Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
21.12.2022 o 17:25 hod.
RNDr. Ing.
Marián Viskupič
Videokanál poslanca
Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.
No už nás je tu stále menej a menej (povedané s úsmevom), takže zasa si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý teda vzišiel zo všeobecnej dohody a spoločne teda bol pripravený k tomuto, k tomuto zákonu. Nebudem sa nijak vyjadrovať k samotnej dani z rúry, ktorú toto popísal teda pán kolega Vetrák, asi by sa možno dalo o tej sadzbe hovoriť, ale dobre, je, ako je. Ja by som teda povedal ďalšie dve veci, ktoré budem dopĺňať pozmeňujúcim návrhom, a to je, a to je zníženie a zekologizovanie registračnej dane, to znamená dane, ktorú, alebo poplatku, ktorý platí, platia ľudia, keď si kupujú motorové vozidlo, a teda dovoľte mi zasa pár, pár slov tak k tomu, ako to teda je a ako bude.
Meníme teda týmto pozmeňujúcim návrhom spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá tým, že do tohto výpočtu poplatku sa zavádza parameter ekologickej prevádzky vozidla. Táto zmena vlastne sleduje zavedenie ekologického aspektu a prináša zvýhodnenie novších vozidiel, teda tých, ktoré majú nižší vplyv na životné prostredie. Aktuálny stav teda, ktorý je, bol vlastne, bol zavedený a teda je na základe výkonu vozidla, a teda je tam tabuľka, ktorá definovala vek, vek vozidla, a teda čím bol vek vozidla vyšší, tým bola táto daň nižšia, čo sa na prvý pohľad akoby zdá, že v poriadku, ale na druhej strane to znamená, že teda bola preferencia starších vozidiel, menej ekologických vozidiel a jednoducho proste nebolo, nebolo, nebolo to dobré. No a zároveň to bola akoby určitá forma majetkovej dane, ktorú nemá zavedené v podstate takmer žiadna, žiadna krajina Európskej únie, čiže aj, aj toto je dôvod, prečo od tohto teraz upúšťame a bude ten registračný poplatok zavedený ako určitá vlastnosť výrobku, a to teda kombinácia ekologických parametrov a teda následne výkonu, výkonu vozidla.
Samozrejme, teda táto zmena umožní Slovensku, aby to teda bolo podobne, ako v ostatných členských štátoch, aby teda aj, aj tá, tento registračný poplatok motivoval ku kúpe ekologických vozidiel. Čo sa týka toho, koľko to bude pre občanov znamenať, tie prepočty sú, samozrejme, robené veľmi ťažko, pretože to závisí na skladbe, aké vozidlá budú ľudia kupovať, aká skladba výkonu, aká skladba toho, či to bude elektromobil, hybrid alebo teda štandardné spaľovacie vozidlo, ale teda tie nejaké prepočty ukazujú, že dokopy by mali ľudia zaplatiť asi o 32 mil. menej, takže vlastne je to niečo, čo uvoľní, uvoľní občanom, vlastne zníži ich platby. Teda ten rozpočet, vplyv na rozpočet verejnej správy je teda vo výške cca 32 mil. Toto zavádza, resp. bude tam stále zachované zvýhodnenie či už, či už hybridov, alebo teda aj elektrických vozidiel, ktoré budú platiť v tomto momente stále vlastne ten najnižší poplatok, ako teda formy ekologickej alebo ekologickejšej mobility.
To je vlastne k prvému bodu pozmeňujúceho návrhu. K druhému bodu pozmeňujúceho návrhu... (K rečníckemu pultu pristúpila pracovníčka Kancelárie NR SR podávajúc rečníkovi inštrukcie k ďalšej časti jeho vystúpenia.) Pardon, chvíľočku prosím. Dobre, ďakujem, ďakujem.
Takže druhým, druhým bodom pozmeňujúceho návrhu je zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tzv. koncesionárske poplatky, a teda ich nahradenie nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu zákonom stanovenej výške, ktorý sa, samozrejme, bude ročne zvyšovať o mieru inflácie. Nechcem nejak veľmi, ten čas je už, už teda je veľa hodín, ale toto bola jedna z vecí, kde teda SaS tento, tento návrh sme chceli dlhodobo presadiť. Máme pocit, že je to teda ďaleko efektívnejšie riešenie, ďaleko, ďaleko modernejšie riešenie a zároveň treba povedať aj to, že bude menej byrokracie. Len samotné ročné náklady na výber, ktorý je niekde vo výške, výber koncesionárskych poplatkov, ktorý je niekde vo výške 75 mil. eur ročne, je takmer 2,5 mil., hej? To, to sa nezdá, proste to je len ten samotný výber. Ale to je na strane akoby tej verejnej správy. Ale keď si zoberieme, tak väčšina ľudí, či už to platia ako SIPO alebo akýmkoľvek proste prevodom, to tiež stojí peniaze, čiže ľudia takisto vlastne majú s tým nejaké náklady. Potom sa ešte nebavme, samozrejme, celé oddelenie teda v RTVS, ktoré robí celú túto správu poplatkov, samozrejme, ich, ich evidenciu, ich vymáhanie. To tiež sú náklady, ktoré vlastne neprinesú nič, lebo vám to prinesie len ten príspevok alebo teda ten koncesionársky poplatok, ale stojí vás to ďalšiu energiu, takže toto všetko sa dá, sa dá vlastne týmto zrušiť.
No a potom máme tu ešte ďalší level, a to je, že aj firmy museli platiť vlastne podľa počtu svojich zamestnancov za služby RTVS bez ohľadu na to, či televíziu mali, alebo nemali alebo rozhlas, ale to ešte budiš. Ale tá celá administratíva okolo toho, to ďalšie zasa prinášalo, prináša náklady teda aj v sfére podnikateľskej. Takže aj týmto vlastne sa to celé zjednoduší. Čiže zasa je to riešenie, ktoré milióny vlastne mesačných pravidelných platieb a ich evidencie a úradovania a všetkého nahradí povedzme niekoľkými povedzme dvanásť, dvanástimi platbami do roka, kde, kde teda príde, prídu vlastne priamo zo štátneho rozpočtu.
Takže toľkoto, toľkoto k vysvetleniu. Keď budú nejaké otázky, tak však, samozrejme.
A dovolím si prečítať, prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1181.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 433/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 468/2005 Z. z, zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 603, 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112 Z. z., pardon 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č.495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 700, pardon, 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 213, 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č., zákona č. 506/2013 Z. z.. Nie v pohode. Zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 120/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 262/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 403/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 342/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 51/2017 Z. z., zákona č. 238/2019, 2017 Z. z., zákona č. 242/2017 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 293/2017 Z. z., zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 17/2018 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 49/2018 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 157/2018 Z. z., zákona č. 212/2018 Z. z., zákona č. 215/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 346/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z., zákona č. 156/2019 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 213/2019 Z. z., zákona č. 216/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 386/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 310/2020 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 259/2021 Z. z., zákona č. 287/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 378/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 402/2021 Z. z., zákona č. 404/2021 Z. z., zákona č. 455/2021 Z. z., zákona č. 490/2021 Z. z., zákona č. 500/2021 Z. z., zákona č. 352/2021 (správne 532/2021, pozn. red.) Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona č. 122/2022 Z. z., zákona č. 180/2022 Z. z., zákona č. 181/2022 Z. z., zákona č. 246/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 253/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 256/2022 (správne 265/2022, pozn. red.) Z. z., zákona č. 266/2022 Z. z., zákona č. 325/2002 (správne 325/2022, pozn. red.) Z. z., zákona č. 408/2022 Z. z., zákona č. 427/2022 Z. z. a zákona č. 429/2022 Z. z. sa mení takto:
1. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 sa vzorec "RP = Pkw x RV1-n" nahrádza vzorcom "RP = Pkw x EKV".
