Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

30.11.2022 o 12:40 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

30.11.2022 12:40 - 12:40 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No ja ďakujem, samozrejme, za všetky pripomienky, nestihnem sa ku všetkým vyjadriť. Ja to poviem inak. Dnes má vláda jednu mantru, proste rozpočet je stále prezentovaný ako pomoc všade a pre všetkých. Bohužiaľ, ani to tak nie je, ale proste áno. Vláda ale však nehovorí o tom, že rozpočet aj berie, berie firmám, berie ľuďom, berie formou daní, odvodov, rôznych poplatkov, no a čím viac hodnotí ten rozpočet, odčerpá z ekonomiky, tým menej je potom tá ekonomika konkurencieschopná voči, vnútorne, ale aj voči zahraničiu.
A, vážení koaliční poslanci, ono je, to je na pána Kuriaka, práveže ono je ľahké, populistické hovoriť, že schváľme rozpočet, ktorý má pre všetkých a pre každého. To je ľahké. To, čo hovoríme my, je ďaleko ťažšie, že nemôžme každému rozdať, nemôžme proste zaplaviť krajinu peniazmi, lebo to vo finále ľuďom poškodí. A prosím, toto si ale uvedomte, že ak súhlasíte a budete súhlasiť s týmto rozpočtom, tak okrem ohromného zadlženia to znamená aj súhlas so zvyšovaním daní. Zdanené boli už úspory v II. pilieri, to je podľa mňa, to je podľa mňa dôchodková lúpež storočia. Máme tu na stole, a budeme o tom rokovať, strojnásobenie a rozšírenie osobitného odvodu. Toto pokriví a postihne rôzne, rôzne odvetvia. Daň z osobitnej stavby, daň namierená na ropu, proste plus ďalšie, ďalšie škodlivé nápady, ale aj toto hovorte, keď hovoríme, že ako všetkým a všade pomáhame.
Hovorte aj to, že tá škôlka v tej, v tom akomkoľvek meste bude stáť ďaleko viacej, lebo tým samosprávam ste tie peniaze zobrali, dali ste ich rodičom, ale tí rodičia ich zaplatia za drahšiu škôlku, lebo tie obce niektoré nevedia zostaviť rozpočet, pretože na rozdiel od ministra financií, ony musia bežný rozpočet zostavovať vyrovnaný, nie napísať si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2022 11:55 - 12:03 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, skúsim najprv len tromi bodmi reagovať na to, čo bolo povedané, a potom k samotnému vystúpeniu.
Čo sa týka úvodného vystúpenia pána ministra. Nepovedal k rozpočtu ani jedno slovo. Celé jeho vystúpenie bolo o jeho trampotách, ktoré mu v živote spôsobuje strana SaS a aj pani prezidentka.
To je prvá, prvý fakt. Druhá vec, by som si dovolil povedať pár slov k finančnému výboru. Poviem, že som v podstate hrdý na to, aké tam teda boli výsledky. Cez finančný výbor neprešli žiadne zvýšenia daní, ktoré sú navrhnuté a budeme okolo nich ďalej rokovať, ktoré zasa len poškodia ekonomiku a ľuďom, takže cez finančný výbor neprešli. Neprešli cez finančný výbor ani spoločné správy ku jednotlivým rozpočtom, ani k veľkému rozpočtu. V podstate finančný výbor ho neodporúča alebo nedal odporúčanie prijať rozpočet. A jediné teda, čo sa koalícii podarilo pretlačiť, je, že ja som bol ako spravodajca. Okej, však rešpektujem, samozrejme, ale teda to sa koalícii podarilo vymeniť spravodajcu k rozpočtu. Okej.
Plus ešte pár slov ku, ku vystúpeniu pána predsedu NKÚ, to bolo skutočne jasné, konkrétne, zrozumiteľné vystúpenia, ktoré pomenovalo plusy, ale hlavne teda mínusy rozpočtu. Takže ďakujem, pán predseda, za vaše vystúpenie. Dovolím si s jednou jedinou vecou polemizovať, možno tou zásadnou, že či teda ten rozpočet skutočne spĺňa podmienky zákona o rozpočtových pravidlách, tak ako znie to hodnotenie, pretože dovolím si odcitovať § 37m prechodné ustanovenia k úpravám účinným o 1. apríla 2022, ktoré v bode 1 hovoria, že limit verejných výdavkov sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom procese verejnej správy v roku 1002, 1020, pardon, 2022 pre rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025. Toľko hovorí zákon 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Tie výdavkové limity nie sú zapracované v rozpočte. Čiže v tomto ohľade, minimálne v tomto ohľade nespĺňa ten rozpočet literu zákona. Ale hovorím, že polemizujem o tom, nie som právnik.
A teraz dovoľte mi teda už k samotnému, k samotnému vystúpeniu. Máme pred sebou zákon roka, je nás tu pár, škoda, ale nevadí. Je to zákon roka politický. Vládna koalícia musí ukázať občanom, či, ako a s koho podporou bude v predvolebnom roku vládnuť. Jednotliví poslanci ukážu občanom, či a ako presúvajú svoje červené čiary. Myslím si, že okrem červených čiar uvidíme aj rôzne tajomné dohody a vysvetľovanie nevysvetliteľného. Štátny rozpočet je však zákon roka aj odborne. Určuje smerovanie a rámce fungovania Slovenska v budúcom roku. Mal by ukazovať aj fungovanie v ďalších rokoch. Rozpočet určí, koľko Slovensko preinvestuje pre lepšiu budúcnosť krajiny a občanov. Rozpočet tiež určí, koľko prebalíčkuje, koľko bude možné použiť na kupovanie voličov a koľko rôznych nesystémových atómoviek nás čaká.
Každý rozpočet je definovaný tromi základnými parametrami. Príjmy, výdavky, deficit. Štátny rozpočet počíta s príjmami 26,7 miliardy eur. Výdavky sú historicky obrovské 35 miliárd eur a deficit je takisto naplánovaný veľmi, veľmi vysoko, veľmi veľký, 8,3 miliardy eur. Dotknime sa aj teda, súhrnný rozpočet verejnej správy v metodike ESA, metodike ESA 10 počíta s príjmami 50,6 miliardy, výdavkami 58,5 miliardy a deficitom 7,9 miliardy. Tiež sú to historicky veľké čísla. Znamená to 6,45 % HDP ako deficit. Nominálny HDP, aby sme mali presnú predstavu, v roku 2023 sa predpokladá vo výške 122,3 miliardy eur.
