Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, zákon o dani z príjmu prišiel do parlamentu ako pravidelná ročná úprava s bezproblémovým obsahom. Následne však eldorádo pozmeňujúcich návrhov vládnych poslancov z neho urobilo nepodporiteľný zákon. Boli podané pozmeňujúce návrhy, budú stiahnuté, budú podané nové, máme otvorené druhé čítanie, preto som si dovolil vystúpiť aj ja, aby som poukázal na to, že takto, takto to...
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, zákon o dani z príjmu prišiel do parlamentu ako pravidelná ročná úprava s bezproblémovým obsahom. Následne však eldorádo pozmeňujúcich návrhov vládnych poslancov z neho urobilo nepodporiteľný zákon. Boli podané pozmeňujúce návrhy, budú stiahnuté, budú podané nové, máme otvorené druhé čítanie, preto som si dovolil vystúpiť aj ja, aby som poukázal na to, že takto, takto to proste nemôže byť.
Samozrejme, o tom, že problém je, svedčí aj už iksté posunutie hlasovania a i samotný fakt, že tu teda znova stojíme v znovu otvorenej rozprave v druhom čítaní.
Teda prečo, prečo je problém s týmto zákonom? Pre odpoveď sa musíme vrátiť o nejaký čas dozadu, keď minister financií Igor Matovič prišiel s myšlienkou daňovej revolúcie, ktorá v sebe obsahovala časť prorodinná politika a v nej 200 euro na dieťa mesačne. Z daňovej revolúcie nebolo nakoniec nič a šéf OĽANO sa upol na jedinú mantru, prorodinnú politiku, 200 euro na dieťa. Na začiatku bola postavená na troch nohách – rodinné prídavky, daňový bonus, krúžkovné. Plynúcim časom a tlačovkami sa prorodinný balík transformoval do novej podoby, keďže začala inflácia, tak vlastne už bol z toho protiinflačný balíček.
Už si pamätáme, to nie je tak dávno, protiinflačný balíček si za každú cenu, bagrom, to sú slová pána ministra, dokázal pretlačiť v skrátenom konaní cez parlament. Takisto si ho dokázal pretlačiť naproti vetu pani prezidentky. No a keďže nedbal na naše pripomienky, ale aj na pripomienky, samozrejme, odborníkov, zákon ako taký bol schválený v nevykonateľnom znení, napríklad krúžkovné, a zároveň tak kriviac zákony a platné legislatívne pravidlá, že skončil na Ústavnom súde. No a ďalšie mesiace, to už žijeme teraz, v rôznych zákonoch koalícia postupne opravuje tento balíček a ďalšia kľúčová oprava sa deje aj v tomto zákone, čo všetko sú to pridané veci. Ešte raz, to bol zákon o dani z príjmu, ktorý bol pravidelná ročná úprava tohto zákona. Toto všetko je tam dané nové. Prakticky nanovo sa tuto definuje daňový bonus na dieťa. Prečo? Dôvodom je, aby sa obišlo rozhodnutie Ústavného súdu. Ak sa tu schváli nanovo, tak vlastne už Ústavný súd nebude mať o čom rozhodovať.
Zmysluplnú pôvodnú myšlienku podpory voľnočasových aktivít, ktorá bola tak zle prijatá, že bola fakt nerealizovateľná, realizácia bola odsunutá na rok 2025, to sa stalo nedávno, ale túto myšlienku, kolegyne, kolegovia, tento zákon v podstate definitívne pochováva. Daňový bonus sa zvyšuje vlastne až na maximálnu hodnotu 140 euro, o tie, o tú pôvodnú sumu teda, ktorou malo byť krúžkovné, a posúva sa do 18 rokov. No bude tu aj podaný, respektíve bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý bude stiahnutý, ale bude podaný nanovo, kde teda koalícia konečne priznáva, že celkový výpadok príjmov samospráv vo výške tej poslednej približne 850 mil. euro ročný je pre samosprávy likvidačný, a teda tento pozmeňujúci návrh prinesie nejaké kompenzácie pre samosprávy. Problém však ale nerieši. Plus tam je ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý úpravou formy zdaňovania dlhopisov prináša komplikácie a zneisťuje investorov, to je ďalší problém. No a byrokracia a komplikovanosť priznania a výpočtu daňového bonusu dosiahla už extrémny level a takto vlastne to zasa prináša ďalšie problémy každej jednej firme.