2. V prílohe časti Vl. Doprava položke 65 sa slová "RV1-n - koeficient zostatkovej hodnoty vozidla zodpovedajúci zostatkovej hodnote vozidla podľa veku vozidla v rokoch odo dňa prvej evidencie vozidla, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 2" nahrádzajú slovami "EKV - ekologický koeficient vozidla".
3. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 tabuľka č. 2 znie:
"Tabuľka č. 2
Emisná norma, Dátum prvej registrácie*, Dátum prvej registrácie*, Ekologický koeficient vozidla
Veterán (viac ako 40 rokov bez rozdielu paliva) - do 31. 12. 1982 - 0,10
Položka OEV č. 18:P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Nafta, Nafta+HEV
Euro 1 - od 1. 1. 1983 do 31. 12. 1996 - 1,00
Euro 2 - od 1. 1. 1997 do 31. 12. 2000 - 0,90
Euro 3 - od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2005 - 0,80
Euro 4 - od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2010 - 0,70
Euro 5 - od 1. 1. 2011 do 31. 8. 2015 - 0,60
Euro 6 b, c - od 1. 9. 2015 do 31. 8. 2019 - 0,40
Euro 6d-Temp a 6d - od 1.9.2019 - 0,30
Položka OEV č. 18: P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Benzín, Benzín+HEV, Benzín+LPG, CNG a kombinácia s iným palivom, LPG a kombinácia s iným palivom, LNG a kombinácia s iným palivom
Euro 1 - od 1. 7. 1992 do 31. 12. 1995 - 1,00
Euro 2 - od 1. 1. 1996 do 31. 12. 1999 - 0,90
Euro 3 - od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2004 - 0,80
Euro 4 - od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2009 - 0,70
Euro 5 - od 1. 9. 2009 do 31. 8. 2014 - 0,60
Euro 6 b, c - od 1. 1. 2014 (správne od 1. 9. 2014, pozn. red.) do 31. 8. 2017 - 0,40
Euro 6d-Temp a 6d - od 1. 9. 2017 - 0,30
Položka OEV č. 18: P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Elektrina, kombinácia palivo+PHEV (Plug-ln hybrid), H2
Všetky emisné normy - 0,20
Poplatok sa zníži najviac na 33 eur.
* Kritériá časového rozmedzia dátumu prvej registrácie (stĺpec č. 2 a 3) sa použijú len, ak motorové vozidlo nemá pridelenú emisnú normu Euro."
4. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 Poznámkach sa vypúšťa bod 4.
Doterajší bod 5 sa označuje ako bod 4."."
Nový článok II nadobúda účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť pri vyhotovovaní čistopisu zákona.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
2. V doterajšom čl. II sa slovo "predpisu 90a)" nahrádza slovom "príjmov79g)" a označenie odkazu 90ab a poznámky pod čiarou k odkazu 90ab nahrádza odkazom 90ac a poznámkou pod čiarou k odkazu 90ac.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"ČI. IV
Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 340/2012 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona 264/2012 (správne 264/2022, pozn. red.) Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 20 ods. 1 písmeno a) znie:
"a) nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu (ďalej len "nárokovateľný príspevok") určený na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska v sume podľa § 20a ods. 2,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 49 sa vypúšťa.
2. § 20 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Finančné prostriedky podľa odseku 1 písm. a) sa ich pripísaním na účet Rozhlasu a televízie Slovenska považujú na účely podľa osobitného predpisu53) za vyčerpané na určený účel."
Poznámka pod čiarou k odkazu 53 znie:
"53) § 19 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
3. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 20a
Nárokovateľný príspevok
(1) Nárokovateľný príspevok je Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená použiť len na úhradu nákladov na zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska.
(2) Nárokovateľný príspevok na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje v sume nárokovateľného príspevku na predchádzajúci rozpočtový rok upravený o priemernú mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky a meranú indexom spotrebiteľských cien, ktorá bola dosiahnutá v období od 1. júla roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku a ktoré sa končí 30. júnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Nárokovateľný príspevok podľa prvej vety sa poskytuje v celej sume bezhotovostne na účet Rozhlasu a televízie Slovenska do 31. januára príslušného rozpočtového roka."
4. Za § 27a sa vkladá § 27b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠27b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023
(1) Výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada"), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. júla 2023 Rozhlas a televízia Slovenska podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady za služby verejnosti, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska.
(2) Suma nárokovateľného príspevku na rozpočtový rok 2023 je najmenej 41 500 000 eur.
(3) Suma nárokovateľného príspevku na rozpočtový rok 2024 je najmenej 83 000 000 eur. Nárokovateľný príspevok sa o mieru inflácie podľa § 20a ods. 2 upravuje prvýkrát v roku 2024."
5. § 28 sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
"3. čl. I zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 314/2019 Z. z. a zákona č. 126/2021 Z. z."
Nový článok IV nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť pri vyhotovovaní čistopisu zákona.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
A to je všetko, kolegovci. Ďakujem pekne za trpezlivosť a takisto podporím, poprosím o podporu či už tohto pozmeňujúceho návrhu, alebo celého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 17:25 - 17:25 hod.
Marián ViskupičNo už nás je tu stále menej a menej (povedané s úsmevom), takže zasa si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý teda vzišiel zo všeobecnej dohody a spoločne teda bol pripravený k tomuto, k tomuto zákonu. Nebudem sa nijak vyjadrovať k samotnej dani z rúry, ktorú toto popísal teda pán kolega Vetrák, asi by sa možno dalo o tej sadzbe hovoriť, ale dobre, je, ako je. Ja by som teda povedal ďalšie...
No už nás je tu stále menej a menej (povedané s úsmevom), takže zasa si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý teda vzišiel zo všeobecnej dohody a spoločne teda bol pripravený k tomuto, k tomuto zákonu. Nebudem sa nijak vyjadrovať k samotnej dani z rúry, ktorú toto popísal teda pán kolega Vetrák, asi by sa možno dalo o tej sadzbe hovoriť, ale dobre, je, ako je. Ja by som teda povedal ďalšie dve veci, ktoré budem dopĺňať pozmeňujúcim návrhom, a to je, a to je zníženie a zekologizovanie registračnej dane, to znamená dane, ktorú, alebo poplatku, ktorý platí, platia ľudia, keď si kupujú motorové vozidlo, a teda dovoľte mi zasa pár, pár slov tak k tomu, ako to teda je a ako bude.
