričom, ak si dobre pamätám, jej skutočné čerpanie bolo na úrovni, myslím, 75 miliónov. Rezerva obsahuje hlavne náklady prorodinného balíčka a krúžkovného, pričom krúžkovné už bolo medzičasom posunuté na rok 2025. Aký paradox, že práve to krúžkovné bolo prijímané bagrom v skrátenom legislatívnom konaní.
Nejde ani tak o to, že či sa extrémne, extrémné náklady prorodinného balíčka nachádzajú v rezerve, alebo by už boli priamo vo výdavkoch, základný problém je fakt, že takúto výšku si verejné financie nevedia dovoliť, pričom to samotné základné nastavenie je absurdné. Daňový bonus totiž na dieťa chudobným dáva menej a dobre zarábajúcim rodičom dáva viacej.
Ja si zasa použijem analýzu rozpočtovej rady. Pri rozumnom nastavení sa dalo riziko chudoby znížiť oveľa viac, navyše s výrazne nižšími nákladmi. Zároveň takéto nastavenie vytvorilo zásadný problém aj pre obce, mestá a vúcky, keďže má zásadný negatívny dosah na ich príjmy. Tu stále proste minister financií hovorí, že treba pomáhať, musíme, jasné, inak to nejde, ale tu chýba základný problém, že treba pomáhať cielene, zmysluplne, a tým pádom keď sa pomáha tým, ktorí to potrebujú, tak jednoducho to stojí podstatne menej peňazí. Potom vie byť menší deficit a nevytvára to potom aj prvky morálneho hazardu.
Aj teraz analýza NBS-ky ukázala, že 60 % domácností bude postihnutých infláciou, to znamená, nestihnú ju vyrovnať, takže to budú mať ťažšie. A 40 % tú infláciu porazí. To znamená, ich príjmy porastú. Takže automaticky tých 40 % vláda nemá čo riešiť. To sú neni domácnosti, ktoré potrebujú pomoc, a na tých 60 sa treba pozrieť a tam z nich treba pomáhať tým, ktorí to potrebujú najviac. Jednoducho práve preto, že máme konečné množstvo financií, tak treba pomáhať len tam, kde to dáva zmysel. A kde je tá pomoc skutočne potrebná. To je to, čo my sa stále snažíme hovoriť. Nie to, že netreba pomôcť nikomu. Treba pomôcť každému jednému občanovi tejto krajiny, ktorý to potrebuje. Nielen tým, čo majú deti. Všetkým, čo to potrebujú. Ale tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí to nepotrebujú.
No a čo sa týka, myslím si, že obcí, tam to jasne vidíme. Tie peniaze, čo vláda hovorí, že teda pomáha, to berie obciam. Obce budú musieť zvýšiť ceny ich služieb alebo zhoršiť dostupnosť služieb, zvýšiť miestne dane, zvýšiť miestne poplatky. To znamená, tie peniaze, ktoré im boli zobraté a boli dané rodičom, tie obce budú musieť vytiahnuť. Ja už som počul aj od starostov, no budú drahšie škôlky. Ale bude drahšie všetko a platiť budú aj tí, ktorí v tom balíčku prorodinnom nič nedostali. Nie preto, že nemajú deti, ale preto, že ich deti majú 19 rokov a už pracujú a už na ne proste nedostanú peniaze.
Ešte by som sa stihol zastaviť, myslím, pri rezerve na covid. Tá je rozpočtovaná vo výške 400 miliónov eur. Máločo ukazuje na extrémnu neefektívnosť využitia verejných zdrojov ako práve táto rezerva. V prvom rade som presvedčený, že už dávno mala byť ukončená mimoriadna situácia v súvislosti s covidom. Krízy treba aj ukončovať, nielen vytvárať. Covid sa stal súčasťou nášho života ako ďalšia forma respiračného ochorenia a musí sa stať súčasťou zdravotníctva, tak ako stovky iných chorôb. Z tejto rezervy je takmer 230 miliónov určených na nákup vakcín proti covidu. Pročom informácia, koľko slovenských daňových poplatníkov stáli nakúpené vakcíny a koľko z nich už muselo byť zlikvidovaných alebo expirovali, je veľmi dobre strážené tajomstvo. Túto sumu nám nechcel povedať ani štátny tajomník na finančnom výbore, keď bola o tom debata. Napriek tomu je, napriek tomu ide vláda znovu kupovať množstvá vakcín vysoko prekračujúce počet našich občanov.
Žiadam ministra financií, aby urobil maximum, aby sme nemuseli odobrať a zaplatiť také množstvo vakcín, v takej obrovskej sume 230 miliónov eur, pretože výrazná časť z nich zase skončí v spaľovni. Ja si pamätám, tam som ešte aj ja bol na tej koaličnej rade, kde sme sa o tomto bavili, kde aj pán minister financií hovoril, že krajina urobí všetko preto, aby sme dokázali urobiť tento dekomitment, aby sme dokázali sa nejak vyviazať z časti zmluvy, pretože tie množstvá proste sú jednoducho neminuteľné.
Pýtam sa ešte raz, komu vyhovuje mimoriadna situácia. Nie je to preto, aby pán minister mohol rozprávať o polykríze? Alebo niekomu vyhovuje doba kešu? Málokto si, kolegyne, kolegovia, uvedomujeme, že mimoriadna situácia pozastavila uplatňovanie povinnosti platiť pri vyšších sumách prevodom. Zákon bežne hovorí, že právnická osoba musí zaplatiť čokoľvek, čo je vyššia suma ako 5-tisíc euro, prevodom. O chvíľku bude tisíc dní v jednom kuse, kedy tento zákon neplatí. To toto sú veci, ktoré vedia spôsobovať problémy.