Dovolím si na začiatok pár jednoduchých porovnaní. Deficit 6,45 % hrubého domáceho produktu je jeden z najvyšších z krajín EÚ. Podľa mňa je úplne najvyšší, ale poviem, že jeden z najvyšších z krajín EÚ pre budúci rok. Hospodárenie Slovenska teda bude vysoko deficitné aj v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, to je veľmi zlá správa. Už to by nám malo zasvecovať nejaké kontrolky. Pre porovnanie, keď sa bavíme o tých polykrízach, samozrejme, sú tu, je, je problém, ale máme v EÚ dve krajiny, ktoré chcú mať prebytkový rozpočet, a máme v EÚ veľa krajín, ktoré vedia mať výrazne nižší deficit ako Slovensko. Taká je realita.
Vláda v budúcom roku zadlží každého občana Slovenska vrátane batoliat o ďalších jeden a pol tisíca eur. Za jeden jediný rok. Dlh na štvorčlennú rodinu sa tak za jediný rok zvýši o 6-tisíc euro. Celkový hrubý dlh Slovenska ku koncu roka 2023 bude takmer 71 miliárd, čo je na každého občana 13 100 euro a na štvorčlennú rodinu neuveriteľných 52 000 eur. Nepoužívaný, ale myslím si, že veľmi oči otvárajúci pohľad na hospodárené, hospodárenie štátu je, že výdavky štátneho rozpočtu pre budúci rok sú o 31 % vyššie ako príjmy štátu. O 31 % vyššie ako príjmy štátu. Predstavte si rodinu, ktorá v horizonte roka minie o tretinu viac, ako sú jej ročné príjmy. Ako dlho to takej rodine bude fungovať?
Porovnanie ďalšie, daň s najvyšším výberom je DPH, daň z pridanej hodnoty, pre budúci rok je plánovaný výber cca 10 miliárd eur. Teda 5,4 milióna Slovákov sa celý rok skladá a vyberie sa pre budúci rok, plánuje sa vybrať 10 miliárd eur. Ak by štát chcel zaplátať 8,3-miliardový deficit, musel by v podstate sadzby DPH zvýšiť dvojnásobne. Samozrejme, také niečo nie je možné. A preto jasne pomenúvam, čomu sa vláda vyhýba čo i len spomenúť, nie ešte realizovať. Že je potrebné šetriť. Jednoducho my nedokážeme, nedokážeme takto fungovať ďalej.
Jednoducho populizmus má jedného dňa svoj smutný koniec, o čom by vedeli rozprávať Gréci. A pri problémoch, pri rozpade verejných financií je jasné, že v konečnom dôsledku vždy budú trpieť práve tí najzraniteľnejší občania.
Ku 1. 1. 2020 bol hrubý dlh 45 miliárd, za volebné obdobie tak vzrastie o takmer 26 miliárd. Za štyri roky, nech boli a aj rok ´23 nech bude akokoľvek ťažký a krízový, tak vyrobiť za štyri roky polovicu dlhu ako za predchádzajúcich 27 rokov existencie Slovenska, je veľmi zlá správa. Ale najsmutnejšia správa je, že toto zvýšenie dlhu neboli a nebudú investície, ktoré by sa Slovensku vrátili v ďalších rokoch. Veľká väčšina sa prejedla, stovky miliónov boli neefektívne minuté na rôzne atómové bomby počas koronakrízy, ako bolo mnohokrát opakované plošné testovanie, očkovacia lotéria, očkovacie bonusy, vyplácanie pomoci na nezmyselne dlhodobo zatvorené prevádzky a podobne.
Rok ´23 je predvolebný rok. Aj vlády vyspelejších krajín ako Slovensko sa vo volebnom roku nesprávajú zodpovedne. Práve naopak, míňajú a rozdávajú vo viere, že voliči to ocenia vo voľbách. Práve rôzne rezervy a extrémne sumy na takéto kupovanie voliča charakterizujú predložený rozpočet. Rozpočet je málo transparentný, úplne, úplne rezignoval na akúkoľvek konsolidáciu, na výdavkové limity, fiškálne ciele na roky 2024 a 2025 sú v ňom len formálne a len dokazujú, že v rozpočte bol použitý iba situačný prístup. Žiadna vízia, žiadny aspoň strednodobý plán pre Slovensko. Rozpočet je obrazom svojho tvorcu, ktorého vnímanie sveta je ohraničené dátumom najbližších volieb, ktoré budú najneskôr vo februári 2024. Bohužiaľ, je to typický predvolebný populistický rozpočet. Je to rozpočet jedného muža, ktorý sa snaží svoju neúspešnú politickú misiu zvrátiť extrémnymi výdavkami. Chce si kúpiť voličov pred voľbami. Snahou je mať pripravené obrovské prostriedky na rozdávanie, pričom vo veľa prípadoch rozpočet nijako nedefinuje formu, len sa vytvárajú obrovské nedefinované rezervy.
Veľmi sa obávam podobného vývoja ako v Maďarsku. Maďarský premiér Viktor Orbán si dokázal pred voľbami úspešne kúpiť voličov, kvôli nezodpovednej fiškálnej politike však Maďarsko aktuálne čelí zásadným ekonomickým a finančným problémom. Majú deficit 6,1 %, slabnúci forint, základná úroková sadzba 13 %. Extrémne zadlžovanie štátu v konečnom dôsledku nikdy nepomáha ľuďom. Vedie k problémom a k rozpadu verejných financií a k stagnácii ekonomiky.
Vláda síce predpokladá v rozpočte pokles hrubého dlhu z aktuálnej úrovne 62,2 %, to je stav ku 31. 12. 2021, na 59,8 % hrubého domáceho produktu v roku 2022 a následne ďalší pokles v nasledujúcich rokoch až na 56,8 % na konci roka ´25. Treba však dodať, že na základe splnenia opatreniami nepodložených rozpočtových cieľov. Ale treba si uvedomiť, že pokles je spôsobený najmä vysokým tempom cválajúcej inflácie očakávaným v najbližšom období. Je to tzv. efekt menovateľa, kde celkový dlh sa porovnáva voči nominálnemu infláciou zvýšenému hrubému domácemu produktu. Veľkosť dlhu, čiže je to vlastne niečo, na čo vláda akoby nemá dosah, respektíve nemá na tom žiadnu zásluhu, že teda ten dlh v relatívnej miere klesá.
Veľkosť dlhu vyjadrená v absolútnych číslach však raketovo rastie už k spomínanej sume 71 miliárd eur. Činnosť vlády však teda nijak neprispieva k zníženiu relatívneho štátneho dlhu, práve naopak, samostatnou kapitolou je, a už som to spomenul, že rozpočet nerešpektuje platný zákon o rozpočtových pravidlách a náš medzinárodný záväzok v pláne obnovy a odolnosti. Do rozpočtu neboli zapracované výdavkové limity. Toto je tiež jasný rukopis Igora Matoviča a jeho neúcty k pravidlám. Výhovorky na nedohodu na metodike ich výpočtu, výhovorky na veto SME RODINA sú len tristným pohľadom na realitu vládnutia. Vládnutia, ktoré namiesto odbornosti, rešpektovania pravidiel, rešpektovania platných dohôd a zmlúv, preferuje deštruktívnu politiku ministra financií. Je mi ľúto každého jedného zamestnanca na ministerstve financií, fakt to nemajú ľahké. A fakt to nemá ľahké ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá sa snažila a snaží nájsť dohodu na tej metodike (reakcia z pléna), uhm.