Meníme teda týmto pozmeňujúcim návrhom spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá tým, že do tohto výpočtu poplatku sa zavádza parameter ekologickej prevádzky vozidla. Táto zmena vlastne sleduje zavedenie ekologického aspektu a prináša zvýhodnenie novších vozidiel, teda tých, ktoré majú nižší vplyv na životné prostredie. Aktuálny stav teda, ktorý je, bol vlastne, bol zavedený a teda je na základe výkonu vozidla, a teda je tam tabuľka, ktorá definovala vek, vek vozidla, a teda čím bol vek vozidla vyšší, tým bola táto daň nižšia, čo sa na prvý pohľad akoby zdá, že v poriadku, ale na druhej strane to znamená, že teda bola preferencia starších vozidiel, menej ekologických vozidiel a jednoducho proste nebolo, nebolo, nebolo to dobré. No a zároveň to bola akoby určitá forma majetkovej dane, ktorú nemá zavedené v podstate takmer žiadna, žiadna krajina Európskej únie, čiže aj, aj toto je dôvod, prečo od tohto teraz upúšťame a bude ten registračný poplatok zavedený ako určitá vlastnosť výrobku, a to teda kombinácia ekologických parametrov a teda následne výkonu, výkonu vozidla.
Samozrejme, teda táto zmena umožní Slovensku, aby to teda bolo podobne, ako v ostatných členských štátoch, aby teda aj, aj tá, tento registračný poplatok motivoval ku kúpe ekologických vozidiel. Čo sa týka toho, koľko to bude pre občanov znamenať, tie prepočty sú, samozrejme, robené veľmi ťažko, pretože to závisí na skladbe, aké vozidlá budú ľudia kupovať, aká skladba výkonu, aká skladba toho, či to bude elektromobil, hybrid alebo teda štandardné spaľovacie vozidlo, ale teda tie nejaké prepočty ukazujú, že dokopy by mali ľudia zaplatiť asi o 32 mil. menej, takže vlastne je to niečo, čo uvoľní, uvoľní občanom, vlastne zníži ich platby. Teda ten rozpočet, vplyv na rozpočet verejnej správy je teda vo výške cca 32 mil. Toto zavádza, resp. bude tam stále zachované zvýhodnenie či už, či už hybridov, alebo teda aj elektrických vozidiel, ktoré budú platiť v tomto momente stále vlastne ten najnižší poplatok, ako teda formy ekologickej alebo ekologickejšej mobility.
To je vlastne k prvému bodu pozmeňujúceho návrhu. K druhému bodu pozmeňujúceho návrhu... (K rečníckemu pultu pristúpila pracovníčka Kancelárie NR SR podávajúc rečníkovi inštrukcie k ďalšej časti jeho vystúpenia.) Pardon, chvíľočku prosím. Dobre, ďakujem, ďakujem.
Takže druhým, druhým bodom pozmeňujúceho návrhu je zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska, tzv. koncesionárske poplatky, a teda ich nahradenie nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu zákonom stanovenej výške, ktorý sa, samozrejme, bude ročne zvyšovať o mieru inflácie. Nechcem nejak veľmi, ten čas je už, už teda je veľa hodín, ale toto bola jedna z vecí, kde teda SaS tento, tento návrh sme chceli dlhodobo presadiť. Máme pocit, že je to teda ďaleko efektívnejšie riešenie, ďaleko, ďaleko modernejšie riešenie a zároveň treba povedať aj to, že bude menej byrokracie. Len samotné ročné náklady na výber, ktorý je niekde vo výške, výber koncesionárskych poplatkov, ktorý je niekde vo výške 75 mil. eur ročne, je takmer 2,5 mil., hej? To, to sa nezdá, proste to je len ten samotný výber. Ale to je na strane akoby tej verejnej správy. Ale keď si zoberieme, tak väčšina ľudí, či už to platia ako SIPO alebo akýmkoľvek proste prevodom, to tiež stojí peniaze, čiže ľudia takisto vlastne majú s tým nejaké náklady. Potom sa ešte nebavme, samozrejme, celé oddelenie teda v RTVS, ktoré robí celú túto správu poplatkov, samozrejme, ich, ich evidenciu, ich vymáhanie. To tiež sú náklady, ktoré vlastne neprinesú nič, lebo vám to prinesie len ten príspevok alebo teda ten koncesionársky poplatok, ale stojí vás to ďalšiu energiu, takže toto všetko sa dá, sa dá vlastne týmto zrušiť.
No a potom máme tu ešte ďalší level, a to je, že aj firmy museli platiť vlastne podľa počtu svojich zamestnancov za služby RTVS bez ohľadu na to, či televíziu mali, alebo nemali alebo rozhlas, ale to ešte budiš. Ale tá celá administratíva okolo toho, to ďalšie zasa prinášalo, prináša náklady teda aj v sfére podnikateľskej. Takže aj týmto vlastne sa to celé zjednoduší. Čiže zasa je to riešenie, ktoré milióny vlastne mesačných pravidelných platieb a ich evidencie a úradovania a všetkého nahradí povedzme niekoľkými povedzme dvanásť, dvanástimi platbami do roka, kde, kde teda príde, prídu vlastne priamo zo štátneho rozpočtu.
Takže toľkoto, toľkoto k vysvetleniu. Keď budú nejaké otázky, tak však, samozrejme.
A dovolím si prečítať, prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Viskupiča k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1181.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Petra Libu, Richarda Nemca a Jána Szőllősa na vydanie zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
1. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 433/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 468/2005 Z. z, zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 603, 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112 Z. z., pardon 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č.495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 700, pardon, 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 213, 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 387/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č., zákona č. 506/2013 Z. z.. Nie v pohode. Zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 40/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 120/2015 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 129/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 262/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 403/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 272/2016 Z. z., zákona č. 342/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 51/2017 Z. z., zákona č. 238/2019, 2017 Z. z., zákona č. 242/2017 Z. z., zákona č. 276/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 293/2017 Z. z., zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 17/2018 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 49/2018 Z. z., zákona č. 52/2018 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 106/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 110/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 157/2018 Z. z., zákona č. 212/2018 Z. z., zákona č. 215/2018 Z. z., zákona č. 284/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 346/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 150/2019 Z. z., zákona č. 156/2019 Z. z., zákona č. 158/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 213/2019 Z. z., zákona č. 216/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 234/2019 Z. z., zákona č. 356/2019 Z. z., zákona č. 364/2019 Z. z., zákona č. 383/2019 Z. z., zákona č. 386/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 395/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 165/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 310/2020 Z. z., zákona č. 128/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 259/2021 Z. z., zákona č. 287/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z., zákona č. 378/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 402/2021 Z. z., zákona č. 404/2021 Z. z., zákona č. 455/2021 Z. z., zákona č. 490/2021 Z. z., zákona č. 500/2021 Z. z., zákona č. 352/2021 (správne 532/2021, pozn. red.) Z. z., zákona č. 540/2021 Z. z., zákona č. 111/2022 Z. z., zákona č. 114/2022 Z. z., zákona č. 122/2022 Z. z., zákona č. 180/2022 Z. z., zákona č. 181/2022 Z. z., zákona č. 246/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 253/2022 Z. z., zákona č. 264/2022 Z. z., zákona č. 256/2022 (správne 265/2022, pozn. red.) Z. z., zákona č. 266/2022 Z. z., zákona č. 325/2002 (správne 325/2022, pozn. red.) Z. z., zákona č. 408/2022 Z. z., zákona č. 427/2022 Z. z. a zákona č. 429/2022 Z. z. sa mení takto:
1. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 sa vzorec "RP = Pkw x RV1-n" nahrádza vzorcom "RP = Pkw x EKV".
