Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, no začnem asi tým, že mal tu sedieť, samozrejme, pán minister financií. No nesedí tu, rieši asi dôležitejšie veci a toto je práve to, čo nás dostalo do situácie, o čom budeme hlasovať dnes o jedenástej, že jednoducho takéto jednotlivé drobné veci, ktoré sa ale stále a stále opakujú, potom smerujú vlastne k obrovskému, veľkému problému.
Kolegynky, kolegovia, ja som v podstate rád, že je tu minister spravodlivosti, pretože momentálne rokujeme o cca 105. skrátenom legislatívnom konaní v tomto volebnom období. Sto piatom. V predchádzajúcom volebnom období za štyri roky ich bolo 28. A to, prosím, teraz nechválim predchádzajúcu vládu. Aj za predchádzajúcej vlády tu boli kadejaké halušky, zďaleka tých 28 skrátených legislatívnych konaní v predchádzajúcom volebnom období neboli všetky zmysluplné. Ale teda bolo ich len dvadsať osem.
No ale, bohužiaľ, zase raz aktuálna vláda dotiahla niečo k absolútnej dokonalosti, fakt 105 skrátených legislatívnych konaní za necelé tri roky je extrém. V minulom volebnom období to vychádzalo sedem na rok. Dnes my na tejto schôdzi len teraz budeme preberať vlastne tri, nejaké sme už mali, päť alebo šesť len na tejto jednej schôdzi. My na jednej schôdzi parlamentu sme prebrali alebo preberieme toľko skrátených legislatívnych konaní, ako za celý rok v minulom období. Pýta sa ešte niekto, kde je problém? No tu je problém, pretože tie skrátené legislatívne konania sa, proste vznikajú, vznikajú pri tom problémy. Ale však poviem podrobnejšie. (Zaznievanie gongu.)
Čo sa týka, čo sa týka týchto skrátených, no problém je to napríklad už len tým, že pani prezidentka v svojej, stave, v správe o stave republiky musela to spomenúť, ako veľa ich je. Takisto včera či predvčerom, myslím včera, včera odišla Republiková únia zamestnávateľov z rokovania tripartity, pretože jednoducho neplatia dohody, proste robia sa skrátené legislatívne konania bez, bez vôbec debaty s tými, koho sa dotýkajú, bez možnosti riadneho, riadneho teda posúdenia, riadneho pripomienkovania. Aj teraz my sa v podstate bavíme o jednej jedinej firme na Slovensku, ja ju spomeniem, je to Slovnaft. Nikto sa s nimi nebavil. My ideme prijímať obrovský, obrovský zákon, ktorý bude mať na nich zásadný dosah. S nimi sa nikto nebavil. Ale vráťme sa pár slov možno k tomu samotnému skrátenému legislatívnemu konaniu.
Skrátené legislatívne konanie možno uplatniť iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody. Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona teda v takomto prípade. Pomerné rozšírenie, pomerne rozšírené pri použití skráteného legislatívneho konania je teda odôvodňovanie hroziacimi hospodárskymi škodami, keď argument vychádza z predpokladu, že ak zákon nebude v rýchlosti prijatý, štát utrpí obrovské finančné straty.
Ešte jedna možnosť. O skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodnúť aj vtedy, ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa článku 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona.
Potrebu a vážnosť prijatých noriem v skrátenom legislatívnom konaní podčiarkuje aj tretí odsek ustanovenia § 89, ktorý pri jeho použití odstraňuje určité obmedzenia legislatívneho procesu. Čiže skrátené legislatívne konanie nevyžaduje doručenie písomností slúžiacich ako podklady pre rozhodnutie poslancom najneskôr 24 hodín pred začatím rozpravy. Návrh takéhoto zákona nemusí byť zverejnený na webovom sídle Národnej rady najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Odpadáva aj lehota na prerokovanie návrhu zákona, ktorá by v riadnom legislatívnom konaní nesmela byť kratšia ako 30 dní. Nie je potrebné tretie čítanie. Ak boli schválené pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy a odpadáva 48-hodinová minimálna lehota na doručenie spoločnej správy výborov alebo informácie od spoločného spravodajcu na rokovanie o návrhu zákona.