Krízové obdobie sa neprejavuje v úsporných opatreniach štátu ani územnej samosprávy týkajúcich sa počtu zamestnancov verejne správy a mzdových výdavkov. Uvedomme si, že mzdové výdavky tvoria takmer jednu pätinu celkových výdavkov verejnej správy. Zamestnanosť vo verejnej správe vzrastie o takmer 7 500 ľudí. Áno, to pôvodné číslo je cez 10, ale tá suma je 7 500 ľudí. Toto zvýšenie sa absolútne vymyká trendu minulých dvoch rokov, kedy bolo v ´20 úplne minimálne navýšenie o 100, v ´21 dokonca zníženie počtu zamestnancov a plány na ďalšie roky tiež hovoria o drobnom zvýšení. Tak prečo zrovna teraz je tam takéto obrovské navýšenie. Ministerstvo financií hovorí o polykríze, o najzložitejšej situácii od druhej svetovej vojny a zároveň plánuje nárast zamestnancov. Tak podľa mňa tu asi niečo nesedí. A myslím si, že to, čo tu nesedí, sú blížiace sa voľby. Vládna koalícia sa aj takto pokúša kúpiť si voličov, zamestnancov verejnej správy. Či už formou prijatia do práce, alebo len vytvorením rezervy na odmeny. Kľudne sa môže stať, že noví zamestnanci prijatí nebudú a tým zostanú financie na koncoročnú, pardon, predvolebnú odmenu. Aj takto sa získavajú hlasy, že, pán minister? Ste robili to, robili to vlády pred nami, bohužiaľ, robí to aj aktuálna. Navýšenie o vyše 7-tisíc osôb je v rozpore s opatreniami revízie výdavkov, ktorá ako kľúčové opatrenie navrhuje 10 % zníženie počtu zamestnancov ústrednej štátnej správe. Túto revíziu vypracoval Útvar hodnoty za peniaze v marci 2022. To je inštitúcia, ktorá sedí priamo pod ministrom financií. Čiže nie sú rešpektované ani odporúčania vlastných, vlastných organizačných jednotiek.
V mojom vystúpení nemôžem opomenúť samosprávy, k samosprávam, samosprávam ku aktuálne ťažkej situácii vyrobil minister ešte ďalšiu krízu, obrovskú krízu do ich rozpočtov spôsobilo výrazné zvýšenie daňového bonusu na dieťa. Výpadok príjmov v tejto súvislosti je extrémnych 900 miliónov. Takýto necitlivý zásah je absolútna ignorancia ku potrebám samospráv, keďže samosprávy majú najbližšie k ľuďom, ako to už býva, nakoniec doplatia ľudia. Som to hovoril, zopakujem.
Samosprávy budú musieť zvýšiť miestne dane a poplatky, budú musieť zdražieť alebo obmedziť služby svojim občanom. Smutný fakt je to, že to postihne aj ľudí bez detí, ktorí budú platiť viac, pričom od štátu žiadny bonus nedostali. Situácia núti samosprávy výrazne šetriť a zefektívňovať svoju prevádzku, to je pozitívne, o to viac je smutné, že štát na sebe žiadne šetrenie neaplikuje. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak Igor Matovič k rozpočtu nepovedal nič. Pán Gyimesi k rozpočtu nepovedal nič, okrem teda toho, že lebo SaS a lebo pani prezidentka. A okrem toho teda stihol povedať pár, pár nepravdivých faktov. Každopádne strana SaS je jasne opozičná strana a rozpočet nepodporí v prvom rade preto, lebo je zlý.
A poďme sa pozrieť teda k tým zamestnancom, ktorí teda boli spomenutí. To teda bolo spomenuté k rozpočtu. Tak ja čítam z toho rozpočtu, ako sa vyvíjala zamestnanosť. To sú fakty. Takže v roku 2021 to bolo plus 110 zamestnancov, v roku 2022, teda v tomto roku, sa predpokladá, že by ich malo byť o 619 menej. Uvidíme, aká bude realita. Pre rok 2023 ten rozpočet hovorí, tam je to napísané, o 10 377 zamestnancoch plus. A potom sa zasa mení trend, už je asi po voľbách, takže v roku 2024 rozpočet hovorí o mínus 196 zamestnancoch a v roku 2025 o mínus 19. Takže jednoducho je tam číslo 10 399. Áno, kľudne odpočítajme tých 3-tisíc, ktorí sú iba zmena, iba zmena štatistiky. Stále tam zostáva vyše 7-tisíc zamestnancov rozdelených na štátnu, ústrednú, ústrednú štátnu správu, a teda aj verejnú. Jednoducho stále sú tam tisícky zamestnancov, o ktoré sa rozšíri zase raz verejná správa.
Tak ak máme polykrízu, ak máme obrovské problémy, tak minimálne, a to spraví aj každá súkromná firma, že jednoducho minimálne neprijíma nových zamestnancov. Už, keď už teda ich neprepúšťa. Napríklad bolo inak zrušené aj prepustenie tých 10 %, čo malo byť šetrenie. Aj to tento rozpočet ruší. To je, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)