2. V prílohe časti Vl. Doprava položke 65 sa slová "RV1-n - koeficient zostatkovej hodnoty vozidla zodpovedajúci zostatkovej hodnote vozidla podľa veku vozidla v rokoch odo dňa prvej evidencie vozidla, ktorého hodnoty sú uvedené v tabuľke č. 2" nahrádzajú slovami "EKV - ekologický koeficient vozidla".
3. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 tabuľka č. 2 znie:
"Tabuľka č. 2
Emisná norma, Dátum prvej registrácie*, Dátum prvej registrácie*, Ekologický koeficient vozidla
Veterán (viac ako 40 rokov bez rozdielu paliva) - do 31. 12. 1982 - 0,10
Položka OEV č. 18:P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Nafta, Nafta+HEV
Euro 1 - od 1. 1. 1983 do 31. 12. 1996 - 1,00
Euro 2 - od 1. 1. 1997 do 31. 12. 2000 - 0,90
Euro 3 - od 1. 1. 2001 do 31. 12. 2005 - 0,80
Euro 4 - od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2010 - 0,70
Euro 5 - od 1. 1. 2011 do 31. 8. 2015 - 0,60
Euro 6 b, c - od 1. 9. 2015 do 31. 8. 2019 - 0,40
Euro 6d-Temp a 6d - od 1.9.2019 - 0,30
Položka OEV č. 18: P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Benzín, Benzín+HEV, Benzín+LPG, CNG a kombinácia s iným palivom, LPG a kombinácia s iným palivom, LNG a kombinácia s iným palivom
Euro 1 - od 1. 7. 1992 do 31. 12. 1995 - 1,00
Euro 2 - od 1. 1. 1996 do 31. 12. 1999 - 0,90
Euro 3 - od 1. 1. 2000 do 31. 12. 2004 - 0,80
Euro 4 - od 1. 1. 2005 do 31. 8. 2009 - 0,70
Euro 5 - od 1. 9. 2009 do 31. 8. 2014 - 0,60
Euro 6 b, c - od 1. 1. 2014 (správne od 1. 9. 2014, pozn. red.) do 31. 8. 2017 - 0,40
Euro 6d-Temp a 6d - od 1. 9. 2017 - 0,30
Položka OEV č. 18: P.3 Druh Paliva/zdroj energie: Elektrina, kombinácia palivo+PHEV (Plug-ln hybrid), H2
Všetky emisné normy - 0,20
Poplatok sa zníži najviac na 33 eur.
* Kritériá časového rozmedzia dátumu prvej registrácie (stĺpec č. 2 a 3) sa použijú len, ak motorové vozidlo nemá pridelenú emisnú normu Euro."
4. V prílohe časti VI. Doprava položke 65 Poznámkach sa vypúšťa bod 4.
Doterajší bod 5 sa označuje ako bod 4."."
Nový článok II nadobúda účinnosť 1. apríla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť pri vyhotovovaní čistopisu zákona.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
2. V doterajšom čl. II sa slovo "predpisu 90a)" nahrádza slovom "príjmov79g)" a označenie odkazu 90ab a poznámky pod čiarou k odkazu 90ab nahrádza odkazom 90ac a poznámkou pod čiarou k odkazu 90ac.
3. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"ČI. IV
Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 397/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 340/2012 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona 264/2012 (správne 264/2022, pozn. red.) Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 20 ods. 1 písmeno a) znie:
"a) nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu (ďalej len "nárokovateľný príspevok") určený na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska v sume podľa § 20a ods. 2,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 49 sa vypúšťa.
2. § 20 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Finančné prostriedky podľa odseku 1 písm. a) sa ich pripísaním na účet Rozhlasu a televízie Slovenska považujú na účely podľa osobitného predpisu53) za vyčerpané na určený účel."
Poznámka pod čiarou k odkazu 53 znie:
"53) § 19 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
3. Za § 20 sa vkladá § 20a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 20a
Nárokovateľný príspevok
(1) Nárokovateľný príspevok je Rozhlas a televízia Slovenska oprávnená použiť len na úhradu nákladov na zabezpečenie hlavnej činnosti Rozhlasu a televízie Slovenska.
(2) Nárokovateľný príspevok na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje v sume nárokovateľného príspevku na predchádzajúci rozpočtový rok upravený o priemernú mieru inflácie zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky a meranú indexom spotrebiteľských cien, ktorá bola dosiahnutá v období od 1. júla roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku a ktoré sa končí 30. júnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Nárokovateľný príspevok podľa prvej vety sa poskytuje v celej sume bezhotovostne na účet Rozhlasu a televízie Slovenska do 31. januára príslušného rozpočtového roka."
4. Za § 27a sa vkladá § 27b, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠27b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023
(1) Výber a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len "úhrada"), ktorú bol platiteľ úhrady podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 30. júnu 2023 povinný zaplatiť do 30. júna 2023, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. júla 2023 Rozhlas a televízia Slovenska podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. júna 2023; takto vybraté a vymožené úhrady za služby verejnosti, ako aj vymožené iné pohľadávky sú príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska.
(2) Suma nárokovateľného príspevku na rozpočtový rok 2023 je najmenej 41 500 000 eur.
(3) Suma nárokovateľného príspevku na rozpočtový rok 2024 je najmenej 83 000 000 eur. Nárokovateľný príspevok sa o mieru inflácie podľa § 20a ods. 2 upravuje prvýkrát v roku 2024."
5. § 28 sa dopĺňa tretím bodom, ktorý znie:
"3. čl. I zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 373/2013 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 314/2019 Z. z. a zákona č. 126/2021 Z. z."
Nový článok IV nadobúda účinnosť 1. júla 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť pri vyhotovovaní čistopisu zákona.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
A to je všetko, kolegovci. Ďakujem pekne za trpezlivosť a takisto podporím, poprosím o podporu či už tohto pozmeňujúceho návrhu, alebo celého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 16:25 - 16:25 hod.
Marián ViskupičTakisto aj teda poviem ešte pár slov k tomu liehu. Áno, ten sa dlhé roky nezvyšoval, čiže toto by som ani nevolal zvýšenie dane, ale skôr valorizácia, ale teda tiež je tam nejaký nárast. Ale zasa to pekne dáva zmysel s tým, že keď toto bude vlastne v reštauračných zariadeniach, tak zasa je to vlastne vyvážené tým, že tá dépeháčka sa znižuje, takže aj tuná je vlastne určitá taká zmysluplnosť daná.
Takže ja som veľmi rád, že sa teda vôbec podarilo takéto niečo dohodnúť a posunúť do druhého čítania a mám taký pocit, že čo sa týka aj pléna, tak myslím si, že to bude mať širokú podporu.
Takže veľmi pekne, kolegovia, ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.12.2022 14:10 - 14:10 hod.
Marián ViskupičVystúpenie v rozprave 21.12.2022 14:10 - 14:10 hod.
Marián ViskupičSkúsim teda, áno, dohoda bola robená teda s pánom dočasne povereným premiérom Hegerom. Ja som presvedčený, že no dostali sme sa do stavu, kde sme, hej, že vlastne všetko sa uvádza, že dočasne poverený, ale ja si myslím, že o to viac je teraz dôležité, aby sme to celé dokázali dotiahnuť do konca a skutočne doručiť za jedno teda prijatý štátny rozpočet, pretože ten je potrebný aj pre samosprávy,...
Skúsim teda, áno, dohoda bola robená teda s pánom dočasne povereným premiérom Hegerom. Ja som presvedčený, že no dostali sme sa do stavu, kde sme, hej, že vlastne všetko sa uvádza, že dočasne poverený, ale ja si myslím, že o to viac je teraz dôležité, aby sme to celé dokázali dotiahnuť do konca a skutočne doručiť za jedno teda prijatý štátny rozpočet, pretože ten je potrebný aj pre samosprávy, teda nielen pre samosprávy, ale, samozrejme, vždy je dobré, keď krajina má rozpočet. Dokonalý možno nie je ani teraz, samozrejme, ale na to sú rozpočtové opatrenia, dá sa už s ním počas roka pracovať, veď aj svet sa mení aj rozpočet vie doznať zmien ešte ďalších počas roka, ale teda musí byť akože, to, že sa vyhneme rozpočtovému provizóriu, je, samozrejme, veľmi dobrá správa.
Čo sa týka tej celej dohody, áno, spomenul to pán poslanec Kočiš, je to celé širšie presne tak. Súčasťou je 10 % pre gastro na celý rok, 10 % pre športoviská na celý rok, je tam zníženie registračnej dane pre motorové vozidlá a jej ekologizácia, ale výsledok je, že ľudia vo finále zaplatia asi 30, 32 mil. menej ročne.
Takisto tie spomínané zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich nahradenie financovaním zo štátneho rozpočtu, takisto je tam aj zvýšenie dane na hazard, čo teda tiež je zmysluplné a je to urobené tak, aby to bolo dobré aj pre štát, ale, samozrejme, aj zmysluplné aj pre samotný sektor, lebo vždy treba strážiť aj vlastne tú, tú mieru toho celého. Takže v tomto si myslím, že táto dohoda nás bude čakať ešte celé poobedné rokovanie, ešte sa tu nejakých pozmeňovákov načítam, ale som aj ja presvedčený, že to celé dokážeme dotiahnuť na zajtrajšom hlasovaní do úspešného cieľa a vlastne odídeme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 13:55 - 13:55 hod.
Marián ViskupičNo v podstate tak ako sme aj včera teda videli aj na tlačovej konferencii, súčasťou teda veľkej dohody pána premiéra a teda Richarda Sulíka ako šéfa SaS-ky sme našli cestu, ako sa teda dohodnúť na štátnom rozpočte a teda plus o ďalších veciach. Takže vyplýva vlastne z toho to, že sme teraz momentálne otvorili rozpravu, kde tie výhrady a tie vylepšenia, to takto to poviem, rozpočtu teraz vlastne...
No v podstate tak ako sme aj včera teda videli aj na tlačovej konferencii, súčasťou teda veľkej dohody pána premiéra a teda Richarda Sulíka ako šéfa SaS-ky sme našli cestu, ako sa teda dohodnúť na štátnom rozpočte a teda plus o ďalších veciach. Takže vyplýva vlastne z toho to, že sme teraz momentálne otvorili rozpravu, kde tie výhrady a tie vylepšenia, to takto to poviem, rozpočtu teraz vlastne prednesiem. Dovolil by som si teda pár slovami najprv uviesť alebo odôvodniť pozmeňujúci návrh a následne ho celý prečítam.
Pozmeňujúci návrh má 7 bodov. Prvý bod je nazvime to legislatívno-technická úprava, ktorá zabezpečí, aby bolo možné z dôvodov efektívneho čerpania prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale aj prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na teda financovanie týchto projektov zabezpečuje možnosť prekročenia celkových výdavkov rozpočtu uvedených v § 1 ods. 1. Je to vlastne vec, ktorá zabezpečí, ak je nejaká korekcia tak tie, aby sa vedeli posunúť proste naspäť, naspäť do únie. Je to skôr legislatívno-technická úprava.
Čo sa týka bodu dva. Tak vlastne vkladá sa za § 6 nový § 7, ktorý vlastne zavádza do rozpočtu výdavkové limity. Pre zaujímavosť poviem, vlastne určuje teda limit verejných výdavkov pre rok 2023 41 321 154 940 euro. Takže takto vlastne sa zavádzajú výdavkové limity do štátneho rozpočtu pre budúci rok. Ten súvis je taký, že ráno sme vlastne rokovali, a teda zajtra v tom balíku hlasovaní sa teda zároveň bude schvaľovať to skrátené legislatívne konanie alebo teda ten návrh, ktorý umožňuje, že ak teda Európska únia má vypnutú konsolidáciu, teda z nejakých dôvodov, tak tie výdavkové limity vlastne nemusia byť aplikované ani teda na náš rozpočet. Ale teda, samozrejme, tým ďalším krokom musí byť, že do toho rozpočtu musia byť dodané. Takže tu aj táto výhrada, ktorú mala aj samotná RRZ teda ale aj my ako SaS-ka, takže týmto je vyriešená. Týmto bodom 2. Samozrejme, sú tam ešte ďalšie detaily, že čo sa deje, aký je teda rozpočet s výdavkami, ktoré sú nižšie ako stanovený limit. To je vlastne v poriadku a ak teda má rozpočet vyššie výdavky ako stanovený limit, tak sa tam ustanovuje, že teda platí to nižšie číslo, ten samotný limit výdavkov. To je ten princíp fungovania vlastne, že teda disciplinujú, disciplinujú politikov alebo teda krajinu, aby neboli výdavky proste nad limitovanú hodnotu. Dobre.
Ďalším bodom bolo alebo ďalšími výhradami bolo rozpísanie určitých položiek z rezerv všeobecnej pokladničnej správy, kde teda boli proste, či už teda bez konkrétneho účelu alebo keď aj s účelom, ale nie priamo k dispozícii k jednotlivým rezortom. Takže tie výhrady boli, aby sa veci presunuli do rezortov. Tu si myslím, že aj je fajn, že tu sedí pán minister zdravotníctva, pretože tá najvyššia suma dokopy, ak sa nemýlim, je to nejakých 820 mil. spolu zložená z viacerých. To potom bude vidieť z toho pozmeňováku, konkrétne sa presúva priamo do rezortu zdravotníctva, či už ako platba za poistencov štátu, či už ako rezerva 80 mil. je tam na energetické výdaje a ešte potom, ešte potom ďalšie do tej celkovej sumy. Takže toto sa, toto rieši tento pozmeňujúci návrh.
To isté sa deje teda v oveľa nižších sumách pre rezort spravodlivosti. Tam sa presúva rádovo asi 33 mil. No a, samozrejme, ďalšie body toho pozmeňujúceho návrhu upravujú toto v jednotlivých prílohách rozpočtov a v jednotlivých tabuľkách. Takže toho čítania bude o niečo viacej, ale stále sa to týka tohoto. To je aj piaty bod a aj šiesty, ktorý teda rieši vlastne tú samotnú celkovú platbu za poistencov štátu.
Poviem toľko, že som veľmi rád, že sa podarilo nájsť túto zhodu. Čaká nás k nej alebo teda potrebujeme k nej ešte viacero krokov, viacero hlasovaní, viacero ešte ďalších pozmeňujúcich návrhoch v iných návrhov zákonov. Ale teda verím, že dokážeme toto celé zvládnuť, a tým posledným hlasovaním bude hlasovanie vlastne o rozpočte a teda verím, že ešte pred Vianocami dokážeme teda krajine doručiť rozpočet, ktorý teda bude vylepšený. Bude opravený, ale teda v tomto momente hlavne bude. Takže týmto by som si vás zároveň dovolil požiadať o jeho podporu a prečítam teraz pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka, Mareka Šefčíka a Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023, tlač 1193.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2023.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
1. § 2 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Odsek 2 sa nevzťahuje na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie vrátené do štátneho rozpočtu, určené na ďalšie použitie."
2. Za § 6 sa vkladá nový § 7, ktorý znie:
"§ 7
(1) Limit verejných výdavkov pre rok 2023 je 41 321 154 940 eur. Tento limit verejných výdavkov sa ustanovuje do schválenia limitu verejných výdavkov podľa odseku 3; ustanovenie osobitného predpisu12) tým nie je dotknuté.
(2) Ak limit verejných výdavkov vypočítaný a predložený Radou pre rozpočtovú zodpovednosť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada") je rovný alebo vyšší ako limit verejných výdavkov podľa odseku 1 prvej vety, uplatní sa limit verejných výdavkov podľa odseku 1 prvej vety.
(3) Ak limit verejných výdavkov vypočítaný a predložený Radou pre rozpočtovú zodpovednosť na rokovanie Národnej rady je nižší ako limit verejných výdavkov podľa odseku 1 prvej vety, Národná rada rozhoduje o tomto nižšom limite verejných výdavkov. Ak je Národnou radou schválený nižší limit verejných výdavkov, uplatní sa pre rok 2023 tento nižší limit verejných výdavkov"."
Poznámka pod čiarou k odkazu 12 znie:
"12) § 30aa ods. 22 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č.../2022 Z. z."
Doterajší § 7 sa označí ako § 8.
3. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo spravodlivosti SR sa suma výdavkov spolu "773 245 628" zvyšuje o sumu 33 017 264 eur, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "615 543 932" zvyšuje o sumu 33 017 264 eur a suma výdavkov na plat na mzdy, platy služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania "307 009 524" sa zvyšuje o sumu 10 494 420 eur. V kapitole Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu "1 730 175 602" zvyšuje o sumu 820 100 136 eur a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "1 352 746 676" sa zvyšuje, sa zvyšuje spolu "7 779 199 009" znižuje o sumu 853 117 400 eur, suma výdavkov spolu bez a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti pardon, pardon. Vrátim sa takto, suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu EÚ a prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti "7 368 887 754" sa znižuje o sumu 853 117 400 eur a suma výdavkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania "139 357 694" sa znižuje o sumu 10 494 420 eur.
Zmeny výdavkov v kapitolách sa premietnu aj v riadku "Spolu".
4. V prílohe č. 4 v kapitole 13 - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "773 245 628" zvyšuje o sumu 33 017 264 eur a suma výdavkov na program 08P Financovanie systému súdnictva "447 756 669" sa zvyšuje o sumu 33 017 264 eur.
"1 730 175 602" sa zvyšuje o sumu 820 100 136 eur, suma výdavkov na program 07A Zdravotná starostlivosť "1 576 789 441" sa zvyšuje o sumu 515 100 136 eur, suma výdavkov na podprogram 07A01 Poistné za poistencov štátu "1 102 969 007" sa zvyšuje o sumu 515 100 136 eur a suma výdavkov na program 07B Tvorba a implementácia politík "64 151 442" sa zvyšuje o sumu 305 000 000 eur. V kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu "7 779 199 009" znižuje o sumu 853 117 400 eur.
5. V prílohe č. 6 Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2023 sa v riadku Rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien suma "891 009 546" znižuje o sumu 33 017 264 eur, vypúšťa sa rezerva na legislatívne pardon, vypúšťa sa Rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19 a výdavky v zdravotníctve v sume 400 000 000 eur a v riadku Rezerva na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií sa suma "940 000 000" znižuje o sumu 80 000 000 eur.
Uvedené zmeny sa premietnu aj v riadku "Spolu" prílohy č. 6 Rezervy štátneho rozpočtu na rok 2023.
6. V prílohe č. 7 Celková platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie na rok 2023 sa suma "1 102 969 007" zvyšuje o sumu 515 100 136 eur.
Ďakujem pekne, to je všetko.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru pred niesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre...
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru pred niesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1934 z 20. decembra 2022 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom ústavnoprávny výbor a rovnako aj výbor pre financie a rozpočet. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý je uvedený pod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru, ktorý je uvedený v spoločnej správe hlasovať takto: O bode spoločnej správy č. 1 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 423 z 21. 12. 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie v rozprave 21.12.2022 9:25 - 9:25 hod.
Marián ViskupičVážený pán minister, vážení kolegovia, dovolím si trošku reagovať na slová pána ministra, ktoré na začiatku teda povedal, aby teda bolo povedané všetko. V prvom rade treba povedať, že najlepšie riešenie by bolo, ak by takéto niečo sme vôbec nemuseli riešiť. Znamenalo by to, že teda ceny energií majú rozumnú, rozumnú mieru, že vlastne nie je žiadna vojna, že všetko funguje...
Vážený pán minister, vážení kolegovia, dovolím si trošku reagovať na slová pána ministra, ktoré na začiatku teda povedal, aby teda bolo povedané všetko. V prvom rade treba povedať, že najlepšie riešenie by bolo, ak by takéto niečo sme vôbec nemuseli riešiť. Znamenalo by to, že teda ceny energií majú rozumnú, rozumnú mieru, že vlastne nie je žiadna vojna, že všetko funguje tak, ako malo, že naša rafinéria môže fungovať proste tak, ako dlhodobo roky fungovala, dovážať si teda ropu ropovodom Družba. Proste toto všetko by bolo fajn, keby tu bolo.
Bohužiaľ, situácia je iná. Nebudem ju opakovať, je taká, aká je. No aj z toho dôvodu sa proste Európska únia rozhodla, že to, čo táto mimoriadna situácia spôsobila, že skutočne tie rafinérie, niektoré plynárenské spoločnosti a teda niektoré iné napríklad aj uhoľné, ale to sa teda netýka Slovenska, sú v situácii, kedy dokázali dosahovať mimoriadne veľké zisky, a teda nejakým spôsobom sa Únia rozhodla vyrobiť solidárny príspevok, ktorým vlastne tie zisky budú do nejakej miery zdanené a budú použité na pomoc v energetickej kríze. Toto celé je fakt, toto celé je realita, toto, samozrejme, aj Slovensko musíme rešpektovať. No a doťahujeme sa tu znova o tých sadzbách.