Všetky tieto opatrenia majú za normálnych okolností, teda keď je skutočne dôvod, majú teda za úlohu zefektívniť proces prijímania zákona, aby mala Národná rada možnosť rýchlej reakcie na zákonom vymedzené extrémne situácie. Zároveň však my všetci zákonodarci by sme mali dôsledne dbať na to, aby sa tento inštitút nezneužíval, pretože tak ako piloti vymieňajú výšku za rýchlosť a má to svoje hranice, my zasa vymieňame kvalitu prijatého zákona za rýchlosť jeho prijatia a reálne hrozí, aj teraz nám reálne hrozí, že môžme urobiť viac škody ako úžitku. Bohužiaľ, sme zasa v situácii, keď v skrátenom legislatívnom konaní neriešime nejakú novú situáciu. Riešime situáciu, ktorá vznikla 24. 2. 2022, to znamená začiatkom vojny na Ukrajine, a asi si spomínate, pretože nám to tu leží už nejaké mesiace, zákon o dani z ropy, ktorý mal riešiť mimoriadne zisky, resp. windfall výhodu našej rafinérie, je v pléne už asi pol roka. Je presúvaný zo schôdze na schôdzu. Dávno mohol byť prijatý a dnes sme mohli hodnotiť, či domáce riešenie napĺňa toto európske nariadenie, ktoré vlastne ideme teda aplikovať teraz. Pretože aj to nariadenie samotné dáva možnosť zachovania národného riešenia, len teda sa musí skúmať, či parametre musia, či teda spĺňajú tie parametre toho národného riešenia toto, toto európske.
My sme ako súčasť koalície už vtedy, teda keď ten zákon prišiel, súhlasili so zavedením dane z ruskej ropy s tým, že sme navrhovali zníženie dane z pridanej hodnoty z pohonných hmôt alebo zníženie spotrebnej dane z benzínu a nafty. Dôvod bol jasný, chceli sme, aby táto výhoda, ktorá v tom čase bola akoby jedinou výhodou zo situácie, že prebieha konflikt na Ukrajine, sa presunula priamo k ľuďom. Teda aby ten mimoriadny zisk, ktorý dokázal vytvoriť Slovnaft, áno, dokázal, aby sa táto výhoda presunula priamo k ľuďom, k občanom Slovenska, ktorí už vtedy trpeli práve nárastom či už cien samotných pohonných hmôt, alebo teda cez infláciu nárastom všetkého ostatného.
Nechceli sme, aby sa financie stratili v bezodnej štátnej kase, no namiesto toho, aby sa našlo zmysluplné kompromisné riešenie. Minister Matovič sa zaťal a zákon donekonečna presúval. No možno nám to niečo pripomína, že? Aj aktuálnu situáciu. Ešte to zopakujem. Presne sa skladá táto veľká, zložitá z takýchto rôznych malých, ktoré sa za celé dva, dva a pol roka neustále opakovali. No čiže kompromisné riešenie sa nenašlo, zákon o dani z ruskej ropy zostal neschválený, no a máme tu zasa druhý extrém, lebo teda už bolo nejaký čas dozadu prijaté európske nariadenie a bum, prišlo skrátené legislatívne konanie a teraz žiadosť ministerstva financií o to, aby teda toto riešenie bolo zasa v horizonte pár dní prijaté. Mňa mrzí, že to takto proste hovorím pánovi ministrovi spravodlivosti, tu mal, ešte raz to poviem, fakt sedieť minister financií pán Matovič, ale ospravedlňujem sa, fakt to nepatrí vám. To patrí pánovi ministrovi financií.
No. Takže z môjho pohľadu aj tento konkrétny návrh na skrátené legislatívne konanie nespĺňa parametre dôvodnosti. Aktuálny návrh a jeho "potreba" je len dôsledkom dlhodobého, dlhomesačného neriešenia situácie, je dôsledkom svojvoľnosti ministra financií a je dôsledkom chýbajúcej vízie v jeho práci. A ja to poviem, ale aj zdravého rozumu, lebo za chvíľku uvidíte prečo.
Pár slov si dovolím ku samotnému návrhu zákona, však viacej v prvom čítaní. Som presvedčený, že tento zákon má v sebe určité prvky retroaktívnosti, prináša vážny zásah do predvídateľnosti podnikateľského prostredia. Áno, Európska komisia tvrdí, že riešenie je okej, aj ja, samozrejme, vnímam mimoriadnu situáciu s energiami, takže v súlade aj s naším postojom k pôvodnému návrhu o dani z ruskej ropy si vieme predstaviť nejaké riešenie, ale treba vnímať, že toto riešenie fakt robí nepredvídateľným podnikateľské prostredie, čo je, samozrejme, problém, ale hlavne európske nariadenie hovorí o solidárnom príspevku vo výške 33 % z nadzisku. Pričom, len aby ste vedeli, nadzisk je definovaný ako zisk, ktorý je vyšší ako priemerný zisk z posledných štyroch rokov z roku 2018 až 2021 zvýšený o 20 %. S týmito hodnotami sa dá súhlasiť. Toto je to, čo navrhla Európska únia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Poprosím trošku tichšie na balkóne.