Predložený rozpočet v podstate nerešpektuje ani platný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Treba povedať, že vláda ešte stále má do 5. 5. 2023 výnimku z troch najvyšších sankčných pásiem, avšak je jasné, že aj v budúcom roku bude dlh nad najvyšším pásmom, pričom sankciou je okrem žiadosti vlády o dôveru aj povinnosť prípravy vyrovnaného rozpočtu pre rok 2024. Bohužiaľ, akýkoľvek záujem ministra financií končí najbližšími voľbami. Všetky čísla v rozpočte pre roky 2024 a 2025 sú len formálne a ani náznakom sa nesnažia aspoň o naznačenie cesty, kam sa má krajina uberať.
Preto jednoznačne hovorím, že predložený rozpočet je len situačný. Rieši len rok 2023. Pre roky 2024 – 2025 neprináša ani náznak vízie, ani náznak zmysluplného smerovania Slovenska, neprináša akceptáciu platného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Vláda síce deklaruje zámer dosiahnutia deficitu verejnej správy vo výške 3,4 % hrubého domáceho produktu v roku 2024 a následne 2,7 v roku ´25, pričom však v súčasnosti pre tieto roky nemá pripravené opatrenia, ktoré by viedli k dosiahnutiu ani len týchto vlastných cieľov. Proste sú to v tom rozpočte len čísla, ktorým chýba obsah. Nie sú za nimi opatrenia, pomocou ktorých je ich možné dosiahnuť. Zasa je to raz úplne symptomatický stav spôsobu práce ministra financií. Už len keby sa aj s hviezdičkou, že je veľmi ťažké dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, o to vláda v tom rozpočte pokúsila, popísala to tam, už to by bol nejaký náznak vízie, už to by bol nejaký náznak toho, že vláda počíta so Slovenskom aj v budúcnosti a chce robiť, aby nám to tu fungovalo.
Minister financií už dávnejšie s veľkou pompou avizoval dohodu, že Európska komisia nám umožní minúť alebo použiť cca 1,5 miliardy, jeden a pol miliardy z nevyčerpaných eurofondov z programového obdobia 2014 až 2020. To je dobrá správa, za toto by sa, samozrejme, dalo ministra dokonca aj pochváliť, keďže je to v podstate druhá šanca na využitie týchto už takmer naisto stratených financií. Problém však je, že tieto jeho slová sa v rozpočte nijak nepremietli. Totižto o túto sumu sme mohli mať nižší deficit. Znamená to, že minister financií už rezignoval na túto extrémne dôležitú snahu, keď túto možnosť v rozpočte ani nespomína?
Na chvíľu sa zastavím pri eurofondoch, teda už keď o nich hovorím. Zo starého obdobia môže Slovensko vyčerpať ešte 5,5 miliardy eur. Plán obnovy a odolnosti umožní do roku 2026 čerpať prostriedky vo výške cca 6 miliárd eur, no a nové programové obdobie ´21 až ´27 zahŕňa sumu cca 12,5 miliardy eur. Realita je však taká, že v čerpaní programového obdobia 2014 – 2020 sme na posledných miestach. Čerpanie je možné len do konca roku 2023. Šanca na vyčerpanie je mizivá, preto je potrebné urobiť maximum, aby tieto zdroje boli použité na pomoc s energetickou krízou, tak ako avizoval minister financií a tak ako sa k tomu nejak zase raz nehlási.
Čo sa týka plánu obnovy, prvá platba 458 eur už bola prijatá, žiadosť o druhú platbu Slovensko už poslalo v sume 815 miliónov eur. Podľa vyjadrení Európskej komisie však ak nebudú výdavkové limity implementované do návrhu rozpočtu, Slovensko môže čeliť zásadným finančným i reputačným škodám. Som presvedčený, že Európska komisia nám môže zastaviť platbu, prípadne aj celý plán obnovy a odolnosti. To je zásadná vec. Vidím jediné zmysluplné a rozumné riešenie, že ministerstvo zapracuje výdavkové limity do rozpočtu 2023. Pri tomto všetkom zabúdame na to, že výdavkové limity tu nie sú preto, že ich chce Európska únia. Sú tu preto, lebo ich potrebujeme my, Slovensko, potrebujú ich naše verejné financie, aby sme zabránili ich rozpadu a aby sme pomohli tomu, aby v dlhodobom horizonte fungovali. Slovenské verejné financie sú totiž na veľmi zlej trajektórii a ich dlhodobá udržateľnosť je veľmi problematická.
Podľa rozpočtovej rady sme sa znovu dostali do pásma vysokého rizika a podľa metodiky Eurostatu je naša dlhodobá udržateľnosť druhá najhoršia v celej Európskej únii. Rozpočtu tiež chýba jasný plán, ako chce vláda použiť historicky veľkú 3,4-miliardovú rozpočtovú rezervu na kompenzačné opatrenia. Po úvodnej kritike vláda síce túto rezervu presunula z všeobecnej pokladničnej správy ako rezerva na kompenzačné opatrenia a zostalo vo všeobecnej pokladničnej správe 940 miliárd eur, dva, takmer 2,5 miliardy odobrala a rozdelila ich teda do troch rezortov, 1,4 miliardy pre hospodárstvo, 900 miliónov pre ministerstvo práce a 152 miliónov pre ministerstvo dopravy. Na tom, že neexistuje jasný plán, ako využiť tieto obrovské zdroje, sa však nič nezmenilo. Takouto dva a pol miliardovou zmenou v horizonte pár dní sa len posilnili pochybnosti, že vláda vôbec nemá predstavu efektívneho využitia. Samozrejme, aj ja vnímam potrebu pomoci v energetickej kríze, avšak len cesta preplácania vysokých cien nie je dlhodobo udržateľná. Navyše NKÚ poukázalo na to, že 900 miliónov eur bolo v rozpočte ministerstva práce a sociálnych vecí nesprávne zaradené na prvok ´aparát ministerstva´ a ich vopred nešpecifikované použitie predstavuje riziko korektného čerpania rozpočtu.
Vo všeobecnej pokladničnej správe však stále zostala bezprecedentná historicky vysoká suma 3 miliardy eur definovaná ako rôzne rezervy. Ak rozpočet týmto ukazuje nejakú prípravu, tak je to príprava na ďalšie predvolebné, no historicky vysoké atómovky pána ministra financií, na jeho nočné nápady, ktoré sa ráno stávajú štátnymi úlohami a s efektívnym využitím verejných zdrojov majú pramálo spoločného. Rezervy majú slúžiť na riešenie mimoriadnych situácií. Vládou vytvorené bezprecedentne veľké rezervy vytvárajú priestor aj na výdavky, ktoré môžu deficit zvyšovať natrvalo. V rozpočte sa nenachádza žiadna brzda, ktorá by zabezpečila, že ak sa rezervy neminú na stanovený účel, aby sa použili na zníženie deficitu. Hrozí tak reálne riziko, že budú použité na iné jednorazové výdavky a čo je horšie, môžu byť použité aj na trvalé výdavky, ktoré vo finále zaťažia rozpočet aj v ďalších rokoch. Toto je ešte ten najväčší problém. Nieže máme peniaze rezervované na energetickú krízu, ale keď náhodou bude situácia lepšia, tak tie peniaze budú použité na niečo, čo je už ale že vôbec nezmysluplné.
Tu si dovolím upozorniť aj na stanovisko NKÚ: „S ohľadom na rastúcu výšku rezerv v rozpočte a ich transparentnosť je žiadúce legislatívne upraviť ich tvorbu, použitie a rušenie. Súčasne upozorňujeme, že nevyčerpané rezervy by mali byť prioritne využité na znižovanie deficitu verejných financií." Toľko stanovisko NKÚ.
Na riziko minutia rezerv na iný účet, účel, ako v rozpočte deklarovaný, upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Vytvorenie rezervy na pomoc s vysokými cenami energií rada hodnotí ako obozretné, je však dôležité, aby tieto prostriedky, aby sa tieto prostriedky použili výhradne len za účelom dočasnej a adresnej pomoci, pričom vláda by mala konkrétny spôsob poskytnutia pomoci a jej výšku transparentne zdôvodniť. „Za predpokladu, že by kvôli lepšiemu vývoju nebolo potrebné poskytnúť pomoc v celkovej rozpočtovanej výške, respektíve že by tieto výdavky boli čiastočne prefinancované eurofondami, zostávajúci priestor na výdavkoch by mal byť automaticky ušetrený, nakoľko aktuálne pravidlá vláde umožňujú použiť ich aj na iné účely." Koniec citácie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V slovenských predvolebných podmienkach reálne hrozí, že budú použité fakt na ďalšie ad hoc atómovky alebo rovno na kupovanie voličských hlasov.
Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien je v bezprecedentnej výške 891 miliónov eur. Pre porovnanie, vlani výška tejto rezervy bola len 130 miliónov eur, pričom, ak si dobre pamätám, jej skutočné čerpanie bolo na úrovni, myslím, 75 miliónov. Rezerva obsahuje hlavne náklady prorodinného balíčka a krúžkovného, pričom krúžkovné už bolo medzičasom posunuté na rok 2025. Aký paradox, že práve to krúžkovné bolo prijímané bagrom v skrátenom legislatívnom konaní.
Nejde ani tak o to, že či sa extrémne, extrémné náklady prorodinného balíčka nachádzajú v rezerve, alebo by už boli priamo vo výdavkoch, základný problém je fakt, že takúto výšku si verejné financie nevedia dovoliť, pričom to samotné základné nastavenie je absurdné. Daňový bonus totiž na dieťa chudobným dáva menej a dobre zarábajúcim rodičom dáva viacej.
Ja si zasa použijem analýzu rozpočtovej rady. Pri rozumnom nastavení sa dalo riziko chudoby znížiť oveľa viac, navyše s výrazne nižšími nákladmi. Zároveň takéto nastavenie vytvorilo zásadný problém aj pre obce, mestá a vúcky, keďže má zásadný negatívny dosah na ich príjmy. Tu stále proste minister financií hovorí, že treba pomáhať, musíme, jasné, inak to nejde, ale tu chýba základný problém, že treba pomáhať cielene, zmysluplne, a tým pádom keď sa pomáha tým, ktorí to potrebujú, tak jednoducho to stojí podstatne menej peňazí. Potom vie byť menší deficit a nevytvára to potom aj prvky morálneho hazardu.
Aj teraz analýza NBS-ky ukázala, že 60 % domácností bude postihnutých infláciou, to znamená, nestihnú ju vyrovnať, takže to budú mať ťažšie. A 40 % tú infláciu porazí. To znamená, ich príjmy porastú. Takže automaticky tých 40 % vláda nemá čo riešiť. To sú neni domácnosti, ktoré potrebujú pomoc, a na tých 60 sa treba pozrieť a tam z nich treba pomáhať tým, ktorí to potrebujú najviac. Jednoducho práve preto, že máme konečné množstvo financií, tak treba pomáhať len tam, kde to dáva zmysel. A kde je tá pomoc skutočne potrebná. To je to, čo my sa stále snažíme hovoriť. Nie to, že netreba pomôcť nikomu. Treba pomôcť každému jednému občanovi tejto krajiny, ktorý to potrebuje. Nielen tým, čo majú deti. Všetkým, čo to potrebujú. Ale tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí to nepotrebujú.
No a čo sa týka, myslím si, že obcí, tam to jasne vidíme. Tie peniaze, čo vláda hovorí, že teda pomáha, to berie obciam. Obce budú musieť zvýšiť ceny ich služieb alebo zhoršiť dostupnosť služieb, zvýšiť miestne dane, zvýšiť miestne poplatky. To znamená, tie peniaze, ktoré im boli zobraté a boli dané rodičom, tie obce budú musieť vytiahnuť. Ja už som počul aj od starostov, no budú drahšie škôlky. Ale bude drahšie všetko a platiť budú aj tí, ktorí v tom balíčku prorodinnom nič nedostali. Nie preto, že nemajú deti, ale preto, že ich deti majú 19 rokov a už pracujú a už na ne proste nedostanú peniaze.
Ešte by som sa stihol zastaviť, myslím, pri rezerve na covid. Tá je rozpočtovaná vo výške 400 miliónov eur. Máločo ukazuje na extrémnu neefektívnosť využitia verejných zdrojov ako práve táto rezerva. V prvom rade som presvedčený, že už dávno mala byť ukončená mimoriadna situácia v súvislosti s covidom. Krízy treba aj ukončovať, nielen vytvárať. Covid sa stal súčasťou nášho života ako ďalšia forma respiračného ochorenia a musí sa stať súčasťou zdravotníctva, tak ako stovky iných chorôb. Z tejto rezervy je takmer 230 miliónov určených na nákup vakcín proti covidu. Pročom informácia, koľko slovenských daňových poplatníkov stáli nakúpené vakcíny a koľko z nich už muselo byť zlikvidovaných alebo expirovali, je veľmi dobre strážené tajomstvo. Túto sumu nám nechcel povedať ani štátny tajomník na finančnom výbore, keď bola o tom debata. Napriek tomu je, napriek tomu ide vláda znovu kupovať množstvá vakcín vysoko prekračujúce počet našich občanov.
Žiadam ministra financií, aby urobil maximum, aby sme nemuseli odobrať a zaplatiť také množstvo vakcín, v takej obrovskej sume 230 miliónov eur, pretože výrazná časť z nich zase skončí v spaľovni. Ja si pamätám, tam som ešte aj ja bol na tej koaličnej rade, kde sme sa o tomto bavili, kde aj pán minister financií hovoril, že krajina urobí všetko preto, aby sme dokázali urobiť tento dekomitment, aby sme dokázali sa nejak vyviazať z časti zmluvy, pretože tie množstvá proste sú jednoducho neminuteľné.
Pýtam sa ešte raz, komu vyhovuje mimoriadna situácia. Nie je to preto, aby pán minister mohol rozprávať o polykríze? Alebo niekomu vyhovuje doba kešu? Málokto si, kolegyne, kolegovia, uvedomujeme, že mimoriadna situácia pozastavila uplatňovanie povinnosti platiť pri vyšších sumách prevodom. Zákon bežne hovorí, že právnická osoba musí zaplatiť čokoľvek, čo je vyššia suma ako 5-tisíc euro, prevodom. O chvíľku bude tisíc dní v jednom kuse, kedy tento zákon neplatí. To toto sú veci, ktoré vedia spôsobovať problémy.
Krízové obdobie sa neprejavuje v úsporných opatreniach štátu ani územnej samosprávy týkajúcich sa počtu zamestnancov verejne správy a mzdových výdavkov. Uvedomme si, že mzdové výdavky tvoria takmer jednu pätinu celkových výdavkov verejnej správy. Zamestnanosť vo verejnej správe vzrastie o takmer 7 500 ľudí. Áno, to pôvodné číslo je cez 10, ale tá suma je 7 500 ľudí. Toto zvýšenie sa absolútne vymyká trendu minulých dvoch rokov, kedy bolo v ´20 úplne minimálne navýšenie o 100, v ´21 dokonca zníženie počtu zamestnancov a plány na ďalšie roky tiež hovoria o drobnom zvýšení. Tak prečo zrovna teraz je tam takéto obrovské navýšenie. Ministerstvo financií hovorí o polykríze, o najzložitejšej situácii od druhej svetovej vojny a zároveň plánuje nárast zamestnancov. Tak podľa mňa tu asi niečo nesedí. A myslím si, že to, čo tu nesedí, sú blížiace sa voľby. Vládna koalícia sa aj takto pokúša kúpiť si voličov, zamestnancov verejnej správy. Či už formou prijatia do práce, alebo len vytvorením rezervy na odmeny. Kľudne sa môže stať, že noví zamestnanci prijatí nebudú a tým zostanú financie na koncoročnú, pardon, predvolebnú odmenu. Aj takto sa získavajú hlasy, že, pán minister? Ste robili to, robili to vlády pred nami, bohužiaľ, robí to aj aktuálna. Navýšenie o vyše 7-tisíc osôb je v rozpore s opatreniami revízie výdavkov, ktorá ako kľúčové opatrenie navrhuje 10 % zníženie počtu zamestnancov ústrednej štátnej správe. Túto revíziu vypracoval Útvar hodnoty za peniaze v marci 2022. To je inštitúcia, ktorá sedí priamo pod ministrom financií. Čiže nie sú rešpektované ani odporúčania vlastných, vlastných organizačných jednotiek.
V mojom vystúpení nemôžem opomenúť samosprávy, k samosprávam, samosprávam ku aktuálne ťažkej situácii vyrobil minister ešte ďalšiu krízu, obrovskú krízu do ich rozpočtov spôsobilo výrazné zvýšenie daňového bonusu na dieťa. Výpadok príjmov v tejto súvislosti je extrémnych 900 miliónov. Takýto necitlivý zásah je absolútna ignorancia ku potrebám samospráv, keďže samosprávy majú najbližšie k ľuďom, ako to už býva, nakoniec doplatia ľudia. Som to hovoril, zopakujem.
Samosprávy budú musieť zvýšiť miestne dane a poplatky, budú musieť zdražieť alebo obmedziť služby svojim občanom. Smutný fakt je to, že to postihne aj ľudí bez detí, ktorí budú platiť viac, pričom od štátu žiadny bonus nedostali. Situácia núti samosprávy výrazne šetriť a zefektívňovať svoju prevádzku, to je pozitívne, o to viac je smutné, že štát na sebe žiadne šetrenie neaplikuje. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2022 11:55 - 11:57 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak Igor Matovič k rozpočtu nepovedal nič. Pán Gyimesi k rozpočtu nepovedal nič, okrem teda toho, že lebo SaS a lebo pani prezidentka. A okrem toho teda stihol povedať pár, pár nepravdivých faktov. Každopádne strana SaS je jasne opozičná strana a rozpočet nepodporí v prvom rade preto, lebo je zlý.
A poďme sa pozrieť teda k tým zamestnancom, ktorí teda boli spomenutí. To teda bolo spomenuté k rozpočtu. Tak ja čítam z toho rozpočtu, ako sa vyvíjala zamestnanosť. To sú fakty. Takže v roku 2021 to bolo plus 110 zamestnancov, v roku 2022, teda v tomto roku, sa predpokladá, že by ich malo byť o 619 menej. Uvidíme, aká bude realita. Pre rok 2023 ten rozpočet hovorí, tam je to napísané, o 10 377 zamestnancoch plus. A potom sa zasa mení trend, už je asi po voľbách, takže v roku 2024 rozpočet hovorí o mínus 196 zamestnancoch a v roku 2025 o mínus 19. Takže jednoducho je tam číslo 10 399. Áno, kľudne odpočítajme tých 3-tisíc, ktorí sú iba zmena, iba zmena štatistiky. Stále tam zostáva vyše 7-tisíc zamestnancov rozdelených na štátnu, ústrednú, ústrednú štátnu správu, a teda aj verejnú. Jednoducho stále sú tam tisícky zamestnancov, o ktoré sa rozšíri zase raz verejná správa.