Európska únia povedala, minimálna sadzba - 33 %. Nepovedala ani 90, ani 70, povedala 33 %. Čiže, áno, pán minister menoval štáty, ktoré jednoducho majú, si povedali, že aj 95 je viac ako 33, určite áno, ale sú krajiny, ktoré dali 33, ktoré dali 35. No a tu treba pozerať, že áno, ten jeden pohľad je, že ako pán minister má tú spoločnú kasičku, ako on volá štátny rozpočet, a že teda čím viac peňazí sa tam dostane, tým lepšie. No ale to všetko má nejakú mieru. Ono tu sú proste nejaké koncepcie. Podnikateľský sektor a ekonomika nie sú nepriatelia štátu. To sú tí, ktorí aj v dobrých časoch, aj v zlých časoch, aj v mimoriadnych časoch, v každých časoch zapĺňajú vlastne tú kasičku spoločnú, ako pán minister hovorí. A toto ten štát vždy musí mať na pamäti aj v dobrých časoch, aj v zlých časoch, aj v mimoriadnych časoch, aby jednoducho nevybral od tých spoločností, veľkých, malých, všetkých, tak veľa, aby sa stali nekonkurencieschopnými, pretože keď nebudú konkurencieschopní, tak vo finále budú mať nižší obrat, budú mať nižší zisk a vo finále tomu štátu tých peňazí pošlú menej alebo ak ich akoby štát úplne vyždíma a zničí, no tak proste môžu aj skončiť. A namiesto firmy, ktorá nosila štátu peniaze, namiesto firmy, ktorá platila svojich zamestnancov a platila štátu odvody, dane a všetky tieto veci aj z týchto zamestnaneckých pomerov, sa môže stať, že štát nebude mať ani firmu a namiesto zamestnancov môže mať nezamestnaných, ktorých, naopak, musí potom platiť štát, hej, ako podporu v nezamestnanosti. Takže všetko musí mať svoju mieru.
Áno, ten solidárny príspevok má svoj zmysel, to hovoríme aj my, ale proste musí mať tú mieru. Ten, ten návrh, ktorý spomínal pán minister, dočasne poverený minister, boli, bol už urobený, alebo teda predložený a schválený na výbore, na ústavnoprávnom výbore, takže už sa to stalo, tá finálne dohodnutá sadzba je 55 % a som presvedčený, že je to akoby relatívne dobré riešenie. Viete, operovať tým, že Maďarsko dalo 95 %, ako tu by som chcel povedať, že všade si berme príklad. Berme si príklad od tých dobrých, berme si príklad od tých úspešných, berme si príklad od tých, ktorí sú inovatívni, akokoľvek, berme si dobré prípady, nevymýšľajme koleso. Ale akože zrovna že z Maďarska si fakt príklad neberme. Maďarsko čelí obrovskej inflácii, čelí obrovskej nerovnováhe na trhu, čelí normálne už fakt aj menovým problémom. Maďarsko, Maďarsko je jedna z najzraniteľnejších krajín na svete. Koniec koncov Maďarsko má problémy aj s politickým systémom. Ono je to všetko, všetko prepojené a Maďarsko je jednoducho krajina, od ktorej si môžeme brať jeden základný príklad, a to je, nerobme veci tak, ako ich oni robia, pretože sa dostaneme do fakt veľkých problémov. Áno, chvíľu boli hrdinovia, mali stanovené maximálne ceny palív, proste chvíľku to bolo super, proste boli na spodku každého rebríčka cien palív v Európe, ale potom to už išlo. Obmedzili, aby zahraniční nemohli tankovať, potom už obmedzovali aj súkromných, potom ste si už mohli len raz za deň, potom už len 30 litrov, potom už len 10 litrov, výsledok je ten, že to museli zrušiť, pretože mali normálne že nedostatok na trhu, už si potom nemohol kúpiť ani ten, kto by bol ochotný za ten liter dať dve eurá, nemal kde. A teda to zrušili a dnes to Maďarsko plus-mínus kraľuje zasa rebríčkom, ale z tej opačnej strany. Dnes majú podstatne vyššie palivá ako, cenu palív ako my tu u nás a jednoducho je, to je normálne že učebnicový príklad, čo sa vie stať, keď sa regulácie dejú nad nejakú zmysluplnú, rozumnú mieru.
Takže toto je to, čo som len chcel dnes povedať. Vnímajme pri každom rozhodnutí štátu mieru. Zdravú mieru, pretože tú kasičku, ten rok nekončí tým, že dnes Slovnaft, áno, budú mať mimoriadne veľký zisk a bude mať z toho štát stovky miliónov, s ktorými vlastne ani nerátal. Ale rátajme s tým, že táto krajina potrebuje vlastne aj na budúci rok, aby ten Slovnaft fungoval. Dokonca potrebujeme, aby fungoval aj za desať rokov, potrebujeme, aby sa rozvíjal, potrebujeme, aby zamestnával ľudí, potrebujeme, aby jednoducho fungoval. Áno, aj v tej skupine MOL. Ono to je, to sa dá otáčať akokoľvek. Skupina MOL má viacero rafinérií, no možno bude v nejakom čase rozmýšľať, ktorú z nich zavrieť. A tam je potom veľmi zásadné, aby tie podmienky v našej ekonomike boli také, aby chceli zavrieť nejakú inú, nie práve tú slovenskú. Pretože aj keď teda rafinéria štátu nepatrí, tak tá rafinéria zamestnáva tisícky ľudí a platí dosť značné peniaze do štátneho rozpočtu. Takže, a navyše je to stále strategický podnik a ja som toto povedal včera, zopakujem to aj dnes, je extrémne dôležité, aby tá rafinéria fungovala. Videli sme to v nedávnom čase, Maďarsko - odstavená rafinéria, Schwechat - takisto malo vo Viedni problém, zrazu tu neboli, nebol dostatok palív. No a dnes nedostatok palív spôsobuje jediné, extrémny rast cien a potom všetky tie ďalšie veci, ktoré to spôsobuje.
Ďakujem pekne za pozornosť. Kolegovia, ktorí tu nie sme, nie ste, každopádne poprosím o podporu tohto, tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
(Prerušenie rokovania o 17.16 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.)
(Prerušenie rokovania o 17.16 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.)
Vystúpenie v rozprave 20.12.2022 14:25 - 14:25 hod.
Marián ViskupičNo, už sa to tu tak nejak stáva pravidlom, že namiesto, aby sme si teda strieľali argumentami a protiargumentami v rozprave, tak vlastne sa tu vystupuje v záverečnom slove, a teda našťastie tentokrát som spravodajca, tak mám to šťastie, že môže reagovať. Lebo teda inak na, na záverečné slove sa už reagovať nedá.
No, takže, poďme si teda to prejsť, čo hovoril pán minister financií, lebo...
No, už sa to tu tak nejak stáva pravidlom, že namiesto, aby sme si teda strieľali argumentami a protiargumentami v rozprave, tak vlastne sa tu vystupuje v záverečnom slove, a teda našťastie tentokrát som spravodajca, tak mám to šťastie, že môže reagovať. Lebo teda inak na, na záverečné slove sa už reagovať nedá.