Poprosím trošku tichšie na balkóne! Netelefonujte tam!
Viskupič, Marián, poslanec NR SR
Ale ak si pozrieme návrh, ktorý tu máme, nevidíme tam hodnotu 33 %, ktorú teda Európska únia dala ako základnú. V tom návrhu je, kolegyne, kolegovia, sedemdesiat, 70 % je tam, to je viac ako 100 % navýšenia oproti tomu, čo Únia hovorí, že teda by malo byť nejaké základné riešenie.
No a len aby ste vedeli, že ako ďalej teda funguje, je to definované tak, že tento solidárny príspevok vo výške 70 % z tohtoročného nadzisku je definovaný ako daňovo uznateľný náklad, ale až v roku 2023. Budúci rok. To znamená, že v tomto roku musí Slovnaft, zasa to poviem, lebo je to s najväčšou pravdepodobnosťou jediná firma na Slovensku, na ktorú vlastne sa vzťahuje tento prijímaný zákon, musí z celého hospodárskeho výsledku tohto roka zaplatiť ešte aj korporátnu daň. To znamená, že vlastne firma zaplatí 21-percentnú daň, ďalej ešte z toho istého zisku 70 % ako solidárny príspevok, jednoducho proste tento zákon odčerpá Slovnaftu vyše 90 % ich hospodárskeho výsledku. Akože toto sa fakt nedá nazvať nijak ako štátne výpaľníctvo. Proste je to extrémne necitlivý zásah do podnikania.
Prosím, to hovorím s tým, že aj ja tvrdím, že áno, bola tam proste mimoriadna výhoda z mimoriadnej situácie a že jednoducho je potrebné, aby sa správali solidárne a aby zaplatili napríklad tých 33 %, čo teda aj Únia tvrdí. Čiže to je v poriadku. Nezastávam sa ich. Zastávam sa tej miery, pretože ak niekomu zoberiete proste 91 % ich hospodárskeho výsledku, to, to v žiadnom prípade nie je dobré. A nebolo by to dobré ani v prípade, keby Slovnaft čakali ďalšie akože roky rozvoja alebo roky, kde sa dá zopakovať tohtoročný výsledok. Ale prosím, nie je to tak. Naša rafinéria nie je v ideálnej situácii. Od 5. februára začínajú platiť ďalšie sankcie, nebude môcť exportovať svoje produkty z ruskej ropy s výnimkou Česka, kde ešte najbližších osem mesiacov bude môcť exportovať a teraz sa teda rokuje, že by mohla exportovať na Ukrajinu, aby v rámci nejakej pomoci. Čiže proste čakajú ich nie úplne ľahké časy, hej?
Tak isto proste čakajú ich náklady na lepšiu schopnosť spracovania iných druhov ropy, pretože oni sa musia teda prehodiť na iné druhy ropy tak, aby teda mohli fungovať, pretože ich kapacita sa nedá, rafinéria nevie fungovať, že bude zásobovať len slovenský trh s nejakou zníženou výkonnosťou. To proste jednoducho nejde. Takže čakajú ich tieto náklady. Tak isto ich čaká, čakajú náklady na dovoz ropy, ktoré ale paradoxne už teraz nebudú nižšie ako iné, lebo teda výhoda z ruskej ropy. Teraz to práveže bude opačne. Keď máte rafinériu na pobreží a príde vám tam tanker, tie náklady sú lacnejšie, ako keď ten tanker príde na pobrežie a ešte sa to musí cez ropovod vlastne dopraviť, dopraviť na Slovensko.
Takže v podstate som presvedčený, že naša rafinéria nemá schopnosť alebo možnosť zopakovať tento výnimočný rok. Práve naopak, budú, budú v ťažšej situácii ako iné rafinérie. V kombinácii s odčerpaním takmer celého tohtoročného zisku som presvedčený, že teda to pridá veľa-veľa vrások manažérom a budú, budú vôbec uvažovať, či má zmysel investovať do dlhodobej budúcnosti a ďalšieho rozvoja rafinérie. Nie, tento príspevok nespôsobí to, že rafinéria na rok skončí. Tento príspevok však môže spôsobiť to, že prestanú, prestanú uvažovať v dlhodobom horizonte, že jednoducho sa rozhodnú, že nebudú dávať ďalšie investície, že budú škrtiť aj údržbu a proste vo finále, v konečnom dôsledku zasa utrpí krajina. Pozrime sa na to, ako bolo dobre, že nám tu tá rafinéria fungovala, že sme našimi palivami dokázali riešiť kritickú situáciu aj v iných krajinách, napríklad v Maďarsku, ale napríklad aj v Rakúsku, kde bola nehoda na ich rafinérii. Toto sú, prosím, kolegovia, vážne veci. Proste Slovnaft bez ohľadu na to komu patrí, je strategický podnik pre našu krajinu. A fakt som presvedčený, že ak prijmeme tento solidárny príspevok v takomto nastavení so 70 percentami, tak rozhodneme o dlhodobej budúcnosti rafinérie a nebude to dobré rozhodnutie.
Ministrovi Matovičovi sa tak zasa raz podarilo zo znesiteľného európskeho nariadenia urobiť neznesiteľné, 70 % je fakt drakonické zdanenie. Proste respektíve extrémna žiadosť o solidaritu. Fakt si myslím a takto aj na diaľku vyzývam pána ministra financií, aby pouvažoval nad tým a aby jednoducho urobili rozumnejšie riešenie. Sadzba európska 33 % je ďaleko, ďaleko rozumnejšie.
Fakt, prosím, pán minister, premyslite si to a poďme radšej európskou cestou ako balkánskou, výpaľníckou cestou. Pretože toto sa nijak inak nedá nazvať, než štátne výpaľníctvo.
Prosím, majme na pamäti, že štát, klasika, tento rok dostal okolo 1,2 miliardy eur na spotrebnej dani z benzínu a nafty, samozrejme, veľa peňazí získal z dépeháčky, veď zo štandardných cien, ale navyše tam ešte bolo zvýšenie, to vychádzalo asi 250 miliónov euro z toho, že je drahšia vlastne, sú drahšie pohonné hmoty, to znamená ešte viac vybral štát aj na dépeháčke, ako plánoval. Do toho, samozrejme, veď Slovnaft bude mať, oni skutočne budú mať veľký zisk, možno 800, možno 850 miliónov eur, výnimočne veľký, nikdy tak nemali, tu tiež treba, aby padlo. Takže aj z toho by štát, samozrejme, dostal 21 % ako korporátnu daň. Nestačí, nestačí, nestačí. Treba proste ešte viacej, treba ich úplne zodrať. Proste takto sa nedá robiť finančná politika, takto sa nemôže správať minister financií.
Ak návrh prejde do druhého čítania, prídeme opäť s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré znížia dépeháčku a spotrebnú daň z pohonných hmôt tak, aby sa teda raz peniaze, ktoré, teda ak to prijmeme, sa vyberú, aby neskončili na nejakú atómovku ministra financií, ale aby sa dostali priamo k ľuďom, k motoristom, ktorí sa vo finále na ten mimoriadny zisk Slovnaftu vo finále zložili.
Toľko. Možno ešte jednu vetu priamo z toho európskeho nariadenia. V článku 54 preambuly nariadenia sa uvádza, že členské štáty by mali naďalej môcť uplatňovať vyššiu sadzbu, než 33 %, čiže môžu, pokiaľ ide o ich solidárny príspevok, čo by však takýmto, čo by takýmto krajinám mohlo umožniť, aby teda stanovili si svoju uprednostňovanú sadzbu, ale ktorú považujú zo svojich vnútroštátnych právnych systémov za prijateľnú a vhodnú. V zmysle článku 54 preambuly nariadenia stanovením minimálnej sadzby by sa malo zabezpečiť, aby bol solidárny príspevok spravodlivý a zároveň primeraný. Neviem a neviem nikde nájsť, voči čomu je 70 euro v našom právnom, daňovom alebo teda v akýchkoľvek iných odvodových povinnostiach proste primerané, takže 70 % je extrém, ktorý viac poškodí, ako pomôže. Viac potom k samotnému návrhu ešte v prvom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.