Tak ak máme polykrízu, ak máme obrovské problémy, tak minimálne, a to spraví aj každá súkromná firma, že jednoducho minimálne neprijíma nových zamestnancov. Už, keď už teda ich neprepúšťa. Napríklad bolo inak zrušené aj prepustenie tých 10 %, čo malo byť šetrenie. Aj to tento rozpočet ruší. To je, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

30.11.2022 11:40 - 11:40 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Takisto chcem členov finančného výboru pripomenúť, že ku platom zdravotníkov rokujeme dnes 13.15 h v našej miestnosti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

30.11.2022 10:10 - 10:10 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja v podstate asi len pár slov, keďže tu otvoril tému, tému hrubého čistého dlhu pán minister. A ja to spravím. Normálne, že ja pochválim pána ministra, že v časoch, kedy tie úvery boli za nulu, že sme sa skutočne ako krajina dostatočne predzásobili. Áno, je to tak, rozdiel medzi čistým a hrubým dlhom je v celku hodne výrazný, dnes je to okolo 10 miliárd, a to sú, samozrejme, tie peniaze, ktoré máme v tej kasičke, ako to hovorí pán minister. Prosím, nevnímajme to, že 10 miliárd, ono krajina musí mať aj v tých najhorších časoch, aj keď teda strana SMER na konci predchádzajúceho volebného obdobia teda chcela zísť pod najnižšie pásmo, najnižšie pásmo dlhovej brzdy, tak znížila, znížila rezervy, ale to nikdy nie je na nulu, takže ono sa nedá povedať, že máme 10 miliárd. Krajina vždy potrebuje mať nejakú rezervu, dnes ju máme vyššiu ako štandardnú a, áno, máme rádovo okolo 5 miliárd takto pripravených za skutočne rozumný úrok. Čiže za toto veľmi chválim pána ministra, chválim ministerstvo financií, chválim ARDAL, ktorý má toto na starosti, Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity.
No a teraz ale by som bol veľmi rád, keby si pán minister zachoval svoje dobré zvyky a správal sa rovnako zodpovedne aj pre najbližšie obdobie. O chvíľku už budeme mať teda debatu o rozpočte a teda poviem prečo. Pretože tá situácia sa výrazne zmenila. Dnes už si ani taký ten európsky benchmark Nemecko nepožičiava, samozrejme, za nulu a už vôbec nie Slovensko. To znamená, že práve tá situácia sa veľmi zmenila, dnes si Slovensko požičiava tretie najdrahšie v celej Európskej únii. Pred nami je Grécko, pred nami je Taliansko a potom sme my. To je zásadný a veľký problém, stojí to už dnes, to požičiavanie, výrazný úrok. Tú miliardu, čo spomínal pán minister, áno, bolo 4,09 %, to je už vážne veľký úrok.
Takže hovorím, veľmi dúfam a chcem, aby sa minister financií správal zodpovedne aj do budúcna a ten obrovský deficit, ktorý je plánovaný v budúcoročnom rozpočte, bude ale extrémne náročné prefinancovať a hlavne extrémne drahé, preto ten rozpočet mal a mohol vyzerať inak a, samozrejme, treba urobiť všetko preto, aby nakoniec aj vyzeral inak, pretože v rozpočte to, samozrejme, ministerstvo financií priznáva, že dlhová služba, ktorá nás stála ešte vlani okolo, ak si dobre pamätám, 629, 630 miliónov eur, to sú vlastne splátky dlhu, no a v tomto roku sme do konca 10. mesiaca zaplatili okolo 900 miliónov, samozrejme, ešte niečo poplatíme za posledné dva mesiace, čiže možno to bude okolo miliardy. A rozpočet už pre budúci rok rozpočtuje, plánuje sumu vyše 1,3 miliardy len na splátky dlhov. No ale zároveň ten rozpočet nás extrémne a extrémne zadlžuje a toto je ten problém, veď budeme sa o tom baviť bližšie pri samotnom rozpočte, len teda chcel som to tu spomenúť a požiadať, poprosiť pána ministra, aby v zodpovednom hospodárení pokračoval aj v ďalšom roku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2022 9:55 - 9:59 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister, keby si vedel, budem mať otázku, keby si počúval. Ďakujem pekne.
Tiež si dovolím pár slov k Eximbanke. Je veľmi, samozrejme, ako už aj, aj kolega Janko Oravec povedal, jej kľúčová úloha je podpora výkonnosti slovenskej ekonomiky, slovenských exportérov, špeciálne teda v problematických trhoch, kde, kde si na to akoby netrúfajú sami. Myslím si, že čo sa týka, čo sa týka rozpočtu, tak pán minister v podstate tie základné, základné fakty povedal. Podľa tohto všetkého vyzerá, že teda Eximbanka tú svoju prácu robí dobre. Plánujú dokonca relatívne nezanedbateľný zisk pred zdanením a opravnými položkami a rezervami v sume asi 16,3 mil. eur. A v podstate tu by som sa chcel spýtať, že my sme to preberali aj na finančnom výbore, nemali sme pani riaditeľku, mali sme jej pána námestníka, a jedna teda položka, no relatívne kľúčová, je teda zvýšenie stavu opravných položiek a rezerv o osem celá, osem miliónov dvadsaťdvatisíc dves..., no 8 miliónov takto, v porovnaní s očakávanou skutočnosťou na rok 2022, a teda predstavuje to medziročný pokles o 31 %, to znamená, už v tomto roku robí Eximbanka výrazné opravné položky, plánuje v tom pokračovať aj v budúcom roku, čo je, samozrejme, veľmi dôležité. A tu chcem povedať, nie je to ani v rozpočte veľmi uvedené. Tie opravné položky sú teda v indexe 23, ich objem súvisí s tvorbou opravných položiek znehodnoteným pohľadávkam z bankových činností a tiež opravných položiek a škodových technických rezerv určených na krytie hrozieb a oznámených poistných udalostí z poisťovacích činností.
Tak len aby sme ten obraz mali vlastne celistvý, samozrejme, podnikanie je riziko, riziko je aj krytie podnikania, a Eximbanka čelí dvom veľmi problémovým úverom, resp. jeden úver a jedno poistenie úveru, a toto, toto bude zaťažovať, zaťažovať Eximbanku aj v budúcnosti. Samozrejme, riešia to, vidím, robia opravné položky, snažia sa reštrukturalizovať úver, ale budem rád, ak to tu zaznie, neviem, či pán minister teda bude vedieť reagovať, ale ak áno, budem rád. Každopádne týka sa to opráv dvoch elektrární na Kube. Kuba je, samozrejme, veľmi problémový región, všetky tie problémy okolo covidu, okolo aj energetickej krízy, inflácie, no proste celých týchto vecí, čo vo svete aktuálne máme, to len a len urobili zložitejšie, a je tam teda jeden problém s opravou elektrární, kde teda priamo zabezpečovala Eximbanka úver a potom jedna takisto oprava alebo výstavba inej elektrárne, kde teda zabezpečovala poistenie úveru, ktoré jedna komerčná banka poskytovala. Tam, samozrejme, už mali Kubánci splácať, nestalo sa tak. Momentálne teda nesplácajú vôbec. Eximbanka sa snaží, snaží to nejak reštrukturalizovať, dohodnúť sa s nimi. Každopádne sú to dva, dva veľké problémové prípady, ktoré, aj kvôli ktorým, samozrejme, tieto opravné položky majú význam a tak to je, jednoducho vie sa, vie sa stať aj problém. Tak len patrí to aj k tej správe, aj k tomu rozpočtu povedať, že Eximbanka čelí takýmto dvom veľkým problémom a snaží sa teda urobiť maximum.
Ak má pán minister bližšie informácie, budem, samozrejme, rád.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2022 9:10 - 9:17 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán riaditeľ, kolegyne, kolegovia, dostali sme sa teda už k rozpočtovým bodom. Momentálne teda k Sociálnej poisťovni. Dovoľte mi pár, pár slov možno ani nie tak úplne k rozpočtu, ako skôr k takej tej celej situácii Sociálnej poisťovne.
No začnem tým úplne pozitívnym, čo povedal pán riaditeľ, a to je to, že Sociálna poisťovňa nedostane, ale teda hlavne nepotrebuje transfer zo štátneho rozpočtu pre budúci rok. To je správa veľmi dobrá. Po jednej stránke, samozrejme, svedčí o zodpovednom hospodárení samotnej Sociálnej poisťovne, ale zároveň, a to, prosím, je najdôležitejšie, je to o demografii. O demografii sa veľa hovorí. Všetci o tom počúvame, že, áno, ako to bude v budúcnosti. A bude to veľký problém, pretože bude pracovať stále menej ľudí. Dôchodky bude potrebovať stále viac ľudí. A tento problém nás, samozrejme, počká a teda krajina sa snaží nejak s tým vyrovnať. Dnes je tá situácia však ale opačná. Dnes tá demografia hrá s nami. Veľké percento ľudí pracuje. Navyše máme, pardon (rečník si odkašľal), navyše máme aj relatívne nízku nezamestnanosť na úrovni 6 %. To znamená, aj veľa odvádza odvody. A jednoducho tá situácia je momentálne veľmi dobrá.
Treba však jednoznačne povedať, že toto je dočasný jav. Jav, ktorý sa postupom času bude vytrácať a bude sa tá demografia prejavovať práve v tom, že bude pracovať menej ľudí a dôchodky bude poberať viac ľudí. Preto je kľúčové, aby sme aj my, politici, nepodľahli tomuto klamu, že jednoducho v Sociálnej poisťovni je zdrojov no na rozdávanie. A aby sa nevymýšľali nezmysluplné, nesystémové riešenia, proste aby sme si neprejedali budúcnosť. To je kľúčové, prosím, aby tu zaznelo.
A teraz teda k dôchodcom. Možno budem rád, ak dokáže pán riaditeľ potom zareagovať, aj zato som sa prihlásil. Čo sa týka dôchodcov, máme aktuálne, samozrejme, inflačné časy a máme nastavené, že dôchodcom sa teda dôchodok, dôchodky valorizujú raz ročne. Samozrejme v stabilných časoch, ako boli posledných desať rokov, to nebol žiadny problém, pokiaľ bola inflácia na úrovni jedno, do tých dvoch percent, tak ako je inak bežne cieľ Európskej centrálnej banky. Tak, samozrejme, táto inflácia, ak sa vyrovnáva valorizáciou dôchodkov raz ročne, je to úplne v poriadku. Situácia je, samozrejme, iná, ak čelíme inflácii aktuálne na úrovni 14 %. Bohužiaľ, na budúci rok nás nečaká podľa všetkého menšie číslo. A tu jasne treba povedať, že tá valorizácia raz ročne je nedostatočná.
Za jedno, tá inflácia je tak veľká, že tí dôchodcovia, ktorí teda vlani dostali 1,3 %, čo vlastne spĺňalo vlastne infláciu vtedajšiu, tak jednoducho celý rok čelia výraznej inflácii a tie dôchodky im to dorovná vlastne až, až teraz v januári. Čiže tu by som sa chcel prihovoriť, možno nám kolegom, možno, samozrejme, aj pánovi riaditeľovi, že v takýchto časoch by bolo dobré zmeniť pravidlá, možno niečo ako to má Česko, ktoré funguje systémom, že v momente, kedy inflácia prekročí 5 % kumulatívna, tak sa dôchodky valorizujú. Ak sa to stane trikrát do roka, tak sa proste dôchodcom valorizujú trikrát do roka. Jednoducho, aby čo najrýchlejšie práve dôchodcom, ktorí sú veľmi zraniteľnou časťou obyvateľstva, sa ich vlastne strácajúca sa kúpyschopnosť infláciou dorovnávala. Toto by bolo veľmi dobré, keby sme nad tým pouvažovali a skúsili takto zaviesť. Samozrejme, tento rok už nevyriešime, ale čaká nás inflácia aj v ďalšom roku a bola by to cesta.
Bola by to cesta aj preto, pretože zase ten populizmus by odtiaľto zmizol. Pretože, veď áno, dôchodcovia dostali, dostali teda skôr vyplatený trinásty, dostanú štrnásty, bol očkovací bonus, nebolo to šťastné, ale teda niektorí dôchodcovia aj tam dostali peniaze. Ale stále je to viac alebo menej a skôr viac balíček, ktorý robia politici, ktorí s ním robia kampaň, ktorí vlastne takto akoby ukazujú ten záujem o dôchodcov. Skutočný záujem o dôchodcov by bol vtedy, ak by sme dokázali zmeniť zákon tak, aby tá inflácia sa dôchodcom častejšie valorizovala. Hovorím, napríklad príklad Česka 5 %, valorizácia, ďalších 5 %, valorizácia. Trebalo by nad tým pouvažovať.
Ako je to v tomto roku a aby som aj trošku pochválil. Aktuálne vlastne budeme od januára valorizovať dôchodcom o 11,8 %, čo je teda dôchodcovská inflácia za prvý polrok tohto roka. Ale aj to už dnes vidíme, že nestačí, pretože tá inflácia je tak rýchla, tie doby, veď preto sa aj volá cválajúca, tá doba je proste tak problematická, že už ani toto vlastne nevyrovná proste tieto problémy pre dôchodcov. A zasa budú v aktuálnom stave rok čakať, než sa teda dostane do, do ich dôchodkov ďalšia valorizácia. No, čo sa stalo a zmenil sa zákon teraz, to je fajn, to pochválim, že doteraz sa to robilo za prvých šesť mesiacov roka a teraz vlastne by to malo byť deväť mesiacov. To znamená, malo by to akože bližšie a viacej zahrnúť vlastne tú celoročnú infláciu. Ale nemyslím si, že to je úplne, úplne dobré. Dobré by bolo to riešiť takto viackrát do roka, tak ako som povedal. A ešte raz to poviem. Toto by bolo systémové a férové voči dôchodcom.
No a rodičovský dôchodok. Rodičovský dôchodok je jedna z tých vecí, ktorá má v sebe taký ten populizmus. Má to v sebe niečo, čo teda dôchodcom pridáva a, bohužiaľ, a ja už to teraz poviem, lebo to budem hovoriť aj pri veľkom rozpočte, že takto sa do toho dostáva ten predvolebný populizmus, kupovanie si voličov, kupovanie si hlasov alebo dá sa to volať aj že volebná korupcia. Neviem, že kto z nás vnímame, že ten schválený, áno, prešlo to tu, rodičovský dôchodok nebude vyplatený od januára, tých maximálne 20,80, ak si pamätám, je tá najvyššia hranica pre teda, pre jedného rodiča. To celé sa bude celý rok zberať a neuveríte, bude to vyplatené niekedy v decembri v roku ´23. Asi mesiac pred voľbami, hej? Ako presne takto by sa to nemalo robiť. Proste už to presne vidím, jak tie billboardy budú znieť, hej? Zasa sa bude hrať vlastne tá, tá, tá hra s dôchodcami a bude sa takto uchádzať o ich hlasy, lebo ten rodičovský dôchodok, ktorý sa im teda bude skladať tých 20 euro každý mesiac, bude vyplatený tesne pred voľbami. Fakt takto by to nemalo byť.
A už teda keď hovorím o, o, o rodičovskom dôchodku, no, navyše je aj nespravodlivý, hej? Sú ľudia, ktorí nemali to šťastie mať deti. To vôbec nie je, že ich nechceli mať, no proste nemohli ich mať. A na nich sa nebude mať kto skladať, ale celý život pracovali, odvádzali si do tej Sociálnej poisťovne. Okej, však samozrejme, majú z toho dôchodok podľa, proste podľa tej zásluhovosti. Ale jednoducho nebudú môcť, môcť dostať od svojich detí, keď ich nemajú. Aktuálne to neplatí pre proste rôzne silové zložky, ktoré idú vo svojich systémoch – policajti, vojaci.
No a potom, samozrejme, ešte, ešte ďalšia vec, kde to je možno ešte nespravodlivejšie. Lebo teraz si zoberte, že ste vychovali tri ale veľmi šikovné deti, ktoré sa všetky tri uplatnili v zahraničí. Pracujú, študujú alebo teda pracujú v tomto prípade, ale zasa neprispievajú teda do Sociálnej poisťovne na Slovensku, takže zasa len vlastne tí rodičia nevedia dostať, nevedia dostať od nich ten rodičovský dôchodok. Ten základný faktor toho bol, že sa chcelo riešiť vlastne, že matky s deťmi tým, že, tým, že sa starali o deti, tak tým ten ich dôchodok je nižší. A to je to, že ten problém, samozrejme, existuje, ale mal byť aj lepšie iné a možno určite aj jednoduchšie, ale hlavne spravodlivejšie riešenie. Tu sa chcem možno spýtať pána riaditeľa, že ako by to videl on, že ako by to on riešil. Pretože toto je presne problém, ktorý máme aj s daňovým bonusom. Že tam zasa napríklad aj samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jasne povedala, že ak sme si stanovili, a to tu padalo, že teda chceme znížiť riziko chudoby u detí, a teda riešime ho plošným daňovým bonusom vo veľkej výške pre všetkých, tak to má konzekvenciu, že sme minuli veľmi veľa peňazí a to riziko chudoby sme síce znížili, ale teda nie až tak.
No a pri takýchto parametroch, keby sa nastavilo iné, cielenejšie riešenie, cielenejšie riešenie práve na tých, ktorých sme si stanovili, že chceme pomôcť, koalícia si stanovila tým zraniteľným, tak to vedelo stáť podstatne menej peňazí, kľudne polovicu, a to riziko chudoby by sa výrazne znížilo. Takže proste existovalo jednoducho lepšie riešenie a myslím si, že aj tu by na problém, ktorý bol stanovený, ak to je realita, že chceme pomôcť vlastne tomu, že ženy, matky s deťmi, keďže toľko nepracovali, ten dôchodok majú nižší, tak na to existovalo podstatne lepšie riešenie ako toto, čo bolo prijaté.
Toľko za mňa. Ak by mohol reagovať potom pán riaditeľ, bol by som rád.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

9.11.2022 17:40 - 17:40 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Zvolávam zasadnutie finančného výboru dnes 30 minút po skončení dnešného rokovania. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

9.11.2022 17:40 - 17:40 hod.

Marián Viskupič
Ďakujem pekne za slovo pán predseda. Pán minister, ja sa chcem len spýtať, že teda tie distribučné podniky, také teda ZSE, že čo bude ich nejak ich nejak disciplinovať, aby ten cenník, ktorý budú mať bol čo teda najrozumnejší smerom ku aktuálnym cenám. Tam, tam čo ich bude akože, aby tie ceny neboli proste prestrelené niekde na nejakej vyššej úrovni povedzme.
Skryt prepis
 

9.11.2022 10:40 - 10:40 hod.

Marián Viskupič Zobrazit prepis
Ďakujem pekne na slovo. Ja začnem pozitívne. Súhlasím s kolegom Milanom Kuriakom, áno, gastro by jednoznačne potrebovalo pomoc akúkoľvek, najlepšie nejakú jednoduchú a zmysluplnú, napríklad také zníženie DPH a taký návrh sme ako SaS-ka aj predložili. Bohužiaľ, vládna koalícia sa k nemu postavila tak, že návrh neprešiel. Takže toľko k tomu.
No, pán kolega Kuffa, viete, hovoríte, že strana SaS čo zrušila škôlky. No tak strana SaS vznikla v roku 2009 a škôlky tak nejak v 90-tych rokoch zanikali, hej. Takže strana SaS ťažko s nimi mohla niečo, niečo riešiť, takže to si prosím vyprosím takého zbytočné, zbytočné urážky. Ale pán kolega Ferenčák, no obce budú musieť zvýšiť dane, to je jedna možnosť, alebo budú musieť znížiť, zhoršiť rozsah služieb, to je druhá možnosť, alebo urobia oboje, ale každopádne toto sa jednoznačne dotkne všetkých občanov konkrétnej obce, hej. Ale dokonca aj tých, ktorí nijak nebudú profitovať na daňovom bonuse, lebo nemajú deti v závislom postavení, alebo nemajú deti vôbec akokoľvek. Čiže pre týchto konkrétnych ľudí sa táto pomoc nestala pomocou ale niečím čo ešte zhorší ich situáciu. To je takzvaný taký, že neželaný efekt, salf efekt.
A ešte stihnem asi poslednú vec, ešte dodatok vlastne k tým domácim dlhopisom, alebo teda k domácim emitentom, ktoré emitujú dlhopisy pre zahraničných investorov. No, už len z toho vypláva, že je to veľmi zlý nápad, pretože je tam jedna vec, netýka sa to štátnych dlhopisov. To znamená, štát si to ošetril, že sa nič nezmení, asi ten stav, ktorý bol doteraz dobrý, ale teda tú jobovku zasa vymyslel pre súkromný sektor, ktorý teda bude čeliť všetkým tým problém ktoré som v svojom vystúpení spomínal.
Každopádne ďakujem všetkým kolegom za reakcie.
Skryt prepis