No, takže, poďme si teda to prejsť, čo hovoril pán minister financií, lebo teda, bohužiaľ, zasa to raz nie je pravda. No v prvom rade stanovisko. Už ak niečo proste ukazovalo na to, na spôsob práce pána ministra. Takže zásadný dokument, on je zásadný a zložitý a relatívne dosť dlhý, ale vyjadrite sa do zajtra. Drevené želiezko. Hej? To je len, akože aby sme hovorili. Hej? To je, to je prvá vec. Takže ako k zásadným veciam by sa malo vyjadrovať do nejakého dostatočného času keď už. Ale to teraz momentálne nie je podstatné. Podstatné je to, že áno, vetovala to SME RODINA, to je pravda. A vôbec úplne nerozumiem vlastne, že ako sme sa do tohto my vlastne dostali, že teraz sme za to vinní. Hej?
V prvom rade, SaS je jedna rozpočtovo zodpovedná strana, ktorá od prvého momentu vlády sme podporovali výdavkové limity, podporovali zaktuálnenie zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Áno, chceli sme tam dať aj daňovú brzdu, aby aj z tejto strany vlastne to bolo brzdené, nie len teda z tej výdavkovej. A jednoducho je naprosto jasné, že my sme s týmto boli okej. To, že rokovania neprebiehali, resp. nikto sa nevyjadril, no asi sa nikto nevyjadril v tej skupine. Ale rokovania prebiehali, myslím si, že by o tom veľa vedel rozprávať pán štátny tajomník Jančík, teda pre ktorého to bola hodne zaťažkávajúca skúška. Tie rokovania prebiehali aj o tom vete SME RODINA, aj ja som bol na rokovaní s ministrom Krajniakom, ktorý teda definoval, aké teda má výhrady. Sedel tam pán štátny, ktorý sa teda to snažil vyriešiť. Čiže tie rokovania prebiehali za účasti všetkých. Povedzme si výsledok. Áno, zablokovala to teda, asi teda tú loptičku hodilo, hodilo OĽANO na SME RODINA, no tak aj sa k tomu teda pán Krajniak nejak tak akože prihlásil, že áno, on bol ten, ktorý to zavetoval. Okej, tak tam asi vidíme, ako to celé išlo a kam sa to teda dostalo, a že to teraz sa snažíme opravovať, čo je teda dobré.
Ale nijak mi z toho nevychádza, že, že kde je tam nejaký ten problémový vklad SaS, hej? Že ak je niečo smiešne alebo skôr smutné, je to, ako sa za každú cenu proste snaží tuná povedať, že SaS-ka môže za niečo. Ako tu je úplne, že ale že naprosto jasné, že tá SaS-ka robila skôr teda všetko preto, aby to bolo. (Potlesk.) Výsledok je aj ten, že sme zaň hlasovali a toto, čo tu predviedol pán minister financií, je len akoby tým dôkazom, dokladom vlastne, kam to celé potom aj doviedlo.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.) Ešte možno, hlasujeme dnes o 17.00 h.
Vystúpenie v rozprave 20.12.2022 14:10 - 14:10 hod.
Marián ViskupičKolegyne, kolegovia, máme pred sebou teda už nie skrátené, ale samotnú, samotnú, teda samotné prvé čítanie k úprave zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá je teda prvým krokom, aby sme dostáli záväzku, ktorý si sama Slovenská republika urobila smerom ku plánu obnovy, a teda smerom ku Európskej únii. No je, je mrzuté to, že tu vlastne musíme v skrátenom legislatívnom konaní toto riešiť, pretože...
Kolegyne, kolegovia, máme pred sebou teda už nie skrátené, ale samotnú, samotnú, teda samotné prvé čítanie k úprave zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá je teda prvým krokom, aby sme dostáli záväzku, ktorý si sama Slovenská republika urobila smerom ku plánu obnovy, a teda smerom ku Európskej únii. No je, je mrzuté to, že tu vlastne musíme v skrátenom legislatívnom konaní toto riešiť, pretože toto nie je niečo, čo by neznieslo odklad. Veď my sme na sklonku marca s platnosťou, myslím, od 1. 4. tohto roku prijali zmenu zákona o rozpočtových pravidlách, kde sme, si myslím, že tu všetci spoločne dali do zákona výdavkové limity. A teda, samozrejme, sme sa ich zaviazali splniť aj v pláne obnovy a, samozrejme, boli na ne naviazané aj určité financie.
Takže toto sa stalo. Slovenská republika dostala v prvej, v prevej tranži peniaze, ale tá realita je tá, že okej, nebolo sa schopné ministerstvo financií dohodnúť s rozpočtovou radou na metodike, tým pádom neboli schopní zapracovať výdavkové limity do aktuálneho návrhu rozpočtu, čo, samozrejme, únia jednoznačne považovala za nesplnenie míľnika alebo za regresiu míľnika, čo, samozrejme, nie je v pravidlách plánu obnovy a odolnosti dovolené a teda vytkla nám, že nám môžu zastaviť, či už druhú tranžu alebo koniec-koncov aj celý plán obnovy.
Takže v tomto som teda rád, že vláda na toto reagovala, samozrejme, proste plán obnovy sú teda také financie a taká šanca na rozvoj Slovenska, že toto sa nedá nechať bez reakcie a teda máme tu, máme tu toto skrátené legislatívne konanie, aby sa zapracovali. Je to, samozrejme, len prvý krok. Musia ešte nasledovať tak, ako aj pán minister spomínal, ďalšie kroky. Poviem, že trošku ma mrzí to, že sa teda táto úniková klauzula dáva, pretože viazať naše verejné financie a európske financie môže, ale aj nemusí dávať zmysel. My sme si vlastne tieto výdavkové limity robili kvôli našej dlhodobej udržateľnosti, kvôli tomu že Slovensko bude alebo čelí a bude ešte výraznejšie čeliť zásadným problémom v dlhodobej udržateľnosti, hlavne teda kvôli demografii, hlavne kvôli starnutiu obyvateľstva.
Takže toto všetko sme si teda najprv povedali. A teraz teda za prvé, nebola vôľa to zapracovať a za druhé teda ani nie nejak vôľa to akoby dodržiavať. Čiže toto je, toto je škoda, ale, samozrejme, napriek tomu toto podporíme. Pretože teda tú chybu alebo úmysel, už ťažko povedať, ktorý tu bol, teda ich nezapracovať, tak týmto sa to vláda snaží opraviť a, samozrejme budeme, budeme túto snahu podporovať, aby sa teda vo finále pred schválením rozpočtu doňho tie výdavkové limity dostali. Je to koniec-koncov jedna z dlhodobých výhrad a požiadaviek, ktoré ako strana SaS sme mali smerom k rozpočtu, že mal by ich obsahovať.
Okej, úniková klauzula neznamená, že ich budeme dodržiavať, ale teda dobre, aspoň teda ich budeme mať a pevne verím, že teda v ďalších rokoch sa už budú aj dodržiavať a budú prinášať to, na čo boli určené. To ovocie, aby naše dlhodobé verejné financie sa nezhoršovali, v ideálnom prípade, aby sa teda začali zlepšovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.