Čo sú teda základné problémy? Daňový bonus je extrémne vysoký. Minister financií dodnes nedefinoval, alebo neboli prijaté zákony, ako budú vykryté tieto výpadky. Jednoducho krajina si v dnešnej dobe nevie dovoliť takúto výšku daňového bonusu. Zvolené plošné a teda už z princípu veľmi drahé riešenie je navyše postavené na hlavu. Bohatým pomáha viac ako chudobným tento daňový bonus. K maximálnej výške bonusu sa nedostanú práve zraniteľné skupiny obyvateľstva, práve napríklad matky samoživiteľky, ktoré sa starajú o dieťa, a proste všetky tieto skupiny, ktoré pomoc reálne, reálne potrebujú. Opačne, zasa sa vyplytvá veľké množstvo financií pre bohatých, dobre situovaných ľudí, kde ničomu to nepomôže a nikomu a ničomu to nepomôže.
Ďalšia vec, kolegyne, kolegovia, uvedomme si, prosím, že len 24 % domácností má deti v závislom postavení. Treba povedať, že pokrývajú 47 % populácie. Stále je to menej ako polovica, ktorej sa teda nejakou formou pomôže, a teda iba títo môžu čerpať daňový bonus. Čiže napriek jednej teda forme plošnosti, ale veľkému, a veľkému množstvu potrebných financií toto riešenie zďaleka nepomôže každému, kto pomoc reálne potrebuje.
Ďalším problémom je, a to tu treba jasne, aby zaznelo, túto rodinnú politiku pána Matoviča platia obce. Priznaním potreby kompenzácií bola zároveň priznaná absurdnosť prijatého riešenia. Štát nemal brať financie obciam, veď potom by ich následne nemusel kompenzovať. Navyše z výpadku tých cca 850 mil. štát vykompenzuje približne 300 mil., takže tie obce stále budú čeliť 450-, možno polmiliardovému výpadku. Táto situácia, a to si tiež treba uvedomiť, má ďalšie konzekvencie. Obce chýbajúce, chýbajúce financie budú musieť získať inde. Zvýšia miestne dane, zvýšia poplatky, zdražia služby pre občanov, školné, sociálne služby, kultúru aj šport. Ale toto sa dotkne všetkých. Aj tých občanov, ktorí z daňového bonusu nemohli nijak profitovať.
Summa summarum, bolo vybraté zase raz najnákladnejšie, ale zároveň najmenej účinné riešenie. Rozumné riešenie je neprijať zákon ako celok a následne formou sociálneho systému cielenejšie riešiť zraniteľných obyvateľov.
Ešte si dovolím pár slov ku občianskodemokratickej platforme. Oceňujem, že sa ozvali a poukázali na despotizmus ministra financií a na neudržateľnosť toho obrovského výpadku príjmov samospráv, avšak dúfal som, že budú chcieť riešiť podstatu problému. A tá podstata problému je zníženie extrémnej výšky 140-eurového daňového bonusu. Bohužiaľ však riešili len výšku a spôsob kompenzácie pre samosprávy. Problém chýbajúceho finančného krytia to nijak nevyriešilo, len určili teda, že menej financií bude chýbať samosprávam a teda viac bude chýbať štátu. Obce a VÚC-ky dostanú v roku 2023 a ´24 konkrétnu sumu z výnosu dane z príjmu právnických osôb. Už toto, takýto pozmeňovák je neštandardné riešenie.
Rokovania však odhalili systémovú chybu, že veci sa neriešia podľa možností nášho rozpočtu, je to naopak, proste že sa rozpočet musí prispôsobovať svojvôli politikov. A dôkazom toho je aj 26 mld. nárastu dlhu za štyri roky aktuálnej vlády, čo je polovica dlhu, ktorý vyprodukovalo Slovensko za zvyšných 27 rokov svojej existencie. Plus ešte jedno ponaučenie, že malo byť prijaté systémové riešenie pre obce, daňový mix, ktorý bude zaručovať stabilnejšie financovanie. Každopádne neprijatie tohto zákona by len potvrdilo, že svojvôľou mocných nevznikajú rozumné riešenia. Neprijatie by otvorilo dvere hľadaniu zodpovedného riešenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis